Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/220/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615201855 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6615201855.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu DESTACAR, s.r.o. so sídlom Rovňany 10, 985 24 Rovňany, IČO: 36 623 687, zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Matalom, so sídlom Martina Rázusa 19, 984 01 Lučenec proti žalovanému UNIQA poisťovňa, a.s. so sídlom Lazaretská 15, 820 07 Bratislava, IČO: 00 653 501, zastúpenému PRK Partners s.r.o., so sídlom Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 978 643, o zaplatenie 15 127,04 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č.k. 13Cb/49/2015-500 zo dňa 12. októbra 2017, takto r o z h o d o l : 1. Rozsudok Okresného súdu Lučenec, č.k. 13Cb/49/2015-500 zo dňa 12. októbra 2017 v napadnutej časti výroku II., ktorým bola žaloba zamietnutá a vo výroku III. o trovách konania zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 7.563,52 Eur s úrokom z omeškania vo výške 19,15 % ročne od 3.9.2014 do zaplatenia. Druhým výrokom žalobu v časti o zaplatenie sumy 7.563,52 Eur s príslušenstvom zamietol a tretím výrokom rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. 2. V odôvodní rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 15.127,04 Eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzavrel Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorou bolo poistené osobné motorové vozidlo značky K. XXXZ (G ev.č. V. XXXU. pre prípad krádeže, lúpeže, poškodenia alebo zničenia. Žalobca je vlastníkom a prevádzkovateľom poisteného motorového vozidla, ktoré v rámci svojej podnikateľskej činnosti využíva na krátkodobý i dlhodobý prenájom na základe individuálnych požiadaviek klientov žalobcu. Dňa 28.3.2014 v čase o 20.45 hod. došlo k dopravnej nehode, ktorú zavinil vodič poisteného motorového vozidla V. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. X, pričom na dopravnej nehode mal účasť i Q. J., nar. X.X.XXXX, bytom B., V. XXX. K nehode bola účastníkmi privolaná hliadka polície, pričom o dopravnej nehode bol políciou vyhotovený záznam o preverení oznámenia - škodovej udalosti a vinníkovi dopravnej nehody bola uložená sankcia za priestupok vo forme blokovej pokuty. Žalobca dňa 2.4.2014 oznámil žalovanému vznik poistnej udalosti na poistenom motorovom vozidle, ktorú žalovaný zaevidoval pod č. XXXXXXXXXX. Žalobca v súlade s pokynmi a výzvami žalovaného umožnil mu vykonať dňa 9.4.2014 obhliadku poškodeného vozidla a dňa 22.4.2014 jeho následnú doobhliadku, ako nevyhnutné podklady k zisteniu rozsahu poškodení spôsobených dopravnou nehodou a k stanoveniu výšky poistného plnenia. Po vykonaní šetrenia žalovaný odmietol žalobcovi poskytnúť poistné plnenie v zmysle dojednanej zmluvy a poistnú udalosť ukončil bez poskytnutého šetrenia. Žalobca dňa 23.10.2014 vyzval žalovaného na bližšie zdôvodnenie svojho zamietavého stanoviska a doloženie všetkých relevantných dokumentov, z ktorých pri svojom postupe vychádzal, avšak ani na túto výzvu nebola dokumentácia žalovaného žalobcovi predložená. Keďže žalobca neobdržal od žalovaného ďalšie pokyny k postupu pri likvidácii poistnej udalosti, zabezpečil si prostredníctvom prevádzkovaného autoservisu vykonanie opravy poškodení motorového vozidla, o čom bola vystavená faktúra č. 30140333 zo dňa 21.10.2014, podľa ktorej náklady na vykonanie opravy poškodenie motorového vozidla predstavovali sumu 15.923,19 Eur bez DPH. Faktúra vychádzala z výpočtu nákladov na opravu podľa autorizovaného programu U. zo dňa 21.8.2014. Žalobca mal za to, že keďže na poistenom motorovom vozidle žalobcu, poistenom u žalovaného došlo dopravou nehodou k vzniku škody, vzniklo mu právo na poskytnutie poistného plnenia v zmysle zákonných a zmluvných dojednaní od žalovaného. Výšku žalovanej sumy určil výškou nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla 15.923,19 Eur po odpočítaní zmluvnej spoluúčasti 5 %, t.j. 796,15 Eur. 3. Žalovaný sa v konaní bránil, že škodová udalosť bola uzavretá bez poistného plnenia z dôvodu, že rozsah a charakter preukázaného a zadokumentovaného poškodenia vozidla z technického hľadiska nezodpovedá deklarovanému nehodovému deju. 4. Okresný súd v konaní rozhodol rozsudkom č.k. 13Cb/49/2015-310 zo dňa 25.4.2016 tak, že právo žalobcu na poistné plnenie je dané. Rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 41Cob/208/2016-344 zo dňa 21.12.2016 bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený a odvolací súd konštatoval, že k nehode došlo, žalobca má havarijne poistené motorové vozidlo u žalovaného, a preto v prípade dopravnej nehody má právo za splnenia zákonných podmienok na poistné plnenie. V konaní bolo teda právoplatne rozhodnuté, že právo žalobcu na poistné plnenie je dané. Súd prvej inštancie teda rozsudkom vo veci samej rozhodoval o výške poistného plnenia a uviedol, že z odborného vyjadrenia súdneho znalca H.. S. pod č. 57/2017 zo dňa 30.6.2017 vyplýva, že súdny znalec konštatuje, že žalobcom uplatnené náklady na opravu vozidla sú primerané. 