Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/300/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201291 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201291.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky F. B., nar. XX. P. XXXX, bytom L. R.. XXXX/X, A., G. B., v konaní zastúpenej právnym zástupcom JUDr. Petrom Šramkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Brezne, Moyzesova č. 12, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 8. septembra 2015 o invalidnom dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 8. septembra 2015 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. a), c) a d) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 342,87 EUR do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám jej právneho zástupcu na jeho účet č. D.: SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa podľa § 263 ods. 1, § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a § 29 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení odňala navrhovateľke od 4. októbra 2015 dovtedy vyplácaný invalidný dôchodok. Podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona o sociálnom poistení jej od 4. októbra 2015 priznala invalidný dôchodok vo výške 193,90 EUR mesačne a podľa § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení konštatovala, že od 16. júla 2015 zaniká nárok navrhovateľky na čiastočný invalidný dôchodok vo výške 128,40 EUR mesačne, pretože je nižší než priznaný invalidný dôchodok vo výške 193,90 EUR mesačne. V odôvodnení rozhodnutia citovala aplikované právne ustanovenia a uviedla, že v rámci riadne určenej kontrolnej lekárskej prehliadky bol posúdený zdravotný stav navrhovateľky podľa zákonných a medicínskych kritérií upravených v zákone o sociálnom zabezpečení, pretože za invalidnú bola uznaná podľa tejto právnej normy s výsledkom, že už nie je invalidná ale len čiastočne invalidná, čo bolo dôvodom na odňatie jej invalidného dôchodku priznaného podľa zákona o sociálnom zabezpečení. Vzhľadom na vznik jej čiastočnej invalidity podľa zákonných a medicínskych kritérií upravených v zákone o sociálnom zabezpečení a konkretizovala spôsob výpočtu sumy čiastočného invalidného dôchodku tak, že vychádzala z priemerného mesačného zárobku určeného z rozhodného obdobia kalendárnych rokov 2006, 2005, 2004, 2007 a 1998 vo výške 434,61 EUR, po úprave vo výške 135,- EUR. Započítala celkovú dobu jej zamestnania v rozsahu 46 rokov a 299 dní s tým, že pre určenie sumy invalidného dôchodku bolo rozhodných 43 rokov získaných v III. pracovnej kategórii. Sumu jej čiastočného invalidného dôchodku určila vo výške 45,90 EUR mesačne, čo predstavovalo 1 vypočítanej sumy invalidného dôchodku (91,80 EUR), ktorý bol vypočítaný ako 68 % jej priemerného mesačného zárobku. K takto určenej sume čiastočného invalidného dôchodku pripočítala zákonné úpravy a zvýšenia, ktoré boli v odôvodnení rozhodnutia citované a určila ho v konečnej sume 128,40 EUR mesačne. Pri kontrolnej lekárskej prehliadke posúdila zdravotný stav navrhovateľky aj podľa medicínskych a zákonných kritérií upravených v zákone o sociálnom poistení s konštatovaným vznikom jej invalidity dňom 16. júla 2015 so 45 % poklesom pracovnej schopnosti a konkretizovala spôsob výpočtu invalidného dôchodku podľa tejto právnej úpravy. Vychádzala z obdobia jej dôchodkového poistenia, ktoré získala pred vznikom invalidity v rozsahu 15 644 dní, tj. 42 rokov a 314 dní a sumu jej invalidného dôchodku určila ako súčin percentuálneho poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok s pripočítaním obdobia dôchodkového poistenia od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod zistila z rozhodujúceho obdobia kalendárnych rokov 1984 -2014 a po jeho úprave podľa § 63 ods. 4 zákona o sociálnom poistení ho určila vo výške 0,8490. Celkové obdobie dôchodkového poistenia zistila v rozsahu 