Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/185/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016201092 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6016201092.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Petra Kvietka, v právnej veci žalobcu: ARKA - Slovakia, s.r.o., so sídlom Hanojská 1, 040 01 Košice, IČO: 36 197 459, právne zastúpený: JUDr. Jozef Mižák, advokát, Letná 40, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 2016/83520 UPS/US1/OK2/BEZ/2016/12329 zo dňa 31.05.2016 a č. 2016/149778 UPS/ US1/OK2/BEZ/2016/17300 zo dňa 13.10.2016, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec č. s.: LC1/RK/KON/2016/15, č. z.: 2016/110512 zo dňa 1. apríla 2016 a rozhodnutia žalovaného č. 2016/83520 UPS/US1/OK2/BEZ/2016/12329 zo dňa 31. mája 2016 o d m i e t a . II. Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a . III. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. U žalobcu, konkrétne v jeho prevádzke v Predajni metrového textilu, adresa: Zlatá ulička 5523, Lučenec, bola Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec vykonaná kontrola dodržiavania zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní“) a zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o službách zamestnanosti“) v súvislosti s nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním. Kontrola bola vykonaná za kontrolované obdobie od 01.01.2014 do 25.11.2015, s dátumom začatia kontroly 25.11.2015. 2. O priebehu kontroly bol spísaný Priebežný protokol č. s. LC1/RK/KON/2015/201, č. z. 2015/403568, v ktorom bolo zaznamenané, že v prevádzke bola prítomná zamestnankyňa F. B. a uviedla, že vykonáva závislú prácu predavačky od 01.01.2015 na základe uzatvorenej dohody o pracovnej činnosti. V čase výkonu kontroly vykonávala prácu predavačky. 3. O výsledku kontroly bol následne spracovaný Protokol č. LC1/RK/KON/2016/15-011, č. z. 2016/37982 zo dňa 22.01.2016, s ktorým bol žalobca oboznámený dňa 09.02.2016. V protokole bolo konštatované, že z dokladov predložených žalobcom (dohoda o pracovnej činnosti, registračný list fyzickej osoby, evidencia dochádzky, výplatné pásky a podobne), ako aj z príslušných registrov Sociálnej poisťovne, bolo zistené, že zamestnankyňa F. B. v období od 01.01.2015 do 15.03.2015 nebola zamestnávateľom prihlásená do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia a zamestnávateľ/ žalobca si túto povinnosť do Sociálnej poisťovne splnil až dňa 16.03.2015 o 11.36 hod. Ďalej bolo konštatované, že z predložených dokladov vyplýva, že v čase od 01.01.2015 do 15.03.2015 vykonávala uvedená zamestnankyňa pre žalobcu závislú prácu. Žalobca si ako zamestnávateľ nesplnil prihlasovaciu povinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“), zamestnankyňu prihlásil do príslušného registra oneskorene, čím porušil § 2 ods. 2 písm. b) v spojení s § 3 ods. 2 Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Ku kontrolným zisteniam neboli podané zo strany žalobcu žiadne námietky. 4. Vo vyjadrení predloženom žalobcom pred vydaním rozhodnutia o správnom delikte žalobca uviedol, že došlo k oneskorenému prihláseniu zamestnankyne, a to len v dôsledku administratívnej chyby, ktorú hneď po jej zistení sám odstránil. Poistné a všetky ostatné zákonné odvody boli hradené a bola vyplácaná aj mzda, a to aj počas obdobia, keď zamestnankyňa nebola prihlásená do zdravotnej poisťovne (súd poznamenáva, že išlo zrejme o chybu vo vyjadrení pri uvádzaní zdravotnej poisťovne). Ďalej žalobca vo vyjadrení uviedol, že zdravotná poisťovňa nemala spárované platby, ale po prihlásení ich spárovala s príslušným zamestnancom. Nešlo o nelegálne zamestnávanie, ale o administratívnu chybu. 5. Rozhodnutím č. s.: LC1/RK/KON/2016/15, č. z.: 2016/110512 zo dňa 01.04.2016 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec (orgán verejnej správy 1. stupňa) uložil žalobcovi pokutu vo výške 2 000,- Eur podľa § 68a ods. 1 písm. b) Zákona o službách zamestnanosti, a to za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ku ktorému došlo tak, že žalobca ako zamestnávateľ v období od 01.01.2015 do 15.03.2015 v prevádzke predajne metrového textilu, Zlatá ulička 5523, 984 01 Lučenec, využíval závislú prácu jednej fyzickej osoby: F. B., nar. XX.XX.XXXX, X. J. XXXX/X, XXX XX E., s ktorou mal založený pracovno-právny vzťah, ale si nesplnil prihlasovaciu povinnosť v zmysle § 231 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení a prihlásil zamestnankyňu oneskorene do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, čím porušil § 2 ods. 2 písm. b) v spojení s § 3 ods. 2 Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. 6. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na výsledky kontroly vykonanej u žalobcu ako u zamestnávateľa a ďalej na nasledovné listinné dôkazy: dohoda o pracovnej činnosti, registračný list FO, výpis z obchodného registra, evidencia dochádzky zamestnankyne za obdobie od 01.01.2015 do 25.11.2015, výplatné pásky, resp. výplatné listiny zamestnankyne za obdobie január 2015 až október 2015 a vyjadrenie k oneskorenému prihláseniu zamestnankyne. 7. K vyjadreniu účastníka konania o tom, že napriek tomu, že zamestnankyňa nebola do príslušného registra prihlásená, ale boli za ňu odvádzané všetky zákonom dané odvody, orgán verejnej správy 1. stupňa uviedol, že pri kontrole nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania sa nesleduje plnenie odvodovej povinnosti, ale plnenie prihlasovacej povinnosti, čo v tomto prípade bolo splnené oneskorene, a preto to bolo vyhodnotené ako dostatočne preukázané porušenie Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. 8. K výške uloženej sankcie uviedol, že ustanovenie § 68a ods. 1 písm. b) Zákona o službách zamestnanosti ukladá uložiť fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania pokutu od 2 000,- do 200 000,- Eur. Pri uložení pokuty a jej výšky bolo zohľadnené, že zamestnávateľ/žalobca je podnikateľský subjekt, ktorý využíval závislú prácu jednej fyzickej osoby a prihlásil oneskorene do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia túto jednu fyzickú osobu. Ďalej prihliadol na závažnosť zistených nedostatkov a ich následkov a na to, že u zamestnávateľa/žalobcu sa takéto konanie zistilo prvýkrát. 9. Proti uvedenému rozhodnutiu orgánu verejnej správy 1. stupňa podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že žiada o opätovné preskúmanie záveru a vyjadril nesúhlas s tým, že porušil v rozhodnutí uvedené ustanovenia zákona. 10. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava (žalovaný) rozhodnutím č. 2016/83520 UPS/US1/OK2/BEZ/2016/12329 zo dňa 31.05.2016 prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy 1. stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Vo svojom rozhodnutí vychádzal z priebežného protokolu o výsledku kontroly, z protokolu o výsledku kontroly a z elektronického výpisu z registra Sociálnej poisťovne za fyzickú osobu F. B.. 11. Žalovaný vo svojom rozhodnutí za nesporné označil, že zamestnankyňa F. B. vykonávala prácu na kontrolovanej prevádzkarni dňa 25.11.2015, a to na základe Dohody o pracovnej činnosti od 01.01.2015. Za nespornú považoval aj tú skutočnosť, že k prihláseniu uvedenej zamestnankyne do registra Sociálnej poisťovne došlo až dňa 16.03.2015, t. j. po začiatku nástupu na výkon jej práce v kontrolovanej prevádzkarni podľa dohody o pracovnej činnosti. Ďalej žalovaný odkázal na názor Najvyššieho súdu SR uvedený v rozsudku sp.zn. 6Sžo/51/2011 o interpretácií právnych noriem, ako aj na dôvodovú správu k návrhu Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a na stanovisko Sociálnej poisťovne, ústredie, č. BA-128913/2016, 32803-2/2016-BA zo dňa 24.03.2016. 12. Žalovaný dospel k záveru, že v tomto prípade zamestnávateľ svoj nesprávny postup (ako uviedol administratívnu chybu) odstránil hneď, ako na chybu prišiel a zamestnanca prihlásil dňa 16.03.2015 do registra Sociálnej poisťovne s poistným obdobím od 01.01.2015, a teda v čase výkonu kontroly dňa 21.11.2015 bol nedostatok odstránený. Pokiaľ ide o skutok splnenia odvodových povinností spojených s oneskoreným prihlásením do registra Sociálnej poisťovne, na to sa podľa žalovaného vzťahuje iný právny predpis. S ohľadom na uvedené vyhodnotil žalovaný postup 1. stupňového orgánu verejnej správy ako nesprávny. 13. Po zrušení rozhodnutia žalovaným, orgán verejnej správy 1. stupňa prípisom zo dňa 22.07.2016 vyžiadal od žalobcu účtovné doklady o vykonaných úhradách na povinné odvody do Sociálnej poisťovne za zamestnankyňu F. B. za obdobie od 01.01.2015 do 31.03.2015. Zároveň žalobcu vyzval na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia, prípadne na navrhnutie doplnenia dokazovania. 14. Na základe uvedenej výzvy žalobca predložil mesačné výkazy poistného a príspevkov za príslušnú zamestnankyňu. 15. Rozhodnutím č. s.: LC1/RK/KON/2016/15, č. z.: 2016/282414 zo dňa 30.08.2016 orgán verenej správy 1. stupňa opätovne uložil žalobcovi pokutu vo výške 2 000,- Eur za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Skutok, ako aj právna kvalifikácia boli vymedzené rovnakým spôsobom ako v prvom rozhodnutí orgánu verenej správy 1. stupňa. 16. Svoje rozhodnutie odôvodnil prvostupňový orgán verejnej správy obdobným spôsobom ako rozhodnutie zo dňa 01.04.2016. Za nepochybné považoval, že zamestnankyňa F. B. vykonávala u žalobcu závislú prácu od 01.01.2015, na základe pracovnej dohody zo dňa 01.01.2015, pričom do príslušného registra Sociálnej poisťovne bola žalobcom prihlásená až dňa 16.03.2015 o 11.36 hod. K argumentu žalobcu, že všetky zákonné odvody aj napriek tomu, že zamestnankyňa nebola prihlásená do príslušného registra, boli za ňu hradené, 1. stupňový orgán verejnej správy uviedol, že pri kontrole nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania sa nesleduje plnenie odvodovej povinnosti, ale plnenie prihlasovacej povinnosti, čo v tomto prípade bolo splnené oneskorene. Výšku uloženej sankcie odôvodnil tak, že táto bola uložená na dolnej hranici zákonného rozpätia s odôvodnením, že išlo o porušenie povinností vo vzťahu k jednej fyzickej osobe a išlo o prvé zdokumentované porušenie príslušných právnych predpisov u žalobcu ako u zamestnávateľa. Poukázal ešte na to, že týmto svojím postupom splnil povinnosť o objektívne zhodných prípadoch rozhodovať zhodne. 17. Voči uvedenému 1. stupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že opätovne žiada o preskúmanie záveru prvostupňového orgánu, keďže nesúhlasí s tým, že porušil ustanovenia zákona uvedené v rozhodnutí. Zdôraznil, že medzi ním ako zamestnávateľom a F. B. ako zamestnancom bol založený pracovno-právny vzťah na základe Dohody o pracovnej činnosti zo dňa 01.01.2015. Ako zamestnávateľ si splnil oznamovaciu povinnosť za zamestnanca voči zdravotnej poisťovni a oneskorene s malým časovým odstupom z dôvodu administratívnej chyby aj do registra Sociálnej poisťovne. Aj napriek oneskorenému prihláseniu do registra Sociálnej poisťovne, odvodové povinnosti za túto zamestnankyňu boli plnené v zmysle zákona riadne a včas. Z uvedeného podľa žalobcu vyplývalo, že zamestnanca nezamestnával nelegálne, riadne mu platil mzdu a plnil si odvodové povinnosti, a preto pokuta vo výške 2 000,- Eur je neoprávnená. Na základe uvedeného žiadal o zrušenie 1. stupňového rozhodnutia v celom rozsahu. 18. Rozhodnutím č. 2016/149778 UPS/US1/OK2/BEZ/2016/17300 zo dňa 13.10.2016 žalovaný odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu 1. stupňového orgánu verejnej správy č. LC1/RK/KON/2016/15, č. z.: 2016/282414 zo dňa 30.08.2016 zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutiu poukázal na priebeh vykonanej kontroly a predchádzajúceho konania a vychádzal z priebežného protokolu o výsledku kontroly, z protokolu o výsledku kontroly, z elektronického výpisu z registra Sociálnej poisťovne a zo správy o prijatých opatreniach. Žalovaný považoval za nesporné spáchanie skutku - správneho deliktu tak, ako bol zadefinovaný orgánom verejnej správy 1. stupňa. Poukázal ďalej na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/28/2014 zo dňa 15.04.2015, podľa ktorého zákonná úprava trestania správnych deliktov fyzických osôb - podnikateľov v zmysle Zákona o nelegálnom zamestnávaní je upravené dostatočným a jasným spôsobom, absentuje teda medzera v zákone, preto využitie analógie trestného práva nie je potrebné. Poukázal aj na ďalšie časti odôvodnenia tohto rozhodnutia, z ktorých vyplýva, že analógia trestného práva v tomto prípade nie je potrebná. 