Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/138/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201090 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015201090.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Milana Segeča v právnej veci žalobkyne: Z.. X. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. 5, XXX XX U. T., právne zastúpenej JUDr. Petrom Krchnákom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Dolná 13, 969 01 Banská Štiavnica, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 36900-2/2015-BA zo dňa 24.06.2015, takto r o z h o d o l : I/ Krajský súd žalobu žalobkyne z a m i e t a . II/ Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Sociálnej poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom bolo rozhodnuté, že žalobkyňa má podľa § 30 písm. a/, § 32 ods. 2 písm. b/ § 50, § 53 a § 57 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon) v spojení s čl. 11 ods. 3 písm. c/ Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia nárok na materské od 23.09.2014 do zániku dôvodu na jeho poskytovanie vo výške 8,72085500 Eur za deň. Prvostupňový správny orgán priznal nárok na materské žalobkyni, aplikujúc § 30 písm. a/, § 32 ods. 2 písm. b/ zákona, pričom zároveň prihliadol na čl. 11 ods. 3 písm. c/ Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 (ďalej len Nariadenie). Prvostupňový správny orgán konštatoval, že lekár očakávaný deň pôrodu určil na 04.11.2014. Žalobkyňa porodila dňa 31.10.2014. Nárok na materské jej vznikol od 23.09.2014. Podľa § 53 zákona v znení neskorších predpisov výška materského je 65% denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57. Prvostupňový správny orgán ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval ustanovenia § 54 ods. 1 zákona a § 54 ods. 8 zákona v znení zákona č. 543/2010 Z.z.. Uzavrel, že z citovaných ustanovení vyplýva, že v prípade žalobkyne rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu sa zisťuje k 31.08.2014 a je ním obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013. Z čl. 21 ods. 2 Nariadenia vyplýva, že pri výpočte materského podľa právnych predpisov Slovenskej republiky sa zohľadňujú výlučne vymeriavacie základy na platenie poisteného na nemocenské poistenie, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Napokon prvostupňový správny orgán uzavrel, že žalobkyňa, ktorá bola nemocensky poistená podľa právnych predpisov iného členského štátu, nemala v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poisteného na nemocenské poistenie podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, výška materského preto určil z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ktorý je 13,4167 Eur. 65% z tejto sumy je 8,72085500 Eur. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala žalobkyňa odvolanie a na základe podaného odvolania rozhodoval druhostupňový správny orgán - žalovaný, ktorý napadnutým rozhodnutím sp. zn. 36900-2/2015-BA zo dňa 24.06.2015 napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Odvolací správny orgán konštatoval, že pobočka určila materského správne. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pri výpočte materského podľa právnych predpisov SR sa zohľadňujú výlučne tie vymeriavacie základy na plnenie poistného na nemocenské poistenie, ktoré boli dosiahnuté podľa právnych predpisov SR (čl. 21 ods. 2 Nariadenia). Nakoľko žalobkyňa, ktorá bola poistená podľa právnych predpisov iného členského štátu, nemala v rozhodujúcom období (rok 2013) vymeriavací základ na plnenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutý podľa právnych predpisov SR, výška materského sa určila z pravdepodobného denného vymriavacieho základu. Osobe, ktorá bola nemocensky poistená podľa právnych predpisov iného členského štátu sa zohľadnia v potrebnom rozsahu iba doby poistenia (nie príjmy) dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu, ako keby tieto doby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov SR. Doby poistenia získané v ČR v posledných dvoch rokoch pred pôrodom boli zohľadnené aj u navrhovateľky. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa žalobu. Domáhala sa preskúmania rozhodnutia tak prvostupňového ako aj druhostupňového správneho orgánu a tiež preskúmania postupov správnych orgánov oboch stupňov. Navrhla, aby súd v súlade s ust. § 250j ods. 2 O.s.p. obe rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila v podstate tým, že žalovaný nesprávne zistil výšku vymeriavacieho základu pre výpočet materského. Vytýkala, že za vymeriavací základ považovali správne orgány pravdepodobný denný vymeriavací základ, pretože podľa ich názoru nemala v rozhodujúcom období vymeriavací základ na plnenie poisteného na nemocenské. Prvostupňový aj odvolací správny orgán odmietli použiť jej príjem v ČR na určenie