5. Súd konštatoval, že žalobca si uplatňuje právo na poistné plnenie z dôvodu refundácie nákladov na opravu havarovaného motorového vozidla, ktoré má v zmysle zmluvy o havarijnom poistení poistené u žalovaného. Žalobca si neuplatňuje právo na náhradu škody v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, resp. § 373 Obchodného zákonníka v spojení s článkom IV. bod 2 oddielu II VZP, článok V. bod 5 týchto poistných podmienok. Žalobca, ako poistený má právo na poistné plnenie korešpondujúce primeraným nákladom na opravu. Primeranosť nákladov na opravu je podľa názoru súdu preukázaná odborným vyjadrením súdneho znalca, čo korešponduje analogicky aj s článkom IX. bod 1, oddielu I. VPP, keďže medzi žalobcom a žalovaným došlo k nezhode o výške poistného plnenia. Súd považoval za irelevantný názor žalovaného vo vzťahu k výške škody a spôsobu jej sanácie zo strany žalobcu, a to opravou vozidla vo vlastnej réžii, v čom žalovaný videl možnosť bezdôvodného obohatenia. Súd poukázal na všeobecné zmluvné podmienky, ktoré ako pojem poistného plnenia uvádzajú primerané náklady, čo podľa názoru súdu žalobca splnil, keďže ním požadovaná výška, aj keď na základe internej faktúry, primeranej faktúre korešponduje. 6. Žalovaný prikročil k zníženiu poistného plnenia spočiatku z dôvodu nepreukázaného deja škodovej udalosti, čo však bolo súdom v rámci medzitýmneho rozsudku vyvrátené a následne poukázal na tú skutočnosť, že došlo k porušeniu povinností vodiča motorového vozidla v zmysle článku IV. bod 7 písm. b) oddielu II VZP. Z vykonaného dokazovania považoval súd za nepochybne preukázané, že zo strany vodiča motorového vozidla došlo k porušeniu jeho povinností v zmysle zákona o cestnej premávke, ako aj všeobecných prevenčných povinností predchádzania škodám. Vodič motorového vozidla spôsobom svojej jazdy nedodržal za vozidlom idúcim pred ním takú vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy a vozidlo zastaviť, jeho rýchlosť bola tomuto stavu neprimeraná, čo bolo príčinou vzniku škodovej udalosti. Súd konštatoval, že k vzniku škodovej udalosti došlo dňa 28.3.2014 o cca 21.00 hod., teda bolo približne tri hodiny po západe slnka, ktoré zapadá cca o 18.00 hod., teda už bola de facto tma, čomu mal vodič prispôsobiť rýchlosť a spôsob jazdy najmä, ak sa blížil ku križovatke ciest. Súd konštatoval, že v prípade, ak by vodič bol dodržiaval povinnosti vyplývajúce mu zo záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, teda k škodovej udalosti by nebolo došlo, preto súd privolil dôvodnosti zníženia poistného plnenia tak, ako si žalovaný uplatnil v konaní vo výške 50 % nákladov spojených s opravou tohto vozidla, pokiaľ vodič motorového vozidla porušuje dopravné predpisy, v tomto prípade nedodržaním dostatočného odstupu od pred ním idúcim motorovým vozidlom, teda si musí byť vedomí faktu, že môže nastať stav, kedy nebude schopný motorové vozidlo dostatočne rýchlo a bezpečne ubrzdiť a tým stretu vozidiel zabrániť. Súd mal za to, že motorové vozidlo sa havarijne poisťuje pre náhodilú udalosť nezávislú od vôle vodiča a nie preto, aby vodič mohol fakticky beztrestne porušovať pravidlá cestnej premávky a pre prípad, že spôsobí škodu sebe alebo inému, aby bol tzv. poistne krytý. V tejto súvislosti súd nesúhlasil s argumentáciu žalobcu, že by de facto bola negovaná podstata havarijného poistenia, pretože podstata havarijného poistenia nespočíva v poistení zodpovednosti za porušenie dopravných predpisov zo strany poisteného, resp. vodiča motorového vozidla, ale spočíva v poistení pre prípad vzniku náhodnej udalosti od vôle vodiča nezávislej. 7. Súd prvej inštancie teda na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zo strany vodiča išlo o vedomé porušenie povinností, za ktoré je potrebné považovať aj porušenie povinnosti z nedbanlivosti, a preto je daný dôvod pre primerané zníženie poistného plnenia v zmysle § 809 ods. 1, 2 OZ. Súd tiež uviedol, že zákonné ustanovenie § 809 ods. 2 OZ neupravuje výšku, resp. rozsah zníženia poistného plnenia a neuvádza ani žiadne kritéria pre posúdenie primeranosti zníženia poistného plnenia, preto je túto primeranosť potrebné posudzovať v každom jednotlivom konkrétnom prípade osobitne, pričom treba vychádzať z toho, že uvedené ustanovenie umožňuje znížiť poistné plnenie aj vo väčšom rozsahu ako 50 %. Keďže v danom prípade bolo príčinou vzniku poistnej udalosti výlučne porušenie základnej zákonnej povinnosti účastníka cestnej premávky vodičom motorového vozidla, zníženie poistného plnenia žalovaným v rozsahu 50 % súd považoval za primerané. Súd teda mal za to, že za vedomé porušenie povinností v tomto prípade je potrebné považovať aj vedomú nedbanlivosť zo strany vodiča, ktorého povinnosťou je zachovávať dostatočne odstup pred ním idúcim vozidlom pre prípad potreby zastavenia vozidla v bezpečnej vzdialenosti. Ak sa vodič motorového vozidla bez primeraných dôvodov spoliehal na to, že k tejto okolnosti bez primeraných dôvodov nedôjde - vedomá nedbanlivosť, takéto jeho konanie bolo v priamej príčinnej súvislosti so vznikom škodovej udalosti. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Cdo/891/2015 v obdobnej právnej veci, kde súd vyslovil rovnaký právny názor ohľadom práva na zníženie poistného plnenia. 8. Súd tiež konštatoval, že žalobca si uplatnil aj právo na zaplatenie úroku z omeškania z dôvodu, že žalovaný s povinnosťou vyplatiť poistné plnenie sa dostal do omeškania. Keďže medzi žalobcom a žalovaným súd posudzoval právny vzťah ako obchodnoprávny v zmysle ustanovenia § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, napriek tomu, že poistná zmluva ako zmluvný typ je upravená Občianskym zákonníkom, súd mal za to, že strany vystupovali v právnom vzťahu v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na názor súdu prvej inštancie, že vzniklo právo žalovanému na krátenie poistného plnenia, súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie sumy 7.563,52 Eur, t.j. vo výške 50 % primeraných nákladov na opravu havarovaného motorového vozidla a vo zvyšku, t.j. v sume 7.563,52 Eur z dôvodu krátenia poistného plnenia žalobu zamietol. Zároveň priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania v súlade s § 369 Obchodného zákonníka z vyhovenej časti nároku od 3.9.2014 do zaplatenia. 