Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/92/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200260 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6017200260.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobcu: MARBO CAR, s. r. o., so sídlom Sedmokrásková 6, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 672 700 (právny nástupca pôvodného žalobcu: POZANA MÄSO, s. r. o., so sídlom Pribinova 176, 960 01 Zvolen, IČO: 36 059 056), zastúpený právnym zástupcom: Advokátska kancelária Lion Law Partners, s. r. o., Komenského 14/A, 974 01 Banská Bystrica, za ktorú koná JUDr. Peter Kočička, konateľ a advokát, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 100870823/2017 zo dňa 15.05.2017, č. 100871648/2017 zo dňa 15.05.2017, č. 100873077/2017 zo dňa 15.05.2017 a č. 100872424/2017 zo dňa 15.05.2017, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 100870823/2017 zo dňa 15. mája 2017 z a m i e t a . II. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 100871648/2017 zo dňa 15. mája 2017 z a m i e t a . III. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 100873077/2017 zo dňa 15. mája 2017 z a m i e t a . IV. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 100872424/2017 zo dňa 15. mája 2017 z a m i e t a . V. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj správca dane) vykonal u právneho predchodcu žalobcu (spoločnosť POZANA MÄSO, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 176, 960 01 Zvolen, IČO: 36 059 056) ako u daňového subjektu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj DPH). Daňová kontrola bola začatá za zdaňovacie obdobia október až december 2014, následne bola rozšírená aj o zdaňovacie obdobia jún až september 2014. O výsledku daňovej kontroly boli spracované dva protokoly, a to Protokol z daňovej kontroly č. 102833510/2016 (zdaňovacie obdobia október až december 2014) zo dňa 29.03.2016 a Protokol z daňovej kontroly č. 102833509/2016 (jún až september 2014) zo dňa 29.03.2016. Uvedené protokoly boli žalobcovi doručené dňa 29.03.2016 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam v nich uvedeným. Žalobca odmietol podpísať a prevziať protokoly, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 344102/2016 zo dňa 29.03.2016. 2. Vo vyrubovacom konaní boli správcom dane vyrubené rozdiely na dani z pridanej hodnoty, zistené v rámci daňovej kontroly. 3. Daňový úrad Banská Bystrica (orgán verejnej správy 1. stupňa) rozhodnutím č. 100266577/2017 zo dňa 13.02.2017 vyrubil právnemu predchodcovi žalobcu ako platiteľovi DPH podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, rozdiel dane v sume 42 786,87 Eur za zdaňovacie obdobie jún 2014. Proti uvedenému rozhodnutiu podal právny predchodca žalobcu odvolanie a žalovaný rozhodnutím č. 100870823/2017 zo dňa 15.05.2017 prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil (žaloba sp. zn. 23S/92/2017). 4. Daňový úrad Banská Bystrica (orgán verejnej správy 1. stupňa) rozhodnutím č. 100267558/2017 zo dňa 13.02.2017 vyrubil právnemu predchodcovi žalobcu ako platiteľovi DPH podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku rozdiel dane v sume 62 133,17 Eur za zdaňovacie obdobie júl 2014. Proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane podal právny predchodca žalobcu odvolanie a žalovaný rozhodnutím č. 100873077/2017 zo dňa 15.05.2017 prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil (žaloba sp. zn. 23S/94/2017). 5. Daňový úrad Banská Bystrica (orgán verejnej správy 1. stupňa) rozhodnutím č. 100267934/2017 zo dňa 13.02.2017 vyrubil právnemu predchodcovi žalobcu ako platiteľovi DPH podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku rozdiel dane v sume 53 146,14 Eur za zdaňovacie obdobie august 2014. Voči uvedenému rozhodnutiu podal právny predchodca žalobcu odvolanie a žalovaný rozhodnutím č. 100871648/2017 zo dňa 15.05.2017 prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil (žaloba sp. zn. 23S/93/2017). 6. Daňový úrad Banská Bystrica (orgán verejnej správy 1. stupňa) rozhodnutím č. 100268398/2017 zo dňa 13.02.2017 vyrubil právnemu predchodcovi žalobcu ako platiteľovi DPH podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku rozdiel dane v sume 59 428,43 Eur za zdaňovacie obdobie september 2014. Proti uvedenému rozhodnutiu podal právny predchodca žalobcu odvolanie a žalovaný rozhodnutím č. 100872424/2017 zo dňa 15.05.2017 prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil (žaloba sp. zn. 23S/95/2017). 7. Právny predchodca žalobcu deklaroval, že v mesiacoch jún, júl, august a september 2014 nakupoval mäso od daňového subjektu MAOP, s. r. o., so sídlom Závadská 8, Bratislava, 831 06 (do 03.11.2014 so sídlom 090 11 Vyšný Mirošov 144), IČO: 46 390 910, DIČ: 2020065388, IČ DPH: SK2020065388 (ďalej len MAOP, s. r. o.). 