vymeriavacieho základu s odôvodnením, že z čl. 21 ods. 2 vyplýva, že pri výpočte materského podľa právnych predpisov SR sa zohľadňujú výlučne vymeriavacie základy na plnenie poistného na nemocenské poistenie, z ktorých žalobkyňa zaplatila poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období podľa právnych predpisov SR. Žalobkyňa vyslovila názor, že obidva správne orgány nesprávne interpretovali čl. 21 ods. 2 Nariadenia ES č. 883/2004, pričom zároveň vytýkala, že v napadnutých rozhodnutiach ani len neuviedli jeho úplné znenie. Už len neuvedenie úplného znenia týchto kľúčových článkov je taká vada v odôvodnení napadnutých rozhodnutí, na základe ktorej by podľa jej názoru mali byť rozhodnutia zrušené. Napokon v žalobe žalobkyňa vyslovila názor, že v napadnutých rozhodnutiach sa nesprávne vychádzalo z pravdepodobného vymeriavacieho základu vypočítané v sume 13,4167 Eur, pričom podľa správnosti mal byť jej vymeriavací základ vypočítaný z jej príjmu dosiahnutého v rozhodnom období v ČR, ktorý bol určený vo výške 43,9868 Eur v rozhodnutí, ktorým jej bola priznaná dávka v nezamestnanosti. K žalobe podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žalobkyňa si uplatnila nárok na materské a jeho výplatu odo dňa 23.09.2014. Na predmetnom tlačive nevyznačila poistný vzťah, z ktorého si žalobkyňa nárok na materské a jeho výplatu uplatňuje. V rubrike „Názov a adresa zamestnávateľa“ je uvedené „nezamestnaná“. Žiadosť o materské bola pobočke doručená dňa 09.12.2014. Žalovaný poukázal na čl. 11 ods. 3 písm. a/ Nariadenia písm. c/ Nariadenia. Z čl. 11 ods. 3 písm. c/ Nariadenia žalovaný odvodil, že po zániku nemocenského poistenia v inom členskom štáte EÚ podliehajú právnym predpisom SR len tie osoby, ktoré poberajú dávku v nezamestnanosti podľa právnych predpisov SR, t. z. že len na takéto osoby možno aplikovať právne predpisy SR v oblasti peňažných dávok v chorobe a v materstve. Žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie vedenej príslušným úradom práce sociálnych vecí a rodiny odo dňa 01.12.2014. Z čl. 21 ods. 2 Nariadenia žalovaný odvodil, že pri výpočte materského podľa právnych predpisov SR sa zohľadňujú výlučne vymeriavacie základy na plnenie poisteného na materské poistenie, z ktorých žalobkyňa zaplatila poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období podľa právnych predpisov SR. To znamená, že na príjmy dosiahnuté v inom členskom štáte EÚ sa pri určení výšky materského (na rozdiel od dávky v nezamestnanosti) neprihliada a preto pri výpočte materského žalobkyne nie je možné zohľadniť jej plat, alebo príjem dosiahnutý u zamestnávateľa v ČR. V súvislosti s námietkou žalobkyne týkajúcej sa výšky priznanej dávky v nezamestnanosti žalovaný uviedol, že na rozdiel od čl. 62 ods. 3 Nariadenia, ktorý upravuje výnimky pri výpočte dávky v nezamestnanosti čl. 21 ods. 2 nariadenia neumožňuje pri výpočte materského zohľadniť plat, alebo príjem žalobkyne, ktorý dosiahla u zamestnávateľa v ČR. Žalovaný poukázal na § 57 ods. 1 písm. a/ zákona, podľa ktorého výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak poistenec nemal v rozhodnom období uvedenom v § 54 vymeriavací základ na plnenie poistného na nemocenské poistenie. Žalovaný konštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa nebola v rozhodujúcom období (rok 2013) povinne nemocensky poistená ako zamestnankyňa podľa právnych predpisov SR, a teda nemala vymeriavací základ na platenie poisteného na nemocenské poistenie dosiahnuté v rozhodujúcom období podľa právnych predpisov SR, výška materského sa v súlade s § 57 ods. 1 písm. a/ zákona v znení neskorších predpisov určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Napokon žalovaný uzavrel, že pri výpočte materského podľa právnych predpisov SR sa zohľadňujú výlučne tie vymeriavacie základy na plnenie poisteného na nemocenské poistenie, ktoré boli dosiahnuté podľa právnych predpisov SR (čl. 21 ods. 2 Nariadenia). Nakoľko žalobkyňa, ktorá bola poistená podľa právnych predpisov iného členského štátu (ČR), nemala v rozhodujúcom období (rok 2013) vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutý podľa právnych predpisov SR, výška materského sa určila z pravdepodobného vymeriavacieho základu. Na pojednávaní konanom dňa 16.12.2015 žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu rozviedla žalobné dôvody v tom smere, že rozhodnutie nebolo vydané v zmysle Nariadenia a v podstate bolo v neprospech žalobkyne, keď správne orgány odignorovali, dôležité skutočnosti, ako je relevantno-právnu úpravu, hlavne čo sa týka čl. 5 písm. b/, kde je zakotvené rovnocenné zaobchádzanie. Tiež čl. 11 bod 2 a čl. 11 bod 3. Zotrvala na podanej žalobe a navrhla rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 16.12.2015 zotrval na svojom písomnom vyjadrení k podanej