Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/272/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713212519 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6713212519.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v obchodno-právnej veci navrhovateľa Proficonsult, spol. s r.o. so sídlom Dobšinského 28, 953 01 Zlaté Moravce, IČO: 36 738 522, právne zast. Mgr. Martin Babčaník, advokát so sídlom Prievozská 2/A, 821 09 Bratislava proti odporcovi ŠKORPION, spol. s r.o. so sídlom Zvolenská 276/2, 962 62 Sása, IČO: 31 581 170, právne zast JUDr. Daniela Komorová, advokátka so sídlom Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica o zaplatenie 7.956 Eur s prísl., o odvolaní odporcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen č. k. 7Cb/30/2013-224 zo dňa 29. apríla 2015 jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č. k. 7Cb/30/2013-224 zo dňa 29. apríla 2015 p o t v r d z u j e.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 294,88 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozhodnutím okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 7.956 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 36,5% ročne od 24.03.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy prvostupňového konania vo výške 3.310,92 Eur.
V rozhodnutí uviedol, že navrhovateľ žiadal odporcu zaplatiť žalovanú pohľadávku ako nárok, ktorý vznikol na základe zmluvy o poskytovaní poradenských služieb zo dňa 24. 08. 2008. Odporca žiadal návrh zamietnuť a vzniesol námietku premlčania.
Okresný súd uviedol, že v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ uzavrel s odporcom zmluvu o poskytovaní poradenských služieb zo dňa 24.08.2008, predmetom ktorej bolo poskytnutie poradenských služieb pri získaní finančnej podpory poskytovanej za podmienok stanovených príslušnou schémou štátnej pomoci. Odporca sa zaviazal za poskytnuté poradenské služby zaplatiť žalobcovi odplatu dohodnutú v časti „C“ zmluvy, ktorá pozostávala z fixnej časti a z províznej časti. Obsah zmluvy odporca nenamietal. Na poslednom pojednávaní však namietol, že ustanovenie zmluvy o výške odplaty je neurčité, a teda neplatné a namietol aj premlčanie pohľadávky. V konaní súd nemal preukázané, že by medzi účastníkmi konania bol rozsah poskytnutých služieb, alebo spôsob ich výplaty sporný.
Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že nárok na vznik províznej časti odmeny bol podľa zmluvy viazaný na prijatie a schválenie grantu Kontraktačnou agentúrou, teda orgánom, ktorý mal byť druhou zmluvou stranou grantovej zmluvy s klientom. Týmto orgánom je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, preto až schválenie grantu ministerstvom, t.j. uzavretie grantovej zmluvy s klientom založilo
nárok na províznu odmenu. Keďže grantovú zmluvu uzavrel navrhovateľ s Ministerstvom hospodárstva SR dňa 01.08.2009 a nárok si na súde uplatnil dňa 26.07.2013, uplatnil si ho v behu štvorročnej premlčacej lehoty. Okrem toho v konaní bolo preukázané, že prvú časť provízie odporca zaplatil. Podľa názoru súdu tým došlo k uznaniu záväzku podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), nakoľko zaplatením časti záväzku došlo k uznaniu aj zvyšku záväzku. Keďže sa odporca dostal do omeškania so zaplatením pohľadávky, okresný súd ho podľa § 365 ods. 2 a § 369 ods. 1 ObZ zaviazal zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania. Podľa bodu 10.10. Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sa odporca zaviazal zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,1 % dlžnej sumy za každý deň omeškania, ak neuhradí záväzok v lehote splatnosti, preto súd zaviazal odporcu zaplatiť 36,5 % ročný úrok z omeškania od prvého dňa omeškania, t.j. od 24.03.2013 do zaplatenia.
O náhrade trov konania rozhodol okresný súd tak, že navrhovateľovi, ktorý bol v spore úspešný priznal náhradu za zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania v sume 477 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 2.833,92 Eur.
Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý uviedol, že prvostupňový súd sa v konaní aj v napadnutom rozhodnutí len okrajovo zaoberal otázkou platnosti zmluvy o poskytovaní poradenských služieb, uzavretou medzi navrhovateľom ako poradcom a odporcom ako klientom dňa 28.04.2008, pričom posúdenie platnosti tejto zmluvy je dôležitou otázkou majúcou zásadný právny význam pre nárok uplatnený žalobou. V časti „C“ zmluvného formulára pod označením Provízny systém bola dohodnutá výška fixných platieb, ktorá medzi účastníkmi nie je sporná a aj výška províznej časti odmeny poradcu, ktorá sporná je. Výška províznej časti odmeny poradcu bola stanovená takto - poznámky: 10% po prijatí schválení grantu Kontraktačnou agentúrou. Z takto dohodnutej odmeny nie je vôbec zrejmé, z akého výpočtového základu sa 10% - ná provízia určí. S ohľadom na to je zmluva o poskytovaní poradenských služieb v časti zmluvného formulára „C“ výška províznej časti odmeny poradcu absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ). Právny úkon musí byť urobený vážne, určito a zrozumiteľne, inak je neplatný. V posudzovanom prípade sa jedná o absolútnu neplatnosť, na ktorú musí súd prihliadnuť ex offo, aj bez námietky premlčania vznesenej odporcom.
Odporca v odvolaní ďalej uviedol, že v konaní vzniesol námietku premlčania, ktorú prvostupňový súd vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože dospel k záveru, že až uzavretie grantovej zmluvy zakladá nárok na províznu odmenu. Tento záver súdu nekorešponduje s uzavretou zmluvou o poskytnutí poradenských služieb, podľa ktorej vzniká nárok na províziu 10% po prijatí - schválení grantu Kontraktačnou agentúrou. K schváleniu grantu Kontraktačnou agentúrou a k uzavretiu grantovej zmluvy nedošlo v ten istý deň, ale v dvoch rôznych časových obdobiach. K schváleniu grantu došlo 23.10.2008 a lehotu na uplatnenie práva treba počítať od tohto termínu, resp. od dátumu, kedy bolo oznámenie o schválení žiadosti doručené odporcovi, čo mohlo nastať pár dní po vydaní tohto oznámenia. Lehota na uplatnenie práva navrhovateľa na zaplatenie provízie preto začala plynúť ešte v roku 2008, takže nárok uplatnený navrhovateľom žalobou podanou dňa 26.07.2013 je premlčaný, pretože bol uplatnený po uplynutí štvorročnej premlčacej lehoty. Na základe uvedeného prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaného dokazovania, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto odporca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietne, prípadne aby vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odporca namietol, že z dohody o odmene vo formulári „C“ nie je vôbec zrejmé, z akého výpočtového základu sa 10% provízia určí. Provízia požadovaná navrhovateľom je po sčítaní faktúr 13.268,78 Eur. Ak táto hodnota predstavuje 10% základu, potom by základ musel byť 132.687,80 Eur. Takáto suma sa ako základ pre určenie províznej časti odmeny nikde v zmluvách neuvádza. Žalovaná čiastka tak nekorešponduje vo svojej výške s hodnotou 10% so základmi, ktoré prichádzajú do úvahy na výpočet výšky provízie.
Odporca poprel záver okresného súdu, že by zaplatením prvej faktúry zo dňa 14.09.2009 došlo k uznaniu dlhu, pretože toto ustanovenie Obchodného zákonníka nemožno na posudzovaný prípad aplikovať, keďže vyúčtovanie províznej odmeny bolo realizované dvomi samostatnými faktúrami. Ak by odporca čiastočne plnil na druhú faktúru zo dňa 18.02.2013, bolo by možné aplikovať ust. § 407 ods. 3 ObZ.
Na spornú faktúru uplatnenú v konaní odporca nikdy nič neplnil, preto ani nedošlo k jej čiastočnému uznaniu. To, že odporca uhradil prvú faktúru zo dňa 14.09.2009 ešte nezakladá domnienku o uznaní dlhu týkajúceho sa žalovaného nároku.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že zmluva o poskytovaní poradenských služieb je obchodnoprávnym kontraktom, ktorý sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, preto je potrebné pri výklade vôle aplikovať ustanovenia § 266 ObZ a Všeobecné obchodné podmienky (VOP), ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o poskytovaní poradenských služieb, čo odporca vo svojej právnej argumentácii opomína. Z bodu 6.3.13 VOP nepochybne vyplýva, že základom pre výpočet províznej časti odmeny navrhovateľa je výška grantu uvedená v uzavretej grantovej zmluve, resp. v návrhu grantovej zmluvy, ak klient grantovú zmluvu odmietne uzavrieť. Rovnako z bodu 6.3.18 VOP vyplýva, že nárok na odmenu, ako aj základ pre výpočet odmeny sa odvíjal od uzavretej grantovej zmluvy, a to aj v prípade, že zmluvnou stranou grantovej zmluvy nebol klient, ale ním určený beneficient alebo tretia osoba za predpokladu, že grant vychádzal z projektu a žiadosti. Uvedené ustanovenia VOP jednoznačne potvrdzujú, že základom pre výpočet províznej odmeny bola výška grantu uvedená v grantovej zmluve.