8. V odôvodnení svojich rozhodnutí správca dane uviedol, že v priebehu daňovej kontroly a aj vyrubovacieho konania sa zameral predovšetkým na preverovanie dodržiavania podmienok pre uplatnenie odpočítania dane v zmysle § 51 ods. 1 a § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o DPH), konkrétne na preverenie deklarovaných obchodných transakcií, teda či tovar dodal deklarovaný dodávateľ MAOP, s. r. o., resp. či bol schopný dodávku realizovať. 9. Správca dane v odôvodnení svojich rozhodnutí odkázal na skutočnosti zistené v priebehu daňovej kontroly z vlastnej databázy o tom, že : spoločnosť MAOP, s.r.o. nemala od 04.12.2015 (kedy skončila funkcia konateľovi N. Y.) ustanoveného štatutárneho zástupcu; od 27.06.2013 bol daňový subjekt MAOP, s. r. o., uvedený v zozname platiteľov DPH, u ktorých nastali dôvody zrušenia registrácie pre DPH; dňa 28.02.2015 ukončenie registrácie daňového subjektu MAOP, s. r. o., pre DPH; bývalá konateľka daňového subjektu MAOP, s. r. o., J. R. (v období od 12.10.2011 do 30.09.2014) vypovedala ako svedok v rámci daňovej kontroly iného daňového subjektu a uviedla, že splnomocneným zástupcom MAOP, s. r. o., bol na základe generálneho splnomocnenia v čase od 12.10.2011 do 30.09.2014 J. R. - ani jeden z nich nepredložil žiadne doklady na preukázanie podnikateľskej činnosti spoločnosti, pretože všetky doklady a evidencie mali byť odovzdané N. Y. ako novému konateľovi a spoločníkovi MAOP, s. r. o. (Zmluva o predaji obchodného podielu a Protokol o odovzdaní a prevzatí, obe zo dňa 01.10.2014); na výzvu N. Y. nereagoval a žiadne doklady nepredložil; daňový subjekt MAOP, s. r. o., podal naposledy daňové priznanie pre zdaňovacie obdobie február 2014 až dňa 25.06.2014; v zdaňovacom období jún, júl, august a september 2014 daňový subjekt MAOP, s. r. o., nepriznal žiadne zdaniteľné obchody, nedeklaroval vznik daňovej povinnosti; J. R. uviedla subjekty, ktoré mali byť dodávateľmi ďalej dodávaného tovaru, a to spoločnosť PROBESS, s. r. o. - výmaz ku dňu 02.12.2014, resp. zánik v dôsledku zlúčenia s ECO-ACOUNTING, s. r. o., ktorá tiež zanikla zlúčením a spoločnosť EJKON, s. r. o. - ex offo výmaz dňa 20.10.2015; výsledky miestneho zisťovania dňa 10.10.2014 v predajni MAOP, s. r. o., na adrese Akademika Pavlova 1 v Stropkove. 10. Správca dane v odôvodnení svojich rozhodnutí ďalej poukázal aj na odpoveď Národnej diaľničnej spoločnosti na žiadosť o poskytnutie údajov z elektronického mýtneho systému zo dňa 21.04.2016, v ktorej boli potvrdené prejazdy vozidiel kontrolnými bránami, ale nie u všetkých vozidiel, ktorých evidenčné čísla boli uvedené v zozname predloženom konateľom právneho predchodcu žalobcu pánom H. E. (ako evidenčné čísla motorových vozidiel, ktoré mali realizovať deklarované dodávky mäsa). 11. Ako na ďalší dôkaz správca dane poukázal na výsluch J. R. (dožiadaným správcom dane), v rámci ktorého ústne potvrdila spoluprácu MAOP, s. r. o., s právnym predchodcom žalobcu, čo ale nevedela preukázať žiadnymi účtovnými a daňovými dokladmi, nakoľko všetko bolo podľa jej tvrdenia odovzdané novému spoločníkovi a konateľovi spoločnosti, na ktorého bol prevedený obchodný podiel. 12. Správca dane zhodnotil, že právny predchodca žalobcu ani na výzvu nepredložil žiadne nové dôkazy, ktorými by bolo preukázané deklarované dodanie tovaru. 13. Správca dane ďalej zdôraznil, že aj v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ, ako aj v zmysle Zákona o DPH, nie je jedno, či vlastníkom tovaru bol dodávateľ deklarovaný na faktúrach, alebo niekto iný, pretože dispozičné právo k tovaru je základným predpokladom pre vznik daňovej povinnosti a následného práva na odpočítanie dane. Pokiaľ zdaniteľná osoba kúpila tovar alebo služby na účely podnikania, nestačí, aby predložila dôkazy o tom, že dodávky boli uskutočnené, ale že tovar bol skutočne dodaný deklarovaným dodávateľom a zároveň, že osoba, ktorá vystavila faktúru, mala dispozičné právo k tovaru, ktorý mal byť predmetom dodávky. 14. Správca dane poukázal aj na judikatúru Súdneho dvora EÚ týkajúcu sa daňových podvodov. 15. V závere rozhodnutí správca dane konštatoval, že právnemu predchodcovi žalobcu nepriznáva právo na odpočítanie dane z dôvodu porušenia § 51 Zákona o DPH a nesplnenia podmienok pre odpočítanie dane podľa § 49 Zákona o DPH. Deklarovaný dodávateľ MAOP, s. r. o., nepriznal žiadne zdaniteľné obchody, ani dodanie tovaru pre žalobcu a nedeklaroval ani vznik vlastnej daňovej povinnosti. 16. Proti uvedeným rozhodnutiam správcu dane podal právny predchodca žalobcu odvolania a žiadal ich zmenu tak, aby bol určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 0,- Eur a bol potvrdený nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie jún 2014 vo výške 1 811,64 Eur, za zdaňovacie obdobie júl 2014 vo výške 10 932,74 Eur, za zdaňovacie obdobie august 2014 vo výške 22 456,49 Eur a za zdaňovacie obdobie september 2014 vo výške 27 291,53 Eur. 17. Odvolacie námietky právneho predchodcu žalobcu vyhodnotil žalovaný ako nedôvodné. 