Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/205/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201553 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201553.2 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: RONY-TEX, s.r.o., Nám. A. H. Škultétyho 734/6, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 36 648 221, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Jozef Veselý, Mirová 1, 990 01 Veľký Krtíš proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1501164/2015 zo dňa 02.10.2015 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Lučenec (ďalej aj „správca dane“ alebo „prvostupňový orgán verejnej správy“) vykonal u žalobcu na základe oznámenia č. 9611401/5/268888/2013/Cse zo dňa 22.01.2013, ktoré bolo doručené žalobcovi 04.02.2013, kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“ alebo „Zákon o DPH“) podľa zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení úč. do 29.12.2012 (ďalej len „zák. č. 222/2004 Z.z.“) za zdaňovacie obdobie október 2012. Dňa 19.02.2013 správca dane spísal so splnomocneným zástupcom žalobcu X.. K. (zástupca na základe generálnej plnej moci z 15.11.2012) Zápisnicu o ústnom pojednávaní, ktorej predmetom bolo začatie daňovej kontroly dňom 19.02.2013. Kontrolou žalobcom predložených dokladov k výkonu daňovej kontroly správca dane zistil, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období október 2012 odpočítal daň z prijatých dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom HORMIC s.r.o., Zámocká 34, Bratislava (ďalej aj „dodávateľ“) č. 2012/10/01, vznik daňovej povinnosti 01.10.2012, základ dane 11.560,- €, DPH 2.312,- €, č. 2012/10/04, vznik daňovej povinnosti 05.10.2012, základ dane 11.797,- €, DPH 2.359,40 €, č. 2012/10/08, vznik daňovej povinnosti 08.10.2012, základ dane 9.848,- €, DPH 1.969,60 €, č. 2012/10/10, vznik daňovej povinnosti 10.10.2012, základ dane 9.821,- €, DPH 1.964,20 €, č. 2012/10/15, vznik daňovej povinnosti 15.10.2012, základ dane 10.412,- €, DPH 2.082,40 €, č. 2012/10/18, vznik daňovej povinnosti 18.10.2012, základ dane 10.677,- €, DPH 2.135,40 €, č. 2012/10/22, vznik daňovej povinnosti 22.10.2012, základ dane 10.580,- €, DPH 2.116,- €, č. 2012/10/24, vznik daňovej povinnosti 24.10.2012, základ dane 9.870,- €, DPH 1.974,- €, č. 2012/10/29, vznik daňovej povinnosti 29.10.2012, základ dane 9.927,- €, DPH 1.985,40 € a č. 2012/10/31, vznik daňovej povinnosti 31.10.2012, základ dane 10.508,- €, DPH 2.101,60 €, všetky faktúry s predmetom fakturácie: textilný tovar podľa špecifikácie na faktúrach (ďalej aj „dodávateľské faktúry za október 2012“). Prostredníctvom dožiadania správca dane požiadal Daňový úrad Bratislava o preverenie skutočností týkajúcich sa realizácie dodávok tovaru deklarovaného v predmetných dodávateľských faktúrach za október 2012 od dodávateľa HORMIC s.r.o., Zámocká 34, Bratislava. Z odpovede na dožiadanie doručenej správcovi dane 29.04.2013 vyplýva, že zamestnanci dožiadaného správcu dane v sídle dodávateľa HORMIC s.r.o. Bratislava zistili, že v budove sa nachádza len poštová schránka, na adrese sídla spoločnosti nebol nikto zastihnutý, opakované žiadosti adresované dodávateľovi sa správcovi dane vrátili nedoručené s poznámkou, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote. Dožiadaný správca vykonal opakované miestne zisťovanie, pričom na adrese dodávateľa nikoho nezastihol. Dňa 08.03.2013 a 02.04.2013 boli opakovane zaslané žiadosti o predloženie dokladov konateľovi spoločnosti HORMIC s.r.o. Bratislava, pričom doklady neboli predložené. Dňa 12.04.2013 sa so zamestnancami správcu dane telefonicky skontaktovala osoba, ktorá sa predstavila menom N., ktorá oznámila skutočnosť, že konateľ spoločnosti HORMIC s.r.o. je nemocný a nie je už konateľom spoločnosti HORMIC s.r.o. Následne 16.04.2013 bola vykonaná zmena v Obchodnom registri, kde spoločnosť HORMIC s.r.o. zmenila sídlo spoločnosti na Karpatské nám. 10, 831 06 Bratislava a novým konateľom sa stal p. K. K. od 17.04.2013. Správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval odpočítanie dane aj z prijatých dodávateľských faktúr od dodávateľov INTERZA s.r.o. Bratislava, K-K s.r.o. Bratislava, ako aj dodanie tovaru maďarskej spoločnosti SALECROSS Kft. Miskolci ut. 105, Budapešť, Maďarská republika (dodávka 10.10.2012) prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií č. 9611401/5/890523/2013/Cse zo dňa 06.03.2013. Rozhodnutím č. 9611401/5/5405288/2013 zo dňa 04.12.2013 správca dane s poukazom na § 61 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) prerušil daňovú kontrolu DPH za obdobie október 2012 z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia a je potrebné získať informácie o preverovaných skutočnostiach spôsobom žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (u daňového subjektu, ktorý má sídlo v Maďarsku). Z výroku predmetného rozhodnutia vyplýva, že daňová kontrola vykonávaná u žalobcu sa prerušuje odo dňa 10.12.2013. Predmetné rozhodnutie o prerušení daňového konania bolo splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručené 10.12.2013. Listom z 23.03.2015 správca dane žalobcovi oznámil v zmysle § 61 ods. 4 Daňového poriadku, že dňa 18.03.2015 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola DPH za zdaňovacie obdobie október 2012 prerušila (správca dane 18.03.2015 obdržal konečnú odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií vo veci preverovania intrakomunitárnych dodaní do Maďarska), a preto správca dane pokračoval vo výkone daňovej kontroly začatej 19.02.2013. Predmetné oznámenie bolo žalobcovi doručené 07.04.2015. Správca dane predvolal splnomocneného zástupcu žalobcu na ústne pojednávanie vo veci oboznámenia žalobcu so zisteniami správcu dane počas výkonu daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie október 2012 na termín 20.04.2015, následne na 24.04.2015, kedy sa splnomocnený zástupca žalobcu ku správcovi dane nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a následne bola dňa 27.04.2014 vyhotovená Zápisnica o ústnom pojednávaní spísaná u správcu dane za účasti splnomocneného zástupcu žalobcu, pričom predmetom ústneho pojednávania bolo vyjadrenie žalobcu k zisteniam správcu dane pri daňovej kontrole DPH za zdaňovacie obdobie október 2012. K zisteniam, s ktorými bol splnomocnený zástupca žalobcu správcom dane oboznámený uviedol, že sa k nim vyjadrí písomne po doručení protokolu. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol č. 20160669/2015 zo dňa 29.04.2015 (ďalej len „Protokol“), ktorý spolu s Výzvou zo dňa 29.04.2015 v zmysle § 46 ods. 8 Daňového poriadku na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole doručoval žalobcovi s poučením, že písomné vyjadrenie k Protokolu a označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia žalobcu, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly, môže podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku predložiť najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy. Vo výzve bol žalobca poučený, že zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Z pripojenej fotokópie doručenky vyplýva, že predmetná zásielka obsahujúca Protokol a Výzvu na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole bola adresovaná žalobcovi a podľa záznamov vykonaných poštovým doručovateľom na doručenke je zrejmé, že neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie boli vykonané 04.05.2015, opakované doručenie bolo vykonané 05.05.2015 a dňa 05.05.2015 bola zásielka uložená na pošte. Dňa 27.05.2015 sa predmetná zásielka vrátila správcovi dane s poznámkou poštového doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Dňa 11.06.2015 správca dane vyhotovil úradný záznam, z ktorého vyplýva, že žalobca sa na základe predmetnej výzvy k zisteniam uvedeným v Protokole nevyjadril v lehote stanovenej na predloženie písomného vyjadrenia (10.06.2015). Zistenia správcu dane uvedené v Protokole zo dňa 29.04.2015 boli podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia správcu dane č. 20383553/2015 zo dňa 17.06.2015 (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane“ alebo „rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy“), ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 21.000,- € za kontrolované zdaňovacie obdobie október 2012. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 1501164/2015 zo dňa 02.10.2015 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“). 