Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/298/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415210837 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6415210837.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci žalobkyni V. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXX, I. nad I., zastúpená advokátom Mgr. Martinom Štoffom, so sídlom Stoličková 4, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému AGROPODNIK, a. s., Železničná 5, Hliník nad Hronom, IČO: 31 611 826, zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, v oddieli Sa, vložka č. 198/S, zastúpený advokátom JUDr. Viktorom Šurkom, Advokátska kancelária SNP 120, Žiar nad Hronom, o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, na odvolanie žalovaného zo dňa 13. 04. 2016 proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4C/330/2015-83 zo dňa 10. 02. 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo veci samej t. j. vo výroku, ktorým bolo určené, že výpoveď z nájmu bytu č. X, vchod č. X na X poschodí bytového domu so súpisným č. XXX v I. nad I. zo dňa 18. 06. 2015 adresovaná žalovaným žalobkyni je neplatná, p o t v r d z u j e. Vo výroku o trovách prvostupňového konania rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalovanej náhradu trov prvoinštančného konania nepriznáva. Náhradu trov odvolacieho konania žalovanej nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Procesný súd určil, že výpoveď z nájmu bytu č. 4, vchod č. 1 na 2 poschodí bytového domu so súpisným č. XXX v I. nad I. zo dňa 18. 06. 2015 adresovaná žalovaným žalobkyni je neplatná. Žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 99,50 € ako trovy konania a na účet právnemu zástupcovi Mgr. Martina Štoffa sumu 354,50 € ako trovy právneho zastúpenia, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. 2. V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol: „Žalobkyňa prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu podala na Okresný súd Žiar nad Hronom dňa 18.9.2015 žalobu, v ktorej navrhovala, aby súd určil, že výpoveď z nájmu bytu zo dňa 18.6.2015 je neplatná. Svoju žalobu odôvodňovala tým, že tvrdenia žalovaného o výške dlhu na nájomnom uvedené vo výpovedi sa nezakladá na pravde. Celková dlžná suma nájomného bola vyčíslená žalovaným nesprávne, z toho dôvodu namieta tvrdenie žalovaného vo výpovedi, že by malo ísť o hrubé porušenie povinností nájomcu vyplývajúceho z nájmu, pretože celková dlžná suma na nájomnom z dôvodu mesačného znižovania nájomného za nefunkčný sporák za 6 rokov predstavuje sumu 78,49 €, čo nedosahuje ani výšku jedného mesačného nájomného, ktoré je povinná žalobkyňa platiť, nehovoriac o premlčaní nároku na úhradu týchto dlžných častí nájomného za roky 2009 až 2011. Žalobkyňa uhradila žalovanému jednorazovo celú dlžnú sumu a plní si aj naďalej pravidelne svoju povinnosť platiť mesačnú výšku nájomného. Žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť a to z toho dôvodu, že údaje opísané v návrhu sú nepravdivé a zavádzajúce. Tvrdenia o tom, že by od roku 2009 platila správne nájomné je nepravdivé a nedôvodné, celé roky svojvoľne uhrádzali spolu s nebohým manželom nižšie nájomné ako mali povinnosť uhrádzať. Výška dlhu na nájomnom je zdokumentovaná výpisom z účtovnej evidencii žalovaného a je riadne preukázaná. Dňa 5.3.2015 začalo exekučné konanie, jednalo sa o dlh vo výške 231,74 € na nájomnom, dlh vo výške 50,37 € na poplatkoch z omeškania s platením nájomného, čo predstavovalo spolu 282,11 €. Žalobkyňa so svojim nebohým manželom dlhodobo viedla rôzne spory týkajúce sa nájmu bytu. Z vykonaného dokazovania a to výsluchom účastníkov, ako aj z pripojených listinných dôkazov nie je sporné, že žalobkyňa je nájomkyňou bytu č. X nachádzajúci sa na 2. poschodí vo vchode X bytového domu súpisného č. XXX a to na základe Nájomnej zmluvy zo dňa 1.6.1979. V tomto byte býva doposiaľ, úmrtím jej manžela 5.6.2015 skončil spoločný nájom bytu. Dňa 29.6.2015 bola žalobkyni doručená výpoveď z nájmu bytu (čl. 18). Dôvodom pre