18. Žalovaný zdôraznil, že skutočné dodanie tovaru alebo služby, pri ktorých vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu, pri ktorom je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukazateľnosti, a to nielen po formálnej stránke, ale aj po stránke preukázania vecného naplnenia. 19. K námietkam, týkajúcim sa predloženia zoznamu prijatých faktúr zo dňa 29.03.2016, doplnených o evidenčné čísla motorových vozidiel, ktoré mali dovážať tovar právnemu predchodcovi žalobcu, žalovaný uviedol, že evidenčné čísla boli dopísané dodatočne ručne a bolo podľa neho zrejmé, že sa nejednalo o pôvodný doklad z obdobia jún až september 2014. Poukázal aj na konštatovanie správcu dane v úradnom zázname o začatí vyrubovacieho konania, z ktorého vyplývalo, že k faktúram neboli evidované evidenčné čísla poľských motorových vozidiel, ktoré podľa konateľa právneho predchodcu žalobcu pána E. mali nosnosť 3,5 ton, a ktorými malo byť dovážané mäso na stredisko Budča 422. 20. K odvolacej námietke o tom, že právny predchodca žalobcu nežiadal o preverenie prejazdov cez Národnú diaľničnú spoločnosť žalovaný uviedol, že daňový subjekt predložil dôkaz a logickým následkom bolo, že správca dane ho preveril cez Národnú diaľničnú spoločnosť na základe výzvy zo dňa 30.03.2016. Poukázal aj na hodnotenie odpovede, prijatej od Národnej diaľničnej spoločnosti, podľa ktorej neboli potvrdené prejazdy pri všetkých motorových vozidlách, ktoré boli uvedené ako tie, ktoré dodávali tovar. 21. Podľa žalovaného správca dane postupoval správne, keď pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane vychádzal nielen z daňových podkladov predložených právnym predchodcom žalobcu, ale zameral sa aj na preverenie, či k nim neabsentuje materiálny podklad. Podľa žalovaného správca dane zákonným spôsobom vyhodnotil všetky dôkazy a zistenia. 22. Žalovaný uviedol, že správca dane vykonal všetky úkony potrebné k zabezpečeniu dôkazov a postupoval vo vzájomnej súčinnosti s daňovým subjektom, pričom mu poskytol aj poučenia o jeho procesných právach. Poukázal na ustanovenie § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku, podľa ktorého je daňový subjekt povinný počas výkonu daňovej kontroly predkladať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že na ústnom pojednávaní dňa 29.03.2016 navrhol konateľ právneho predchodcu žalobcu pán E., že dňa 25.04.2016 privedie na výsluch J. R. a vedúceho expedície pána W.. Dňa 05.05.2016 (termín zmenený po dohode s daňovým subjektom) sa dostavil k správcovi dane len konateľ a predložil čestné vyhlásenie od J. R. o tom, že MAOP, s. r. o., dodávala tovar v zmysle priloženého súpisu faktúr. Sám konateľ právneho predchodcu žalobcu nedodržal prijaté opatrenia a svedkov nezabezpečil. Zároveň sa žalovaný stotožnil so záverom správcu dane ohľadom čestného vyhlásenia, a to že v daňovom konaní naň nemožno prihliadať. Poukázal aj na súvisiacu judikatúru Najvyššieho súdu SR o nepoužiteľnosti čestného vyhlásenia v rámci daňového konania. 23. Ďalej žalovaný poukázal na to, že J. R. bola nakoniec vypočutá cestou dožiadaného Daňového úradu Prešov a poukázal na obsah jej výpovede. Konkrétne poukázal na to, že svedkyňa uviedla, že spoločnosť MAOP, s. r. o., sa zaoberala nákupom a predajom bravčového, hovädzieho aj hydinového mäsa a mala aj jednu predajňu na predaj mäsa v Stropkove. Splnomocneným zástupcom bol v období od 12.10.2011 jej manžel J. R., zabezpečoval ústne zmluvy s dodávateľmi aj odberateľmi. Ona zabezpečovala len príjem objednávok od odberateľov, ktoré odovzdala manželovi, ktorý uskutočňoval objednávky a následne zabezpečoval aj prepravu. Pri dodaní mäsa konkrétny šofér (ich alebo ich dodávateľa) vypisoval dodacie listy podľa druhu a hmotnosti mäsa a tieto dodacie listy boli potvrdené odberateľom. Ona následne podľa dodacích listov vystavovala faktúry a zasielala ich poštou, úhrady zabezpečoval manžel. Spoločnosť MAOP, s. r. o., vlastnila dodávkové vozidlo Peugeot Boxer a nákladné vozidlo MAN, vybavené chladiacimi zariadeniami, EVČ si nepamätala. 24. V súvislosti s uvedeným výsluchom žalovaný uviedol, že daňový subjekt sa výsluchu nezúčastnil, hoci bol o jeho konaní upovedomený. Ďalej poukázal na zásadné odlišnosti vo výpovediach konateľa právneho predchodcu žalobcu pána E. a J. R., bývalej konateľky MAOP, s. r. o. Žalovaný uviedol, že správcom dane bolo zistené, že dňa 29.03.2016 konateľ právneho predchodcu žalobcu pán E. doplnil nové skutočnosti, a to evidenčné čísla áut, ktoré mali voziť predmetný tovar. V zozname prijatých faktúr zo dňa 29.03.2016, s dátumom od 01.01.2016 do 31.12.2016, boli uvedené faktúry z júna - septembra 2014 a bol doplnený stĺpec 8, v ktorom boli uvedené evidenčné čísla áut, ktoré mali voziť mäso na stredisko Budča. Správca dane zistil, že išlo o poľské evidenčné čísla motorových vozidiel, pričom pani R. uviedla, že tovar bol