2. Prvostupňové rozhodnutie správcu dane zo dňa 17.06.2015, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za október 2012 vo výške 21.000,- € bolo odôvodnené tým, že žalobca si v uvedenom zdaňovacom období neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie DPH na základe dodávateľských faktúr č. 2012/10/01, 2012/10/04, 2012/10/08, 2012/10/10, 2012/10/15, 2012/10/18, 2012/10/22, 2012/10/24, 2012/10/29 a 2012/10/31 od dodávateľa HORMIC s.r.o. Bratislava, pričom nebolo preukázané, že fakturovaný tovar bol skutočne dodaný daňovým subjektom HORMIC s.r.o. Správca dane uviedol, že žalobca vierohodným spôsobom nepreukázal, že boli splnené podmienky pre odpočet DPH podľa § 49 ods. 1 a 2 zák. č. 222/2004 Z.z. Poukázal na to, že základnou podmienkou pre vznik nároku na odpočítanie dane je vznik daňovej povinnosti. Platiteľ dane si môže odpočítať daň za predpokladu, že skutočne k dodaniu tovaru alebo služby došlo a dodaním tovaru alebo služby vznikla dodávateľovi daňová povinnosť, má faktúru vyhotovenú platiteľom dane v súlade s § 71 Zákona o DPH a vie preukázať účel použitia prijatého plnenia, z ktorého odpočítal daň na svoje podnikanie, t.j. na dodanie tovarov a služieb s možnosťou odpočítania dane. Správca dane uviedol, že existencia samotnej faktúry nezakladá právo na odpočítanie dane, toto sa viaže na splnenie podmienok nároku na odpočítanie dane podľa § 49 a § 51 v nadväznosti na ďalšie ustanovenia Zákona o DPH. Faktúra nepreukazuje, že je správnym dokladom preukazujúcim, že k zdaniteľnému plneniu došlo a na základe nej si môže odpočítať daň. Z napadnutého rozhodnutia správcu dane vyplýva, že správca dane vykonal šetrenie, v rámci ktorého prostredníctvom dožiadania iným správcom dane (Daňový úrad Bratislava) preveroval vyššie uvedené faktúry vystavené pre žalobcu, ako aj všetky relevantné skutočnosti týkajúce sa zdaniteľných obchodov medzi žalobcom a spoločnosťou HORMIC s.r.o. Z vykonaného šetrenia vyplýva, že v označenom sídle dodávateľa HORMIC s.r.o., Zámocká 34, Bratislava sa nachádzala iba poštová schránka so zoznamom daňových subjektov, v ktorom sa nachádzal aj daňový subjekt HORMIC s.r.o., avšak na adrese sídla spoločnosti správca dane nikoho nezastihol. Zásielky adresované tomuto subjektu správcom dane sa vrátili neprevzaté v odbernej lehote. Ani pri opakovanom miestnom zisťovaní správca dane na uvedenej adrese opäť nikoho nezastihol, konateľ spoločnosti HORMIC s.r.o. (p. K. K.) na žiadosti správcu dane o zapožičanie dokladov týkajúcich sa kontrolovaného zdaňovacieho obdobia 2012 nereagoval. Bolo zistené, že spoločnosť zmenila konateľa a sídlo (17.04.2013). Správcovi dane sa nepodarilo preveriť skutočnosti týkajúce sa uvedeného daňového subjektu, resp. zdaniteľných obchodov medzi žalobcom a spoločnosťou HORMIC s.r.o. Správca dane konštatoval, že k uskutočneniu zdaniteľných obchodov a k dodaniu tovaru deklarovaného na vyššie uvedených dodávateľských faktúrach nedošlo, predmetné obchodné transakcie sa z pohľadu správcu dane javia ako účelové, ďalej že obchodné operácie neboli vytvorené za ekonomickým účelom, ale výlučne s cieľom získania finančnej výhody, ktorá nie je v súlade s cieľom komunitárneho práva. Daňový doklad preukazuje právo na odpočítanie dane len v prípade, ak je jednoznačné a nepochybné, že údaje v ňom uvedené odrážajú skutočnosť, t.j. že k dodaniu tovaru alebo služby došlo, čím dodávateľovi vznikla daňová povinnosť a odberateľovi právo na odpočítanie. Správca dane poukázal na judikatúru súdov SR, z ktorej vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočet DPH musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Nevyhnutným pre nárok na odpočet DPH je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda že tovar alebo služby, ktoré sú deklarované na faktúre, boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre. Nárok na odpočet DPH nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukazovať a za správnosť ktorých zodpovedá. 3. Žalobca včas podaným odvolaním napadol prvostupňové rozhodnutie správcu dane, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 02.10.2015 tak, že podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal žalovaný na priebeh a výsledky daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie október 2012 podľa zák. č. 222/2004 Z.z., počas ktorej zistil, že žalobca si v predmetnom období neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane na základe dodávateľských faktúr od dodávateľa HORMIC s.r.o. Bratislava. Ďalej poukázal na výsledky preverovania oprávnenosti uplatneného odpočítania dane a dokazovanie vykonané správcom dane (aj prostredníctvom dožiadania). V rozhodnutí konštatoval, že sa stotožňuje so závermi správcu dane, že zdaniteľné plnenie fakturované spoločnosťou HORMIC s.r.o. Bratislava pre žalobcu tak, ako je uvedené v sporných faktúrach, nebolo uskutočnené. Žalobca teda nepreukázal, že mu spoločnosť HORMIC s.r.o. Bratislava dodala tovar uvedený na sporných faktúrach (textilný tovar). Žalovaný konštatoval, že k uskutočneniu zdaniteľných obchodov a k dodaniu tovaru deklarovaného na uvedených faktúrach nedošlo, predmetné obchodné transakcie sa javia ako účelové a obchodné operácie neboli vytvorené za ekonomickým účelom, ale výlučne s cieľom získania finančnej výhody, ktorá nie je v súlade s cieľom komunitárneho práva. Poukázal na podmienky stanovené Zákonom o DPH, po splnení ktorých si môže daňový subjekt odpočítať dať. Skonštatoval, že správca dane správne vyhodnotil, že samotné vyjadrenie konateľa spoločnosti a prehlásenie o tom, že sa zdaniteľný obchod uskutočnil, ešte nie je dostatočným dôkazom o reálnom dodaní tovaru alebo služby, bez toho, aby daňový subjekt svoje tvrdenie podložil relevantnými dokladmi a dôkazmi. Samotná faktúra nie je bez ďalšieho preukázania dôkazom o tom, že určité zdaniteľné obchody boli uskutočnené, je len tvrdením o takýchto udalostiach. Právo na odpočítanie dane sa viaže na splnenie podmienok nároku na odpočítanie dane podľa § 49, § 51 Zákona o DPH v nadväznosti na ďalšie ustanovenia zákona. Daňový doklad preukazuje právo na odpočítanie dane len v prípade, ak je jednoznačné a nepochybné, že údaje v ňom uvedené odrážajú skutočnosť, t.j. že k dodaniu tovaru alebo služby došlo, čím dodávateľovi vznikla daňová povinnosť a odberateľovi právo na odpočítanie. Žalovaný poukázal na ustálenú judikatúru súdov, z ktorej vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočítanie DPH musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Nárok na odpočítanie DPH nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukazovať a za správnosť ktorých zodpovedá. Uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 Zákona o DPH je viazané na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, pričom už nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku. Dodanie tovaru, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu. Z dôvodu akceptovania odpočítania dane je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj po obsahovej stránke. Nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie. Samotná faktúra bez ďalšieho nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt skutočne nakúpil tovar, pri ktorom vznikla daňová povinnosť a má právo nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Prijatie faktúr z formálne splnenými náležitosťami podľa § 71 Zákona o DPH ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr. Žalovaný mal za to, že kontrolovaný daňový subjekt nesplnil podmienky na odpočítanie dane stanovené v § 51 Zákona o DPH. Pri posúdení práva na odpočítanie dane podľa žalovaného správca dane správne vychádzal z dikcie ustanovení Zákona o DPH a správne zohľadnil závery rozsudkov Súdneho dvora ES obsahujúce výklad Šiestej Smernice DPH (od 01.01.2007 nahradenej Smernicou Rady 2006/112/ ES) o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu. Napriek tomu, že daňový subjekt predložil faktúry, z ktorých bol dodávateľ povinný sumu DPH uvedenú na týchto faktúrach priznať a odviesť, uvedené doklady sú podľa žalovaného dôkazom len vtedy, ak boli vystavené na základe reálneho plnenia, ktorého uskutočnenie však bol daňový subjekt povinný preukázať. Správca dane podľa žalovaného na základe kontrolných zistení, informácií a odpovedí na dožiadanie posudzujúc tieto vo vzájomných súvislostiach, správne konštatoval, že nebolo nijako preukázané, že spoločnosť HORMIC s.r.o. ako deklarovaný dodávateľ fakturovaného textilného tovaru kontrolovanému daňovému subjektu fakturovaný tovar reálne aj dodala. Tým nebolo preukázané, že vznikla daňová povinnosť. Daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH vzniká dňom dodania tovaru. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Žalovaný poukázal na to, že aj z judikatúry súdov SR vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočet DPH musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Nevyhnutným pre nárok na odpočet DPH je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda že tovar alebo služby, ktoré sú deklarované na faktúre, boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre. Nárok na odpočet DPH nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukazovať a za správnosť ktorých zodpovedá. K činnosti spoločnosti HORMIC s.r.o., na adrese sídla spoločnosti ktorej sa nepodarilo nikoho zastihnúť a to ani po vykonaní opakovaných miestnych zisťovaní, pričom na adrese sídla nikto nepreberal poštové zásielky, nikto za túto spoločnosť nepredložil správcovi dane ním požadované doklady a to ani po opakovaných výzvach a iba telefonicky bolo správcovi dane oznámené, že konateľ spoločnosti dostal porážku, že nie je už konateľom a že došlo k zmene sídla spoločnosti s oznámením mena nového konateľa, bližšie informácie však správcovi dane neboli poskytnuté, žalovaný poukázal na jednu zo zásad obchodného práva, kedy základom poctivého obchodného styku je predpoklad riadneho fungovania spoločnosti a z toho plynie očakávanie, že jednotlivé daňové subjekty, resp. ich zástupcovia majú presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činnosti, ktoré vykonávajú, ale aj o subjektoch, spolupráce s ktorými tak konajú. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na názory uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 5Sžf/97/2009. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal s jednotlivými námietkami uvedenými v odvolaní. K námietke žalobcu, že zisťovanie rozhodných skutočností sa dialo len na adrese Zámocká 34 a zrejme nebol oslovený nový konateľ a spoločník, nebolo zisťované sídlo spoločnosti na novej adrese a závery o nekontaktnosti a nepreukázateľnosti sídla sú predčasného charakteru, aj závery vyplývajúce z týchto skutočností sú účelové, v dôsledku čoho je rozhodnutie nejasné a nepreskúmateľné, žalovaný uviedol, že správca dane za účelom preverenia predmetných zdaniteľných obchodov zaslal dožiadanie Daňovému úradu Bratislava ako miestne príslušnému správcovi dane deklarovaného dodávateľa textilného tovaru HORMIC s.r.o., Zámocká 34, Bratislava, ktorým žiadal preveriť reálnosť uskutočnenia fakturovaných zdaniteľných obchodov. Žalovaný poukázal na výsledky miestneho zisťovania zamestnancami dožiadaného správcu dane (Daňový úrad Bratislava) v rozmedzí od 31.01.2013 do 07.03.2013 na adrese sídla spoločnosti HORMIC s.r.o., Zámocká 34, Bratislava, ktorá bola v tom čase aktuálna, čo vyplýva z výpisu z Obchodného registra, a preto správca dane správne tieto písomnosti zasielal na uvedenú adresu a vyzýval na súčinnosť tiež konateľa tejto spoločnosti. Označený dodávateľ si svoje povinnosti neplnil, nepreberal poštu, na výzvy zaslané správcom dane nereagoval, jeho konateľ nespolupracoval so správcom dane a neposkytol mu súčinnosť pri preverovaní rozhodných skutočností. Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdil, že reálne obchodoval so spoločnosťou HORMIC s.r.o., správcovi dane predložil potrebné doklady a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak nemôže ovplyvniť situáciu zmien tej ktorej spoločnosti a súčasne tvrdil, že preukázal, že mu tovar bol dodaný, za tovar riadne zaplatil, tovar prevzal a uvedená transakcia nemôže byť spochybnená len z dôvodu, že dožiadaný správca dane dostatočne nerealizoval zistenie skutočností potrebných pre účely daňovej kontroly, k uvedenej námietke žalovaný uviedol, že v priebehu daňovej kontroly správca dane poskytol žalobcovi dostatočný časový priestor, aby dodanie preverovaného tovaru preukázal, čo však žalobca nevyužil. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca v daňovej kontrole síce tvrdil, že k dodaniu fakturovaného tovaru, z ktorého si uplatňoval odpočítanie dane došlo, ale nárok na odpočítanie dane preukazoval len predloženými desiatimi faktúrami od dodávateľa HORMIC s.r.o., Zámocká 34, Bratislava za dodanie textilného tovaru označeného na každej jednotlivej faktúre len všeobecným označením (bunda, rifle, šaty, kabát, oblek alebo spoločenské šaty, nohavice, košele, pulóvre), pričom išlo o tovar vo veľkom množstve cca 6570 ks, ale bez akejkoľvek bližšej špecifikácie. Žiadne iné doklady alebo dôkazy, ktoré by dodanie preverovaného plnenia preukazovali, k daňovej kontrole, ani k odvolaniu kontrolovaný daňový subjekt nepredložil. Správca dane umožnil v priebehu daňovej kontroly žalobcovi vyjadriť sa k zisteniam správcu dane, k výsledkom dožiadaní, aj k pochybnostiam správcu dane ohľadne uplatneného odpočítania dane z faktúr za dodanie textilného tovaru, čo však žalobca nevyužil, splnomocnený zástupca žalobcu sa na ústne pojednávanie dostavil až po viacnásobnom preložení termínov, avšak k zisteniam uvedeným v zápisnici sa nevyjadril. Žalobca nevyužil ani svoje právo vyjadriť sa na základe výzvy k doručenému Protokolu z daňovej kontroly. Žalovaný konštatoval, že žalobca napriek svojim tvrdeniam uskutočnenie preverovaného plnenia nepreukázal a tým neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 Daňového poriadku. Žalovaný uzavrel, že v tomto prípade nebolo preukázané, že predmetné plnenia fakturované pre kontrolovaný daňový subjekt boli dodané dodávateľom deklarovaným na preverovaných faktúrach. Podstatnou skutočnosťou bolo, že kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal, že nadobudol tovar deklarovaný na predmetných faktúrach, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane v kontrolovanom zdaňovacom období október 2012 od daňového subjektu HORMIC s.r.o. Bratislava tak, ako bolo deklarované na týchto faktúrach, a tým nepreukázal, že boli splnené podmienky stanovené Zákonom o DPH, aby si odpočítanie dane mohol uplatniť. Kontrolovaný daňový subjekt teda neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 Daňového poriadku. 4. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 08.12.2015 v zákonnej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a žalobcovi priznal náhradu trov konania. Žalobca v žalobe uviedol, že správca dane u žalobcu vykonal od 30.10.2012 do 31.12.2013 daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie október 2012, o výsledku ktorej bol vyhotovený Protokol č. 20160669/2015 zo dňa 29.04.2015. Následne bolo žalobcovi doručené rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane zo dňa 17.06.2015, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sumu 21.000,- € za zdaňovacie obdobie október 2012. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Rozhodnutie a postup žalovaného považoval žalobca za nezákonný z nasledovných dôvodov: 1. správca dane svojím rozhodnutím a postupom ukrátil právo žalobcu brániť sa, nebral do úvahy jeho vyjadrenie k Protokolu o výsledku daňovej kontroly a ani argumenty, ktoré uviedol žalobca v odvolaní, 2. správca dane viedol kontrolu v rozpore so zákonom tým, že nedodržal zákonom stanovené lehoty a úkony pre výkon kontroly. Žalobca namietal formalistický prístup správcu dane bez toho, že by mal záujem zisťovať objektívnu pravdu a rozhodovať na základe zistených skutočností zákonným spôsobom, brať do úvahy všetky námietky a stanoviská žalobcu, na základe ktorých deklaroval svoj názor na spôsob a dĺžku daňovej kontroly a samotným odmietnutím podania žalobcu nemožno konvalidovať nezákonný postup príslušných daňových orgánov, ktoré vykonávali kontrolu u žalobcu. Namietal, že v rozhodnutí, ktoré je v podstate prepisom Protokolu, sa daňové orgány nezaoberali vyjadrením žalobcu a jeho námietkami, hoci tak mali urobiť zo zákona, keďže zásadným obsahom žalobcovho vyjadrenia neboli len konkrétne spochybnenia zistených skutočností, ale porušenie zákonných ustanovení, ktoré sú povinné rešpektovať všetky daňové orgány. Takýmto postupom došlo podľa žalobcu k diskriminačnému procesu z hľadiska uplatnenia žalobcových námietok, pričom podľa názoru žalobcu sa nejedná o prekluzívnu lehotu z hľadiska uplatnenia námietok, ale jeho podanie poštou alebo oneskorene, jedná