Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/873/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912216746 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6912216746.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci žalobcu: Y.. W. O., rod. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., B. S. č. XXXX/XXX zast. Aequitas s.r.o., IČO: 36 628 841, so sídlom Banská Bystrica, Dolná 19, proti žalovaným: 1/ W. B., rod. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., B. XX, 2/ B. B., rod. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., B. XX, 3/ X. B., rod. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. č. XX, 4/ W. S., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. - O., C. XXX/XX, 5/ W. S., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., S. XXX, 6/ H. X., rod. R., t. č. na neznámom mieste, 7/ W. S., rod. S., t. č. na neznámom mieste, 8/ Y.. W. S., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., U. XX, 9/ W. S., rod. S., t. č. na neznámom mieste, 10/ Y. S., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., A. X, 11/ H. S., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. M. č. XX, 12/ W. S., rod. R., t.č. na neznámom mieste, 13/ A. S., rod. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., M. XXX, 14/ B. R., t. č. na neznámom mieste, 15/ W. R., rod. R., bytom I., I.. C. XXX, 16/ B. R., rod. R., bytom D., Q. XXX, 17/ H. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., M. XXX, 18/ B. I., rod. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., A. XXX, 19/ Y. I., rod. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., B. XXX, 20/ M. I., t. č. na neznámom mieste, 21/ O. I., rod. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., D. XX, 22/ W. B., t. č. na neznámom mieste, 23/ H. B., rod. S., t. č. na neznámom mieste, 24/ W. M., t. č. na neznámom mieste, 25/ W. M., t. č. na neznámom mieste, 26/ M. M., t. č. na neznámom mieste, 27/ W. M., rod. I., t. č. na neznámom mieste, 28/ B. A., rod. M., t. č. na neznámom mieste, 29/ B. A., rod. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., A. XXX, zastúpená splnomocneným zástupcom R. J., bytom XXX XX S., B. C. XXXX/X, 30/ B. J., rod. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., B. C. X/XX, žalovaní na neznámom mieste zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom 817 15 Bratislava, Búdková 36, o obnovu konania, o odvolaní žalobcu zo dňa 03.08.2015 proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 7C/129/2012 - 263 zo dňa 23. 06. 2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . Žalovaní 1/ až 30/ m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením okresný súd po tom, čo bolo uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/122/2015-204 zo dňa 02.03.2015 zrušené jeho predošlé uznesenie zo dňa 21.10.2014 a vec mu vrátená na ďalšie konanie, po doplnení dokazovania a nariadení pojednávania, na ktorom súd vypočul strany sporu, opätovne zamietol návrh žalobcu na povolenie obnovy konania, vedeného na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 16C/83/2008 a rozhodol o trovách konania tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd zamietol návrh/žalobu na obnovu konania, keď dospel k záveru, že nie je splnená podmienka pre povolenie obnovy konania v zmysle ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v znení platnom a účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, lebo žalobcom predložené listinné dôkazy nie sú spôsobilým dôvodom obnovy konania. V danom prípade ide o Pozemnostný hárok č. XXX, kópiu z katastrálnej mapy a mapu z roku 1937, ktoré údaje, resp. listiny boli dostupné na Správe katastra v U. O. aj v čase pôvodného konania, ktorého obnovy sa žalobca domáha a bola tak objektívna možnosť tieto listiny zistiť, označiť a použiť ich v pôvodnom konaní. Nemožno konštatovať, že navrhovateľ tieto dôkazy nemohol bez svojej viny označiť. Súd ďalej konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že Pozemnostný hárok č. XXX, ako aj kópiu z katastrálnej mapy a mapu z roku 1937 spomína žalobca jednak v liste zo dňa 21. 