46,8192 rokov. Aktuálna dôchodková hodnota platná ku dňu vzniku jej invalidity, tj. k 16. júlu 2015 bola zákonom určená vo výške 10,6865 EUR. Uvedeným postupom určila sumu invalidného dôchodku navrhovateľky podľa zákona o sociálnom poistení vo výške 193,90 EUR mesačne a po zistení, že suma čiastočného invalidného dôchodku vypočítaná podľa zákona o sociálnom zabezpečení (128,40 EUR mesačne) je nižšia, než suma jej invalidného dôchodku vypočítaného podľa zákona o sociálnom poistení (193,90 EUR mesačne) rozhodla o zániku nároku navrhovateľky na výplatu čiastočného invalidného dôchodku, pretože bol nižší, než priznaný invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení. Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala a namietala, že jej zdravotný stav nebol posúdený objektívne. Zdôraznila, že nedošlo k takej zmene v jej zdravotnom stave, ktorý by odôvodňoval odňatie jej invalidného dôchodku. Poukázala na odborný onko- gynekologický nález, podľa ktorého netoleruje ani minimálnu fyzickú námahu a pre krehkú stabilizáciu jej zdravotného stavu nie je vhodné ju zaťažiť pracovným procesom. Posudkové závery považovala za účelové a dôkazy, na ktoré sa odvoláva za neobjektívne s tým, že posudkový lekár sa nevyjadril k odbornému stanovisku ošetrujúceho odborného lekára - onkogynekológa. Žiadala, aby bol jej zdravotný stav posúdený nestranným znalcom, ktorý by zhodnotil pokles jej pracovnej schopnosti. Uplatnila si právo na náhradu trov konania. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní. Zdôraznila, že posúdenie jej zdravotného stavu bolo neobjektívne a to najmä s ohľadom na to, že jej odborná lekárka nedoporučuje pracovnú záťaž pre jej pretrvávajúci závažný zdravotný stav. Navrhuje ponechať jej plnú invaliditu. Žiadala, aby krajský súd nariadil znalecké dokazovanie ohľadom posúdenia jej aktuálneho zdravotného stavu a jeho vplyvu na jej pracovnú schopnosť. Zdôraznila, že posudky posudkových lekárov možno považovať za logické a presvedčivé len vtedy, ak nevzbudzujú pochybnosti o správnom a úplnom posúdení zdravotného stavu poistenca, avšak medzi závermi posudkových lekárov a jej odborného lekára - onkogynekológa je zásadný rozpor v hodnotení možností jej pracovného uplatnenia, ktorý je možné odstrániť len znaleckým dokazovaním. Odporkyňa sa na pojednávanie pred krajským súdom napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnila závažnými prevádzkovými dôvodmi a súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti. V písomnom vyjadrení zo 4. februára 2016 uviedla, že navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi - odbornými lekárskymi nálezmi nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vyššiu mieru poklesu jej pracovnej schopnosti. Posudkové závery zostali nezmenené aj po opätovnom posúdení zdravotného stavu navrhovateľky, preto žiadala, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. - Správny súdny poriadok konania podľa III. hlavy piatej časti O.s.p., začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. V súlade s cit. zákonným ustanovením krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul právneho zástupcu navrhovateľky, oboznámil sa s písomnými podaniami účastníkov, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s rozhodnutím odporkyne o priznaní invalidného dôchodku, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, s lekárskymi správami posudkových lekárov, ktorí vyhodnocovali stav zdravotných ťažkostí navrhovateľky od vzniku jej invalidity až po súčasnosť, s predchádzajúcimi rozhodnutiami odporkyne a krajského súdu vo veci invalidného dôchodku navrhovateľky a dospel k presvedčeniu, že rozhodnutie odporkyne je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a), c) a d) O.s.p., pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu veci bolo nedostatočné na posúdenie jeho vecnej správnosti a rozhodnutie bolo