Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 25CoKR/10/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113231776 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Milan Ďurica, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6113231776.1
Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Mlynské Nivy 44/a, Bratislava, IČO: 35 815 256, zastúpený JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, Advokátska kancelária ECKER-KÁN & PARTNERS s.r.o., Námestie Martina Benku 9, Bratislava, IČO: 35 886 625 proti žalovanému LEVEN, a.s., 29. augusta 31, Banská Bystrica, IČO: 36 540 005, o určenie pohľadávok, o odvolaní žalovaného proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 63Cbi/16/2013 - 515 zo dňa 7. júla 2015 takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 63Cbi/16/2013 - 515 zo dňa 7. júla 2015 mení tak, že návrh na prerušenie konania zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „konkurzný súd“) uznesením č.k. 63Cbi/16/2013 - 515 zo dňa 7. júla 2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) rozhodol tak, že prerušil konanie o určenie pohľadávok do rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), o sťažnosti žalobcu proti „Nálezu Ústavného súdu SR. I. ÚS 375/2014 - 80.“ Konkurzný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že predmetom tohto konania vedeného pod sp. zn. 63Cbi/16/2013 je určenie pohľadávok žalobcu v celkovej výške 30,982.447,58 Eu,r ktoré boli uplatnené v reštrukturalizačnom konaní vedenom pod sp. zn. 1R/3/2013. Konkurzný súd zastavil reštrukturalizačné konanie a na majetok žalovaného vyhlásil konkurz. Rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 375/2014 zo 4. februára 2015 bolo rozhodnutie konkurzného súdu o vyhlásení konkurzu zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Proti rozhodnutiu Ústavného súdu SR podal žalobca sťažnosť na ESĽP. Na základe tejto skutočnosti konkurzný súd konštatoval, že až rozhodnutím ESĽP o sťažnosti žalobcu proti Nálezu Ústavného súdu SR bude môcť súd posúdiť, či rozhodnutie súdu o vyhlásení konkurzu na žalovaného a zastavenie reštrukturalizačného konania bolo zrušené Ústavným súdom SR dôvodne. Z týchto dôvodov vyhovel návrhu na prerušenie konania.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie v lehote stanovenej v § 204 O.s.p. v ktorom žiadal, aby odvolací zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že návrh na prerušenie konania zamietne. V odvolaní žalovaný uviedol, že žiadal o prerušenie konania až do právoplatného skončenia konania o ústavnej sťažnosti z 5. augusta 2013. O tomto návrhu však konkurzný súd nerozhodol, a preto v záujme vylúčenia akýchkoľvek pochybností vzal návrh na prerušenie konania v celom rozsahu späť. Samotné napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne, pretože konkurzný súd pri rozhodovaní o prerušení konania vôbec nemal sťažnosť žalobcu a nemohol ani posúdiť čoho sa žalobca na ESĽP domáha a ako by prípadné rozhodnutie mohlo ovplyvniť prebiehajúce konanie. Z týchto dôvodov považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. Nesúhlasí ani s právnym názorom konkurzného súdu, podľa ktorého prípadné rozhodnutie ESĽP môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia Ústavného súdu SR, pretože sťažnosť na ESĽP nie je možné považovať za riadny, či mimoriadny opravný prostriedok.
Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného podaním z 27. októbra 2015 a konštatuje, že pokračovanie v konaní o incidenčnej žalobe smerujúcej k určeniu pravosti pohľadávok v reštrukturalizačnom konaní žalovaného je úplne závislé od toho, či reštrukturalizačné konanie žalovaného prebieha, resp. bude prebiehať. Z týchto dôvodov ide o principiálnu otázku podmienky konania, ktorú súd prvého stupňa nemohol ignorovať, a preto správne konštatoval, že prípadné rozhodnutie ESĽP má význam pre toto konanie. Prípadné rozhodnutie ESĽP o porušení práv žalobcu rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 375/2014 mohlo mať za nevyhnutný a priamy následok zmenu rozhodnutia Ústavného súdu SR, nakoľko žalobca toto rozhodnutie napadne návrhom na obnovu konania pred Ústavným súdom SR podľa § 75 a nasledujúce zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Z týchto dôvodov považuje žalobca napadnuté rozhodnutie v čase jeho vydania za správne. Súčasne žalobca oznámil, že došlo k zmene skutkového stavu, pretože 23. októbra 2015 bolo doručené žalobcovi oznámenie ESĽP, podľa ktorého jeho sťažnosť vyhlásil za neprijateľnú z dôvodu nesplnenia podmienok prijateľnosti sťažnosti podľa článku 34 a 35 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca je však toho názoru, že dôvody na prerušenie konania v jeho incidenčnej žalobe sú naďalej dané, pretože proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1R/3/2013 - 990 zo dňa 4. mája 2015, ktorým bol potvrdený reštrukturalizačný plán žalovaného, podal dňa 19. júna 2015 sťažnosť podľa článku 127 Ústavy SR. Prebiehajúce konanie o tejto sťažnosti je čo do svojich následkov pre rozhodnutie vo veci incidenčnej žaloby rovnako zásadné, ako ním bolo konanie pred ESĽP o sťažnosti žalobcu proti Nálezu Ústavného súdu SR č.k I. ÚS 375/2014 - 80. Z týchto dôvodov žalobca mení návrh na prerušenie konania a žiada, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa o prerušení konania zmenil tak, že preruší konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o sťažnosti žalobcu podľa článku 127 Ústavy SR proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1R/3/2013 - 990 zo dňa 4. mája 2015.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté rozhodnutie konkurzného súdu zmenil podľa § 220 O.s.p.
Odvolací súd v konaní zistil, že žalobca si uplatnil žalobou podanou na konkurznom súde dňa 12. novembra 2013 právo na určenie pohľadávok v celkovej výške 30,982.447,58 Eur, ktoré boli prihlásené v reštrukturalizačnom konaní dlžníka LEVEN a.s., Banská Bystrica vedenom pod sp. zn. 1R/3/2013. Uvedené pohľadávky poprela reštrukturalizačná správkyňa, a preto žalobca podal žalobu o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky týchto pohľadávok. Žalovaný podal dňa 19. decembra 2013 návrh na prerušenie konania o určenie pohľadávok až do právoplatného skončenia konania o sťažnosti žalovaného z 5. augusta 2013 vedeného Ústavným súdom SR pod sp. zn. Rvp/16914/2013. O tomto návrhu rozhodol konkurzný súd Uznesením č. k. 63Cbi/16/2013 - 522 z 22. septembra 2015 tak, že konanie o návrhu žalovaného na prerušenie konania zastavil vzhľadom na to, že žalovaný vzal späť návrh na prerušenie konania podaním, ktoré bolo doručené konkurznému súdu dňa 27. augusta 2015.
Žalobca podaním zo 4. júna 2015, ktoré bolo doručené konkurznému súdu 5. júna 2015 ako jeho reakcia na výzvu súdu ohľadne ďalšieho postupu v konaní, navrhol prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., a to až do rozhodnutia ESĽP o sťažnosti žalobcu proti Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 375/2014 - 80. Konkurzný súd napadnutým rozhodnutím zo 7. júla 2015 vyhovel návrhu a prerušil konanie.
Samotné reštrukturalizačné konanie bolo skončené uznesením konkurzného súdu č. k. 1R/3/2013-990 zo 4. mája 2015, ktoré sa stalo právoplatným 12. mája 2015, čo vytvára ďalšie právne predpoklady pre rozhodnutie o incidenčnej žalobe.