1. 2003 adresovanom p. A. a tiež v podaní zo dňa 2. 5. 2011, ktoré bolo adresované Mestskému úradu v N.. Taktiež z vyjadrenia Správy katastra v U. O. vyplýva, že tieto listiny boli dostupné aj v roku 2008, bola tak objektívna možnosť tieto zistiť, označiť a použiť už v pôvodnom konaní, preto nie je pravdivé tvrdenie žalobcu uvádzané v návrhu na obnovu konania, že sa o týchto dôkazoch mohol dozvedieť až dňa 14. 9. 2012, kedy mu boli doručené Správou katastra v U. O.. 2. Proti uzneseniu okresného súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 205 ods. 2 písm. a) a písm. d) O. s. p., t. j. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p., pretože účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a súčasne súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým tvrdeniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Naďalej zotrváva na názore, že sa dozvedel o dôvode obnovy konania až dňa 14. 9. 2012, kedy mu boli doručené Správou katastra U. O. nové uvedené dôkazy. Návrh na obnovu konania tak podal v zákonnej lehote, teda do troch mesiacov od toho času, keď sa dozvedel o dôvode obnovy konania. Nové dôkazy predložené žalobcom preukazujú, že v minulosti došlo k reálnej deľbe v prírode medzi spoluvlastníkmi pozemkov PK parc. č. X/a, resp. EN č. parc. XXX. Vzhľadom na reálnu deľbu bol žalobca presvedčený, že na základe kúpnej zmluvy z roku 1973, ako aj dedičstva po svojej matke, sa stal výlučným vlastníkom pozemku parc. č. XXX/X, ktorého výmera zodpovedala veľkosti spoluvlastníckeho podielu v 18/72 + 2/72 k parcelám č. XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX a ktorá bola v prírode vyznačená a oplotená, pričom do jeho vlastníckych práv mu za celé obdobie nikto nevstupoval. Ostatní podieloví spoluvlastníci PK nehnuteľností Xa, Xb. si tieto vydržali podľa reálnej deľby, na ktorú sa odvolával aj žalobca. Pokiaľ bolo umožnené rozhodnutím súdu vydržať nehnuteľnosti jednému z podielových spoluvlastníkov, ktorý pozemok užíval na základe reálnej deľby týkajúcej sa aj parcely č. XXX/X, musia existovať podmienky na vydržanie, vrátane dobromyseľnosti u všetkých podielových spoluvlastníkov rovnako, t. j. aj u žalobcu. Žalobca ďalej tvrdí, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V liste zo dňa 21. 1. 2003, adresovanom p. A., ktorý v konaní predložila žalovaná v 30. rade a ktorý uvádzal súd v odôvodnení uznesenia, žalobca neuvádza Pozemnostný hárok číslo XXX, kópiu z katastrálnej mapy a ani mapu z roku 1937. V liste sa len uvádza, že od roku 1937 platí v k.ú. nový mapový operát, podľa ktorého vlastníci, ako jej užívatelia, sa riadia týmto stavom a dôkladne poznajú hranice im patriacich pozemkov. Z tohto podania teda nevyplýva, že by uvedené listiny mal v tom čase žalobca k dispozícii. Pokiaľ ide o podanie zo dňa 2. 5. 2011, ktoré bolo adresované Mestskému úradu v N., a na ktoré sa odvoláva súd v odôvodnení svojho uznesenia, žalobca opakovane uvádza, že v tomto podaní síce uviedol Pozemnostný hárok číslo XXX a katastrálnu mapu, išlo však o neoficiálne informácie. V konaní nebolo preukázané, že by v tom čase žalobca aj disponoval uvedenými listinami, tieto listiny oficiálne získal až 14.9.2012. Navyše tretí dôkaz - mapa z roku 1937, ktorá bola predložená v návrhu na obnovu konania, nie je uvedená v podaní zo dňa 2. 5. 