Pokiaľ odporca poukázal v odvolaní na skutočnosť, že navrhovateľom fakturovaná provízna časť odmeny nekorešponduje s výškou príspevku požadovanou v žiadosti o nenávratný finančný príspevok, ani s výškou zazmluvneného nenávratného finančného príspevku, samotná skutočnosť, že navrhovateľ fakturoval províznu odmenu celkovo v sume nižšej, než na akú mal podľa zmluvy nárok, nie je a nemôže byť dôvodom pre spochybňovanie určitosti zmluvného ustanovenia o províznej časti odmeny. Je pravda, že navrhovateľ fakturoval províznu odmenu v nižšej sume než na akú mal nárok a že ju fakturoval dvoma faktúrami s určitým časovým odstupom, no navrhovateľ sa tým len snažil vyhovieť odporcovi, ktorý tvrdil, že nemá prostriedky na úhradu celej províznej odmeny naraz a taktiež žiadal navrhovateľa o dodatočnú zľavu z províznej časti odmeny a rozloženie fakturácie na dve časti. Po vystavení a úhrade faktúry na prvú časť províznej odmeny odporca úhradu zvyšnej časti províznej odmeny zámerne odďaľoval, na základe čoho potom navrhovateľ v záujme ochrany svojich práv musel pristúpiť k jej uplatneniu v tomto konaní.
Pokiaľ odporca spochybnil určenie okamihu vzniku nároku na zaplatenie províznej časti odmeny, okresný súd správne stotožnil okamih vzniku nároku navrhovateľa na províznu časť odmeny s uzavretím grantovej zmluvy medzi Ministerstvom hospodárstva SR a odporcom. V zmysle bodu 2.2. VOP sa pod pojmom „Grant“ rozumie finančná podpora poskytovaná za podmienok stanovených príslušnou schémou štátnej pomoci za predpokladu, že klient splní podmienky pre udelenie grantu, definované príslušnou schémou štátnej pomoci a Kontraktačná agentúra s ním uzavrie grantovú zmluvu. V zmysle bodu 2.5 VOP sa pod pojmom Kontraktačná agentúra rozumie orgán, ktorý bude za predpokladu výberu klienta príslušnou hodnotiacou komisiou vo výberovom konaní o udelenie grantu druhou zmluvnou stranou grantovej zmluvy s klientom, teda orgán ktorý udeľuje grant. S poukazom na tieto ustanovenia prvostupňový súd správne vyhodnotil, že výberová komisia nie je v zmysle zmluvy Kontraktačnou agentúrou, a teda schválenie žiadosti odporcu o nenávratný finančný príspevok výberovou komisiou nenapĺňa zmluvnú podmienku vzniku nároku navrhovateľa na províznu časť odmeny, ktorá odkazuje na schválenie grantu Kontraktačnou agentúrou. Nárok navrhovateľa na províznu časť odmeny mohol vzniknúť najskôr uzavretím (schválením) grantovej zmluvy (grantu) medzi odporcom a Ministerstvom hospodárstva SR (Kontraktačnou agentúrou). V bode 6.3.13 VOP je uvedené, že základom pre výpočet províznej odmeny je výška grantu uvedená v uzavretej grantovej zmluve, resp. v návrhu grantovej zmluvy ak klient grantovú zmluvu odmietne uzavrieť. Odporca nerozlišuje pojmy „schválenie žiadosti o nenávratný finančný príspevok výberovou komisiou“, ktoré samo o sebe ešte nezakladá právny nárok na poskytnutie nenávratného finančného príspevku a pojmu „schválenie grantu Kontraktačnou agentúrou“, predstavujúcim uzavretie grantovej zmluvy s Kontraktačnou agentúrou, s ktorým je už spojený právne vymáhateľný nárok odporcu na poskytnutie nenávratného finančného príspevku, a tým aj nárok navrhovateľa na províznu časť odmeny. K uzavretiu grantovej zmluvy medzi odporcom a Ministerstvom hospodárstva SR došlo dňa 01.08.2009, preto až týmto dňom vznikol navrhovateľovi nárok na províznu časť odmeny. Ak navrhovateľ podal žalobný návrh na súde dňa 26.07.2013, uplatnil si návrh včas, a to pred uplynutím štvorročnej premlčacej doby.