tiež nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Podľa ods. 3 cit. zákonného ustanovenia vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka bola uznaná invalidnou od 1. augusta 1999 pre zhubné ochorenie maternice podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav bola neschopná vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. Jej zostávajúci pracovný potenciál bol v tom čase zhodnotený na úrovni 15 - 20 %. Rozhodnutím odporkyne z 23. novembra 1999 jej bol od 1. augusta 1999 priznaný invalidný dôchodok podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení. Plná invalidizácia navrhovateľky podľa medicínskych a zákonných kritérií upravených v zákone o sociálnom zabezpečení bola zachovaná aj v nasledujúcom období a to až do 2. decembra 2008, kedy bola jej plná invalidita zmenená na invaliditu čiastočnú podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. V tom čase bolo v posudku z 2. decembra 2008 konštatované, že po stabilizácii onkologického ochorenia navrhovateľky od roku 2000 je jej zostávajúci pracovný potenciál na úrovni 50 -60 %, s možnosťou vykonávania práce v obchode, na skrátený pracovný úväzok. Na základe zmeny plnej invalidity na čiastočnú invaliditu navrhovateľky podľa zákona o sociálnom zabezpečení vydala odporkyňa 28. apríla 2009 rozhodnutie, ktorým odňala navrhovateľke invalidný dôchodok od 4. júna 2009 a navrhovateľke priznala čiastočný invalidný dôchodok. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posudzovaný posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne, ktorý v posudku zo 14. januára 2010 vypracovaného na žiadosť krajského súdu konštatoval trvanie plnej invalidity navrhovateľky podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení naďalej, bez zmeny vykonanej 2. decembra 2008. Preskúmavacie konanie krajského súdu bolo zastavené podľa § 250o O.s.p., pretože navrhovateľke bolo vyhovené a bol jej naďalej vyplácaný plný invalidný dôchodok. V posudku posudkového lekára zo 14. januára 2010 bolo uvedené, že dôvodom uznania invalidity u navrhovateľky v roku 1999 bolo nádorové ochorenie na krčku maternice v pokročilom štádiu s komplexnou onkologickou liečbou a odstránením maternice aj vaječníkov. Podľa opakovaných odborných nálezov bola u navrhovateľky dosiahnutá výnimočná stabilizácia tak závažného a rozsiahleho ochorenia. Pri opätovnom hodnotení zdravotného stavu navrhovateľky v rámci dožiadania krajského súdu počas jeho preskúmavacieho konania a po posudkovom prekonzultovaní akceptoval posudkový lekár opakované vyjadrenia onkogynekológa, že pri pretrvávajúcich sekundárnych zmenách, predovšetkým lymfedém dolných končatín a močová inkontinencia, zdravotný stav navrhovateľke naďalej nedovoľuje vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, preto ju naďalej uznal invalidnou. Ďalšiu kontrolnú lekársku prehliadku určil na január 2015. V rámci riadne určenej kontrolnej lekárskej prehliadky bolo začaté aktuálne preskúmavané konanie a rozhodnutie odporkyne. Posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici posudzoval zdravotný stav navrhovateľky 7. augusta 2015 na základe jej vlastného klinického vyšetrenia, onkogynekologického vyšetrenia z decembra 2011 a júla 2015, laboratórnych vyšetrení z decembra 2014 a februára 2015 a zdravotný stav navrhovateľky posúdil podľa medicínskych a zákonných kritérií upravených v zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení aj v zákone č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Podľa zákona o sociálnom poistení označil rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky a to zhubný nádor krčka maternice so zaradením pod kapitolu XIII., pol. 4, písm. d) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pre uvedené ochorenie jej priznal 45 % pokles jej pracovnej schopnosti. Zároveň konštatoval, že navrhovateľka už nie je invalidná podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení ale len čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. b) cit. zákona. Zmenu invalidity na invaliditu čiastočnú konštatoval dňom 16. júla 2015. V posudku uviedol, že 58- ročná navrhovateľka s odborným vzdelaním, vyučená predavačka, t.