2011, nakoľko žalobca nevedel, že vôbec takáto mapa existuje. Súd tak nesprávne konštatoval, že v podaní zo dňa 2. 5. 2011 žalobca uviedol aj mapu z roku 1937. Tvrdí, že bez svojej viny nemohol v pôvodnom konaní použiť dôkazy, konkrétne Pozemnostný hárok č. XXX so stavom koncom roku 1940, kópiu z katastrálnej mapy a mapu z roku 1937, pretože tieto listiny mu Správa katastra U. O. zaslala zásielkou až dňa 11. 09. 2012 a doručené mu boli dňa 14. 09. 2012. Navrhovateľ v čase pôvodného konania o existencii týchto listín nevedel a preto si ich nemohol vyžiadať od správy katastra. Ide o archívny doklad, nejde teda o verejne dostupné informácie, ktoré by boli zverejnené napríklad na internetovej stránke katastra nehnuteľností. Keďže ich nemal k dispozícii v čase pôvodného konania, nemohol ich ani použiť v pôvodnom konaní. Žalobca na dotaz súdu, na základe akého podnetu správa katastra U. O. mu zaslala dňa 11. 9. 2012 listiny, ktoré boli predložené v návrhu na obnovu konania, sa vyjadril, že sa od známeho dopočul, že v katastri nehnuteľností by sa mohli nachádzať aj listiny staršieho dáta pred rokom 1945. Keďže išlo o neoficiálne a nepotvrdené informácie, žalobca sa obrátil na Správu katastra U. O., aby mu oznámila, či disponuje aj staršími informáciami týkajúcimi sa sporných pozemkov datovaných pred rokom 1945. Žalobcom tvrdené skutočnosti tak preukazujú, že v čase pôvodného konania nevedel o listinách, ktoré predložil ako nové dôkazy k návrhu na obnovu konania a ani ich nemal k dispozícii, tieto listiny mu boli doručené až dňa 14. 9. 2012 zo Správy katastra U. O.. Taktiež žalobca tvrdí, že v napadnutom uznesení sa súd prvej inštancie nedostatočne zaoberal a nezdôvodnil svoje úvahy vo vzťahu k žalobcom prezentovaným argumentom týkajúcich sa listu zo dňa 21. 1. 2003, k podaniu zo dňa 2. 5. 2011, k argumentom žalobcu, že nové dôkazy neboli verejne dostupné informácie, ktoré by boli zverejnené a k argumentom žalobcu k tomu, na základe akého podnetu Správa katastra U. O. zaslala dňa 11. 9. 2012 žalobcovi listiny, ktoré boli predložené v návrhu na obnovu konania ako dôvody na povolenie obnovy konania. Zároveň poukázal na upovedomenie o začatí trestného stíhania a uznesenie Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota 2Pv 713/11-11 zo dňa 16. 05. 2012, ktoré preukazujú, že bolo začaté trestné stíhanie na základe oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, keď možno mať za to, že podpis p. A. na liste z roku 1989 nemôže byť jeho podpisom, keďže menovaný v tom čase už nežil. V liste označený nehnuteľný majetok - spoluvlastnícky podiel k parcele č. XXX/X k. ú. M. nevlastnila ani H. A., rod. B., ani p. B. A., čo vyplýva z rozsudku krajského súdu č.k. 13Co/137/2006-246. Keďže B. A. nikdy nebola vlastníčkou a ani podielovou spoluvlastníčkou pozemku parc. XXX/X, nemohol jej list objektívne vyvolať pochybnosti a nemohol spôsobiť prerušenie dobromyseľnosti držby žalobcu. S týmito skutočnosťami sa súd žiadnym spôsobom nevysporiadal. Žalobca opakovane poukázal na skutočnosť, že ostatní podieloví spoluvlastníci PK nehnuteľností Xa, Xb si tieto vydržali podľa reálnej deľby, na ktorú sa odvolával žalobca. Tvrdí, že ak bolo umožnené rozhodnutím súdu vydržať nehnuteľnosti jednému z podielových spoluvlastníkov, ktorý pozemok užíval na základe reálnej deľby, ktorá sa týkala aj parcely číslo XXX/X, musia existovať podmienky na vydržanie vrátane dobromyseľnosti u všetkých podielových spoluvlastníkov rovnako, teda aj u žalobcu. V závere odvolania žalobca poukázal na to, že približne 20 rokov bojuje o rovnosť pred zákonom. Nové dôkazy predložené v danom konaní o návrhu na povolenie obnovy konania jednoznačne preukazujú reálnu deľbu a môžu pre žalobcu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Je toho názoru, že