Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/208/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615201855 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615201855.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v právnej veci žalobcu DESTACAR, s.r.o. so sídlom Rovňany 10, 985 24 Rovňany, IČO: 36 623 687, zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Matalom, so sídlom Martina Rázusa 19, 984 01 Lučenec, proti žalovanému UNIQA poisťovňa, a.s. so sídlom Lazaretská 15, 820 07 Bratislava, IČO: 00 653 501, zastúpenému PRK Partners s.r.o., so sídlom Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 978 643, o zaplatenie 15.127,04 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Lučenec, č.k. 13Cb/49/2015-310 zo dňa 25. apríla 2016 takto r o z h o d o l : I. Medzitýmny rozsudok Okresného súdu Lučenec, č.k. 13Cb/49/2015-310 zo dňa 25. apríla 2016 potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým medzitýmnym rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že právo žalobcu na zaplatenie poistného plnenia v súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 28.3.2014 na motorovom vozidle K. XXXZ (G.), EVČ: V., VIN: X., rok výroby XXXX, zdvihový objem XXXX cm3 j e d a n é . 2. V rozhodnutí uviedol, že žalobca uzatvoril so žalovaným Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorou bolo poistené osobné motorové vozidlo značky K. XXXZ (G.), EVČ: V. pre prípad krádeže, lúpeže, poškodenia alebo zničenia. Žalobca je vlastníkom a prevádzkovateľom poisteného motorového vozidla, ktoré v rámci svojej podnikateľskej činnosti využíva na krátkodobý aj dlhodobý prenájom na základe individuálnych požiadaviek klientov žalobcu. Dňa XX.X.XXXX v čase o 20,45 hod. došlo k dopravnej nehode, ktorú zavinil vodič poisteného motorového vozidla V. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. X, pričom na dopravnej nehode mal účasť aj Q. J., nar. XX.X.XXXX, bytom B., V. XXX. K dopravnej nehode bola privolaná hliadka polície, pričom o dopravnej nehode bol políciou vyhotovený záznam o preverení oznámenia - škodovej udalosti a vinníkovi dopravnej nehody bola uložená sankcia za priestupok vo forme blokovej pokuty. Žalobca následne dňa 2.4.2014 oznámil žalovanému vznik poistnej udalosti na poistenom motorovom vozidle, ktorú žalovaný zaevidoval pod č. XXXXXXXXXX. Žalobca umožnil žalovanému vykonať dňa 9.4.2014 obhliadku poškodeného vozidla a dňa 22.4.2014 jeho následnú doobhliadku pre zistenie rozsahu poškodení spôsobených dopravnou nehodou a k stanoveniu výšky poistného plnenia. Po vykonaní šetrenia žalovaný odmietol žalobcovi poskytnúť poistné plnenie podľa dojednanej zmluvy a poistnú udalosť ukončil bez poskytnutého šetrenia. Žalobca dňa 23.10.2014 vyzval žalovaného na bližšie zdôvodnenie svojho zamietavého stanoviska, a vyzval ho na doloženie všetkých relevantných dokumentov, z ktorých pri svojom postupe žalovaný vychádzal, avšak žalovaný žalobcovi dokumentáciu nepredložil. Keďže žalobca nedostal od žalovaného ďalšie pokyny k postupu pri likvidácii poistnej udalosti, zabezpečil si žalobca v autoservise vykonanie opravy poškodení motorového vozidla, o čom bola vystavená faktúra č. 30140333 zo dňa 21.10.2014, podľa ktorej náklady na vykonanie opravy poškodení motorového vozidla predstavovali sumu 15 923,19 Eur bez DPH. Výpočet nákladov na opravu bol urobený podľa autorizovaného programu U. zo dňa 21.8.2014. Žalobca tvrdil, že podľa poistnej zmluvy, ako aj Všeobecných poistných podmienok pre poistenie S. má právo na plnenie, ak došlo k poškodeniu alebo zničeniu predmetu poistenia poistnou udalosťou za dodržania ustanovení v podmienkach poistenia a dojednaní v poistnej zmluve. Žalobca poukázal na to, že haváriou sa podľa oddielu II ods. 5 bod 8. sa rozumie škodová udalosť alebo dopravná nehoda v cestnej premávke, pri ktorej dôjde k poškodeniu alebo zničeniu predmetu poistenia v dôsledku zvonku pôsobiacich mechanických síl. Žalobca teda žiadal priznať sumu určenú výškou nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla v sume 15. 