výpoveď je skutočnosť, že v zmysle ustanovenia § 711 ods. 1 písm.d Občianskeho zákonníka, ako nájomca hrubo porušujete svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu tým, že ste neplatili nájomné za čas dlhší ako tri mesiace a z tohto dôvodu spoločnosť AGROPODNIK a.s. eviduje voči Vám ku dňu 31.5.2015 pohľadávku za nájomné, viažuce sa výhradne k uvedenému bytu vo výške 277,27 € za obdobie od 1.1.2009 do 31.5.2015, t.j. dlhší čas ako tri mesiace tak ako je to špecifikované v priložených listinách. Spolu s výpoveďou žalovaný doručil žalobkyni aj výpisy z účtovnej evidencie platieb nájomného za obdobie od 1.1.2009 do 31.15.2015, z ktorých vyplýva, že žalobkyňa mala dlžiť žalovanému na nájomnom sumu 277,27 €. Prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa (§ 711 ods. 1 písm.d Občianskeho zákonníka). Výpoveď z uvedeného dôvodu je sankciou za hrubé porušenie povinnosti nájomcu vyplývajúcich z nájmu bytu, pričom za hrubé porušovanie povinnosti nájomcu zákon považuje predovšetkým neplatenie nájomného alebo úhradu za plnenia poskytnuté s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace. Žalovaný v uvedenej výpovedi tvrdí, že pohľadávka vo výške 277,27 € spočíva za nájomné za obdobie od 1.1.2009 do 31.5.2015. Súdu je známe z rozhodovacej činnosti, že žalobkyňa, ale hlavne jej nebohý manžel viedli so žalovaným dlhodobo spory týkajúce sa platenia skutočnej výšky nájmu bytu, čo u žalovaného mohlo spôsobovať subjektívny pocit hrubého porušovania povinnosti. Nie je sporné, že o výške dlhovaného nájmu účastníci viedli spor na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 10C/15/2012, ktoré však nadobudlo právoplatnosť až 19.6.2014 a práve v tomto konaní bola žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému dlh na nájomnom vo výške 231,74 € spolu s poplatkom z omeškania. Nie je sporné, že žalobkyňa uvedenú sumu zaplatila až po doručení výpovede z nájmu bytu a od tej doby platí predpísané nájomné v plnej výške. V rámci úvahy súdu, či užívateľ bytu hrubo porušuje svoje povinnosti tým, že neplatil úhradu za užívanie bytu alebo za služby po dobu dlhšie ako tri mesiace, prihliadne súd aj na skutočnosť, že užívateľ bytu zaplatil dlžnú úhradu za užívanie bytu alebo za služby v priebehu konania o návrhu na zrušenie práva užívať byt. Prihliadne aj na to, z akých dôvodov a ako dlho neplatí užívateľ bytu za užívanie bytu alebo za služby. Nie je sporné, že za uvedené obdobie vo výpovedi z nájmu žalobkyňa so svojim nebohým manželom neplatila nájom v plnej výške, toto platila nižšie o 1,03 € z titulu, že si uplatňovali započítanie pohľadávky za revíziu elektrických zariadení, ako aj za zakúpenie vlastného spotrebiča. Až v horeuvedenom súdnom konaní bolo dokázané, že žalobkyňa tak konala nesprávne. Neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede z nájmu (§ 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka). V uvedenej zákonnej lehote žalobkyňa podala žalobu o neplatnosť výpovede a po doručení výpovede zaplatila dlhované nájomné vyplývajúce zo súdneho sporu. Aj keď so zaplatením dlhovaného nájomného zákon výslovne nespája žiadny právny následok, súd spravidla prihliada v rámci svojej úvahy o tom, či ide o hrubé porušenie povinnosti alebo nie. Súd verí žalovanému, že dlhoročné spory so žalobkyňou, ale hlavne s jej nebohým manželom ho mohli viesť k tomu, že hrubo porušujú svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu. Súd však poukazuje na tú skutočnosť, že žalobcovia neplatili nájom z dôvodov, ktoré sú uvedené vyššie len vo výške 1,03 € mesačne. Dlhovaná suma 277,27 € vyplýva z rozhodnutia súdu. Pred podaním žaloby na súd žalobkyňa túto sumu v plnom rozsahu zaplatila, ďalej platí pravidelne nájom a preto súd dospel k tomu názoru, že u žalobkyne nie sú splnené dôvody uvedené v § 711 ods. 1 písm.d, že by hrubo porušovala svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu a preto súd určil, že uvedená výpoveď z nájmu bytu č. J.vchod X poschodie X., uvedená vo výroku tohto rozhodnutia je neplatná (§ 39 