Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/46/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200392 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200392.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: Školský majetok, s.r.o., so sídlom Zacharovce 79, 979 01 Zacharovce, IČO: 45 703 795, zast. JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom, Advokátska kancelária JUDr. Katunský, JUDr. Kuzma a spol., Floriánska č. 16, 040 01 Košice proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 102717803/2016 zo dňa 11.03.2016 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Rimavská Sobota (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za obdobie III. štvrťrok 2013 na základe Oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 14.08.2014, ktoré bolo splnomocnenému zástupcovi žalobu doručené 20.08.2014. Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie DPH v sume 12 795,- z dodávateľskej faktúry č. 1301000 zo dňa 20.09.2013 vystavenej dodávateľom LANDOX s.r.o. Bratislava v celkovej sume 76.770,- €, z toho 20 % DPH v sume 12.795,- € za dodanie osív a hnojív podľa priloženého dodacieho listu č. 1301000 zo dňa 20.09.2013 (dodávka tovaru: pšenica CAPO, hnojivo MAP12-52, hnojivo NPK16-16-16 v celkovej hodnote 63.975,- € /cena bez DPH/). Správca dane vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom a vypočul p. L. T., ktorý bol v čase od 01.06.2013 do 20.09.2013, t.j. v čase dodania tovaru deklarovaného na faktúre z 20.09.2013, konateľom spoločnosti LANDOX s.r.o. Bratislava (ďalej aj „dodávateľ“), z ktorého výsluchu vyhotovil Zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 11.12.2014. Zamestnanci správcu dane nahliadli do spisu daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2013 vykonanej u daňového subjektu TNT s.r.o. Zacharovce, o čom bol dňa 10.02.2015 vyhotovený úradný záznam. Správca dane zistil, že na základe žiadosti o súčinnosť z 11.11.2014 Krajské riaditeľstvo Policajného zboru SR Banská Bystrica umožnilo zamestnancom správcu dane nazrieť do vyšetrovacieho spisu, o čom bol spísaný úradný záznam dňa 13.11.2014 a správcovi dane bola poskytnutá Zápisnica o výsluchu obvineného L. T. č. ČVS: ORP-193/2-VYS-RS-2014 spísaná dňa 17.06.2014 na OR PZ SR v Rimavskej Sobote, Zápisnica o výsluchu obvineného L. T. č. ČVS: KRP-175/2-VYS-BB-2014 zo dňa 04.11.2014, ako aj Zápisnice o výsluchu obvinených T. O., Y. O. a Y. V. č. ČVS: KRP-175/2-VYS-BB-2014 spísané 17.09.2014 a Zápisnica o výsluchu svedka G. O. č. ČVS: KRP-175/2-VYS-BB-2014 zo dňa 21.10.2014, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu. Následne správca dane oboznámil žalobcu so zisteniami pri daňovej kontrole DPH za obdobie 3. štvrťrok 2014, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 11.02.2015. Žalobca s obsahom zápisnice nesúhlasil a uviedol, že predloží vyjadrenia a návrhy k výkonu daňovej kontroly. Vo svojom vyjadrení z 30.03.2014 žalobca navrhol vypočuť konateľa žalobcu Y. O., spoločníkov žalobcu T. O., Y. V. a G. O. a navrhol vykonať fyzickú ohliadku predmetného tovaru. Správca dane vypočul G. O. (zápisnica z 09.06.2015), T. O. (zápisnica z 10.06.2016) a Y. O. (zápisnica z 21.07.2015), ktorý zároveň predložil správcovi dane dokumenty označené ako „Deklarácia na Poľnohospodársku platobnú agentúru (ďalej len „PPA“) r. 2014 a 2015“ a listinu podpísanú konateľom žalobcu Y. O. označenú ako „Nakúpené osivo a hnojivo od spoločnosti LANDOX s.r.o. zo dňa 20.09.2013“. Napriek opakovanému predvolaniu sa na výsluch nedostavil navrhnutý svedok - spoločník žalobcu Y. V.. Následne správca dane 30.07.2015 oboznámil zástupcu žalobcu so zisteniami pri daňovej kontrole DPH za 3. štvrťrok 2014, o čom spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní z 30.07.2015. O výsledku daňovej kontroly správca dane vypracoval Protokol z daňovej kontroly DPH podľa zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 30.12.2013 (ďalej len „Zákon o DPH“) č. 20635061/2015 zo dňa 07.08.2015 (ďalej len „Protokol“), ktorý doručil dňa 12.08.2015 splnomocnenému zástupcovi žalobcu spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole zo dňa 07.08.2015 v zmysle § 46 ods. 8 zák. č. 563/2009 Z.z o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“). V predmetnej výzve bol žalobca súčasne poučený o možnosti označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly v stanovenej lehote. Žalobca sa k Protokolu vyjadril písomne podaním doručeným správcovi dane 28.08.2015, pričom v prílohe vyjadrenia nepredložil žiadne listiny a neoznačil žiadne dôkazy. Správca dane postupujúc podľa Daňového poriadku dohodol so žalobcom (opakovane) deň prerokovania pripomienok, na ktorý sa žalobca (opakovane) nedostavil (ospravedlnil svoju neúčasť a uviedol, že netrvá na stanovení nového termínu ústneho pojednávania). Správca dane následne určil termín prerokovania pripomienok žalobcu k protokolu na deň 07.12.2015, na ktorý sa žalobca nedostavil, o čom bol spísaný úradný záznam podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku. Správca dane následne vo veci rozhodol rozhodnutím č. 21430052/2015 zo dňa 09.12.2015. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 102717803/2016 zo dňa 11.03.2016. 2. Prvostupňové rozhodnutie správcu dane zo dňa 09.12.2015, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel v sume 12.795,- € na DPH za zdaňovacie obdobie III. štvrťroka 2013, nebol priznaný odpočet v sume 10.577,33 € a bola vyrubená daň v sume 2.217,67 €, bolo odôvodnené tým, že žalobca si v uvedenom zdaňovacom období odpočítal DPH v sume 12.795,- € z dodávateľskej faktúry č. 1301000 zo dňa 20.09.2013 v sume 76.770,- € za dodanie osiva a hnojiva podľa priloženého dodacieho listu od dodávateľa uvedeného na faktúre LANDOX s.r.o., pričom žalobca nepreukázal, že osivo a hnojivo zakúpil na základe uvedenej faktúry podľa priloženého dodacieho listu, na ktorej je uvedené, že bola vystavená spoločnosťou LANDOX s.r.o. pre platiteľa (žalobcu). Správca dane uviedol, že žalobca si odpočítal daň v sume 12.795,- € v rozpore s ust. § 49 ods. 1 Daňového poriadku, pretože platiteľovi LANDOX s.r.o. nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 prvá veta Zákona o DPH, nakoľko podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti LANDOX s.r.o. v rozhodnom období táto spoločnosť nedodala osivá a hnojivá žalobcovi. Správca dane ďalej poukázal na priebeh administratívneho konania, v ktorom vykonal dokazovanie výpoveďou konateľa žalobcu Y. O. a svedkov G. O. a T. O., ktorí uviedli, že žalobca obchodoval v r. 2013 so spoločnosťou LANDOX s.r.o. a tento dodávateľ mu dodal osivo a hnojivo v r. 2013. K preprave tovaru sa vyjadrili v tom zmysle, že si presne na to nepamätajú, vylúčili však leteckú, vlakovú a námornú dopravu. Prepravu mal zabezpečovať dodávateľ, nevedeli však predložiť prepravné doklady. Tovar mal byť uskladnený v lokalite Šamariánka a mal byť následne aplikovaný na poľnohospodárskej pôde. Svedkovia nevedeli ani potvrdiť, ani vylúčiť, že boli pri nakládke resp. vykládke tovaru, nevedeli označiť osoby prítomné pri nakládke. Správca dane nahliadol do spisu daňovej kontroly vykonávanej v spoločnosti THT Slovakia s.r.o. Zacharovce za III. štvrťrok 2014 a súčasne na základe súčinnosti s Krajským riaditeľstvom Policajného zboru SR Banská Bystrica nahliadli do zápisníc o výsluchu obvinených L. T., T. O., Y. O., G. O. a Y. V.. Z výpovedí uvedených v zápisniciach o výsluchu obvinených vyplýva, že títo nevedeli jednoznačne uviesť a preukázať kto a akým spôsobom zabezpečoval dopravu osiva a hnojiva, nevedeli predložiť prepravné doklady, nevedeli sa vyjadriť ku konkrétnym okolnostiam zdaniteľného obchodu. Neboli predložené žiadne doklady preukazujúce dodanie tovaru žalobcovi dodávateľom LANDOX s.r.o. Nepoznali nikoho zo spoločnosti LANDOX s.r.o., nejednali s nikým z tejto spoločnosti. Správca dane konštatoval, že žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy preukazujúce splnenie podmienok pre vznik nároku na odpočet dane. Dôkazné bremeno je na žalobcovi. Nepostačuje však predloženie faktúry a dokladu o jej úhrade, ani tvrdenie, že k dodaniu fakturovaného tovaru došlo. Takéto dôkazy nie sú dôkazmi o tom, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený a odpočet DPH bol uplatnený oprávnene. PredloženíM faktúry, na ktorej je uvedené, že bola vystavená spoločnosťou LANDOX s.r.o. za dodanie osiva a hnojiva žalobcovi, žalobca len deklaroval uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH. Skutočnosť, že mu vzniklo právo odpočítať daň z deklarovaného prijatého tovaru musí byť podľa správcu dane v zmysle § 49 Zákona o DPH preukázaná vznikom daňovej povinnosti u platiteľa, ktorý tovar dodáva. Vznik daňovej povinnosti u dodávateľa tovaru je zákonnou podmienkou pre vznik práva odpočítať daň podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH. Splnenie tejto zákonnej podmienky nespočíva len vo formálnej deklarácii predložením dokladov - faktúr, ale tieto doklady musia mať povahu faktu, teda musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť. K dôkazom predloženým konateľom žalobcu („Deklarácia na PPA r. 2014 a r. 2013“ a dokumentu „Nakúpené osivo a hnojivo od spoločnosti LANDOX s.r.o. z 20.09.2013“, ktoré boli vyhotovené a podpísané konateľom žalobcu, správca dane uviedol, že tieto doklady nie sú relevantnými dôkazmi preukazujúcimi, že žalobca nakúpil osivo a hnojivo od dodávateľa LANDOX s.r.o. na základe faktúry č. 1301000 z 20.09.2013. Predložené doklady vypovedajú o sume