za stavu, keď nebola jednoznačne vyvrátená novosť dôkazov a v prípade, že sa pripustí skutočnosť, že nebola ani jednoznačne preukázaná, súd vzhľadom na vec, o akú sa jedná a na individuálne okolnosti prípadu, by mal chrániť právo žalobcu na ochranu vlastníctva a obnovu konania povoliť, nakoľko sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Ide o spor o určenie vlastníckeho práva, ktoré je nepremlčateľné, chránené ústavou a medzinárodnými dohovormi. Ak tu existuje dôkaz, ktorým žalobca môže preukázať, že mu vlastnícke právo vzniklo, nikdy nezaniklo a že je oprávneným vlastníkom nehnuteľností, nemal by mu súd takúto ochranu odoprieť. Aj v prípade, že by tu boli pochybnosti o tom, či sa jedná o nový dôkaz, má žalobca za to, že by súd mal obnovu konania pripustiť, ak by dospel k záveru, že takýto dôkaz môže spôsobiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci pre žalobcu a novosť dôkazu nebola nepochybne vyvrátená. Na základe uvedených argumentov a odvolacích dôvodov sa žalobca domáha zrušenia napadnutého uznesenia okresného súdu a vrátenia veci prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie, respektíve zmeny uznesenia súdu prvej inštancie tak, že odvolací súd obnovu konania povolí. 3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalobcovia v 8. rade Y.. W. S., v 29. rade B. A., rodená Q., v 30. rade B. J., ako aj zástupca neznámych spoluvlastníkov Slovenský pozemkový fond so sídlom v Bratislave. 4. Žalovaný v 8. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu v stručnosti uviedol, že ako študent a vysokoškolský študent kým chodieval na M. si pamätá, že spornú parcelu užívala rodina A.. Pokiaľ žalobca predkladá na súd kúpnu zmluvu z roku 1973, podľa ktorej mal kúpiť podiely z parcely od manžela pani A. a je tam aj jej podpis, ktorý ona spochybňuje a čestne prehlasuje o sfalšovaní podpisu, dáva súdu na zváženie preskúmať tento podpis. Túto kúpnu zmluvu malo žalobca do roku 2002 odloženú, na M. prebiehala dvakrát ROEP a mal tak od roku kúpy podielov nespočetne veľa príležitostí túto zmluvu predložiť. Z dokazovania má za jasné, že z „nových“ listinných dôkazov, ktoré boli spochybnené aj žalovanou v 30. rade, podmienka pre povolenie obnovy konania nie je splnená. 5. Žalovaná v 29. rade k odvolaniu žalobcu v stručnosti uviedla, že súhlasí v plnom rozsahu so zamietnutím návrhu žalobcu na obnovu konania a podané odvolanie žalobcu žiada zamietnuť ako neopodstatnené. Súhlasí a trvá aj naďalej na obsahu podaných vyjadrení p. R. J., ktorý podáva na základe jej splnomocnenia právoplatné doklady, ktoré sú v spise založené. 6. Žalovaná v 30. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že rozhodnutie okresného súdu považuje za vecne správne, vydané v súlade so zákonmi. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. 16C 83/2008 - 437 zo dňa 12. júla 2012 odmietol dovolanie žalobcu. Nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že užíval sporný pozemok od uzatvorenia kúpnej zmluvy v roku 1973, pretože v roku údajnej kúpy mal XX rokov, býval v obci S. a neskôr vo H., bolo zamestnaný a nemohol tak podľa tvrdenia žalovanej v 30. rade užívať sporné pozemky, keď nebýval na M.. Podľa tvrdenia žalovanej v 30. rade H. A., svokra B. A., užívala túto záhradu až do svojej smrti v roku XXXX. V roku 1989 B. A. na podnet svojho strýka M. A. upozornila žalobcu, že užíva plody zo spornej záhrady a ako výlučná dedička tejto parcely mu napísala list s ponukou na kúpou tejto parcely. Odpoveďou jej bol list s negatívnym postojom žalobcu a zaslaná kúpna zmluva, v ktorej je zapísané, že jej manžel odpredáva celý svoj podiel nehnuteľnosti, pričom na kúpnej zmluve sa nenachádza kúpa spornej parcely číslo XXX/X v celku (XXX m2). Žalovaná v 30. rade dala do pozornosti súdu, že podielový spoluvlastník nehnuteľnosti X/a rozsudkom 6C 3/89 zo dňa 24. 