č. nezamestnaná, bola uznaná invalidnou v roku 1999 pre zhubný nádor krčka maternice. Sledovaná je onkogynekológom, pretože v roku 1999 mala zistené onkologické ochorenie na krčku maternice. Vzhľadom na typ a štádium onkologického ochorenia jej bola predoperačne indikovaná chemoterapia a rádioterapia a až po absolvovaní tejto liečby bola vykonaná 25. augusta 1999 gynekologická operácia, odobratá vzorka na histologické vyšetrenie bola negatívna. Odvtedy je len v dispenzárnom sledovaní, bez liečby. Stabilizácia ochorenia bola spádovým onkogynekológom konštatovaná už v roku 2011, v tom čase mala ešte hranične zvýšené špecifické onkomarkery (SCCA na 1,6, norma je do 1,5) ale podľa kontrolného vyšetrenia z februára 2015 bol u navrhovateľky aj tento parameter už normálny (0,6). Na základe uvedeného konštatoval, že z posudkového hľadiska došlo k zmene v zdravotnom stave navrhovateľky a jej pracovný potenciál už nie je znížený na úroveň invalidity ale len čiastočnej invalidity od 16. júla 2015. Podľa zákona o sociálnom poistení zhodnotil pokles jej pracovnej schopnosti na úroveň 45 % z možných 30 - 50 % tiež od 16. júla 2015. Strednú hodnotu percentuálneho rozpätia určil vzhľadom na neexistenciu známok recidívy ochorenia, bez známok vzniku vzdialených metastáz. Konštatoval, že aj s takýmto typom ochorenia je schopná pracovať po 15 rokoch bez recidívy s obmedzením nadmernej fyzickej záťaže s tým, že keďže ide o ženu po reprodukčnom veku, jej fertilita nie je ohrozená. Ďalšiu kontrolnú lekársku prehliadku označil za nepotrebnú s tým, že navrhovateľka môže vykonávať práce podľa dosiahnutého vzdelania bez nadmernej fyzickej záťaže. Uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, ktoré nebolo zmenené ani po podaní jej odvolania, pretože navrhovateľka nedoložila žiadne nálezy, ktoré by mali vplyv na posudkové zhodnotenie, bolo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle zachovania jej plnej invalidity podľa zákona o sociálnom zabezpečení, zaoberal sa posúdením jej zdravotného stavu v rámci odvolacieho správneho konania aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. Zdravotný stav navrhovateľky posudzoval 27. januára 2016 na základe vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky, totožných odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ a doplnených onkogynekologických vyšetrení z júla a decembra 2015 a na žiadosť krajského súdu v posudku zo 14. decembra 2016 zhodnotil aj navrhovateľkou predložené vyšetrenia klinického onkológa z 22. marca 2016 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. V posudku uviedol, že navrhovateľka bola uznaná invalidnou od 1. augusta 1999 pre zhubný nádor krčka maternice, ktorý bol hodnotený ako III.b štádium podľa klasifikácie FIGO. V úvode bol hodnotený ako neoperovateľný, po realizovanej chemoterapii a rádioterapii došlo k zmenšeniu nádoru a bolo ho možné operačne odstrániť, čo bolo zrealizované 25. augusta 1999. Pri histologickom vyšetrení operačného preparátu neboli zistené nádorové bunky. Po absolvovaní onkologickej a operačnej liečby je nádorové ochorenie v remisii už 15 rokov, podľa predložených odborných lekárskych nálezov recidíva ochorenia nebola zistená, pretrvávajú zmeny po aplikovanej rádio a chemoterapii (inkontinencia moču II. stupňa a chronický postradiačný lymfatický opuch dolných končatín). Konštatoval zlepšenie zdravotného stavu navrhovateľky v zmysle 15 - ročnej stabilizácie nádorového ochorenia bez recidívy. K vyšetreniu klinického onkológa z 22. marca 2016 uviedol, že v tomto náleze onkológ zhodnotil celý