dodávaný ich vlastnými motorovými vozidlami. Ďalej žalovaný poukázal na ďalšie zistenia správcu dane, a to, že pán E. vypovedal, že na základe prijatej faktúry a tovaru bola vystavená príjemka a tovar išiel na sklad, pričom podľa pani R. faktúry vystavovala až po predložení dodacích listov a zasielala ich poštou. Pri opise spôsobu vzájomného kontaktu pán E. uviedol, že pani R. a ani pána R. osobne nepozná, ale spojili sa cez obchodného zástupcu. Mená obchodného zástupcu spoločnosti MAOP, s. r. o., si už nepamätal. Podľa vyjadrenia pani R. splnomocneným zástupcom MAOP, s. r. o., bol od 12.10.2011 J. R., ktorý zabezpečoval aj ústne zmluvy s dodávateľmi a odberateľmi. Z vyjadrení R. pritom nevyplývalo, že by mala spoločnosť MAOP, s.r.o., iného obchodného zástupcu. 25. Správca dane podľa žalovaného nespochybnil použitie (predaj) mäsa v rámci podnikateľskej činnosti právneho predchodcu žalobcu, ale táto skutočnosť nepreukazovala, že tovar bol reálne dodaný práve od spoločnosti MAOP, s. r. o., že tejto spoločnosti ako platiteľovi právny predchodca žalobcu zaplatil DPH z ceny uvedeného tovaru a že mu na základe toho vzniklo právo odpočítať DPH. 26. Žalovaný ešte poukázal na to, že nebolo možné preveriť ani pôvod dodávaného mäsa, pretože spoločnosť MAOP, s. r. o., už v preverovanom období nevykonávala ekonomickú činnosť, keďže posledné daňové priznanie podala za február 2014. V období, v ktorom malo dôjsť k deklarovaným obchodom, spoločnosť MAOP, s. r. o., nepriznala žiadne zdaniteľné obchody a nedeklarovala vznik daňovej povinnosti. Dodávatelia MAOP, s. r. o., boli vymazaní z obchodného registra a spoločnosť MAOP, s. r. o., nepredložila žiadne dôkazy na preukázanie deklarovaných obchodov. 27. Ďalej sa žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami o rozložení dôkazného bremena a v tejto súvislosti odkázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 504/2014. 28. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane, že právny predchodca žalobcu predloženými dôkazmi (faktúry, príjemky, úhrady faktúr, čestné vyhlásenie bývalej konateľky dodávateľa, dodatočne ručne dopísané evidenčné čísla vozidiel) nepreukázal reálnu existenciu obchodných prípadov. Zdôraznil, že dôkazné bremeno preukázania nároku na odpočet DPH zaťažuje prioritne daňový subjekt. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži len na verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Správca dane v predmetnom prípade spochybnil materiálne plnenie deklarované dodávateľskými faktúrami, preto bol daňový subjekt povinný pochybnosti správcu dane jednoznačne a vierohodne vyvrátiť. Právny predchodca žalobcu žiadne dôkazy nepredložil a svoje dôkazné bremeno neuniesol. 29. K odvolacej námietke právneho predchodcu žalobcu o tom, že pri akejkoľvek obozretnosti v obchodnom styku nemožno vylúčiť, že sa v niektorom prípade stane obeťou podvodu, žalovaný uviedol, že je na daňovom subjekte, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť, vyplývajúce z rizika podnikateľskej činnosti na dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti. V tejto súvislosti odkázal aj na judikatúru Súdneho dvora EÚ, týkajúcu sa účasti na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH (C-439/04, 440/04, C-409/04, C-499/10). 30. V závere rozhodnutí žalovaný poukázal na zmätočné návrhy právneho predchodcu žalobcu, ktorými žiadal zmeniť prvostupňové rozhodnutie, keď navrhol určiť rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške 0,- Eur a potvrdiť nadmerný odpočet v príslušných sumách za jednotlivé zdaňovacie obdobia. 31. Pôvodný žalobca POZANA MÄSO, s. r. o., sa samostatnými správnymi žalobami, osobne podanými na správnom súde dňa 11.07.2017, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného a konania boli vedené pod spisovými značkami 23S/92/2017, 23S/93/2017, 23S/94/2017 a 23S/95/2017. Uznesením č. k. 23S/92/2017-353 zo dňa 08.08.2017 správny súd spojil na spoločné konanie veci, ktoré boli u neho vedené pod uvedenými spisovými značkami s tým, že ďalej budú vedené v spoločnom konaní pod spoločnou spisovou značkou 23S/92/2017. Správny súd postupoval podľa § 65 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) z dôvodu, že v pôvodne samostatne vedených konaniach vystupujú na strane žalobcu aj žalovaného totožné subjekty, veci skutkovo spolu súvisia, a aj právna argumentácia obsiahnutá v správnych žalobách je totožná. 32. V priebehu súdneho konania došlo k zrušeniu pôvodného žalobcu POZANA MÄSO, s.r.o. zlúčením so spoločnosťou MARBO CAR, s. r. o., so sídlom Sedmokrásková 6, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 672 700, s účinnosťou od 17.11.2017. Správny súd na pojednávaní konanom dňa 28.11.2017 v zmysle § 25 SSP a § 64 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku rozhodol, že bude v konaní pokračovať s právnym nástupcom pôvodného žalobcu. Pod pojmom žalobca, používaným v nasledujúcich častiach tohto rozhodnutia, je preto potrebné rozumieť buď pôvodného žalobcu POZANA MÄSO, s. r. o. alebo jeho právneho nástupcu MARBO CAR, s. r. o., zohľadňujúc kontext, v ktorom je tento pojem používaný. 