19. Podľa žalovaného žalobca si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo Zákona o sociálnom poistení, keďže svojho zamestnanca prihlásil na sociálnej poistenie v zmysle ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 Zákona o sociálnom poistení až po vzniku právneho vzťahu, ktorý mu zakladal právo na príjem. Podľa žalovaného 1. stupňový orgán verejnej správy správne vyhodnotil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Žalobca/odvolateľ nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by dokázal nezákonný postup 1. stupňového orgánu. Ďalej konštatoval, že nezistil porušenie zákona, ani žiadne nové skutočnosti, ktoré by zakladali zrušenie rozhodnutia, a preto ho potvrdil. Zároveň považoval uloženú pokutu v minimálnej zákonom stanovenej výške za dostatočnú pre naplnenie represívneho, ako aj preventívneho cieľa sledovaného zákonom. 20. Správnou žalobou, doručenou správnemu súdu dňa 21.12.2016, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti všetkých vyššie uvedených rozhodnutí o správnom delikte, a to tak rozhodnutí prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj žalovaného, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. 21. V správnej žalobe žalobca namietal, že v protokole o výsledku kontroly je uvádzaný odlišný dátum kontrolovaného obdobia, a to od 01.01.2014 do 25.11.2015, pričom v samotných rozhodnutiach je uvedené kontrolované obdobie od 01.01.2015 do 25.11.2015. 22. Žalobca ďalej v správnej žalobe poukázal na priebeh administratívneho konania a na obsah jednotlivých rozhodnutí, ktoré žiadal preskúmať. 23. Poukázal na ustanovenie § 231 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení a na ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b) a § 3 ods. 2 Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a záver o tom, že sa mal dopustiť správneho deliktu nelegálneho zamestnávania, vyhodnotil ako nesprávny. Zamestnanca prihlásil do registra Sociálnej poisťovne od 09.10.2013, avšak v dôsledku novely, na základe ustanovenia § 252j zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, bol zamestnanec dňa 16.03.2015 zo systému odhlásený a následne hneď v ten istý deň aj späť prihlásený, o čom svedčí registračný list FO, kde je v odhláške a v prihláške uvedený presný dátum a čas tohto odhlásenia a prihlásenia. Neexistovala výluka hoci len v jednom dni prihlásenia do evidencie Sociálnej poisťovne. Zamestnanec bol počas celej doby pracovno-právneho vzťahu prihlásený do evidencie Sociálnej poisťovne. Keď žalobca zistil, že zamestnanec je prihlásený do systému Sociálnej poisťovne nesprávnym spôsobom, sám túto chybu opravil, a to ešte pred uskutočnením kontroly žalovaným správnym orgánom, ku ktorej došlo až dňa 25.11.2015. V tomto prípade išlo o administratívnu chybu - nesprávny spôsob prihlásenia, čo neznamená porušenie prihlasovacej povinnosti, a teda uložená pokuta bola podľa žalobcu neprípustná, ústavne neudržateľná a právne neobhájiteľná, nakoľko pôsobí šikanózne voči zamestnávateľovi, ktorý plnil odvodovú a prihlasovaciu povinnosť. 24. S uvedeným názorom sa podľa žalobcu stotožnil aj odvolací orgán - žalovaný v rozhodnutí zo dňa 31.05.2016, ktorým odkázal aj na závery v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/51/2011. Zdôraznil potrebu výkladu a uplatňovania všeobecne záväzných právnych predpisov zo strany správnych orgánov v súlade s Ústavou SR. 25. Žalobca ďalej poukázal na dôvodovú správu k Zákonu o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, podľa ktorej účelom tohto zákona je odhaliť, zakázať a postihnúť také prípady, keď medzi zamestnávateľom a zamestnancom neexistuje pracovno-právny vzťah založený pracovnou zmluvou alebo dohodou a zamestnávateľ neprihlásil zamestnanca do Sociálnej poisťovne, aby sa tak vyhol plateniu poistného. Podľa žalobcu preto žalovaný nemal skúmať len to, či boli naplnené formálne znaky nelegálneho zamestnávania, teda či skutok zodpovedá formálnej dikcii právnej normy, ale aj to, či súčasne došlo k naplneniu materiálnych znakov, t. j. či tento skutok možno vyhodnotiť ako nelegálne zamestnávanie s ohľadom na samotný účel právnej regulácie, čo sa v prípade žalovaného nenastalo a takéto konanie je v rozpore s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. 26. Žalobca zdôraznil, že zamestnanca do príslušného registra Sociálnej poisťovne len prehlásil správnym spôsobom, nešlo o oneskorené prihlásenie, preto takéto konanie nemožno označiť ako porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, pretože po obsahovej stránke sa o nelegálne zamestnávanie nejedná. 27. Žalovaný vychádzal z formalistického výkladu § 2 ods. 2 Zákona o nelegálnom zamestnávaní. Žalovaný ani 1. stupňový orgán neskúmali stav ako celok. 28. Za nesprávne označil žalobca aj konštatovanie v rozhodnutí, že pri kontrole nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania sa nesleduje plnenie odvodovej povinnosti, ale plnenie prihlasovacej povinnosti, pretože v tomto prípade zo strany žalobcu oznamovacia povinnosť bola splnená, avšak došlo len k nesprávnemu prihláseniu zamestnanca, čo nemalo žiadne negatívne účinky v sfére zamestnanca, ani vo verejných poistných systémoch, ktoré by spočívalo napríklad v omeškaní s odvodovými povinnosťami. 29. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie § 32 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa žalobcu žalovaný takto nepostupoval a nezistil pravdivo skutkový stav veci. Žalovaný vychádzal výlučne z gramatického výkladu uvedených právnych noriem, nevyhodnotil postup žalobcu ako zamestnávateľa v širšom kontexte a nekonfrontoval kvalitu zistených skutočností s následkami takéhoto konania v súlade s účelom Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Na základe uvedeného žalobca žiadal podľa § 191 ods. 1 písm. c), e), f) SSP žalobou napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 30. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe popísal priebeh konania a obsah jednotlivých rozhodnutí. K odlišnému, v poradí druhému rozhodnutiu, uviedol, že v ňom prihliadol na názor prezentovaný v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžs/28/2014 zo dňa 15.04.2015 o tom, že využitie analógie trestného práva v oblasti trestania správnych deliktov fyzických osôb - podnikateľov v zmysle Zákona o nelegálnom zamestnávaní nie je potrebná. Ďalej v tejto súvislosti zdôraznil aj pracovné stretnutie na úrovni Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Sociálnej poisťovne, Inšpektorátu práce a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a úradov práce, ktorého cieľom bolo vypracovanie vyhlášky pre aplikáciu Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, a to hlavne k § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b). Stretnutie sa uskutočnilo 29.06.2016 a výstupom bol záver, že v roku 2017 dôjde k novele Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. 