Občianskeho zákonníka). O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalobkyňa mala vo veci úspech a preto jej súd priznal náhradu trov potrebných na účelné bránenie svojho práva voči žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy žalobkyne predstavujú zaplatený súdny poplatok a ďalej trovy právneho zastúpenia advokáta za úkony právnej služby podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Jeden úkon právnej služby bol v roku 2015 - 64,54 € a v roku 2016 - 66 €, advokát uskutočnil v roku 2015 dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie, žaloba) a v roku 2016 jeden úkon. Advokát má právo na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu za každý úkon právnej služby (§ 16 ods. 3 Vyhlášky) tzv. režijný paušál v roku 2015 bol vo výške 8,39 € a v roku 2016 - 8,58 €. Advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu stratu času (§ 17 tarify), advokát si uplatňoval 4 začaté polhodiny v ceste Banská Bystrica - Žiar nad Hronom a späť vo výške 55,92 €, ako aj nárok na cestovné (§ 15 písm.a) zo sídla advokátskej kancelárie do sídla súdu a späť vo výške 19,06 €. Celkove trovy s 20 % DPH advokáta predstavujú sumu 354,50 €. Platobným miesto na náhradu trov konania účastníka zastúpeného advokátom je advokát (§ 149 ods. 1 O. s. p.)“. 3. Žalovaná podal proti rozsudku prvoinštančného súdu odvolanie. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a tiež, že odôvodnenie rozsudku odporuje súdom zisteným a v rozsudku uvedeným skutočnostiam. Žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala, že by platenie nižšieho nájomného ako bolo stanovené podľa evidenčného listu, bolo odôvodnené nejakým relevantným dôvodom. Pokiaľ mala žalobkyňa pochybnosť o správnosti výšky nájomného, mala čas 11 rokov napadnúť nesprávnosť nájomného žalobou na súde. Nebola preukázaná aj jej nevedomosť ani stav núdze či sociálnej odkázanosti. Dlh vyplývajúci z rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 10C/15/2012 predstavovala na nájomnom a poplatku z omeškania 282,11 €. Dlh len na nájomnom vyčíslený vo výpovedi z bytu dňa 18. 06. 2015 bol v zmysle účtovnej evidencie ustálený na 277,27 €. Jedná sa o čiastku bez poplatku z omeškania. Nebola spochybnená správnosť výpočtu dlhu a skutočnosť, že dlh žalobkyňa uhradila, uznala jeho správnosť. Žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 26Cdo/585/2002 zo dňa 06. 02. 2003, kde sa okrem iného uvádza, že neplatenie nájomného alebo úhrad za služby spojené s užívaním bytu nájomcom po dobu dlhšiu než 3 mesiace, je zákonom výslovne označované ako hrubé porušenie povinnosti nájomcom bytu, ktoré zakladá dôvod výpovedi nájmu bytu prenajímateľom. Od uvedeného názoru nemá dovolací súd dôvod sa odchýliť ani v prejednávanej veci. Neplatenie nájomného v zmysle § 711 ods. 1 písm. d) OZ je popri situácii, keď z titulu nájomného nie je platená žiadna čiastka, rovnako situácia, keď nájomca neplatí nájomné v plnej výške, t. j. je platené v nižšej čiastke než bolo dohodnuté, resp. v do o ktorú ide v danej veci, v čiastke nižšej než jednostranné zvýšenie (§ 696 ods. 1 a v tej dobe platná vyhláška č. 176/1993 Zb., o nájomnom z bytu a úhrade za plnenie poskytované s užívaním bytu, v znení neskorších predpisov. Ak nesúhlasí nájomca s výškou nájomného po jednostrannom zvýšení prenajímateľom, má možnosť sa proti tomuto zvýšenému nájomnému brániť podaním príslušnej žaloby na súde. Žiadny právny predpis mu však neumožňuje, aby si takto jednostranné zvýšené nájomné sám (jednostranne) znížil a neskôr platil nájomné v čiastke nižšej než bolo nájomné po jednostrannom zvýšení zo strany prenajímateľa. Okolnosti, pre ktoré nájomca neplatil nájomné (platil nájomné v nižšej čiastke než dohodnuté, resp. v čiastke nižšej než jednostranne zvýšené), nie sú právne významné pre posúdenie, či je naplnená skutková podstata výpovedného dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ. Najvyšší súd SR dôvodil rovnako v rozsudkoch z 24. 07. 