33. V žalobných námietkach, uvedených v bodoch č. 6 - 14 správnych žalôb, žalobca namietal, že rozhodnutia daňových orgánov sú postavené primárne na tom, že spoločnosť MAOP, s. r. o., nerealizovala, resp. nemohla pre neho realizovať dodávky mäsa. Výklad dôkazov v preskúmavaných rozhodnutiach, smerujúci k uvedenému záveru, označil za reštriktívny, nezohľadňujúci skutkové okolnosti a nezodpovedajúci obsahu vykonaného dokazovania. 34. Podľa žalobcu boli porušené základné zásady správy daní a správca dane vyhodnotil dôkazy účelovo, v jeho neprospech, prípadne ich vôbec nevyhodnotil. Žalovaný svojvoľne a neudržateľne zasiahol do hospodárskej podstaty materiálneho plnenia, pretože spochybnil dodávateľský subjekt tým, že nekriticky preferoval skutočnosti nespôsobilé ovplyvniť, či dokonca spochybniť deklarované zdaniteľné plnenie (išlo o skutočnosti, ktoré žalobca vo vzťahu odberateľ - dodávateľ nemohol vôbec ovplyvniť). 35. Daňové orgány sa podľa žalobcu zamerali najmä na dokazovanie vedľajších skutkových okolností na strane dodávateľskej spoločnosti MAOP, s. r. o., a nedostatočne skúmali transakciu z pohľadu ekonomického obsahu. Neskúmali účel prijatia plnenia, teda či nakúpené mäso slúžilo na ďalšie dodávky tovaru a služieb. 36. Daňové orgány mali posúdiť najmä ekonomickú podstatu transakcie a nie formu a právny titul, na základe ktorej bola transakcia uskutočnená. Daňové orgány neuniesli bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno na preukázanie prijatej verzie o neuskutočnení deklarovaného plnenia. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.10.2010 a na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 504/2014 zo dňa 10. septembra 2014. 37. Ďalej žalobca argumentoval, že daňový subjekt splní svoju dôkaznú povinnosť predložením účtovníctva a preukázaním, že disponuje existenciou materiálneho plnenia a má k tomu zodpovedajúcu fakturáciu s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaného tovaru od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku znáša potom dôkazné bremeno a aj dôkaznú núdzu správca dane. Žalobca tvrdil, že predložil účtovné doklady, z ktorých vyplynulo, že mäso bolo dodané a predložil aj doklady preukazujúce, že nakúpené mäso bolo ďalej spotrebované na výrobu mäsových výrobkov a v režime DPH bolo predané ďalším odberateľom. 38. Podľa žalobcu nemôžu existovať rozumné pochybnosti, že obchodná transakcia sa stala tak, ako bola deklarovaná a daňové orgány aplikovali ustanovenia Zákona o DPH jednostranne, na ťarchu a v jeho neprospech. Namietal rozpor s § 3 ods. 3 a 6, § 24 ods. 4, § 46 ods. 5 Daňového poriadku a § 19, § 49 ods. 1, 2 písm. a) Zákona o DPH. 39. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že žalobné námietky sú takmer totožné s odvolacími námietkami, s ktorými sa dostatočne vysporiadal v preskúmavaných rozhodnutiach. 40. K prvej skupine žalobných námietok, uvedených v bodoch č. 6 - 14 správnych žalôb, žalovaný uviedol, že zotrváva na závere, že nebola jednoznačne preukázaná skutočnosť deklarovaná na dodávateľských faktúrach a to, že dodávateľom tovaru bol daňový subjekt uvedený na faktúre - spoločnosť MAOP, s. r. o. Žalobca namietal porušenie zásad správy daní, hlavne zásady voľného hodnotenia dôkazov, zásady zákonnosti, zásady rovnosti účastníkov konania, ale neuviedol konkrétne porušenia zo strany daňových orgánov. Podľa žalovaného nedošlo k porušeniu žiadnych ustanovení Daňového poriadku ani Zákona o DPH. Žalovaný a ani správca dane nespochybnili, že žalobca tovar - mäso nadobudol, ale táto skutočnosť sama o sebe nepreukazovala, že tento tovar bol dodaný od MAOP, s. r. o., a že tejto spoločnosti žalobca zaplatil DPH z ceny uvedeného tovaru, a že mu na základe toho vzniklo právo odpočítať daň. 41. Ďalej žalovaný uviedol, že nesúhlasí ani so žalobnými námietkami v tom smere, že so správcom dane neuniesli bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno na preukázanie v rozhodnutiach prijatej verzie o neuskutočnení zdaniteľného plnenia od spoločnosti MAOP, s. r. o. Žalovaný zdôraznil, že pri uplatnení práva na odpočítanie DPH nepostačuje preukázať len účtovné doklady, ale je potrebné preukázať naplnenie podstaty veci, čiže reálne dodanie deklarovaných zdaniteľných obchodov. V rámci zistených skutočností správca dane spochybnil dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom a tieto pochybnosti sa žalobcovi nepodarilo odstrániť a vysvetliť ani na základe výzvy správcu dane. 42. V ďalšej skupine žalobných námietok, obsiahnutých v bodoch č. 15 - 33 správnych žalôb, rozporoval žalobca skutkové zistenia daňových orgánov. 