03. 1389 vydržal svoj podiel cestou súdu za prítomnosť 29 odporcov a priložením geometrického plánu - výkaz plôch situačného plánu v konnaí sp. zn. 6C 151/69 zo dňa 10. 01. 1971. Rodina B. rozsudkom č.k. 6C 172/91 - 22 zo dňa 10. 12. 1991 vydržala svoj podiel z parcely číslo X/a cestou súdu za prítomnosť 31 odporcov a priložením plánu obce. Žalovaná v 30. rade poukázala na to, že vo svojich písomných vyjadreniach, ako aj osobne na pojednávaní, vyvrátila tvrdenia žalobcu, že dôkazné listiny, ktoré predložil v danom konaní ako dôvody na povolenie obnovu konania, nemohol použiť v pôvodnom konaní, pričom tvrdila, že ich mal k dispozícii už v minulosti a v čase doručenia Správou katastra U. O. neboli pre neho novoobjavené. Odvoláva sa pritom na dôkaz - list napísaný žalobcom B. A. zo dňa 21. 1. 2003, v ktorom sa zmieňuje o roku 1937. Ďalším dôkazom bol list písaný žalobcom primátorovi mesta N. - odvolanie proti konkrétnemu rozhodnutiu zo dňa 4. 4. 2011 a datovaný žalobcom dňa 2. 5. 2011. Tretím dôkazným materiálom, ktorý vyvracia „nové listinné dôkazy“ žalobcom je list žalobcu Okresnej prokuratúre v Rimavskej Sobote podaný dňa 20. 12. 2010, v ktorom žalobca uviedol, že ako dôkaz prikladá mapu katastra nehnuteľností z roku 1937. Žalovaná v 30. rade tak tvrdí, že z dôkazových materiálov je jasné, že žalobca cez svojho právneho zástupcu klame a zavádza súd, pretože listiny, ktoré predložil ako nový dôkazný materiál novým materiálom nebol. Mohol ho žalobca použiť v pôvodnom konaní, pretože Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením dovolanie žalobcu odmietol až 12. júla 2012, pričom ňou predložený listinný materiál je z roku 2003, 2010 a z roku 2011. V závere vyjadrenia žalovaná v 30. rade poznamenala, že už v minulosti žalobcovi ľudia z M. opakovane radili, aby si veci dával právne do poriadku, pretože ich nemá. Žalobca ich nepočúval, na nič nemal založený list vlastníctva, pritom aj v konaní o opravu ROEP, kde žiadateľom o opravu bol žalobca, mu bolo jasne vysvetlené, že majetkovoprávne veci si musí vysporiadať cestou súdu a doložiť právoplatné doklady. Cestou ROEP tak žalobca chcel, aby bolo rozhodnuté o jeho nároku na vydržanie sporných nehnuteľností, takže „skúšal to na všetkých stranách“. Žalovaná v 30. rade tak tvrdí, že súdu predložila dôkazný materiál, na základe ktorého preukázala, že žalobca nepredložil nové listiny, na základe ktorých by mala byť povolená obnova konania. 7. Slovenský pozemkový fond so sídlom v Bratislave, ako zástupca neznámych vlastníkov, v stručnosti uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi Okresného súdu Rimavská Sobota uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a preto navrhuje odvolaciemu súdu predmetné uznesenie v plnom rozsahu potvrdiť. 8. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 9. Žalobca podal dňa 05. 12. 2012 návrh na obnovu konania, ktorou sa domáhal zmeny rozsudku Okresného súdu v Rimavskej Sobote zo dňa 02. 04. 2009 č. k. 16C/83/2008-168 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12. 05. 2011 č. k. 16Co/118/2011-357. Ako dôvod na obnovu konania poukázal na ustanovenie § 228 ods. 1 písm. a) O. s. p., a tvrdil, že sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a môžu privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Tvrdí, že bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní dôkazy, ktorými sú Pozemnostný hárok č. XXX stav koncom roku 1940, kópia z katastrálnej mapy a mapa z roku 1937, ktoré získal žalobca od Správy katastra U. O., ktorá mu tieto listiny poslala zásielkou zo dňa 11. 09. 2012, doručenou žalobcovi dňa 14. 09. 