Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/195/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616204062 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6616204062.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobcu C. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. C. XXXX/ XX, XXX XX V., právne zastúpeného JUDr. Michalom Matalom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom M. Rázusa 19, 984 01 Lučenec, proti žalovanému G. J. D., a.s., so sídlom Y. XX, XXX XX X., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o nariadenie predbežného opatrenia, na základe odvolania žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 9C/81/2016-34 zo dňa 14. 04. 2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť dočasne sa zdržať výkonu záložného práva zriadeného na zabezpečenie Zmluvy o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX zo dňa 04.06.2010 k presne špecifikovaným nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastri územia V., ktoré sú zapísané na Okresnom úrade Lučenec, odbor katastrálny, na liste vlastníctva č. XXX, do právoplatnosti rozhodnutia o žalobe žalobcu na začatie konania (prvý výrok), p o t v r d z u j e . Odvolanie žalovaného proti výroku, ktorým okresný súd uložil žalobcovi povinnosť, aby v lehote 30 dní od doručenia jeho uznesenia podal na súde žalobu na začatie konania (druhý výrok) a proti výroku, ktorým uložil dražobnej spoločnosti LICITOR group, a.s., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 561, zdržať sa vykonania dražby predmetných (presne špecifikovaných) nehnuteľností (tretí výrok), o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“, resp. „prvostupňový súd“) odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 14. 04. 2016 vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia a žalovanému uložil povinnosť dočasne sa zdržať výkonu záložného práva zriadeného na zabezpečenie Zmluvy o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX zo dňa 04. 06. 2010 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastri územia V., ktoré sú zapísané na Okresnom úrade Lučenec, odbor katastrálny, na liste vlastníctva č. XXX: rodinný dom súpisné č. XXXX nachádzajúci sa na parcele C KN č. XXXX, parcela C KN č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela C KN č. XXXX - záhrady o výmere m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“, resp. „predmetné nehnuteľnosti“), do právoplatnosti rozhodnutia o žalobe žalobcu na začatie konania (prvý výrok). Žalobcovi uložil povinnosť, aby v lehote 30 dní od doručenia jeho uznesenia podal na súde žalobu na začatie konania (druhý výrok). Zároveň uložil dražobnej spoločnosti LICITOR group, a.s., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 561, zdržať sa vykonania dražby predmetných nehnuteľností (tretí výrok). V odôvodnení rozhodnutia okresný súd konštatoval, že žalobca sa (prostredníctvom právneho zástupcu) domáhal nariadenia predmetného predbežného opatrenia návrhom doručeným súdu dňa 06. 04. 2016. V návrhu uviedol, že so žalovaným uzavrel Zmluvu o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX dňa 04. 06. 2010. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 50.000,- Eur. Zmluva o úvere obsahovala úrokovú sadzbu 5,08 % s mesačnou splátkou 325,10 Eur. Na zabezpečenie úverovej zmluvy bola dňa 06. 08. 2010 uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam. Uvedený úver splácal až do roku 2013, kedy začali jeho finančné problémy. V roku 2013 stratil zamestnanie a nedokázal uhrádzať pravidelné splátky. K tejto situácii, ktorá vznikla neuhradením niekoľkých splátok, nedošlo jeho ľahostajnosťou, ale z dôvodu nepredvídateľných okolností. Opakovane kontaktoval žalovaného za účelom uzavretia splátkového kalendára, avšak neúspešne. Žalovaný mu oznámil začatie výkonu záložného práva, a to predajom na dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z. z.. Dražobná spoločnosť LICITOR group, a.s., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 561, mu listom oznámila, že dňa 20. 04. 