Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13CoE/8/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714209960 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714209960.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci začatej na návrh oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti povinnému: L. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Lipová 7, Nové Mesto nad Váhom., pod sp. zn. EX 647/2014, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 2.842,37 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 12Er/407/2014-12 zo dňa 10.09. 2014, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol v zmysle ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že exekučné konanie v predmetnej veci sa začalo na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline sp. zn. RK-PC-503/14-LP zo dňa 01. 04. 2014. Z pripojených listín okresný súd zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 26. 08. 2011 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200040162. Súčasne s touto zmluvou uzatvorili oprávnený a povinný dňa 26. 08. 2011 aj Rozhodcovskú zmluvu č. 8200040162 upravujúcu riešenie sporov medzi zmluvnými stranami z uzatvorenej Zmluvy o úvere. Povinný si svoj dlh z úverovej zmluvy neplnil riadne a včas, preto oprávnený podľa rozhodcovskej zmluvy podal na rozhodcovskom súde žalobu. Okresný súd dospel k záveru, že úverová zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a povinný v tejto zmluve má postavenie spotrebiteľa, preto zmluvu podrobil súdnej kontrole a zameral sa na skúmanie dojednaných zmluvných podmienok z hľadísk a kritérií spotrebiteľského práva. Exekučný súd konštatoval, že rozhodcovská zmluva, hoci bola uzatvorená na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej oprávneným pri uzatváraní zmlúv o úvere so spotrebiteľmi. Súd mal preto za právne bezvýznamné, či riešenie sporu rozhodcovským súdom vyplýva z rozhodcovskej doložky k zmluve alebo z osobitnej zmluvy. Uviedol, že za individuálne dojednané zmluvné ustanovenie nemožno považovať také, s ktorým mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Návrh rozhodcovskej zmluvy je v danom prípade pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje a spotrebiteľ nemôže obsah zmluvy zmeniť, nemôže vyjednávať, jedinou alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu ako celku. Konštatoval, že oprávnený nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania, pričom dôkazné bremeno spočíva na strane oprávneného ako dodávateľa. Podľa dojednanej rozhodcovskej zmluvy sa všetky spory zo zmluvy o úvere mohli riešiť buď rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Okresný súd konštatoval, že skutočnosť, že v rozhodcovskej zmluve je uvedená alternatíva, umožňujúca riešenie sporov pred príslušným všeobecným súdom, neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Možnosť iniciovania sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom možno podľa názoru exekučného súdu považovať za skôr teoretickú, najmä ak sa spotrebiteľovi nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu vykonaného silnejšou stranou spotrebiteľského vzťahu. Znenie rozhodcovskej zmluvy síce neodporuje doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami zákon obchádza. Exekučný súd právne posúdil takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a ako takú už od počiatku absolútne neplatnú v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. V dôsledku toho považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný, preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na jej vykonanie zamietol. Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom ustanovenej lehote odvolanie. Poukázal predovšetkým na skutočnosť, že rozhodcovská zmluva č. 8200040162 je samostatným právnym úkonom, ktorého existencia nebola podmienkou uzatvorenia úverovej zmluvy, respektíve jej trvania ako takej. Oprávnený uviedol, že nepozná dôvod, pre ktorý sa exekučný súd nezaoberal celou rozhodcovskou zmluvou. Poukázal najmä na čl. 2 predmetnej rozhodcovskej zmluvy, ktorý výslovne uvádza, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Taktiež z čl. 7 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Uplatnením tohto práva môže dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy, bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Oprávnený taktiež namietal, že predmetná rozhodcovská zmluva nebola nikdy podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere. Domnieval sa preto, že táto rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve. Oprávnený podotkol v tejto súvislosti, že nie je mu potom celkom zrejmé, ako si súd predstavuje znenie rozhodcovskej zmluvy bez dohody zmluvných strán o tom, ako sa budú spory zo zmluvy o úvere riešiť, s dodržaním ustanovení Občianskeho zákonníka o určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu. Oprávnený taktiež uviedol, že spotrebiteľ vzhľadom na znenie rozhodcovskej zmluvy vedel a vedieť mohol o význame, právnych dôsledkoch a dobrovoľnosti uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ potom povinný akceptoval rozhodcovskú zmluvu, urobil tak dobrovoľne a rovnako tak aj z vlastného rozhodnutia nevyužil možnosť od danej zmluvy odstúpiť. Rozhodcovská zmluva v danej veci nie je súčasťou všeobecných podmienok, respektíve inej zmluvy a povinný pri uzavretí tejto zmluvy mohol bez akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť osobitne zmluvu o revolvingovom úvere. Z hľadiska účinkov rozhodcovskej zmluvy a samotného rozhodcovského konania oprávnený taktiež poukázal na to, že spotrebiteľovi poskytuje minimálne rovnaký a v niektorých smeroch oveľa širší rozsah ochrany a možnosti uplatnenia jeho práv, ako je tomu pri konaní pred súdom. Taktiež oprávnený podotkol, že z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Konanie pred rozhodcovským súdom je preto len alternatívne a nevyžaduje sa od spotrebiteľa, aby postupoval len pred rozhodcovským súdom. Oprávnený v odvolaní poukázal na obsah viacerých súdnych rozhodnutí, v ktorých všeobecné súdy zaujali totožné právne stanovisko ako prezentoval v odvolaní. V závere odvolania potom zhrnul, že vzhľadom na vyššie uvedené argumenty trvá na názore, že právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci bola daná a rozhodcovská zmluva nie jej neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby súd zaviazal povinného zaplatiť oprávnenému trovy odvolacieho konania v sume 76,38 eur. Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vo výroku vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP). Na doplnenie a k odvolaniu oprávneného krajský súd dodáva. Podaným odvolaním je ponúkané súdu prijať inú filozofiu výkladu právnych noriem ako tú, ktorú si osvojil súd prvého stupňa, pričom jeho závery korešpondujú so závermi Európskeho súdneho dvora, Najvyššieho súdu a prevažnou väčšinou záverov všeobecných súdov. Odvolateľ síce poukazuje na niektoré závery iných všeobecných súdoch v iných konaniach, medzi iným aj Krajského súdu v Banskej Bystrici, avšak treba poznamenať, že ide o rozhodnutia z roku 2013. Od tohto času sa v dôsledku spresňujúcich úprav Európskej únie zmenila aj prax súdov. Nepostačuje už poukázať na to, že spotrebiteľ mal možnosť overiť si určité skutočnosti, pretože tieto boli zakotvené v zmluve, ale v dôsledku smerníc Európskej únie sa dôkazné bremeno ešte viac presunuje na veriteľa, ktorý v spornom prípade musí preukazovať, že s určitým ustanovením zmluvy sa dlžník skutočne aj oboznámil, ale najmä, že mu porozumel. V danom prípade, naviac odvolací súd zistil, že oprávnený v Rozhodcovskej zmluve zo dňa 26.8.2011 zavádzajúco uviedol, že rozhodcovský súd, ktorý si účastníci rozhodcovskej zmluvy dohodli na riešenie sporov je Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, teda že má sídlo v Banskej Bystrici. V Obchodnom vestníku, Ročník XIX, Číslo 122C zo dňa 24. júna 2011,: ,, Zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu: Victoria legal arbiter s.r.o., so sídlom: Farská 3, 010 01 Žilina, IČO: 44 826 460, zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel: Sro, vložka číslo: 53057/L, podľa § 12 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov zverejňuje oznámenie - o zmene sídla zriaďovateľa aj ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu z pôvodného: Zvolenská cesta 37, 974 05 Banská Bystrica, na nové: Farská 3, 010 01 Žilina“. Potvrdzuje to aj výpis z Obchodného registra v ktorom je uvedené, že Victoria legal arbiter s.r.o. mal sídlo Zvolenská cesta 37, Banská Bystrica 974 05, v čase od 12.06.2009 do 10.05.2010 a od 11.05.2010 už mal sídlo Farská 3, Žilina 010 01. Z uvedeného je zrejmé, že ide o formulárové tlačivo, nie individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, ide o tlačivo, ktoré sa vypĺňa bez prejednania obsahu automaticky, pričom sám dodávateľ formulár predložil bez toho, aby bližšie sa zaoberal jeho obsahom, keď nesprávne v Rozhodcovskej zmluve uvádza sídlo Rozhodcovského súdu, v čase uzatvárania zmluvy 02.09.2011 v Banskej Bystrici, hoci sídlo súdu bolo v Žiline. Pre úplnosť súd udáva, že vzdialenosť súdu od miesta bydliska spotrebiteľa, pri dojednaní rozhodcovskej zmluvy, je tiež podstatná, pretože dostupnosť rozhodcovského súdu zohráva úlohu pri reálnej možnosti spotrebiteľa hájiť svoje práva. Odvolateľ v podanom odvolaní robí iné právne závery než na ktorých je založené rozhodnutie súdu prvého stupňa. Treba však zdôrazniť, že prezentácia iného právneho názoru než ho vyslovil okresný súd, nie je dôvodom na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa iba v prípade, ak by jeho závery boli arbitrárne. Vo veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.