Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/106/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200880 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6016200880.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jozefa Zlochu a JUDr. Petra Kvietka v právnej veci žalobcu: PRESSE & MARKETING SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Tulská 2490/35, 960 01 Zvolen, IČO: 36 404 225, zast. JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, so sídlom Dukelských hrdinov 22, 960 01 Zvolen proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1035406891/2016 zo dňa 18.07.2016 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj „správca dane“ alebo „prvostupňový orgán verejnej správy“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie apríl 2015. Oznámenie o daňovej kontrole bolo žalobcovi doručené 13.07.2015. Daňová kontrola začala dňa 17.07.2015. Správca dane dňa 11.01.2016 spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní, v zmysle ktorej bol žalobca oboznámený s výsledkami zistení správcu dane v daňovej kontrole. K zisteniam správcu dane sa žalobca písomne vyjadril podaním z 18.01.2016. O prerokovaní vyjadrenia a oboznámení žalobcu s výsledkami zistení správcu dane v daňovej kontrole bola spísaná Zápisnica zo dňa 28.01.2016, ktorej prílohu tvorí písomné vyjadrenie konateľa žalobcu. Žalobca súčasne oznámil, že sa ešte vyjadrí do 8 dní. Dňa 08.02.2016 správca dane spísal úradný záznam, z ktorého vyplýva, že žalobca sa v lehote do 05.02.2016 nevyjadril k Zápisnici o ústnom pojednávaní z 28.01.2016 a k výsledkom zistení z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti DPH za zdaňovacie obdobie 2015. Správca dane následne o výsledku daňovej kontroly spísal Protokol č. 102593422/2016 z 22.02.2016 (ďalej len „Protokol“), ktorý spolu s Výzvou zo dňa 22.02.2016 v zmysle § 48 ods. 8 zák. č. 563/2009 Z.z. o správne daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole doručoval žalobcovi s poučením, že písomné vyjadrenie k Protokolu a označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia žalobcu, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly, môže podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku predložiť najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy. Protokol a Výzvu prevzal štatutárny zástupca žalobcu osobne 23.02.2016. Žalobca sa k Protokolu vyjadril v stanovenej lehote podaním z 29.02.2016. Pripomienky žalobcu k Protokolu boli so žalobcom prerokované, o čom bola spísaná Zápisnica zo dňa 07.04.2016. Zistenia správcu dane uvedené v Protokole zo dňa 22.02.2016 boli podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia správcu dane č. 102975232/2016 zo dňa 20.04.2016 (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane“ alebo „prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy“), ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 17.028,- € a bol znížený nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2015 zo sumy 17.060,70 € na sumu 32,22 €. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 103540689/2016 zo dňa 18.07.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“). 2. Prvostupňové rozhodnutie správcu dane zo dňa 20.04.2016, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 17.028,48 € na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2015 a bol mu znížený nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2015 zo sumy 17.060,70 € na sumu 32,22 € bolo odôvodnené tým, že žalobca si v uvedenom zdaňovacom období uplatnil právo na odpočítanie dane vo výške 17.028,48 € v rozpore s ustanoveniami zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom pre toto konanie (ďalej len „Zákon o DPH“), a preto mu nebolo priznané uplatnené právo na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie apríl 2015 z dokladu „Faktúra prijatá so zaúčtovaním“ č. FP15035 zo dňa 11.02.2015 vo výške 17.028,48 €. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období apríl 2015 uplatnil odpočítanie dane z dokladu „Faktúra prijatá so zaúčtovaním“ č. O., dátum vystavenia 11.02.2015, dátum splatnosti 11.02.2015, dátum odpočítania DPH 30.04.2015, pričom na doklade bol uvedený dodávateľ SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o. Bratislava, odberateľ PRESSE & MARKETING SLOVAKIA s.r.o. Zvolen, text uvedený na doklade: „základná sadzba DPH 19 % základ: 89.623,58 €, výška DPH: 17.028,48 €, vrátane DPH: 106.652,06 €. Dátum účtovného prípadu bol uvedený 11. február 2015. Popis - odmena za realizáciu kampaní v r. 2007, dátum 11.02.2015, účet H., účet G. suma 89.623,58 €, DPH 20 % - odmena za realizáciu kampaní v r. 2007, dátum 11.02.2015, účet H. účet G., suma 17.028,48 €. K predmetnému dokladu žalobca predložil dodávateľskú faktúru č. Y. zo dňa 15.01.2008, dátum splatnosti 22.01.2008, dátum vzniku daňovej povinnosti 31.12.2007, dodávateľ SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o. Bratislava, odberateľ PRESSE & MARKETING SLOVAKIA s.r.o. Žilina, fakturácia v zmysle Rámcovej zmluvy zo dňa 21.01.2000 v čl. VI bod 2 za realizáciu kampaní v r. 2007, základ dane 2.700.000,- Sk, 19 % DPH 513.000,- Sk, celkom 3.213.000,- Sk, Rámcovú zmluvu o výhradnom poskytovaní reklamných služieb z 21.01.2000 a Dodatok k Rámcovej zmluve o výhradnom poskytovaní reklamných služieb uzavretej 21.01.2000 v Bratislave zo dňa 26.04.2002, list - vrátenie faktúry č. Y. zo dňa 20.01.2008, rozhodnutie Krajského súdu Žilina č.k. 13Cob/126/2012 zo dňa 11.02.2015, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb/279/2009-481 zo dňa 10.02.2012, v zmysle ktorého bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť daňovému subjektu SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o. dlžnú sumu z nezaplatenej faktúry vo výške 71.456,88 €. Správca dane v odôvodnení ďalej uviedol, že preveroval odpočítanie dane vo výške 17.028,48 € uvedenej na doklade „Faktúra prijatá so zaúčtovaním“ č. O. zo dňa 11.02.2015 prostredníctvom dožiadania zaslaného miestne príslušnému správcovi dane (Daňový úrad Bratislava) u dodávateľa žalobcu SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o., pričom zistil, že tento subjekt (SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o.) nevystavil žiadnu odberateľskú faktúru pre odberateľa PRESSE & MARKETING SLOVAKIA s.r.o. (žalobca), žiadna takáto faktúra nebola zaúčtovaná v účtovníctve daňového subjektu, nebola odvedená DPH zo žiadnej faktúry vystavenej pre odberateľa PRESSE & MARKETING SLOVAKIA s.r.o. (žalobca). Ďalej z odpovede na dožiadanie zo dňa 01.12.2015 správca dane zistil, že SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o. vystavila pre odberateľa PRESSE & MARKETING SLOVAKIA s.r.o. odberateľskú faktúru č. VF27041 dňa 15.01.2008, dátum vzniku daňovej povinnosti uvedený na faktúre 31.12.2007, dodávateľ SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o. Bratislava, odberateľ PRESSE & MARKETING SLOVAKIA s.r.o. Žilina, fakturácia v zmysle