2016 dôjde k opakovanej dražbe jeho nehnuteľností. Žalobca ďalej poukázal na to, že v rodinnom dome býva so svojou matkou, ktorá je vo veku XX rokov. Rodinný dom je ich jediné obydlie, ktoré im slúži na bývanie. Chcú si ho udržať, pretože v ňom majú pocit domova a bezpečia. Žalobca ďalej uviedol, že z predmetného úveru vo výške 50.000,- Eur žalovanému uhradil sumu 22.000,- Eur. Napriek tejto skutočnosti od neho žalovaný žiada sumu vo výške cca 50.000,- Eur. Zastáva názor, že výkon záložného práva odporuje dobrým mravom. Žalovaný pri správe záložného práva nepostupuje v súlade so zákonom a titul na základe ktorého sa má dobrovoľná dražba vykonať, obsahuje neurčený počet neprijateľných podmienok. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia podáva z toho dôvodu, že nechce prísť o svoj dom v dobrovoľnej dražbe a snaží sa vyriešiť svoju situáciu a zároveň chce zistiť, či žalovaná strana postupovala v rámci zákona. V konaní vo veci samej sa mieni domáhať určenia neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy a súvisiacich zmlúv, z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok. Na nariadení predbežného opatrenia má naliehavý právny záujem, pretože dochádza k porušeniu princípu jeho právnej istoty ohľadom reálnej výšky dlžnej sumy voči žalovanému, po započítaní plnenia, ktoré už bolo z jeho strany na daný dlh uhradené. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia okresný súd odcitoval relevantné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (§ 75 ods. 1 až 4, 6 a 8, § 76 ods. 1 písm. e/, f/, ods. 2 až 4) a ustanovenia zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení zmien a doplnkov (§ 2 písm. a/ a § 21 ods. 2). Poukázal na to, že „tzv. dobrovoľná dražba podľa zákona o dobrovoľných dražbách predstavuje jeden zo spôsobov výkonu záložného práva, ktoré umožňuje vykonať Občiansky zákonník (§ 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dobrovoľná dražba predstavuje prechod vlastníckeho práva k predmetu dražby na nadobúdateľa, a to bez tzv. právnej minulosti podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona o dobrovoľných dražbách. Nehnuteľnosti tak nadobudnú tretie osoby, voči ktorým bude absolútne vylúčené domáhať sa akýchkoľvek práv.“ Ďalej uviedol predpoklady a okolnosti, za ktorých je možné predbežné opatrenie nariadiť a následne vo vzťahu k navrhovanému predbežnému opatreniu konštatoval, že „po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a listinných dôkazov (...) dospel k záveru, že návrh na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 písm. f) a § 76 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku bol podaný dôvodne, pretože žalobca osvedčil existenciu právneho vzťah medzi ním a žalovaným, založeného Zmluvou o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX zo dňa 06.10.2010. Dňa 06.08.2010 bola uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. V dôsledku porušenia povinnosti zo strany žalobcu platiť podľa splátkového kalendára žalovaný začal výkon záložného práva a zvolil proces tzv. dobrovoľnej dražby, pričom si na vykonanie dobrovoľnej dražby vybral spoločnosť LICITOR group, a.s., Žilina, ktorá ako dražobník poverený realizáciou dobrovoľnej dražby, stanovil termín dražby na deň 20. 04. 2016. Dobrovoľná dražba je typická tým, že ju nesprevádza preventívna súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok. Žalobca namieta zmluvné podmienky zmluvy o úvere a výšku pohľadávky. Za takýchto okolností sa javí predbežné opatrenie ako jediný efektívny prostriedok ochrany do času, kým súd vo veci samej nevykoná súdnu kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok. Zároveň vo veci samej sa musí rozhodnúť, či je nevyhnutné vykonať záložné právo týmto spôsobom.“ Ďalej okresný súd uviedol, že „žalobca osvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, keď mu hrozí v dôsledku krokov žalovaného k výkonu záložného práva, že príde o svoje obydlie, v ktorom býva spolu so svojou matkou R. D., nar. XX.XX.XXXX. Žalobcovi a jeho matke hrozí jeden z najzávažnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia (článok Charty). V tejto právnej veci sa jedná o právne vzťahy, ktoré sú založené spotrebiteľskou zmluvou, preto je povinnosťou súdu dbať na zabezpečenie ochrany slabšej strany tohto právneho vzťahu, v danom prípade žalobcu.