9. Keďže žalobca aj žalovaný boli v konaní úspešní čiastočne, každý v rozsahu 50 %, súd v súlade s § 255 ods. 2 CSP vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 10. Proti výroku, ktorým súd žalobu zamietol a výroku o trovách konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutých častiach zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, alternatívne, aby odvolaním napadnutý rozsudok v časti napadnutých výrokov zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, ktorým žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 7.563,52 Eur s príslušenstvom zamietol považuje za nesprávnu, nakoľko rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, skutkový stav veci, ktorý vzal súd prvej inštancie za základ pre rozhodnutie nemá v oporu v súdnom spise, právny názor súdu je v rozpore s povahou a účelom majetkového poistenia, rozhodnutie je arbitrárne a nezákonné. Žalobca nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že príčinou vzniku poistnej udalosti bolo výlučne vedomé porušenie základnej zákonnej povinnosti účastníka cestnej premávky, a to ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. a zároveň vedomé porušenie jeho všeobecnej prevenčnej povinnosti. Žalobca tvrdí, že presná príčina dopravnej nehody nebola zistená, a to ani znaleckým dokazovaním. Žalobca uviedol, že presný dejový mechanizmus vzniku dopravnej nehody nie je možné určiť, čo potvrdil aj súdny znalec H.. Y. X. zo znaleckej organizácie EXPERT GROUP. V súdenej veci bolo možné určiť, že korešponduje poškodenie obidvoch motorových vozidiel, a teda je daný nárok na plnenie z havarijného poistenia, ktoré sa poskytuje bez ohľadu na zavinenie na dopravnej nehode. Z tohto dôvodu nie je možné pričítať výlučne zavinenie dopravnej nehody len vodičovi poisteného motorového vozidla V. Q. a následne nemôže byť daný dôvod na zníženie poistného plnenia postupom podľa § 809 ods. 1, 2 OZ. Žalobca tiež poukázal na výpoveď vodiča motorového vozidla W. D. ev.č. P. XXX U. pána Q. J., do ktorého narazilo poistené motorové vozidlo, ktorý na pojednávaní dňa 13.7.2015 uviedol: „ Ja som vychádzal z Z., smer S., je tam zákruta „Y“, kde mi vybehla zver, ja som v strese mykol volantom a prudko zabrzdil. V tom do mňa narazilo iné auto“. Aj s ohľadom na uvedené je podľa žalobcu zrejmé, že dopravnú nehodu spoluzavinil aj vodič motorového vozidla Q. J. a k dopravnej nehode nedošlo len výlučným zavinením vodiča poisteného motorového vozidla. S touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie vôbec nevyporiadal. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že zo záznamu o dopravnej nehode vyhotoveného OR PZ SR - Dopravným inšpektorátom Lučenec vyplýva, že dopravná nehoda bola riešená ako škodová udalosť a neboli bližšie skúmané príčiny dopravnej nehody. Vodičovi poisteného motorového vozidla bola uložená bloková pokuta 50,-Eur, avšak bližšie okolnosti nehody neboli namieste skúmané. Žalobca tiež nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zo strany vodiča išlo o vedomé porušenie jeho povinností, za ktoré je potrebné považovať aj porušenie povinností z vedomej nedbanlivosti, a preto je daný dôvod na primerané zníženie poistného plnenia v zmysle § 809 ods. 1, 2 OZ. Žalobca tvrdí, že aj v prípade, že by výlučnou príčinou dopravnej nehody bolo porušenie povinností zo strany vodiča jeho motorového vozidla nešlo o vedomé porušenie jeho povinností, a to ani o vedomú nedbanlivosť. Vodič motorového vozidla žalobcu síce mohol spôsobiť dopravnú nehodu, t.j. mohol porušiť právny predpis a zároveň ho aj mohol naozaj poznať, dokonca v danej chvíli mohol mať aj na pamäti, ale nie vedome vyhodnotil skutkovú situáciu tak, že daný odstup jeho motorového vozidla za pred ním idúcim motorovým vozidlom mu postačuje. Inak povedané, otázka „ vedomého“ porušenia by sa mala vzťahovať nielen na poznanie predpisu, ale aj na vedomé poznanie skutkového stavu, konkrétnych skutkových okolností v tom zmysle, že áno, z tohto konkrétneho odstupu asi nedobrzdím. Takáto vedomosť vodiča poisteného motorového vozidla nebola preukázaná. Vodič poisteného motorového vozidla nemohol vedieť, že daná vzdialenosť mu bude stačiť na dobrzdenie za pred ním idúcim motorovým vozidlom, nie je predsa znalec, ani počítač, aby si to v danom okamihu vypočítal. Žalobca má tiež za to, že ustanovenie § 809 OZ na rozdiel od ustanovenia § 799 OZ sa vzťahuje na plnenie povinností pred vznikom poistnej udalosti. § 809 ods. 1 OZ ustanovuje zachovať všetky právne predpisy, ktoré smerujú na odvrátenie alebo zmenšenie nebezpečenstva. Sú to predovšetkým predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak obsahujú povinnosti smerujúce na odvrátenie alebo zmenšenie nebezpečenstva, aby poistná udalosť nenastala. Zo strany žalobcu nedošlo k porušeniu takýchto povinností. Žalobca tiež poukázal na komentár X.. H. E. k Občianskemu zákonníku, podľa ktorého zníženie poistného plnenia podľa § 799 ods. 3 OZ môže poisťovateľ uplatniť len za súčasného splnenia týchto zákonných predpokladov: a) poistený vedome porušil povinnosť dohodnutú v poistnej zmluve, pričom za vedomé porušenie povinností sa považuje, ak poistený svoju povinnosť nesplnil, hoci ju poznal alebo musel poznať, a nesplnil ju napriek tomu, že z okolností prípadu vyplýval, že ju splniť mohol, b) toto porušenie malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie rozsahu jej následkov, pričom porušenie povinnosti malo rozhodujúci význam spomedzi príčin, ktoré spôsobili vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie jej následkov, c) medzi porušením povinnosti a vznikom poistnej udalosti je príčinná súvislosť, d) zníženie možno vykonať len v rozsahu, v akom malo porušenie povinnosti vplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie rozsahu jej následkov, pričom zníženie musí byť primerané. 