31. K jednotlivým žalobným bodom žalovaný uviedol, že rozhodujúcou skutočnosťou je, že v čase výkonu kontroly bola v kontrolovanej prevádzkarni dňa 25.11.2015 v čase o 10.45 hod p. B., ktorá nebola prihlásená zamestnávateľom do príslušného registra Sociálnej poisťovne pred začatím výkonu pracovnej činnosti, najneskôr dňa 01.01.2015, kedy mala začať vykonávať prácu podľa dohody o vykonaní práce. Do registra bola prihlásená elektronicky až dňa 16.03.2015 s dátumom poistenia od 01.01.2015. Ďalej žalovaný uviedol, že nezistil skutočnosti, ktoré tvrdí žalobca. Je pravdou, že spôsobenú chybu so spôsobom prihlásenia zamestnanca odstránil a odvody uhradil. V procese kontroly bol žalobca vyzvaný na vyjadrenie, na čo zareagoval elektronickým podaním a uviedol, že urobil chybu v prihlasovaní a keď na chybu prišiel, tak ju opravil s tým, že zamestnankyňu dodatočne prihlásil do systému poistenia. Z tohto dôkazu je preukazateľné, že elektronicky prihlásil zamestnankyňu do registra Sociálnej poisťovne dňa 16.03.2015 s poistným obdobím od 01.01.2015. Predchádzajúce poistné obdobie bolo na dobu poistenia od 09.10.2013 do 31.12.2014. Poistné obdobie sa skončilo dňom 31.12.2014. Na obdobie od 01.01.2015 do 15.03.2015 bola podľa dôkazov v spise prihlásená zamestnankyňa až dňa 16.03.2015, s poistným obdobím od 01.01.2015, t. j. bola prihlásená oneskorene. 32. Žalovaný ďalej zdôraznil, že je povinnosťou úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a žalovaného kontrolovať dodržiavanie platných právnych predpisov pre služby zamestnanosti, ochraňovať právo a právom chránené záujmy občanov pred nelegálnym zamestnávaním a nelegálnou prácou. Rozhodnutie o uložení pokuty je podľa žalovaného riadne zdôvodnené a postupovalo sa podľa príslušných ustanovení Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a Zákona o službách zamestnanosti. Žalovaný odmietol tvrdenie žalobcu, že žalobou napadnuté rozhodnutia sú nesprávne z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Podľa žalovaného aj 1. stupňový orgán verejnej správy, aj on ako odvolací orgán, postupovali dôsledne podľa § 3 ods. 1 a 4 a § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu žalobcu zamietol a rozhodnutia ponechal v platnosti. 33. Ďalej ešte žalovaný uviedol, že petitu tak, ako ho naformuloval žalobca, nie je možné vyhovieť z dôvodu, že rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec zo dňa 01.04.2016 bolo zrušené rozhodnutím žalovaného zo dňa 31.05.2016, ktoré sa stalo právoplatným dňa 10.06.2016. V tejto časti žiadal žalovaný, aby súd žalobu odmietol v zmysle § 98 ods. 1 písm. d) SSP ako podanú oneskorene. V časti, v ktorej sa žalobca v správnej žalobe domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 13.10.2016 a 1. stupňového orgánu zo dňa 30.08.2016, žalovaný žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a náhradu trov konania a právneho zastúpenia žalobcovi nepriznal. 34. V replike žalobca uviedol, že vo vyjadrení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, ktoré bolo predložené spolu s vyjadrením žalovaného, sa uvádzajú skutočnosti týkajúce sa poverenia riaditeľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, avšak žalobca o takomto poverení nebol informovaný a pracovníci vykonávajúci kontrolu sa takýmto poverením nepreukázali a nebolo sprístupnené ani k nahliadnutiu. 35. Pokiaľ sa vo vyjadrení k správnej žalobe uvádza odkaz na webovú stránku Sociálnej poisťovne - elektronické služby dňa 25.11.2015 a na doklady predložené žalobcom, podľa žalobcu žalovaný opakovane operuje len s registračným listom FO - prihláškou, pričom dôkazovým materiálom je aj registračný list FO - odhláška, z ktorej jasne vyplýva, kedy došlo k odhláseniu zamestnanca, a to dňa 16.03.2015 o 11:10:51 a následne dňa 16.03.2015 o 11:36:13 bola zamestnankyňa opätovne prihlásená na základe ustanovenia § 252j Zákonníka práce. Podľa tohto ustanovenia dohody o vykonaní práce, dohody o brigádnickej práce študentov a dohody o pracovnej činnosti uzatvorené pred 01.07.2014 sa skončia najneskôr 30.06.2015. Zo strany žalobcu išlo v súvislosti s touto novelou Zákonníka práce o opravu prihlasovacej povinnosti zamestnanca žalobcu. V súvislosti s vyjadrením žalovaného, že žalobca mal so zamestnankyňou F. B. uzatvorené dva pracovno-právne vzťahy, žalobca uviedol, že s touto zamestnankyňou mal uzatvorený len jeden pracovno-právny vzťah, ktorý začal dňa 09.10.2013 a trvá dodnes. Ak žalovaný vie z webovej stránky Sociálnej poisťovne zistiť informáciu o prihlásení, vie zistiť aj informáciu o odhlásení. Vyjadrenie žalovaného preto žalobca označil za účelové. 36. Podľa žalobcu nie je správna ani tá časť vyjadrenia žalovaného, v ktorej uviedol, že 1. stupňový orgán v novom rozhodnutí vychádzal z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/28/2014 zo dňa 15.04.2015, pretože v odôvodnení tohto rozhodnutia takýto rozsudok nie je uvedený, ani citovaný, a preto sa s ním nemohol stotožniť. Navyše podľa žalobcu tento rozsudok nemožno aplikovať na žalobcu, nakoľko žalobca nie je fyzická osoba podnikateľ, ale právnická osoba. Ďalej žalobca rozporoval nesprávne uvedený dátum vo vyjadrení žalovaného, a to keď poukázal na to, že žalobca uviedol, že zamestnanec bol odhlásený a následne v ten istý deň aj prihlásený do registra SP na základe novely Zákonníka práce dňa 16.03.2016, pričom správne má byť dátum 16.03.2015. Žalobca takto zdôraznil, že zo strany žalovaného opakovane dochádza k nepresnosti údajov, k pravopisným preklepom a k nesprávnym označeniam. 37. Žalobca rozporoval aj ďalšie časti vyjadrenia žalovaného, pretože podľa jeho názoru odvodová povinnosť nemôže byť akceptovaná bez toho, aby bola splnená prihlasovacia povinnosť. Zamestnávateľ vykonáva odvodové povinnosti na základe prihlásenia, pretože ak by zamestnanec prihlásený nebol - pri plnení odvodovej povinnosti by sa preukázal výkaz zamestnanca ako neakceptovateľný, nakoľko zamestnanec je prihlásený pod jeho rodným číslom. Išlo by v opačnom prípade o nespárovateľnú platbu, avšak Sociálna poisťovňa žiadnu platbu od 01.01.2015 do 15.03.2015 ako nespárovateľnú nevrátila (nakoľko toto obdobie žalovaný uvádza ako obdobie nelegálneho zamestnania). Smerodajným pre prihlásenie do Sociálnej poisťovne je registračný list FO, s ktorým sa žalovaný nevysporiadal. Konštatovanie žalovaného o tom, že dňa 16.03.2015 došlo k prihláseniu zamestnankyne spätne, je účelové, nakoľko pracovná činnosť zamestnanca bola nepretržitá, t. j. voči Sociálnej poisťovni nevznikla výluka ani v jednom dni, pokiaľ ide o plnenie prihlasovacej a odvodovej povinnosti za zamestnanca, čoho dôkazom je dohoda o pracovnej činnosti, splnená prihlasovacia a odvodová povinnosť a preukázaný mesačný výkaz poistného a príspevkov, ktorý je každý mesiac doručovaný pobočke poisťovne. Žalobca ďalej zdôraznil, že dňa 16.03.2015 došlo k prehláseniu zamestnanca správnym spôsobom. 