2002 sp. zn. 26 Cdo 513/2001 a sp. zn. 26 Cdo 514/2001. K výpovedi môže súd privoliť iba za predpokladu, že ku dńuá doručenia výpovedi nájomcovi bol týmto spôsobom skutkovo vymedzený výpovedný dôvod skutočne naplnený. Odvolateľ preto nepovažuje za správne tvrdenie okresného súdu, že u žalobkyni nie sú splnené dôvody pre výpoveď podľa ust. § 711 ods. 1 písm. d) OZ. Žalovaný tiež poukazuje na nedostatok odôvodnenia vo vzťahu k poukazu na ust. § 39 OZ. Výpoveď z nájmu bytu zo dňa 18. 06. 2015 ani svojim obsahom ani svojim účelom zákonu neodporuje ani ho neobchádza, práve naopak, je aplikáciou zákonného práva žalovaného vlastníka bytu. Uplatnená výpoveď nie je v žiadnom prípade v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa neplatila nájomné úmyselne a nebol u nej preukázaný stav núdze. Je neprijateľné, aby súd poskytol žalobkyni, ktorá viac ako 6 a pol roka vedome a úmyselne porušovala povinnosť ako nájomca bytu spôsobom, ktorý ako hrubé porušenie povinnosti výslovne uvádza zákon v ust. § 711 ods. 1 psím. d) OZ a uprel ochranu žalovanému, ktorý si riadne plnil povinností prenajímateľa a postupoval zásadne podľa toho ako mu to ukladal zákon. Žalovaný naviac poukázal, že od roku 1 995 je nútený domáhať sa svojich práv súdom voči žalobkyni a jej nebohému manželovi v súvislosti s nájmom bytu a bezprávnym užívaním nebytových priestorov takmer v 10 súdnych konaniach, čo svedčí o tom, že konanie žalobkyne vôbec nie je náhodné alebo ojedinelé. Žalovaný preto navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, prípadne napadnutý rozsudok zrušiť. Voči žalobkyni si uplatnil aj náhradu trov konania. 4. K podanému odvolaniu sa žalobkyňa vyjadrila. Uviedla, že s názormi žalovaného v odvolaní nesúhlasí a stotožňuje sa s rozhodnutím a dôvodmi prvostupňového súdu. Poukázala, že spolu s nebohým manželom neplatila nájom len vo výške 1,03 € mesačne menej. Dlžná suma 277,27 € bola v plnom rozsahu zaplatená. Ďalej pravidelne platí nájom. Súd dospel k záveru, že u žalobkyne nie sú splnené dôvody podľa § 711 ods. 1 písm. d), že by hrubo porušovala svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu. Situáciu možno zhrnúť pod dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré sa opierajú o ustálenú súdnu prax. Súd môže vziať pri rozhodovaní o určení neplatnosti výpovede z nájmu bytu z dôvodu ust. § 711 ods. 1 písm. d) OZ do úvahy či sa jedná o hrubé porušenie povinností nájomcu. Prvostupňový súd jednoznačne uviedol, ktoré konkrétne skutočnosti prípadu považoval pri svojom rozhodovaní za významné pri určení neplatnosti výpovede z nájmu bytu a tieto v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne popísal a presvedčivo zdôvodnil. Žalobkyňa tiež poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26Cdo/585/2000 zo dňa 06. 02. 2003, kde okrem iného je uvedené že: „Súdna prax je ustálená v názore, že tiež v prípade, keď je naplnený výpovedný dôvod podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ, nemusí súd žalobe na privolenie k výpovedi z nájmu bytu vyhovieť a to s ohľadom na ust. § 3 ods. 1 OZ...“, „Skutočnosť, že nájomca dlžné nájomné po doručení výpovede uhradil, môže mať význam len pre posúdenie toho, či privolenie k výpovedi z nájmu bytu nie je v rozpore s dobrými mravmi“. Zdôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku preto možno považovať za vyhovujúce aj pokiaľ ide o aplikáciu ust. § 39 OZ (resp. ust. § 3 ods. 1 OZ), čo nepodložene spochybňuje žalovaný v odvolaní. Dôkladná úvaha súdu o tom, že nejde o hrubé porušenie povinnosti nájomcu spočívajúce v neplatení nájomného za dlhší čas ako 3 mesiace, sa opiera o konkrétne zistenia v prejednávanom prípade (nájomné hradené len o 1,03 € mesačne menej; uhradenie dlžného nájomného; následné riadne platenie nájomného), ktoré sú spôsobilé ovplyvniť odpoveď na otázku, či došlo v tomto prípade k hrubému porušeniu povinnosti nájomcu alebo nie. Právny zástupca žalovaného zrejme len nedopatrením opomína tú skutočnosť, že žalobkyňa po smrti manžela vyvinula snahu na urovnanie všetkých sporov so žalovaným (hoci v týchto veciach sám žalovaného