11. Splnenie všetkých podmienok na zníženie poistného plnenia musí preukázať poisťovateľ, t.j. žalovaný. V predmetnej veci nebolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov na aplikáciu § 799 ods. 3 OZ, a preto by zníženie poistného plnenia bolo nezákonné. Žalobca tiež zdôraznil, že nebolo preukázané porušenie akejkoľvek povinnosti žalobcu a v prípade, že by aj v ďalšom konaní bolo preukázané porušenie akejkoľvek povinnosti, nie sú splnené ostatné predpoklady na zníženie poistného plnenia. 12. Napriek tomu, že podľa názoru žalobcu vôbec neboli splnené podmienky na zníženie poistného plnenia, žalobca pre úplnosť poukázal aj na nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý vôbec neodôvodnil primeranosť zníženia poistného plnenia v takom značnom rozsahu. Zníženie poistného plnenia až o 50 % urobil paušálne, arbitrárne, svojvoľne a žalobca má za to, že takýmto svojím postupom a nedostatočným odôvodnením odňal žalobcovi právo konať pred súdom a je namieste aj ďalší odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP. 13. Odvolateľ v odvolaní tiež uviedol, že v zmysle § 806 OZ z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa osobitných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje. V zmysle poistnej zmluvy má žalobca právo na náhradu primeraných nákladov na opravu havarovaného motorového vozidla znížených o dojednanú spoluúčasť. Typickým príkladom majetkového poistenia je aj tzv. havarijné poistenie motorového vozidla, pričom jedným z poistených rizík v rámci takéhoto poistenia je aj tzv. poškodenie veci. Poistenie majetku je svojou povahou vždy škodovým poistením, t.j. výška poistného plnenia sa vždy bude odvíjať od rozsahu škody, ktorá na poistenom majetku vznikne v dôsledku poistnej udalosti. Poistné plnenie z havarijného poistenia sa poskytuje bez ohľadu na zavinenie poisteného na dopravnej nehode. Tomuto korešponduje aj výška poistného, ktoré musí poistník platiť, a ktoré je podstatne vyššie ako pri povinnom zmluvnom poistení. Na každej poistenej udalosti sa poistený podieľa spoluúčasťou, ktorá fakticky zvyšuje jeho motivácii na prevencii vzniku škôd, pretože sa finančne podieľa na každej vzniknutej škode. Žalobca sa podieľal na tejto dopravnej nehode spoluúčasťou vo výške 796,15 Eur, aj napriek tomu súd znížil v zmysle § 809 ods. 1, 2 OZ poistné plnenie o ďalších 7.563,52 Eur bez bližšieho odôvodnenia. Žalobca zároveň poukázal na to, že v havarijnom poistení sa uplatňuje bonus ( zníženie poistného pri bezškodovom priebehu poistenia ) alebo naopak malus ( zvýšenie poistného pri častejších poistných udalostiach ), t.j. za každú poistnú udalosť je poistený sankcionovaný a poistné plnenie nie je jeho ziskom, ale len náhradou časti primeraných nákladov na opravu poškodenej veci. V prípade, že by bolo možné sankcionovať poisteného v zmysle § 809 ods. 1, 2 OZ za každé porušenie prevenčnej povinnosti, resp. dopravných predpisov, ako to urobil súd prvej inštancie, stratilo by havarijné poistenie v podstate akýkoľvek význam. Je všeobecne známe, že primárnym účelom havarijného poistenia je kryť škody, ktoré si zaviní sám poistený pri prevádzke vozidla. Prvok náhodilosti je prítomný aj pri nehodách v cestovnej premávke, pokiaľ poisťovateľ nepreukáže, že šlo v danom prípade o poistný podvod, resp. jeho pokus. Náhodilosť teda nemožno v žiadnom prípade stotožňovať s nedbanlivostným konaním, ale len s úmyselným. 14. K súdom prvej inštancie uvádzanému rozsudku NS SR sp.zn. 8Cbo/891/2015 žalobca uviedol, že v tejto veci boli iné okolnosti dopravnej nehody a bola známa presná príčina dopravnej nehody. Taktiež argumentácia žalobkyne bola založená na podstatne iných dôvodoch ako v súdenej veci. Žalobca má za to, že predmetné rozhodnutie NS SR je jediné svojho druhu týkajúce sa danej problematiky, preto ho nemožno považovať „ ustálenú judikatúru“. Vzhľadom na uvedené má odvolateľ za to, že v danom prípade nebol žiadny dôvod na zníženie poistného plnenia a žalobca má nárok na zaplatenie poistného plnenia v uplatnenej výške, ako aj nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 15. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu podaním zo dňa 7.11.2017, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Vo vyjadrení zhrnul skutkový stav konania od podania žaloby až do vyhlásenia napadnutého rozsudku a k podanému odvolaniu uviedol, že ho považuje za nedôvodné a nesprávne. Žalovaný sa vyjadril, že neuznáva nárok žalobcu na poistné plnenie a nesúhlasí s medzitýmnym rozsudkom. Žalobca tvrdí, že presná príčina vzniku škodovej udalosti nebola zistená, a preto nie je možné akceptovať odôvodnenie súdu v rozsudku. Žalovaný má za to, že takýto záver žalobcu je nesprávny, nakoľko odporuje skutkovým zisteniam v konaní. Poukázal na odpoveď na otázku č. 2 a) v znaleckom posudku ( strana 31 ) z ktorého vyplýva, že „ poškodenia na vozidlách spolu korešpondujú za podmienky, ak vozidlo W. v čase zrážky nebolo brzdené, bolo brzdené so spomalením nižším ako 30 % z maximálnej možnej hodnoty brzdného spomalenia, alebo stálo“. Z tohto vyplýva, že ak by vodič vozidla W. prudko brzdil tak, ako to uvádza žalobca v odvolaní, podľa Znaleckej organizácie by poškodenia spolu nekorešpondovali, a preto by žalobcovi nevznikol nárok na poistné plnenie vôbec. S prihliadnutím na uvedené je argumentácia žalobcu celkom zjavne nepresná a nedôvodná. Ak by totiž nebolo možné určiť presný dejový mechanizmus vzniku škodovej udalosti, tak v zmysle všeobecnej výluky uvedenej v odd. 1, článok 8 ods. 2 VPP by právo na poistné plnenie nevzniklo vôbec - teda nešlo by o poistnú udalosť. Predmetom poistenia nie sú totiž také udalosti, ktorých vznik a rozsah nie je možné zistiť. 16. Žalobca v odvolaní tiež uviedol, že aj v prípade, ak by výlučnou príčinou dopravnej nehody bolo porušenie povinností vodiča vozidla K., nešlo o vedomé porušenie jeho povinností a ani o vedomú nedbanlivosť. Žalovaný má za to, že žalobca opätovne nevychádza zo skutkových zistení a jeho G. sú preto nevecné, nesprávne a účelové. Poukázal na výpoveď svedka p. V. Q., v ktorej dňa 13.5.2015 na Okresnom súde Lučenec uviedol: „ K nehode došlo tým spôsobom, že ja som šiel zo sídla firmy v Y. do B. S., na križovatke pred Z. som sa zrejme zapozeral do rádia ....“. Vzhľadom na uvedené je podľa názoru žalovaného zrejmé, že sám vodič priznal vinu za spôsobenie vzniku škodovej udalosti, pričom jeho konanie je jasným a jednoznačným porušením pravidiel cestnej premávky ustanovených v ZoCP. Rovnaký záver vyplýva aj zo samotného záznamu o preverení oznámenia - škodovej udalosti č. OR PZ-LC-ODI-7-041/2014 vyhotovený Okresným riaditeľstvom Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát Lučenec zo dňa 28.3.2014, v ktorom závere je uvedené, že p. V. Q. sa udeľuje pokuta za spáchanie priestupku podľa § 17 ods. 1 ZoCP. Z uvedeného je zrejmé, že ide o vedomé porušenie povinností - nevenovanie sa riadeniu vozidla podľa § 4 ods. 1 písm.c) ZoCP a nedodržanie odstupu od pred ním idúceho vozidla W. podľa § 17 ods. 1 ZoCP. Vzhľadom na uvedené je možné jednoznačne vyvodiť, že boli naplnené všetky podmienky § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých je možné znížiť poistné plnenie. Žalovaný má za to, že ak bolo vodičovi vozidla K. udelené vodičské oprávnenie, tak musí vedieť o základnom pravidle vodiča sledovať premávku a nie hrať sa s rádiom. Žalovaný má tiež za to, že takáto povinnosť je tak elementárnou povinnosťou každého vodiča, že niet ďalšej pochybností o naplnení podmienky o vedomom porušení zo strany vodiča vozidla K.. Ide teda o vedomé porušenie povinností, ktoré v sebe zahŕňa aj vedomú nedbanlivosť, t.j. porušenie povinností, ktoré spočíva v nesplnení povinnosti vodiča vozidla K., hoci ju poznal, alebo musel poznať a nesplnil ju napriek tomu, že z okolností prípadu vyplýva, že ju splniť mohol. Žalovaný tiež uviedol, že ďalšou podmienkou podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka je podstatný vplyv na vznik škodovej udalosti. Žalovaný má za to, že z logickej povahy veci, ako aj zo Znaleckého posudku a výpovede vodiča jednoznačne vyplýva, že ak by nedošlo k porušeniu povinností na strane vodiča vozidla K. ( dodržať bezpečnú vzdialenosť a venovať sa riadeniu vozidla ), k škodovej udalosti by nedošlo. Berúc do úvahy uvedené, vedomé porušenie ZoCP zo strany vodiča vozidla K. bolo jedinou príčinou vzniku škodovej udalosti, a preto je toto konanie vodiča v priamej príčinnej súvislosti vznikom škodovej udalosti a zároveň zodpovedá celému rozsahu vzniknutej škody. 17. Žalovaný tiež nesúhlasí s názorom žalobcu, že ak by bolo možné sankcionovať poisteného z dôvodu porušenia prevenčnej povinnosti podľa § 809 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, havarijné poistenie by stratilo akýkoľvek význam. Žalovaný tvrdí, že havarijné poistenie neoprávňuje poistených bezhlavo jazdiť a porušovať právne predpisy a poškodzovať majetok svoj alebo tretích osôb. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR, sp.zn. 8Cbo/891/2015, v ktorom NS SR vyslovene dal za pravdu Krajskému súdu, že havarijné poistenie možno krátiť v dôsledku porušenia právnych povinností poisteného podľa § 809 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca vo svojej argumentácii opomína to, čo je podstatou poistenia, ktorá vyplýva priamo z § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný má za to, že žalobca nesprávne vykladá pojem náhodilosť, nakoľko ak by podľa Okresného súdu Lučenec nešlo o náhodnú udalosť, žalobu by zamietol, keďže predmetom poistenia je výlučne náhodná udalosť. Riziko vzniku náhodnej udalosti je logicky omnoho vyššie, ak zo strany poistených dochádza k vedomému porušovaniu povinností. Porušenie predpisov je zákonom zakázané a spoločenstva neprijateľné, preto žalobca nemôže očakávať, že škoda, ktorá mu vznikne jeho protiprávnym konaním bude v plnej výške krytá poistnou zmluvou. Taktiež je nesprávny výklad žalobcu o všeobecnom vnímaní havarijného poistenia a povinného zmluvného poistenia. Havarijné poistenie nekryje akúkoľvek škodu na poistenom vozidle, ktorú si poistený spôsobí sám. Havarijné poistenie kryje škody, ktoré sú dohodnuté v