Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 5Tos/79/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6211010194 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6211010194.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici na neverejnom zasadnutí konanom dňa 23. augusta 2016, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Juraja Babjaka a JUDr. Alojza Palaja, o sťažnosti obžalovaného W. B. proti uzneseniu predsedu senátu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9T/83/2011 zo dňa 12.08.2016, takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného W. B. zamieta. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením sp. zn. 9T/83/2011 zo dňa 04.07.2016 predseda senátu Okresného súdu Veľký Krtíš podľa § 72 ods. 2 Tr. por. z dôvodov § 71 ods. 1 písm. a/, c/ Tr. por. vyslovil, že obžalovaného W. B. berie do väzby. Obžalovaný proti tomuto uzneseniu podal priamo do zápisnice o výsluchu sťažnosť, ktorú prostredníctvom svojho obhajcu aj písomne zdôvodnil. V sťažnosti sa nestotožňuje s použitou kvalifikovanou skutkovou podstatou žalovaného skutku. Poukazuje tiež, že predmetná trestná vec bola spojená s ďalšou jeho trestnou vecou (hoci v spise o tom nebola zmienka). Uvádza ďalej, že je potrebné zvážiť existenciu väzobných dôvodov. Prvostupňový súd vyslovil hypotézu, že existuje dôvodná obava z jeho opätovného opustenia územia Slovenskej republiky a z jeho pokračovania v páchaní trestnej činnosti. Podľa jeho názoru neexistujú žiadne dôkazy, že bude pokračovať v trestnej činnosti, navyše bol vyhostený z územia Českej republiky a neprichádza v úvahu, že by sa tam mohol vrátiť. Jeho nedostavenie na súd bolo determinované objektívnymi príčinami, keďže vykonával trest na území Česka a o tejto skutočnosti konajúci súd vedel. Žiada aby bolo uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš zrušené a aby ho sťažnostný súd z väzby prepustil s tým, že je ochotný prijať akékoľvek obmedzenia, ktorými sa zabezpečí jeho účasť na hlavnom pojednávaní. Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť obžalovaného nebola dôvodne podaná. Z predloženého spisového materiálu vyplývajú skutočnosti nasvedčujúce tomu, že skutok, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie spáchaný bol, vykazuje znaky trestného činu a je dôvodné podozrenie, že ho spáchal obžalovaný. Zo spisového materiálu pre krajský súd vyplynulo, že na obžalovaného bola podaná obžaloba ešte v júli 2011. Obžalovaný sa spočiatku zúčastňoval hlavných pojednávaní, neskôr sa na hlavné pojednávanie nedostavil, pričom súd zistil, že sa zdržiava v Českej republike, kde sa neskôr dopustil trestnej činnosti a bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody v spojení s uloženým trestom vyhostenia. Prvotným zámerom obžalovaného bolo vyhnúť s trestnému stíhaniu pobytom v inom štáte. Navyše obžalovanému hrozí vysoký trest a možno naďalej predpokladať, že by sa mu snažil vyhnúť pobytom v cudzine. Obžalovaný už aj v minulosti prejavil sklony k páchaniu trestnej činnosti a to aj mimo územia Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva, že u obžalovaného naďalej existujú dôvody útekovej a preventívnej väzby, tak ako ich určil predseda senátu. Povinnosťou prvostupňového súdu bolo aj skúmať, či väzbu nemožno nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka, čo však okresný súd opomenul. Krajský súd preskúmal aj túto možnosť, dospel však k názoru, že vzhľadom na osobu obžalovaného a na okolnosti prípadu tento náhradný inštitút nemožno považovať za dostatočný. Krajský súd pripomína, že väzbu je potrebné chápať ako zaisťovací inštitút slúžiaci k tomu, aby sa dosiahol účel trestného konania. Preto je prirodzené, že rozhodovanie o väzbe je vždy v rovine pravdepodobnosti (nie istoty) ohľadne následkov, ktoré môžu nastať, ak obžalovaný nebude držaný vo väzbe za súčasnej existencie podmienok uvedených v § 71 ods. 1 Tr. por., ktoré zistené boli. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto senát Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhodol tak, že sťažnosť odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.