priebeh onkologického ochorenia a liečby navrhovateľky a aj jej súčasný stav, ktorý bol ním zhodnotený aj v predchádzajúcich onkogynekologických vyšetreniach z roku 2015. Novo predložené onkogynekologické vyšetrenie nemá vplyv na vyslovený posudkový záver, pretože zo všetkých onkogynekologických vyšetrení vyplýva, že zhubné ochorenie navrhovateľky je v dlhodobej remisii, ktorá trvá už 16 rokov od zistenia choroby a od realizovanej liečby. Z onkogynekologického nálezu z 12. marca 2016 okrem priebehu ochorenia a aplikovanej liečby vyplynulo, že u navrhovateľky pretrvávajú závažné postradiačné a postoperačné zmeny v oblasti malej panvy, dolné končatiny má permanentne edematózne pre významne sťažený venózny návrat cez znetvorený terén malej panvy, močenie je inkontinentné, defekácie stolice bolestivá, s krvácajúcimi hemeroidmi. Oblasť podbrušia permanentne pobolieva, s ťahovými bolesťami, stupňujúcimi sa pri minimálnej fyzickej záťaži ako je chôdza alebo stoj. Má trvalú postchemoterapeutickú kardiomyopatiu s významne obmedzenou toleranciou fyzickej námahy. Z predchádzajúceho onkogynekologického nálezu z 13. júla 2015 vyplynulo, že klinicky je u navrhovateľky v miernej progresii rozsiahly lymfedém dolných končatín aj chronická postradiačná cystitis s miernou progresiou na obličkách, bez dilatácie DS ale s redukovaným parenchýmom, vpravo s parapelvickými cystami do 10 mm. Pretrváva urinálna inkontinencia II. stupňa, ktorá sa pri minimálnej námahe výrazne zhoršuje s polakisúriou. Konštatoval, že pacientka netoleruje ani minimálnu fyzickú námahu, z medicínskeho hľadiska nie je vhodné jej relatívne krehkú stabilizáciu zdravotného stavu zaťažiť pracovným procesom, preto je indikovaný úplný invalidný dôchodok. X. § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. zákona o sociálnom poistení invalidný dôchodok, ktorý bol priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 sa považuje po 31. decembri 2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patril k 31. decembru 2003 a vypláca sa po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 184 ods. 1 cit. zákona dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Sú to najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania (§ 195 ods. 1-3 zákona o sociálnom poistení). Podľa § 196 ods. 1, 6,7 cit. zákona dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických a právnických osôb. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení a organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Podľa § 209 ods. 1, 4 cit. zákona rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia má organizačná zložka Sociálnej poisťovne uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia posudzovala odporkyňa zdravotný stav navrhovateľky podľa medicínskych a zákonných kritérií upravených v zákone o sociálnom zabezpečení a aj podľa medicínskych a zákonných kritérií upravených v zákone o sociálnom poistení. Zákonným predpokladom pre posudzovanie zdravotného stavu poistenca podľa medicínskych a zákonných kritérií daných zákonom o sociálnom poistení je žiadosť poistenca o priznanie invalidného dôchodku podľa tejto právnej normy. V konaní bolo nesporne zistené, že aktuálne posudzovanie zdravotného stavu navrhovateľky bolo vykonávané v rámci riadne určenej kontrolnej lekárskej prehliadky, pričom navrhovateľka bola uznaná invalidnou podľa medicínskych a zákonných kritérií upravených v zákone o sociálnom zabezpečení, kedy bola od 1. augusta 1999 určená jej plná invalidita. Navrhovateľka sa nedomáhala priznania invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení, preto neexistoval žiadny zákonný predpoklad pre posudzovanie zdravotného stavu navrhovateľky podľa medicínskych a zákonných kritérií upravených v zákone o sociálnom poistení a ani pre vydanie rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku podľa tejto právnej