poistnej zmluve ( odd. II, článok 2 VPP ), napríklad kryje škodu spôsobenú aj treťou osobou - krádež vozidla. Havarijné poistenie kryje aj škody, ktoré si spôsobí sám poistený, avšak nemožno dôvodne očakávať, že kryté budú akékoľvek škody spôsobené poisteným a v plnej výške. V opačnom prípade by dochádzalo k nekontrovateľnému uplatňovaniu si náhrady škôd, pri ktorých by bolo úplne irelevantné ako vznikli. Ide o obranný mechanizmus poisťovní, ktoré nedisponujú s poistenými vozidlami, a nevedia, čo sa s nimi deje, a preto sú odkázané výlučne na to, čo im poistený uvedie v oznámení o vzniku škodovej udalosti. Vzhľadom na to je jediným obranným mechanizmom poisťovní, ktorý má odradiť poistených od takéhoto konania, že ak porušia právne predpisy, budú znášať škodu pomerne. Tento obranný mechanizmus je zakotvený priamo v odd. I. v článku 7 ods. 1 písm. h) v spojení s článkom 7 ods. 3 písm. d), ako aj priamo podľa § 809 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a oprávňuje poistiteľa znížiť poistné plnenie. 18. Žalovaný tiež uviedol, že v prípade, ak by odvolací súd nepovažoval rozsudok za vecne správny, dovoľuje si v zmysle § 385 CSP navrhnúť doplniť dokazovanie o skutočnú výšku škody na vozidle K.. Žalovaný v konaní viackrát namietal rozporuplné a nezákonné určenie výšky škody na vozidle žalobcu, avšak súd sa k tejto argumentácii v rozsudku nevyjadril. Žalobca si sám opravil vozidlo vo vlastnom autoservise, na základe čoho si mal vystaviť sám sebe faktúru. Žalobca však ani do faktúry neuviedol sumu, ktorú reálne vynaložil na opravu, ale použil údaje zo systému U.. Žalovaný má za to, že takýto postup odporuje nielen dobrým mravom, ale aj slovenskému právnemu poriadku, ktorý neumožňuje daňovému subjektu vystaviť faktúru sám sebe. Ako vyplýva z oddielu II, článku 4 bodu 2 VPP výška poistného plnenia sa rovná sume zodpovedajúcej primeraným nákladom na opravu zníženým o cenu použiteľných zvyškov a dojednanej spoluúčasti. Predmetom sporu je preto hranica primeranosti nákladov na opravu vozidla K.. Žalovaný má tiež za to, že primeranosť nákladov nemožno posudzovať paušálne, ale vždy s prihliadnutím na konkrétny prípad, t.j. na konkrétne poškodené vozidlo a okolnosti, za ktorých došlo k jeho následnej oprave. Žalovaný je presvedčený, že skutočné náklady na opravu boli v tomto prípade nepochybne nižšie, než aké boli vypočítané podľa programu U.. Primeranosť poistného plnenia tak v tomto prípade musí odzrkadľovať reálne náklady žalobcu vynaložené na opravu vozidla. Aj VPP v odd. II článku 4 bod 9 počítajú s možnosťou, že si poistený zabezpečí opravu vozidlá sám, pričom v takom prípade mu reálne vynaložené náklady refunduje poisťovňa. Je pritom logické, že v prípade, ak oprava poisteného vozidla už bola realizovaná skôr, než došlo k poskytnutiu poistného plnenia, poisťovňa uhrádza sumu vyčíslenú podľa faktúr skutočne vyplatených poisteným. V takom prípade nie je dôvod na to, aby sa vychádzalo z faktúr vygenerovaných programom, keďže jediným dôvodom využitia programov podobných programu U. je to, že sa má čo najpresnejšie určiť, aké predpokladané náklady budú potrebné vynaložiť na opravu vozidla. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že aj v tomto prípade sa nemôže poistné plnenie určovať spôsobom, aký používa iba v prípade, ak ešte nedošlo k reálnej oprave poisteného vozidla. Tým, že žalobca, ako poistený pristúpil k oprave vozidla pred výplatou poistného plnenia, sa aplikuje článok 4 bod 9 v oddiele II VPP, podľa ktorého poistiteľ nahrádza náklady na opravy, ktoré poistník uhradil sám, a ktoré boli súčasne odsúhlasené poistiteľom. Z uvedeného vyplýva, že žalobca má povinnosť predložiť žalovanému faktúry za materiál a náhradné diely využité pri oprave vozidla a žalovaný, za predpokladu, že budú primerané, ich má povinnosť refundovať. Žalovaný má tiež za to, že odôvodnene namieta spôsob, akým žalobca dokladuje výšku nákladov na opravu vozidla, pretože pre prípad, kedy opravy na vozidle už boli reálne vykonané, faktúra na základe programu nie je v zmysle VPP správnym spôsobom na preukazovanie primeranosti nákladov. Žalobca si opravil vozidlo vo vlastnom autoservise, preto je zrejmé, že by sa v rámci nákladov na opravu mala hradiť nákupná cena dielov a materiálu, nie však marža a ani cena za vykonanú prácu. Obchodná marža samotného žalobcu preto nie je škoda a jej náhradou by došlo k bezdôvodnému obohateniu žalobcu, nakoľko v nej chýba pričinná súvislosť. Žalobca si sumu nad rámec reálne vynaložených nákladov uplatňuje nedôvodne, pretože sám pri oprave vozidla tieto náklady nemusel vynakladať, a teda mu škoda v tejto výške nevznikla. Ak by mala spoločnosť žalovaného plniť podľa faktúry z programu U., došlo by k obohateniu žalobcu na úkor poisťovne a bolo by to v rozpore aj so samotným účelom poistenia. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Cbo/200/2011 zo dňa 26. 4.2012. Žalovaný tiež poukázal na odhad OR PZ v Lučenec v zázname, podľa ktorého zrejme nedošlo k hmotnej škode prevyšujúcej 1,5 násobok väčšej škody podľa trestného zákona, t.j. 3.990,-Eur. Aj z tohto záznamu je zrejmé, že uplatňovanie poistného plnenia v rozsahu 15.127,04 Eur je zjavne neprimerané, keďže príslušník policajného zboru odhadol potrebné náklady na opravu podstatne nižšie, než ako vyplýva z predloženej faktúry. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal, že v prípade, ak má odvolací súd za to, že rozsudok nie je vecne správny, aby sa v zmysle § 387 ods. 3 Civilného sporového poriadku zaoberal jeho vyjadrením ohľadne výšky škody na vozidle K.. 19. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ustanovenie § 385 ods. 1 CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 20. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca žalobou podanou na súd dňa 18.2.2015 sa domáhal proti žalovanému zaplatenia 15.127,04 Eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že na motorovom vozidle žalobcu poisteného u žalovaného došlo k dopravnej nehode, následkom ktorej si žalobca uplatnil u žalovaného poistné plnenie, ktoré mu žalovaný odmietol vyplatiť. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní všetkými listinnými dôkazmi predloženými v spise, a to aj znaleckým posudkom vypracovaným na základe objednávky žalovaného, ako aj na základe znaleckého posudku vypracovaného na základe objednávky žalobcu, pristúpil k nariadeniu znaleckého dokazovania nezávislou znaleckou organizáciou, ktorá vyslovila záver, že za určitých okolností mohlo dôjsť k dopravnej nehode tak, ako uviedli vodiči havarovaných vozidiel. Vzhľadom na hospodárnosť konania, námietky žalovaného ohľadne samotnej výšky uplatnenej pohľadávky, okresný súd o základe nároku rozhodol medzitýmnym rozsudkom č.k. 13Cb/49/2015-310 zo dňa 25.4.2016 tak, že právo žalobcu na zaplatenie poistného plnenia v súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 28.3.2014 na motorovom vozidle značky K. XXXZ ( G. ) ev.č. V. XXX U. je dané. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 41Cob/280/2016-341 zo dňa 21.12.2016 medzitýmny rozsudok okresného súdu potvrdil. Na základe skutočnosti, že v konaní bolo právoplatne rozhodnuté, že základ nároku je daný, súd prvej inštancie po doplnení dokazovania rozhodol napadnutým rozsudkom, pričom vychádzal z odborného vyjadrenia súdneho znalca H.. S. pod č. 57/2017 zo dňa 30.6.2017, v ktorom súdny znalec konštatoval, že žalobcom uplatnené náklady na opravu vozidla sú primerané, pričom súd dospel k záveru, že vodič poisteného motorového vozidla sa dopustil vedomého porušenia povinností, za ktoré je potrebné považovať aj porušenie povinnosti z nedbanlivosti, a preto súd v zmysle § 809 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka primerane znížil poistné plnenie o 50 %. 21. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že námietky žalobcu vznesené v podanom odvolaní sú dôvodné, nakoľko rozsudok súdu prvej inštancie postráda odôvodnenie, akým spôsobom sa súd vysporiadal a dospel k záveru, že práve zníženie poistného plnenia vo výške 50 % je primeraným. V tomto smere je teda napadnutý rozsudok nesprekúmateľný. 22. Odvolací súd sa zároveň nestotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že v danom konaní je preukázané, že zo strany vodiča poisteného motorového vozidla išlo o vedomé porušenie povinností, za ktoré sa automaticky považuje aj porušenie povinností z nedbanlivosti. Súd prvej inštancie vôbec pri svojom rozhodovaní nezobral do úvahy a nevysporiadal sa s tvrdením vodiča motorového vozidla W. D. ev. číslo P. XXXU. pána Q. J., ktorý jednoznačne potvrdil, že mu do jazdnej dráhy vybehla zver, následkom čoho v strese mykol volantom a prudko zabrzdil. Odvolací súd má za to, že takáto situácia v cestnej premávke je náhodilou udalosťou, kedy vodič motorového vozidla reaguje neštandartne v snahe vyhnúť sa dopravnej nehode. Vyvodiť teda záver, že dopravnú nehodu spôsobil vodič poisteného motorového vozidla, ktorý následkom správania sa Q. J. narazil do jeho motorového vozidla, je podľa názoru odvolacieho súdu nesprávne. Práve v takomto prípade sa jedná o náhodilú situáciu v dopravnej premávke, s ktorou nemožno počítať. Vychádzať len z hlásenia dopravného inšpektorátu, z ktorého vyplýva, že vodičovi poisteného vozidla bola uložená bloková pokuta je podľa názoru odvolacieho súdu nesprávne. Súd prvej inštancie musí pri svojom rozhodovaní zohľadniť všetky skutočnosti a rozhodnúť tak, aby reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu bolo zachované. Súdna ochrana sa poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať uvedené základné právo účastníkov garantované v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ( pozri aj Ústavný súd SR v rozhodnutiach IV.ÚS 77/02, IV.ÚS 214/04, II.ÚS 249/11, IV.ÚS 295/2012 ). Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom. 23. Poistná zmluva je upravená v §§ 788 až 828a Občianskeho zákonníka, pričom vo vzťahu k všeobecnej úprave záväzkových vzťahov sú ustanovenia zákona o poistnej zmluve osobitným predpisom. Právnu úpravu obsiahnutú v § 788 Občianskeho zákonníka treba považovať za kogentnú právnu normu, pričom poistná zmluva sa môže považovať za platné dojednanie, ak z jej obsahu a účelu vyplýva, že plnenie poistiteľa je viazané na náhodnú (poistnú) udalosť. Súčasťou poistnej zmluvy vždy musia byť aj poistné podmienky poistiteľa. Zákon v ustanoveniach § 795 až § 799 Občianskeho zákonníka upravuje práva a povinnosti účastníkov poistného vzťahu, pričom poistný vzťah, ako synolagmatický záväzkový právny vzťah zakladá vzájomné práva a povinnosti poistiteľa a poistníka ( poisteného ). Od okamžiku nadobudnutia účinnosti poistnej zmluvy do jej zániku znáša poistiteľ nebezpečenstvo (riziko) vzniku poistnej udalosti. Znášanie rizika vzniku škody sa prejavuje v povinnosti poistiteľa plniť. Na druhej strane, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné v súlade s § 796 Občianskeho zákonníka. Prejavom