2012. O dôvode obnovy sa teda dozvedel až tohto dňa. Uvádzané nové dôkazy preukazujú, že v minulosti došlo k reálnej deľbe v prírode medzi spoluvlastníkmi PK pozemkov parc. č. X/a, resp. EN parc. č. XXX, keď jednotliví spoluvlastníci podľa reálnej deľby časti spoločného pozemku užívali a toto navzájom rešpektovali. V návrhu sa ďalej vyjadruje k jednotlivým predkladaným dôkazom, ktoré podľa jeho názoru jednoznačne preukazujú, že k reálnej deľbe v prírode došlo už v dávnej minulosti. Tiež poukázal na skutočnosť, že ostatní podieloví spoluvlastníci PK nehnuteľností Xa, Xb si tieto vydržali podľa reálnej deľby, na ktorú sa odvoláva aj žalobca konkrétnym uvedením ďalších podielových spoluvlastníkov. Ďalej sa vyjadruje k listu B. A. z roku 1989, ktorá nikdy nebola legitímnou vlastníčkou, ani podielovou spoluvlastníčkou pozemku parc. č. XXX/X, preto tento list nemohol byť dôvodom prerušenia dobromyseľnej držby žalobcu. Domáhal sa, aby prvoinštančný súd povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde v Rimavskej Sobote pod sp. zn. 16C/83/2008 a po právoplatnosti rozhodnutia o povolení obnovy a prejednaní veci navrhuje, aby súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom v celosti označenej nehnuteľnosti. 10. Okresný súd rozhodol o návrhu na obnovu konania bez nariadenia pojednávania uznesením č.k. 7C/129/2012-54 zo dňa 29. 05. 2013, ktorým návrh na obnovu konania zamietol. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 14Co/879/2013-98 zo dňa 25. 02. 2014 predmetné uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutiu. Okresný súd v zmysle usmernenia odvolacieho súdu doplnil listinné dôkazy a vyžiadal si stanoviská od účastníkov konania a opätovne, bez nariadenia pojednávania rozhodol uznesením č.k. 7C/129/2012-152 zo dňa 21.10.2014, ktorým návrh na obnovu konania ako nedôvodný zamietol, pretože zákonná podmienka pre obnovu konania podľa ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. splnená nebola, keďže žalobcom predložené listinné dôkazy nie sú spôsobilým dôvodom obnovy konania, pretože tieto listiny boli objektívne dostupné a žalobca tak mal možnosť ich zistiť, označiť a použiť aj v pôvodnom konaní. Predmenté uznesenie súdu prvej inštancie muselo byť opätovne zrušené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/122/2015-204 zo dňaňa.2015, nakoľko v rozpore so znením ustanovenia § 234 ods. 2 O.s.p. rozhodol bez nariadenia pojednávania, hoci na takýto postup neboli splnené zákonné predpoklady, ktorým svojim postupom odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Po vrátení veci okresný súd doplnil dokazovanie a nariadil vo veci pojednávanie na deň 23.06.2015, na ktorom vypočul účastníkov konania. 11. Podľa § 228 ods. 1 písm. a) O. s. p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak mu môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. 12. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 13. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 14. Podľa ustanovenia § 470 ods. 4 CSP konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 15. Podľa ustanovenia § 397 písm. a/ Civilného sporového poriadku, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. 16. Podľa ustanovenia § 403 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia. 17. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na skutočnosť, že odo dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý upravuje konanie o žalobe na obnovu konania v ustanoveniach § 397 až 418 CSP. V zmysle intertemporálneho ustanovenia § 470 ods. 1 CSP sa ustanovenia Civilného sporového poriadku aplikujú aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. 