zastupoval) a doplatila všetky dlžné istiny. Dokonca žalobkyňa plnila žalovanému v tej istej veci dvakrát a to na účet súdneho exekútora a aj na následnú duplicitnú výzvu žalovaného. Dnes je však táto duplicitná platba zo strany žalovaného vrátená. Žalobkyňa poukázala aj na skutočnosť, že nesprávne vyčíslenie dlžnej sumy nájomného vo výpovedi spôsobí jej neurčitosť a neplatnosť výpovede. Ďalej dôvodila, že výška skutočne dlžnej sumy nájomného nedosahuje ani výšku nájomného za dva mesiace. Nakoniec, žalobkyňa neuhrádzala v plnej výške nájomné po dobu 6 rokov a napriek tomu sa rozhodol dať žalovaný výpoveď žalobkyni až po tejto dlhej doby, využijúc najťažšie obdobie jej života a to hneď po smrti manžela. Žalobkyňa preto navrhla rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako správny. 5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec súc viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a jeho dôvodmi (§ 380 dos. 1 CSP). Na prejednanie odvolania nebolo nariadené pojednávanie (§ 385 ods. 1 CSP). 6. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne vo výroku a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 8. V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku súdu prevej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval, keď zamietol žalobu. Dôvody, pre ktoré tak urobil, okresný súd správne a podrobne rozobral v odôvodnení svojho rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). 9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k podaným odvolacím dôvodom krajský súd dodáva. Skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, ktoré boli vyvodené z vykonaného dokazovania, nevykazujú známky pochybenia a nesprávneho vyhodnotenia dôkazov. Prehodnotiť tieto závery by odvolací súd mohol iba v prípade, ak by zopakoval už vykonané dôkazy alebo dokazovanie doplnil. Inak je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP). Odvolací súd preto nemôže bez ďalšieho pristúpiť k zmene napadnutého rozhodnutia a v danom prípade na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie nie je daný žiadny z dôvodov, ktoré sú uvádzané v ust. § 385 ods. 1, 2 CSP. 10. Je vhodné k dôvodom súdu prvého stupňa ešte poukázať aj na rozhodnutie 74/1968 ktorého právna veta uvádza: „V rámci úvahy, či užívateľ bytu hrubo porušuje svoje povinnosti tým, že neplatí úhradu za užívanie bytu, alebo za služby po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, prihliadne súd aj na skutočnosť, že užívateľ bytu zaplatil dlžnú úhradu za užívanie bytu alebo za služby v priebehu konania o návrhu na zrušenie práva užívať byt (§ 711 ods. 1 písm. d) OZ) prihliadne aj na to, z akých dôvodov a ako dlho neplatil užívateľ bytu za užívanie bytu alebo za služby, aké sú pomery užívateľa a pod.“. Je nepochybné, že v čase súdneho konania už žalobkyňa dlžnú čiastku uhradila. K tejto skutočnosti bolo dôvodné prihliadnuť. Nepopierateľnou skutočnosťou je aj to, že k neplateniu úhrady za užívanie bytu v predpísanej čiastke dochádzalo v období, keď žalobkyňa nebola výlučnou užívateľkou bytu, ale tento byt užívala spolu s manželom. Znamená to, že nemožno žalobkyňu v plnom rozsahu činiť zodpovednou za to, aká výška úhrady nájomného bola platená v čase, keď táto nezávisela iba na vôli a rozhodnutí žalobkyne. 11. Pokiaľ ide o rozhodovanie o náhrade trov konania, odvolací súd zastáva stanovisko, že v tomto prípade je dôvod použiť ust. § 257 CSP. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považuje odvolací súd skutočnosť, že napriek výsledku konania žalobkyňa spolu s nebohým manželom nepostupovali v spornom prípade v súlade so zákonom. Žalovanému nemožno vytýkať, že k ochrane svojich práv použil zákonný postup. 12. Odvolací súd preto zmenil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania a žalobkyni náhradu trov prvostupňového konania nepriznal. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania krajský súd postupoval s takisto s ohľadom na už vyššie citovaný záver. 13. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).