normy. Predpokladom priznania invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení je žiadosť poistenca o priznanie invalidného dôchodku podľa tejto právnej normy, ktorá navrhovateľkou v konaní nebola podaná. Z uvedeného krajský súd vyvodil, že odporkyňa bez právneho základu posudzovala zdravotný stav navrhovateľky podľa medicínskych a zákonných kritérií upravených v zákone o sociálnom poistení a nesprávne rozhodla o priznaní invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení. Keďže bola navrhovateľka uznaná invalidnou podľa zákona o sociálnom zabezpečení a bol jej aj vyplácaný invalidný dôchodok podľa tejto právnej normy, v súlade s ust. § 263 ods. 1 zákona o sociálnom poistení mala odporkyňa posudzovať zdravotný stav navrhovateľky a jej nárok na vyplácanú dôchodkovú dávku priznanú podľa zákona o sociálnom zabezpečení naďalej podľa zákona o sociálnom zabezpečení. Pokiaľ napadnutým rozhodnutím navrhovateľke priznala invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení bez toho, aby navrhovateľka o priznanie tejto dôchodkovej dávky požiadala, vychádzalo jej rozhodnutie z nesprávneho právneho posúdenia, preto ho v tejto časti krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. zrušil. Z ust. § 37 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení vyplýva, že občan je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a) jeho telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopností na výkon sústavného zamestnania u zdravých občanov, alebo b) je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok, alebo c) má značne sťažené všeobecné životné podmienky. U čiastočne invalidného občana sa predpokladá jeho ďalšia pracovná činnosť, tzn. taká, ktorú by občan vykonával s určitou pravidelnosťou a jeho zárobok by bol stálym zdrojom jeho príjmov s účasťou na nemocenskom poistení. Medicínske chápanie invalidity vychádza zo súvislostí medzi chorobu a možnosťami jej liečenia. Pri konštatovaní plnej invalidity poistenca sa už jeho ďalšia pracovná činnosť nepredpokladá. Podľa medicínskych a zákonných kritérií (čiastočnej) invalidity podľa zákona o sociálnom zabezpečení, podľa ktorých bola navrhovateľka uznaná invalidnou sa vyhodnocuje celkový zdravotný stav poistenca, tj. také jeho zhoršenie, ktoré ho obmedzuje v schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne ju celkom vylučuje, alebo ktoré vyžaduje zmenu, uľahčenie pracovných podmienok alebo špeciálnu úpravu pracoviska. Zdravotný stav poistenca sa vyhodnocuje s ohľadom na všetky jeho zdravotné postihnutia vo vzájomných súvislostiach. Úlohou posudkového lekára je pred vydaním rozhodnutia odporkyne zhodnotiť konkrétne prejavy zhoršeného zdravotného stavu poistenca a vplyv tohto zhoršeného zdravotného stavu na jeho pracovnú schopnosť. Od poistenca nemožno vyžadovať, aby vykonával prácu, ktorá by jeho zdravotný stav zhoršila. Posudkovým lekárom doporučené pracovné zaradenie poistenca nemôže nepriaznivo ovplyvňovať už aj tak zhoršený zdravotný stav poistenca a to s ohľadom na konkrétnu pracovnú náplň a pracovné podmienky pri danom pracovnom zaradení. Posudky posudkových lekárov, ktoré boli vydané v rámci preskúmavaného konania neobsahujú komplexné vyhodnotenie zdravotných ťažkostí navrhovateľky jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach tak, ako to zákon o sociálnom zabezpečení vyžaduje s konkrétnym a zrozumiteľným zhodnotením vplyvu celkového poškodenia zdravia navrhovateľky na jej pracovnú schopnosť. Posudkoví lekári sa zamerali len na konštatovanie remisie onkologického ochorenia, nijakým spôsobom sa však nevysporiadali so zostávajúcimi následkami aplikovanej liečby pri zistenom onkologickom ochorení navrhovateľky. Nijakým spôsobom neozrejmili vplyv zostávajúcich následkov po aplikovanej liečbe onkologického ochorenia navrhovateľky na možnosti jej pracovného uplatnenia z toho hľadiska, či pri