18. Predpokladom toho, aby súd pripustil obnovené konanie vo veci, v ktorej už raz právoplatne rozhodol, je splnenie všetkých zákonných procesných podmienok upravených v príslušných ustanoveniach § 397 až 408 CSP (v zmysle predošlej právnej úpravy § 228 - 235 O.s.p.). Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného súdneho rozhodnutia a vzhľadom na prelomenie zásady res iudicata, ktorá zabezpečuje právnu istotu účastníkom konania/ strán sporu, je jeho prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená. Citované zákonné ustanovenie § 228 ods. 1 písm. a/ až f/ O.s.p. platné a účinné v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (zhodne terajšie znenie ustanovenia § 397 písm. a/ až f/ CSP) pripúšťalo obnovu konania proti právoplatnému rozsudku súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v písmenách a) až c), respektíve z niektorého expressis verbis vymieneného zákonného dôvodu podľa písm. d/ až f/ O.s.p. a výnimočne je prípustná i voči právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre platobný rozkaz (§ 231 ods. 1 O.s.p.). I pokiaľ by bola naplnená niektorá zo zákonných materiálnych podmienok prípustnosti obnovy konania, je nevyhnutné vysporiadať sa ako s prvoradou a zásadnou otázkou včasnosti podania návrhu na obnovu konania /žaloby na obnovu konania, teda mať za nesporné a v konaní preukázané, že bol návrh/žaloba podaný v lehote upravenej v ustanovení § 230 ods. 1 O.s.p., zhodne podľa ustanovenia § 403 ods. 1 a 2 CSP. Zákon pritom rozoznáva subjektívnu a objektívnu prekluzívnu lehotu, v ktorých treba podať návrh/žalobu na obnovu konania. 19. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci zamietol návrh na obnovu konania z dôvodu nepreukázania naplnenia zákonných podmienok pre obnovu konania podľa ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. (zhodne súčasné znenie ustanovenia § 397 písm. a/ CSP). Odvolací súd dôsledným oboznámením sa s obsahom spisu sa plne stotožňuje so skutkovými a právnymi dôvodmi obsiahnutými v napadnutom uznesení súdu prvej inštancie a aplikujúc ustanovenie § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah na podklade ktorých súd prvej inštancie rozhodol. 20. Je nevyhnutné zdôrazniť, že v konaní o návrhu/žalobe na obnovu konania ešte súdu neprináleží skúmať oprávnenosť tvrdeného práva či nároku žalobcu po vecnej stránke, súd v tomto konaní len skúma, či sú splnené zákonné podmienky prípustnosti povolenia obnovy konania, pričom mnohé okolnosti a argumenty tvrdené žalobcom by boli relevantné až v následnom štádiu, pokiaľ by súd obnovu konania povolil. Zákonnými podmienkami pre vyhovenie žalobe na obnovu konania sú jednak zákonné dôvody pre ktoré je možné obnovu už právoplatne skončeného konania povoliť (§ 228 ods. 1 písm. a/ až f/ O.s.p. v znení platnom a účinnom v čase podania návrhu na obnovu konania a v čase rozhodnutia súdom prvej inštancie, § 397 písm. a/ až f/ súčasnej právnej úpravy Civilného sporového poriadku), ako aj zachovanie subjektívnej a objektívnej prekluzívnej lehoty na podanie návrhu/žaloby na obnovu konania podľa ustanovenia § 403 ods. 1 a 2 CSP, zhodne s prv platným a účinným ustanovením § 230 ods. 1 O.s.p.. Odvolací súd konštatuje, že v konaní nebol preukázaný zákonný dôvod pre povolenie obnovy konania. Pokiaľ žalobca tvrdil, že sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a môžu privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, ktorými sú konkrétne Pozemnostný hárok č. XXX stav koncom roku 1940, kópia z katastrálnej mapy a mapa z roku 1937, ktoré získal žalobca od Správy katastra U. O., ktorá mu tieto listiny poslala zásielkou zo dňa 11. 09. 2012, doručenou žalobcovi dňa 14. 09. 