Pokiaľ odporca spochybnil záver prvostupňového súdu, že uhradenie prvej časti províznej odmeny má účinky uznania dlhu v zmysle § 407 ods. 3 ObZ, navrhovateľ upozornil, že právnym záväzkom z
ktorého uplatňuje svoj nárok voči odporcovi je zmluvný záväzok zaplatiť províznu časť odmeny a nie konkrétna faktúra, ktorá je len formou účtovného dokladu. Z pohľadu aplikácie § 407 ods. 3 ObZ je právne významné výlučne to, či došlo k čiastočnému plneniu zmluvného záväzku na zaplatenie províznej časti odmeny, a nie konkrétnej faktúry ako účtovného dokladu. V prejednávanej veci je nepochybné, že odporca uhradil navrhovateľovi prvú časť peňažného záväzku titulom províznej časti odmeny, pričom toto čiastočné plnenie má účinky uznania zvyšku dlhu a zakladá vyvrátiteľnú domnienku o tom, že záväzok odporcu v dobe uznania trval. S uznaním záväzku je zároveň spojené plynutie novej štvorročnej premlčacej doby v zmysle § 407 ods. 1 ObZ. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil a navrhovateľovi priznal trovy odvolacieho konania.
Odporca doručil odvolaciemu súdu stanovisko k vyjadreniu k odvolaniu, v ktorom uviedol, že otázka absolútnej neplatnosti právnych úkonov sa vždy posudzuje podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, čomu zodpovedá znenie ust. § 1 ods. 2 Obch. zákonníka. Namietol, že ust. bodu 6.3.13 VOP upravuje situáciu, ak klient neuzatvorí grantovú zmluvu, nerieši však situáciu, keď ju klient uzatvorí. Všeobecné obchodné podmienky tak neurčujú spôsob stanovenia výšky províznej časti odmeny a neupravujú, kedy vzniká nárok na zaplatenie províznej časti odmeny navrhovateľovi. Moment vzniku nároku na odmenu je upravený len v zmluvnom formulári časť „C“ tak, že je to 10% po prijatí - schválení grantu Kontraktačnou agentúrou. Sú tu uvedené dva časové momenty, prijatie grantu a schválenie grantu, ktoré nie sú identické a aj z tohto aspektu je dohoda o províznej časti odmeny neplatná pre neurčitosť.
Odporca ďalej zotrval na stanovisku, že navrhovateľ nepreukázal, z akého základu by sa mala odmena určiť, ak by bola zmluva o poskytovaní poradenských služieb platná v časti dohody o províznej odmene. Doplnil, že nie je dôvod, aby vznik nároku na províznu odmenu a jej výška boli naviazané na uzavretie grantovej zmluvy, lebo predmetom Zmluvy o poskytovaní nenávratnej finančnej pomoci (NFP) nie je prijatie a ani schválenie grantu Kontraktačnou agentúrou. Predmetom grantovej zmluvy je úprava zmluvných podmienok, práv a povinností medzi prijímateľom a poskytovateľom konkrétneho už schváleného nenávratného finančného príspevku - grantu zo strany poskytovateľa prijímateľovi na realizáciu aktivít, ktorý je predmetom schválenej žiadosti NFP, t. j. už schváleného grantu. Bez schválenia výšky grantu a jeho akceptácie prijímateľom nie je možné uzavrieť grantovú zmluvu. Z uvedeného vyplýva, že grant musí byť schválený pred uzavretím grantovej zmluvy, pričom grant bol schválený 04.09.2008, preto vtedy začala plynúť štvorročná premlčacia lehota.