43. Podľa žalobcu správca dane získaným dôkazom pripísal výpovednú hodnotu, ktorá z obsahu jednotlivých dôkazov nevyplynula, dôkazy vyhodnotil jednostranne a tendenčne, prispôsobujúc to vedľajším skutkovým okolnostiam, vecne a časovo nesúvisiacim s dodávkou mäsa. 44. Skutkové pochybnosti žalovaný podľa žalobcu odôvodnil najmä úvahami o tom, že evidenčné čísla motorových vozidiel boli dodatočne ručne dopísané do zoznamu prijatých faktúr. Žalobca k tomu uviedol, že mu nie je známa povinnosť, v zmysle ktorej by mal uvádzať do dodacieho listu evidenčné čísla motorových vozidiel, ktoré dodávku doviezli. Išlo preto o formálnu výhradu bez akéhokoľvek obsahu overiť pravdivosť tvrdení o dovoze mäsa, napríklad cez mýtny systém Národnej diaľničnej spoločnosti. Žalobca v rámci dostupných možností poukázal na „spárovanie“ evidencie dovozeného a vyvezeného mäsa (USB kľúč) s evidenčnými číslami vozidiel, ktoré boli na oboch stranách použité. Tento dôkaz nemožno spochybniť len z dôvodu ručného dopísania evidenčných čísel vozidiel do zoznamu prijatých faktúr. 45. Ďalej boli skutkové pochybnosti podľa žalobcu odôvodnené nesúladom medzi verziou uskutočňovanej obchodnej činnosti (spôsob objednávania, dodávania, platenia dodaného mäsa), uvádzanou žalobcom a popisovanou bývalou konateľkou MAOP, s. r. o., J. R.. Žalobca k tomuto uviedol, že nie je adekvátne v danej dôkaznej situácii nekriticky uprednostňovať sekundárne detaily uskutočneného obchodu pred objektívnou možnosťou overiť dodávky mäsa vecne nespochybniteľným spôsobom cez mýtny systém Národnej diaľničnej spoločnosti. Žalovaný uplatnil rozdielny prístup k dôkazom. Precízny až vyšetrovateľský prístup k výpovedi J. R., a oproti tomu dôkaz z Národnej diaľničnej spoločnosti ostal bez objektívneho vecného posúdenia, hoci z neho vyplýval záver, že časť žalobcom označených vozidiel, ktoré boli preverované, mala potvrdený prejazd kontrolnými bránami, čo potvrdzovalo dodávku mäsa od MAOP, s. r. o. Žalovaný nepovažoval za potrebné rozlíšiť a konkretizovať, koľko vozidiel mohlo preukázať dodávku mäsa a koľko nie. Tento dôkaz mal podľa žalobcu osobitný význam vo vzťahu k hodnoteniu, či žalobca „vedieť mal a mohol“, že je účastný podvodnej transakcie alebo zneužívania platenia systému DPH. 46. Podľa žalobcu z uvedeného vyplýva jednostranný prístup daňových orgánov k hodnoteniu dôkazov, vyúsťujúci k zjavnej nespravodlivosti, nerešpektujúci predovšetkým materiálny charakter plnenia a zásady rozloženia dôkazného bremena. Daňové orgány mu nedôvodne vytýkali aj zrušenie subdodávateľských spoločností PROBESS, s.r.o. (02.12.2014) a EJKON, s.r.o. (20.10.2015), pretože k výmazom došlo mimo obdobie dodávania mäsa a mimo vzťah odberateľ - dodávateľ. 47. Žalobca zdôraznil, že tovar z deklarovaných faktúr nakúpil, prevzal, zaúčtoval, bezhotovostne uhradil, vyrobil z neho výrobky, ktoré predal, zaúčtoval a priznal v daňovom priznaní a zaplatil daň, čo aj preukázal. Správca dane disponoval informáciami o subjekte MAOP, s. r. o., a mohol preto u neho v aktuálnom čase vykonať kontrolu. Podľa žalobcu je neproporcionálne vytýkať mu ex post plnenie povinností, na ktoré mal žalovaný sám dosah a vplyv v reálnom čase zdaniteľného plnenia. Neuznanie DPH na vstupe z tovaru od MAOP, s. r. o., by bolo prenesenie daňovej povinnosti na žalobcu, čím by prakticky zaplatil DPH trikrát. 48. Skutočnosti o kapacitách v spoločnosti MAOP, s. r. o., spochybňovanie čestného vyhlásenia od J. R. a nezabezpečenie pána W. ako svedka, boli podľa žalobcu irelevantné, pretože neboli spôsobilé spochybniť deklarovanú dodávku mäsa. Podľa žalobcu daňové orgány nenavrhli žiadne dôkazy a nepreukázali, aký iný zdroj mäsa mal mať žalobca v predmetnom období. 49. Podľa žalobcu nebolo preukázané, že bol vedome účastný konania, ktoré viedlo k zneužitiu práva v oblasti DPH. 50. Diskriminačný, jednostranný a neobjektívny postoj daňových orgánov je podľa žalobcu v tom, že má niesť zodpovednosť za vady, ktoré nebol schopný ovplyvniť ani pri vynaložení všetkého objektívneho úsilia a ktoré boli mimo jeho rozhodovaciu a dispozičnú sféru. Podľa žalobcu bol nad rámec zákona zaťažený dokazovaním, ktoré sa týkalo iného daňového subjektu. 51. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe, k žalobným námietkam uvedeným v bodoch č. 15 - 26 správnych žalôb uviedol, že správcom dane bol skutkový stav objektívne zistený. Ďalej žalovaný poukázal na závery, ktoré sú obsahom jeho rozhodnutí. Žalovaný predovšetkým uviedol, že evidenčné čísla motorových vozidiel boli do zoznamu prijatých faktúr (s dátumom od 01.01. - 31.12.2014) zo dňa 23.09.2016 dopísané ručne a takýto zoznam bol žalobcom predložený až dňa 23.09.2016, t. j. v deň ukončenia daňovej kontroly. Podľa žalovaného je zrejmé, že sa nejednalo o pôvodný doklad z obdobia jún - september 2014, kedy malo dôjsť k dodaniu tovaru. Ďalej žalovaný poukázal na čestné vyhlásenie J. R. a na výpoveď J. R. v rámci výsluchu svedka dňa 01.08.2016 dožiadaným správcom dane. Žalovaný zdôraznil predovšetkým to, že správca dane zistil, že evidenčné čísla motorových vozidiel, ktoré boli žalobcom uvedené v zozname prijatých faktúr, boli poľské evidenčné čísla motorových vozidiel, pričom podľa vyjadrenia bývalej konateľky MAOP, s. r. o., J. R. bol tovar dodávaný ich vlastnými motorovými vozidlami. 