2012, odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu, že nemožno mať za to, že by išlo o nové dôkazy v konaní. Súd prvej inštancie si vyžiadal stanovisko od Okresného úradu, katastrálneho odboru v U. O., či uvedené dokumenty boli/boli by na požiadanie k dispozícii aj v roku 2008, teda v čase pôvodného súdneho konania (č.l. 118 spisu). Na dožiadanie súdu uvedený správny orgán písomne reagoval stanoviskom zo dňa 12.05.014, v ktorom uviedol, že predmetné listiny slúžia ako archívny doklad, ktorý neslúži na právne úkony, nakoľko pozemková kniha v tomto katastrálnom území je vedená podľa pozemnoknižných zápisníc, nie podľa pozemnostných hárkov. Aj v roku 2008 by boli vydané tieto dokumenty len na neprávne úkony ako archívny materiál (č.l. 119 spisu). V doplnení oznámenia Okresný úrad, katastrálny odbor v U. O. zo dňa 09.06.2014 výslovne uviedol, že „keby požiadal žalobca o vydanie predmetných dokumentov aj v minulosti, napr. v období od roku 2000 až do 11.09.2012, takisto by mu boli poskytnuté. Z uvedeného vyplýva, že spomínaný archívny materiál si žalobca mohol hocikedy vyžiadať“ (č.l. 139 spisu). Uvedené oznámenia správneho katastrálneho orgánu sú zásadné z hľadiska konštatovania, či žalobcom uvádzané a doložené listinné dôkazy sú z objektívneho hľadiska novými tak, ako ich má na mysli ustanovenie § 397 pís. a/ CSP. Pokiaľ z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že bola aj v minulosti, v čase pôvodného súdneho konania, ktorého obnovy sa žalobca domáha, objektívna, reálna možnosť tieto zistiť, označiť a použiť ich v pôvodnom konaní, nemožno potom konštatovať, že by boli splnené zákonné predpoklady pre povolenie obnovy konania- teda že by bol naplnený materiálny predpoklad - konkrétny zákonný dôvod, ktorý umožňuje povoliť obnovu už právoplatne skončeného súdneho konania. Žalobcom predložené listinné dôkazy objektívne už v čase pôvodného konania existovali a boli by na požiadanie vtedajšou správou katastra účastníkovi pôvodného konania vydané a mohol ich teda (mal reálnu možnosť), použiť ich aj v čase pôvodného konania na podporu a preukázanie oprávnenosti uplatneného nároku v pôvodnom súdnom konaní o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam. Odvolací súd už len pre úplnosť a ako dôvod navyše poznamenáva, že vzhľadom na obsah žalovanou v 30. rade predložených písomností samotného žalobcu (najmä podanie zo dňa 02.05.2011 adresované Mestskému úradu v N.) navyše nasvedčujú pravdivosti tvrdeniu, že žalobca o mimimálne prvých dvoch predložených listinných dôkazoch mal už v roku 2011 vedomosť a zrejme ich aj mal k dispozícii, čo by potom zásadným spôsobom spochybňovalo aj zachovanie prekluzívnej subjektívnej lehoty na podanie návrhu/žaloby na obnovu konania. 21. Odvolací súd v závere poznamenáva, že prísnosť a striktnosť úpravy obnovy konania nie je samoúčelná, zrejmým záujmom a snahou zákonodarcu bolo prispievať k zachovaniu právnej istoty a pripustiť výnimku zo zásady nezmeniteľnosti už raz právoplatne rozhodnutej veci len výnimočne, za predpokladu naplnenia konkretizovaných špecifických podmienok. Túto koncepciu je nevyhnutné mať na zreteli v prípade pripustenia, že je v danom prípade taký dôvod, pre ktorý je namieste povoliť obnovu konania. 22. Z uvedeného dôvodu potom súd nemohol vyhovieť návrhu na obnovu konania/žalobe na obnovu konania, pretože v konaní nebolo preukázané naplnenie zákonných podmienok pre obnovu konania podľa ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. (zhodne súčasné znenie ustanovenia § 397 písm. a/ CSP) a odvolací súd potom v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255 CSP) a vyslovil, že žalovaní v 1. až v 30. rade, ako procesne plne úspešná strana v odvolacom konaní, majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania a to v plnom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením. 24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).