Pokiaľ navrhovateľ vo svojom vyjadrení uviedol, že v prejednávanej veci je nepochybné, že mu odporca uhradil prvú časť peňažného záväzku titulom províznej časti odmeny a že toto čiastočné plnenie má účinky uznania zvyšku záväzku, ktoré zakladá vyvrátiteľnú domnienku o tom, že záväzok odporcu v dobe uznania trval, odporca uviedol, že prvá faktúra, ktorú mu doručil navrhovateľ 14.09.2009 má označenie záverečná faktúra a keďže odporcovi nebola známa výška dlhu a nebolo dohodnuté, že provízna odmena sa má platiť na dve časti, z označenia záverečná faktúra sa domnieval, že ďalšiu fakturáciu už navrhovateľ nebude uplatňovať. Podľa § 407 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Musí tak existovať úsudok o uznaní zvyšku záväzku, pretože samotné uhradenie faktúry, ktorou bola vyúčtovaná časť záväzku, nestačí. Okrem toho podmienkou uznania záväzku je, že musí ísť o záväzok určitý, t. j. záväzok musí byť jednoznačne identifikovaný. Spôsob takej identifikácie zákon neurčuje, preto ju možno vykonať akýmkoľvek jednoznačným spôsobom, čo sa ale v posudzovanom prípade nestalo.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods. 2 a § 156 ods. 1 OSP, čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici.
Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 28.04.2008 Zmluvu o poskytovaní poradenských služieb, ktorej predmetom bola analýza, príprava projektu, spracovanie dokumentácie a tender ku grantovej schéme Prioritná os 2 - energetika, opatrenie 2.1 - zvyšovanie energetickej efektívnosti na strane výroby aj spotreby a zavádzanie progresívnych technológii v energetike.
V zmluvnom formulári časť „C“ si strany dohodli provízny systém pozostávajúci z fixných platieb a províznej časti odmeny. Fixná platba jedna - vo výške 50.000,- Sk bola zálohová platba pri podpise zmluvy bez DPH, fixná platba dva - vo výške 50.000,- Sk bola platba po administratívnom schválení Kontraktačnou agentúrou bez DPH. V časti Výška províznej časti odmeny poradcu je uvedené „dohodnutá výška províznej časti odmeny číslom - 10%“, „dohodnutá výška províznej časti odmeny slovom - bez DPH desať percent“, „poznámky: 10% po prijatí - schválení grantu Kontraktačnou agentúrou“. Strany si tiež dohodli, že fixné platby sa do províznej odmeny poradcu nezapočítavajú. Podľa bodu 2.2. Všeobecných zmluvných podmienok (ďalej len VZP) je Grant vymedzený ako finančná podpora poskytovaná za podmienok stanovených príslušnou schémou štátnej pomoci za predpokladu, že klient splní podmienky pre udelenie grantu, definované príslušnou schémou štátnej pomoci a Kontraktačná agentúra s ním uzavrie grantovú zmluvu. Grantová zmluva bola v bode 2.4 vymedzená ako zmluva medzi Kontraktačnou agentúrou a klientom, na základe ktorej za podmienok príslušnej schémy štátnej pomoci klientovi bude vyplatený grant, a to za predpokladu, že príslušná hodnotiaca komisia vyhodnotí žiadosť tak, že budú splnené všetky podmienky príslušnej schémy štátnej pomoci na udelenie grantu. Kontraktačná agentúra bola v bode 2.5 vymedzená ako orgán, ktorý bude za predpokladu výberu klienta príslušnou hodnotiacou komisiou vo výberovom konaní o udelenie grantu druhou zmluvnou stranou grantovej zmluvy s klientom, teda orgán ktorý udeľuje grant. V bode 6.3.5. sa strany dohodli, že pri určení odmeny prostredníctvom provízneho systému sa klient zaväzuje zaplatiť poradcovi na základe uzavretej zmluvy odmenu vo výške a za podmienok špecifikovaných v zmluve. Ak dôjde k zvýšeniu grantu dodatkom ku grantovej zmluve alebo iným spôsobom, bude sa odmena počítať zo zvýšeného základu. Odporca predložil Ministerstvu hospodárstva SR žiadosť o nenávratný finančný príspevok v požadovanej výške 4.155.572,54 Eur. Slovenská inovačná a energetická agentúra zaslala odporcovi oznámenie o schválení žiadosti o nenávratný finančný príspevok vo výške 4.155.572,54 Eur zo dňa 23.10.2008. V oznámení bol odporca informovaný, že k podpisu zmluvy o poskytnutí nenávratnej finančnej pomoci môže