nakúpeného osiva a hnojiva, ako aj o výške vyprodukovanej a zobchodovanej rastlinnej výrobe, uvádzajú zoznam obhospodarovaných poľnohospodárskych pozemkov a výmery týchto pozemkov, kód a názov plodiny, výmery parciel, ale nepreukazujú, že dodávateľom osiva a hnojiva bola spoločnosť LANDOX s.r.o. Správca dane poukázal na to, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené a nepostačuje iba predloženie faktúry. Samotná faktúra nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Správca dane nevykonal pri daňovej kontrole len formálnu kontrolu dokladov, ale sa zameral predovšetkým na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia vo všetkých vzájomných súvislostiach. Uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa Zákona o DPH je viazané na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, pričom nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku. Dodanie tovaru, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou odpočítania dane. Z dôvodu akceptovania odpočítania dane je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj po stránke obsahovej. Samotná faktúra bez ďalšieho posúdenia nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt skutočne nakúpil tovar, pri ktorom vznikla daňová povinnosť a má právo nakladať s tovarom ako vlastník. Prijatie faktúr s formálne splnenými náležitosťami podľa § 71 Zákona o DPH ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr. Správca dane sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal vyjadrením žalobcu k obsahu Protokolu vyhotoveného správcom dane. Správca dane vyslovil svoj záver, že spoločnosť LANDOX s.r.o. nedodala žalobcovi osivo a hnojivo na základe faktúry č. 1301000 z 20.09.2013, pričom vychádzal z výpovede jediného konateľa spoločnosti LANDOX s.r.o. v období od 01.06.2013 do 20.09.2013 L. T. a zároveň konštatoval, že žalobca nepredložil v priebehu výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania žiadne dôkazy preukazujúce, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený spoločnosťou LANDOX s.r.o. a tovar - osivo a hnojivo bol skutočne žalobcovi dodaný touto spoločnosťou. Poukázal na to, že dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Dôkazné bremeno znáša daňový subjekt ku všetkým skutočnostiam, ktoré sám tvrdí. Žalobca podľa konštatovania správcu dane nevyužil svoje procesné práva a nepredložil relevantné dôkazy riadne a nepochybne preukazujúce splnenie všetkých podmienok pre vznik nároku na odpočítanie DPH. Tejto povinnosti sa nemôže žalobca zbaviť predložením faktúry a dokladom o úhrade a tvrdením, že k dodaniu fakturovaného tovaru došlo. V odôvodnení rozhodnutia správca dane uviedol podstatný obsah výpovedí obvinených uvedených v zápisniciach o výsluchu obvinených, pričom z výpovede bývalého konateľa spoločnosti LANDOX s.r.o. L. T. vyplýva, že až na polícii sa dozvedel, že v mene spoločnosti LANDOX s.r.o. mal vystaviť žalobcovi faktúru ohľadom dodania tovaru - osiva a hnojiva. Uviedol, že predmetnú faktúru v mene spoločnosti LANDOX s.r.o. nevystavil a vedome nepodpísal, nemal o faktúre vedomosť, ak existuje faktúra s jeho podpisom, jediné vysvetlenie je, že túto faktúru mu podsunul Y. V. pri podpisovaní ostatných dokumentov. Uviedol, že používa iný software, vedome ju nevystavoval, nevedel sa vyjadriť k predmetu fakturácie. Zároveň uviedol, že na vzájomný zápočet pohľadávok medzi žalobcom a spoločnosťou LANDOX s.r.o. nebol dôvod, keďže spoločnosť LANDOX s.r.o. nedodala fakturované osivo a hnojivo žalobcovi. K návrhu žalobcu na vykonanie fyzickej ohliadky osiva a hnojiva v priebehu výkonu daňovej kontroly, resp. v priebehu vyrubovacieho konania správca dane uviedol, že nespochybňuje, že žalobca vlastní osivo a hnojivo, pretože sa zaoberá poľnohospodárskou činnosťou, spochybňuje však, že žalobca nakúpil osivo a hnojivo na základe faktúry č. 1301000 z 20.09.2013, na ktorej je uvedené, že bola vystavená spoločnosťou LANDOX s.r.o. za dodanie osiva a hnojiva žalobcovi, nakoľko jediný konateľ spoločnosti LANDOX s.r.o. v rozhodnom období uviedol, že predmetnú faktúru pre žalobcu nevystavil a spoločnosť LANDOX s.r.o. osivo a hnojivo žalobcovi nedodala. Žalobca nepredložil správcovi dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania žiadne relevantné dôkazy preukazujúce dodanie osiva a hnojiva pre žalobcu predmetným dodávateľom (LANDOX s.r.o.). Správca dane konštatoval, že samotná existencia faktúry, na ktorej je uvedená DPH a teda to, že daňový subjekt Školský majetok s.r.o. má faktúru vyhotovenú iným platiteľom dane, ak nie je podložená reálnym dodaním tovaru, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Uskutočnenie zdaniteľných obchodov - dodanie tovaru a služieb, vznik daňovej povinnosti a následne právo odpočítať daň nie je podľa správcu dane možné deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou dodávateľskou faktúrou), ale aj po stránke obsahovej (reálnym preukázaním dodania tovaru a služby). Nevyhnutnou podmienkou na odpočítanie dane je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov, má aj povahu faktu, a teda že tovar, ktorý je deklarovaný na faktúre, bol skutočne dodaný platiteľom uvedeným na faktúre. Nárok na odpočítanie dane nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukázať. Správca dane konštatoval, že žalobcom predložené doklady nie sú relevantnými dôkazmi, ktoré by preukazovali, že žalobca nakúpil osivo a hnojivo od spoločnosti LANDOX s.r.o. Keďže žalobca nedoložil žiadne písomné dôkazy preukazujúce tvrdenie, že tovar - osivo a hnojivo bol skutočne dodaný žalobcovi spoločnosťou LANDOX s.r.o. a že žalobcovi vznikol v zdaňovacom období III. štvrťrok 2013 nárok na odpočítanie DPH na základe dodávateľskej faktúry č. 1301000 z 20.09.2013 za dodanie osiva a hnojiva podľa priloženého dodacieho listu, správca dane po vyhodnotení vykonaného dokazovania uzavrel, že žalobca si odpočítal v zdaňovacom období III. štvrťrok 2013 DPH v sume 12.795,- € v rozpore s ust. § 49 ods. 1 Zákona o DPH, nakoľko platiteľovi LANDOX s.r.o. nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 veta prvá Zákona o DPH, nakoľko platiteľ LANDOX s.r.o. podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti L. T. v období od 01.06.2013 do 20.09.2013 nedodal tovar - osivo a hnojivo na základe predmetnej faktúry platiteľovi Školský majetok s.r.o. a daňová povinnosť platiteľovi LANDOX s.r.o. v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH nevznikla. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správca dane určil žalobcovi rozdiel v sume 12.795,00 € na DPH za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2013. 3. Žalobca včas podaným odvolaním napadol prvostupňové rozhodnutie správcu dane, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 11.03.2016 tak, že podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na priebeh a výsledky daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2013, počas ktorej zistil, že žalobca v predmetnom období neoprávnene uplatnil odpočítanie DPH v sume 12.795,- € z dodávateľskej faktúry č. 1301000 zo dňa 20.09.2013 vystavenej spoločnosťou LANDOX s.r.o. Bratislava. Ďalej poukázal na výsledky preverovania oprávnenosti uplatneného odpočítania dane a dokazovanie vykonané správcom dane. V rozhodnutí konštatoval, že sa stotožňuje so závermi správcu dane, že žalobca si uplatnil odpočítanie DPH v sume 12.795,- € za nákup tovaru - osiva a hnojiva z dodávateľskej faktúry, ktorá mala byť vystavená dodávateľom LANDOX s.r.o. bez preukázania reálneho toku fakturovaného tovaru medzi dodávateľom a odberateľom a bez preukázania vzniku daňovej povinnosti, čím žalobca porušil ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ Zákona o DPH. Poukázal na podmienky stanovené Zákonom o DPH, po splnení ktorých si môže daňový subjekt odpočítať daň. Samotná faktúra vystavená spoločnosťou LANDOX s.r.o. nepredstavuje dostatočný a vierohodný dôkaz o tom, že obchod prebehol tak, ako je deklarované na faktúre. Daňový subjekt má dôkazné bremeno a musí preukázať, že tovar mu bol skutočne dodaný dodávateľom deklarovaným na faktúre tak a v takom množstve, ako bol fakturovaný a musí predložiť dôkazy, že obchod sa reálne uskutočnil. V prípade, že daňový subjekt neunesie dôkazné bremeno a svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný. Žalovaný poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR týkajúcu sa preukazovania nároku na odpočítanie DPH. Žalobca v daňovom konaní nepredložil dôkazy, ktorými by vierohodne preukázal svoje tvrdenia. Tým, že žalobca predložil len faktúru, na ktorej bolo uvedené, že bola vystavená spoločnosťou LANDOX s.r.o. za dodanie osiva a hnojiva žalobcovi, len deklaroval uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH. Skutočnosť, či mu vzniklo právo odpočítať daň z deklarovaného prijatého tovaru však musí byť v zmysle § 49 Zákona o DPH preukázaná vznikom daňovej povinnosti u platiteľa, ktorý tovar dodáva. Vznik daňovej povinnosti u dodávateľa tovaru je zákonnou podmienkou pre vznik práva odpočítať daň podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH. Žalovaný nepovažoval za relevantné ani dôkazy predložené konateľom žalobcu na ústnom pojednávaní 21.07.2015, ktoré sa týkali nakúpeného osiva a hnojiva od spoločnosti LANDOX s.r.o., kde uviedol, že ak by tento tovar neexistoval, nebolo by možné vypestovať a zobchodovať produkciu rastlinnej výroby v celkovej fakturovanej čiastke základu dane 176.461,28 € a zaplatiť prislúchajúcu DPH do štátneho rozpočtu. Žalovaný ani správca dane nespochybnili existenciu tovaru (osiva a hnojiva), spochybnili len skutočnosť, že žalobca tovar nakúpil na základe faktúry č. 1301000 z 20.09.2013 od spoločnosti LANDOX s.r.o., pretože konateľ dodávateľa uviedol, že faktúru nevystavil a spoločnosť LANDOX s.r.o. osivo a hnojivo žalobcovi nedodala a žalobca o tomto nákupe nepredložil žiadne vierohodné dôkazy. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu. K námietkam žalobcu, že údajné nedodanie tovaru spoločnosťou LANDOX s. r. o. vyhovuje jedine svedkovi L. T. ako konateľovi spoločnosti LANDOX s. r. o., a správca dane nevzal do úvahy skutočnosť, že voči L. T. bolo znesené obvinenie zo strany OČTK a tento následne začal meniť svoju výpoveď, pričom správca dane viedol dokazovanie jednostranne, žalovaný uviedol, že L. T. sa ako konateľ spoločnosti LANDOX s. r. o. v rozhodnom období jednoznačne vyjadril, že spoločnosť LANDOX s. r. o. nedodala osivo a hnojivo žalobcovi, čo vyplýva tak zo Zápisnice o ústnom pojednávaní z 11.12.2014, kde vystupoval ako svedok, ako aj zo Zápisníc o výsluchu obvineného zo 17.06.2014 a zo 04.11.2014, kde vystupoval ako obvinený. Žalobca nepredložil žiadne relevantné doklady preukazujúce, že osivo a hnojivo mu boli dodané spoločnosťou LANDOX s. r. o.. Napriek vyjadreniam spoločníkov žalobcu, že nepoznajú nikoho zo spoločnosti LANDOX, s nikým v tejto spoločnosti nejednali, títo tvrdili, že osivo a hnojivo dodala spoločnosť LANDOX s. r. o.. Z vyjadrení J. O., R. O., M. O. a J. V. vyplynulo, že nevedia jednoznačne uviesť a preukázať, kto a akým spôsobom zabezpečoval dopravu osiva a hnojiva, nevedia predložiť prepravné doklady, nevedia sa vyjadriť ku konkrétnym okolnostiam zdaniteľného obchodu. K námietke, že správca dane uprednostnil pred všetkými dôkazmi výpoveď svedka P. T., hoci reálnosť dodania tovaru potvrdili spoločníci žalobcu, pričom poukázal na obsah výpovedí spoločníkov, keď reálnosť obchodu preukazuje aj samotný tovar, ktorého existenciu správca dane nepopiera, žalovaný uviedol, že z rozhodnutia správcu dane je zrejmé, že správca dane poskytol žalobcovi dostatočný priestor na vyjadrenie a predloženie dôkazov k preverovanému zdaniteľnému obchodu. Žalobca však vierohodne nepreukázal reálne dodanie fakturovaného tovaru, nevedel jednoznačne uviesť a preukázať, kto a akým spôsobom zabezpečoval dopravu, nepredložil prepravné doklady a nevedel sa vyjadriť ku konkrétnym okolnostiam zdaniteľného obchodu. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy, pričom nárok na odpočítanie dane sa viaže na ich bezpodmienečné splnenie. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené a nepostačuje iba predloženie faktúry. Samotná existencia faktúry, na ktorej je uvedená daň z pridanej hodnoty, a teda to, že daňový subjekt má faktúru vyhotovenú iným platiteľom dane, ak táto nie je podložená reálnym dodaním tovaru, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Uskutočnenie zdaniteľných obchodov - dodanie tovaru a služieb, vznik daňovej povinnosti a následne právo odpočítať daň nie je možné deklarovať len po formálnej stránke vystavenou dodávateľskou faktúrou, ale aj po obsahovej stránke reálnym preukázaním tovaru a služby. Splnenie formálnej stránky je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré preukazuje daňový subjekt (žalobca). Existenciu samotného tovaru správca dane nepopiera, avšak správca dane spochybnil, že tento tovar bol zakúpený na základe faktúry č. 1301000 z 20.09.2013, ktorá mala byť vystavená spoločnosťou LANDOX s. r. o., keďže žalobca o tomto nákupe nepredložil žiadne vierohodné dôkazy. Žalovaný konštatoval, že správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade s ustanovením § 3 ods. 3 a § 3 ods. 6 Daňového poriadku, nevykonal len formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa na skutkový stav veci, na realizáciu vecného plnenia, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach. Správca dane pri posudzovaní neuznania nároku na odpočítanie dane prihliadal na skutočnosť, že skutočný stav musí mať prednosť pred stavom formálne - právnym. Nevyhnutnou podmienkou na odpočítanie dane je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, a teda, že tovar, ktorý je deklarovaný na faktúrach bol skutočne dodaný platiteľom uvedeným na faktúre. Uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH je viazané na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, pričom nesplnenie čo i len jednej z nich vylučuje priznanie nároku. Dodanie tovaru, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou odpočítanie dane. Žalobca je zaťažený dôkazným bremenom a musí preukázať, že pri tomto tovaru vznikla daňová povinnosť nielen po stránke formálnej, ale aj po stránke obsahovej. Existencia faktúry nie je dostatočným dôkazom na preukázanie, že sa zdaniteľné plnenie - dodanie tovaru, alebo služby uskutočnilo. Žalobca je povinný preukázať a správca dane je oprávnený preveriť, kým a ako sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo. Žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by dodanie tovaru - osiva a hnojiva preukázali, čo do priebehu a výsledku, a preto právo na odpočítanie dane z fakturovaného dodania tovaru mu nemohlo byť uznané. Správca dane mal zistený skutkový stav potrebný na vydanie rozhodnutia, pri rozhodovaní vychádzal z dôkazov získaných v rámci daňovej kontroly a dôkazov predložených žalobcom, v rozhodnutí uviedol všetky dôkazy, skutkový stav, dôvody a úvahy správcu dane, na základe ktorých rozhodol. Rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Žalovaný konštatoval, že správca dane postupoval v súlade s § 3, § 24 a § 63 Daňového poriadku, keď na základe zhodnotenia všetkých dôkazov, ktoré zaobstaral v súlade s § 24 Daňového poriadku, dospel k záveru o nedodržaní podmienok na odpočítanie dane v zmysle Zákona o DPH v posudzovanom zdaňovacom období. Podstatnou skutočnosťou pre nepriznanie odpočítanie dane z pridanej hodnoty bolo, že žalobca nepreukázal vznik daňovej povinnosti, čím porušil § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH. Faktúra vystavená formálne dodávateľom s náležitosťami podľa § 71 ods. 1 a § 72 ods. 1 Zákona o DPH, ani úhrada faktúry nezakladajú zásadnú podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatej faktúry, aj s ohľadom na to, že daňová kontrola nepreukázala relevantné dôkazy o skutočnom dodaní tovaru tuzemským dodávateľom LANDOX s. r. o. 4. Žalobca sa žalobou podanou 14.04.2016 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 11.03.2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane zo dňa 09.12.2015. Žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V žalobe tvrdil, že žalovaný vo svojom rozhodnutí vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, z ktorého vyvodil nesprávne skutkové závery a vec nesprávne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie nedostatočne zdôvodnil, následkom čoho je napadnuté rozhodnutie žalovaného vecne nesprávne, a ukracuje žalobcu na jeho právach a právom chránených záujmoch. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného podľa žalobcu vyplýva, že dôvodom pre určenie rozdielu v sume 12 795,- Eur na DPH za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2013 žalobcovi je skutočnosť, že žalobca vierohodne nepreukázal, že plnenie deklarované na faktúre bolo reálne uskutočnené, a to práve osobou, ktorá vystupuje v pozícii dodávateľa, a to aj napriek tej skutočnosti, že žalovaný, a ani správca dane ako prvostupňový orgán nepopiera dodanie fakturovaného tovaru. Z uvedeného je podľa žalobcu možné vyvodiť, že spochybnil samotného dodávateľa tovaru. Dôvodom pre nepriznanie nadmerného odpočtu žalobcu v daňovom priznaní uplatnenej výške v súvislosti s preverovanou faktúrou od spoločnosti LANDOX s. r. o. správca dane uviedol skutočnosť, že žalobca nevyužil svoje procesné právo a nepredložil relevantné dôkazy riadne a nepochybne preukazujúce splnenie všetkých podmienok pre vznik nároku na odpočítanie dane, t. j. nepreukázal reálne dodanie osiva a hnojiva pre žalobcu tak, ako je uvedené vo faktúre č. 1301000 zo dňa 20.09.2013. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal námietkou žalobcu, že správca dane k rozhodnutiu dospel bez relevantného zdôvodnenia a opory vo vykonanom dokazovaní a napriek neexistencii pochybnosti existencie tovaru na strane správcu dane. Žalovaný len poukázal na to, že dôkazná povinnosť je na strane žalobcu a žalobca musí preukázať, že tovar mu bol skutočne dodaný dodávateľom deklarovaným na faktúre, t. j. že žalobca musí predložiť dôkazy, že obchod sa reálne uskutočnil. Žalovaný i správca dane svoj záver o tom, že žalobca nepreukázal skutočnosť, že tovar bol dodaný žalobcovi spoločnosťou LANDOX s. r. o. podľa žalobcu opierajú výlučne o jediný dôkaz, a to výpoveď jediného konateľa spoločnosti LANDOX s. r. o. pána L. T., ktorý sa mal podľa správcu dane i žalovaného jednoznačne vyjadriť, že spoločnosť LANDOX s. r. o. nedodala osivo a hnojivo žalobcovi. Správca dane i žalovaný však ignorujú skutočnosť, že tento svedok sa tiež vyjadril, že podpísal dodací list, ako aj faktúru a potvrdil, že pečiatka, ktorou bola faktúra opatrená, patrí spoločnosti LANDOX s. r. o.. Podľa žalobcu tak svedok, o ktorého výpoveď sa správca dane i žalovaný predovšetkým opiera, je nedôveryhodný. Žalobca nesúhlasil so záverom žalovaného i správcu dane, že žalobca o nákupe tovaru od spoločnosti LANDOX s. r. o. nepredložil žiadne vierohodné dôkazy. Existencia reálnosti zdaniteľného obchodu medzi žalobcom a spoločnosťou LANDOX