38. Pokiaľ žalovaný uviedol, že predchádzajúce poistné obdobie bolo na dobu poistenia od 09.10.2013 do 31.12.2014 a na obdobie od 01.01.2015 do 15.03.2015 bola prihlásená zamestnankyňa až 16.03.2015 spätne, žalobca uviedol, že s týmto tvrdením nesúhlasí a zdôraznil, že zamestnankyňa bola prihlásená nepretržite od 09.10.2013 a len v dôsledku novely Zákonníka práce bola dňa 16.03.2015 zo systému odhlásená a následne v ten istý deň späť prihlásená, o čom svedčia listinné dôkazy. Neexistovala výluka ani v jednom dni prihlásenia do evidencie Sociálnej poisťovne. 39. Žalobca nelegálne nezamestnával a žalovaný sa nijakým spôsobom nevysporiadal s dôkazným materiálom zahrnutým v spise, a to napríklad registračným listom FO - odhláška zo dňa 16.03.2015, či s mesačným výkazom poistného a príspevkov. 40. Z uvedeného aj s odkazom na § 142 ods. 8, 9 a § 145 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení podľa žalobcu vyplýva, že si plnil odvodovú povinnosť pri osobe, ktorá bola presne identifikovaná, má variabilný symbol, ktorým je rodné číslo a špecifický symbol, ktorým je označenie mesiaca a roka. Na základe uvedeného nedošlo k porušeniu Zákona o sociálnom poistení a nedošlo ani k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania. 41. K formulácii petitu a predmetu súdneho prieskumu poukázal žalobca na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 91/2016 zo dňa 17.05.2016, podľa ktorého súdy v rámci správneho súdnictva preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Podľa žalobcu, ide o rozhodnutia, ktoré navzájom spolu súvisia, žaloba bola podaná po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, a preto naďalej zotrval na požiadavke preskúmať a zrušiť všetky štyri rozhodnutia, ktoré boli vydané v administratívnom konaní. 42. Žalovaný v duplike uviedol, že pokiaľ ide o žalobcom podané stanovisko zo dňa 11.04.2017, ide o rozšírenie pôvodného žalobného návrhu zo dňa 13.12.2016 o ďalšie žalobné body, čo je neprípustné podľa § 183 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP“), preto by súd na ne nemal prihliadať. Ďalej zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. 43. Na prejednanie veci nariadil správny súd pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. d) na deň 24.05.2017. 44. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalobca trvá na žalobe v celom rozsahu. Zdôraznila, že orgán verejnej správy nepostupoval správne, ak posudzoval len formálne znaky a nezaoberal sa podstatou veci. V súvislosti s novelou Zákonníka práce došlo k úkonom zo strany zamestnávateľa, avšak zamestnankyňa bola prihlásená v Sociálnej poisťovni počas celého obdobia. Pokiaľ žalovaný poukazoval len na prihlášku FO do registra Sociálnej poisťovne, toto bolo účelové. Poukázala ďalej aj na ďalšie pochybenia, ku ktorým malo dôjsť pri výkone kontroly, a to, že sa nepostupovalo v súlade so zákonom č. 10/1996 Z.z. a žalobca nebol pri kontrole oboznámený s dátumom, kedy prídu kontrolóri na kontrolu. Zároveň uviedla, že nie je pravdou, že pri kontrole mali byť prítomní policajti. Zdôraznila, že sa opakujú chyby v dátumoch kontroly. Ďalej právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že nešlo o nelegálne zamestnávanie, pretože ani jeden deň nebola zamestnankyňa neprihlásená a v deň 16.03.2015 došlo k jej odhláseniu a zároveň k prihláseniu do registra Sociálnej poisťovne, aj keď na základe novej dohody. Zamestnávateľ mal so zamestnankyňou uzavretú dohodu a aj ju prihlásil pred výkonom práce. Išlo len o administratívnu chybu, pretože zamestnankyňa bola prihlásená nesprávnym spôsobom. Pokiaľ išlo o ďalšie námietky voči postupu pri výkone kontroly uvedené v replike, právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že išlo o reakciu na vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe, pretože boli uvádzané nesprávne a chybné údaje. 45. Konateľ žalobcu O. Q. sa pripojil k vyjadreniu právnej zástupkyne. Žiadal, aby správny súd žalobe vyhovela a poukázal na to, že podniká čestne, zamestnáva 12 zamestnancov a nikdy sa nedopustil v podnikaní žiadnej nelegálnej činnosti. Podľa jeho názoru jeho obchodná spoločnosť urobila všetko, čo urobiť mala a zamestnankyňa prihlásená bola. 46. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že žalovaný trvá v celom rozsahu na vyjadrení k správnej žalobe a na duplike. Poukázala ďalej na to, že žalobca podal odvolanie, ktoré bolo len stručné a v žalobných bodoch uviedol nové skutočnosti, s ktorými žalovaný nemal možnosť sa v rámci odvolacieho konania vysporiadať. V tejto súvislosti poukázala na ustálenú judikatúru, podľa ktorej by žalobou nemali byť napádané nové skutočnosti. Uviedla ďalej, že výklad orgánu verejnej správy nebol svojvoľný. Ako dôkaz poukázala aj na to, že dňa 21.04.2017 bol v Národnej rade SR podaný návrh poslancov na novelizáciu zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorý však nebol prijatý na ďalšie rokovanie. Návrh sa mal dotýkať zmeny ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b), najmä tej časti, čo sa týka obdobia nesplnenia si povinnosti prihlásenia do registra Sociálnej poisťovne. Novelou sa v podstate chcelo dosiahnuť to, aby sa zákon dostal do znenia platného v období od 20.07.2011 do 31.10.2013, kedy bol významným začiatok výkonu kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vo vzťahu k nesplneniu si povinnosti podľa osobitného predpisu. Ďalej poukázala aj na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR a správneho súdu v iných veciach. Zdôraznila aj princíp objektívnej zodpovednosti s tým, že zavinenie je v tomto prípade irelevantné. 47. V rámci konečného návrhu právna zástupkyňa žalobcu žiadala zrušiť všetky v petite uvádzané rozhodnutia. 48. Poverená zástupkyňa žalovaného v rámci konečného návrhu žiadala žalobu zamietnuť a náhradu trov konania žalobcovi nepriznať. 49. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených Správnym súdnym poriadkom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, 2 SSP). 50. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP). 51. Pokiaľ sa žalobca správnou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa č. s.: LC1/RK/KON/2016/15, č. z. 2016/110512 zo dňa 01.04.2016 a rozhodnutia žalovaného č.: 2016/83520 UPS/US1/OK2/PEZ/2016/12329 zo dňa 31.05.2016, správny súd dospel k záveru, že v tejto časti je potrebné správnu žalobu odmietnuť. 52. Podľa § 7 písm. e) SSP; správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánu verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 53. Podľa § 98 ods. 1 písm. d) a g) SSP; správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene alebo je neprípustná. 54. Definícia rozhodnutia orgánu verejnej správy vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b) SSP, keď rozhodnutím orgánu verenej správy je správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. V ustanovení § 7 SSP (negatívna enumerácia) sú vymenované prípady, kedy správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánu verejnej správy. 55. Prvé rozhodnutie o správnom delikte č. LC1/RK/KON/2016/15, č. z.: 2016/110512, vydané orgánom verejnej správy prvého stupňa dňa 01.04.2016, bolo zrušené žalovaným v rámci odvolacieho konania. Rozhodnutie, ktoré bolo zrušené, právne a ani fakticky neexistuje, a preto nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Rozhodnutie žalovaného č. 2016/83520 UPS/US1/OK2/BEZ/2016/12329 zo dňa 31.05.2016, ktorým žalovaný zrušil uvedené I. stupňové rozhodnutie a vrátil vec na ďalšie konanie, je rozhodnutím majúcim predbežnú povahu, ktorým nebolo administratívne konanie právoplatne ukončené a vec sa vrátila do štádia I. stupňového konania. Správny súd má za to, že toto rozhodnutie žalovaného preto taktiež nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. 56. Napadnutým rozhodnutím žalovaného zo dňa 31.05.2016 sa vec opätovne vrátila do štádia správneho konania pred orgánom verejnej správy prvého stupňa, a preto toto rozhodnutie žalovaného nemenilo s konečnou platnosťou nič na subjektívnych právach žalobcu. Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že rozhodnutie odvolacieho orgánu verenej správy, ktorým je zrušené iba prvostupňové rozhodnutie a vec je vrátená prvostupňovému orgánu verejnej správy na nové konanie a rozhodnutie, nemení nič na subjektívnych právach účastníkov administratívneho konania, je iba procesným rozhodnutím, a preto nemôže byť predmetom preskúmavania súdom (R 95/1994). 57. Z komentára k Občianskemu súdnemu poriadku (C.H.BECK, 1. vydanie 2009) k ustanoveniu § 248 písm. a) vyplýva, že predbežné rozhodnutia sú všetky tie, ktorými sa správne konanie vo veci nekončí. Sú to tie rozhodnutia, ktoré pre žalobcu vo vzťahu k posudzovanej činnosti nezakladajú žiadne práva a povinnosti s konštitutívnym účinkom, t. j. nie sú spôsobilé ukrátiť žalobcov na ich právach (tzn. ani na základných právach a slobodách), a to svojím obsahom alebo mu predchádzajúcim postupom (rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžp 7/2008 z 09. 11. 2008). Za takéto rozhodnutia možno považovať aj rozhodnutia odvolacieho orgánu verejnej správy, ktorými zrušil rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože to, že sa prvostupňový orgán verejnej správy bude znova zaoberať určitým prípadom, nemôže ukrátiť žalobcu na jeho právach. 58. Súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených stanovísk ako aj z aktuálnejšej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenie 2Sžf/76/2015 zo dňa 14. 12. 2016) a dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 2016/83520 UPS/US1/OK2/BEZ/2016/12329 zo dňa 31.05.2016 a jemu predchádzajúce rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa č. LC1/RK/ KON/2016/15, č. z.: 2016/110512 zo dňa 01.04.2016 nepodliehajú súdnemu prieskumu, keďže svojou povahou sú rozhodnutiami, ktoré nezakladajú pre žalobcu žiadne práva a povinnosti s konštitutívnym účinkom, a preto žalobca ani nemohol byť dotknutý, ukrátený na svojich právach. Predmetné rozhodnutia sú preto vylúčené zo súdneho prieskumu v zmysle § 7 písm. e) SSP. Navyše aj v prípade, že by rozhodnutie žalovaného bolo spôsobilým predmetom prieskumu, správna žaloba by bola podaná zjavne oneskorene, po uplynutí lehoty podľa § 181 ods. 1 SSP. 59. Pokiaľ ide o správnu žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 2016/149778 UPS/US1/OK2/BEZ/2016/17300 zo dňa 13.10.2016 a rozhodnutia I. stupňového orgánu verejnej správy č. LC1/RK/KON/2016/15, č. z.: 2016/282414 zo dňa 30.08.2016, tieto rozhodnutia sú spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve. 60. Správna žaloba žalobcu je špecifickou správnou žalobou v oblasti správneho trestania, pri ktorej správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak zistí v postupe a v rozhodnutí orgánov verejnej správy niektorý z dôvodov vymedzených v ustanovení § 195 písm. a) - e) SSP. Správny súd preto preskúmal rozhodnutia žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa aj z týchto hľadísk, avšak žiadne pochybenia v tomto smere nezistil. Pokiaľ ide o žalobné námietky uvedené v správnej žalobe žalobcom, tieto správny súd vyhodnotil ako nedôvodné, a preto správnu žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí, ktoré správny súd vyhodnotil ako spôsobilý predmet súdneho prieskumu, podľa § 190 SSP zamietol. 61. Pokiaľ žalobca poukazoval na odlišne vymedzené kontrolované obdobie v protokole o výkone kontroly a v samotných rozhodnutiach o správnom delikte, táto námietka je nedôvodná. V poverení na vykonanie kontroly č. LC1/RK/KON/2015/201-0001 zo dňa 25.11.2015 pre konkrétnych zamestnancov I. stupňového orgánu, je vymedzené kontrolované obdobie od 01.01.2014 do 25.11.2015. Poverenie bolo vydané vedúcim orgánom kontroly - riaditeľom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec na základe § 9 ods. 3 zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a je súčasťou administratívneho spisu. Z administratívneho spisu (konkrétne z Priebežného protokolu zo dňa 25.11.2015) vyplýva, že pred vykonaním kontroly zamestnanci vykonávajúci kontrolu telefonicky upozornili konateľa žalobcu p. Schűrgera o výkone kontroly (je zaznamenané aj telefónne číslo, na ktoré bolo volané). Nie sú teda pochybnosti o vymedzení kontrolovaného obdobia, ktoré je rovnakým spôsobom vymedzené v poverení na vykonanie kontroly, v priebežnom protokole a v protokole, a nie je pochybnosť ani o oprávnení kontrolórov vykonať kontrolu u žalobcu. V samotných rozhodnutiach orgány verejnej správy oboch stupňov vymedzovali časové obdobie, počas ktorého sa mal žalobca dopustiť správneho deliktu, konkrétne od 01.01.2015 do 15.03.2015. Nie je teda pravdou, že bolo vymedzené odlišné obdobie kontroly v protokole a v samotných rozhodnutiach. 