923,19 Eur, po odpočítaní zmluvnej spoluúčasti 5 %, t.j. 796,15 Eur. Žalobca tiež v súlade s § 369 Obchodného zákonníka si uplatnil aj právo na úhradu úrokov z omeškania vo výške 9,15 % ročne z dlžnej sumy, a to od nasledujúceho dňa, kedy žalovaný vystavil žalobcovi oznámenie, že mu poistné plnenie neposkytne, t.j. od 3.9.2014. 3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a tvrdil, že šetrením predmetnej škodovej udalosti bolo zistené, že rozsah a charakter poškodenia vozidla K. z technického hľadiska nezodpovedá deklarovanému nehodovému deju. Žalovaný si prizval znalca, ktorý na všetky položené otázky odpovedal negatívne a so záverov znaleckého posudku vyplynulo, že poistná udalosť vôbec nenastala, a teda žalovanému ani nemohla vzniknúť a nevznikla povinnosť poskytnúť poistné plnenie. Z tohto dôvodu ukončil škodovú udalosť bez poskytnutia poistného plnenia. 4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými v spise, ktorého súčasťou je aj znalecký posudok č. 2/2015 súdneho znalca H.. U. Z., ktorý zadal na vypracovanie žalobca, z ktorého vyplýva, že z technického hľadiska je prijateľné, že k poškodeniu vozidiel došlo pri dopravnej nehode dňa XX.X.XXXX. 5. Súd prvej inštancie vzhľadom na dva rozdielne znalecké posudky a závery v nich prijaté, predložené zo strany žalobcu, ako aj žalovaného, nariadil znalecké dokazovanie organizáciou EXPERT - GROUP k.s. so sídlom v Bratislave a poveril ju preskúmať znalecké posudky súdnych znalcov H.. V. S. a H.. U. Z.. X. Súdom ustanovená znalecká organizácia vypracovala znalecký posudok č. X/XXXX, z ktorého okrem iného vyplýva, že nie je možné považovať výpovede vodičov za technicky neprijateľné a zároveň je konštatované, že je technicky prijateľné, že poškodenia na vozidle W. D. a K. XXXZ vznikli pri ich vzájomnej zrážke. 7. Vykonaným dokazovaním mal súd za to, že dôkazy vo vzájomnej súvislosti logicky dokazujú tvrdenia žalobcu. Za nepochybnú skutočnosť okresný súd považoval, že dopravná nehoda zo dňa XX.X.XXXX bola na polícii hlásená, príslušníci Polície boli na miesto nehody privolaní, bolo vykonané policajné šetrenie a vodič, ktorý dopravnú nehodu zapríčinil bol v blokovom konaní postihnutý. Ďalšou nepochybnou skutočnosťou podľa okresného súdu je, že osobné motorové vozidlá K. a W. D. boli poškodené a to dejom, ktorý je technicky možný a korešponduje výpovediam svedkov za predpokladu, že motorové vozidlo W. D. nebolo intenzívne brzdené, resp. v čase zrážky ( v momente nárazu už stálo tak, ako to vyplýva zo znaleckého posudku znaleckej organizácie EXPERT - GROUP a výpovede súdneho znalca H.. X. ). Z výpovede vodiča motorového vozidla W. D. vyplýva, že z dôvodu náhlej prekážky na ceste, a to vybehnutia zvery pristúpil k brzdeniu. Logickou reakciou vodiča na vzniknutú situáciu je intenzívne brzdenie a snaha vyhnúť sa prekážke, čo vodič aj popísal. Vodič sa však nevedel vyjadriť k otázke, či v momente zrážky jeho vozidlo už stálo, alebo či ešte proces intenzívneho brzdenia pokračoval. K obrane žalovaného spočívajúcej v tom, že nehodový dej musel prebiehať inak, keďže nedošlo k zlomeniu predného sedadla na strane vozidla osobného motorového vozidla W. D., je podľa názoru súdu hypotetickou, keďže svedok - vodič tohto vozidla sa nevedel jasne vyjadriť k tejto otázke a z pripojenej fotodokumentácie