s. r. o. bola, podľa žalobcu, preukázaná faktúrou č. 1301000 zo dňa 20.09.2013 a vyjadreniami svedkov Y. O., G. O., T. O. a aj výsluchom obvineného Y. V., z ktorých vyplynulo, že žalobca obchodoval v roku 2013 so spoločnosťou LANDOX s. r. o., za žalobcu so spoločnosťou LANDOX s. r. o. komunikoval a jednal pán Y. V., spoločnosť LANDOX s. r. o. dodala žalobcovi osivo a hnojivo v priebehu roka 2013, dodanie tovaru bolo uskutočnené prostredníctvom cestnej dopravy, tovar bol vyložený v Šamariánke technologickými prostriedkami žalobcu, bol dodaný v big bagoch a prepravu zabezpečoval dodávateľ. Reálnosť zdaniteľného obchodu bola podľa žalobcu preukázaná aj existenciou predmetu daňového plnenia, ktorá nebola spochybnená, a tiež preukázaním skutočnosti, že žalobca tento jemu dodaný tovar riadne použil, vypestoval a zobchodoval produkciu rastlinnej výroby. Žalobca namietal, že správca dane nemôže ponechať na daňovom subjekte absolútne dôkazné bremeno,. Podľa Zákona o DPH je povinný dbať o to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňového subjektu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Sžf/1/2011, z ktorého, podľa žalobcu vyplýva, že predložením všetkých žalobcovi dostupných dokladov o reálnosti zdaniteľného obchodu prešlo dôkazné bremeno na preukázanie opaku na správcu dane, pričom tak správca dane, ako aj žalovaný, skutočnosť, že k zdaniteľnému obchodu nedošlo, resp. že k plneniu nedošlo osobami uvedenými na faktúre, nepreukázali. Nereálnosť zdaniteľného obchodu správca dane i žalovaný podľa žalobcu vyvodzujú iba z účelovej výpovede L. T.. Žalovaný v rozhodnutí neoznačil žiadny dôkaz, ktorým by vyvrátil, resp. preukázal opak žalobcom tvrdenej a dôkazmi podloženej skutočnosti, že dodávateľom žalobcu bola spoločnosť LANDOX s. r. o., s ktorou žalobca uskutočnil zdaniteľný obchod, ktorého záverom bola úhrada za faktúru č. 1301000 zo dňa 20.09.2013. Dôkazné bremeno nezaťažuje žalobcu bezhranične, pretože po adekvátnom splnení dôkaznej povinnosti platiteľom dane prechádza dôkazné bremeno na správcu dane. Žalobca namietal, že záver správcu dane i žalovaného o tom, že žalobcovi nárok na odpočítanie dane nevznikol, pretože nepreukázal dodanie tovaru spoločnosťou LANDOX s. r. o., keďže podľa záverov správcu dane tým, že platiteľ LANDOX s. r. o. v rozhodnom období nedodal tovar - osivo a hnojivo žalobcovi, daňová povinnosť spoločnosti LANDOX s. r. o. v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH nevznikla. Žalovaný ani správca dane podľa žalobcu pri rozhodovaní vôbec nevzali do úvahy, že voči svedkovi L. T. bolo znesené obvinenie, v dôsledku čoho začal radikálne meniť svoju výpoveď v snahe zabezpečiť si čo najlepšie postavenie v trestnom konaní a výlučne v prospech tohto svedka je aj záver žalovaného i správcu dane o nedodaní tovaru žalobcovi spoločnosťou LANDOX s. r. o., ktorý správca dane opiera výlučne o výpoveď svedka L. T.. Žalobca namietal, že správca dane od začiatku výkonu kontroly viedol dokazovanie jednostranne a nekoncepčne, vykonané dôkazy vytrhuje z kontextu, dôkazy nehodnotí jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom s uvedeným sa stotožnil aj žalovaný. Je nesprávne, aby správca dane i žalovaný pri rozhodovaní uprednostnili pred všetkými ostatnými dôkazmi práve výpoveď svedka L. T. aj napriek tomu, že z jeho strany ide iba o účelové, ničím nepodložené tvrdenia, pričom žalobca bol schopný svoje tvrdenia o reálnosti zdaniteľného obchodu podložiť aj existenciou reálnych, hmatateľných dôkazov, ako je samotný predmet zdaniteľného obchodu, t. j. osivo a hnojivo. Reálnosť zdaniteľného obchodu potvrdili aj spoločníci žalobcu, pričom tieto výpovede správca dane nevzal do úvahy a stotožnil sa s tendenčnými tvrdeniami svedka L. T.. Žalobca namietal, že záver správcu dane i žalovaného, že žalobca v konaní nepredložil žiadne vierohodné dôkazy o nákupe osiva a hnojiva od spoločnosti LANDOX s. r. o., nemal oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalobca tvrdil, že náležite preukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia a to všetkými jemu dostupnými dôkazmi, v dôsledku čoho splnil podmienky pre uplatnenie nadmerného odpočtu vo výške uplatnenej v daňovom priznaní. Žalobca tým uniesol svoje dôkazné bremeno, správcovi dane i žalovanému predložil všetky dostupné informácie, listiny a doklady na preukázanie svojich tvrdení a za plnenie daňových povinností tretím subjektom nemôže niesť zodpovednosť a právne následky. Žalobca v dôsledku vyššie uvedených skutočností považuje rozhodnutie žalovaného, opierajúce sa o záver o neoprávnenom odpočte DPH pre pochybnosti o osobe dodávateľa za nedôvodné, nesprávne, sčasti nepreskúmateľné až zmätočné a v konečnom dôsledku nezákonné. Keďže napadnutým nezákonným rozhodnutím žalovaného bol žalobca ukrátený na svojich právach navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a priznal mu náhradu trov konania. 5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí a navrhol žalobu zamietnuť. Podrobne sa vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu uvedeným v žalobe, podrobne opísal priebeh daňového konania, pričom poukázal na to, že u žalobcu vykonal správca dane daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2013, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 20635061/2015 zo dňa 07.08.2015, ktorý bol žalobcovi spolu s Výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedených v Protokole doručených 14.08.2015. Daňovou kontrolou správca dane zistil, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 12 795,- Eur z dodávateľskej faktúry č. 1301000 vystavenej dňa XX.XX.XXXX spoločnosťou LANDOX s. r. o. Bratislava za dodanie osiva a hnojiva podľa priloženého dodacieho listu, čím porušil § 19 ods. 1, § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH.. Žalobca správcovi dane dňa 07.08.2015 doručil vyjadrenie k Protokolu. Správca dane pripomienky a námietky žalobcu k zisteniam uvedených v Protokole neakceptoval, vo vyrubovacom konaní vyhodnotil vykonané dôkazy a následne žalobcovi vyrubil daň v sume 2 217,67 Eur rozhodnutím zo dňa 09.12.2015. Žalovaný poukázal na výsledky vykonaného dokazovania správcom dane, ktorý z výsluchu svedka L. T., ktorý bol konateľom spoločnosti LANDOX s. r. o. v období od 01.06.2013 do 20.09.2013 zistil, že spoločnosť LANDOX s. r. o. reálne so žalobcom neobchodovala, faktúru č. 1301000 spoločnosť LANDOX s. r. o. nevystavila, osivá a hnojivá žalobcovi nedodala. Svedok potvrdil, že podpis na faktúre sa javí ako jeho, avšak faktúra mu bola zrejme podsunutá na podpis medzi inými dokumentmi. Nebol si vedomý skutočnosti, že by s kýmkoľvek jednal ohľadne spomínanej faktúry. Ďalej potvrdil, že podpísal za spoločnosť LANDOX s. r. o. zmluvu o pôžičke a dohodol započítanie vzájomných pohľadávok so žalobcom, avšak spoločnosť LANDOX, s. r. o. reálne uvedené finančné prostriedky nikdy neobdržala. Zo zápisnice o výsluchu obvineného, L. T., zo dňa 17.06.2014 vyhotovenej ORPZ v Rimavskej Sobote správca dane zistil, že faktúru č. 1301000 nevystavil a vedome nedopísal, nemal o tejto faktúre vedomosť, pravdepodobne mu bola podsunutá pri podpisovaní ostatných dokumentov Y. V.. Opísal okolnosti, za ktorých sa podpisovanie listín k prebiehajúcej daňovej kontrole vo Vysokých Tatrách udialo, pričom až na polícii zistil, že Y. V. ho oklamal a podsunul mu faktúry, o ktorých nemal vedomosť. Rovnako nevystavil ani dodací list. Uviedol, že spoločnosť LANDOX s. r. o. nedodala fakturované osivo a hnojivo žalobcovi a nebol ani dôvod na vzájomný zápočet. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správca dane i žalovaný usúdili, že spoločnosť LANDOX s. r. o. nedodala na základe faktúry č. 1301000 osivá a hnojivá podľa priloženého dodacieho listu žalobcovi a žalobca si preto odpočítal daň v sume 12 795,- Eur v rozpore s § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Konštatovali, že platiteľovi LANDOX s. r. o. nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 veta prvá zákona o DPH, keďže platiteľ LANDOX s. r. o. podľa vyjadrenia konateľa tejto spoločnosti nedodala osivá a hnojivá žalobcovi tak, ako bolo deklarované v spornej faktúre. Správca dane so zisteniami vyplývajúcimi z daňovej kontroly oboznámil konateľa žalobcu a žalobca následne prostredníctvom splnomocneného zástupcu doručil správcovi dane vyjadrenie, v ktorom namietal vierohodnosť výpovede L. T. a nesúhlasil s tým, že správca dane uprednostnil pred ostatnými dôkazmi práve výpoveď svedka, L. T.. Žalobca navrhol vykonať fyzickú obhliadku osiva a hnojiva u žalobcu a vypočuť ako svedkov konateľa žalobcu Y. O. a spoločníkov žalobcu G. O., T. O. a Y. V.. Žalovaný, v písomnom vyjadrení k žalobe, opísal obsah výpovedí navrhovaných svedkov (zápisnica zo dňa 10.06.2015 o výsluchu T. O., zápisnica z 09.06.2015 o výsluchu G. O., zápisnica 21.07.2015 o vypočutí Y. O. - konateľa žalobcu) a uviedol dôvody, pre ktoré sa napriek opakovanému predvolaniu spoločník Y. V. k správcovi dane na výsluch nedostavil. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že na základe zistení získaných počas daňovej kontroly, dôkazov vykonaných vo vyrubovacom konaní (vypočutie navrhnutých svedkov), ako aj na základe skutočností zistených zo spisu daňovej kontroly zameranej na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 2013 vykonanej u spoločnosti THT Slovakia, s. r. o., Zacharovce dospel žalovaný k záveru, že z vyjadrení Y. O., T. O., G. O. a z vyjadrenia Y. V. pred OČTK vyplýva, že nevedia jednoznačne uviesť a preukázať, kto a akým spôsobom zabezpečoval dopravu osiva a hnojiva, nevedel predložiť, resp. zabezpečiť predloženie prepravných dokladov k preprave osiva a hnojiva, nevedia sa presne a jednoznačne vyjadriť ku konkrétnym okolnostiam zdaniteľného obchodu, a teda zistil, že zo strany žalobcu neboli predložené žiadne relevantné doklady a dôkazy preukazujúce, že osivo a hnojivo bolo dodané žalobcovi spoločnosťou LANDOX s. r. o.. Žalovaný preto rozhodnutím z 11.03.2016 potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane zo dňa 09.12.2015. K námietke žalobcu, že žalovaný vo svojom rozhodnutí vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, z ktorého vyvodil nesprávne skutkové závery a vec nesprávne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie nedostatočne zdôvodnil, následkom čoho je napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa žalobcu vecne nesprávne a ukracuje žalobcu na jeho právach a chránených záujmoch žalovaný uviedol, že vykonal dostatočné dokazovanie tak, aby správne a úplne zistil skutkový stav veci, pričom vyhodnotil správne všetky získané dôkazy, ku ktorým sa mal možnosť vyjadriť aj žalobca. Ďalšie vykonanie dokazovania by bolo neúčelné a nehospodárne, pretože z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že Protokol o daňovej kontrole, aj napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, boli vyhotovené v súlade s platnou právnou úpravou. Správca dane i žalovaný svoje rozhodnutia náležite a podrobne odôvodnili, pričom sa v nich náležitým spôsobom vysporiadali so všetkými relevantnými vyjadreniami žalobcu vznesenými v daňovej kontrole i vo vyrubovacom konaní. Žalovaný považuje rozhodnutie správcu dane za zákonné a vydané na základe spoľahlivo, dostatočne a náležite zisteného skutkového stavu. Pokiaľ žalobca v žalobe poukázal na skutočnosť, že správca dane i žalovaný svoj záver o tom, že žalobca nepreukázal, že tovar bol dodaný žalobcovi spoločnosťou LANDOX s. r. o., opiera výlučne o jediný dôkaz, a to výpoveď jediného konateľa spoločnosti LANDOX s. r. o., L. T., ktorý sa vyjadril, že spoločnosť LANDOX s. r. o. nedodala osivo a hnojivo žalobcovi, pričom správca dane i žalovaný ignorujú skutočnosť, že tento svedok sa tiež vyjadril, že podpísal dodací list a faktúru, z čoho vyplýva, že svedok uviedol rozporuplné tvrdenia a je nedôveryhodný, a pokiaľ žalobca namietol záver správcu dane i žalovaného o tom, že žalobca o nákupe tovaru nepredložil žiadne vierohodné dôkazy (pričom existenciu tovaru, ktorý bol nakúpený na základe faktúry 1301000 vystavenou spoločnosťou LANDOX s. r. o. správca dane, ani žalovaný nepopierajú), žalovaný uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že správca dane uprednostnil pred všetkými ostatnými dôkazmi výpoveď svedka, L. T.. Správca dane hodnotil všetky dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe vyšlo najavo. Žalobca mal dostatočný priestor na vyjadrenie a predloženie dôkazov k posudzovanému zdaniteľnému obchodu. Napriek tomu žalobca podľa názoru správcu dane i žalovaného, vierohodne nepreukázal reálne dodanie fakturovaného tovaru, nevedel jednoznačne uviesť a preukázať, kto a akým spôsobom zabezpečoval dopravu tovaru, nevedeli predložiť prepravné doklady, ani sa presne a jednoznačne vyjadriť ku konkrétnym okolnostiam zdaniteľného obchodu. Naopak, L. T., ktorý bol konateľom spoločnosti LANDOX s. r. o. v rozhodnom období, sa niekoľkokrát presvedčivo vyjadril, že faktúru ohľadne dodania osiva a hnojiva v mene spoločnosti LANDOX s. r. o. nevystavil a vedome nepodpísal, nemal o faktúre vedomosť, ak existuje takáto faktúra s jeho postupom, vysvetľuje si to len tým, že Y. V. mu ju podsunul pri podpisovaní ostatných dokumentov, pričom podrobne opísal aj proces podpisovania dokumentov a až na polícii mal zistiť, že Y. V. ho oklamal a podsunul mu faktúry, o ktorých nemal vedomosť. Žalobca v žalobe poukázal na existenciu reálnosti zdaniteľného obchodu medzi žalobcom a spoločnosťou LANDOX s. r. o., čo podľa svojho tvrdenia preukázal faktúrou č. 1301000 zo dňa 20.09.2013, vyjadreniami svedkov Y. O., G. O., T. O. a zápisnicou o výsluchu obvineného Y. V., pričom poukázal na výsledky vyplývajúce z týchto výpovedí, a zároveň tvrdil, že existencia predmetu daňového plnenia nebola správcom dane ani žalovaným spochybnená, spochybnená bola len skutočnosť, že žalobca nakúpil od spoločnosti LANDOX s. r. o. tovar uvedený na faktúre č. 1301000. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že reálnosť zdaniteľného obchodu medzi žalobcom a spoločnosťou LANDOX s. r. o. preukázal faktúrou č. 1301000 uviedol, že samotná faktúra vystavená spoločnosťou LANDOX s. r. o. nepredstavuje dostatočný a vierohodný dôkaz o tom, že obchod prebehol tak, ako je deklarované na faktúre. Poukázal na podmienky stanovené v § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH, ktoré sú hmotnoprávnej povahy, pričom nárok na odpočítanie dane sa viaže na ich bezpodmienečné splnenie. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený a nepostačuje iba predloženie faktúry. Samotná existencia faktúry, na ktorej je uvedená daň z pridanej hodnoty, a teda to, že žalobca má faktúru vyhotovenú iným platiteľom dane, ak táto nie je podložená reálnym dodaním tovaru, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Uskutočnenie zdaniteľných obchodov (dodanie tovaru a služieb), vznik daňovej povinnosti a následne právo odpočítať daň nie je možné deklarovať len po formálnej stránke, vystavenou dodávateľskou faktúrou, ale aj po stránke obsahovej, reálnym preukázaním dodania tovaru a služby. Splnenie formálnej stránky je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré je povinný preukázať žalobca. K vyjadreniam svedkov, na ktoré žalobca poukázal, žalovaný uviedol, že z vyjadrení Y. O., T. O., G. O., ale aj Y. V. vyplynulo, že menovaní nevedia jednoznačne uviesť a preukázať, kto a akým spôsobom žalobca zabezpečoval dopravu osiva a hnojiva, nevedia zabezpečiť predloženie prepravných dokladov k preprave osiva a hnojiva, nevedia sa presne a jednoznačne vyjadriť ku konkrétnym okolnostiam zdaniteľného obchodu. Žalovaný vyvodil, že zo strany žalobcu neboli predložené žiadne relevantné dôkazy preukazujúce, že osivo a hnojivo bolo dodané žalobcovi spoločnosťou LANDOX s. r. o.. Vyššie uvedení svedkovia, napriek svojim vyjadreniam, že nepoznajú nikoho zo spoločnosti LANDOX s. r. o., že nejednali s nikým z tejto spoločnosti, a G. O. uviedol, že spoločnosť LANDOX s. r. o. nepoznal (až do výsluchu v Rimavskej Sobote), menovaní svorne tvrdia, že osivo a hnojivo ako dodávateľ dodala spoločnosť LANDOX s. r. o.. Žalovaný uviedol, že nepovažuje za relevantné ani dôkazy predložené konateľom žalobcu, Y. O. na ústnom pojednávaní dňa 21.07.2015, ktoré sa týkali nakúpeného osiva a hnojiva od spoločnosti LANDOX s. r. o., kde uviedol, že ak by tento tovar neexistoval, tak by nebolo možné vypestovať a zobchodovať produkciu rastlinnej výroby a zaplatiť prislúchajúcu daň z pridanej hodnoty do štátneho rozpočtu. Žalovaný zdôraznil, že skutočnosť, že ani on, ani správca dane existenciu, resp. vlastníctvo tovaru osiva a hnojiva žalobcom nespochybnil, ešte neznamená, že žalobca má nárok na odpočítanie dane na základe spornej faktúry č. 1301000 z 20.09.2013, ktorá mala byť vystavená spoločnosťou LANDOX s. r. o.. Podľa žalovaného je zrejmé, že u správcu dane vznikli počas výkonu daňovej kontroly pochybnosti o dodávke tovaru osiva a hnojiva spoločnosťou LANDOX s. r. o., ako aj o tom, že obchod neprebehol tak, ako je deklarovaný na žalobcom predloženej faktúre č. 1301000, ktorá mala byť vystavená spoločnosťou LANDOX s. r. o.. Žalovaný zdôraznil, že dôkazná povinnosť je na strane žalobcu, ktorý musí dokázať, že tovar mu bol skutočne dodaný dodávateľom deklarovaným na faktúre, tak a v takom množstve, ako bol fakturovaný, musí teda predložiť dôkazy, že obchod sa reálne uskutočnil. Ak žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný. Žalovaný poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. K námietke o prenose dôkazného bremena zo žalobcu na správcu dane, žalovaný uviedol, že dôkazná povinnosť je na strane žalobcu, že tovar mu bol skutočne dodaný dodávateľom deklarovaným na faktúre, t. j. že obchod sa reálne uskutočni, žalovaný vyslovil názor, že žalobca vierohodne nepreukázal reálne dodanie fakturovaného tovaru, u správcu dane vznikli pochybnosti o tom, že obchod neprebehol tak, ako bol deklarovaný žalobcom predloženou faktúrou, ktorá mala byť vystavená spoločnosťou LANDOX s. r. o. a je na strane žalobcu, aby tieto pochybnosti vyvrátil. Ak žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na názory, ktoré boli v súvislosti s preukazovaním nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty opakovane judikované v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR, ktoré vo vyjadrení citoval. V danom prípade nepostačuje, pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na odpočítanie dane, iba predloženie faktúry, prípadne dokladov o jej úhrade, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené medzi osobami uvedenými na faktúre. Žalobca nevyužil svoje procesné práva a nepredložil relevantné dôkazy o skutočnom dodaní tovaru. Tým, že žalobca predložil faktúru č. 1301000 z 20.09.2013, na ktorej je uvedené, že bola vystavená spoločnosťou LANDOX s. r. o. za dodanie osiva a hnojiva, podľa žalovaného len deklaroval uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH. Skutočnosť, že mu vzniklo právo odpočítať daň z deklarovaného prijatého tovaru musí byť v zmysle § 49 