62. V súvislosti s touto žalobnou námietkou žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe odkázal na vymedzenie kontrolovaného obdobia v poverení na výkon kontroly. Na toto vyjadrenie potom reagoval žalobca v podanej replike tak, že o žiadnom poverení nebol informovaný a ani mu nebolo sprístupnené. 63. Žalobca v správnej žalobe namietal len nedostatok ohľadom vymedzenia časového obdobia, za ktoré sa mala kontrola vykonať. Nedostatky vo vzťahu k povereniu a k priebehu kontroly v správnej žalobe nenamietal. Aj napriek tomu správny súd považuje za potrebné uviesť, že poverenie je súčasťou administratívneho spisu a v priebehu celého administratívneho konania, a ako už bolo uvedené ani v správnej žalobe, žalobca nenamietal nič vo vzťahu k tomu, že by pracovníci kontroly porušili svoju povinnosť preukázať sa poverením na výkon kontroly (§ 11 ods. 2 písm. a) Zákona o kontrole v štátnej správe) a preukazom kontrolóra. Z administratívneho spisu vyplýva, že kontrolu vykonali tí zamestnanci Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, ktorí boli na to poverení príslušnou osobou, a v priebežnom protokole sú identifikovaní číslom preukazu kontrolóra, menom a priezviskom. 64. Žalobca ďalej v správnej žalobe namietal, že orgány verejnej správy oboch stupňov vec nesprávne právne posúdili, nedostatočne zistili skutkový stav veci a skutkový stav, z ktorého vychádzali, je v rozpore s obsahom administratívnych spisov. 65. Uvedené žalobné body žalobca zdôvodňoval predovšetkým poukazom na rozdielne rozhodnutia žalovaného v prejednávanej veci a ďalej poukazom na to, že v tomto prípade nešlo o neprihlásenie, resp. oneskorené prihlásenie zamestnankyne, ale o jej prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia (vedeného Sociálnou poisťovňou) správnym spôsobom. Tento svoj názor zdôvodňoval najmä poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/51/2011, poukázal na dôvodovú správu k Zákonu o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a na čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Zdôrazňoval, že žalovaný použil čisto formálny a gramatický výklad zákonných ustanovení. Ako dôkaz predložil registračný list FO - prihlášku a odhlášku, z ktorého malo podľa žalobcu vyplývať, že išlo o administratívnu chybu, ktorá bola odstránená tým, že dňa 16.03.2015 došlo k odhláseniu zamestnankyne do príslušného registra k 31.12.2014 a v ten istý deň bola prihlásená ku dňu 01.01.2015. 66. Ani túto skupinu žalobných námietok nepovažuje správny súd za dôvodnú. 67. Je nesporné, že zamestnávateľ/žalobca uzatvoril so zamestnankyňou F. B. dohodu u pracovnej činnosti dňa 01.01.2015, s dobou trvania dohody od 01.01.2015 do 31.12.2015. Aj samotná zamestnankyňa F. B. pri výkone kontroly uviedla, že pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti zo dňa 01.01.2015. K prihláseniu zamestnankyne do registra poistencov a sporiteľov na dôchodkové zabezpečenie nepochybne došlo dňa 16.03.2015, spätne k 01.01.2015. Žalobca v administratívnom konaní odôvodňoval tento nedostatok ako administratívnu chybu, až v správnej žalobe uviedol, že so zamestnankyňou F. B. mal uzavretú dohodu o pracovnej činnosti od roku 2013, konkrétne od 09.10.2013 a poukazoval na zmenu Zákonníka práce, v dôsledku ktorej bol nútený podľa jeho tvrdenia uzavrieť novú dohodu o pracovnej činnosti. Zamestnankyňa bola prihlásená do registra Sociálnej poisťovne na základe prvej dohody z roku 2013, aj v období od 01.01.2015 do 15.03.2015 a boli za ňu hradené odvodové povinnosti. Dňa 16.03.2015 došlo podľa žalobcu k prehláseniu zamestnankyne - odhláseniu z dohody o pracovnej činnosti zo dňa 09.10.2013 a k prihláseniu na základe dohody o pracovnej činnosti zo dňa 01.01.2015. 68. Správny súd považuje za potrebné poukázať na to, že je všeobecne známou skutočnosťou, že problematika tejto oblasti správneho trestania je v dobe rozhodovania správneho súdu predmetom živej diskusie na úrovni príslušných štátnych inštitúcií a ide o pomerne medializovanú tému. Doposiaľ - do rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe žalobcu k zmene právnej úpravy nedošlo. Správny súd preskúmava v správnom súdnictve zákonnosť rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy, teda či postupovali v súlade so zákonom. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Tento článok ústavy je potrebné konfrontovať aj s čl. 152 ods. 4, na ktorý v správnej žalobe poukazoval žalobca. 69. Podľa § 5 ods. 1 Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní; kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vykonávajú: a) inšpektorát práce, b) ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, c) úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. 70. Podľa § 13 ods. 1 písm. b) Zákona o službách v zamestnanosti; do pôsobnosti úradu práce, sociálnych vecí a rodiny patrí aj kontrola nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. 71. Podľa § 68a ods. 1 písm. b) Zákona o službách zamestnanosti; úrad a ústredie uložia pokutu právnickej alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa osobitného predpisu (Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní) od výšky 2 000,- Eur do 200 000,- Eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000,- Eur. 72. V zmysle citovaných zákonných ustanovení je teda nepochybné, že bolo v právomoci orgánu verejnej správy prvého stupňa vykonať kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania u žalobcu a v prípade zistenia pochybenia bolo jeho povinnosťou uložiť sankciu za zistený správny delikt. 73. Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v § 3 ods. 2 zakazuje nelegálne zamestnávanie. Skutková podstata nelegálneho zamestnávania je vymedzená v § 2 ods. 2 tohto zákona. Jedným zo spôsobov, ako sa možno tohto správneho deliktu dopustiť, je aj využívanie závislej práce fyzickej osoby právnickou osobou, ak s ňou bol založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitého predpisu a právnická osoba ako zamestnávateľ si nesplnila povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení, teda prihlásiť zamestnanca do príslušného registra Sociálnej poisťovne predtým, ako začne prácu vykonávať, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. 