Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/156/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201232 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015201232.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Milana Segeča v právnej veci žalobcu: T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, XXX XX R. M., zastúpeného JUDr. Danicou Lukáčovou, nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, XXX XX R. M., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 39560-5/2015- BA zo dňa 28.07.2015, takto r o z h o d o l : I/ Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II/ Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Sociálna poisťovňa, pobočka Zvolen sp. zn. 8446-74/2015-ZV zo dňa 01.04.2015 bol podľa § 112 ods. 2, 4 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov žalobcovi odňatý od 01.10.2013 nárok na úrazový príplatok priznaný rozhodnutím č. 13020-8/2013-ZV zo dňa 06.06.2013. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že právoplatné rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie č. 23240-3/2014- BA zo dňa 10.03.2014, v spojení s právoplatným rozhodnutím pobočky č. 13020-37/2013-ZV zo dňa 16.12.2013 bolo žalobcom napadnuté žalobou na Krajskom súde v Banskej Bystrici. Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol rozsudkom sp. zn. 23S/145/2014-67 zo dňa 27.11.2014 tak, že zrušil obe žalobou napadnuté rozhodnutia Sociálne poisťovne a vec vrátil na ďalšie konanie Sociálna poisťovni. Sociálnej poisťovni súd stanovil úlohy: 1. skompletizovať správny spis za tým účelom, aby bolo dosť podkladov pre vydanie rozhodnutia a 2. spracovať odborný posudok, ktorý by bol podkladom pre rozhodnutie s tým, že po odstránení uvedených nedostatkov bude môcť byť vydané nové rozhodnutie v danej veci. Dňa 19.03.2015 bol oddeleniu úrazového poistenia pobočky doručený vypracovaný posudok lekárom pobočky - odborný posudok zo dňa 05.03.2015, z ktorého prvostupňový správny orgán vyvodil, že odo dňa 01.10.2013 nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi ochorením a trvaním dočasnej pracovnej neschopnosti pre pracovný úraz a preto dňom 01.10.2013 žalovanému zanikol nárok na úrazový príplatok a v súlade s § 112 ods. 2,4 a 6 zákona mu bol odňatý. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie a na základe podaného odvolania rozhodol druhostupňový správny orgán - žalovaný, ktorý napadnutým rozhodnutím č. 39560-5/2015-BA zo dňa 28.07.2015 napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Odvolací správny orgán podobne ako prvostupňový správny orgán podrobne opísal priebeh konania pred správnym orgánom. V odôvodnení odvolací správny orgán zhrnul závery odborného posudku L.. T. P. a tiež L.. A.. Odvolací správny orgán v odvolaní uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie, na základe zdravotnej dokumentácie nachádzajúcej sa v spise a novo získanej zdravotnej dokumentácie konštatovala, že príčinnou dočasnej pracovnej neschopnosti odo dňa 01.10.2013 je choroba sclerosis multiplex, preto stanovisko útvaru lekárskej posudkovej činnosti pobočky Zvolen považovala za správne. Napokon odvolací správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že postup Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen, pri odňatí úrazového príplatku odo dňa 01.10.2013 priznaného právoplatným rozhodnutím zo dňa 06.06.2013 bol správny z dôvodu, že v tomto prípade nebola splnená podmienka ustanovená v § 85 zákona. Odo dňa 01.10.2013 nebola jednoznačne preukázaná príčinná súvislosť medzi pokračujúcou dočasnou pracovnou neschopnosťou a pracovným úrazom zo dňa 08.01.2013. Podľa záverov lekárov príčinnou dočasnej pracovnej neschopnosti odo dňa 01.10.2013 je choroba sclerosis multiplex, diagnostikovaná žalobcovi počas hospitalizácie na neurologickej klinike SZÚ Banská Bystrica. Na záver odvolací správny orgán zdôraznil, že s názorom posudkového lekára Sociálnej poisťovne vyjadrením tak prvostupňovým ako aj v odvolacom konaní sa stotožnila aj ošetrujúca lekárka žalovaného, ktorá vystavila potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti zakladajúcej nárok na úrazový príplatok. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca žalobu. Navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca svoju žalobu v podstate odôvodnil tým, že na rozdiel od žalovaného on trvá na tom, že jeho dočasná pracovná neschopnosť po celú dobu trvania súvisela s pracovným úrazom. Namietal, že nedošlo k žiadnej prekvalifikácii diagnózy. Žalovaný síce uvádza, že jeho ošetrujúca lekárka MUDr. Poliaková sa stotožnila s názorom posudkových lekárov v tom, že došlo k prekvalifikovaniu diagnózy, ale žiadny relevantný doklad o tom súdu žalovaný nepredložil, nakoľko takýto neexistuje. Úrazový príplatok mu bol vyplácaný od začiatku dočasnej pracovnej neschopnosti do septembra 2013, keď jeho dočasná pracovná neschopnosť pokračovala, nebola zrušená, ani nebola reálne upravená na inú diagnózu. Vyjadril názor, že podľa ust. § 85 zákona o sociálnom poistení by mal trvať jeho nárok na priznaní úrazového príplatku až do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Vytýkal tiež správnym orgánom to, že úrazový príplatok mu bol odňatí spätne, keď ešte nebolo vydané a nebolo právoplatne vykonateľné rozhodnutie o odňatí, čo je podľa jeho názoru v rozpore s ust. § 212 ods. 1 a 3 písm. a/ a § 213 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení. Vyslovil názor, že v danom prípade má nárok na úrazový príplatok aspoň do 17.03.2014, kedy nadobudlo právoplatnosť prvé rozhodnutie o jeho odňatí. Poukázal, že spätnosť odňatia dávky zákon nepripúšťa. Spätne je možné len dávku priznať, alebo zvýšiť a to najviac tri roky spätne v prípadoch a za podmienok uvedených v § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Napokon žalobca v žalobe namietal, že nebol dodržaný zákon ani v ust. § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého výrok rozhodnutia musí obsahovať rozhodnutie vo veci aj s uvedením ust. právnych predpisov, podľa ktorého sa rozhodlo. V rozhodnutí žalovaný uvádza viac ustanovení a to § 112 ods. 2,4 a 6 zákona o sociálnom poistení, ale neuvádza konkrétne ktoré z uvedených odsekov § 112 sa aplikuje na daný prípad, pričom uvedené odseky sa vzťahujú na rôzne situácie. Odôvodnenie rozhodnutie vyznieva podľa jeho názoru zmätočne. K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. Vo vyjadrení zopakoval v podstate dôvody svojho rozhodnutia. Zdôraznil, že k odňatiu úrazového príplatku došlo z dôvodu, že podľa vyjadrenia posudkového lekára pobočky nebola od 01.10.2013 jednoznačne preukázaná príčinná súvislosť medzi ochorením a pracovným úrazom. Poukázal na to, že Sociálna poisťovňa v súlade s rozsudkom Krajského súdu vypracovala dňa 05.03.2015 odborný posudok, čo považuje za splnenie povinností objektívneho zistenia stavu veci za účelom vydania nového rozhodnutia. Podľa jeho názoru žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, s rešpektovaním právneho názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici na základe odborných posudkov mieste a vecne príslušných posudkových lekárov, ktorí vychádzali zo zdravotnej dokumentácie žalobcu. Súd po preskúmaní rozhodnutí a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutia a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, preto žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. postupujú súdy v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Predmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 39560-5/2015- BA zo dňa 28.7.2015, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen, ktorým bol odňatý nárok na úrazový príplatok odo dňa 1.10.2013, ktorý bol priznaný právoplatným rozhodnutím č. 13020-8/2013-ZV zo dňa 6.6.2013. Z administratívneho spisu, ako aj zo stanovísk a vyjadrení účastníkov konania je zrejmé, že žalobcovi bol v súvislosti s pracovným úrazom vyplácaný úrazový príplatok od 23.4.2013, a to na základe právoplatného rozhodnutia č. 13020-8/2013 zo dňa 6.6.2013. Z odborného posudku posudkového lekára L.. P. zo dňa 5.3.2015 vyplynulo, že posudkový lekár zotrval na odňatí úrazového príplatku od 1.10.2013, nakoľko nebola od tohto dátumu jednoznačne preukázaná príčinná súvislosť medzi ochorením a pracovným úrazom. V posudku bol zdokumentovaný celý priebeh liečby. Z vyhodnotenia odborného posudku L.. A. zo dňa 16.7.2015 vyplynulo, že príčinnou dočasnej pracovnej neschopnosti od 1.10.2013 je choroba sclerosis multiplex a že odborný posudok posudkového lekára L.. P. je správny. Podľa § 4 zák. č. 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o náhrade príjmu), nárok na náhradu príjmu má zamestnanec, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu (ďalej len "dočasná pracovná neschopnosť") a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa osobitného predpisu okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu než za vykonanú prácu, za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 85 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon), zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia. Podľa § 112 ods. 2 Zákona, dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom. Podľa § 112 ods. 4 Zákona, výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. Podľa § 112 ods. 6 Zákona, dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila. Podľa § 153 ods. 1 Zákona, lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia. Podľa § 153 ods. 2 Zákona, lekárska posudková činnosť nemocenského