Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 27Sa/1/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200019 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6017200019.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi: Okresný úrad Žarnovica, katastrálny odbor, Bystrická 53, 966 81 Žarnovica za účasti: C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XXX, XXX XX R. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V-354/2016 zo dňa 23.05.2016 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporcu č. V-354/2016 zo dňa 23.05.2016 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ - Pohotovosť s.r.o. Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V-354/2016 zo dňa 23.05.2016. Predmetným rozhodnutím odporca zamietol návrh na vklad záložného práva s poukazom na § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“). V odôvodnení uviedol, že správnemu orgánu bol 01.04.2016 doručený návrh na vklad záložného práva titulom Zmluvy o zriadení záložného práva č. XX/XXXX-RAČ zo dňa 01.03.2016 uzavretej medzi záložným veriteľom Pohotovosť s.r.o. Bratislava a záložcom C. E., predmetom ktorej sú nehnuteľnosti evidované v k. ú. U. R.. Odporca v odôvodnení uviedol, že v časti generálie zmluvy na strane záložcu vystupuje D. G., predseda združenia ASISTENT, o.z., so sídlom Karpatské námestie 10, 831 06 Bratislava, ako splnomocnený zástupca záložcu C. E.. Podľa dohody o splnomocnení je záložca zastúpený občianskym združením ASISTENT o.z. Bratislava. Podľa úradne overenej fotokópie dohody o plnomocenstve zo dňa 24.03.2016 uzavretej dňa 05.03.2016 je zrejmé, že jej predtlač obsahuje údaje o záložnom veriteľovi POHOTOVOSŤ s.r.o. a ASISTENT o.z. ako splnomocnencovi záložcu, a preto táto skutočnosť sa javí ako skutočnosť, ktorá má vplyv na obhajobu záujmov splnomocniteľa zo strany splnomocnenca. K takémuto záveru je podľa správneho orgánu možné dospieť na základe toho, že záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka. Dochádza k pochybnosti o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca, nakoľko ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom a ako vyplýva, je osobou, ktorá má obhajovať najmä záujmy veriteľa pri uplatňovaní návratnosti úveru v budúcnosti. Z textu dohody o splnomocnení a čl. II zmluvy je zrejmé, že dohoda o splnomocnení sa viaže priamo k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX, ktorú uzatvoril účastník C. E. so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. dňa 05.03.2015. Dohoda o splnomocnení bola podpísaná v ten istý deň, t.j. 05.03.2015 ako zmluva o úvere, pričom dohodu podpísali v ten istý deň splnomocniteľ aj splnomocnenec. Skutočnosť, že dohoda o splnomocnení bola podpísaná v deň uzatvorenia úverovej zmluvy nasvedčuje tomu, že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmienené podpísaním dohody o splnomocnení. Odporca preto posúdil záujem zástupcu ako rozpor so záujmom zastúpeného a zastúpenie je v tomto prípade neprípustné so zreteľom na § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ), podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právne úkony, o ktoré ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Odporca poukázal na ust. § 22 ods. 1, § 23, § 37 ods. 1 OZ a konštatoval, že pre platnosť dohody o splnomocnení sa vyžaduje súlad s § 34 OZ. Poukázal aj na ust. § 37 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého, ak nie sú splnené základné podmienky, nemôže ísť o platný právny úkon. Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je podľa § 40 ods. 1 OZ neplatný. Vzhľadom na uvedené ustanovenia OZ a ust. § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona odporca rozhodol o zamietnutí návrhu na vklad. Proti predmetnému rozhodnutiu správneho orgánu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ opravný prostriedok, žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. Odvolateľ poukázal na to, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ o zastúpení a spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Na základe platne uzavretej dohody o splnomocnení vzniklo preto splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu (splnomocniteľa), pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. Odvolateľ nesúhlasil s tvrdením správneho orgánu, podľa ktorého navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sám sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať, pretože v danom prípade ide o ničím nepodložené predpoklady odporcu, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. Podľa odvolateľa odporca nepostupoval podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné. Pokiaľ správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v § 22 ods. 2 OZ, odvolateľ poukázal na to, že nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti, rozpor musí reálne existovať. Dohoda o splnomocnení je dvojstranným právnym úkonom uzavretým bez akejkoľvek účasti veriteľa, veriteľ sa na ňom nepodieľal, je nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie a správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Odvolateľ uviedol, že plnomocenstvo bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť, pričom zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Odvolateľ mal za to, že dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Podľa odvolateľa správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Odporca v prílohe listu z 09.01.2017 s poukazom na § 31 ods. 7 Katastrálneho zákona postúpil vec súdu na rozhodnutie o odvolaní. Krajský súd v Banskej Bystrici s poukazom na § 492 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v zmysle ktorého sa konania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov, prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 250g ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a v zmysle § 244 ods. 1 a § 250l ods. 1 O.s.p. preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pričom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, preskúmal pripojený návrh na vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností s prílohami, najmä pripojenú Zmluvu o zriadení záložného práva č. XX/XXXX-RAČ zo dňa 01.03.2016, Dohodu o splnomocnení zo dňa 05.03.2015, Zmluvu o úvere zo dňa 05.03.2015 a Rozhodnutie o prerušení konania zo dňa 15.04.2016. Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 01.01.2016 návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XX/XXXX-RAČ zo dňa 01.03.2016, ktorá bola uzavretá medzi záložným veriteľom POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava a záložcom C. E., R. v zastúpení ASISTENT o.z. Bratislava. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k. ú. U. R., okr. Q.. Podľa čl. II cit. záložnej zmluvy záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 05.03.2015. Z návrhu na vklad súd zistil, že jeho prílohami boli: záložná zmluva, kolky, oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad a overená fotokópia dohody o splnomocnení. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že odporca rozhodnutím zo dňa 15.04.2016 prerušil katastrálne konanie a vyzval účastníkov konania o.i. na predloženie Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 05.03.2015. Overená fotokópia predmetnej zmluvy bola odporcovi predložená dňa 20.05.2016. Z administratívneho spisu súd zistil, že v prílohe návrhu na vklad záložného práva bola predložená dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľom C. E., R. a splnomocnencom ASISTENT o.z. Bratislava v zastúpení D. G., pričom názov splnomocnenca je predtlačený na formulári dohody o splnomocnení. Z predmetnej dohody, ktorá bola splnomocniteľom podpísaná dňa 05.03.2015 s overením podpisu u notárky Mgr. Galetovej v Novej Bani dňa 05.03.2015 vyplýva, že ďalší účastník „za účelom naplnenia a hájenia jeho záujmov ako splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode, vykonávaných v súvislosti so Zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. č. zmluvy XXXXXXXXX po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú, udelil združeniu ASISTENT plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. ako poskytovateľom úveru“. Z textu dohody bod 3 vyplýva, že „splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo Zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ASISTENT. Za týmto účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu ASISTENT plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ASISTENT plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody pozostávajúcej z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií. Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocnenca podpísaná dňa 05.03.2015. V bode 4 dohody o splnomocnení sú v predtlačených kolónkach ručne dopísané údaje o nehnuteľnostiach vo vlastníctve splnomocniteľa. Záhlavie dohody o splnomocnení a kolónky s dátumom podpisu dohody o splnomocnení splnomocniteľom boli vyplnené rovnakým spôsobom ako záhlavie zmluvy o úvere zo dňa 05.03.2015, kolónky s dátumom podpisu dohody o splnomocnení pri podpise splnomocnenca boli vyplnené ručne. Dohoda o splnomocnení bola podpísaná dňa 05.03.2015, t.j. v rovnaký deň, ako Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, ktorá skutočnosť vyplýva z overenej fotokópie Zmluvy o úvere zo dňa 05.03.2015, ktorá je súčasťou administratívneho spisu. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie odporcu, ktorým zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností s odôvodnením, že nie sú splnené podmienky vkladu podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v odvolaní súd dospel k záveru, že odporca vydal správne rozhodnutie, ak návrh na vklad podľa predloženej zmluvy o zriadení záložného práva zamietol. Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka"). Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 Katastrálneho zákona), ktorým je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (§ 30 ods. 1 Katastrálneho zákona). V zmysle § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona sa návrh na vklad podáva písomne a podľa § 5d citovaného zákona prílohou návrhu na vklad je okrem iného aj dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom, pričom podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3 citovaného zákona. Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v odvolaní súd dospel k záveru, že odporca ako príslušný orgán štátnej správy, v kompetencii ktorého je rozhodovať o zápisoch práv k nehnuteľnostiam do katastra, sa pri vydávaní napadnutého rozhodnutia riadil citovanými ustanoveniami Katastrálneho zákona a postupoval v súlade so zákonom, ak podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona návrh na vklad zamietol. Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 2 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb. Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej moci. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu. Pre jej platnosť sa vyžaduje súlad s ust. § 34 a nasl. OZ. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Iba prejavenej vôli v dostupne vnímateľnej forme možno priznať právnu relevanciu. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii nezodpovedá, nemožno považovať za právny úkon. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Ak nie sú splnené základné podmienky (§ 37 OZ), nemôže ísť o platný právny úkon. Následkom neplatnosti právneho úkonu je o.i., že nemá právne účinky, t.j. nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Súd, ako aj iný štátny orgán, musí na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliadať ex offo. Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne), ak konajúci (vôľu prejavujúci) nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Výsledkom uzavretia dohody o plnomocenstve je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi. Navrhovateľom - odvolateľom predloženú dohodu o splnomocnení, ktorá je vyhotovená vo forme predtlače s vopred vyznačeným plnomocenstvom ASISTENT o.z. Bratislava (ako aj s vopred vyznačeným obsahom a predmetom plnomocenstva, v zmysle ktorého je vopred uvedené zastupovanie splnomocniteľa v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava, ktorá bola splnomocniteľom podpísaná dňa 05.03.2015 (t.j. v deň uzavretia zmluvy o úvere medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava ako veriteľom a C. E. ako dlžníkom) v U. R., ktorá skutočnosť vyplýva z toho, že podpis splnomocniteľa C. E. bol overený notárkou so sídlom v Novej Bani dňa 05.03.2015, je možné podľa obsahu posúdiť ako návrh na uzatvorenie dohody o plnomocenstve. Nebolo preukázané tvrdenie odvolateľa, že by bol zástupca splnomocnenca ASISTENT o.z. Bratislava osobne prítomný pri podpise dohody v Novej Bani dňa 05.03.2015. Prejav vôle môže byť právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzavretie zmluvy môže byť len taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy urobený v neprítomnosti druhej strany, preto nepostačuje písomná forma. V takomto prípade je nevyhnutné, aby konajúci (splnomocniteľ) takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane (splnomocnencovi) aj adresoval, t.j. aby takto písomne prejavenú vôľu splnomocnencovi odoslal, resp. urobil úkony, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa odoslaná a doručená či už poverením inej osoby, alebo podaním na pošte, osobným doručením druhej strane, alebo iným spôsobom. Z predloženej dohody o splnomocnení vyplýva, že dlžník podpísal dohodu o splnomocnení v neprítomnosti splnomocnenca ASISTENT o.z. Bratislava, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že tlačivo zmluvy o úvere a tlačivo dohody o splnomocnení boli vyplnené rovnakým spôsobom a typom písma, pričom zo zmluvy o úvere vyplýva, že túto vypisovala mandatárka spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. T. T.. Súd sa stotožnil so záverom odporcu, že v súvislosti s uzatvorením dohody o splnomocnení došlo k porušeniu § 22 ods. 2 OZ z dôvodu rozporu záujmov zástupcu a zastúpeného. Skutočnosť, že vopred pripravené tlačivo s textom dohody o splnomocnení s vopred predtlačeným názvom splnomocnenca ASISTENT o.z. Bratislava bolo podpísané splnomocniteľom v neprítomnosti splnomocnenca, ako aj ostatné okolnosti uzatvorenia tejto dohody (podpis dohody o splnomocnení v deň uzavretia zmluvy o úvere) sú skutočnosťami nasvedčujúcimi tomu, že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení, spochybňujú konanie splnomocnenca v záujme splnomocniteľa. Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Zo samotného dojednania podmienok obsiahnutých v dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom uzavretia dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti poskytnutého úveru navrhovateľovi, t.j. zástupca koná v záujme navrhovateľa, čo spochybňuje, resp. vylučuje jeho konanie zároveň aj v záujme zastúpeného. Navyše nie je ani preukázané, v akom rozsahu bola listina - dohoda o splnomocnení v čase jej podpisu dlžníkom vypísaná (vzhľadom na odlišný spôsob vyplnenia bodu 4 a záhlavia predmetnej dohody). Dohoda o splnomocnení bola zachytená do formulárovej - predtlačenej listinnej podoby, kedy dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody, a preto jeho možnosť, aby vopred určeného zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil záujmy splnomocniteľa, mu bola obmedzená, resp. odňatá. Pre úplnosť súd uvádza, že úlohou súdneho konania je nielen v zmysle § 1 O.s.p. chrániť práva zaručené slovenským právnym poriadkom, ale aj práva s charakterom úniovým v zmysle zásady lojality (§ 4 ods. 3 zmluvy o EÚ v spojení s rozsudkami Súdneho dvora EÚ). Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice 93/13/EHS sa považuje za nekalú zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Odporca ako príslušný správny orgán podľa osobitných predpisov je povinný realizovať záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola premietnutá do OZ a do zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 OZ Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 4 písm. s/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V preskúmavanom prípade má súd za to, že na prejednávaný prípad je potrebné aplikovať aj ust. § 52 - § 54 OZ. Z textu dohody o splnomocnení vyplýva, že bola uzatvorená v súvislosti so zmluvou o úvere, ktorú uzatvoril dlžník so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. (bod 1 dohody o splnomocnení) a plnomocenstvo bolo udelené na uzatvorenie záložnej zmluvy ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (bod 3 dohody). Z uvedeného je zrejmé, že dohoda o splnomocnení bola súčasťou tzv. „úverového balíka“. Je nepochybné, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. OZ, preto aj súvisiacu dohodu o splnomocnení je potrebné podriadiť pod režim ochrany spotrebiteľa a je potrebné zaoberať sa tým, či takáto dohoda nevykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 1 OZ. Dohoda o splnomocnení, ako aj zmluva o zriadení záložného práva, majú vo vzťahu k zmluve o spotrebiteľskom úvere subsidiárny a akcesorický vzťah, keďže ich existencia je vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľa, potrebou zabezpečenia zmluvy o úvere. Odporca postupoval v súlade s právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 52 a nasl. OZ, ako aj Smernicou 93/13/EHS, keď v podstate prihliadol aj na nekalý charakter zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Dohoda o splnomocnení nebola riadne uzatvorená aj pre rozpor s § 53 ods. 1 OZ, keďže bola napísaná vo forme predtlače (formulára), v ktorej bol už splnomocnenec vopred vpísaný a dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody. V tom, že dlžníkovi bola odňatá možnosť zvoliť si zástupcu, ktorého by si sám vybral, resp. určil, možno vidieť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Keďže vopred pripravená dohoda o splnomocnení bola predložená dlžníkovi formou pripraveného formulára, nejedná sa ani o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, čo má za následok výluku spod súdnej kontroly. Dohoda o splnomocnení, podľa ktorej mal dlžníka zastupovať jemu vopred určený zástupca mimo jeho slobodnú voľbu, je potrebné považovať za neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku, a teda za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 OZ. Z uvedeného vyplýva, že zástupca ASISTENT o.z. Bratislava nemohol ani z uvedeného dôvodu platne uzavrieť záložnú zmluvu v mene splnomocniteľa. Navyše súd s poukazom na § 53 ods. 4 písm. s/ OZ úč. od 13.06.2014 uvádza, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúcu zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa. Ďalej súd poukazuje na § 5a ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z. v znení zák. č. 102/2014 Z.z. úč. od 01.05.2014, v zmysle ktorého právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy, v tomto prípade sa jedná o záložnú zmluvu, v mene spotrebiteľa, je neplatný. Z uvedených dôvodov je záver správneho orgánu o splnení podmienok na zamietnutie návrhu na vklad takejto záložnej zmluvy v súlade s § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho SR, napr. rozsudky sp. zn. 8Sžo/17/2007 (R 42/2008), sp. zn. 1Sžr/37/2012 zo dňa 10.07.2012, sp. zn. 10Sžr/136/2012 zo dňa 15.03.2013 a sp. zn. 1Sžr/135/2012 zo dňa 11.06.2013. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil, keďže napadnuté rozhodnutie považoval za vydané v súlade so zákonom. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľovi - odvolateľovi náhradu trov konania nepriznal. Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa zák. č. 71/1992 Zb. vo výške 35,- Eur stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10 písm. b/, nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný (§ 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb.). Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. poplatky vyberané súdmi, orgánmi štátnej správy súdov a orgánmi prokuratúry sa platia v hotovosti, platobnou kartou, poštovým poukazom, platbou prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS) alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Prostredníctvom technického vybavenia právnickej osoby so 100% majetkovou účasťou štátu, ktorá je prevádzkovateľom systému (ďalej len "prevádzkovateľ systému") sa poplatky platia v hotovosti, platobnou kartou alebo platbou prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS), ak má na to príslušný orgán vytvorené podmienky. V hotovosti sa môžu platiť poplatky, ak súdy, orgány štátnej správy súdov a orgány prokuratúry majú pre tento spôsob platby poplatku vytvorené podmienky a ak v jednotlivom prípade poplatok neprevyšuje 300 eur, okrem poplatku podľa položky 17, ktorý je možné platiť v hotovosti, aj keď prevyšuje 300 eur. Ak je súd, orgán štátnej správy súdov a orgán prokuratúry zapojený do centrálneho systému evidencie poplatkov, poplatky platené poštovým poukazom, prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky sa platia na účet prevádzkovateľa systému. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, trojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov.