Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/193/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201596 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201596.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Milana Segeča, v právnej veci žalobcu VERCAJCH CENTRUM, spol. s r.o., Lieskovská cesta 6, 960 01 Zvolen, IČO: 36 004 359, právne zastúpeného JUDr. Evou Krchňavou, advokátkou, so sídlom advokátskej kancelárie Rudlovská cesta 47, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 20972856/2015 zo dňa 09.10.2015, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd žalobu žalobcu zamieta. II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový správny orgán - správca dane, Daňový úrad Banská Bystrica, podľa § 68 ods. 5 zák.č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len daňový poriadok) určil daňovému subjektu - žalobcovi rozdiel dane v sume 32.553,96 Eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie r. 2012. Vo svojom rozhodnutí k jednotlivým položkám uviedol nasledovné: K položke týkajúcej sa sumy 11.520,00 Eur správca dane uviedol, že daňový subjekt zaradil do užívania v r. 2005 hmotný investičný majetok inv. č. 10085- prevádzka „N. Z.“ s obstarávacou cenou 376.455,42 Eur, ktorý zaradil do štvrtej odpisovej skupiny s rovnomerným spôsobom odpisovania a pre r. 2012 si uplatnil daňový odpis vo výške 18.823,00 Eur. Prevádzka N. Z. bola ukončená v r. 2009, o čom bolo správcovi dane predložené rozhodnutie o zrušení prevádzky. Po zrušení prevádzky bolo zariadenie - technológia trvale zlikvidovaná. Z uvedeného dôvodu mala byť vstupná cena majetku znížená o hodnotu technológie (N. Z.), ktorá bola vo výške 230.402,18 Eur. Správca dane uzavrel, že časť majetku inv. č. 10085 - prevádzka „N. Z.“ - technológia vo výške 230.402,18 Eur k 31.12.2012 reálne už neexistovala, teda z jej využitia nebol dosahovaný príjem. Daňový subjekt mal ponížiť obstarávaciu cenu majetku inv. č. 10085 o výšku trvale zlikvidovanej technológie, nakoľko už k 31.12.2012 reálne neexistovala a uplatniť daňový odpis len z obstarávacej ceny nebytových priestorov. K položke v sume 2.745,00 Eur správca dane v odôvodnení uviedol, že daňový subjekt zaradil do užívania v mesiaci apríl r. 2012 hmotný investičný majetok inv. č. 30008 diagnostický prístroj s obstarávacou cenou 21.960,00 Eur, ktorý zaradil do druhej odpisovej skupiny s rovnomerným spôsobom odpisovania a pre r. 2012 si uplatnil daňový odpis vo výške 2.745,00 Eur. V tejto súvislosti správca dane konštatoval, že daňový subjekt nepreukázal používanie majetku inv. č. 30008 Diagnostický prístroj, v kontrolovanom zdaňovacom období z jeho využitia nedosahoval príjem, položka vypočítaného daňového odpisu je položkou zvyšujúcou základ dane. Daňový subjekt ani vo svojom vyjadrení nepreukázal využívanie majetku inv. č. 30008 Diagnostický prístroj na zabezpečenie zdaniteľných príjmov v kontrolovanom zdaňovacom období, a ani nepreukázal, že bol nadobudnutý s jednoznačným zámerom plynutia príjmov v budúcnosti. Správca dane poukázal na to, že v priebehu daňovej kontroly sa vyjadrenie daňového subjektu postupne menilo. Podľa vyjadrenia zo dňa 11.06.2014 prístroje mali byť umiestnené v rekreačnom zariadení v I. E. a v r. 2012 boli prístroje využívané zamestnancami bezodplatne. V odpovedi na výzvu doručenej dňa 20.07.2014 daňový subjekt uviedol, že prístroje boli zakúpené za účelom pokračovania prevádzky N. Z. a ich využitie zamestnancami v r. 2012 nebolo evidované. Vo vyjadrení doručenom dňa 26.03.2015 daňový subjekt uviedol, že prístroje boli v r. 2012 uložené na sklade a čakali na ich využitie, a t.č. sú využívané v Domove seniorov na základe zmluvy so spoločnosťou KIVI, s.r.o., Zvolen. K ďalšej položke v sume 18.774,16 Eur správca dane vo svojom rozhodnutí uviedol, že daňový subjekt si uplatnil do daňových výdavkov položky, ktoré súviseli s poľnohospodárskou činnosťou OVEČKA, s.r.o., Zvolen, IČO: 43 817 718. V tejto súvislosti správca dane uviedol, že výdavok v sumárnej výške 18.774,16 Eur nie je výdavkom daňového subjektu, nespĺňa podmienku daňového výdavku - podmienku vecnosti, nakoľko neslúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov daňového subjektu, a preto je položkou zvyšujúcou základ dane. Z predložených faktúr a zo zistení správcu dane v priebehu daňovej kontroly vyplynulo, že daňový subjekt vykonával služby pre spoločnosť OVEČKA, s.r.o. každoročne porovnateľne v rovnakej výške. V r. 2011 boli fakturované služby spolu vo výške 19.800,00 Eur, v r. 2012 nefakturované súvisiace služby spolu vo výške 18.774,16 Eur, v r. 2013 fakturované služby spolu vo výške 18.000,00 Eur. Vyjadrenie daňového subjektu o upustení od fakturácie v r. 2012 z dôvodu vysokej fakturácie v r. 2011 správca dane vyhodnotil ako neopodstatnené a nepreukázané. Správca dane uzavrel, že daňový subjekt doloženými faktúrami z r. 2011 a r. 2013 poukázal na skutočnosť, že daňové výdavky súvisiace s činnosťou spoločnosti OVEČKA, s.r.o. mali byť v r. 2012 tomuto odberateľovi vyfakturované. V súvislosti s položkou v sume 21.600,00 Eur správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že daňový subjekt zaúčtoval na ťarchu účtu 511002 položku z dodávateľskej faktúry od dodávateľa Thermodom SK s.r.o., Bratislava. K položke v sume 21.800,00 Eur správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že daňový subjekt zaúčtoval na ťarchu účtu 511002 položku z dodávateľskej faktúry od dodávateľa Thermodom SK s.r.o. Bratislava. K sumárnej položke 40.900,00 Eur správca dane uviedol, že daňový subjekt zaúčtoval na ťarchu účtu 511002 položky z dodávateľských faktúr vo výške 20.400,00 Eur a 20.500,00 Eur od dodávateľa I.Z.K. - plus s.r.o. Zohor. K položke v sume 22.500,00 Eur správca dane uviedol, že daňový subjekt zaúčtoval na ťarchu účtu 511002 položku z dodávateľskej faktúry od dodávateľa ALMEGA s.r.o. Bratislava. V súvislosti s vyššie uvedenými položkami správca dane rovnako uzavrel, že faktúra vystavená dodávateľom a ich oprávnenie zaúčtovania do nákladov je použiteľná vtedy, ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda sú hodnoverné, nezameniteľné a vystavil ich ten, kto ich vystaviť mal, a za služby, ktoré sa reálne uskutočnili. Nestačí, aby bola splnená táto zákonná povinnosť formálne tým, že je uvedená na doklade. Zákonná povinnosť musí byť aj skutočne vykonaná a všetky údaje musia byť pravdivo uvedené a osobami aj skutočne zrealizované. Ak tak daňový subjekt nepostupoval, je potom povinný znášať prípadné riziko z nedostatku hodnovernosti dokladov. V prípade, že nie je preukázané, že osoba uvedená ako dodávateľ v daňových dokladoch reálne dodala službu daňovému subjektu, potom nejde o výdavok preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v zmysle ust. § 21 ods. 1 Zákona o daní z príjmov. Na základe podaného odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu - správcu dane rozhodoval druhostupňový správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 20972856/2015 zo dňa 09.10.2015 podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - správcu dane, ktorým bol vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2012 v sume 32.553,96 Eur, potvrdil. Vo svojom rozhodnutí žalovaný k námietkam týkajúcim sa zvýšenia základu dane o sumu 11.520,00 Eur uviedol, že správca dane požadoval od daňového subjektu položkovité rozčlenenie obstarávacej ceny majetku inv. č. 10085 - prevádzka „N. Z.“ v rámci opatrení a záverov prijatých pri ústnom pojednávaní dňa 11.06.2014 v termíne do 23.06.2014. V tomto termíne daňový subjekt požadované rozčlenenie nepredložil, ani neposkytol žiadne vyjadrenie. Preto bol daňový subjekt výzvou na predloženie dokladov opakovane vyzvaný. Daňový subjekt v odpovedi na výzvu uviedol, že existuje len zmluva, v ktorej boli všetky veci vyšpecifikované, avšak bez podrobnej cenovej špecifikácie. Uviedol, že podiel ceny a drevenej konštrukcie bol v pomere s celkovou stavbou nie väčší ako 10 %, avšak toto tvrdenie nedoložil žiadnymi dokladmi, a preto nebolo možné kompetentne a preukazne určiť, že podiel vyradenej soli a drevenej konštrukcie bol 10 %. Rozpočet v zmysle Zmluvy č. XX zo dňa 10.03.2015, ktorej predmetom bola realizácia projektu „N. Z.“ a zahŕňala montáž jaskyne vrátane jej materiálneho vybavenia, t. j. technológiu bez stavebných prác, daňový subjekt prvýkrát uviedol až v odvolaní. Vzhľadom na skutočnosť, že tento rozpočet nebol podložený žiadnymi dokladmi, žalovaný konštatoval, že ide o nepreukázané tvrdenie, a preto tento rozpočet nebolo možné akceptovať. K námietkam týkajúcim sa zvýšenia základu dane o sumu 2.745,00 Eur žalovaný uviedol, že vyjadrenia daňového subjektu o využívaní majetku inv. č. 30008 Diagnostický prístroj sa postupne menili. Rehabilitačné zariadenia - 4 stroje, mali byť umiestnené v rekreačnom zariadení v I. E.. Ďalšie vyjadrenie žalobcu bolo, že boli zakúpené za účelom pokračovania prevádzky v N. Z.. Napokon žalobca uviedol, že zariadenie je využívané v Domove seniorov I.. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje, že správca dane za účelom preverenia umiestnenia a využitia majetku daňového subjektu inv. č. 30008 vykonal miestne zisťovanie. Pri miestnom zisťovaní bolo zistené, že tento majetok sa v Domove seniorov nenachádza a nikdy nebol v tomto zariadení ani umiestnený a využívaný. K námietkam týkajúcim sa zvýšenia základu dane o sumu 18.411,25 Eur žalovaný uviedol, že náklady v sume 18.411,25 Eur súviseli s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním zdaniteľných príjmov spoločnosti OVEČKA s.r.o., a preto nemôžu byť uznané za daňové výdavky daňového subjektu. K námietkam týkajúcim sa zvýšenia základu dane o sumu 21.800,00 Eur, 21.600,00 Eur, 20.400,00 Eur, 20.500,00 Eur a 22.500,00 Eur žalovaný sumárne uviedol, že správca dane za účelom opodstatnenosti zahrnutia nákladov za stavebné práce na základe faktúr od dodávateľov vykonal rozsiahle dokazovanie. Pri všetkých spoločnostiach sa pokúšal zrealizovať svedeckú výpoveď konateľov, čo nebolo možné ani v spolupráci s príslušným Obvodným oddelením policajného zboru. Napokon žalovaný uzavrel, že faktúra vystavená dodávateľom, na základe ktorej sa účtujú náklady, je použiteľná vtedy, ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda sú hodnoverné, nezameniteľné a vystavil ich ten, kto ich vystavil mal, a za služby, ktoré sa reálne uskutočnili, a to v čase, ktorý je uvedený na faktúre a vo fakturovanom objeme. Pretože dodávatelia daňového subjektu sú spoločnosti nekontaktné, ich účtovníctvo nie je k dispozícii, len na základe daňovým subjektom predložených dokladov nie je možné nespochybniteľne určiť, kým boli práce vykonané, v akom čase, a hlavne v akom objeme a v akej cene. Na základe týchto skutočností sa žalovaný stotožnil so záverom správcu dane, že náklady za stavebné práce zaúčtované do nákladov a zahrnuté do daňových výdavkov na základe faktúr od dodávateľov Thermodom SK s.r.o., I.Z.K. - plus s.r.o. a ALMEGA s.r.o. v celkovej sume 106.800,00 Eur nemožno uznať za daňové výdavky. Rozhodnutie žalovaného napadol žalobca žalobou, ktorou navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na nové konanie a rozhodnutie. Nestotožnil sa s názorom žalovaného. Napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné, pričom žiadal o preskúmanie len tých záverov žalovaného, ktoré boli napadnuté odvolaním. Závery žalovaného považuje žalobca za nezákonné pri položkách: K položke 11.520,00 Eur žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný nezohľadnil námietku žalobcu ohľadne skutočnosti, že v r. 2012 nedošlo k vyradeniu investície N. Z. z majetku žalovaného ako celku v hodnote 230.402,18 Eur, ale len položky č. 9 podľa rozpočtu k Zmluve č. XX zo dňa 10.03.2005. Hodnota drevenej konštrukcie a soli, ktorá bola v r. 2012 odstránená z priestorov prevádzky N. Z., predstavuje cca 10 % celkovej investície. Ostatné investície súviseli s rekonštrukciou priestoru pôvodného holičstva. Uvedené investície sa v objekte nachádzali aj v r. 2012, tvorili zhodnotenie priestoru, ktorý mohol byť preto následne prenajatý aj ďalšej spoločnosti - FENIX GLASS design s.r.o. Bratislava pre iné účely. Z vykonaného dokazovania vyplynula len tá skutočnosť, že žalobca N. Z. neprevádzkuje. Len časť investície drevená konštrukcia a soľ v sume 26.102,18 Eur musela byť pri ukončení prevádzkovania trvalo zlikvidovaná, ostatná prestavba priestoru spočívajúca v stavebných úpravách a opravách zostala v objekte zachovaná a naďalej využívaná. Žalovanému muselo byť z vykonaného dokazovania zrejmé, že hodnota drevenej konštrukcie so soľou, o ktorej žalobca tvrdil, že len táto bola trvalo odstránená z objektu, nemohla predstavovať celkovú výšku investície v hodnote 230.402,18 Eur, a že významnú časť tvorili stavebné opravy a úpravy, ako i technológia objektu (kúrenie, klimatizácia a pod.). K položke 2.745,00 Eur žalobca v žalobe uviedol, že namieta záver žalovaného, že žalobca nepreukázal využívanie tohto majetku, pričom žalovaný poukazuje na miestne zisťovanie zo dňa 29.05.2015 v Dome seniorov I., v ktorom sa mal tento majetok nachádzať, pričom bolo zistené, že sa tam nenachádza, a že nikdy nebol v tomto zariadení umiestnený a využívaný. Žalobca namieta tento dôkaz žalovaného, keďže pri miestnom zisťovaní nekomunikovali so zástupcom žalobcu tak, ako to uvádza žalovaný. Pani S.. M. I., s ktorou bola spísaná zápisnica, nie je zamestnankyňou žalobcu, nemá o týchto skutočnostiach žiadne vedomosti a ani nemohla oprávnene zastupovať žalobcu. K položke 18.411,25 Eur (v žalobe pôvodne označené ako položka 18.774,16 Eur) žalobca uviedol, že zotrváva na svojich vyjadreniach uvedených vo vyrubovacom konaní a na tom, že náklady, ktoré si uplatnil do daňových výdavkov, spĺňajú podmienky ust. § 2 písm. i) Zákona o dani z príjmov, pretože tieto boli použité na dosiahnutie jeho zdaniteľného príjmu, keďže prostredníctvom svojho majetku a svojou činnosťou vykonáva služby pre spoločnosť OVEČKA s.r.o., ktorých refakturácia bola vykonávaná nepretržite aj v r. 2011 za r. 2012 v období r. 2013, keďže v r. 2012 na základe dohody s touto spoločnosťou nebola fakturácia vykonaná a bola vykonaná za toto obdobie ako zvýšená v r. 2013. K položkám v sume 21.600,00 Eur, 21.800,00 Eur, 20.400,00 Eur, 20.500,00 Eur a 22.500,00 Eur žalobca v žalobe uviedol, že tieto náklady predstavujú náklady za realizované stavebné práce, ktoré pre žalobcu vykonali traja dodávatelia - Thermodom SK, s.r.o., Bratislava, I.Z.K. - plus s.r.o., Zohor, ALMEGA s.r.o, Bratislava. Žalobca v žalobe v tejto súvislosti namieta, že sa nestotožňuje s názorom žalovaného a poukazuje na to, že chápanie žalovaného o neunesení dôkazného bremena je v rozpore so zákonom. Žalobca tvrdí, že v rámci vyrubovacieho konania predložil daňovému úradu všetky relevantné doklady, ktorými preukázal reálnosť vykonania stavebných prác. Skutočnosť, že daňový úrad nebol schopný dohľadať konkrétnych dodávateľov, resp. nedokázal zabezpečiť výsluch konateľov týchto dodávateľov z dôvodu, že sa buď na adrese trvalého bydliska nezdržiavali, alebo si zásielky nepreberali, nemôže byť na ťarchu žalobcovi, pretože nezodpovedá za činnosť tretieho subjektu a nemôže zabezpečiť ani to, aby po uplynutí takmer troch rokov tento subjekt bol dosiahnuteľný pre účely výkonu kontroly dane. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe v podstate zopakoval dôvody svojho rozhodnutia. K jednotlivým žalobným námietkam vo vyjadrení uviedol, že pre uplatnenie daňového odpisu je rozhodujúci stav majetku k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia. Keďže celý projekt - prevádzka „N. Z.“ k 31.12.2012 reálne neexistoval, žalobca mal nárok na daňový odpis len z obstarávacej ceny nebytových priestorov obstaraných na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.03.2015, t.j. v sume 7.303,00 Eur (1/20 zo sumy 146.053,24 Eur - § 27 Zákona o dani z príjmov). K žalobnej námietke týkajúcej sa položky v sume 2.745,00 Eur žalovaný vo vyjadrení uviedol, že správca dane za účelom preverenia vyjadrenia žalobcu, že „v súčasnej dobe je zariadenie využívané v Domove seniorov I. na základe zmluvy“, vykonal dňa 29.05.2015 v Dome seniorov I. v G. N. miestne zisťovanie. Pokiaľ žalobca namieta uvedený dôkaz, pretože správca dane nekomunikoval pri miestnom zisťovaní so zástupcom žalobcu, túto námietku považuje žalovaný za irelevantnú, pretože pri miestnom zisťovaní správca dane nemá povinnosť komunikovať so zástupcom daňového subjektu, čo je zrejmé z ust. § 37 ods. 4 Daňového poriadku, z ktorého vyplýva, že miestne zisťovanie sa vykonáva aj za účasti inej osoby alebo zamestnanca inej osoby. V tomto prípade zamestnancom inej osoby bola S.. M. I., z ktorej vyjadrenia vyplynulo, že predmetný Diagnostický prístroj sa v Domove seniorov nenachádza a nikdy nebol v tomto zariadení ani umiestnený a využívaný. K zvýšeniu základu dane o sumu 18.411,25 Eur žalovaný vo vyjadrení uviedol, že náklady v sume 18.411,25 Eur súviseli s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním zdaniteľných príjmov spoločnosti OVEČKA, s.r.o, a preto nemôžu byť uznané za daňové výdavky žalobcu. K zvýšeniu základu dane o sumu 21.800,00 Eur, 21.600,00 Eur, 20.400,00 Eur, 20.500,00 Eur a 22.500,00 Eur žalovaný vo vyjadrení uviedol, že vzhľadom k tomu, že dodávatelia žalobcu sú spoločnosti nekontaktné, ich účtovníctvo nie je k dispozícii, len na základe žalobcom predložených dokladov nie je možné nespochybniteľne určiť, kým boli práce vykonané, v akom čase a hlavne v akom objeme a v akej cene. Žalovaný na záver vo vyjadrení uviedol, že zotrváva na svojom žalobou napadnutom rozhodnutí a navrhol žalobu zamietnuť. Na pojednávaní konanom dňa 08.06.2016 žalobca zotrval v plnom rozsahu na podanej žalobe. V podstate zopakoval dôvody k jednotlivým položkám zvyšujúcim základ dane. Vyjadril názor, že žalovaný porušil pri vydaní svojho rozhodnutia zákonné ustanovenia tým, že nesprávne právne posúdil vec, nezistil skutkový stav dostatočným spôsobom a porušil svojím postupom žalovanému jeho základné práva, a to predovšetkým právo na majetok, keď vlastne svojím rozhodnutím donútil žalobcu k úhrade doplatku dane z príjmov vo výške 32.553,96 Eur, ktoré žalobca aj zaplatil. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 08.06.2016 reagoval na výhrady prednesené konateľom žalobcu, že mal počas kontroly výhrady voči postupu kontolórok. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že ak mal žalovaný nejaké výhrady voči postupu kontrolórok, tak mal možnosť podať námietky proti postupu kontrolórok. To sa však nestalo. V ďalších častiach zotrval na svojom vyjadrení k podanej žalobe Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu žalobu žalobcu zamietol, pretože dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k porušeniu zákona, ktoré by malo mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 2 písm. j) zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmu v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „Zákon o dani z príjmu“), na účely tohto zákona sa rozumie základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky ( § 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 2 písm. i) Zákona o dani z príjmu, na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 19 ods. 3 písm. a) Zákona o dani z príjmu, daňovými výdavkami sú aj odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku ( § 22 až 29). Podľa § 22 ods. 1 Zákona o dani z príjmu, odpisovaním sa na účely tohto zákona rozumie postupné zahrnovanie odpisov z hmotného majetku a nehmotného majetku do daňových výdavkov, ktorý je účtovaný alebo evidovaný podľa § 6 ods. 11 a je používaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Postup pri odpisovaní hmotného majetku je určený v § 26 až 28 a nehmotného majetku v odseku 8, ak nejde o hmotný majetok a nehmotný majetok vylúčený z odpisovania podľa § 23. Podľa § 22 ods. 11 Zákona o dani z príjmu, Odpis vo výške vypočítaného ročného odpisu z hmotného majetku podľa § 26 ods. 6 až 9, § 27 alebo § 28 účtovaného 1) alebo evidovaného podľa § 6 ods. 11 k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, okrem majetku vylúčeného z odpisovania, môže daňovník uplatniť k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia. Vzhľadom k tomu, že súd sa v dôvodoch tohto rozhodnutia zaoberal postupom a rozhodnutiami správnych orgánov, ktoré v konečnom dôsledku vyústili v napadnuté rozhodnutie žalovaného a k podaniu žaloby žalobcom, súd nepovažuje za racionálne a hospodárne vracať sa k už známym skutočnostiam, preto sa súd v dôvodoch tohto rozhodnutia bude zaoberať jednotlivými námietkami žalobcom uvedenými v žalobe. Pokiaľ žalobca namietal, že vynaložená investícia v rozsahu položiek 1 až 8 podľa rozpočtu k Zmluve č. XX v objekte zostala a preukázateľne sa v ňom nachádzala, súd uvádza nasledovné: Správca dane požadoval od žalobcu položkovité rozčlenenie obstarávacej ceny majetku inv. č. 10085 - „N. Z.“. Žalobca v rámci opatrení a záverov prijatých pri ústnom pojednávaní dňa 11. 6. 2014 v termíne do 23. 6. 2014 nepredložil, ani neposkytol žiadne vyjadrenie. Opakovanie bol výzvou vyzvaný na predloženie dokladov a dôkazov - rozčlenenie obstarávacej ceny podľa jednotlivých dodaných položiek. Žalobca v odpovedi na výzvu uviedol, že existuje len zmluva, v ktorej boli všetky veci vyšpecifikované, avšak bez podrobnej a cenovej špecifikácie. Protokol o prevzatí a odovzdaní diela je súčasťou zmluvy. Vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly zo dňa 30. 4. 2015 žalobca uviedol, že podiel ceny a drevenej konštrukcie bol v pomere s celkovou stavbou nie väčší ako 10 %, avšak toto tvrdenie nedoložil žiadnymi dokladmi. Rozpočet v zmysle Zmluvy č. XX zo dňa 10. 3. 2005 žalobca prvýkrát uviedol (nie predložil) až v odvolaní. Na základe uvedeného správca dane ako aj žalovaný správne považovali tento rozpočet za dodatočne vyhotovený a bol dôvod neakceptovať ho. Tvrdenie o cene drevenej konštrukcie a soli v hodnote 26.102,18 Eur žalobca nepodložil žiadnym dokladom. Toto tvrdenie žalobcu teda ostalo len v rovine tvrdenia bez odrazu v relevantnom dôkaze. Pokiaľ žalobca namieta záver žalovaného o využívaní majetku inv. č. 30008 - diagnostické prístroje, k tomu súd uvádza: Správca dane za účelom preverenia vyjadrenia žalobcu, že v súčasnej dobe je zariadenie využívané v Domove seniorov I. na základe zmluvy, vykonal dňa 29. 5. 2015 miestne zisťovanie. Pri miestnom zisťovaní z vyjadrenia S.. M. I. vyplynulo, že predmetný diagnostický prístroj sa v domove seniorov nenachádza a nikdy nebol v tomto zariadení umiestnený a využívaný. Pokiaľ žalobca namietal, že S.. M. I. nie je zamestnankyňou žalobcu, nemá o týchto skutočnostiach žiadne vedomosti a ani nemohla oprávnene zastupovať žalobcu, súd považuje túto námietku za irelevantnú. Pokiaľ by diagnostický prístroj bol využívaný v domove seniorov, ako to tvrdil žalobca, zamestnanci domova seniorov by o tom zrejme mali vedomosť. Súd v tejto súvislosti len poznamenáva, že S.. M. I. bolo v čase miestneho zisťovania vedúcou zariadenia (Domova seniorov). K námietke ohľadne neuznania nákladov v sume 18 411,25 Eur súvisiacich s poľnohospodárskou činnosťou spoločnosti OVEČKA s.r.o., súd uvádza, že tieto náklady nesúviseli s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním zdaniteľných príjmov žalobcu, ale s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním zdaniteľných príjmov spoločnosti OVEČKA s.r.o.. Z dokladov predložených žalobcom a po zistení správcu dane v priebehu daňovej kontroly vyplynulo, že žalobca vykonával služby pre spoločnosť OVEČKA s.r.o. každoročne, porovnateľne v rovnakej výške. Tvrdenie žalobcu, že náklady za poskytnuté služby v roku 2012 nefakturoval z dôvodu, že ich zvýšená fakturácia bola vykonaná v roku 2011, respektíve 2013, neobstojí, pretože ako vyplynulo z dokazovania, v týchto rokoch boli fakturované spoločnosti OVEČKA s.r.o. porovnateľné náklady, ako boli nefakturované náklady v roku 2012. K námietke žalobcu ohľadne unesenia dôkazného bremena v súvislosti s položky 21 800,- EUR, 21 600,- Eur, 20 400,- Eur, 20 500,- Eur a 22 500,- Eur súd uvádza: Povinnosťou daňového subjektu - žalobcu je relevantnými dôkazmi preukázať dodanie tovaru, resp. služieb vystaviteľom faktúry. Nepostačuje len formálne deklarovanie dodania tovaru, či služby faktúrou, ale je potrebné preukázať reálne a vecné naplnenie. Samotná faktúra nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt skutočne prijal tovar alebo službu od vystaviteľa faktúry. Správca dane za účelom opodstatnenosti zahrnutia nákladov za stavebné práce na základe faktúr vystavených dodávateľmi Thermodom SK s.r.o., I.Z.K.-plus s.r.o. a ALMEGA s.r.o. vykonal rozsiahle dokazovanie. Pri všetkých spoločnostiach sa pokúšal zrealizovať svedeckú výpoveď konateľov. Vzhľadom k tomu, že dodávatelia žalobcu sa v priebehu dokazovania potvrdili ako spoločnosti nekontaktné, ich účtovníctvo nie je k dispozícii, nie je možné len na základe žalobcom predložených dokladov nespochybniteľne určiť, kým boli práce vykonané, v akom čase a hlavne v akom objeme a v akej cene. Krajský súd po preskúmaní veci a postupu správnych orgánov dospel k záveru, že rozhodnutia žalovaného boli vydané v súlade so zákonom, neboli zistené dôvody, pre ktoré by mali byť napadnuté rozhodnutia zrušené a vrátené na ďalšie konanie, preto krajský súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 zamietol. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods. 1 a contr. O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.