sa len o využitie práva podať vyjadrenie, pričom ani samotné nepodanie vyjadrenia nemôže mať za následok nezákonnosť postupu daňových orgánov a následné vydanie rozhodnutí, ktoré sú v rozpore so zákonom, objektívnym stavom a výsledkami konkrétnych zistení. Žalobca poukázal na to, že podľa výpisu z Obchodného registra spoločnosť HORMIC s.r.o. Bratislava bola založená 14.06.2011, v čase od 14.06.2011 do 06.03.2012 mala adresu Kragujevská č. 389, Žilina, od 07.03.2012 do 16.04.2013 adresu Zámocká č. 34, Bratislava a od 17.04.2013 má sídlo adresy Karpatské námestie č. 10, Bratislava. Spoločníkmi a konateľmi tejto spoločnosti boli A. N., K. od 07.03.2012 do 14.12.2012, a teda tento konateľ bol konateľom spoločnosti, ktorá so žalobcom uzavrela kúpnu zmluvu o dodávke tovaru. Žalobca uviedol, že mu nie je známe, že by príslušné orgány tohto konateľa a vtedajšieho spoločníka spoločnosti kontaktovali za účelom zistenia objektívnych skutočností týkajúcich sa dodávky tovaru. Žalobcovi nie je známa ani skutočnosť, či nový konateľ spoločnosti K. K. bol kontaktovaný ohľadne zisťovania rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ sa zamestnanci správcu dane dostavili do sídla spoločnosti, tak tam mali zistiť, že v skutočnosti tam spoločnosť sídli, ale na adrese nebol nikto prítomný. Pokiaľ konateľ spoločnosti doklady, ktoré boli od neho žiadané nepredložil, je podľa žalobcu zrejmé, že došlo k prevzatiu predmetných písomností zo strany zodpovednej osoby, a teda spoločnosť ako taká bola kontaktná. Žalobca poukázal na to, že bývalý konateľ A. N. sa kontaktoval so správcom dane a poskytol správcovi dane informáciu, že novým konateľom je p. K. K. od 17.04.2014. Šetrenie pracovníkov daňového úradu a zistené skutočnosti považuje žalobca za predčasné a nepresvedčivé. Len z dôvodu, že u spoločnosti HORMIC s.r.o. došlo k zmene spoločníkov a konateľov a táto spoločnosť nevyhovela výzvam daňového úradu, z takto zistených skutočností nemožno konštatovať a dedukovať, že takýto obchod sa neuskutočnil. Pokiaľ by daňové orgány kontaktovali nových konateľov, resp. by si zistili zákonnými prostriedkami iné okolnosti týkajúce sa predmetnej spoločnosti, bolo by zrejme zistené, že takýto obchod sa riadne uskutočnil a došlo k zdaniteľnému plneniu. V bode VI. žaloby žalobca s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 4Sž 106/00 z 28.02.2001 uviedol, že dôkazná povinnosť daňovníka nie je absolútna, od žalobcu ako od súkromnej osoby, ktorá nie je vybavená verejnou mocou, nie je možné očakávať s právnym následkom neuznania nároku, že zistí pobyt dotknutého dodávateľa a predpokladať, že ním zabezpečené vyjadrenie bude mať a priori hodnotu objektívneho dôkazu. Podľa žalobcu mal správca dane na objasnenie okolností výsledku daňovej kontroly využiť svoju právomoc a zisťovať všetky okolnosti obchodného prípadu a nespochybniteľne určiť, či sa jedná o skutočnosti, ktoré tvrdí. Správca dane podľa žalobcu neuniesol bremeno dôkaznej povinnosti podľa vyššie uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu SR. Žalobca ďalej namietal postup príslušných orgánov pri vykonávaní daňovej kontroly a poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 24/2010 z 29.06.2010, podľa ktorého ak dĺžka daňovej kontroly napriek skutočnosti, že kontrolovaný daňový subjekt neodopieral povinnú súčinnosť orgánu daňovej správy, prekročila zákonom ustanovenú maximálnu dobu trvania, protokol z takejto daňovej kontroly predstavuje nezákonne získaný dôkazný prostriedok, ktorý v daňovom konaní nemôže byť použitý. V preskúmavanom prípade žalobca poskytol súčinnosť pri vykonaní daňovej kontroly a táto kontrola trvala neprimerane dlhú dobu vzhľadom na charakter daňovej kontroly, ako aj lehoty, v ktorých mala byť kontrola ukončená. 5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí a navrhol žalobu zamietnuť. Podrobne sa vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu uvedeným v žalobe, opísal priebeh daňového konania, pričom poukázal na to, že u žalobcu vykonal správca dane daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie október 2012, ktorá bola začatá 19.02.2013. Dňa 05.12.2013 bolo žalobcovi zaslané rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly, pričom daňová kontrola bola prerušená od 10.12.2003 z dôvodu zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI“) a dňom 18.03.2015 daňová kontrola pokračovala, čo bolo žalobcovi oznámené listom z 23.03.2015. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol zo dňa 29.04.2015, ktorý bol žalobcovi doručený 20.05.2015 spolu s výzvou z 29.04.2014 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole. Žalobca v zákonnej lehote vyjadrenie k zisteniam v Protokole nepodal. Daňovou kontrolou správca dane zistil, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane na základe dodávateľských faktúr od dodávateľa HORMIC s.r.o. Bratislava spolu vo výške 21.000,- €, čím porušil ust. § 49 ods. 1, 2 a § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. Správca dane následne žalobcovi vyrubil rozdiel dane prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 17.06.2015, proti ktorému podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 02.10.2015 tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil a odvolanie zamietol. K námietke žalobcu, že správca dane svojím rozhodnutím a postupom ukrátil žalobcovo právo brániť sa tým, že nebral do úvahy jeho vyjadrenie k Protokolu a ani jeho argumenty, ktoré uviedol v odvolaní, žalovaný uviedol, že správca dane vyhotovil Protokol zo dňa 29.04.2015 a výzvu, v ktorej bol žalobca vyzvaný na vyjadrenie sa k Protokolu a bol upozornený na možnosť písomne sa vyjadriť k zisteniam uvedeným v Protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly a to najneskôr do 15 pracovných dní od doručenia výzvy, t.j. do 10.06.2015. Žalobca v stanovenej lehote svoje právo nevyužil a písomné vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole nepredložil, o čom bol spísaný úradný záznam z 11.06.2015. Keďže žalobca žiadne vyjadrenie k námietkam k zisteniam v Protokole za zdaňovacie obdobie október 2012 nepredložil a žalobca v žalobe neuviedol ani žiadny konkrétny dôkaz, žalovaný uvedenú námietku považoval za neopodstatnenú. S námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní sa žalovaný vysporiadal, preto aj túto námietku považoval žalovaný za neopodstatnenú. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že správca dane viedol kontrolu v rozpore so zákonom tým, že nedodržal zákonom stanovené lehoty a úkony pre výkon kontroly, žalovaný poukázal na to, že daňová kontrola začala na základe oznámenia zo dňa 22.01.2013 dňa 12.02.2013, rozhodnutím o prerušení daňovej kontroly zo dňa 04.12.2013 bola odo dňa 10.12.2013 prerušená z dôvodu zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a dňom 18.03.2015 daňová kontrola pokračovala, čo bolo oznámené žalobcovi listom z 23.03.2015. Správca dane preto postupoval v súlade s § 61 Daňového poriadku. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol zo dňa 29.04.2015 a podľa § 46 ods. 9 Daňového poriadku jeho doručením žalobcovi dňa 20.05.2015 bola daňová kontrola ukončená. Správca dane daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie október 2012 vykonal aj ukončil v ročnej lehote v súlade s § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Námietku o nedodržaní zákonnej lehoty na výkon kontroly považoval žalovaný za neopodstatnenú. K námietke žalobcu týkajúcej sa zisťovania rozhodných skutočností u dodávateľa HORMIC s.r.o. len na adrese Zámocká 34 a neoslovenia nového konateľa a spoločníka spoločnosti HORMIC s.r.o., v dôsledku čoho mali byť závery správcu dane účelové a rozhodnutia nejasné a nepreskúmateľné, žalovaný uviedol, že správca dane preverenia zdaniteľných obchodov vykonal prostredníctvom dožiadaného Daňového úradu Bratislava, ktorého zamestnanci vykonali miestne zisťovanie v časovom rozmedzí od 31.01.2013 do 07.03.2013 na adrese sídla spoločnosti HORMIC s.r.o., Zámocká 34, Bratislava, ktorá na základe výpisu z Obchodného registra platného v tom čase bola aktuálnou adresou dodávateľa, a preto postup správcu dane, keď aj písomnosti zasielal na správnu adresu deklarovaného dodávateľa, resp. aj na adresu konateľa tohto subjektu, ktorým bol v čase zaslania výziev (08.03.2013 a 02.04.2013) K. K., ktorý napriek tomu, že výzvy na predloženie dokladov od správcu dane osobne