dôjsť až po predložení priloženého akceptačného listu vrátane dokumentov, identifikovaných v akceptačnom liste, konštatovaní Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry o bezvadnosti vykonanej obchodnej verejnej súťaže v zmysle Obchodného zákonníka a podmienok stanovených vo výzve na predkladanie žiadosti a po priložení zmluvy o poskytnutom úvere, resp. doklade z banky o výške zostatku finančných prostriedkov na účte, potvrdzujúcom disponovanie dostatočnými finančnými prostriedkami na zrealizovanie projektu, minimálne vo výške spolufinancovania oprávnených výdavkov projektu a celkových neoprávnených výdavkov projektu. Dňa 01.08.2009 bola uzavretá Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku medzi poskytovateľom Ministerstvo hospodárstva SR a odporcom ako prijímateľom, v zmysle ktorej sa poskytovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi nenávratný finančný príspevok vo výške 135.075,63 Eur. Podľa § 269 ods. 2 zák. č. 513/1991 zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Podľa § 387 ods. 1 ObZ, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Podľa § 388 ods. 1 ObZ, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby. Podľa § 397 ObZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Podľa § 407 ods. 3 ObZ, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Zmluva o poskytovaní poradenských služieb je podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka tzv. nepomenovaným zmluvný typom. Zmluvné strany si preto práva a povinnosti musia podrobne upraviť v uzavretej zmluve, keďže podľa Obchodného zákonníka sa pri nepomenovaných zmluvách riadia iba niektoré všeobecné inštitúty, ako sú premlčanie, následky nesplnenia zmluvy, vznik a zánik záväzku a pod. Vzhľadom na absenciu zákonnej úpravy vychádzal odvolací súd pri posudzovaní uplatneného nároku z vymedzenia pojmov upravených vo Všeobecných zmluvných podmienkach, ako aj zo znenia zmluvných formulárov, ktoré sú súčasťou zmluvy uzavretej medzi stranami a dospel k záveru, že námietka odporcu, že Zmluva o poskytovaní poradenských služieb je v časti zmluvného formulára „C“ absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nie je dôvodná. Odhliadnuc od skutočnosti, že pred začatím sporu nebol obsah zmluvy medzi stranami sporný a aj na základe časti zmluvného formulára „C“ odporca už navrhovateľovi plnil fixnú platbu 1, fixnú platbu 2 a prvú časť províznej odmeny, samotné znenie dohody je dostatočne určité a jasné na to, aby bolo zrejmé, z
akej výšky sa vypočíta provízna odmena poradcu na základe uzavretej zmluvy. Pojem Grant, rovnako ako pojem Kontraktačná agentúra sú vymedzené vo všeobecných zmluvných podmienkach v bode 2.2 a 2.5. Grant je finančná podpora poskytovaná za podmienok stanovených príslušnou schémou štátnej pomoci za predpokladu, že klient splní podmienky pre udelenie grantu, definované príslušnou schémou štátnej pomoci a Kontraktačná agentúra s ním uzavrie grantovú zmluvu. Pod pojmom Grant preto treba rozumieť výšku finančných prostriedkov, ktoré na základe zmluvy uzavretej medzi odporcom a Kontraktačnou agentúrou budú odporcovi poskytnuté vo forme štátnej pomoci. Je pochopiteľné, že strany si vo všeobecných zmluvných podmienkach ani vo formulárových častiach nemohli vopred dohodnúť konkrétnu výšku grantu, z ktorej sa mala vypočítať provízna odmena, pretože o tejto výške rozhodovala Kontraktačná agentúra a jej rozhodnutie nemohlo byť vopred známe. Finálna výška Grantu bola v grantovej zmluve určená vo výške 135.075,63 Eur. Preto pokiaľ v poznámke zmluvného formulára časť „C“ je pri výške províznej časti odmeny poradcu uvedené, že je to 10% po prijatí - schválení grantu Kontraktačnou agentúrou, vzhľadom na definíciu grantu v bode 2.2 ide o ustanovenie, v ktorom sa strany dohodli, že to bude 10% z hodnoty grantu po prijatí - schválení grantu Kontraktačnou agentúrou, a ten je 135.075,64 Eur, z čoho vyplýva, že navrhovateľovi ako poradcovi vznikol nárok na províznu odmenu vo výške 13.507,56 Eur. Samotná skutočnosť, že navrhovateľ si uplatnil voči odporcovi výšku províznej odmeny iba v hodnote 13.268,78 Eur nemôže spochybniť zmluvné dojednanie strán, podľa ktorého navrhovateľovi vznikol nárok na 10 % z grantu schváleného Kontraktačnou agentúrou. Je právom navrhovateľa uplatniť si nižší nárok, než aký mu vyplýva zo zmluvy a navrhovateľ nie je povinný uvádzať dôvody tohto konania. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že dôvod, pre ktorý je provízia uplatnená v nižšej hodnote súvisí s komunikáciou navrhovateľa a odporcu, kedy odporca žiadal o dodatočnú zľavu z províznej časti odmeny, čomu navrhovateľ vyhovel. Bez ohľadu na jeho motiváciu, v zmysle zmluvy mu vznikol nárok na províznu odmenu vo výške 13.507,56 Eur, preto pokiaľ si voči odporcovi uplatnil sumu 13.268,78 Eur, odporca je povinný ju zaplatiť. Odporca v odvolaní zotrval na stanovisku, že nárok navrhovateľa na zaplatenie províznej odmeny je premlčaný z dôvodu, že v Zmluve o poskytovaní poradenských služieb bol vznik nároku na províznu odmenu viazaný na prijatie - schválenie grantu Kontraktačnou agentúrou a k tomu podľa odporcu došlo dňa 23.10.2008, preto treba lehotu na uplatnenie práva počítať od tohto termínu. Odvolací súd zistil, že rozhodnutie o udelení nenávratného finančného príspevku nie je jednorazovým konaním, ale prebieha v dvoch samostatných fázach. V prvej fáze doručí žiadateľ o nenávratný finančný príspevok ku konkrétnej výzve poskytovateľa pomoci žiadosť, ktorá je v prvom kole posudzovaná príslušnou hodnotiacou komisiou. Rozhodnutie hodnotiacej komisie pritom nie je rozhodnutím o udelení grantu, ani z neho záväzne nevyplýva výška nenávratného finančného príspevku, ktorý žiadateľ obdrží, pretože hodnotiaca komisia určí v oznámení o výške príspevku len to, aké povinnosti musí žiadateľ splniť, aby mu bol grant poskytnutý. V závislosti od toho, či ich uchádzač o grant splní, rozhodne Kontraktačná agentúra o tom, či s ním uzavrie Zmluvu o poskytnutí NFP a v akej konkrétnej výške. Z oznámenia o schválení žiadosti o nenávratný finančný príspevok je zrejmé, že táto bola schválená v celkovej výške 4.155.572,54,- Sk, čo zodpovedá 137.939,73 Eur. V takejto výške však odporcovi grant poskytnutý nebol, keďže Kontraktačná agentúra schválila grant len vo výške 135.075,64 Eur, čo je o 2.864,09 Eur menej. Špecifiká procesu schvaľovania grantu pritom boli premietnuté aj do Všeobecných zmluvných podmienok k zmluve, ktorú uzavrel navrhovateľ a odporca. Ako už bolo vyššie uvedené, grant ako určitá finančná podpora bola vymedzená v zmluve ako suma stanovená príslušnou schémou štátnej pomoci za predpokladu, že klient splní podmienky pre udelenie grantu a zároveň, že Kontraktačná agentúra s ním uzavrie grantovú zmluvu. Samotný pojem „Grant“ je vo svojom vymedzení naviazaný až na moment, kedy „Kontraktačná agentúra“ uzavrie so žiadateľom zmluvu, a nie na moment, kedy príslušná hodnotiaca komisia schváli žiadosť, na základe čoho môže neskôr kontraktačná agentúra uzavrieť so žiadateľom zmluvu. Schválenie žiadosti o udelenie nenávratnej finančnej pomoci nie je udelením grantu, a preto by ním nárok na províziu navrhovateľovi vzniknúť nemohol. Zároveň vo formulári „C“ si strany jasne dohodli, že provízia sa určuje z grantu prijatého Kontraktačnou agentúrou. Oznámenie o schválení grantu zo dňa 04.09.2008, na ktoré odporca odkazuje ako na „schválenie grantu“, nebolo rozhodnutím Kontraktačnej agentúry, preto nemohlo spĺňať ani vymedzenie pojmu „prijatie - schválenie grantu“, ani podmienku že k tomuto prijatiu má prísť „Kontraktačnou agentúrou“. Vzhľadom na uvedené okresný súd rozhodol správne, ak zistil, že nárok na vyplatenie províznej časti odmeny navrhovateľa nebol premlčaný, pretože grantovú zmluvu uzavrel odporca s Kontraktačnou agentúrou, ktorou je Ministerstvo hospodárstva SR dňa 01.08.2009 a navrhovateľ si nárok na súde uplatnil 26.07.2013, t.j. počas štvorročnej premlčacej doby.