52. Ďalej tiež žalovaný poukázal na to, že konateľ žalobcu pán E. uviedol, že na základe prijatej faktúry a tovaru bola vystavená príjemka priamo účtovníčkou v stredisku Budča 422 a tovar išiel na sklad. Bývalá konateľka MAOP, s.r.o., J. R. uviedla, že faktúry vystavovala až po obdržaní dodacích listov a zasielala ich poštou. 53. Žalovaný ďalej poukázal na opis spôsobu vzájomného kontaktu, keď konateľ žalobcu pán E. uviedol, že pána R. a pani R. osobne nepozná, ale spojili sa cez obchodného zástupcu, ktorého meno si však už nepamätal. Podľa vyjadrenia pani R. splnomocneným zástupcom konať za spoločnosť MAOP, s. r. o., bol od 12.10.2011 jej manžel J. R., ktorý zabezpečoval aj ústne zmluvy s dodávateľmi a odberateľmi. Žalovaný poukázal na to, že ani z údajov databázy správcu dane, ani z vyjadrení pána R. a pani R. nevyplývalo, že by mali mať nejakého obchodného zástupcu, ktorý by jednal, resp. mohol jednať za spoločnosť MAOP, s. r. o. 54. K tvrdeniam žalobcu, že preukázal, že prijatý tovar - mäso spracoval a ďalej ho dodal svojím odberateľom, žalovaný uviedol, že správca dane a ani žalovaný nespochybnili použitie (predaj) mäsa v rámci podnikateľskej činnosti žalobcu. Uvedená skutočnosť však sama o sebe podľa žalovaného nepreukazovala, že tento tovar - mäso bolo dodané práve dodávateľom MAOP, s. r. o., že práve tejto spoločnosti ako platiteľovi zaplatil žalobca DPH z ceny uvedeného tovaru a že mu na základe toho vzniklo právo odpočítať si daň. Podľa žalovaného správcom dane bolo jednoznačne preukázané, že nebolo možné preveriť ani pôvod mäsa, pretože vykonaným dokazovaním správca dane zistil, že deklarovaný dodávateľ spoločnosť MAOP, s. r. o., nevykonávala v preverovanom období ekonomickú činnosť, keďže posledné daňové priznanie na DPH podala za zdaňovacie obdobie február 2014. Uviedol ďalej, že zo strany spoločnosti MAOP, s. r. o., neboli predložené a preukázané ako dôkazy o uskutočnení zdaniteľných obchodov žiadne doklady. Ďalej žalovaný zdôraznil, že dodávateľské subjekty spoločnosti MAOP, s. r. o., sú spoločnosťami vymazanými z obchodného registra. 55. K žalobnej námietke o tom, že aj z odpovede od Národnej diaľničnej spoločnosti vyplývalo, že boli vykonané prejazdy niektorými motorovými vozidlami, ktoré uviedol žalobca v zozname prijatých faktúr, žalovaný uviedol, že aj táto námietka je nedôvodná. Podľa žalovaného to bol práve žalobca, ktorý bol povinný v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku preukazovať uskutočnené zdaniteľné obchody, z ktorých si uplatňoval odpočítanie dane. Zoznam s dopísanými evidenčnými číslami vozidiel bol jednak neúplný a ani Národnou diaľničnou spoločnosťou neboli potvrdené prejazdy všetkých vozidiel. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, že tieto vozidlá boli od spoločnosti MAOP, s. r. o., a táto skutočnosť nevyplývala ani zo svedeckej výpovede bývalej konateľky spoločnosti MAOP, s. r. o., pani R.. 56. V ďalšej skupine žalobných námietok, obsiahnutých v bodoch 27 - 33 správnych žalôb, sa žalobca zaoberal otázkou rozloženia dôkazného bremena. 57. Namietal, že nepostačuje spochybniť výpovednú hodnotu účtovníctva akýmikoľvek tvrdeniami zistenými v priebehu daňovej kontroly, musí ísť o tvrdenia kvalifikované, spôsobilé privodiť iný záver, ako to vyplýva z predpokladanej hodnovernosti účtovníctva. 58. Za nesprávne považoval žalobca to, keď v rámci dôkazného bremena vyžadoval od neho správca dane, aby jeho pochybnosti jednoznačne a vierohodne vyvrátil. Podľa žalobcu nemožno od neho spravodlivo žiadať, a to ani v rámci fiškálnych záujmov štátu, aby preveroval subdodávateľov svojich dodávateľov a vychádzal a priori z predpokladu, že sa jedná o podvodnú transakciu, resp. o zneužitie systému platenia DPH. 59. Žalobca daňovým orgánom ďalej vytýkal jednostranný a nadradený postoj, nezodpovedajúci procesnému postaveniu daňového subjektu a daňových orgánov ako rovnocenných účastníkov daňového konania. Žalovaný podľa žalobcu týmto postupom odmietol aplikovať vyvážené postavenie daňového subjektu a správcu dane a eliminoval povinnosť dôkazného bremena na svojej strane na úroveň „akéhokoľvek spochybnenia.“ Prístup žalovaného v otázke dôkazného bremena označil žalobca za jednostranný a nezákonný. Podľa jeho názoru bol v rámci svojho dôkazného bremena povinný preukazovať zaúčtované nákladové faktúry v materiálnom ponímaní a nie vyvracať sporné spochybnenie prezumované žalovaným ako vecne správne a nespochybniteľné. 