prevzal, avšak súčinnosť pri preverovaní rozhodných skutočností správcovi dane neposkytol, čím mu neumožnil preveriť plnenia fakturované pre žalobcu. Pokiaľ došlo následne k prevodu obchodných podielov spoločnosti HORMIC s.r.o. na nového spoločníka a bol ustanovený nový konateľ, mal byť o povinnostiach poskytnúť súčinnosť pôvodným spoločníkom/konateľom informovaný aj nový spoločník/konateľ, ktorý mal povinnosti vyplývajúce z výziev Daňového úradu Bratislava splniť a súčinnosť poskytnúť, k čomu nedošlo. K tvrdeniu žalobcu, že správca dane neuniesol bremeno dôkaznej povinnosti s tým, že dôkazná povinnosť daňovníka nie je absolútna, žalovaný uviedol, že uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. je viazané na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, pričom už nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku. Dodanie tovaru, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu. Z dôvodu akceptovania odpočítania dane je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť, nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj po obsahovej stránke. Nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie. Samotná faktúra bez ďalšieho nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt skutočne nakúpil tovar, pri ktorom vznikla daňová povinnosť a má právo nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Napriek tomu, že žalobca predložil faktúry, z ktorých bol dodávateľ povinný sumu DPH uvedenú na týchto faktúrach priznať a odviesť, uvedené doklady sú dôkazom len vtedy, ak boli vystavené na základe reálneho plnenia, ktorého uskutočnenie však bol daňový subjekt povinný preukázať. Správca dane na základe kontrolných zistení, informácií a odpovedí na dožiadania posudzujúc tieto vo vzájomných súvislostiach správne konštatoval, že nebolo nijako preukázané, že spoločnosť HORMIC s.r.o. ako deklarovaný dodávateľ fakturovaného textilného tovaru žalobcovi fakturovaný tovar aj reálne dodala. Tým nebolo preukázané, že vznikla daňová povinnosť, ktorá podľa § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. vzniká dňom dodania tovaru. Žalovaný poukázal na to, že podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdil, že reálne obchodoval so spoločnosťou HORMIC s.r.o., správcovi dane predložil potrebné doklady a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak nemôže ovplyvniť situáciu zmien v spoločnosti dodávateľa a súčasne tvrdil, že preukázal, že mu bol tovar dodaný, za tovar riadne zaplatil a tovar prevzal, žalovaný k tomuto tvrdeniu uviedol, že v priebehu daňovej kontroly správca dane poskytol žalobcovi dostatočný časový priestor, aby dodanie preverovaného tovaru preukázal, čo však žalobca nevyužil. Žalobca síce v daňovej kontrole tvrdil, že k dodaniu fakturovaného tovaru, z ktorého si uplatňoval odpočítanie dane, došlo, ale nárok na odpočítanie dane preukazoval len predloženými desiatimi faktúrami od dodávateľa HORMIC s.r.o., Zámocká 34, Bratislava za dodanie textilného tovaru označeného na každej jednotlivej faktúre len všeobecným označením, pričom išlo o tovar vo veľkom množstve cca 6570 ks, ale bez akejkoľvek bližšej špecifikácie (napr. druh, veľkostný sortiment, dámske, pánske, detské, farebnosť a pod.). Žiadne iné doklady alebo dôkazy, ktoré by dodanie preverovaného plnenia preukazovali, žalobca k daňovej kontrole, ani k odvolaniu nepredložil. Správca dane umožnil žalobcovi vyjadriť sa k zisteniam, výsledkom dožiadaní, ako aj k pochybnostiam správcu dane ohľadne uplatneného odpočtu dane z faktúr za dodanie textilného tovaru, ako aj k zisteniam uvedeným v Protokole, čo však žalobca nevyužil a písomné vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole vo veci neuznaného odpočítania dane zo sporných faktúr nepredložil. Žalobca teda napriek svojím tvrdeniam uskutočnenie preverovaného plnenia nepreukázal a tým neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 Daňového poriadku. K reálnosti dodania predmetného tovaru žalovaný uviedol, že platí, že daňový subjekt je povinný preverovať si obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdil, že konateľ žalobcu sa skontaktoval s terajším konateľom spoločnosti HORMIC s.r.o. a ten potvrdil, že spoločnosť HORMIC s.r.o. podala riadne daňové priznanie, v ktorom boli zahrnuté predmetné faktúry eviduje predmetné faktúry aj predmetné platby, tieto zahrnul do daňového priznania, má dôkazy o zaplatení za dodaný tovar, z čoho malo podľa žalobcu vyplývať, že k zdaniteľnému plneniu došlo, žalovaný uviedol, že toto tvrdenie samo o sebe nie je dôkazom o uskutočnení fakturovaných plnení, z ktorých si žalobca uplatňoval odpočítanie dane. Dodávateľ tovaru HORMIC s.r.o. pri preverovaní plnení so správcom dane nespolupracoval a žalobca dôkazné bremeno pri preukázaní oprávnenosti uplatneného odpočítania dane neuniesol. V tomto prípade teda nebolo preukázané, že predmetné plnenia fakturované pre žalobcu boli dodané dodávateľom deklarovaným na preverovaných faktúrach. Podstatou skutočnosťou bolo, že žalobca nepreukázal, že nadobudol tovar deklarovaný na predmetných faktúrach, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane v kontrolovanom zdaňovacom období október 2012 od daňového subjektu HORMIC s.r.o. Bratislava tak, ako bolo deklarované na týchto faktúrach, a tým nepreukázal, že boli splnené podmienky stanovené zák. č. 222/2004 Z.z., aby si odpočítanie dane mohol uplatniť. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 Daňového poriadku, v zmysle ktorého daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Zákon o DPH vo svojich ustanoveniach stanovuje striktné podmienky, ktoré musia byť splnené, aby vznikol nárok na odpočítanie dane, pričom zák. č. 222/2004 Z.z. požaduje, aby daňový subjekt, ktorý uplatňuje nárok na odpočítanie dane preukázal existenciu podmienok, ktoré tento zákon na odpočítanie dane ustanovil, t.j. pokiaľ si daňový subjekt ako platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a to práve osobou uvedenou na faktúre. Dodávateľská faktúra ako dôkaz sama nestačí, ak nie je podložená reálnym dodaním tovaru. Je to práve daňový subjekt, kto nesie dôkazné bremeno, pričom na splnenie podmienok na odpočet DPH nestačí preukázať zdaniteľné plnenie len po formálnej stránke, ale je nevyhnutné preukázať aj reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia, t.j. preukázať dodanie predmetného tovaru alebo služby. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 2Sžf/40/2011. Dôkazné bremeno je primárne na daňovom subjekte a dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Správca dane nie je povinný dokazovať uskutočnenie obchodu. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočítanie dane uznaný. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR 2Sžf/52/2011, 5Sžf/52/2011, 2Sžf/4/2009 a 3Sžf/100/2012. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. 6. Podľa § 491 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) úč. od 01.07.2016 ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Krajský súd v Banskej Bystrici s poukazom na § 491 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, aplikujúc ustanovenia SSP a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju v zmysle § 190 SSP zamietol. 