Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/122/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912216746 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912216746.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa: Y.. W. O., rod. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., B. S. č. XXXX/XXX zast. Aequitas s.r.o., IČO: 36 628 841, so sídlom Banská Bystrica, Dolná 19, proti odporcom: 1/ W. B., rod. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., B. XX, 2/ B. B., rod. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., B. XX, 3/ X. B., rod. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. č. XX, 4/ W. S., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. - O., C. XXX/XX, 5/ W. S., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., S. XXX, 6/ H. X., rod. R., t. č. na neznámom mieste, 7/ W. S., rod. S., t. č. na neznámom mieste, 8/ Y.. W. S., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., U. XX, 9/ W. S., rod. S., t. č. na neznámom mieste, 10/ Y. S., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., A. X, 11/ H. S., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. M. č. XX, 12/ W. S., rod. R., t.č. na neznámom mieste, 13/ A. S., rod. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., M. XXX, 14/ B. R., t. č. na neznámom mieste, 15/ W. R., rod. R., bytom I., I.. C. XXX, 16/ B. R., rod. R., bytom D., Q. XXX, 17/ H. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., M. XXX, 18/ B. I., rod. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., A. XXX, 19/ Y. I., rod. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., B. XXX, 20/ M. I., t. č. na neznámom mieste, 21/ O. I., rod. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., D. XX, 22/ W. B., t. č. na neznámom mieste, 23/ H. B., rod. S., t. č. na neznámom mieste, 24/ W. M., t. č. na neznámom mieste, 25/ W. M., t. č. na neznámom mieste, 26/ M. M., t. č. na neznámom mieste, 27/ W. M., rod. I., t.č. na neznámom mieste, 28/ B. A., rod. M., t. č. na neznámom mieste, 29/ B. A., rod. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., A. XXX, zastúpená splnomocneným zástupcom R. J., bytom XXX XX S., B. C. XXXX/X, 30/ B. J., rod. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., B. C. X/XX, o obnovu konania, o odvolaní navrhovateľa zo dňa 10.11.2014 proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 7C/129/2012 - 152 zo dňa 21. 10. 2014, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu zrušuje a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd po tom, čo bolo uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co/879/2013-98 zo dňa 25.02.2014 zrušené jeho predošlé uznesenie zo dňa 29.05.2013 a vec mu vrátená na ďalšie konanie, po doplnení dokazovania opätovne zamietol návrh navrhovateľa na povolenie obnovy konania, vedeného na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 16C/83/2008 a rozhodol o trovách konania tak, že odporcom sa náhrada trov konania nepriznáva. Súd zamietol návrh na obnovu konania, keď dospel k záveru, že nie je splnená podmienka pre povolenie obnovy konania v zmysle ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p., lebo navrhovateľom predložené listinné dôkazy nie sú spôsobilým dôvodom obnovy konania. V danom prípade ide o Pozemnostný hárok č. XXX, kópiu z katastrálnej mapy a mapu z roku 1937, ktoré údaje, resp. listiny boli dostupné na Správe katastra v Rimavskej Sobote aj v čase pôvodného konania, ktorého obnovy sa navrhovateľ domáha a bola tak objektívna možnosť tieto listiny zistiť, označiť a použiť ich v pôvodnom konaní. Nemožno konštatovať, že navrhovateľ tieto dôkazy nemohol bez svojej viny označiť. Proti uzneseniu okresného súdu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 205 ods. 2 písm. a) O. s. p., t. j. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p., pretože účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Súd v danej veci nenariadil pojednávanie a vydal uznesenie, ktorým návrh na obnovu konania zamietol. Navrhovateľ poukázal v tejto súvislosti na § 234 ods. 2 O. s. p., v zmysle ktorého ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo preto, že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí nariaďovať pojednávanie. Pokiaľ teda súd zamietol návrh na obnovu konania z dôvodu nedostatku zákonných podmienok na obnovu podľa § 228 O. s. p. bez nariadenia pojednávania, bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom. Rovnaký právny názor vyplýva aj z ustálenej judikatúry, konkrétne uznesenia Najvyššieho súdu SR z 28. júla 2010 sp. zn. 3Obo/94/2009 a zo dňa 10.03.2010 sp. zn. 3 Obo 12/2010. Navrhovateľ sa tak nemal možnosť k listinám v zmysle doplneného dokazovania vyjadriť a takýmto konaním tak jednoznačne bola odňatá navrhovateľovi možnosť konať pred súdom. V ďalších dôvodoch odvolania sa navrhovateľ zameral aj na argumentáciu podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. teda, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. f) tohto ustanovenia, keď rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdí, že navrhovateľ bez svojej viny nemohol v pôvodnom konaní použiť dôkazy, konkrétne pozemnostný hárok č. XXX so stavom koncom roku 1940, kópiu z katastrálnej mapy a mapu z roku 1937, pretože tieto listiny mu Správa katastra Rimavská Sobota zaslala zásielkou až dňa 11. 09. 2012 a doručené mu boli dňa 14. 09. 2012. Navrhovateľ v čase pôvodného konania o existencii týchto listín nevedel a preto si ich nemohol vyžiadať od správy katastra. Ide o listiny z rokov 1937 až 1940, nejde teda o verejne dostupné informácie, ktoré by boli zverejnené napríklad na internetovej stránke katastra nehnuteľností. Keďže ich nemal k dispozícii v čase pôvodného konania, nemohol ich ani použiť v pôvodnom konaní. Návrh na obnovu konania bol podaný v zákonnej lehote do 3 mesiacov od času, kedy sa o dôvode obnovy dozvedel. Nové dôkazy predložené navrhovateľom preukazujú, že v minulosti došlo k reálnej deľbe v prírode medzi spoluvlastníkmi uvádzaných pozemkov. Vzhľadom na reálnu deľbu bol navrhovateľ presvedčený, že na základe kúpnej zmluvy z roku 1973, ako aj dedičstva po svojej matke uvedenej konkrétnej parcely sa stal výlučným vlastníkom pozemku parc. č. XXX/X, ktorého výmera zodpovedala veľkosti spoluvlastníckeho podielu v 18/72 + 2/72 k parcelám č. XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX a ktorá bola v prírode vyznačená a oplotená, pričom do jeho vlastníckych práv mu za celé obdobie nikto nevstupoval. Ostatní podieloví spoluvlastníci PK nehnuteľností Xa, Xb si tieto vydržali podľa reálnej deľby, na ktorú sa odvolával navrhovateľ. Pokiaľ bolo umožnené rozhodnutím súdu vydržať nehnuteľnosti jednému z podielových spoluvlastníkov, ktorý pozemok užíval na základe reálnej deľby týkajúcej sa aj parcely č. XXX/X, musia existovať podmienky na vydržanie, vrátane dobromyseľnosti u všetkých podielových spoluvlastníkov rovnako, t. j. aj u navrhovateľa. Zároveň poukázal na predložené upovedomenie o začatí trestného stíhania a uznesenie okresnej prokuratúry RS 2Pv 713/11-11 zo dňa 16. 05. 2012, ktoré preukazujú, že bolo začaté trestné stíhanie na základe oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, keď možno mať za to, že podpis p. A. na liste z roku 1989 nemôže byť jeho podpisom, keďže menovaný v tom čase už nežil. V liste označený nehnuteľný majetok - spoluvlastnícky podiel k parcele č. XXX/X k. ú. M. nevlastnila ani H. A., rod. B., ani p. B. A., čo vyplýva z rozsudku krajského súdu č.k. 13Co/137/2006-246. Keďže B. A. nikdy nebola vlastníčkou a ani podielovou spoluvlastníčkou pozemku parc. XXX/X nemohol jej list objektívne vyvolať pochybnosti a nemohol spôsobiť prerušenie dobromyseľnosti držby navrhovateľa. S týmito skutočnosťami sa súd žiadnym spôsobom nevysporiadal. Na základe uvedených argumentov a odvolacích dôvodov sa navrhovateľ domáha zrušenia napadnutého uznesenia okresného súdu a vrátenia veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrili odporca v 4. rade, odporkyňa v 30. rade, odporca v 18. rade a odporkyňa v 29. rade. Odporca v 4. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa v stručnosti uviedol, že vyrastal v susednom dome Y.. O. a čo si pamätá, záhradu stále užíval M. O. s manželkou a po ich smrti Y.. W. O. s manželkou nepretržite až dodnes. Je presvedčený, že vlastníkom záhrady na parcele č. XXX/X je Y.. W. O.. Odporkyňa v 30. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že rozhodnutie okresného súdu považuje za vecne správne, vydané v súlade so zákonmi. Trvá na svojom predošlom vyjadrení k meritu veci. Navrhovateľ už v čase pôvodného konania a dovolania mohol použiť dôkazy, ktoré v tomto konaní predkladá ako nové a odporkyňa v 30.rade má preto za to, že neboli splnené podmienky pre povolenie obnovy konania. Odporca v 18. rade v stručnosti uviedol, že potvrdzuje skutočnosť, že Y.. O. už niekoľko rokov užíva pozemok - záhradu parc. č. XXX/X a uviedol, že on, ako dedič, časti pozemku parc. č. XXX/X nikdy neužíval. Splnomocnený zástupca odporkyne v 29.rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že s rozhodnutím okresného súdu súhlasí, pričom tvrdenia navrhovateľa označil za „nehorázne klamstvo“, pretože doklady mal v rukách už v roku 2011 a odovzdal ich dňa 10.04.2011 primátorovi Mesta N., o čom pripojil listinný dôkaz. Spochybňuje aj ďalšie dôvody odvolania navrhovateľa o nerušenom užívaní sporných parciel, pretože H. A. zomrela v roku XXXX, čo znamená, že Y.. O. nemohol vlastniť a ani užívať parcelu XXX/X vcelku 40 rokov, keď ešte žila skutočná vlastníčka H. A.. V závere odvolania zhrnul, že Y.. O. na základe „kúpnej zmluvy“ kúpil podiel 18/72-ín z parcely č. X/a o výmere XXXX m2, čo je cca XXX m2 a túto skutočnosť nechce pochopiť, pričom užívanie nehnuteľnosti si mýli s vlastníctvom. K svojmu vyjadreniu splnomocnený zástupca odporkyne v 20. rade pripojil listinné dôkazy. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p., napadnuté uznesenie s poukazom na ustanovenie § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Navrhovateľ podal dňa 05. 12. 2012 návrh na obnovu konania, ktorou sa domáhal zmeny rozsudku Okresného súdu v Rimavskej Sobote zo dňa 02. 04. 2009 č. k. 16C/83/2008-168 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12. 05. 2011 č. k. 16Co/118/2011-357. Ako dôvod na obnovu konania poukázal na ustanovenie § 228 ods. 1 písm. a) O. s. p., a tvrdil, že sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a môžu privodiť pre navrhovateľa priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Tvrdí, že bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní dôkazy, ktorými sú Pozemnostný hárok č. XXX stav koncom roku 1940, kópia z katastrálnej mapy a mapa z roku 1937, ktoré získal navrhovateľ od Správy katastra Rimavská Sobota, ktorá mu tieto listiny poslala zásielkou zo dňa 11. 09. 2012, doručené navrhovateľovi boli 14. 09. 2012. O dôvode obnovy sa teda dozvedel až tohto dňa. Uvádzané nové dôkazy preukazujú, že v minulosti došlo k reálnej deľbe v prírode medzi spoluvlastníkmi PK pozemkov parc. č. X/a, resp. EN parc. č. XXX, keď jednotliví spoluvlastníci podľa reálnej deľby časti spoločného pozemku užívali a toto navzájom rešpektovali. K návrhu sa ďalej vyjadruje k jednotlivým predkladaným dôkazom, ktoré podľa jeho názoru jednoznačne preukazujú, že k reálnej deľbe v prírode došlo už v dávnej minulosti. Tiež poukázal na skutočnosť, že ostatní podieloví spoluvlastníci PK nehnuteľností Xa, Xb si tieto vydržali podľa reálnej deľby, na ktorú sa odvoláva aj navrhovateľ konkrétnym uvedením ďalších podielových spoluvlastníkov. Ďalej sa vyjadruje k listu B. A. z roku 1989, ktorá nikdy nebola legitímnou vlastníčkou, ani podielovou spoluvlastníčkou pozemku parc. č. XXX/X, preto tento list nemohol byť dôvodom prerušenia dobromyseľnej držby navrhovateľa. Domáhal sa, aby prvostupňový súd povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde v Rimavskej Sobote pod sp. zn. 16C/83/2008 a po právoplatnosti rozhodnutia o povolení obnovy a prejednaní veci navrhuje, aby súd určil, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom v celosti označenej nehnuteľnosti. Okresný súd rozhodol o návrhu na obnovu konania bez nariadenia pojednávania uznesením č.k. 7C/129/2012-54 zo dňa 29. 05. 2013, ktorým návrh na obnovu konania zamietol. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 14Co/879/2013-98 zo dňa 25. 02. 2014 predmetné uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutiu. Okresný súd v zmysle usmernenia odvolacieho súdu doplnil listinné dôkazy a vyžiadal si stanoviská od účastníkov konania a opätovne, bez nariadenia pojednávania rozhodol odvolaním napadnutým uznesením, ktorým návrh na obnovu konania ako nedôvodný zamietol, pretože zákonná podmienka pre obnovu konania podľa ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. splnená nebola, keďže navrhovateľom predložené listinné dôkazy nie sú spôsobilým dôvodom obnovy konania, pretože tieto listiny boli objektívne dostupné a navrhovateľ tak mal možnosť ich zistiť, označiť a použiť aj v pôvodnom konaní. Podľa § 228 ods. 1 písm. a) O. s. p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak mu môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Podľa ustanovenia § 234 ods. 2 O.s.p., ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo preto, že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí nariaďovať pojednávanie. Odvolací súd vzhľadom na odvolacie dôvody namietajúce zásadnú procesnú vadu konania - a to, že v dôsledku nesprávneho postupu súdu bola účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom, preskúmal predovšetkým procesný postup súdu predchádzajúci rozhodnutiu vo veci a konštatuje také závažné nedostatky v procesnom postupe súdu, ktoré majú za následok nutnosť zrušiť uznesenie súdu prvého stupňa z procesných dôvodov, bez potreby za daného stavu sa zaoberať aj skúmaním jeho vecnej správnosti. V ustanovení § 221 ods. 1 O.s.p. sú citované vady, pre ktoré je nutné rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V zásade ide o vady, ktoré sú porušením základného práva účastníka konania na spravodlivý súdny proces, ktoré je zaručené Ústavou SR a ostatnými vnútroštátnymi i medzinárodnými právnymi normami. Z hľadiska relevancie odvolacích námietok a dôvodov odvolania je zásadnou skutočnosťou, majúcou vplyv na posúdenie správnosti odvolaním napadnutého uznesenia (a to bez ohľadu na ďalšie konkrétne vecné skutkové a právne námietky odvolateľa), predovšetkým namietané porušenie práva účastníkov konania na spravodlivý súdny proces - odňatie možnosti konať pred súdom a to nedôsledným postupom súdu, ktorý v rozpore s ustanovením § 234 ods. 2 O.s.p. rozhodol o návrhu na obnovu konania bez nariadenia pojednávania. Odňatím možnosti konať pred súdom sa spravidla rozumie taký nesprávny alebo nezákonný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa Občianskeho súdneho poriadku, ak zákon neustanovuje inak, nariadi predseda senátu na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, prítomnosť ktorých je potrebná (§ 115 ods. 1 O.s.p.). Návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania povolí (§ 234 ods. 1 O.s.p.). Ak súd zamietne návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný alebo preto, že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí nariaďovať pojednávanie (§ 234 ods. 2 O.s.p.). Z citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku možno vyvodiť, že o návrhu na obnovu konania rozhoduje súd po nariadení pojednávania, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť potrebuje na riadne objasnenie veci. Prípady, v ktorých môže súd o návrhu na obnovu konania rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania, sú taxatívne uvedené v § 234 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého môže ísť aj o prípad, keď zákon výslovne ustanovuje, že návrh je neprípustný (§ 229 O.s.p.). Ak sa však návrh na obnovu konania opieral o dôvod uvedený v § 228 ods. 1 O.s.p. (v konkrétnom prípade to bol dôvod vymienený v ustanovení § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), ale tvrdený dôvod nebol preukázaný, nešlo o prípustnosť obnovy konania v zmysle § 234 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 229 O.s.p., ale o prípad vecného prejednania dôvodnosti návrhu a súd mohol návrh na obnovu konania zamietnuť iba po jeho prejednaní na ústnom pojednávaní. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa v preskúmavanej veci zamietol návrh na obnovu konania z dôvodu nepreukázania zákonných podmienok pre obnovu konania podľa ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Pojednávanie však nenariadil a účastníkov nepredvolal. Pokiaľ súd bez nariadenia pojednávania zamietol návrh na obnovu konania z iného dôvodu než preto, že je neprípustný alebo podaný neoprávneným subjektom alebo oneskorený, odňal svojim postupom účastníkom konania možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. (uvedená skutočnosť bola konštatovaná aj v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 85/2011 - R 41/2013). Odvolací súd, vzhľadom na zistený nesprávny a nezákonný procesný postup súdu, ktorý má za následok upretie práva účastníkom konania na spravodlivý súdny proces, následne konštatuje, že nie je možné túto vadu postupu súdu z hľadiska zákonnosti konania, a napokon aj samotného rozhodnutia súdu, prehliadať. S ohľadom na uvedené považoval odvolací súd za potrebné uznesenie okresného súdu bez skúmania vecnej správnosti daného rozhodnutia v celom rozsahu zrušiť podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a vec vrátiť okresnému súdu v súlade s ustanovením § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.