rámcovej zmluvy z 21.01.2000 čl. VI bod 2 za realizáciu kampaní v r. 2007, základ dane 2.700.000,- Sk, 19 % DPH 513.000,- Sk, celkom 3.213.000,- Sk. Predmetná faktúra VF27041 bola zaúčtovaná a DPH bola z faktúry uvedená v záznamoch o DPH v zdaňovacom období december 2007, daň z predmetnej faktúry bola priznaná za zdaňovacie obdobie december 2007, kedy vznikla daňovému subjektu SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o. daňová povinnosť, ktorá bola odvedená do štátneho rozpočtu. Z výpovede konateľa spoločnosti SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o. do Zápisnice o ústnom pojednávaní z 13.10.2015 vyplýva, že žalobca mal za odplatu šíriť interiérovú reklamu vo vozňoch hromadnej osobnej dopravy Železničnej spoločnosti Slovensko a.s. v zmysle zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťami SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o. a PRESSE & MARKETING SLOVAKIA s.r.o., pričom suma uvedená na predmetnej faktúre predstavovala minimálnu garanciu - dohodnuté nájomné za rok. Vo veci úhrady predmetnej faktúry boli vedené súdne spory, časť faktúry bola uhradená vo výške 33.195,18 € vzájomným zápočtom zo dňa 30.01.2009, o uhradenie zvyšnej časti pohľadávky bol vedený súdny spor, v ktorom Krajský súd v Žiline ako odvolací súd rozsudkom č.k. 13Cob/126/2012 zo dňa 11.02.2015 potvrdil rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb/279/2009-481, v dôsledku čoho bol žalovaný PRESSE & MARKETING SLOVAKIA s.r.o. (žalobca) povinný zaplatiť žalobcovi SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o. sumu 71.456,88 €. Žalobca na výzvu správcu dane na predloženie dôkazov a vysvetlenie dôvodu uplatnenia odpočítania dane v zdaňovacom období apríl 2015 uviedol, že faktúra Y. bola za zdaňovacie obdobie 31.12.2007, nebola účtovaná ani v r. 2007, ani v r. 2008. Rozsudok č. k. 13Cob/126/2012 nadobudol právoplatnosť 11.02.2015 a z toho dôvodu bol na faktúre č. O. s variabilným symbolom VF XXXXX uvedený dátum vystavenia splatnosti 11.02.2015 a dátum uplatnenia DPH 30.04.2015, keďže faktúra bola účtovaná v dokladoch za mesiac apríl 2015 (rozsudok bol doručený žalobcovi 10.03.2015). Žalobca vo vyjadrení potvrdil, že faktúru v r. 2015 nevystavil dodávateľ SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o. Z uvedeného vyjadrenia správca dane zistil, že žalobca na doklade, ktorý sám vyhotovil s označením „Faktúra prijatá so zaúčtovaním“ č. O zo dňa 11.02.2015 neuviedol vznik daňovej povinnosti, ktorý bol na faktúre č. Y vyhotovenej dodávateľom SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o. zo dňa 15.01.2008 uvedený: 31.12.2007. V odôvodnení svojho rozhodnutia správca dane uvádza, že preverovaním uplatneného odpočítania dane vo výške 17.028,48 € zistil, že daňová povinnosť dodávateľovi vznikla v decembri 2007 na základe Rámcovej zmluvy o výhradnom poskytovaní reklamných služieb, v deň vzniku daňovej povinnosti vzniklo kontrolovanému platiteľovi (žalobcovi) právo odpočítať daň z prijatej služby od dodávateľa SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o., ktorý vystavil odberateľskú faktúru č. 27041 dňa 15.01.2008 s dátumom vzniku daňovej povinnosti 31.12.2007 a v decembri 2007 daň odviedol do štátneho rozpočtu. Žalobca preto nemohol odpočítať daň z prijatej služby v zdaňovacom období apríl 2015, pretože službu prijal v decembri 2007, kedy sa mohol rozhodnúť, či z prijatej služby daň odpočíta. Skutočnosť, že nevyužil svoje právo odpočítať daň v období, kedy pri službe vznikla daňová povinnosť a boli splnené aj ostatné zákonné podmienky pre odpočítanie dane, nie je podľa správcu dane dôvodom ani predpokladom pre to, aby si právo odpočítať daň uplatnil v apríli 2015 len na základe doručenia rozhodnutia krajského súdu. Žalobca mohol uplatniť právo na odpočítanie dane v období, kedy právo odpočítať daň vzniklo a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo. Z dokladov predložených k daňovej kontrole žalobcom správca dane zistil, že žalobca 18.01.2008 disponoval predmetnou faktúrou od platiteľa vyhotovenou podľa § 71 Zákona o DPH, keďže z listu z 20.01.2008 označeného ako „vrátenie faktúry č. VF XXXXX“ je zrejmé, že faktúra bola odberateľovi doručená 18.01.2008, a teda právo uplatniť odpočítanie dane vzniklo v decembri 2007. Správca dane poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline, z ktorého vyplýva, že dňa 12.02.2008 bol spísaný zápis zo stretnutia, pri ktorom žalobca písomne uznal svoj záväzok podľa predmetnej faktúry a prehlásil, že vyfakturovanú sumu za r. 2007 je schopný a ochotný zaplatiť najneskôr do konca júla 2008. Tak okresný, ako aj krajský súd uzavreli, že tento zápis zo stretnutia možno považovať za písomné uznanie záväzku žalobcom voči dodávateľovi na úhradu faktúry č. 27041 za r. 2007. Z uvedeného správca dane vyvodil, že najneskôr vo februári 2008 žalobca disponoval predmetnou faktúrou a na základe nej mohol uplatniť odpočítanie dane. Ďalej správca dane poukázal na to, že žalobca k daňovej kontrole predložil k odpočítaniu dane za zdaňovacie obdobie apríl 2015 doklad „Faktúra prijatá so zaúčtovaním“ č. O zo dňa 11.02.2015, ktorý doklad nevystavil platiteľ, ktorému vznikla daňová povinnosť pri dodaní služby. Táto skutočnosť vyplýva aj z dokazovania vykonaného správcom dane, a teda doklad nevystavil dodávateľ uvedený na doklade SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o., tento doklad vystavil neoprávnene žalobca - odberateľ. Doklad nazvaný „Faktúra prijatá so zaúčtovaním“ por. č. O je interným číslom dodávateľskej faktúry z r. 2007, č. faktúry Y je poradovým číslom odberateľskej faktúry z r. 2007 u dodávateľa SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o., na doklade nie je uvedený dátum vzniku daňovej povinnosti, je tam uvedený dátum odpočítania DPH 30.04.2015. K dokladu bola priložená dodávateľská faktúra Y zo dňa 15.01.2008, na ktorej je uvedený dátum vzniku daňovej povinnosti 31.12.2007 a ako dodávateľ SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o., ktorej vznikla daňová povinnosť 31.12.2007. Faktúra č. Y bola vystavená 15.01.2008, čiastky sú uvedené v slovenských korunách, doklad „Faktúra prijatá so zaúčtovaní“ č. O bol vystavený 11.02.2015 tak, že čiastky sú uvedené v Eurách (prepočet z faktúry č. Y zo SK na €). Správca dane z dokazovania vyvodil, že žalobca nepreukázal, že daň zo služby prijatej v r. 2007 použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ v r. 2015. Daň uvedenú na doklade „Faktúra prijatá so zaúčtovaním“ č. O z 11.02.2015 voči odberateľovi neuplatnil iný platiteľ, doklad si vyhotovil sám žalobca. Žalobca ku daňovej kontrole za kontrolované zdaňovacie obdobie apríl 2015 nepredložil faktúru vyhotovenú dodávateľom v r. 2015, ale doklad, ktorý vyhotovil sám žalobca dňa 11.02.2015. Pre platiteľa dane, ktorý prijal plnenie, má faktúra význam z hľadiska odpočtu dane, pričom bez faktúry si platiteľ dane nemôže odpočítať daň z prijatého plnenia. Platiteľ dane si môže odpočítať daň len vtedy, ak má faktúru o dodaní tovaru alebo služby vyhotovenú platiteľom dane. Na účely uplatnenia DPH musí faktúra spĺňať požiadavky stanovené zákonom a to v § 71 až § 76 Zákona o DPH. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dokazovaním zistil, že žalobca neoprávnene vystavil doklad „Faktúra prijatá so zaúčtovaním“ č. O v mene dodávateľa SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o., na doklade použil identifikačné a iné údaje dodávateľa, pričom medzi dodávateľom a žalobcom nebola uzavretá písomná dohoda o vyhotovovaní faktúr. V prípade súdneho konania č.k. 13Cob/126/2012 z 11.02.2015 nešlo o konanie týkajúce sa správneho súdnictva, a nie je preto možné tvrdiť, že lehoty počas tohto súdneho konania neplynuli. Poukázal na § 69 ods. 1 Daňového poriadku a konštatoval, že lehota na vyrubenie dane v zmysle § 69 ods. 1 Daňového poriadku už uplynula a daňový subjekt už v r. 2015 nebol oprávnený uplatniť si nárok na nadmerný odpočet podaním dodatočného daňového priznania. Správca dane uzavrel, že platiteľ dane (žalobca) si v zdaňovacom období apríl 2015 uplatnil odpočítanie dane z dokladu „Faktúra prijatá so zaúčtovaním“ č. O ktorý si sám dňa 11.02.2015 vyhotovil, čím porušil § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/, § 51 ods. 2, § 71 ods. 1 písm. a/, c/, § 72 ods. 1 a § 72 ods. 4 Zákona o DPH. Keďže podľa zistení správcu dane si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane vo výške 17.028,48 € v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami Zákona o DPH, správca dane nepriznal žalobcovi uplatnené právo na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie apríl 2015 z dokladu „Faktúra prijatá so zaúčtovaním“ č. O zo dňa 11.02.2015 vo výške 17.028,48 €. Predmetný doklad si vyhotovil žalobca, ako podklad k vyhotoveniu dokladu predložil dodávateľskú faktúru č. Y zo dňa 15.01.2008. Dodávateľovi uvedenému na doklade SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o. vznikla daňová povinnosť 31.12.2007, dodávateľ vystavil odberateľskú faktúru č. Y za zdaňovacie obdobie december 2007 dňa 15.01.2008 a daň odviedol do štátneho rozpočtu za zdaňovacie obdobie december 2007. V odôvodnení rozhodnutia správca dane odcitoval vyjadrenie žalobcu k zisteniam správcu dane zo dňa 19.01.2016, v ktorom žalobca uviedol, že odpočet DPH si žalobca na predmetnú faktúru nikdy neuplatňoval, pretože od jej doručenia spochybňoval nárok ňou uplatnený, faktúru vrátil SLOVENSKEJ MEDIÁLNEJ AGENTÚRE s.r.o. Vo veci bol vedený súdny spor, pričom po vydaní súdneho rozhodnutia nárok žalobca uznal, faktúru vniesol do účtovníctva a na základe toho si uplatnil nárok na vrátanie DPH. Predmetná faktúra vystavená SLOVENSKOU MEDIÁLNOU AGENTÚROU s.r.o. bola pripojená k spisu a faktúra vystavená žalobcom bola len opisom faktúry vystavenej SLOVENSKOU MEDIÁLNOU AGENTÚROU s.r.o., na ktorú si žalobca uplatnil odpočet DPH. Žalobca vo vyjadrení poukázal na ustanovenia Zákona o účtovníctve, konkrétne § 3 ods. 1 s tým, že na základe súdneho rozhodnutia z r. 2015 bol potvrdený žalobcovi ako účtovnej jednotke vznik záväzku voči dodávateľovi, preto žalobca ako účtovná jednotka bol povinný o tejto skutočnosti účtovať bezodkladne, keď sa tieto skutočnosti zistili a k predmetnej faktúre bola pripojená pôvodná faktúra vystavená SLOVENSKOU MEDIÁLNOU AGENTÚROU s.r.o. v r. 2007 a príslušné rozhodnutie súdu. Žalobca vo vyjadrení poukázal na ust. § 51 Zákona o DPH, ktoré upravuje vecné a časové podmienky odpočítania dane. Poukázal na to, že zákon pri uplatnení si práva na odpočítanie dane nestanovuje podmienku zaplatenia faktúry. Žalobca žiadnu faktúru v účtovníctve nemal, a teda si ani nenárokoval odpočet DPH. To, že súdny spor trval do r. 2015 je objektívna skutočnosť. V súvislosti s ust. § 69 ods. 1 Daňového poriadku žalobca vo vyjadrení poukázal na § 246d O.s.p. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca žiadal posúdiť vznik nároku na uplatnenie odpočtu z predmetnej faktúry. Správca dane poukázal na obsah Zápisnice o ústnom pojednávaní z 28.01.2016, v ktorej zaujal stanovisko k argumentácii žalobcu v tom zmysle, že postup žalobcu v zmysle Zákona o účtovníctve nemá vplyv na posúdenie oprávnenia odpočítať daň v zdaňovacom období apríl 2015 z prijatej služby, pri ktorej vznikla daňová povinnosť 31.12.2007, ktorá skutočnosť vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu Žilina. Správca dane vzal do úvahy všetky zistené skutočnosti a s poukazom na Zákon o DPH tieto skutočnosti vyhodnotil tak, že žalobca nebol oprávnený odpočítať daň z dokladu „Faktúra prijatá so zaúčtovaním“ č. O zo dňa 11.02.2015 vo výške 17.028,48 € v zdaňovacom období apríl 2015. K argumentácii žalobcu vo vzťahu k § 246d O.s.p. správca dane uviedol, že lehoty pre zánik práva vo veciach dani neplynú počas konania podľa piatej časti O.s.p., t.j. v prípade súdneho konania vedeného na okresnom, resp. krajskom súde, ktoré nebolo konaním týkajúcim sa správneho súdnictva, nie je možné konštatovať, že lehoty počas tohto súdneho konania neplynuli. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť lehota na vyrubenie dane v zmysle § 69 ods. 1 Daňového poriadku uplynula a žalobca už v r. 2015 nie je oprávnený uplatniť si nárok na nadmerný odpočet podaním dodatočného daňového priznania. Správca dane sa vyjadril v odôvodnení rozhodnutia k vyjadreniu žalobcu do Zápisnice z 28.01.2015, ako aj k vyjadreniu žalobcu k Protokolu z daňovej kontroly, ku ktorým uviedol, že žalobca nepredložil žiadne nové doklady a dôkazy, ktorými by sa mal správca dane zaoberať vo vyrubovacom konaní a viesť následné dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Na základe vykonaného dokazovania správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia uzavrel, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane vo výške 17.028,48 € v rozpore s cit. ustanoveniami Zákona o DPH, a preto žalobcovi nepriznal uplatnené právo na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie apríl 2015 z dokladu „Faktúra prijatá so zaúčtovaním“ č. O zo dňa 11.02.2015 vo výške 17.028,48 €. 3. Žalobca včas podaným odvolaním napadol prvostupňové rozhodnutie správcu dane, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 18.07.2016 tak, že podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na priebeh a výsledky daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2015 podľa Zákona o DPH, počas ktorej zistil, že žalobca si v predmetnom kontrolovanom zdaňovacom období apríl 2015 neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane z dokladu „Faktúra prijatá so zaúčtovaním“ č. O zo dňa 11.02.2015 vo výške 17.028,48 €. Ďalej poukázal na výsledky preverovania oprávnenosti uplatneného odpočítania dane a dokazovanie vykonané správcom dane (o.i. aj prostredníctvom dožiadaného Daňového úradu Bratislava). V rozhodnutí odcitoval zistenia správcu dane zhodne, ako sú uvedené v odôvodnení rozhodnutia správcu dane (bod 2. tohto rozsudku). Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že sa stotožňuje so závermi správcu dane, že žalobca tým, že si v zdaňovacom období apríl 2015 uplatnil odpočítanie dane z dokladu „Faktúra prijatá so zaúčtovaním“ č. O ktorý si dňa 11.02.2015 sám vyhotovil, porušil ust. § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/, § 51 ods. 2, § 71 ods. 1 písm. a/, c/, § 72 ods. 1 a § 72 ods. 4 Zákona o DPH. Následne sa žalovaný v odôvodnení rozhodnutia vyjadril k odvolacím námietkam žalobcu týkajúcich sa dôvodov nezaúčtovania faktúry vystavenej spoločnosťou SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o. dňa 15.01.2008, (ktorá sa nikdy nenachádzala v účtovníctve žalobcu a až po právoplatnom rozhodnutí súdu, ktorý rozhodol, že spoločnosť SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o. má voči žalobcovi nárok na uhradenie predmetnej faktúry, bola uznaná a prevzatá do účtovníctva žalobcu, v dôsledku čoho bol nadmerný odpočet DPH vyplývajúce z nej uplatnený až po právoplatnom rozhodnutí súdu, ktoré musí byť rešpektované s poukazom na § 3 ods. 1 Zákona o účtovníctve), žalovaný uviedol, že žalobca nebol oprávnený odpočítať predmetnú daň v r. 2015 s odôvodnením, že daňová povinnosť dodávateľovi SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o. vznikla v decembri 2007 na základe Rámcovej zmluvy o výhradnom poskytovaní reklamných služieb, pričom dodávateľ vystavil odberateľskú faktúru č. 27041 dňa 15.01.2008 s dátumom vzniku daňovej povinnosti 31.12.2007 a v decembri 2007 daň odviedol do štátneho rozpočtu. V deň vzniku daňovej povinnosti žalobcovi vzniklo právo odpočítať daň z prijatej služby. Žalobca nemohol podľa žalovaného odpočítať daň z prijatej služby v zdaňovacom období apríl 2015, pretože službu prijal v decembri 2007, kedy sa mohol rozhodnúť, či z prijatej služby daň odpočíta. Skutočnosť, že nevyužil svoje právo odpočítať daň v období, kedy pri službe vznikla daňová povinnosť a boli splnené aj ostatné zákonné podmienky pre odpočítanie dane, nie je podľa žalovaného dôvodom ani predpokladom pre to, aby si právo odpočítať daň uplatnil v apríli 2015 len na základe doručenia rozhodnutia krajského súdu. Žalobca si mohol uplatniť právo na odpočítanie dane v období, kedy právo odpočítať daň vzniklo a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo. Žalovaný poukázal na to, že podľa dokladov predložených k daňovej kontrole žalobca dňa 18.01.2008 disponoval predmetnou faktúrou od platiteľa vyhotovenou podľa § 71 Zákona o DPH (čo vyplýva z listu žalobcu, v prílohe ktorého vrátil faktúru č. Y odberateľovi), teda právo uplatniť odpočítanie dane vzniklo v decembri 2007. Žalovaný poukázal na to, že Krajský súd v Žiline vo svojom rozsudku konštatoval, že Zápis zo stretnutia z 12.02.2008, pri ktorom žalobca písomne uznal svoj záväzok podľa predmetnej faktúry a prehlásil, že vyfakturovanú sumu za r. 2007 je schopný a ochotný zaplatiť najneskôr do konca júla 2008, je považovaný za písomné uznanie záväzku žalobcom voči dodávateľovi na úhradu faktúry č. 27041 za r. 2007. Z uvedeného žalovaný vyvodil, že najneskôr vo februári 2008 žalobca disponoval predmetnou faktúrou a na základe nej si mohol uplatniť odpočítanie dane. Žalovaný argumentoval, že žalobca k daňovej kontrole predložil doklad „Faktúra prijatá so zaúčtovaním“ č. O zo dňa 11.02.2015, ktorý nevystavil platiteľ, ktorému vznikla daňová povinnosť pri dodaní služby, pričom správca dane v rámci dokazovania zistil, že doklad nevystavil dodávateľ uvedený na doklade, t.j. SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o., ale tento doklad vystavil neoprávnene samotný žalobca. Uvedený doklad bol nazvaný „Faktúra prijatá so zaúčtovaním“ por. č. O čo je interné číslo dodávateľskej faktúry z r. 2007, č. faktúry Y je poradovým číslom odberateľskej faktúry z r. 2007 u dodávateľa SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o., na doklade nie je uvedený dátum vzniku daňovej povinnosti a je na ňom uvedený len dátum odpočítania DPH: 30.04.2015. K dokladu bola ako podklad priložená dodávateľská faktúra č. Y z 15.01.2008, na ktorej je uvedený dátum vzniku daňovej povinnosti 31.12.2007 a dodávateľ SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o., ktorej vznikla daňová povinnosť 31.12.2007. Faktúra č. Y bola vystavená dňa 15.01.2008 - sumy sú uvedené v slovenských korunách, doklad „Faktúra prijatá so zaúčtovaním“ č. O bol vystavený dňa 11.02.2015 tak, že sumy sú uvedené v eurách (prepočet z faktúry č. Y zo SK na €). Žalobca teda k daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie apríl 2015 nepredložil faktúru vyhotovenú dodávateľom v r. 2015, ale ku kontrole predložil doklad, ktorý si vyhotovil sám žalobca dňa 11.02.2015. V praxi faktúra plní funkciu obchodného dokladu, ktorým ten, kto uskutočnil plnenie žiada za dodanie od príjemcu finančné protiplnenie. Pre platiteľa dane, ktorý prijal plnenie, má faktúra význam z hľadiska odpočtu dane. Bez faktúry si platiteľ dane nemôže odpočítať daň z prijatého plnenia. Platiteľ dane si môže odpočítať daň len vtedy, ak má faktúru o dodaní tovaru alebo služby vyhotovenú platiteľom dane. Na účely uplatnenia DPH faktúra musí spĺňať požiadavky, ktoré sú ustanovené zákonom. Zákon povinnosti súvisiace s vyhotovovaním faktúr upravuje v § 71 až § 76 Zákona o DPH. K odvolacej námietke žalobcu, že v zmysle rozhodnutí tuzemských súdov mu bol až v účtovnom období kalendárneho roka 2015 ako účtovnej jednotke skutočne potvrdený vznik záväzku voči dodávateľovi - spoločnosti SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o., čo by mal rešpektovať aj správca dane, žalovaný uviedol, že v zmysle § 69 ods. 1 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň, ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po uplynutí 5 rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov, nakoľko počas súdneho konania lehoty na vyrubenie dane plynuli. Keďže lehota na vyrubenie dane v zmysle § 69 ods. 1 Daňového poriadku už uplynula, žalobca v r. 2015 nie je oprávnený uplatniť si nárok na odpočítanie dane ani podaním dodatočného daňového priznania. Žalobca síce postupoval v zmysle Zákona o účtovníctve (správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly preveril, že žalobca dodávateľskú faktúru č. Y zo dňa 15.01.2008 nezaúčtoval v účtovníctve v r. 2007 a ani v r. 2008), avšak táto skutočnosť podľa žalovaného nemá vplyv na oprávnenie odpočítať daň v r. 2015 z prijatej služby, pri ktorej vznikla daňová povinnosť v r. 2007 (aj v rozhodnutí krajského súdu č. k. 13Cob/126/2012 zo dňa 11.02.2015 je uvedené, že „služba bola poskytnutá v r. 2007“). Vzhľadom na vyššie uvedené uzavrel, že žalobca porušil ustanovenia Zákona o DPH tým, že si v zdaňovacom období apríl 2015 uplatnil odpočítanie dane z dokladu „Faktúra prijatá so zaúčtovaním“ č. O zo dňa 11.02.2015, ktorý si sám vyhotovil a uplatnené odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie apríl 2015 vo výške 17.028,48 € považuje za neoprávnené. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly, ako aj vo vyrubovacom konaní v súlade s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku, Zákona o DPH i ostatnými všeobecne záväznými predpismi, vychádzal zo základných zásad daňového konania upravených v § 3 Daňového poriadku, dostatočne zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Dokazovanie viedol správca dane v súčinnosti s daňovým subjektom, dbal na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Rozhodnutie správcu dane žalovaný považoval za vydané v súlade s platnou legislatívou Slovenskej republiky, obsahuje všetky náležitosti, a preto neexistuje dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie. Z uvedeného dôvodu žalovaný rozhodnutie správcu dane potvrdil. 4. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného a žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Tvrdil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nesprávne a nezákonné. V žalobe uviedol, že štatutárny zástupca žalobcu sa už v priebehu daňového konania vyjadroval k dokladu označeného ako „Faktúra prijatá so zaúčtovaním“, pričom za dôležitý a aj sporný považoval čas vzniku daňovej povinnosti. Mal za to, že táto vznikla až po právoplatnom rozhodnutí odvolacieho súdu, kedy sa žalobca podvolil právnemu názoru súdov SR, uznal nárok SLOVENSKEJ MEDIÁLNEJ AGENTÚRY s.r.o. na uhradenie predmetnej faktúry a prijal faktúru do účtovníctva žalobcu. Do toho času žalobca nemal predmetnú faktúru vo svojom účtovníctve, jej opodstatnenosť spochybnil, faktúru spoločnosti SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o. vrátil a k jej zaúčtovaniu nedošlo. Potvrdil, že faktúra, na základe ktorej si žalobca uplatňoval nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie apríl 2015 bola spoločnosťou SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o. vystavená dňa 15.01.2008, s dátumom splatnosti 22.01.2008, avšak v dôsledku spochybnenia nároku bola podaná voči žalobcovi žaloba. Uviedol, že je logické, že nadmerný odpočet DPH vyplývajúci z predmetnej faktúry s odbornou starostlivosťou žalobca uplatnil až po právoplatnom rozhodnutí súdu. Poukázal pritom na ust. § 3 ods. 1 zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve (ďalej len „Zákon o účtovníctve“). Do právoplatného rozhodnutia súdu v danej veci bol podľa žalobcu nárok spoločnosti SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o. neexistujúci a faktúra vystavená na základe takéhoto nároku bola neodôvodnená. Preto je podľa žalobcu nespravodlivé tvrdiť, že žalobca mal uznať faktúru a riadne ju zaúčtovať už po jej doručení napriek existujúcemu súdnemu sporu. Za nekorektné by žalobca považoval konanie, pri ktorom by žalobca na jednej strane neuznával nárok spoločnosti SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o., o tento sa súdil, no na druhej strane by uznal faktúru tým, že by z nej bol uplatnil nadmerný odpočet, ako to uvádza daňový úrad v napadnutom rozhodnutí. Takýto postup by podľa žalobcu viedol k zníženiu argumentačnej schopnosti žalobcu v súdnom spore. Žalobca tvrdil, že až v účtovnom období kalendárneho roka 2015 bol žalobcovi ako účtovnej jednotke skutočne potvrdený vznik záväzku voči dodávateľovi - spoločnosti SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o., teda predmetnej faktúry. Žalobca napokon vyslovil názor, že tak žalobca, ako aj daňový úrad by mal rešpektovať rozhodnutie tuzemských súdov. 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na priebeh a výsledky daňovej kontroly vykonanej na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie apríl 2015, pričom opísal rozhodné skutočnosti zhodne, ako v odôvodnení rozhodnutia správcu dane (viď bod 2. tohto rozsudku), ako aj žalovaného (viď bod 3. tohto rozsudku). Najmä poukázal na dôkazy predložené žalobcom k uplatnenému odpočtu DPH („Faktúra prijatá so zaúčtovaním“ č. O vystavená 11.02.2015 s prílohami). Ďalej žalobca poukázal na výsledky šetrenia vykonaného za účelom preverenia deklarovaného odpočítania dane prostredníctvom dožiadaného Daňového úradu Bratislava a to vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o. Žalovaný v písomnom vyjadrení zhodne, ako v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, uviedol dôvody, pre ktoré potvrdil rozhodnutie správcu dane. Následne sa vyjadril k dôvodom uvedeným v žalobe s tým, že žalobca v žalobe uviedol rovnaké námietky, ktoré už uviedol v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, s ktorými sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vysporiadal. Žalovaný zdôraznil, že žalobca si v zdaňovacom období apríl 2015 uplatnil odpočítanie dane z dokladu označeného „Faktúra prijatá so zaúčtovaním“ č. O ktorý si dňa 11.02.2015 sám neoprávnene vyhotovil, čím porušil ustanovenia zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom pre toto konanie (ďalej len „Zákon o DPH“) a to § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/, § 51 ods. 2, § 71 ods. 1 písm. a/, c/, § 72 ods. 1 a 4. Doručenie rozhodnutia krajského súdu a neoprávnene vystavený doklad nie je podľa žalovaného dôvodom pre odpočítanie dane v apríli 2015, keďže službu žalobca prijal v decembri 2007 a z predložených dokladov vyplýva, že žalobca 18.01.2008 disponoval dodávateľskou faktúrou č. 27041 vyhotovenou platiteľom (SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o.) dňa 15.01.2008 s dátumom vzniku daňovej povinnosti 31.12.2007 podľa § 71 Zákona o DPH, v zmysle ktorej právo uplatniť odpočítanie dane žalobcovi vzniklo v decembri 2007. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline, v ktorom sa uvádza, že 12.02.2008 žalobca písomne uznal svoj záväzok podľa predmetnej faktúry č. 27041 za r. 2007. Žalobca navyše k ním vystavenej faktúre č. O zo dňa 11.02.2015 (poradové číslo je interné číslo dodávateľskej faktúry z r. 2007, variabilný symbol 27041 je poradovým číslom odberateľskej faktúry z r. 2007 u dodávateľa SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o., pričom na doklade nie je uvedený dátum vzniku daňovej povinnosti, ale dátum odpočítania DPH 30.04.2015) prijal dodávateľskú faktúru č. Y zo dňa 15.01.2008, na ktorej je uvedený dátum vzniku daňovej povinnosti 31.12.2007. Na faktúre č. Y sú uvedené sumy v slovenských korunách, na faktúre č. O v eurách (po prepočte súm z faktúry č. Y. zo SK na €). K súdnemu konaniu na všeobecnom súde žalovaný uviedol, že nešlo o konanie týkajúce sa správneho súdnictva, a preto nie je možné tvrdiť, že lehoty počas tohto súdneho konania neplynuli, naopak, lehota na vyrubenie dane podľa § 69 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) už uplynula, preto žalobca v r. 2015 nebol oprávnený uplatniť si nárok na odpočet ani podaním dodatočného daňového priznania. Keďže žalobca v žalobe nepredložil žiadne nové skutočnosti, žalovaný trval na svojom rozhodnutí z 18.07.2016 a žalobu navrhol zamietnuť. 6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako príslušný správny súd preskúmal na základe podanej žaloby rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného i prvostupňového rozhodnutia správcu dane predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe (§ 134 SSP), pričom po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju v zmysle § 190 SSP zamietol. 7. Zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na dôvodoch nezákonnosti rozhodnutia i postupu žalovaného uvedených v žalobe. Za podstatné považoval určenie časového obdobia, kedy žalobca zistil, že faktúra je oprávnená. Faktúru vrátil dodávateľovi, pretože s ňou nesúhlasil. Následne sa začalo súdne konanie, ktoré trvalo až do r. 2015. Ak by faktúru nebol vrátil ako neoprávnenú, znížil by svoju argumentačnú schopnosť v súdnom spore. Vyslovil názor, že až po právoplatnom rozhodnutí súdu bolo judikované, že služba bola dodaná a až v r. 2015 si faktúru mohol zaúčtovať a uplatniť si odpočet dane. Poukázal na ustanovenia Zákona o účtovníctve. Namietal, že žalovaný i správca dane vec nesprávne právne posúdili vo vzťahu k ust. § 51 ods. 2 Zákona o DPH, pretože bolo sporné dodanie služby v r. 2007. 8. Štatutárny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na názore, že si nemohol uplatniť odpočet z faktúry z r. 2007, pretože túto vrátil svojmu obchodnému partnerovi, nemal ju vo svojom účtovníctve a až po skončení sporu si vyhotovil jej fotokópiu zo súdneho spisu, následne vyhotovil „faktúru so zaúčtovaním“, prílohou ktorej bola fotokópia dodávateľskej faktúry a až v r. 2015 žalobcovi vzniklo právo na odpočítanie dane. Štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že po ukončení súdneho sporu požiadal správcu dane o metodický pokyn vo vzťahu k spôsobu zaúčtovania uvedenej faktúry a žalobca následne faktúru zaúčtoval takým spôsobom, že vyhotovil „faktúru so zaúčtovaním“ tak, ako bola predložená a potom si z nej uplatnil nárok na odpočet. 9. Zástupca žalovaného sa na pojednávaní pridržiaval svojho písomného vyjadrenia k žalobe. Zotrval na názore, že žalobca si v r. 2015 neoprávnene uplatnil odpočítanie dane, keďže jednou zo základných podmienok na odpočítanie dane je existencia faktúry vystavenej platiteľom, ako aj dodanie služby a ďalšie podmienky stanovené v § 49 Zákona o DPH. V tomto prípade faktúra, z ktorej si žalobca uplatnil odpočet dane, nebola vystavená jeho dodávateľom, vyhotovil si ju sám a hoci k takejto faktúre pripojil fotokópiu faktúry od dodávateľa z r. 2007, táto sa netýkala zdaňovacieho obdobia apríl 2015. Nie je pritom podstatné, či faktúra bola alebo nebola zaúčtovaná. Zákon o DPH len umožňoval žalobcovi uplatniť si odpočítanie dane, nemusel to však urobiť. Podstatné je odvedenie dane dodávateľom. Poukázal na to, že žalovaný posudzoval splnenie podmienok na odpočítanie dane v r. 2015 výlučne z hľadiska Zákona o DPH s tým, že samotný spor, jeho priebeh a dĺžka konania pred okresným a krajským súdom nemá na túto skutočnosť žiadny vplyv a žalovaný to ani nemohol ovplyvniť. Napokon faktúra, ktorá pôvodne bola vystavená dodávateľom v r. 2007, bola jednoznačne v dispozičnej sfére žalobcu a to najneskôr vo februári 2008, teda najneskôr do konca roku 2008 si mohol uplatniť nárok na odpočítanie dane. Je nesporné, že túto faktúru žalobca vrátil svojmu dodávateľovi. Žalovaný napokon poukázal na § 69 Daňového poriadku s tým, že uplatnenie nadmerného odpočtu bolo vykonané už po uplynutí 5 ročnej lehoty stanovenej v zákone. 10. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 11. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. v znení úč. do 30.06.2015 v znení zák. č. 218/2014 (ďalej len „Zákona o DPH“) dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona. 13. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 14. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 15. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ Zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 16. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 17. Podľa § 51 ods. 2 Zákona o DPH platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo. 18. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o DPH na účely tohto zákona a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, b) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby, c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, d) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry, e) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny. 19. Podľa § 72 ods. 1 Zákona o DPH platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri a) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, b) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v inom členskom štáte, keď je osobou povinnou platiť daň príjemca tovaru alebo služby, a to aj, ak je dodanie tovaru alebo služby oslobodené od dane, c) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v treťom štáte pre zdaniteľnú osobu, d) dodaní tovaru formou zásielkového predaja s miestom dodania v tuzemsku, e) dodaní tovaru oslobodeného od dane podľa § 43, f) prijatí platby pred dodaním tovaru podľa písmen a) až d), g) prijatí platby pred dodaním služby podľa písmen a) až c). 20. Podľa § 72 ods. 4 Zákona o DPH faktúru môže v mene a na účet dodávateľa tovaru alebo služby vyhotoviť odberateľ alebo tretia osoba. Odberateľ môže vyhotoviť faktúru v mene a na účet dodávateľa, ak medzi dodávateľom a odberateľom je uzavretá písomná dohoda o vyhotovovaní faktúr, ktorá musí obsahovať podmienky, ktoré musia byť splnené, aby dodávateľ akceptoval faktúry vyhotovené odberateľom. Faktúru v mene a na účet dodávateľa vyhotovuje odberateľ podľa zákona členského štátu, v ktorom je miesto dodania tovaru alebo služby. 21. Podľa § 74 ods. 1 Zákona o DPH faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať a) meno a priezvisko zdaniteľnej osoby alebo názov zdaniteľnej osoby, adresu jej sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jej identifikačné číslo pre daň, pod ktorým tovar alebo službu dodala, b) meno a priezvisko príjemcu tovaru alebo služby alebo názov príjemcu tovaru alebo služby, adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho identifikačné číslo pre daň, pod ktorým mu bol dodaný tovar alebo pod ktorým mu bola dodaná služba, c) poradové číslo faktúry, d) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry, e) dátum vyhotovenia faktúry, f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, g) základ dane pre každú sadzbu dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene, h) uplatnenú sadzbu dane alebo oslobodenie od dane; pri oslobodení od dane sa uvedie odkaz na ustanovenie tohto zákona alebo smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení alebo slovná informácia "dodanie je oslobodené od dane", i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť, okrem výšky dane uplatnenej podľa osobitnej úpravy v § 66, j) slovnú informáciu "vyhotovenie faktúry odberateľom", ak odberateľ, ktorý je príjemcom tovaru alebo služby, vyhotovuje faktúru podľa § 72 ods. 4, k) slovnú informáciu "prenesenie daňovej povinnosti", ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru alebo služby, l) údaje o dodanom novom dopravnom prostriedku podľa § 11 ods. 12, m) slovnú informáciu "úprava zdaňovania prirážky - cestovné kancelárie", ak sa uplatní osobitná úprava podľa § 65, n) slovnú informáciu "úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar", "úprava zdaňovania prirážky - umelecké diela" alebo "úprava zdaňovania prirážky - zberateľské predmety a starožitnosti", a to v závislosti od tovaru, pri ktorom sa uplatní osobitná úprava podľa § 66. 