74. Obrana žalobcu voči právnemu posúdeniu vykonanému orgánom verejnej správy o tom, že s príslušnou zamestnankyňou mal kontinuálne uzavretý jeden pracovnoprávny vzťah, čo má za dôsledok, že sa správneho deliktu nelegálneho zamestnávania nemohol dopustiť, neobstojí. Tomuto tvrdeniu nenasvedčuje ani zmena právnej úpravy Zákonníka práce, v dôsledku ktorej podľa tvrdenia žalobcu došlo so zamestnankyňou k uzatvoreniu novej dohody o pracovnej činnosti dňa 01.01.2015. Tieto skutočnosti boli taktiež vyvrátené predložením troch dohôd o pracovnej činnosti, ktoré žalobca predložil na pojednávaní. Z týchto dohôd vyplýva, že prvá dohoda o vykonaní práce bola so zamestnankyňou uzavretá dňa 08.10.2013 na dobu od 09.10.2013 do 31.12.2013 a obsahom tejto dohody bolo sprostredkovanie predaja metrového textilu zákazníkovi podľa pokynov konateľa firmy (žalobcu), pričom práce mali byť vykonávané len v pracovných dňoch v dobe od 8.30 - 17.00 hod, prípadne podľa potreby. Druhou dohodou o pracovnej činnosti zo dňa 31.12.2013 bolo dohodnuté, že táto sa uzatvára na dobu od 01.01.2014 do 31.12.2014 s rovnakým obsahom ako dohoda o pracovnej činnosti z 08.10.2013. Dňa 01.01.2015 bola uzatvorená ďalšia dohoda o pracovnej činnosti na obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015, ktorej obsahom bol výkon administratívnych prác podľa pokynov konateľa firmy. 75. Novela Zákonníka práce, ku ktorej došlo zákonom č. 183/2014 Z.z., a ktorá sa dotkla práve dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovný pomer, zaviedla do Zákonníka práce ustanovenie § 252j, podľa ktorého dohody o vykonaní práce, dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti, uzavreté pred 01.07.2014, sa skončia najneskôr 30.06.2015. Z uvedeného je zrejmý úmysel zákonodarcu ukončiť pracovnoprávne vzťahy založené dohodami uzatvorenými za účinnosti Zákonníka práce v znení do 01.07.2014, a upraviť tento druh pracovnoprávnych vzťahov spôsobom zohľadňujúcim novú právnu úpravu. 76. Pracovnoprávny vzťah založený dohodou o pracovnej činnosti zo dňa 09.10.2013 bol ukončený k 31.12.2013 a pracovnoprávny vzťah založený dohodou o pracovnej činnosti z 31.12.2013 bol ukončený 31.12.2014, čomu zodpovedalo aj následné odhlásenie z registra Sociálnej poisťovne predložené žalobcom. 77. Zamestnankyňa F. B. začala vykonávať prácu na základe dohody o pracovnej činnosti zo dňa 01.01.2015 dňa 01.01.2015 (túto skutočnosť žalobca ani nerozporoval) a výkonu práce na základe tejto dohody nepredchádzalo prihlásenie podľa Zákona o sociálnom poistení, pretože je nepochybné, že zamestnankyňa bola prihlásená do príslušného registra Sociálnej poisťovne až dňa 16.03.2015, spätne k 01.01.2015. Ako už bolo uvedené, nie je možné prihliadnuť na argumentáciu žalobcu, že mal so zamestnankyňou uzatvorený kontinuálne jeden pracovnoprávny vzťah od 09.10.2013, nakoľko boli uzatvorené tri dohody o pracovnej činnosti, ktoré založili tri rozdielne pracovnoprávne vzťahy, s odlišným obdobím ich trvania a navyše posledná dohoda o pracovnej činnosti zo dňa 01.01.2015 (ktorej sa splnenie prihlasovacej povinnosti týka) mala odlišne popísanú pracovnú činnosť, ktorá mala byť na jej základe vykonávaná oproti predmetu činnosti v uvedených predošlých dohodách o pracovnej činnosti. 78. Vzhľadom na potrebu aplikácie trestných zásad, správny súd zvážil aj možnosť analogickej aplikácie materiálneho korektívu trestného činu, zakotveného v § 10 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsoby konania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nepatrná. Správny súd dospel k záveru, že v tomto smere nie je možné analogicky použiť túto zásadu, nakoľko správny súd má v zmysle § 195 písm. c) SSP aplikovať základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie a v tomto prípade ide o ustanovenie Trestného zákona. Aj keď ustanovenie § 195 písm. d) SSP umožňuje aj aplikáciu zásad podľa Trestného zákona, ide len o zásady vo vzťahu k ukladaniu trestov, čo nie je prípad ustanovenia § 10 ods. 2 Trestného zákona. 79. Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v spojení so Zákonom o službách zamestnanosti vymedzuje zodpovednosť za správny delikt nelegálneho zamestnávania na báze objektívnej zodpovednosti, bez možnosti liberácie a pre príslušné orgány verejnej správy zakotvuje povinnosť každé zistené protiprávne konanie sankcionovať, bez možnosti zohľadnenia materiálneho korektívu správneho deliktu. Za súčasnej právnej úpravy a skutkového vymedzenia je potrebné prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že v prípade správneho deliktu nelegálneho zamestnávania je podstatné splnenie prihlasovacej a nie odvodovej povinnosti. 80. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný aj orgán verejnej správy 1. stupňa postupovali a rozhodli v súlade so zákonom, dostatočne vymedzili skutok v rozhodnutiach, vec správne právne posúdili, dostatočne odôvodnili aj výšku uloženej sankcie - na dolnej hranici sadzby a svoje rozhodnutia dostatočným a preskúmateľným spôsobom odôvodnili. 81. Aj keď v konaní pred správnym súdom žalobca predniesol novú argumentáciu, ktorú v administratívnom konaní nepredniesol a preukazoval listinnými dôkazmi nové skutočnosti, na ktoré v administratívnom konaní nepoukazoval, ani táto nová právna argumentácia žalobcu a predložené listinné dôkazy neboli v zmysle vyššie uvedených záverov spôsobilé vyvrátiť správnosť záverov uvedených v preskúmavaných rozhodnutiach. 82. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe a v replike poukazoval ešte na niektoré nedostatky vo vyjadreniach a v rozhodnutiach žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy, najmä ohľadne nesprávne uvádzaných dátumov, tieto správny súd vyhodnotil ako nedostatky formálneho charakteru, ktoré neboli spôsobilé privodiť nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. 83. O náhrade trov konania správny súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. Správny súd má za to, že takéto rozhodnutie o náhrade trov konania, ktoré zodpovedá prvému výroku rozhodnutia správneho súdu, ktorým bola správna žaloba v časti odmietnutá, v sebe konzumuje aj výrok o náhrade trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého by žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania vo zvyšnej časti žaloby správny súd voči žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 84. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.