8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval na dôvodoch žaloby. Rozhodnutie žalovaného považoval za nezákonné, pretože spoločnosť HORMIC s.r.o. je kontaktná aj v súčasnej dobe prostredníctvom bývalého konateľa p. N., ktorý by vedel potvrdiť, že dodávateľ žalobcovi dodal v rozhodnom období textilný tovar, doviezol ho motorovým vozidlom Ford Tranzit, pričom bolo obvyklé, že žalobca zaplatil za tovar hotovostne a tento tovar následne dodal ďalším subjektom. Správca dane sa podľa žalobcu mal vzhľadom na zmeny, ktoré nastali v spoločnosti HORMIC s.r.o., kontaktovať s osobami, ktoré kontaktné boli a to podľa údajov zapísaných v Obchodnom registri. Namietal, že žalobca nemôže byť trestaný za to, že správcovi dane sa nepodarilo skontaktovať so spoločnosťou HORMIC s.r.o. a že táto nepredložila doklady, ktoré od nej správca dane vyžadoval. Nezákonnosť rozhodnutia žalobca ďalej namietal z dôvodu, že daňová kontrola bola neprimerane dlhá a prekročila zákonom stanovenú lehotu. Na pojednávaní doplnil, že daňová kontrola bola prerušená z dôvodov zisťovania skutočností v Maďarsku, avšak toto zisťovanie nemalo žiadny súvis s obchodom žalobcu so spoločnosťou HORMIC s.r.o. Žalobca nebol počas daňovej kontroly pasívny a pokiaľ v priebehu daňovej kontroly došlo v spoločnosti HORMIC s.r.o. k zmene adresy sídla a k zmene konateľa, nemôže byť na ťarchu žalobcu to, že sa správca dane následne po tejto zmene nekontaktoval so spoločnosťou HORMIC s.r.o. Žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania. 9. Zástupkyňa žalovaného sa na pojednávaní pridržiavala písomného vyjadrenia k žalobe. Rozhodnutie žalovaného považovala za zákonné. Vo vzťahu k argumentácii ohľadne spoločnosti HORMIC s.r.o. uviedla, že žalobca počas daňovej kontroly, ani v daňovom konaní nevyužil svoje oprávnenia, aktívne nepristupoval k označeniu osôb, ktoré by sa vedeli vyjadriť k obchodnému prípadu, nevyužil ani svoje oprávnenie vyjadriť sa k protokolu z daňovej kontroly. Žalobca nevyužil svoje právo a zároveň aj povinnosť predkladať dôkazy počas daňovej kontroly, resp. v daňovom konaní. Poukázala na to, že v čase výkonu daňovej kontroly správca dane vykonával miestne šetrenie v sídle spoločnosti, ako bolo v tom čase uvedené vo výpise z Obchodného registra, doručoval písomnosti na adresu tohto sídla spoločnosti, výzvy zasielal opakovane konateľovi p. K., ktorý bol v tom čase podľa aktuálneho výpisu z Obchodného registra konateľom spoločnosti HORMIC s.r.o. Až následne po telefonickom oznámení p. N. (12.04.2013), že konateľ spoločnosti je nemocný, správca dane zistil, že dňa 17.04.2013 došlo k prevodu obchodného podielu na nového spoločníka, zmene konateľa i sídla spoločnosti, čo žalovaný považoval za účelové. Zástupkyňa žalovaného žiadala žalobu zamietnuť. 10. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 11. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 12. Podľa § 45 ods. 1 písm. c/, d/, e/, f/ Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. 13. Podľa § 45 ods. 2 písm. c/, d/, e/ Daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, 2)a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. 14. Podľa § 46 ods. 1, 2, 5, 8, 9, 10 Daňového poriadku (1) Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. (2) Ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. (5) Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. (8) Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1)zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1)nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 36a) (9) Daňová kontrola je ukončená dňom a) doručenia protokolu podľa odseku 8, b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu. 36a) (10) Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov. 15. Podľa § 61 ods. 1, 3, 4, 5 Daňového poriadku (1) Správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a) (3) Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. (4) Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania. (5) Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. 16. Podľa § 63 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku (1) Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 2)možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje inak. (3) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy 1)neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo a dátum rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; 33)ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu príslušných poskytovateľov platobných služieb, na ktorý má byť suma zaplatená, e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, f) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca finančného riaditeľstva alebo správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky, ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom. 17. Podľa § 68 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku (1) Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. (2) Správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie sa k protokolu podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, ak a) sa daňový subjekt vzdá práva na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole, b) daňový subjekt nemá pripomienky k zisteniam v protokole, c) sa daňový subjekt nevyjadrí k protokolu v lehote určenej správcom dane vo výzve; v tom prípade správca dane o tejto skutočnosti spíše úradný záznam. (3) Ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu. (4) Daň je vyrubená a) rozhodnutím správcu dane, b) podaním daňového priznania vrátane dodatočného daňového priznania alebo c) zaplatením dane, pri ktorej nie je povinnosť podať daňové priznanie. 18. Podľa § 8 ods. 1 Zákona o DPH v znení do 29.12.2012 dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky. 19. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 20. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 21. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ Zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 22. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 23. Podľa § 71 ods. 1, 2 Zákona o DPH (1) Pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci. Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s oslobodením od dane podľa § 28 až 42. (2) Faktúra musí obsahovať a) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, a jeho identifikačné číslo pre daň, b) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu tovaru alebo služby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené, c) poradové číslo faktúry, d) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1 prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry, e) dátum vyhotovenia faktúry, f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, g) základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene, h) uplatnenú sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane, i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť. 24. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane zo 17.06.2015, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH v sume 21.000,- € za zdaňovacie obdobie október 2012. 25. Podľa § 2 ods. 1 a 2 Správneho súdneho poriadku (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 26. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), a teda rozsah súdneho prieskumu určuje žalobca tým, že v žalobe uplatní dôvody, pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Súdne konanie nie je pokračovaním administratívneho konania a súd nemá oprávnenie dôvody nezákonnosti za žalobcu vyhľadávať, ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na prejednávaný prípad, alebo ich dopĺňať. Žalobca podľa uplatnených žalobných dôvodov namietal, že správca dane, teda prvostupňový orgán verejnej správy, svojím rozhodnutím a postupom ukrátil žalobcovo právo brániť sa tým, že nebral do úvahy vyjadrenie žalovaného k protokolu o výsledku daňovej kontroly, ani argumenty predložené v odvolaní. Predovšetkým je potrebné uviesť, že správca dane, ktorý je prvostupňovým orgánom verejnej správy, ani nemohol brať do úvahy argumenty žalobcu uvedené v odvolaní, keďže odvolanie smerovalo práve proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy a týmito odvolacími dôvodmi sa mal povinnosť zaoberať žalovaný ako druhostupňový orgán verejnej správy. Keďže táto námietka smerovala voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy, správny súd k nej neprihliadal. Námietka bola navyše nekonkrétna. Žalobca v žalobe len všeobecne poukázal na to, že správca dane nebral do úvahy argumenty žalobcu uvedené v odvolaní, pričom nekonkretizoval, ktorými konkrétnymi odvolacími námietkami sa orgán verejnej správy nezaoberal. Napriek tomu správny súd uvádza, že z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa so všetkými odvolacími námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane vysporiadal, zaujal k nim svoje stanovisko a aplikoval príslušné ustanovenia Daňového poriadku a Zákona o DPH, pričom vyslovil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konkrétne právne závery. Skutočnosť, že žalobca s týmito závermi nesúhlasí, nemôže spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca v žalobe napokon ani nenamietal, že by žalovaný vec nesprávne právne posúdil, alebo že nedostatočne zistil skutkový stav. Nenamietal ani, že by zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo napadnuté rozhodnutie i rozhodnutie správcu dane, bolo v rozpore s obsahom administratívneho spisu, ani nedostatok dôvodov (nepreskúmateľnosť). Ak žalobca v žalobe konštatoval, že tovar od spoločnosti HORMIC s.r.o. riadne nakúpil a následne ho