synolagmatickej povahy poistnej zmluvy je teda na strane poistníka jeho povinnosť platiť za poskytovanú poistnú ochranu protihodnotu vo forme poistného. Prostredníctvom platenia poistného sa poistník podieľa na tvorbe poistného fondu a v prípade vzniku poistnej udalosti mu vznikne právo zúčastniť sa na jeho rozdelení. Poistné teda z poistnotechnického hľadiska predstavuje cenu poistného rizika. Z právneho hľadiska je poistné odplatou za poskytnutie poistnej ochrany. K tejto zákonnej povinnosti poistníka teda korešponduje povinnosť poistiteľa, aby mu na základe poistnej zmluvy poskytol poistné plnenie ( § 795 Občianskeho zákonníka ). Poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť, ak na základe vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede ( § 793 ) bolo určené nižšie poistné v súlade s § 798 Občianskeho zákonníka. Zároveň povinnosti poisteného sú vymedzené v § 799 Občianskeho zákonníka, pričom dôsledky, ktoré zákon spája s porušením stanovených alebo dohodnutých povinností, nastávajú len vtedy, ak poistený porušil vedome tieto povinnosti. Vedomé porušenie povinností nie je totožné s ich úmyselným porušením, aj keď prípad úmyselného porušenia v sebe zahrňuje. Za vedomé porušenie povinností možno považovať, ak ten, komu je povinnosť uložená, túto povinnosť nesplní, hoci ju poznal alebo musel poznať, a nesplnil ju napriek tomu, že z okolností prípadu vyplýva, že ju splniť mohol. Splnenie podmienok na zníženie poistného plnenia však musí preukázať poistiteľ. Pokiaľ zistí okolnosti pre zníženie poistného plnenia, je oprávnený poistné plnenie primerane znížiť, nesmie ho však odmietnuť. Zároveň právo na zníženie poistného plnenia môže poistiteľ uplatniť len pred vyplatením poistného plnenia. 24. Odvolací súd k veci uvádza, že žalovaný odmietol plniť poistné plnenie žalobcovi, hoci v konaní bolo preukázané, že mu nárok na poistné plnenie vznikol. Svojím odmietnutím poskytnutia poistného plnenia žalobcu dostal do pozície, že musel podať žalobu na súd. Zároveň je logické, že vzhľadom na postup žalovaného si musel žalobca dať havarované motorové vozidlo opraviť a nemôže žalobca zodpovedať za neoprávnené konanie žalovaného, ktorý odmietol plniť na základe platne uzatvorenej poistnej zmluvy. 25. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného uvádza, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami v priebehu dopravnej nehody, z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, prečo súd nebral do úvahy výpoveď Q. J., ktorá výpoveď má význam pre rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie sa uvedenou skutočnosťou vôbec nezaoberal, nezdôvodnil, prečo jeho výpoveď nebral do úvahy za hodnovernú a akým myšlienkovým postupom sa riadil pri rozhodnutí o znížení poistného plnenia. 26. Odvolací súd uvádza, že pod odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok ( predtým Občiansky súdny poriadok ) priznáva za účelom ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. 27. Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, pričom táto vada zakladá prípustnosť odvolania podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Táto vada je porušením základného práva na strany súdneho konania na spravodlivý proces, pričom toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ( napr. Ruinz Porija proti Španielsko z 9.12.1994, séria A č. 333-A ), Komisie ( napr. stanovisko vo veci E.R.T. proti Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 13890/1991 ) a Ústavného súdu Slovenskej republiky ( nález z 12.5.2004 sp.zn. I.ÚS 226/03 ), treba za porušenia práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. 28. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami strany; porušením uvedeného práva strany na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa strany konania ( okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom ) odníma možnosť náležite ( skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu ) v rovine polemiky i s jeho dôvodmi i v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadny opravných prostriedkov. 29. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Účelnom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať správnosť rozhodnutia. Odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí v konaní o riadnom opravnom prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné. 30. Odvolací súd zároveň dopĺňa, že na to, aby poistiteľ mohol pristúpiť ku kráteniu plnenia podľa § 809 Občianskeho zákonníka je nevyhnutné, aby išlo zo strany poisteného o vedomé porušenie jeho povinností, alebo o takéto porušenie v dôsledku použitia alkoholu alebo návykových látok, pričom druhou podmienkou je to, že toto porušenie podstatne prispelo k vzniku poistnej udalosti alebo k zväčšeniu jej rozsahu. 31. Odvolací súd zároveň zastáva názor, že v danom prípade nemožno hovoriť o vedomom porušení povinností vodiča poisteného motorového vozidla, jediné, čo by bolo možné pripustiť z hľadiska subjektívnej stránky jeho konania je nedbalosť, pričom túto musí bezpečne v konaní preukázať žalovaný, ktorého v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno. 32. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie. 33. Podľa § 389 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto rozhodnutí. 34. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne podľa ustanovenia § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 35. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).