zákona o DPH preukázaná vznikom daňovej povinnosti u platiteľa, ktorý tovar dodáva. Vznik daňovej povinnosti u dodávateľa tovaru je zákonnou podmienkou pre vznik práva odpočítať daň podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH. Splnenie tejto zákonnej povinnosti podľa citovaného ustanovenia zákona nespočíva len vo formálnej deklarácii predložením dôkazov - faktúr, ale tieto doklady musia mať povahu faktu, a teda musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť. Pokiaľ žalobca nesúhlasil so záverom správcu dane žalovaného o tom, že žalobcovi nárok na odpočítanie dane nevznikol, nakoľko nepreukázal dodanie tovaru spoločnosťou LANDOX s. r. o., podľa žalobcu (vychádzajúc jedine zo svedeckej výpovede L. T., ktorú žalobca považoval za účelovú výpoveď nedôveryhodného svedka) a súčasne namietal, že náležite preukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia všetkými jemu dostupnými dôkazmi, pričom svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, žalovaný uviedol, že rozhodnutia správnych orgánov nie sú nesprávne, nepreskúmateľné a zmätočné, a teda nezákonné, ako tvrdí žalobca, naopak, predmetné rozhodnutia vychádzajú zo základných zásad daňového konania upravených v § 3 Daňového poriadku, majú presvedčivé a dostatočne štruktúrované odôvodnenie, v ktorom sú uvedené všetky dôkazy, skutkový stav, dôvody a úvahy žalované, ako aj správcu dane, spĺňajú zákonom stanovenú podmienku podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, a preto nemôžu byť posúdené ako nepreskúmateľné. K opakujúcim sa námietkam žalobcu, týkajúcich sa výpovede L. T., uviedol, že s týmito sa vysporiadal v rozhodnutí i vo vyjadrení k žalobe. 6. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 03. októbra 2016 k vyjadreniu žalovaného k žalobe uviedol, že z tohto vyjadrenia žalovaného, ktoré kopíruje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, jednoznačne vyplýva, že jediným reálnym dôkazom, ktorým sa žalovaný snaží spochybniť reálnosť zdaniteľného obchodu - dodanie osiva a hnojiva je výpoveď svedka L. T., kedy žalovaný nekriticky preberá svedkom tvrdené skutočnosti bez toho, aby sa vyjadril k námietkam žalobcu o náhlej zmene výpovede svedka po vznesení obvinenia voči jeho osobe, zároveň nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že z vyjadrení svedkov Y. O., T. O., G. O. a Y. V. vyplynulo, že menovaní nevedeli jednoznačne uviesť a preukázať, kto a akým spôsobom zabezpečoval dopravu osiva a hnojiva, nevedeli predložiť, resp. zabezpečiť predloženie prepravných dokladov k preprave osiva a hnojiva, a nevedeli sa presne a jednoznačne vyjadriť ku konkrétnym okolnostiam zdaniteľného obchodu. K tvrdeniu žalovaného, že dôkazná povinnosť je na žalobcovi, žalobca uviedol, že si je vedomý svojej povinnosti preukázať reálnosť zdaniteľného obchodu, avšak táto dôkazná povinnosť nie je absolútna, pretože predložením všetkých jemu dostupných dôkazov žalobca vyčerpal svoje dôkazné bremeno a dôkazné bremeno na preukázanie opaku prešlo na správcu dane. Žalovaný, ani správca dane nepreukázali žalobcovi, že k zdaniteľnému obchodu nedošlo, resp. že k plneniu nedošlo osobou uvedenou na faktúre. Žalobca navrhol, aby súd rozhodol v súlade so žalobou a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. 7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 12.10.2016 ku vyjadreniu žalobcu uviedol, že zotrváva na odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia, ako aj na písomnom vyjadrení k žalobe, v ktorom sa vyjadril k žalobným námietkam, a preto navrhol žalobu zamietnuť. 8. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2005 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) účinný od 01.07.2016, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa 5. časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Krajský súd v Banskej Bystrici s poukazom na § 491 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, aplikujúc ustanovenia SSP a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju v zmysle § 190 SSP zamietol. Rozsudok bol verejne vyhlásený podľa § 137 ods. 3 veta druhá SSP. 10. Správny súd z obsahu administratívnych spisov zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2013, o výsledku ktorej bol spísaný Protokol č. 20635061/2015 zo dňa 07.08.2015 (ďalej len „Protokol“), ktorý obsahuje popis všetkých vykonaných zisťovaní a dôkazov. V Protokole správca dane konštatoval, že žalobca vierohodným spôsobom nepreukázal splnenie podmienok na odpočet DPH, keďže nepredložil dôkazy, ktoré by dodanie tovaru - osiva a hnojív žalobcovi spoločnosťou LANDOX s. r. o. preukázali čo do priebehu a výsledku. Z uvedeného dôvodu správca dane žalobcovi neuznal odpočet DPH uplatnený na základe faktúry č. 1301000 zo dňa 20.09.2013 od dodávateľa LANDOX s. r. o., Bratislava. Žalobca sa k Protokolu vyjadril písomne, avšak, v prílohe vyjadrenia nepredložil žiadne listiny a neoznačil žiadne dôkazy. Správca dane v súlade s Daňovým poriadkom opakovane dohodol so žalobcom deň prerokovania pripomienok, na ktorý sa žalobca nedostavil, ospravedlnil svoju neúčasť a uviedol, že netrvá na stanovení nového termínu ústneho pojednávania. Správca dane následne určil termín prerokovania pripomienok žalobcu k Protokolu na deň 07.12.2015, na ktorý sa žalobca nedostavil, o čom bol spísaný úradný záznam podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku. Správca dane následne vo veci rozhodol rozhodnutím z 09.12.2015, proti ktorému rozhodnutiu sa žalobca odvolal a na základe podaného odvolania vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie zo dňa 11.03.2016, ktorým rozhodnutie správcu dane z 09.12.2015 potvrdil s odôvodnením tak, ako je uvedené v bode 3 tohto rozsudku. 11. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 12. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom 13. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku (1) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 14. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 15. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.1) Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 16. Podľa § 63 ods. 2, 3, 5 Daňového poriadku (2) rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis1) neustanovuje inak. (3) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy1) neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo a dátum rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; 33)ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená, e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, f) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca finančného riaditeľstva alebo správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky, ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú kvalifikovaným elektronickým podpisom. (5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 17. Podľa § 8 ods. 1 Zákona o DPH v znení účinnom do 31.12.2013 dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky. 18. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 19. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 20. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, 21. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH) právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 22. Podľa § 71 ods. 1, 2 Zákona o DPH (1) na účely tohto zákona a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, b) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby, c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, d) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry, e) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny. (2) Za faktúru sa považuje aj každý doklad alebo oznámenie, ktoré mení pôvodnú faktúru a osobitne a jednoznačne sa na ňu vzťahuje. 23. Podľa § 72 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH účinného do 31.12.2013, platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri a) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou. 24. Podľa § 74 ods.1 Zákona o DPH, faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať: a) meno a priezvisko zdaniteľnej osoby alebo názov zdaniteľnej osoby, adresu jej sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jej identifikačné číslo pre daň, pod ktorým tovar alebo službu dodala, b) meno a priezvisko príjemcu tovaru alebo služby alebo názov príjemcu tovaru alebo služby, adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho identifikačné číslo pre daň, pod ktorým mu bol dodaný tovar alebo pod ktorým mu bola dodaná služba, c) poradové číslo faktúry, d) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry, e) dátum vyhotovenia faktúry, f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, g) základ dane pre každú sadzbu dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene, h) uplatnenú sadzbu dane alebo oslobodenie od dane; pri oslobodení od dane sa uvedie odkaz na ustanovenie tohto zákona alebo smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení alebo slovná informácia "dodanie je oslobodené od dane", i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť, okrem výšky dane uplatnenej podľa osobitnej úpravy v § 66, j) slovnú informáciu "vyhotovenie faktúry odberateľom", ak odberateľ, ktorý je príjemcom tovaru alebo služby, vyhotovuje faktúru podľa § 72 ods. 4, k) slovnú informáciu "prenesenie daňovej povinnosti", ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru alebo služby, l) údaje o dodanom novom dopravnom prostriedku podľa § 11 ods. 12, m) slovnú informáciu "úprava zdaňovania prirážky - cestovné kancelárie", ak sa uplatní osobitná úprava podľa § 65, n) slovnú informáciu "úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar", "úprava zdaňovania prirážky - umelecké diela" alebo "úprava zdaňovania prirážky - zberateľské predmety a starožitnosti", a to v závislosti od tovaru, pri ktorom sa uplatní osobitná úprava podľa § 66. 25. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane z 09.12.2015, ktorým bol určený žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel v sume 12 795,- Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2013, nadmerný odpočet nebol priznaný v sume 10 577,33 Eur a bola mu vyrubená daň v sume 2 217,67 Eur. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe. 26. Žalobca podľa uplatnených žalobných dôvodov namietal, že žalovaný svojím rozhodnutím ukrátil žalobcu na jeho právach, pretože vo svojom rozhodnutí vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, z ktorého vyvodil nesprávne skutkové závery, vec nesprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie nedostatočne zdôvodnil, následkom čoho považoval rozhodnutie žalovaného za vecne nesprávne a nezákonné. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci, z takto všeobecne uplatneného dôvodu by nebolo možné konštatovať, že rozhodnutie je nezákonné. Žalobca tvrdil, že nesprávne právne posúdenie veci je dôsledkom nedostatočne zisteného skutkového stavu, z ktorého žalovaný vyvodil nesprávne skutkové závery. Podstatou rozhodnutia žalovaného (i správcu dane) bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na uplatnenie odpočtu DPH v zmysle Zákona o DPH s odôvodnením, že žalobca nepreukázal, že plnenie (dodanie tovaru - osivo a hnojivo) deklarované na faktúre č. 1301000 zo dňa 20.09.2013 (ďalej len „faktúra“) bolo reálne uskutočnené a to dodávateľom uvedeným na faktúre. Žalobca s takýmto posúdením nesúhlasil a mal za to, že preukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia všetkými jemu dostupnými dôkazmi a splnil podmienky pre uplatnenie nadmerného odpočtu DPH. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného (i z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane) vyplýva, že základnou podmienkou pre vznik nároku na odpočítanie dane je vznik daňovej povinnosti. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dodaním tovaru je podľa § 8 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, pričom na účely tohto zákona, hmotným majetkom sú o.i., hnuteľné veci. Dňom dodania tovaru v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vzniká daňová povinnosť. Podľa ods. 2 písm. a) cit. ust.§ 49 ods. 1 Zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 (§ 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH). 27. Z ustanovení Daňového poriadku vyplýva, že v daňovom konaní nesie dôkazné bremeno daňový subjekt, ktorý v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podmienky, za ktorých platiteľovi dane vzniká nárok na odpočítanie dane, sú hmotnoprávnej povahy a k záveru, či sú tieto podmienky splnené, nepostačuje len existencia faktúry (za predpokladu, že táto obsahuje všetky formálno-právne náležitosti). Faktúra ako daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť. V preskúmavanom prípade si žalobca uplatnil odpočítanie dane z faktúry č. 1301000 zo dňa 20.09.2013, vznik daňovej povinnosti 20.09.2013 v sume 76 770,- Eur, (cena bez DPH 63 975,- Eur, 20 % DPH 12 795,- Eur) od dodávateľa LANDOX s. r. o., Bratislava, na ktorej boli ako druh tovaru označené: osivo a hnojivo podľa priloženého DL. K faktúre bol predložený dodací list č. 1301000 z 20.09.2013, na ktorom bol vyznačený ako dodávateľ LANDOX s. r. o., Bratislava a ako odberateľ Školský majetok, s. r. o., Rimavská Sobota. V dodacom liste je tovar špecifikovaný ako: pšenica CAPO, hnojivo MAP12-52 a hnojivo NPK16-16-16, s uvedeným množstva, jednotkovej ceny a celkovej sumy bez DPH (63 975,- Eur). Na dodacom liste je uvedené, že ho vystavil L. T., konateľ, je opatrený pečiatkou dodávateľa a podpisom. Na dodacom liste nie je uvedené, kto a kedy uvedený tovar špecifikovaný na dodacom liste za odberateľa prevzal (chýba meno, priezvisko, pečiatka a podpis odberateľa), nie je uvedený spôsob dopravy, napr. motorové vozidlo s uvedením jeho typu a evidenčného čísla, prípadne mena a priezviska osoby vodiča. Na dodacom liste teda nie je potvrdené prevzatie tovaru odberateľom. Žalovaný (i správca dane) v rozhodnutí jasne a zrozumiteľne zdôvodnil, prečo predložené dôkazy (faktúra, nepotvrdený dodací list, dohoda o započítaní pohľadávok, predložená žalobcom ako dôkaz o úhrade faktúry), ani doklady predložené a vyhotovené konateľom žalobcu Y. O. označené ako „Deklarácia na PPA rok 2014 a 2015“ a „Nakúpené osivo a hnojivo od spoločnosti LANDOX s. r. o. zo dňa 20.09.2013“ nie sú dôkazmi o tom, že dodávateľ LANDOX s.r.o. dodal žalobcovi tovar deklarovaný na faktúre tak, ako je uvedené v bode 2. a 3. tohto rozsudku. Ani samotná existencia tovaru u žalobcu nie je dôkazom o tom, že tento tovar bol dodaný žalobcovi práve dodávateľom uvedeným na faktúre (LANDOX s.r.o.), a teda dodávateľom, ktorý je platiteľom DPH. Naopak, výsledky preverovania vykonaného správcom dane svedčili tomu, že dodávateľ tovar deklarovaný na faktúre žalobcovi nedodal, a teda spochybnili tvrdenie žalobcu o dodaní tovaru uvedeného na predmetnej faktúre tak, ako uviedol žalobca. Výsledkom preverenia deklarovaného zdaniteľného obchodu správcom dane bolo zistenie, že žalobca vierohodne nepreukázal reálne dodanie fakturovaného tovaru, konateľ ani spoločníci žalobcu, ako to vyplýva z ich výpovedí, nevedeli jednoznačne uviesť a preukázať, kto a akým spôsobom zabezpečoval dopravu, nepredložili prepravné doklady a nevedeli sa vyjadriť ku konkrétnym okolnostiam zdaniteľného obchodu. Naopak, L. T., ktorý bol v rozhodnom období konateľom deklarovaného dodávateľa LANDOX s.r.o. vo svojej výpovedi uviedol, že spoločnosť LANDOX s.r.o. predmetný tovar žalobcovi nedodala, že faktúru ani dodací list nevystavil a vedome nepodpísal, o existencii faktúry sa dozvedel až pri výsluchu na OR PZ SR, pričom popísal okolnosti, za ktorých pravdepodobne došlo k podpisu dokladov predložených J. V. (spoločníkom žalobcu). Obsah jednotlivých výpovedí žalobcu, a to tak konateľa, ako aj spoločníkov, ako aj výpoveď L. T. žalovaný v odôvodnení rozhodnutia popísall, vyhodnotil, uviedol, aké skutočnosti z nich zistil a aké skutkové závery z nich vyvodil. V odôvodnení rozhodnutia zároveň žalovaný vyhodnotil listinné dôkazy predložené konateľom žalobcu na pojednávaní u správcu dane dňa 21.07.2015, ktoré sa týkali zakúpeného osiva a jeho deklarovaného využitia, so záverom, že existencia tovaru, ani deklarovaná produkcia obilnín neznamená, že žalobca má nárok na odpočet DPH. Samotná predložená faktúra, prípadne doklad o jej zaplatení, nie sú dôkazy, na základe ktorých by bez ďalšieho bolo možné preukázať splnenie podmienok na odpočet dane, pretože len predloženie samotnej faktúry, pokiaľ by obsahovala všetky náležitosti stanovené zákonom, nepostačuje na to, aby takýto odpočet mohol byť priznaný. Správny súd sa stotožnil s vyhodnotením žalobcom predložených dôkazov, ktoré žalovaný považoval za také, ktoré nepreukazujú reálne uskutočnenie deklarovaného zdaniteľného obchodu. Dodanie tovaru deklarovaného na faktúre žalobcovi deklarovaným dodávateľom bolo spochybnené. Pokiaľ žalobca nepreukázal, že obchod deklarovaný predmetnou faktúrou nebol reálne uskutočnený, nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti dodávateľa LANDOX s. r. o. v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH a žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 Zákona o DPH. Rozhodnutie žalovaného je výsledkom správneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti správny súd súčasne poukazuje na to, že tvrdenie žalobcu v žalobe, že žalovaný (i správca dane) svoj záver o tom, že žalobca nepreukázal skutočnosť, že tovar bol dodaný spoločnosťou LANDOX s. r. o., opierajú výlučne o jediný dôkaz, a to o výpoveď L. T., konateľa dodávateľa (LANDOX s. r. o.), nevyplýva z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ani z rozhodnutia správcu dane. 28. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný nevykonal dostatočné zisťovanie skutkového stavu a vydané rozhodnutie vychádza z nesprávnych záverov. Tvrdil, že žalovaný (i správca dane) svoj záver o tom, že žalobca nepreukázal, že tovar (ktorého existenciu nespochybnil), bol dodaný žalobcovi dodávateľom LANDOX s. r. o., opierajú výlučne o jediný dôkaz, a to výpoveď konateľa LANDOX s. r. o. L. T., ktorý uviedol, že LANDOX nedodal osivo a hnojivo žalobcovi, ignorujúc jeho výpoveď, že podpísal faktúru aj dodací list. Takúto nevierohodnú výpoveď svedka L. T. (proti ktorému bolo vznesené obvinenie OČTK) žalovaný podľa žalobcu uprednostnil pred ostatnými dôkazmi, ktorými bola preukázaná reálnosť zdaniteľného obchodu. Za takéto dôkazy osvedčujúce podľa žalobcu splnenie podmienok pre odpočet DPH, žalobca považoval faktúru č. 1301000 z 20.09.2013, vyjadrenia svedkov (Y. O., G. O., T. O. a Y. V.) a existenciu predmetu plnenia. Tým, že žalobca predložil všetky jemu dostupné podklady o reálnosti zdaniteľného obchodu, podľa žalobcu prešlo dôkazné bremeno na správcu dane, pričom žalovaný v rozhodnutí neuviedol žiadny dôkaz, ktorým by vyvrátil žalobcom tvrdenú a dôkazmi podloženú skutočnosť, že došlo k uskutočneniu zdaniteľného obchodu, a teda že dodávateľ LANDOX s. r. o. dodal žalobcovi tovar uvedený na faktúre a táto bola uhradená. Správny súd považuje za potrebné opätovne poukázať na to, že z rozhodnutia žalovaného (ani z rozhodnutia správcu dane) nevyplýva, že podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutie správcu dane i žalovaného, ktorý potvrdil rozhodnutie správcu dane, bola výpoveď konateľa LANDOX s. r. o., L. T., že spoločnosť LANDOX s. r. o. nedodala tovar (osivo a hnojivo) žalobcovi. Podstatnou skutočnosťou bolo, že žalobca nepreukázal, že nadobudol tovar deklarovaný v predmetnej faktúre, z ktorej si uplatnil odpočet dane v kontrolovanom zdaňovacom období III. štvrtok 2013 od dodávateľa LANDOX s. r. o. tak, ako bolo deklarované v tejto faktúre, a teda nepreukázal, že boli splnené podmienky stanovené v Zákone o DPH na to, aby si odpočet dane mohol uplatniť. Správca dane i žalovaný vo svojich rozhodnutiach konštatovali, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno (v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku). Žalovaný (i správca dane) v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predložená faktúra, prípadne doklad o zaplatení faktúry nie je dôkazom, na základe ktorého by bolo možné preukázať splnenie podmienok na odpočet dane, pretože len samotné predloženie faktúry, pokiaľ by obsahovala všetky náležitosti stanovené zákonom, nepostačuje na to, aby takýto odpočet mohol byť priznaný. Argumentoval, že deklarované plnenie (dodávka tovaru alebo služby) musí byť reálne preukázané, teda žalobca musí preukázať reálne dodanie tovaru alebo služby deklarovanej v predmetnej faktúre, a to dôkazom o nadobudnutí tohto tovaru alebo služby od toho subjektu, ktorý predmetnú faktúru vystavil, a o ktorom žalobca tvrdí, že mu tento tovar dodal (dodávateľ), pričom v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH zákonná povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Následne podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Správny súd sa stotožnil so záverom žalovaného (i správcu dane), že žalobca v daňovom konaní dôkazy o splnení podmienok na odpočet dane nepredložil. Ustanovenie § 24 ods. 1 Daňového poriadku upravuje povinnosť daňového subjektu preukazovať skutočnosti uvedené v citovanom ustanovení pod písm. a), b) a c), pričom správca dane nie je povinný vyzývať alebo označovať dôkazy, ktoré má daňový subjekt predložiť. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správne argumentuje, že je to daňovník (žalobca), ktorý v prípade, že si uplatňuje odpočet DPH, znáša dôkazné bremeno. Vzhľadom na zneužiteľnosť práva na odpočet DPH a tiež na to, že žiadny daňovník nemôže ovplyvniť a ani zodpovedať za správanie svojich obchodných partnerov (t. j. či si títo plnia alebo neplnia povinnosti voči štátu), ale najmä vzhľadom na zákonom stanovenú povinnosť daňovníka preukázať všetky skutočnosti zakladajúce právo na odpočet DPH, je úlohou každého daňovníka zadovážiť si dostatok dôkazov o tom, že prijal plnenie uvedené na faktúre práve od dodávateľa - platiteľa DPH uvedeného na faktúre. Vzhľadom na to, že dôkazné bremeno je v tomto prípade na žalobcovi, nesplnením svojich povinností a nepredložením dôkazov osvedčujúcich splnenie podmienok na preukázanie oprávnenosti odpočtu DPH žalobca neuniesol dôkazné bremeno. K prenosu dôkazného bremena tak, ako to uvádza žalobca v žalobe nedošlo. Žalobcom označené rozhodnutie Najvyššieho súdu nebolo možné na tento prípad aplikovať, keďže uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Sžf/1/2011 sa týka prípadu, keď daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno a preukázal, že tovar deklarovaný na faktúre nadobudol od osoby uvedenej na faktúre, avšak, správca dane to spochybnil v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov. Len v takomto prípade prechádza dôkazné bremeno na správcu dane. V preskúmanom prípade sa o takýto prípad nejedná a podstatné pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane nie je skutočnosť, že tretí subjekt (deklarovaný dodávateľ) nesplnil svoje povinnosti. Podstatná pre rozhodnutie žalovaného i správcu dane bola skutočnosť, že žalobca bol povinný preukázať splnenie podmienok na odpočet DPH a dôkazné bremeno neuniesol. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudky č. k. 2Sžf/4/2009, 5Sžf/63/2011, 5Sžf/52/2011, 3Sžf/100/2012), ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. III.ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanových a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty), a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“. 29. Správny súd sa vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v preskúmavanom prípade stotožnil so záverom žalovaného, že na uplatnenie odpočtu DPH nepostačuje iba predloženie faktúry, prípade predloženie dokladu o úhrade (v tomto prípade správcom dane, žalovaným i konateľom dodávateľa spochybnená Dohoda o započítaní záväzkov), ale zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť) aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Predovšetkým musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. V danom prípade však k takémuto preukázaniu bez akýchkoľvek pochybností nedošlo. 30. Žalobná námietka, že správca dane viedol dokazovanie jednostranne a nekoncepčne, vykonané dôkazy vytrhuje z kontextu, dôkazy nehodnotí jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom s takýmto postupom sa stotožnil aj žalovaný, nie je v súlade s obsahom odôvodnenia rozhodnutia správcu dane, ani odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Správca dane i žalovaný, hodnotili všetky dôkazy (faktúra, nepotvrdený dodací list, listiny predložené konateľom žalobcu) a to samostatne, ako aj vo vzájomnej súvislosti so všetkými ostatnými daňovou kontrolou zistenými skutočnosťami, či už u žalobcu (vyjadrenia konateľa a spoločníkov žalobcu) alebo u žalobcovho dodávateľa (výpoveď konateľa dodávateľa). To, že žalobca s takýmto hodnotením nesúhlasí, nemá žiadny právny význam. Nezodpovedá obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného (ani odôvodnenia rozhodnutia správcu dane) tvrdenie žalobcu, že orgány verejnej správy pri rozhodovaní uprednostnili pred všetkými ostatnými dôkazmi práve výpoveď L. T.. Ani v prípade, ak by žalovaný (ani správca dane) pri rozhodovaní nevzali do úvahy skutočnosť, že voči svedkovi L. T. bolo vznesené obvinenie zo strany orgánov činných v trestnom konaní, v dôsledku čoho zmenil svoju výpoveď, by táto skutočnosť nemohla mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože rozhodnutie žalovaného (ani správcu dane) nebolo založené na výpovedi konateľa dodávateľa, ale na skutočnosti, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že námietka žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave, z ktorého boli podľa žalobcu vyvodené nesprávne skutkové závery, nie je dôvodná. 31. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného je nedostatočne odôvodnené, súd považoval aj túto námietku za nedôvodnú. Rozhodnutie žalovaného je podľa názoru správneho súdu riadne a dostatočne odôvodnené, pričom žalovaný v odôvodnení popísal zistenia správcu dane z vykonanej daňovej kontroly, dôkazné prostriedky, z ktorých boli jednotlivé skutočnosti zistené, ako aj skutočnosti, na základe ktorých dospel správca dane k záveru, že žalobca nepreukázal, že mu dodávateľ LANDOX s. r. o. v zdaňovacom období III. štvrťrok 2013 dodal tovar uvedený na faktúre, v dôsledku čoho neuznal odpočet DPH z tejto faktúry. Odôvodnenie obsahuje všetky zistenia, ako aj dôkazy, ktoré boli vykonané v daňovom konaní, tieto sú vyhodnotené jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom žalovaný presne a zrozumiteľne uviedol, prečo doklady predkladané žalobcom počas daňovej kontroly a daňového konania nepostačujú na záver, že boli splnené podmienky na odpočet DPH z predmetnej faktúry. Z vykonaných dôkazov sú vyvodené konkrétne skutkové závery a na zistený skutkový stav boli aplikované relevantné ustanovenia Zákona o DPH. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal s návrhmi a námietkami žalobcu, s odvolacími námietkami, obsahuje úvahu, ktorá ovplyvnila hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých žalovaný rozhodoval. Napadnuté rozhodnutie žalovaného teda obsahuje všetky náležitosti stanovené v § 63 ods. 3 a 5 Daňového poriadku. Nie je preto možné konštatovať, že by rozhodnutie bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Skutočnosť, že žalobca nesúhlasí s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ani s hodnotením vykonaných dôkazov, nespôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Pokiaľ žalovaný z vykonaného dokazovania vyvodil záver, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočet DPH, pretože nepreukázal, že tovar deklarovaný na faktúre (osivo a hnojivo) bol skutočne dodaný žalobcovi dodávateľom LANDOX s. r. o. uvedeným na faktúre, z ktorej si žalobca uplatnil odpočet DPH v daňovom priznaní za III. štvrťrok 2013, takéto vyhodnotenie dôkazov vyplýva zo zisteného skutkového stavu, úvaha, ktorú orgán verejnej správy uviedol v rozhodnutí je logická a vychádza z vykonaného dokazovania a záver o nesplnení podmienok na odpočet DPH je výsledkom správneho právneho posúdenia veci. 32. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane a konania predchádzajúceho vydaniu týchto rozhodnutí z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že z týchto dôvodov je rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP žalobu zamietol. 33. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. 34. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.