to jednoznačne nie je zrejmé. Súd tiež poukázal na to, že súdny znalec na pojednávaní na predmetnú otázku odpovedal taktiež hypoteticky, že by k takémuto poškodeniu mohlo dôjsť, čo však podľa názoru súdu nevylučuje, že z určitých dôvodov k nemu nedošlo, napr. hmotnosť vodiča, technická stránka vozidla a pod. Nakoľko podľa názoru súdu prvej inštancie vykonané dôkazy poskytujú z hľadiska dôkazného vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu logicky skutkovo odôvodniteľný celok, súd konštatoval, že právo žalobcu v tejto časti je preukázané. 8. K žalovaným predloženým dôkazom, a to k nim predloženému znaleckému posudku súd uviedol, že nezohľadňuje skutočnosť, že vozidlo v čase zrážky v bezprostrednom momente mohlo byť už stojace alebo spomaľujúce, pričom táto okolnosť už žiadnym dokazovaním nie je možné, aby bola overená, keďže rekonštruovať nehodu nie je možné. Aj poukazovanie žalovaného na hypotetickú možnosť zlomenia sedačky je vo vzťahu k uplatnenému právu žalobcu menej logicky zdôvodniteľná. K tvrdeniu žalovaného vo vzťahu k možnému fingovaniu dopravnej nehody zo strany žalobcu súd uviedol, že sa mu javí nelogickým, že by účastníci nehody boli vozidlá, ktoré boli nepojazdné, na miesto nehody doviezli zrejme odťahovou službou a následne ich aranžovali do podoby dopravnej nehody, toto následne polícii oznamovali, a to všetko na frekventovanej ceste J. - B. S., o ktorej je všeobecne známe, že je spojnicou dvoch okresných miest. 9. K obrane žalovaného, že nedošlo k včasnému hláseniu dopravnej nehody, resp. k popisu nehodového deja súd uviedol, že táto skutočnosť podľa jeho názoru je irelevantná, nakoľko nemá žiadny vplyv na vznik škody, ani na jej výšku. Okresný súd tiež považuje za právne irelevantné pre vzťah k prebiehajúcemu konaniu poukázanie žalovaného na prebiehajúce iné súdne konanie, kde si žalobca tiež uplatňuje právo titulom náhrady škody haváriou iného motorového vozidla. 10. Súd prvej inštancie z uvedených dôvodov a s poukazom na zákonné ustanovenie §799 ods. 3 Občianskeho zákonníka nepovažoval právo na zníženie poistného plnenia zo strany žalovaného za dôvodné, pričom žalovaný v danom prípade fakticky znížil poistné plnenie s nulovou výplatou poistného. K nevyplateniu poistného však nedošlo s odkazom na neskoré hlásenie poistnej udalosti, ale s poukazom na nesúlad deklarovaného deja dopravnej nehody s poisťovňou vypracovaným znaleckým posudkom t.j. na základe inej skutočnosti. Súd však napriek uvedenému konštatoval, že dopravná nehoda sa uskutočnila dňa XX.X.XXXX, čo bol piatok, následne prvým pracovným dňom deň bol 1.4.2014 a nehoda bola ohlásená 2.4.2014, teda s jednodňovým opozdením. Uvedené opozdenie podľa názoru súdu žiadnym spôsobom nemalo vplyv na poistnú udalosť, ani na zväčšenie rozsahu jej následkov. 11. Súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom podľa § 152 ods. 2 O.s.p., aby sa vyriešila otázka, či právo žalobcu na poistné plnenie je dané a v prípade právoplatného vyriešenia tejto otázky sa bude zaoberať otázkou výšky spôsobenej škody, keďže zo strany žalovaného výška škody bola namietaná a bola spochybnená aj fakturácia, t.j. nie je zrejmé, v akej výške skutočná škoda na majetku žalobcu vznikla. 12. Proti medzitýmnemu rozsudku okresného súdu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd podľa § 220 O.s.p. rozhodol tak, že rozsudok okresného súdu zmení tak, že nárok žalobcu nie je daný a zaviaže žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania. V prípade, ak odvolací súd dospeje k názoru, že nie sú dané dôvody na zmenu rozsudku žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 13. V odvolaní chronologicky zhrnul časovú následnosť od uzatvorenia poistnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, až po vyhlásenie medzitýmneho rozsudku. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne rozhodol, neúplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru odvolateľa je nepochybnou skutočnosťou, že dopravná nehoda bola hlásená orgánu Policajného zboru, pričom príslušníci orgánu PZ na miesto vzniku dopravnej nehody prišli a vykonali šetrenie. O šetrení dopravnej nehody bol vyhotovený záznam, ktorý uvádza, že ide o škodovú udalosť a nie dopravnú nehodu. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal skutočnosťou, či išlo o dopravnú nehodu a nie škodovú udalosť, tak ako to uviedol orgán PZ v zázname, nakoľko v zmysle § 64 ods. 1 písm.d) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca 1,5 násobok väčšej škody podľa trestného zákona. Podľa § 125 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z. trestného zákona sa väčšou škodou rozumie škoda vo výške 2.660,-Eur. Vzhľadom na uvedené v zmysle § 64 ods. 1 písm. d) zákona o cestnej premávke, ide o dopravnú nehodu, ak je škoda vyššia ako 3.990,-Eur, teda možno určiť, že dopravná nehoda je v zmysle zákona o cestnej premávke bez pochyby dopravnou nehodou. Podľa § 67 a nasl. zákona o cestnej premávke mal orgán PZ vykonať šetrenie o dopravnej nehode, ktoré by detailne zaznamenalo stopy po dopravnej nehode. Okresný sú však nijakým spôsobom neodôvodnil, že dopravná nehoda nebola ohlásená a objasnená príslušným orgánom PZ v zmysle zákona o cestnej premávke ako dopravná nehoda. Žalovaný má za to, že v zmysle záznamu orgánu PZ je jasné, že pri dopravnej nehode nedošlo ku škode väčšej ako 3.990,-Eur. Vzhľadom na uvedené je v ostrom kontraste nárok žalobcu, ktorý len za poškodenie vozidla K. požaduje sumu 15.127,04 Eur, pričom došlo aj k poškodeniu vozidla W.. Vzhľadom na uvedené žalovaný považuje vyjadrenie súdu prvej inštancie o riadnom preukázaní nahlásenia dopravnej nehody orgánu PZ za nedostatočne odôvodnené a nepreukázané. 14. Žalovaný tiež poukázal na vyjadrenie vodiča vozidla W. v oznámení o poistnej udalosti, ktorý uviedol „ v križovatke v smere do B. S. prudko zabrzdil, pričom za ním idúce vozidlo nestihlo zabrzdiť a narazilo do zadnej časti“. Žalobca v oznámení o poistnej udalosti zo dňa 14.4.2014 uviedol: „ vozidlo idúce pred ním brzdilo prudko do križovatky a vozidlo A nestačilo dobrzdiť a narazilo do vozidla B“. V závere znaleckého posudku č. 1 znalec Kováč uviedol, že v zmysle opísaného priebehu dopravnej nehody poškodenia vozidiel spolu nekorešpondujú. Zo záveru znaleckého posudku č. 2 znalca Z. vyplýva, že vychádzal z predpokladu, že vozidlo W. brzdilo z dôvodu vchádzania do križovatky a poškodenia vozidiel spolu korešpondujú za predpokladu, že vozidlo W. bolo normálne brzdené od 2 do 4 metrov za sekundu. Zo záveru znaleckého posudku č. 3 znaleckej organizácie vyplýva, že za predpokladu, že vozidlo W. intenzívne brzdilo poškodenia vozidiel nekorešpondujú. Za podmienky, že vozidlo W. nebolo brzdené, bolo brzdené so spomalením nižším ako 3% z maximálnej hodnoty brzdného spomalenia, stálo, teda jeho rýchlosť bola v=0,00 km za hodinu, poškodenia vozidiel spolu korešpondujú. Spoločnosť žalovaného má za to, že došlo k rozporu vo výpovedi vodiča vozidla K., nakoľko ten najprv tvrdil, že vozidlo W. začalo prudko brzdiť a on nestihol dobrzdiť a narazil do vozidla W., pričom neskôr uviedol, že narazil do pred ním stojaceho vozidla W.. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že okresný súd sa nedostatočne zaoberal pôvodnými výpoveďami svedkov, najmä výpoveďou vodiča vozidla K. a neodôvodnil rozpor v jeho výpovediach. Okresný súd Lučenec tiež uviedol, že vodič vozidla W. nevie presne určiť, či bolo jeho vozidlo W. v pohybe alebo nie, a že takáto výpoveď je v stresovej situácii bežná. Žalovaný má za to, že vodič vozidla W. aj v súdom citovanej vete jasne vypovedal, že prudko brzdil a v tom prišiel náraz. Vzhľadom na uvedené žalovaný považuje zistený skutkový stav z dôkazu - výpovede vodiča vozidla W. za nesprávny. Žalovaný dal tiež do pozornosti, že okresný súd zobral do úvahy výpoveď svedka - vodiča vozidla K. zo dňa 13.7.2015, teda potom, ako bol vypracovaný znalecký posudok č. 2, v ktorom znalec konštatoval, že za predpokladu normálneho spomaľovania vozidla W. do križovatky poškodenia oboch vozidiel spolu korešpondujú. Žalovaný tvrdí, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil rozpor medzi výpoveďou svedka - vodiča vozidla K., a prečo bral do úvahy jeho neskoršiu výpoveď. Podľa názoru žalovaného je logické a pravdepodobnejšie, že práve skoršia výpoveď je vzhľadom na časový odstup od udalosti presnejšia a viac detailná. 15. Odvolateľ zároveň poukázal na výpoveď znalca znaleckej organizácie zo dňa 7.3.2016, ktorý na otázku ohľadne poškodenia interiéru vozidla W. uviedol, každopádne pri náraze vozidlom v rýchlosti cca 48km/hod. do vozidla pohybujúceho sa od 0 km/hod. do 3km/hod. a pri hmotnosti vodiča niekde medzi 70 až 80 kg, by k zlomeniu takéhoto sedadla malo dôjsť. Okresný súd však v napadnutom rozsudku uviedol, že znalec znaleckej organizácie sa na pojednávaní vyjadril hypoteticky, pričom by k takémuto poškodeniu mohlo dôjsť, čo však nevylučuje, že z určitých dôvodov k nemu nedošlo, napr. hmotnosť vodiča, technická stránka a podobne. Odvolateľ má za to, že okresný súd nedostatočne odôvodnil svoj záver v rozsudku ohľadne sedadla vodiča W.. Z výpovede znalca znaleckej organizácie jasne vyplýva, že v prípade, ak vodič vozidla W. mal hmotnosť 70 až 80 kg a viac, malo dôjsť k zlomeniu sedadla vodiča. Znalec teda neodpovedal hypoteticky, ale určil, že ak boli naplnené určité podmienky, malo dôjsť k zlomeniu sedadla. Žalovaný predložil dôkaz o tom, že sedadlo vodiča vozidla W. nebolo vôbec poškodené ( záznam o poškodení vozidla W.), a preto má za to, že okresný súd z vykonaného dokazovania nesprávne vyhodnotil skutkový stav. Z uvedeného podľa názoru žalovaného jednoznačne vyplýva, že ak by poistná udalosť prebehla tak, ako opísal žalobca, vozidla W. malo mať poškodené sedadlo vodiča. V prípade, že sedadlo vodiča vozidla W. nebolo poškodené, je zrejmé, že vo vozidle W. sa v čase vzniku dopravnej nehody nenachádzal vodič. 16. Žalovaný tiež uviedol, že fingovanie dopravnej nehody nikdy nenaznačil a nevie na základe akých tvrdení okresný súd dospel k takémuto záveru. Odvolateľ má však za to, že havarijné poistenie sa nevzťahuje na akékoľvek a všetky škody, ktoré vzniknú na poistenom vozidle, pričom žalobca a vodič vozidla K. boli povinní poskytnúť v zmysle poistnej zmluvy a VPP, ako aj v zmysle zákona pravdivé vysvetlenie o vzniku a priebehu dopravnej nehody. V tejto súvislosti poukázal na § 779 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odd. I. článok 7 ods. 1 písm. h) oddiel I. článok 7 ods. 2 písm. b) a oddiel I. článok 8 ods. 1 písm. a) VPP. Žalovaný dal tiež do pozornosti, že povinnosť opísať pravdivo skutkový stav je kľúčová povinnosť, ktorá vyplýva z poistných zmlúv a je zameraná práve na predchádzanie poistným podvodom. Žalovaný je povinný platiť vzniknutú škodu, iba ak bola spôsobená náhlou a nedpredvídanou udalosťou. Spochybňovanie opísaného priebehu je jedinou možnosťou poisťovne, ako sa brániť proti situáciám, kedy dochádza k zámernému poškodzovaniu vozidiel poistencami, s cieľom presunúť úhradu poškodenia vozidla, ktorá nie je krytá poistením na poisťovňu. Ak by sa prijal záver, že poisťovne sú pri havarijnom poistení povinné platiť škodu vždy a nie je potrebné skúmať priebeh vzniku poistnej udalosti, malo by to za následok neúmerné zvýšenie poistných plnení a došlo by k ohrozeniu ich podnikateľskej činnosti. Žalovaný tiež upozornil na to, že žalobca si dal opraviť vozidlo K. vo svojom autoservise, z čoho vyplýva, že zisk vykonaním opravy bol výlučne v prospech žalobcu. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že v konaní jasne preukázal, že dopravná nehoda sa nestala tak, ako to uvádzali vodiči vozidiel. Ako vyplynulo zo znaleckých posudkov vozidlo W. muselo stáť, resp. sa pohybovať minimálnou rýchlosťou, pričom v oboch oznámeniach o škodovej udalosti bolo uvedené, že vozidlo W. prudko brzdilo. Tiež sedadlo vodiča vozidla W. malo byť poškodené, a preto má žalovaný za preukázané, že vozidlo W. v čase vzniku dopravnej nehody stálo a nesedel v ňom vodič. 17. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil, ako vecne správny. Vo vyjadrení uviedol, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie. Okresný súd sa so všetkými dôvodmi v odvolaní uvedenými dostatočne v rozhodnutí vysporiadal, pričom jasne uviedol, aké úvahy ho viedli k rozhodnutiu, že práve žalobcovo zaplatenie poistného plnenia v súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa XX.X.XXXX voči žalovanému je dané. Podľa názoru žalobcu je irelevantné, že orgán PZ o šetrení dopravnej nehody vyhotovil záznam, ktorý uvádza, že ide o škodovú udalosť a nie o dopravnú nehodu. Účastníci dopravnej nehody si splnili svoju oznamovaciu povinnosť, aj postupovali aj v súlade s poistnou zmluvou. Zároveň je nepochybné, že príslušníci orgánu PZ na miesto vzniku dopravnej nehody prišli a vykonali šetrenie. 18. Podľa názoru žalobcu je pre účely súdneho konania dôležitý záver, že poškodenia na obidvoch motorových vozidlách geometricky korešpondujú a dopravná nehoda je technicky prijateľná. Z výpovede súdneho znalca H.. X., ako aj znaleckej organizácie je nepochybné, že motorové vozidlá K. a W. D. boli poškodené, a to dejom, ktorý je technicky možný a korešponduje výpovediam svedkov za predpokladu, že motorové vozidlo W. D. nebolo intenzívne brzdené, resp. v čase zrážky už stálo. Žalobca tiež súhlasí s konštatovaním súdu, že obrana žalovaného spočívajúca v tom, že nehodový dej musel prebiehať inak, keďže nedošlo k zlomeniu predného sedadla na strane vodiča motorového vozidla W. D., je podľa názoru súdu hypotetickou, keďže svedok - vodič tohto vozidla sa nevedel jasne vyjadriť k tejto otázke a z pripojenej fotodokumentácie to jednoznačne nie je zrejmé. Tak isto súdny znalec na pojednávaní na predmetnú otázku odpovedal iba hypoteticky, že by k takémuto poškodeniu mohlo dôjsť, čo však nevylučuje, že z určitých dôvodov k nemu nedošlo. Zároveň je potrebné uviesť, že žalovaný v tomto smere neprodukoval ďalšie dôkazy, a teda neuniesol dôkazné bremeno. 19. Žalobca tvrdí, že neporušil svoju povinnosť podať pravdivé vysvetlenie o vzniku a priebehu dopravnej nehody a zároveň nebolo preukázané, že by porušil inú povinnosť pre neho vyplývajúcu zo zákona, poistnej zmluvy a poistných podmienok. Zároveň poukázal na ustanovenia § 799 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka a uviedol, že znížiť poistné plnenie podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka môže poisťovateľ len za súčasného splnenia zákonných predpokladov. Splnenie všetkých podmienok na zníženie poistného plnenia musí preukázať poisťovateľ. V súdenej veci v tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. 