žalobe. Poukázal na to, že rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a Nariadením EÚ č. 883/2004. V súvislosti s čl. 11 uviedol, že ide o všeobecné pravidlá, kde v zmysle ods. 1 platí, že možno aplikovať právny predpis len jedného členského štátu. Prioritne sa uplatňuje legislatíva toho štátu, kde sa poistenec nachádza. Teda pokiaľ žalobkyňa pracovala v ČR, vzťahovala sa na ňu legislatíva ČR. Po jej návrate a zaregistrovaní sa na úrade práce jej bola priznaná dávka v nezamestnanosti SR, pričom sa dostala pod legislatívu SR. Pri dávkach v nezamestnanosti platí iný právny režim ako pri materskej. Žalovaný poukázal pritom na čl. 62. Žalovaný zotrval na názore, že rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Súd po preskúmaní rozhodnutí a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutia a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, preto žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. postupujú súdy v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Podstata sporu medzi žalobkyňou a žalovaným v danom prípade je v interpretácii čl. 21 ods. 2 Nariadenia ES č. 883/2004 (ďalej tiež Nariadenie), a teda v tom, že podľa žalobkyne tak prvostupňový ako aj odvolací orgán nezistili správne pravdepodobný denný vymeriavací základ, keď odmietli použiť príjem žalobkyne v Českej republike na určenie vymeriavacieho základu. Podľa čl. 21 ods. 1 Nariadenia, poistenec a jeho rodinní príslušníci, ktorí majú bydlisko v inom členskom štáte, ako je príslušný členský štát, majú nárok na peňažné dávky poskytované príslušnou inštitúciou v súlade s právnymi predpismi, ktoré uplatňuje. Na základe dohody medzi príslušnou inštitúciou a inštitúciou miesta bydliska alebo pobytu však takéto dávky môže poskytovať inštitúcia miesta bydliska alebo pobytu na náklady príslušnej inštitúcie v súlade s právnymi predpismi príslušného členského štátu. Podľa čl. 21 ods. 2 Nariadenia, príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy ustanovujú, že výpočet peňažných dávok má vychádzať z priemerného príjmu alebo priemerného príspevku, určí takýto priemerný príjem alebo príspevok výlučne odkazom na príjmy potvrdené ako vyplatené alebo príspevky zaplatené počas dôb dosiahnutých podľa uvedených právnych predpisov. Podľa čl. 11 ods. 3 písm. c/ Nariadenia, osoba prijímajúca dávku v nezamestnanosti v súlade s článkom 65 podľa právnych predpisov členského štátu bydliska podlieha právnym predpisom tohto členského štátu. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobkyňa bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie vedenej príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny od 1.9.2014. Žalobkyni zaniklo nemocenské poistenie podľa právnych predpisov Českej republiky a po návrate na územie Slovenskej republiky začala poberať dávku v nezamestnanosti podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Podliehala teda v oblasti sociálneho zabezpečenia v plnom rozsahu právnym predpisom Slovenskej republiky (čl. 11 ods. 3 písm. c/ Nariadenia). Z článku 21 ods. 2 Nariadenia vyplýva, že pri výpočte materského podľa právnych predpisov Slovenskej republiky sa zohľadňujú výlučne základy na platenie poisteného na nemocenské poistenie, z ktorých žalobkyňa zaplatila poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Čo v danom prípade znamená, že na príjmy dosiahnuté v inom členskom štáte Európskej únie sa pri určení výšky materského neprihliada, preto žalovaný nemohol pri výpočte materského žalobkyne zohľadniť jej príjem dosiahnutý u zamestnávateľa v Českej republike. Žalobná námietka žalobkyne o nesprávnej aplikácii čl. 21 ods. 2 Nariadenia s poukazom na vyššie uvedené preto nie je dôvodná. Žalobkyňa vidí nezákonnosť už v tom, že správne orgány oboch stupňov podľa jej názoru neuviedli v odvodnení svojich rozhodnutí úplné znenie čl. 21 ods. 2 Nariadenia. Ani táto námietka žalobkyne nie je dôvodná, nakoľko prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na predmetný článok 21 ods. 2 Nariadenia. To že necitovali jeho doslovné znenie nemá za následok nezákonnosť ich rozhodnutí. Oba správne orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí vysvetlili, ako postupovali pri výpočte materského žalobkyne. Súd považuje postup Sociálnej poisťovne, ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie za súladné s platnou právnou úpravou. Pretože žalobkyňou uvádzané žalobné námietky neboli dôvodné a súd sám preskúmavaním napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, nezistil také vady v konaní, na ktoré by musel prihliadnuť ex offo, žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Žalobkyni, ktorá v konaní nemala úspech, súd náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods. 1 a contr. O.s.p.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.