22. Podľa § 69 ods. 1 Daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov 1)po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. 1)Ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná. 23. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 20.04.2016, ktorým bol žalobcovi ako platiteľovi DPH určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške 17.028,48 € na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2015 a bol mu znížený nadmerný odpočet na DPH zo sumy 17.060,70 € na sumu 32,22 Eur. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe. 24. Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného je nesprávne a nezákonné. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), a teda rozsah súdneho prieskumu určuje žalobca tým, že v žalobe uplatní dôvody, pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Súdne konanie nie je pokračovaním administratívneho konania a súd nemá oprávnenie dôvody nezákonnosti za žalobcu vyhľadávať, ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na prejednávaný prípad, alebo ich dopĺňať. Z ust. § 2 ods. 2 SSP vyplýva, že každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Žalobnú legitimáciu na podanie správnej žaloby má žalobca, ktorý je fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo chránených záujmoch (§ 178 ods. 1 SSP). V predmetnej žalobe absentuje tvrdenie žalobcu, že bol rozhodnutím žalovaného ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. V žalobe žalobca neoznačil ani druh žaloby, pričom v žalobe nesprávne uviedol, že žalobu podáva podľa § 117 SSP (cit. ustanovenie upravuje zaznamenávanie pojednávania prostredníctvom zvukových zariadení). Žalobca mal zrejme v úmysle podať všeobecnú správnu žalobu v zmysle § 177 a nasl. SSP. Z obsahu žaloby je možné vyvodiť, že žalobca nesúhlasí s posúdením času vzniku daňovej povinnosti žalovaným (i správcom dane) a tvrdí, že táto vznikla až po právoplatnom rozhodnutí krajského súdu, v dôsledku ktorého žalobca zaúčtoval faktúru do účtovníctva. Ďalej vyjadril svoj nesúhlas s odôvodnením rozhodnutia v časti, v ktorej žalovaný ( i správca dane) uvádza, kedy žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie nadmerného odpočtu a prezentoval svoj názor na „vznik záväzku“ (a to v dôsledku vydania rozhodnutia všeobecného súdu). Následne konštatoval, že rozhodnutie je „nesprávne a nezákonné“. Z takto uplatneného všeobecného dôvodu, keď žalobca konkrétne neuvádza, ktoré konkrétne ustanovenia ktorých právnych predpisov boli porušené rozhodnutím žalovaného (resp. správcu dane), nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné. Vo vzťahu k poukazu žalobcu na ust. § 3 ods. 1 Zákona o účtovníctve správny súd uvádza, že samotná citácia ustanovenia cit. zákona nepostačuje na vyvodenie záveru o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného bez toho, aby žalobca súčasne tvrdil a zdôvodnil, aký vzťah, resp. dôsledok má „zaúčtovanie faktúry“ vo vzťahu k posúdeniu vzniku nároku na uplatnenie nadmerného odpočtu podľa Zákona o DPH. Navyše žalobca v žalobe ani neuvádza žiadne argumenty pre aplikáciu druhej vety cit. ustanovenia Zákona o účtovníctve (túto je možné aplikovať len v prípade, ak nemožno dodržať zásadu uvedenú v prvej vete cit. ustanovenia). Avšak ani prípadný postup žalobcu podľa Zákona o účtovníctve nemá podľa správneho súdu vplyv na posúdenie oprávnenosti odpočítať daň v zdaňovacom období apríl 2015 z prijatej služby, keďže pri dodaní služby v r. 2007 (31.12.2007) vznikla daňová povinnosť dňa 31.12.2007 (skutočnosť, že služba bola poskytnutá v r. 2007 vyplýva aj zo samotného rozhodnutia Krajského súdu Žilina). Vo vzťahu k vyjadreniu nesúhlasu žalobcu s odôvodnením rozhodnutia v časti, kde žalovaný (i správca dane) uvádza, kedy si mal/mohol žalobca uplatniť nárok na odpočítanie dane, správny súd uvádza, že samotné vyjadrenie nesúhlasu s odôvodnením rozhodnutia nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. 25. Žalobca s poukazom na dôvody nezákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného uplatnené v žalobe, ako aj na pojednávaní, namietal v podstate nesprávne právne posúdenie veci žalovaným a to vo vzťahu k určeniu resp. posúdeniu vzniku daňovej povinnosti (podľa žalobcu táto vznikla až po právoplatnosti rozhodnutia krajského súdu), v dôsledku čoho si žalobca uplatnil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie apríl 2015 z faktúry vystavenej žalobcom („Faktúra so zaúčtovaním“ č. O. zo dňa 11.02.2015). V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že podstatou rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok stanovených v Zákone o DPH (§ 9, § 19, § 49, § 51, § 71 a § 72) na odpočítanie dane v zdaňovacom období apríl 2015 z dokladu „Faktúra prijatá so zaúčtovaním“ č. O vystaveného samotným žalobcom dňa 11.02.2015. V dôsledku toho žalovaný (i správca dane) konštatovali, že žalobcovi nevznikol nárok na nadmerný odpočet dane za zdaňovacie obdobie apríl 2015. Takýto záver žalovaného (i správcu dane) je podľa správneho súdu výsledkom správneho právneho posúdenia veci. 26. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane v priebehu daňovej kontroly zistil, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane vo výške 17.028,48 € z dokladu „Faktúra prijatá so zaúčtovaním“ č. O zo dňa 11.02.2015, ktorý si vyhotovil žalobca sám na základe podkladu, ktorým bola dodávateľská faktúra č. Y vystavená dodávateľom SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o. dňa 15.01.2008 s dátumom vzniku daňovej povinnosti 31.12.2007 (a to podľa tvrdenia samotného žalobcu v dôsledku doručenia rozsudku Krajského súdu v Žiline). Žalobca si uplatnil odpočítanie dane z predmetnej faktúry v zdaňovacom období apríl 2015. V zmysle § 19 ods.2 Zákona o DPH daňová povinnosť dodávateľovi SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o. (ďalej aj „dodávateľ“) vznikla dňom dodania služby v decembri 2007 na základe Rámcovej zmluvy o výhradnom poskytovaní reklamných služieb, pričom dodávateľ vystavil žalobcovi odberateľskú faktúru č. 27041 dňa 15.01.2008 s dátumom vzniku daňovej povinnosti 31.12.2007. Podľa zistenia správcu dane (prostredníctvom dožiadania vykonaného na Daňovom úrade Bratislava) tento subjekt (dodávateľ) predmetnú daň priznal a odviedol do štátneho rozpočtu v decembri 2007. V deň vzniku daňovej povinnosti vzniklo žalobcovi v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z prijatej služby, konkrétne dňa 31.12.2007. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ Zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Právo na odpočítanie dane podľa § 49 Zákona o DPH môže v zmysle § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. V zmysle § 51 ods. 2 Zákona o DPH platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa ods. 1 písm. a/, c/ alebo písm. d/. Na účely Zákona o DPH faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa faktúru vyhotovila (§ 71 ods. 1 písm. a/, c/ Zákona o DPH). Platiteľ je v zmysle § 72 ods. 1 písm. a/ povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou. Z dokazovania vykonaného správcom dane vyplýva, že v tomto prípade vyššie uvedené podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane žalobcom neboli splnené. Predovšetkým daňová povinnosť vznikla platiteľovi dane (dodávateľovi SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o.) dňom dodania služby, t.j. 31.12.2007 (§ 19 ods.2 Zákona o DPH), teda daňová povinnosť nevznikla v apríli 2015. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane nie je rozhodné, kedy vznikol záväzok, ale kedy vznikla daňová povinnosť. Z uvedeného vyplýva, že rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie dátumu vzniku daňovej povinnosti nebolo vydanie rozhodnutia Krajského súdu Žilina, resp. nadobudnutie právoplatnosti tohto rozhodnutia, alebo doručenie tohto rozhodnutia, prípadne ani deň zaúčtovania predmetnej faktúry do účtovníctva žalobcu, ako sa mylne domnieva žalobca. Žalobca si navyše uplatnil odpočet dane z faktúry, ktorú nevyhotovil platiteľ (dodávateľ žalobcu SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o.), ale z faktúry, ktorú si vystavil sám žalobca dňa 11.02.2015 s označením „Faktúra prijatá so zaúčtovaním“ č. O ktorá skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca nedisponoval dokladom v zmysle § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH (t.j. faktúrou od platiteľa vyhotovenou podľa § 71 Zákona o DPH). Žalobca v administratívnom (ani v preskúmavacom) konaní nepreukázal splnenie podmienok podľa § 72 ods. 4 Zákona o DPH, v zmysle ktorého môže faktúru vyhotoviť aj odberateľ (v tomto prípade žalobca) v mene alebo na účet dodávateľa služby, ale medzi odberateľom a dodávateľom by musela byť uzavretá písomná dohoda o vyhotovovaní faktúr. Takáto dohoda v administratívnom (ani v preskúmavacom) konaní nebola žalobcom predložená, a preto žalobca vyhotovil faktúru, z ktorej si uplatnil právo na odpočítanie dane neoprávnene. Žalobca napokon v konaní ani netvrdil, že by vyššie uvedená dohoda o vyhotovovaní faktúr bola medzi ním ako odberateľom a SLOVENSKOU MEDIÁLNOU AGENTÚROU s.r.o. ako dodávateľom služby uzatvorená. Splnenie podmienok stanovených v § 72 ods. 4 Zákona o DPH správca dane v administratívnom konaní skúmal. Správny súd považuje za potrebné uviesť (a to vzhľadom na argumentáciu žalobcu o tom, že až v účtovnom období kalendárneho roka 2015 bol žalobcovi ako účtovnej jednotke skutočne potvrdený vznik záväzku voči dodávateľovi - spoločnosti SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o. v dôsledku vydania predmetného rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, v dôsledku čoho si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie dane zo služby prijatej 31.12.2007 až v roku 2015), že žalobca si navyše uplatnil nárok na odpočítanie dane v rozpore s § 69 ods.1 Daňového poriadku. V zmysle § 69 ods.1 Daňového poriadku nemožno o.i. uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov (tu Zákon o DPH), t.j. nárok na odpočítanie dane, po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom o.i. daňovému subjektu (žalobcovi) vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov, v tomto prípade nárok na odpočítanie dane podľa § 49 ods.1 Zákona o DPH. Vzhľadom na to, že päťročná zákonná lehota na vyrubenie dane i uplatnenie nároku na odpočítanie dane v zmysle § 69 ods. 1 Daňového poriadku už uplynula, žalobca nebol oprávnený uplatniť si nárok na odpočítanie dane v roku 2015 ani podaním dodatočného daňového priznania. Zhodne so žalovaným (i správcom dane) je možné konštatovať, že ak aj žalobca postupoval pri zaúčtovaní faktúry v roku 2015 v zmysle zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve (pričom správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly preveril, že žalobca dodávateľskú faktúru č. Y. zo dňa 15.01.2008 v účtovníctve nezaúčtoval a to ani v roku 2007, ani v roku 2008), táto skutočnosť nemá vplyv na vznik práva žalobcu odpočítať daň v roku 2015 z prijatej služby, pri ktorej vznikla daňová povinnosť v roku 2007. K prerušeniu plynutia lehoty počas vedenia sporu pred všeobecnými súdmi (Okresným súdom Žilina i Krajský súdom Žilina) nedošlo, keďže v zmysle § 246d O.s.p. platného a účinného do 30.06.2016 v prípadoch, ak osobitný zákon upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty určuje lehoty pre zánik zodpovednosti, prípadne pre výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tejto časti neplynú („touto časťou“ je potrebné rozumieť piatu časť O.s.p.). Obdobné platí aj o lehotách pre zánik práva vo veciach daní, poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest a vyšších územných celkov. V zmysle cit. ust. § 246d O.s.p. účinného v čase administratívneho konania nebolo vedené konanie podľa piatej časti O.s.p. (teda konanie týkajúce sa prípadu, kedy by súd na základe žaloby alebo opravného prostriedku preskúmaval zákonnosť rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy, v ktorom konaní by bol na strane žalobcu účastníkom konania žalobca, tvrdiaci, že bol rozhodnutím a postupom orgánu verejnej správy ukrátený na svojich právach a na strane žalovaného orgán verejnej správy, ktorý preskúmavané rozhodnutie vydal). V preskúmavanom prípade bolo vedené konanie na všeobecnom súde (obchodnoprávny spor), nešlo teda o konanie týkajúce sa správneho súdnictva, a preto v dôsledku konania vedeného pred všeobecnými súdmi zákonom stanovená päťročná lehota v zmysle § 69 ods. 1 Daňového poriadku nebola prerušená, (t.j. táto lehota plynula) a v čase, keď si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie dane (rok 2015) už uplynula, a preto žalobca v roku 2015 nebol oprávnený uplatniť si nárok na nadmerný odpočet. Teda aj v prípade, ak by u žalobcu boli splnené ostatné zákonom stanovené podmienky na vznik nároku na odpočítanie dane, žalobca by si uplatnil tento nárok po uplynutí zákonom stanovenej päťročnej lehoty. 27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane a konania predchádzajúceho vydaniu týchto rozhodnutí z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že z týchto dôvodov je rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP žalobu zamietol. 28. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. 29. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.