20. K námietke žalovaného, že žalobca si dal poškodené motorové vozidlo opraviť vo vlastnom autoservise žalobca uviedol, že neobdržal od žalovaného ďalšie pokyny k postupu pri likvidácii poistnej udalosti. Z tohto dôvodu si zabezpečil vykonanie opravy poškodení motorového vozidla v ním prevádzkovanom autoservise, o čom bola vystavená faktúra. Faktúra o výške nákladov na opravu vychádza z výpočtu nákladov na opravu podľa autorizovaného programu U.. Žalobca má za to, že uplatnená suma predstavuje primerané náklady na opravu poškodeného motorového vozidla, znížené o dojednanú spoluúčasť. Tiež uviedol, že náklady za opravu v autorizovanom servise, by boli podstatne vyššie. Žalobca v podstate znížil poistné plnenie, keď využil služby neautorizovaného servisu poskytujúceho služby na vysokej úrovni a za primeranú cenu podstatne nižšiu, ako v servise autorizovanom. Žalovaný svoju námietku bližšie neodôvodnil, či napr. niektoré konkrétne položky z faktúry nesúvisia s poistnou udalosťou, resp. sú neprimerané. 21. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1.7.2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 22. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 CSP prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( § 385 ods. 1 CSP ) a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 23. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 24. Podľa ustanovenia § 398 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 25. Podľa ustanovenia § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. 26. Podľa ustanovenia § 212 ods. 2 CSP, rozsudkom sa rozhoduje o celej prejednávanej veci. Ak je to účelné, súd môže rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe alebo dôvode. 27. Podľa ustanovenia § 214 ods. 1 CSP, ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom. 28. Podľa ustanovenia § 214 ods. 2 CSP, súd môže na návrh strany medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť, či tu je, alebo nie je právo, od ktorého celkom alebo sčasti závisí rozhodnutie vo veci samej. 29. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovaného dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie o základe žaloby, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje. 30. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca žalobou podanou na súd dňa 18.2.2015 sa domáhal proti žalovanému zaplatenia 15.127,04 Eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že na motorovom vozidle žalobcu poisteného u žalovaného došlo k dopravnej nehode, následkom ktorej si žalobca uplatnil u žalovaného poistné plnenie, ktoré mu žalovaný odmietol vyplatiť. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní všetkými listinnými dôkazmi predloženými v spise, a to aj znaleckým posudkom vypracovaným na základe objednávky žalovaného, ako aj na základe znaleckého posudku vypracovaného na základe objednávky žalobcu, pristúpil k nariadeniu znaleckého dokazovania nezávislou znaleckou organizáciou, ktorá vyslovila záver, že za určitých okolností mohlo dôjsť k dopravnej nehode tak, ako uviedli vodiči havarovaných vozidiel. Vzhľadom na hospodárnosť konania, ako aj na námietky žalovaného ohľadne samotnej výšky uplatnenej pohľadávky, okresný súd rozhodol o základe nároku medzitýmnym rozsudkom tak, že právo žalobcu na zaplatenie poistného plnenia v súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 28.3.2014 na motorovom vozidle značky K. XXXZ (G.), EVČ: V., je dané. 31. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 19.3.2013, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje ( poistený ). 32. Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 19.3.2013, ak malo vedome porušenie povinností uvedených v ods. 