“ V súvislosti s nariadením predbežného opatrenia i vo vzťahu k dražobnej spoločnosti LICITOR group, a.s., so sídlom v Žiline uviedol, že „v zásade je možné predbežným opatrením ukladať povinnosti len vo vzťahu k účastníkom konania, avšak výnimočne môže súd predbežným opatrením ukladať povinnosti i tretej osobe, ktorá nie je účastníkom súdneho konania, ak možno spravodlivo žiadať vykonanie takejto povinnosti. Preto súd uložil dražobnej spoločnosti ako dražobníkovi povinnosť dočasne sa zdržať vykonania dobrovoľnej dražby predmetných nehnuteľností.“ V závere odôvodnenia okresný súd poukázal na to, že „v konaní o nariadenie predbežného opatrenia nie je úlohou súdu posudzovať opodstatnenosť nároku žalobcu vo veci samej, t. j. zaoberať sa prípadnými námietkami žalovaného, že zabezpečenie jeho pohľadávky voči žalobcovi v podobe vykonania dobrovoľnej dražby bolo v danom prípade v súlade so spotrebiteľskou legislatívou, ale úlohou súdu v konaní o nariadenie predbežného opatrenia je len skúmať, či sú splnené predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, a to najmä nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov do rozhodnutia vo veci samej. Nariadeným predbežným opatrením sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do práv a oprávnených záujmov žalovaného, pretože ide o predbežné opatrenie, ktoré má len dočasný charakter a zanikne pri výskyte okolností uvedených v ustanovení § 77 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, a to najneskôr rozhodnutím vo veci samej. Pohľadávka žalovaného voči žalobcovi zostáva aj po nariadení predbežného opatrenia zachovaná. V konaní vo veci samej bude s konečnou platnosťou vyriešená otázka či spotrebiteľská zmluva uzatvorená medzi zmluvnými stranami obsahovala alebo neobsahovala neprijateľné zmluvné podmienky a rozsah splatenia úveru.“ V súlade s ustanovením § 76 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku okresný súd určil žalobcovi lehotu na podanie návrhu s tým, že predbežné opatrenie zanikne podľa § 77 ods. 1 písmeno a) Občianskeho súdneho poriadku aj v tom prípade, ak žalobca nepodá žalobu na začatie konania v súdom určenej lehote. Proti uzneseniu okresného súdu podal žalovaný (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd „uznesenie Okresného súdu Lučenec zo dňa 14.4.2016, č.k. 9C/81/2016-34 zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 6.4.2016 v celom rozsahu zamietne“, z čoho vyplýva, že odvolaním napadol rozhodnutie prvostupňového súdu de facto v celom rozsahu, t. j. vo všetkých výrokoch. V odôvodnení odvolania uviedol, že pre nariadenie predbežného opatrenia musia byť kumulatívne splnené nasledujúce podmienky: a) nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, sa javí prinajmenšom ako dôvodný; b) skutočnosti, podmieňujúce nariadenie predbežného opatrenia, sú reálne /nie úmyselne predstierané/; c) existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. V súvislosti s tým poukázal na to, že zo strany okresného súdu nedošlo k náležitému osvedčeniu skutočností preukazujúcich opodstatnenosť návrhu na nariadenie predbežné opatrenia. Žalobca predložil súdu na podporu svojich tvrdení iba neúplnú zmluvnú dokumentáciu. Je evidentné, že primárnou snahou žalobcu je zabrániť mu v legitímnom výkone záložného práva. Okresný súd sa nezaoberal dôvodmi vedúcimi k uspokojeniu jeho pohľadávky formou dobrovoľnej dražby, hoci žalobca expressis verbis uviedol, že sa so splácaním úveru dostal dlhodobo do omeškania a poskytnutý úver mu nevrátil. Zároveň uviedol, že toto konanie inicioval z dôvodu, že nechce prísť o svoj dom v dobročinnej dražbe a zároveň chce zistiť, či žalovaná strana postupovala v rámci zákona. Prvostupňový súd teda vyhovel zjavne účelovo podanému návrhu na nariadenie predbežného opatrenia z absurdných dôvodov, nemajúcich oporu v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky. Absolútne negoval princíp rovnosti účastníkov, platiaci v občianskom súdnom konaní (§ 18 O.s.p.), keď uviedol, že v tejto právnej veci sa jedná o právne vzťahy, ktoré sú založené spotrebiteľskou zmluvou a preto je povinnosťou súdu dbať na zabezpečenie ochrany slabšej strany tohto právneho vzťahu, v danom prípade žalobcu. Domnieva sa, že favorizácia a glorifikácia spotrebiteľa, ktorý je vlastne jediným delikventom v tomto prípade už narúša princípy elementárnej spravodlivosti. Zdôraznil, že v podanom návrhu na nariadenie predbežné opatrenia bol žalobca povinný deklarovať opodstatnenosť nároku v merite veci a predložiť