odpredal iným subjektom, toto svoje tvrdenie nijako nekonkretizoval a neuviedol žiadne konkrétne dôkazy (okrem predložených desiatich faktúr), ktorými by bol v priebehu daňovej kontroly alebo vyrubovacieho konania preukazoval splnenie podmienok na uplatnenie odpočtu DPH, t.j. konkrétne nepoukázal na žiadne dôkazy preukazujúce, že tovar deklarovaný v predmetných faktúrach dodal žalobcovi práve dodávateľ HORMIC s.r.o. (napr. dodacie listy, záznamy o prevádzke motorového vozidla, ktorými bol tovar k žalobcovi prepravený, označenie motorového vozidla - napr. typ a evidenčné číslo, prípadne osôb, ktoré žalobcovi tovar dodali a pod.). Takáto námietka je teda nekonkrétna, bez tvrdenia, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil alebo nedostatočne zistil skutkový stav a ani v priebehu preskúmavacieho konania žalobca neoznačil, ani nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali reálne dodanie tovaru vo faktúrach uvedeným dodávateľom (HORMIC s.r.o.). Vo vzťahu k tomuto dodávateľovi teda nepreukázal, že došlo k zdaniteľnému plneniu. Je potrebné poukázať na to, že z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane i žalovaného vyplýva, že základnou podmienkou pre vznik nároku na odpočítanie dane je vznik daňovej povinnosti, pričom platiteľ si môže odpočítať daň len za predpokladu, že k dodaniu tovaru skutočne došlo a dodaním tovaru vznikla dodávateľovi daňová povinnosť, má faktúru vyhotovenú platiteľom dane v súlade s § 71 Zákona o DPH a preukáže účel použitia prijatého plnenia, z ktorého si odpočítal daň, na svoje podnikanie. Existencia samotnej faktúry nezakladá právo na odpočet dane, toto sa viaže na splnenie podmienok nároku na odpočítanie dane podľa § 49 a § 51 Zákona o DPH. Faktúra sama o sebe nie je dôkazom, že k zdaniteľnému plneniu došlo. Skutočnosti, že boli splnené podmienky na uplatnenie odpočítania dane je povinný preukazovať daňový subjekt, t.j. v tomto prípade žalobca (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku). 27. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že správca dane nebral do úvahy žalobcovo vyjadrenie k Protokolu o výsledku daňovej kontroly správny súd uvádza, že okrem toho, že táto námietka je nekonkrétna, je aj nedôvodná, pretože z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca sa k Protokolu o výsledku daňovej kontroly, ktorý mu bol doručený spolu s Výzvou podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku, v stanovenej lehote (do 15 dní od doručenia Výzvy a Protokolu), t.j. do 10.06.2015, a ani po uplynutí tejto lehoty písomne nevyjadril, čo vyplýva z administratívneho spisu a aj z úradného záznamu správcu dane zo dňa 11.06.2015. Žalobca sa nevyjadril k zisteniam správcu dane ani na ústnom pojednávaní vo veci oboznámenia žalobcu so zisteniami správcu dane počas výkonu daňovej kontroly, čo vyplýva zo Zápisnice zo dňa 27.04.2014. Z takto uplatneného žalobného dôvodu nie je možné vyvodiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Za dôvodnú nemožno považovať ani námietku žalobcu (rovnako nekonkrétnu), že žalovaný sa nevysporiadal s argumentmi žalobcu, ktoré uviedol v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Tak, ako už bolo uvedené v bode 26. tohto rozsudku, z administratívneho spisu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný sa odvolacími námietkami žalobcu zaoberal a samotná skutočnosť, že žalobca nesúhlasí so závermi žalovaného, nemôže spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné poukázať na to, že správca dane žalobcovi umožnil vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, k dôkazom a výsledkom dožiadaní, ako aj k výsledkom zistení správcu dane pri kontrole za zdaňovacie obdobie október 2012, čo vyplýva zo Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 27.04.2014 a vo Výzve na vyjadrenie k Protokolu o výsledku daňovej kontroly žalobcu vyzval o.i. na označenie dôkazov v zmysle § 46 ods. 8 Daňového poriadku. Žalobca sa v stanovenej lehote, ani dodatočne nevyjadril, neoznačil, ani nepredložil žiadne dôkazy, v odvolaní vyjadril len nesúhlas so závermi správcu dane, že dodanie tovaru žalobcovi od dodávateľa deklarovaného vo faktúrach nebolo preukázané. Vzhľadom na to, že dôkazné bremeno je v tomto prípade na žalobcovi, nesplnením svojich povinností a nepredložením dôkazov osvedčujúcich splnenie podmienok na preukázanie odpočtu DPH žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca napokon v žalobe ani netvrdil, že preukázal realizáciu zdaniteľného plnenia a dodanie tovaru od spoločnosti HORMIC s.r.o. 28. Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie správcu dane vychádzalo zo skutočností zistených zo šetrenia správcu dane, pričom len z dôvodu, že v spoločnosti HORMIC s.r.o. došlo k zmene spoločníkov a konateľov a z dôvodu, že na adrese sídla nebola táto spoločnosť kontaktná, nevyhovela výzvam správcu dane, ktoré boli adresované do pôvodného sídla spoločnosti, resp. pôvodnému konateľovi, nemožno podľa žalobcu konštatovať, že obchod sa neuskutočnil. Takýmto postupom bola podľa žalobcu prenesená dôkazná povinnosť (dôkazné bremeno) na žalobcu, hoci mal všetky doklady v poriadku, tovar od spoločnosti HORMIC s.r.o. odkúpil a následne ho odpredal iným subjektom. Takáto námietka žalobcu je nedôvodná. Z rozhodnutia žalovaného i správcu dane nevyplýva, že podstatným dôvodom na rozhodnutie správcu dane a následne žalovaného, ktorý potvrdil rozhodnutie správcu dane, by bola skutočnosť, že tretí subjekt (dodávateľ HORMIC s.r.o.) bol nekontaktný a nepredložil na výzvu správcu dane doklady týkajúce sa dodávok textilného tovaru, ktorý bol vyfakturovaný žalobcovi desiatimi faktúrami v mesiaci október 2012, z ktorých si žalobca uplatnil odpočet DPH. V tejto súvislosti správny súd však považuje za potrebné uviesť, že správca dane (prostredníctvom dožiadaného správcu dane) vykonal miestne šetrenie na adrese sídla spoločnosti HORMIC s.r.o. na Zámockej ul. č. 34 v Bratislave, ktoré bolo ako sídlo spoločnosti v rozhodnom období, t.j. v čase vykonávania miestneho šetrenia, zapísané v Obchodnom registri. Rovnako výzvy správcu dane boli adresované do sídla spoločnosti, resp. na adresu konateľa (p. K.), ktoré údaje boli v rozhodnom období zapísané v Obchodnom registri. Výsledky preverovania zdaniteľných obchodov spoločnosti HORMIC s.r.o. však neboli dôvodom pre vyrubenie dane žalobcovi. Podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutie o vyrubení dane za zdaňovacie obdobie október 2012 bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že nadobudol tovar deklarovaný v predmetných desiatich faktúrach, z ktorých si uplatnil odpočet dane v kontrolovanom zdaňovacom období október 2012 od dodávateľa uvedeného na faktúrach (HORMIC s.r.o.), a teda nepreukázal, že boli splnené podmienky stanovené v Zákone o DPH na to, aby si odpočet dane mohol uplatniť, a teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Žalobcom predložené faktúry, prípadne doklady o zaplatení týchto faktúr (ktoré sa však v administratívnom spise nenachádzajú), nie sú dôkazmi, na základe ktorých by bolo možné bez ďalšieho preukázať splnenie podmienok na odpočet dane, pretože len predloženie samotnej faktúry (faktúr), pokiaľ obsahujú všetky náležitosti stanovené zákonom, nepostačuje na to, aby takýto odpočet mohol byť priznaný. Plnenie, resp. deklarované plnenie (dodávka tovaru alebo služby) musí byť reálne preukázané, t.j. žalobca musí preukázať reálne dodanie tovaru deklarovaného v predmetných faktúrach (textilný tovar) a to dôkazmi o nadobudnutí tohto tovaru od subjektu, ktorý predmetné faktúry vystavil a o ktorom žalobca tvrdí, že mu tento tovar dodal (v tomto prípade HORMIC s.r.o.). Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Následne podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Žalobca v daňovom konaní okrem faktúr žiadne dôkazy o splnení podmienok na odpočet dane nepredložil. Ustanovenie § 24 ods. 1 Daňového poriadku upravuje povinnosť daňového subjektu preukazovať skutočnosti uvedené v cit. § 24 ods. 1 písm. a/, b/ a c/, pričom správca dane nie je povinný vyzývať alebo označovať dôkazy, ktoré má daňový subjekt predložiť. K prenosu dôkazného bremena tak, ako to uvádza žalobca v žalobe, nedošlo, preto žalobcom označené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR nebolo možné na tento prípad aplikovať, keďže uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 4Sž/106/00 sa týka iného prípadu, a to prípadu, keď daňový subjekt preukáže, že tovar deklarovaný vo faktúrach nadobudol od osoby uvedenej na faktúre a že sú splnené podmienky na odpočet DPH a správca dane to spochybní. Len v takomto prípade prechádza dôkazné bremeno na správcu dane. V preskúmavanom prípade sa o takýto prípad zneužitia práva nejedná a podstatné pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane, nie je skutočnosť, že tretí subjekt (deklarovaný dodávateľ žalobcu - spoločnosť HORMIC s.r.o.) nesplnil svoje povinnosti, pričom toto neplnenie by malo za následok prenesenie následkov na žalobcu. Podstatná pre rozhodnutie žalovaného i správcu dane bola skutočnosť, že žalobca bol povinný preukázať splnenie podmienok na odpočet dane a dôkazné bremeno neuniesol (nepredložil dôkazy o reálnom dodaní tovaru - napr. potvrdené dodacie listy, z ktorých by bolo zrejmé, aký druh tovaru, aké množstvo, za akú cenu, kedy a kým bol tovar dodaný, kto tovar prevzal, prípadne akým motorovým vozidlom bol tovar žalobcovi privezený s uvedením typu a evidenčného čísla motorového vozidla, prípadne mena a identifikačných údajov vodiča, nákladného listu a pod.). Žalobca v žalobách nenamietal, že skutkový stav bol zistený v rozpore s obsahom spisov. V daňovom, ani v preskúmavacom konaní žalobca nepredkladal dôkazy osvedčujúce splnenie podmienok na odpočítanie, t.j. relevantné dôkazy, ktorými by preukazoval reálne dodanie deklarovaného tovaru, dôkazy nepredkladal a ani neoznačil ani počas daňovej kontroly, ani v lehote na vyjadrenie k Protokolu z daňovej kontroly, t.j. ani vo vyrubovacom konaní, ani v odvolaniach a ani v preskúmavacom konaní tak, ako už bolo vyššie uvedené. Vyššie uvedené námietky žalobcu tak neboli spôsobilé privodiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. 29. Pokiaľ žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože správca dane viedol daňovú kontrolu v rozpore so zákonom tým, že nedodržal zákonom stanovené lehoty a úkony pre výkon kontroly, správny súd uvádza: Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane doručil žalobcovi dňa 04.02.2013 Oznámenie o daňovej kontrole z 22.01.2013, v ktorom uviedol ako deň začatia kontroly 12.02.2013 a zároveň žalobcu poučil o právach a povinnostiach v zmysle Daňového poriadku. Dňa 05.02.2013 bol so zástupcom žalobcu dohodnutý náhradný termín začatia daňovej kontroly na deň 19.02.2013. Daňová kontrola na DPH za zdaňovacie obdobie október 2012 začala u žalobcu dňom 19.02.2013, t.j. v deň spísania Zápisnice o začatí daňovej kontroly (§ 46 ods. 2 Daňového poriadku). Zápisnica obsahuje súpis listín a dokladov odovzdaných pri ústnom pojednávaní, o.i. evidencia DPH za október 2012, odberateľské a dodávateľské faktúry. Správca dane prostredníctvom dožiadaného správcu dane (Daňový úrad Bratislava) vykonal šetrenie týkajúce sa realizácie zdaniteľných obchodov (dodávka textilného tovaru) pre žalobcu od dodávateľov uvedených na faktúrach, keďže žalobca si v daňovom priznaní za október 2012 odpočítal DPH z prijatých faktúr od dodávateľov HORMIC s.r.o. Bratislava, INTERZA s.r.o. Bratislava, K-K s.r.o. Bratislava a súčasne požiadal prostredníctvom žiadosti o MVI zo dňa 06.03.2013 o preverenie dodávok textilného tovaru žalobcom pre subjekt SALECROSS Kft. Budapešť, Maďarsko. Správca dane následne rozhodnutím č. 9611401/5/5405288/2013 zo 04.12.2013, ktoré bolo splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručené dňa 10.12.2013, prerušil daňovú kontrolu DPH za október 2012 u žalobcu s poukazom na § 61 ods. 1 Daňového poriadku z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia a je potrebné získať informácie o preverovaných skutočnostiach spôsobom žiadosti o MVI. Z výroku predmetného rozhodnutia vyplýva, že daňová kontrola sa prerušila odo dňa 10.12.2013. V odôvodnení rozhodnutia správca dane uviedol, že dôvodom prerušenia daňovej kontroly bolo zaslanie žiadosti o MVI u daňového subjektu, ktorý má sídlo v Maďarsku, t.j. informácie sa týkajú dodania tovaru do iného členského štátu. Keďže predmetné rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly bolo vydané v súlade s § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku, pričom obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 61 a § 63 Daňového poriadku, účinky prerušenia konania nastali dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania, t.j. dňom 10.12.2013. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že po doručení odpovede na medzinárodné dožiadanie správcovi dane dňa 18.03.2015 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola za kontrolované zdaňovacie obdobie október 2012 u žalobcu prerušená a správca dane pokračoval vo výkone daňovej kontroly začatej 19.02.2013. Túto skutočnosť správca dane v zmysle § 61 ods. 4 Daňového poriadku oznámil žalobcovi listom z 23.03.2015 (doručeným zástupcovi žalobcu 07.04.2015). Z uvedeného vyplýva, že daňová kontrola bola prerušená v čase od 10.12.2013 do 18.03.2015. Z ust. § 61 ods. 5 Daňového poriadku vyplýva, že ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú, to znamená, že do zákonom stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly (najviac 1 rok odo dňa jej začatia v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku) sa nepočíta obdobie od 10.12.2013 do 18.03.2015, počas ktorého obdobia bola daňová kontrola prerušená. Daňová kontrola bola ukončená dňom doručenia Protokolu v zmysle § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku v spojení s § 31 ods. 3 Daňového poriadku, t.j. dňom 20.05.2015, a teda zákonná lehota (§ 46 ods. 10 Daňového poriadku) na vykonanie daňovej kontroly bola dodržaná, pretože trvala menej ako 365 dní. Námietka žalobcu, že rozhodnutie a postup žalovaného sú nezákonné z dôvodu, že správca dane viedol daňovú kontrolu v rozpore so zákonom tým, že nedodržal zákonom stanovené lehoty (zákonom stanovenú dĺžku daňovej kontroly) a úkony pre výkon daňovej kontroly, nie je dôvodná. Pokiaľ teda žalobca v žalobe poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 24/2010 z 29.06.2010, tento nie je možné na daný prípad aplikovať. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zistené v preskúmavacom konaní nie je možné konštatovať, že daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom. Protokol z nej tak nemohol nadobudnúť povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý by v daňovom konaní nebolo možné použiť. Nebolo teda možné konštatovať, že daňové konanie v tejto veci by bolo zaťažené vadou nezákonnosti a ani to, že rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočností zistených počas daňovej kontroly, by bolo nezákonné. Správca dane dodržal zákonné ustanovenie ukladajúce mu ukončiť daňovú kontrolu v lehote najviac 1 roka odo dňa jej začatia (§ 46 ods. 10 Daňového poriadku). Pokiaľ zástupca žalobcu na pojednávaní doplnil dôvod nezákonnej dĺžky daňovej kontroly a tvrdil, že nebol dôvod na prerušenie daňovej kontroly za účelom získania informácií prostredníctvom MVI v Maďarsku, pretože tento dôvod nemal súvis s dodávateľom žalobcu, ktorý nie je subjektom z Maďarska (HORMIC s.r.o. Bratislava), správny súd uvádza, že predmetom daňovej kontroly u žalobcu bola DPH za zdaňovacie obdobie október 2012, v ktorom si žalobca uplatnil odpočet DPH z faktúr od rôznych dodávateľov, t.j. nielen z faktúr vystavených dodávateľom HORMIC s.r.o. Z formulára „SCAC 2004“ zo dňa 06.03.2013 vyplýva, že správca dane preveroval prostredníctvom MVI v Maďarsku dodávku textilného tovaru žalobcom pre maďarský subjekt SALECROSS Kft. Budapešť, vyfakturovaného faktúrou č. 379/10/12 s dátumom dodania 10.10.2012, na ktorej bolo žalobcom vyznačené uplatnenie oslobodenia od DPH v zmysle§ 43 Zákona o DPH, t.j. jednalo sa o dodávku realizovanú v kontrolovanom zdaňovacom období október 2012. Uvedená skutočnosť bola teda relevantná pre posúdenie zákonnosti postupu žalobcu podľa zák. č. 222/2004 Z.z. v zdaňovacom období október 2012, ktoré bolo predmetom daňovej kontroly DPH vykonávanej správcom dane. Uvedenú námietku správny súd preto považoval za nedôvodnú. 30. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane a predchádzajúceho konania z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že z týchto dôvodov je rozhodnutie v súlade so zákonom, a preto podľa § 190 ods. 1 SSP žalobu zamietol. 31. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. 32. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.