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej sumy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinností plniť. 33. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že účastníci dopravnej nehody na miesto jej uskutočnenia prizvali orgán PZ. Z tohto dôvodu odvolací súd zastáva názor, že bola splnená zákonná povinnosť vodičov motorových vozidiel k dopravnej nehode, resp. škodovej udalosti prizvať policajný orgán. Samotná skutočnosť, že príslušníci policajného zboru, ktorí sa na miesto dostavili, neposudzovali a nezadokumentovali zistený stav ako dopravnú nehodu, ale ako škodovú udalosť, nemôže byť na ťarchu vodičov, resp. v tomto prípade žalobcu, ako vlastníka vozidla. Odvolací súd zdôrazňuje, že skutočnosti namietané žalovaným v odvolaní, čo sa posudzuje za škodovú udalosť, a čo za dopravnú nehodu musia vedieť v prvom rade posúdiť príslušníci policajného zboru, ktorí vykonávajú šetrenie. Z tohto dôvodu sa odvolací súd plne stotožnil s argumentáciou súdu prevej inštancie, že nehoda bola na polícii hlásená dňa XX.X.XXXX, t..j. v dobe dopravnej nehody. Odvolací súd taktiež dopĺňa, že nie vždy je možné na mieste nehody zistiť, či sa jedná o škodovú udalosť, resp. dopravnú nehodu, teda aká výška škody vznikla. Samotný vodič automobilu K. nemusel vedieť odhadnúť rozsah a výšku škody v čase vzniknutej nehody, a práve túto skutočnosť mal zhodnotiť privolaný príslušník policajného zboru. Pokiaľ v danom prípade bol spísaný zápis o škodovej udalosti a nie vykonané šetrenie ohľadne dopravnej nehody, za túto skutočnosť nemôže niesť zodpovednosť žalobca, ako vlastník motorového vozidla, ktorý osobne pri nehode, ani pri privolaní príslušníkov polície nebol. 34. Odvolací súd sa zároveň plne stotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že pri každej dopravnej nehode dôjde pri účastníkoch dopravnej nehody k stresu, následkom čoho nie sú absolútne presne schopní popísať skutkový dej, ako k nehode došlo. Pokiaľ však zo znaleckého posudku predloženého žalobcom, ako aj zo znaleckého posudku vypracovaného znaleckou organizáciou ustanovenou v súdnom konaní súdom prvej inštancie vyplýva, že za istých okolností mohlo dôjsť k dopravnej nehode tak, ako to popísali obidvaja vodiči, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zastáva názor, že právo žalobcu na zaplatenie poistného plnenia je dané. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že za istých okolností malo dôjsť ku poškodeniu - zlomeniu predného sedadla na strane vodiča osobného motorového vozidla W. D.. Neexistujú totiž úplne hodnoverné dôkazy, či sedadlo jednoznačne nebolo poškodené. 35. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že k nehode došlo, žalobca má havarijne poistené motorové vozidlo K. XXXZ (XX) EVČ: V. u žalovaného a preto v prípade dopravnej nehody má právo za splnenia zákonných podmienok na poistné plnenie. 36. Odvolací súd tiež dopĺňa, že znalecký posudok predložený zo strany žalovaného nezohľadňoval všetky možné alternatívy postupu vodičov pri vzniku nehody. Z tohto pohľadu sa tento znalecký posudok odvolaciemu súdu javí ako nehodnoverný, nakoľko vychádza jedine z jednej situácie, následkom ktorej znalec dospel k názoru, že opísaným skutkovým dejom nemohlo dôjsť k dopravnej nehode. 37. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, pretože je vo výroku vecne správne. Zároveň odvolací súd súhlasí s postupom súdu prvej inštancie, že z dôvodu hospodárnosti rozhodol medzitýmnym rozsudkom. 38. O výške škody po vykonanom dokazovaní rozhodne súd prvej inštancie rozsudkom vo veci samej. 39. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v súlade s § 262 ods. 1 CSP. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).