za týmto účelom dôkazné prostriedky. Vo veci samej sa mieni domáhať určenia údajnej neplatnosti úverových dokumentov z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok, avšak zmluvné podmienky, ktoré majú byť podľa neho neprijateľné, v návrhu neuviedol ani okrajovo. V ďalšej časti odôvodnenia odvolania sa zaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu (§ 80 písm. c/ O.s.p.). V tejto súvislosti uviedol, že, ak by prvostupňový súd reálne skúmal to, či nárok vo veci samej aspoň predbežne obstojí, nemusel by zisťovať ani ďalšie predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, keďže nárok vo veci samej nemôže byť za daných okolností úspešne uplatnený. Ďalej žalovaný poukázal na to, že žalobca v návrhu účelovo opomenul určité (v odôvodnení presne špecifikované) skutočnosti. Poukázal i na to, že záväzkovo-právny vzťah kreovaný záložnou zmluvou je výsledkom konsenzu zmluvných strán, ktoré k záväzku pristupujú slobodne a vážne, s plným vedomím o právach a povinnostiach vyplývajúcich z tohto vzťahu. Žalobca nebol účastníkom záložnej zmluvy. Túto uzavrel so žalovaným O. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. C. XXXX/XX, XXX XX V.. Záložca vstúpil do záväzkovo-právneho vzťahu so záložným veriteľom (žalovaným) slobodne a vážne, a zároveň podpisom záložnej zmluvy vyjadril svoj súhlas byť viazaný jej ustanoveniami. Až prevodom vlastníckeho práva k založenej nehnuteľnosti nadobudol postavenie záložcu žalobca. Poukázali i na to, že proces dobrovoľnej dražby je núteným, avšak zákonným a regulovaným spôsobom dosiahnutia uspokojenia veriteľa, ako i na to, že právna úprava dobrovoľnej dražby podľa Zákona o dobrovoľných dražbách je zlučiteľná s právom Európskej únie (spotrebiteľskou legislatívou). Žalovaný namietal i to, že súd pri nariadení predbežného opatrenia nemôže odôvodňovať existenciu bezprostredne hroziacej ujmy pocitmi žalobcu, ktorého majetok je speňažovaný iným subjektom a inak ako štandardným spôsobom, respektíve domnelou existenciou neprijateľných podmienok. S prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca podal žiadosť o súdnu ochranu až pred tretím kolom dobrovoľnej dražby, a že neosvedčil dôvodnosť nároku vo veci samej, nemožno prijať záver o existencii bezprostredne hroziacej ujmy. Konštatoval, že predbežné opatrenie nariadené bez akéhokoľvek zohľadnenia možného dopadu na práva účastníka, ktoré mu sa ukladá povinnosť, popiera princíp rovnosti a flagrantne favorizuje žalobcu. Zásadu rovnosti účastníkov konania nemožno opomenúť ani v prípadoch, kedy je stranou súdneho sporu spotrebiteľom. V tejto súvislosti poukázal na odlišné stanovisko podpredsedu Ústavného súdu SR a bývalého predsedu občianskoprávneho kolégia NS SR I.. C.S. vo veci sp. zn. I. ÚS 547/2012. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril. Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „O. s. p.“) vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť dočasne sa zdržať výkonu záložného práva (prvý výrok), podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil, a odvolanie žalovaného proti výroku, ktorým okresný súd uložil žalobcovi povinnosť, aby v lehote 30 dní od doručenia jeho uznesenia podal na súde žalobu na začatie konania (druhý výrok) a proti výroku, ktorým uložil dražobnej spoločnosti LICITOR group, a.s., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 561, zdržať sa vykonania dražby predmetných nehnuteľností (tretí výrok), podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p., odmietol. Z obsahu spisu vyplýva, že v tomto prípade sa jedná o predbežné opatrenie, ktoré bolo nariadené okresným súdom na základe návrhu žalobcu pred začatím konania vo veci samej. Predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal (§ 76 ods. 1 písm. e/, f/ O.s.p.). Zo zákonnej úpravy predbežného opatrenia vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy predbežného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k dočasnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku, alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými obtiažami. Pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia je súd viazaný návrhom účastníka, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie účastníka, voči ktorému predbežné opatrenie smeruje. Nariadenie predbežného opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Nariadenie predbežného opatrenia môže byť aj zásahom do práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť (článok 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ. V prejednávanej veci odvolací súd v prvom rade skúmal dôvodnosť (skutkový a právny základ) predmetného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Z obsahu spisu je nesporné, že účelom návrhu žalobcu na nariadenie predmetného predbežného opatrenia bolo zachovanie existujúceho faktického a právneho stavu vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam, teda najmä k rodinnému domu, ktorý so svojou matkou využíva na bývanie. Tento účel vyplýva z jeho dôvodnej a oprávnenej obavy, aby eventuálnou realizáciou výkonu zákonného záložného práva zo strany žalovaného (formou vykonania dobrovoľnej dražby) nedošlo k zhoršeniu jeho faktického a právneho postavenia, prípadne, aby nedošlo k nezvrátiteľnému následku alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými obtiažami. Ďalej je nesporné, že navrhované predbežné opatrenie má priamo väzbu na konanie vo veci samej, predmetom ktorého bude platnosť respektíve neplatnosť predmetnej zmluvy o úvere, prípadne jej častí, eventuálne otázka výšky pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, vyplývajúca z predmetnej úverovej zmluvy. V aktuálnej dobe neprináleží odvolaciemu súdu posudzovať, do akej miery môže byť žalobca v konaní vo veci samej úspešný. Rovnako to nemohol posudzovať ani okresný súd v dobe, keď rozhodoval o nariadení predmetného predbežného opatrenia, avšak v tej dobe už mal osvedčené, že žalovaný v spolupráci s dražobníkom - dražobnou spoločnosťoud LICITOR group, a.s., so sídlom v Žiline vykonáva konkrétne kroky smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby predmetných nehnuteľností. V tejto otázke sa odvolací súd plne stotožňuje so skutkovou i právnou argumentáciou okresného súdu uvedenou v odôvodnení rozhodnutia, ktorá je jednak dostatočne podrobná, ale je i jasná, zrozumiteľná a presvedčivá. Už samotná vyššie uvedená okolnosť je dostatočným dôvodom na nariadenie predmetného predbežného opatrenia. Okrem toho, existuje tu i ďalšia zásadná otázka a to, či v aktuálnej dobe existuje skutkový a právny dôvod na realizáciu zákonného záložného práva formou dobrovoľnej dražby predmetných nehnuteľností, ak je vzhľadom na argumenty žalobcu, ktoré môžu byť skúmané len v rámci konania vo veci samej, sporná minimálne výška pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, ktorá by mala byť dôvodom na realizáciu zákonného záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Nariadené predbežné opatrenie preto malo za cieľ, aby do vyriešenia sporu vo veci samej (v ktorom sa i s prihliadnutím na to, že žalobca je vo vzťahu k žalovanému v postavení spotrebiteľa budú riešiť i vyššie uvedené pochybnosti a otázky, pričom žalobca v ňom nemusí byť úspešný), nebol zo strany žalovaného realizovaný výkon záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam. Ak by takáto okolnosť nastala, došlo by k výraznému zhoršeniu právneho (ale i faktického) postavenia žalobcu. Z tohto dôvodu možno konštatovať, že v danej veci existuje skutkový i právny dôvod na nariadenie predmetného predbežného opatrenia. Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentom žalovaného uvedeným v odvolaní, že v tomto konaní nebola osvedčená dôvodnosť a potreba nariadenia predbežného opatrenia. Odvolací súd sa vo viacerých skutkovo a právne obdobných veciach (napr. v uznesení č.k. 17Co/95/2011 z 26. 04. 2011, v uznesení č. k. 12Co/83/2013 z 19. 04. 2013, 12Co/126/2013 z 16. 07. 2013, 12Co/437/2014 z 09. 06. 2014, 12Co/503/2015 z 16. 10. 2015 a 12Co/623/2015 z 14. 01. 