Nad rámec toho odvolací súd upozorňuje, že obrana odporcu, podľa ktorej je na jednej strane dohoda o určení výšky províznej odmeny absolútne neurčitým právnym úkonom a zároveň je podľa nej nárok na zaplatenie províznej odmeny premlčaný, je vnútorne rozporná. Pokiaľ odporca tvrdí, že nárok na zaplatenie províznej odmeny je premlčaný, implicitne tak uznáva, že tento nárok musel vzniknúť, inak by nemohlo prísť k jeho premlčaniu. O takomto stanovisku odporcu svedčí aj skutočnosť, že prvú časť odmeny dojednanej podľa uvedeného ustanovenia zmluvy riadne a včas zaplatil. Preto sa jeho tvrdenie, že dohoda o určení províznej odmeny nie je dostatočne určitým právnym úkonom, javí ako účelové. Okresný súd tiež správne posúdil skutočnosť, že odporca už na nárok na zaplatenie províznej časti odmeny navrhovateľa sčasti uspokojil dňa 17.09.2009, kedy uhradil navrhovateľovi sumu 7.900,15 Eur, ktorá zodpovedala prvej časti uplatnenej províznej odmeny vo výške 6.638,78 Eur a DPH. Vo faktúre č. #41-90030 vystavenej dňa 14.09.2009 s dátumom splatnosti 21.09.2009, ktorú odporca uhradil dňa 17.09.2009 je výslovne uvedené, že je to Záverečná faktúra a text „na základe zmluvy o poskytovaní poradenských služieb Vám fakturujeme prvú časť provízie pre projekt energetika“. Odporca v doplnení odvolania uviedol, že prvá faktúra, ktorá mu bola doručená, mala označenia záverečná faktúra a zároveň nebolo dojednané, že provízna odmena sa má platiť na dve časti, preto sa domnieval, že ďalšiu fakturáciu už žalobca u neho nebude uplatňovať. K tejto námietke nie je možné prihliadnuť vzhľadom na text uvedený vo faktúre, z ktorého jasne vyplýva, že ide o prvú časť provízie. Vystavenie faktúry ako daňového dokladu samo o sebe nezakladá nárok na poskytnutie plnenia. Nárok na zaplatenie províznej časti odmeny vznikol navrhovateľovi na základe zmluvy o poskytovaní poradenských služieb. Samotná skutočnosť, že tento nárok bol uplatnený dvoma samostatnými faktúrami nevyvoláva následok, že jeden nárok je rozdelený na dva samostatné nároky. Preto pokiaľ odporca už na uplatnený nárok prvú časť sumy zaplatil, pričom plnenie poskytnuté navrhovateľom na základe uzavretej zmluvy o poskytovaní poradenských služieb nenamietal, nepredložil žiadnu reklamáciu vzhľadom na plnenie poskytnuté navrhovateľom, je z takéhoto čiastočného uhradenia nároku možné vyvodiť, že tým právny základ nároku uznal čo do základu a výšky nároku. Výška províznej odmeny vyplývala zo zmluvy, podľa ktorej mal navrhovateľ nárok na zaplatenie 10% z výšky grantu, čo predstavovalo 13.507,56 Eur, takže pokiaľ poskytol navrhovateľovi plnenie vo výške 6.638,78 Eur bez DPH, čo predstavuje 7.900,15 Eur s DPH, musel si byť vedomý skutočnosti, že nárok navrhovateľa nie je uspokojený v celej výške. Uznaním záväzku zároveň začala v zmysle § 407 ods. 1 ObZ plynúť nová 4- ročná premlčacia doba. Okresný súd sa tak správne vysporiadal so všetkými námietkami odporcu, ktoré vzniesol v priebehu prvostupňového konania, preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ktoré je vecne správne podľa § 219 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 OSP, § 151 ods. 1 OSP a § 142 ods. 1 OSP. Keďže navrhovateľ mal v odvolacom konaní úspech v celom rozsahu, okresný súd mu v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb podľa § 10 ods. 1, § 10 ods. 2, § 13a ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 priznal trovy právneho zastúpenia za vyjadrenie sa k odvolaniu, pričom pri hodnote sporu 7.956 Eur je základná sadzba za jeden úkon právnej služby 237,34 Eur a nárok na náhradu paušálnych nákladov za rok 2015 je 8,39 Eur. DPH vo výške 20% z celkovej sumy 245,73 eur je 49,15 Eur, takže navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 294,88 Eur, ktoré je odporca podľa § 149 ods. 1 OSP povinný uhradiť právnemu zástupcovi navrhovateľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.