vykonávaní doporučenej práce budú tieto prejavy poškodenia zdravia navrhovateľky nepriaznivo ovplyvnené alebo prípadná pracovná činnosť ich neovplyvní nijakým spôsobom. Uvedené vyhodnotenie je však nevyhnutné z toho hľadiska, či možno konštatovať zlepšenie zdravotného stavu navrhovateľky na úroveň čiastočnej invalidity, tj. také, pri ktorom môže vykonávať doporučenú pracovnú činnosť bez zhoršenia zdravotného stavu. V tomto smere nie je možné považovať posudky posudkových lekárov za komplexné, správne a presvedčivé z hľadiska zhodnotenia zostávajúceho pracovného potenciálu navrhovateľky na úrovni, ktorá naďalej už nepodmieňuje jej plnú invalidizáciu ale len invalidizáciu čiastočnú. V tejto súvislosti nie je možné prehliadnuť odborný onkogynekologický nález, z ktorého vyplýva, že u navrhovateľky ako pooperačná a postradiačná komplikácia mierne progreduje rozsiahly lymfedém dolných končatín, ktorý nie je pri existujúcom znetvorenom teréne jej malej panvy už liečebne ovplyvniteľný. Tiež trpí chronickou postradiačnou cystitis s inkontinenciou II. stupňa, ktorá sa pri minimálnej námahe, ktorou je podľa odborného lekára už aj stoj a chôdza výrazne zhoršuje s polakizúriou. Takisto chronické lymfedémy dolných končatín sa pri fyzickej záťaži zhoršujú. Tieto prejavy poškodenia zdravia navrhovateľky posudkoví lekári nijakým spôsobom nevyhodnotili a bez akéhokoľvek medicínskeho ozrejmenia vplyvu pracovnej činnosti na tieto prejavy poškodenia jej zdravia konštatovali, že je schopná vykonávať pracovnú činnosť na pôvodnom pracovisku, tj. ako vyučená predavačka. Tento záver sa však javí byť pochybným s ohľadom na závery odborného lekára, onkogynekológa. Pokiaľ sa posudkoví lekári obmedzili na konštatovanie zlepšenia zdravotného stavu navrhovateľky len na základe dlhoročnej remisie jej onkologického ochorenia bez toho, aby na základe odborných lekárskych nálezov a vlastných odborných vedomostí v súlade s posudkovými kritériami, vyplývajúcimi zo zákona o sociálnom zabezpečení zhodnotili vplyv doporučenej pracovnej činnosti na jej zdravotný stav pri jeho pretrvávajúcom a už liečebne neovplyvniteľnom zhoršení, nebolo možné považovať rozhodnutie odporkyne, ktoré bolo vydané na základe takéhoto nedostatočného posudku posudkového lekára za súladné so zákonom, pretože neboli ozrejmené všetky okolnosti, týkajúce sa zhodnotenia zostávajúceho pracovného potenciálu navrhovateľky zvlášť, keď podľa medicínskych a zákonných kritérií upravených v zákone o sociálnom zabezpečení je potrebné zhodnotiť zdravotný stav poistenca komplexne, s ohľadom na všetky jeho zdravotné ťažkosti a to aj vo vzájomných súvislostiach. Uvedené nedostatky v posúdení zdravotného stavu navrhovateľky boli dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, pretože posudok posudkového lekára, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia neposkytol dostatok odborných vecných argumentov, týkajúcich sa zlepšenia zdravotného stavu navrhovateľky a zostávajúceho pracovného potenciálu tak, aby bolo možné konštatovať, že jej zdravotný stav bol posúdený úplne a správne, na základe všetkých dostupných dôkazov, tj. aj odborných vyjadrení ošetrujúceho onkogynekológa navrhovateľky a to vo vzájomných súvislostiach a tak, aby doporučená pracovná činnosť navrhovateľky jej zhoršený zdravotný stav negatívne neovplyvňovala. Pre záver o komplexnom a správnom zhodnotení aktuálneho zdravotného stavu navrhovateľky vo vzťahu k jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je potrebné brať do úvahy všetky ochorenia, vyplývajúce z odborných lekárskych nálezov. Z predloženej zdravotnej dokumentácie v diagnostických záveroch vyplynulo, že okrem lymfedému dolných končatín, postradiačnej cystitídy s inkontinenciou urinae II. stupňa, bola u navrhovateľky zistená aj postchemoterapeutická hepatopatia a incipientná postchemoterapeutická kardiomyopatia, ku