poistenia so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie zahŕňa kontrolu a) posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom, b) dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca. Podľa § 153 ods. 3 Zákona, lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť. Podľa § 153 ods. 4 Zákona, lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa a) posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti, b) posudzovanie zdravotnej spôsobilosti poškodeného absolvovať pracovnú rehabilitáciu alebo rekvalifikáciu na účely opätovného zaradenia do pracovného procesu, c) kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch, d) posudzovanie účelnosti vynaložených nákladov spojených s liečením, za ktoré sa považujú náklady na liečivá a lieky, zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny a doprava poškodeného spojená s liečením. Podľa § 153 ods. 5 Zákona, lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného. Súd konajúci podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je viazaný rozsahom žalobných námietok. Posudzuje, či správny orgán na daný prípad v správnom konaní aplikoval správne príslušné procesnoprávne a hmotnoprávne normy. Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán, sa dôsledne riadili vyššie citovanou právnou úpravou. Súd nepovažoval žalobné námietky za opodstatnené a v postupe žalovaného, ako aj v postupe prvostupňového správneho orgánu nezistil porušenie zákona, ktoré by vyústilo do vydania nezákonného rozhodnutia, v dôsledku čoho by bolo potrebné zrušiť rozhodnutie žalovaného. Žalobná námietka žalobcu, že nedošlo ku žiadnej zmene diagnózy, nie je dôvodná. Z odborných posudkov posudkových lekárov jednoznačne vyplýva, že príčinnou dočasnej pracovnej neschopnosti od 1.10.2013 je choroba sclerosis multiplex. Záver posudkových lekárov nemôže zmeniť tá skutočnosť, že na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti nebola formálne zmenená diagnóza. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v súčasnosti už potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti ani neobsahujú údaj o diagnóze. V tejto súvislosti súd považuje tiež za potrebné dodať, že ani diagnóza uvedená na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti ako „M23“ (M23 - Vnútorné poruchy kolenného kĺbu) nezodpovedá úrazovému poraneniu kolenného kĺbu. Pokiaľ žalobca namietal, že v zmysle § 85 Zákona mu mal byť priznaný úrazový príplatok až do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, táto námietka nie je dôvodná. So správneho spisu jednoznačne vyplynulo, že dôvodom dočasnej pracovnej neschopnosti po 1.10.2013 je choroba sclerosis multiplex a nie poúrazový zdravotný stav. V ortopedickom náleze zo dňa 19.7.2013 je uvedené, že po absolvovaní kúpeľnej liečby mal byť žalobca práceschopný z dôvodu postihnutia kolena. Kúpeľnú liečbu žalobca absolvoval v dňoch od 20.8.2013 do 17.10.2013, teda dňom 18.9.2013 bol v súvislosti s postihnutím kolena práceschopný. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že žalobca bol dňa 23.9.2013 hospitalizovaný a neskôr mu bola diagnostikovaná choroba sclerosis multiplex. Nedôvodná je aj námietka žalobcu, že úrazový príplatok mu mal byť minimálne vyplácaný do nadobudnutia právoplatnosti skoršieho rozhodnutia o odňatí úrazového príplatku, t.j. do 17.3.2014, poukazujúc na ust. § 212 ods. 1 a ods. 3 písm. a) Zákona a na ust. § 213 ods. 1 a 2 Zákona. Z ust. § 112 ods. 6 Zákona vyplýva, že dávka sa odníme odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už dávka vyplatila. V danom prípade nebolo sporné, že dávka bola žalobcovi vyplatené ešte za obdobie september 2013, teda k odňatiu dávky mohol žalovaný pristúpiť aplikujúc citované ustanovenie § 112 ods. 6 od 1.10.2013, čo sa aj stalo. Poukaz žalobcu na ust. § 112 ods. 1 Zákona je v tejto súvislosti nesprávny, nakoľko toto ustanovenie upravuje konanie o priznaní dávky a nie o odňatí. Pokiaľ žalobca namietal, že rozhodnutie je zmätočné, pretože žalovaný uvádza viac ustanovení, konkrétne § 112 ods.2, 4 a 6 Zákona, ani táto námietka nie je dôvodná. Ustanovenia § 112 ods. 2, 4 a 6 Zákona vo vzájomnej súvislosti dávajú zákonný rámec pre rozhodovanie o odňatí dávky. Prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný teda správne aplikovali zákonné ustanovenia v súvislosti s rozhodovaním o odňatí dávky, v tomto konkrétnom prípade úrazového príplatku. Pretože žalobcom uvádzané žalobné námietky neboli dôvodné a súd sám preskúmavaním napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, nezistil také vady v konaní, na ktoré by musel prihliadnuť ex offo, žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods. 1 a contr. O.s.p.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.