Odvolací súd uvádza, že ústavné právo na súdnu ochranu zaručuje aj právo na rozhodnutie sporu v primeranej lehote. Aj z týchto dôvodov Občiansky súdny poriadok ukladá súdu povinnosť pokračovať v konaní, aj keď sú účastníci nečinní (§ 101 ods. O.s.p.). Z týchto dôvodov je potrebné považovať inštitút prerušenia konania len ako výnimočné opatrenie súdu. Tomu svedčí aj taxatívny výpočet dôvodov, pre ktoré sa konanie obligatórne preruší (§109 ods. 1 O.s.p.). V prípade fakultatívneho prerušenia konania podľa ustanovenia § 109 ods. 2 O.s.p., aj v prípade existencie dôvodov tam uvedených, súd môže prerušiť konanie len vtedy, ak nemôže urobiť iné vhodné opatrenia. Primárnym cieľom konajúceho súdu musí byť rozhodnutie veci v čím najkratšej lehote a ak je to možné tak na prvom pojednávaní (§ 114 ods. 1 O.s.p.). Konkurzný súd, by preto nemal ako dominus litis žiadať účastníka, aby navrhol ďalší postup
v konaní. Pokiaľ by to bolo potrebné pre ďalší postup v konaní, mal účastníka vyzvať na konkrétny procesný úkon.
Odvolací súd konštatuje, že žalovaný správne v odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu uviedol, že konkurzný súd nemal v čase rozhodovania k dispozícii sťažnosť žalobcu, ktorú podal na ESĽP a primárne ani dôkaz o tom, že takáto sťažnosť vôbec bola podaná. Odvolací súd navyše uvádza, že žalobca len požiadal o prerušenie konania z dôvodu podania sťažnosti, pričom v tejto žiadosti (v návrhu) o prerušenie konania neuviedol žiadne dôvody a bližšiu argumentáciu pre prerušenie konania. Pokiaľ účastník konania žiada o prerušenie konania, pričom ide o dôvody, pre ktoré súd nie je povinný ale môže konanie prerušiť, musí uviesť dôvody pre ktoré súd nemá vo veci konať a má konanie prerušiť.
Konkurzný súd prerušil konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., podľa ktorého súd môže konanie prerušiť ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na takého konanie podnet. Konkurzný súd v posudzovanom prípade nemohol svoje rozhodnutie ani zdôvodniť, pretože samotný návrh na prerušenie konania neobsahoval žiadne dôvody, ani argumentáciu v tom smere, aký by malo dopad prípadné rozhodnutie ESĽP na prebiehajúce konanie o určenie pohľadávok.
Odôvodnenie rozhodnutia predstavuje dôležitú súčasť rozhodovacieho procesu súdu a vylučuje svojvôľu súdu pri rozhodovaní. Ako to vyplýva z konštantnej judikatúry ústavných súdov a súdov EU, právo na odôvodnenie je súčasťou práva na spravodlivý proces. Odvolací súd berie do úvahy aj tú skutočnosť, že ide len o procesné rozhodnutie, avšak s dopadom na dĺžku konania, rýchlosť konania, a teda aj s priamym dopadom na právo na súdnu ochranu.
Vychádzajúc z týchto okolností posudzovaného prípadu, by boli dané dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom však na tú skutočnosť, že žalobca neuviedol v návrhu žiadne dôvody pre prerušenie konania, nebolo by účelné napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Takýto postup odvolacieho súdu by bol čisto formalistickým. Odvolací súd navyše konštatuje, že došlo k zmene skutkových okolností, za ktorých bol podaný návrh na prerušenie konania, pretože sťažnosť žalobcu evidovaná pod č. 38767/15 na ESĽP bola vyhlásená 1. októbra 2015 za neprijateľnú. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrh na prerušenie konania zamietol.
Pokiaľ ide o nový návrh (nové dôvody), ktoré žalobca uviedol až vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného proti napadnutému rozhodnutiu, tieto nemôžu byť dôvodom pre potvrdenie rozhodnutia z iného právneho dôvodu. V prípade, ak žalobca žiada o prerušenie konania na základe ďalších dôvodov (nových dôvodov), o týchto bude rozhodovať najprv konkurzný súd ako súd prvého stupňa. V opačnom prípade by bola narušená dvojinštančnosť súdneho konania, čim by boli odňaté účastníkom niektoré procesné práva.
Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Toto rozhodnutie boli prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.