ktorým posudkoví lekári nezaujali žiadne stanovisko. Pokiaľ tieto diagnostické závery nepovažovali za relevantné pre posudkové účely, nemohli ich bez ďalšieho ozrejmenia nerešpektovať ale vzhľadom na zákonnú povinnosť zisťovať všetky rozhodujúce skutočnosti, bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania, mali navrhovateľke nariadiť príslušné vyšetrenie, ktoré by tieto diagnostické závery buď potvrdili alebo vylúčili, pretože pred zhodnotením aktuálneho pracovného potenciálu poistenca je potrebné úplne a správne zistiť charakter, rozsah a závažnosť jeho zdravotných ťažkostí a len tak je možné dospieť k správnemu zhodnoteniu zostávajúceho pracovného potenciálu poistenca. Uvedený nedostatok v postupe odporkyne bol dôvodom na zrušenie jej rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. V ďalšom konaní bude povinnosťou odporkyne zaoberať sa posúdením zdravotného stavu navrhovateľky opätovne, stav zdravotných ťažkostí navrhovateľky a vplyv jej zhoršeného zdravotného stavu na jej zostávajúci pracovný potenciál vyhodnotí podľa posudkových a zákonných kritérií upravených v zákone o sociálnom zabezpečení tak, ako bola vyššie usmernená. Podľa potreby doplní aj ďalšie odborné vyšetrenia, na základe ktorých bude môcť dospieť k úplnému a správnemu zisteniu aktuálneho zdravotného stavu navrhovateľky. Jej zostávajúci pracovný potenciál zohľadní s ohľadom na každý prejav zhoršenia jej zdravotného stavu jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a to tak, aby jej doporučená pracovná činnosť jej zdravotný stav negatívne neovplyvňovala. Posudok posudkového lekára, ktorý bude podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia musí byť náležite odôvodnený s ohľadom na zdravotné ťažkosti navrhovateľky zistené z odborných lekárskych nálezov a posudkové a zákonné kritériá tak, aby nebolo pochýb o správnom a úplnom vyhodnotení aktuálneho zdravotného stavu navrhovateľky a vplyvu jeho zhoršenia na jej pracovnú schopnosť. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľke, ktorá bola v konaní pred súdom úspešná priznal náhradu trov konania voči odporkyni. Trovy konania spočívajú v trovách právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie opravného prostriedku, písomné vyjadrenie k veci, pojednávanie pred krajským súdom), pričom 2 z týchto úkonov boli realizované v roku 2015, preto hodnota 1 úkonu právnej služby je 64,53 EUR, 2 z označených úkonov právnej služby boli realizované v roku 2016 pri hodnote 1 úkonu právnej služby vo výške 66,- EUR a to v súlade s ust. § 11 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Režijný paušál pri 2 úkonoch právnej služby realizovanej v roku 2015 má hodnotu 8,39 EUR, pri úkonoch realizovaných v roku 2016 má hodnotu 8,58 EUR a to v zmysle § 16 ods. 3 cit. vyhlášky. K trovám právneho zastúpenia patrí aj náhrada za stratu času a to 4 polhodiny v súvislosti s účasťou na pojednávaní pred krajským súdom v hodnote 14,30 EUR za jednu polhodinu a cestovné výdavky, ktoré boli uplatnené vo výške 24,61 EUR pri prejdenej vzdialenosti 86 km v súvislosti s účasťou na pojednávaní pred krajským súdom, spotrebe 8,6 l pohonných hmôt na 100 km a cene pohonných hmôt 1,2 EUR/ 1 liter. Celkom predstavujú trovy právneho zastúpenia 342,87 EUR. V prevyšujúcom rozsahu neboli trovy právneho zastúpenia navrhovateľke priznané, pretože tieto neboli vyčíslené v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátoch za poskytovanie právnych služieb, pretože nebola správne určená hodnota jedného úkonu právnej služby. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné v časti jeho zrušenia podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. Odvolanie možno podať voči rozhodnutiu v časti jeho zrušenia podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a voči výroku o náhrade trov konania v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.