2015) zaoberal otázkou osvedčenia dôvodnosti a potreby nariadenia predbežného opatrenia. Okresný súd pri nariadení predbežného opatrenia rozhodol v súlade s konštantnými a ustálenými právnymi závermi odvolacieho súdu (uvedenými vo vyššie citovaných rozhodnutiach) a keďže i odôvodnenie jeho rozhodnutia v zásade korešponduje s doterajšou argumentáciou odvolacieho súdu, odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje. V žiadnom prípade sa nemožno stotožniť s argumentom žalovaného, že neboli osvedčené základné skutočnosti odôvodňujúce nariadenie predmetného predbežného opatrenia. Medzi takéto základné skutočnosti v tejto veci totiž patrí skutočnosť, že zo strany žalovaného hrozí realizácia záložného práva vo forme dražby predmetnej nehnuteľnosti, čo bolo v konaní listinnými dôkazmi osvedčené a ďalej skutočnosť, že právnym dôvodom dražby je záväzok žalobcu vyplývajúci z predmetnej úverovej zmluvy, ktorej neplatnosti, eventuálne čiastočnej neplatnosti z dôvodu tvrdenej existencie neprijateľných zmluvných podmienok sa mieni domáhať v konaní vo veci samej. Skutočnosť, že žalobca v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nešpecifikoval (nekonkretizoval), ktoré dojednania v úverovej zmluve považuje za neprijateľné zmluvné podmienky je v rámci tohto konania (o nariadenie predbežného opatrenia) irelevantná, pretože vzhľadom na charakter tohto konania by aj v prípade ich špecifikácie nemohli byť podriadené riadnemu súdnemu prieskumu. To je možné len v rámci konania vo veci samej, kde ich relevantnosť bude skúmaná na základe riadne vykonaného dokazovania. Za uvedeného osvedčenia skutkového stavu je teda daný dôvod na to, aby došlo k dočasnej úprave pomerov účastníkov konania formou predbežného opatrenia, ktorého legitímnym účelom je jednak to, aby do vyriešenia sporu vo veci samej (v ktorom žalobca skutočne nemusí byť úspešný) nedošlo k realizácii výkonu záložného práva, v dôsledku ktorého by mohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (rodinnému domu s príslušenstvom) na tretiu osobu, čím by sa v priebehu konania vo veci samej dostal žalobca nielen do výrazne horšieho právneho postavenia, ale i do veľmi zhoršeného faktického postavenia (ohrozenia svojich i matkiných bytových podmienok). Nariadený rozsah predbežného opatrenia je primeraný vyššie uvedenému sledovanému legitímnemu účelu, pričom nariadením tohto predbežného opatrenia nevznikne žalovanému žiadna zásadná ujma, pretože súčasný právny vzťah k predmetnej nehnuteľnosti sa nezmenil, nakoľko predmetné záložné právo naďalej existuje a dočasne je pozastavený len jeho výkon. Ak by žalovanému predsa len nariadeným predbežným opatrením nejaká konkrétna ujma vznikla, žalobcovi vznikne za podmienok uvedených v ustanovení § 77 ods. 3 O.s.p. povinnosť (a žalovanému právo) na náhradu takejto ujmy. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že žalobca neodôvodnil naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c/ O.s.p.), tak v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu bude povinnosťou žalobcu až v konaní vo veci samej. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť dočasne sa zdržať výkonu záložného práva (prvý výrok), podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Ako už bolo uvedené, žalovaný napadol odvolaním rozhodnutie prvostupňového súdu v celom rozsahu, t. j. i vo výroku, ktorým okresný súd uložil žalobcovi povinnosť, aby v lehote 30 dní od doručenia jeho uznesenia podal na súde žalobu na začatie konania (druhý výrok) a vo výroku, ktorým uložil dražobnej spoločnosti LICITOR group, a.s., so sídlom v Žiline, zdržať sa vykonania dražby predmetných nehnuteľností (tretí výrok). Keďže týmito výrokmi nebola žalovanému uložená žiadna povinnosť a ani sa ho priamo nedotýkajú, odvolací súd jeho odvolanie do týchto výrokov podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odmietol. V súvislosti s výrokom, ktorým okresný súd uložil žalobcovi povinnosť, aby v lehote 30 dní od doručenia jeho uznesenia podal na súde žalobu na začatie konania (druhý výrok) odvolací súd uvádza, že ide o všeobecný formulovaný výrok, v ktorom absentuje presné vymedzenie žaloby vo veci samej, avšak vzhľadom na to, že okresný súd v odôvodnení rozhodnutia konkretizoval predmet konania vo veci samej, nejedná sa o taký nedostatok, pre ktorý by bolo potrebné uznesenie okresného súdu v uvedenom výroku považovať za zjavne nesprávne a v dôsledku toho ho zrušiť, eventuálne zmeniť. Predbežné opatrenie patrí k zabezpečovacím inštitútom civilného procesu, ktoré predpokladajú ďalší procesný postup, preto sa o náhrade trov konania spojených s týmto procesným úkonom rozhoduje až v rámci rozhodnutia vo veci samej, čo vyplýva aj z výkladu ustanovenia § 145 O.s.p. Z uvedeného dôvodu nebolo o trovách odvolacieho konania rozhodnuté. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.