60. Dôkazné bremeno, že u daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu, je podľa žalobcu na správcovi dane, resp. na orgánoch činných v trestnom konaní. To, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane (žalobca poukázal na rozhodnutie sp. zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010). 61. K žalobným námietkam, obsiahnutým v žalobných bodoch č. 27 - 33, žalovaný uviedol, že s týmito námietkami sa dostatočne vysporiadal už vo svojich rozhodnutiach. Zdôraznil, že správca dane skúmal predovšetkým vzťah medzi dodávateľom MAOP, s. r. o. a žalobcom a nežiadal od žalobcu, aby preveroval subdodávateľov svojho dodávateľa. Preskúmaním administratívneho spisu sa žalovaný stotožnil so záverom správcu dane a to, že dôkazy predložené žalobcom (faktúry, príjemky, úhrady faktúr, čestné vyhlásenie bývalej konateľky, dodatočne ručne dopísané evidenčné čísla vozidiel) nepreukázali reálnu existenciu obchodných prípadov. Žalovaný poukázal na to, že v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku je primárne nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH). Keď si daňový subjekt tento nárok uplatnil, bolo jeho povinnosťou preukázať, že si ho uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt spoľahlivo nepreukáže svoje tvrdenia, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. Správca dane v tomto prípade spochybnil materiálne plnenie deklarované dodávateľskými faktúrami od spoločnosti MAOP, s. r. o. a žalobca bol povinný preto pochybnosti správcu dane jednoznačne a vierohodne vyvrátiť. Nemožno preto hovoriť o prenesení dôkazného bremena na správcu dane. 62. V ďalšej skupine žalobných bodov č. 34 - 41 žalobca vyjadril nesúhlas s tým, ak sa žalovaný vysporiadal s jeho odkazom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ v oblasti spoločného systému daní, ktorý bol obsiahnutý v odvolaniach proti rozhodnutiam správcu dane. Konkrétne zdôraznil rozsudok Súdneho dvora EÚ C-80/11 zo dňa 21.06.2012. Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/122/2009 a 3Sžf/40/2011, ktorými argumentoval vo svojich rozhodnutiach žalovaný, považoval žalobca za sekundárne, bez zásadného vplyvu na nosné právne posúdenie, opierajúce sa o uvedený rozsudok Súdneho dvora. 63. Žalobca ďalej zdôraznil základnú zásadu daňového konania, a to zásadu zákonnosti. Poukázal aj na dvojjedinosť postavenia správcu dane ako subjektu garantujúceho nestranný a vyvážený výkon daňovej kontroly na jednej strane, a zároveň ako účastníka konania s evidentným záujmom na výsledku daňovej kontroly, čo musí byť podľa žalobcu vyvážené procesnou zásadou so silou ústavnoprávnej zásady - in dubio mitius (Ústavný súd ČR sp. zn. IV. ÚS 666/2002, Ústavný súd SR sp. zn. I. ÚS 241/2007). 64. Ďalej žalobca poukázal na proces hodnotenia dôkazov a na to, že zamietnutie práva na odpočítanie dane je výnimočné iba v prípade, ak sa preukáže, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod, týkajúci sa DPH. 65. K uvedenej skupine žalobných námietok žalovaný uviedol, že poukaz na rozsudky Súdneho dvora EÚ, ako aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR žalobcom nepovažuje za relevantný v posudzovanej veci. Uviedol, že správca dane v prvom rade posudzuje splnenie podmienok pre odpočítanie dane v zmysle vnútroštátneho predpisu, ktorým je Zákon o DPH, a ktorý je povinný žalobca ako platiteľ a zdaniteľná osoba dodržiavať. Žalovaný poukázal na to, že vnútroštátna právna úprava DPH nie je v rozpore s právom EÚ a ani s príslušnou smernicou. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu žalovaný a aj správca dane posudzovali uplatnenie odpočítania dane v zmysle ustanovení podmienok § 49 ods. 1, 2 a § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, ktoré sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. V tejto súvislosti bol podľa žalovaného relevantný aj odkaz na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/122/2009. 66. V skupine žalobných bodov 42 - 45 žalobca ďalej poukázal na to, že z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že zdaniteľná osoba si nemôže odpočítať DPH, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom v prípade, ak sa preukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom, avšak až za súčasného splnenia dvoch podmienok, a to že: 1. táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie 2. vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie, zakladajúce právo na odpočet dane, bolo súčasťou podvodu, pričom prislúcha vnútroštátnemu súdu túto skutočnosť overiť. 67. Podľa žalobcu účasť na podvodnom konaní daňové orgány v tomto prípade nezisťovali (nedokazovali), preto nemohli pristúpiť ani k právnemu hodnoteniu a žalovaným vytýkaná miera opatrnosti/obozretnosti nemôže potom v okolnostiach tohto prípadu privodiť hodnotiacich záver porovnateľný s preukázanou účasťou žalobcu na podvodnom konaní jeho dodávateľa. 68. Žalobca ďalej zdôraznil, že pri akejkoľvek dobromyseľnosti konania a pri akejkoľvek obozretnosti zo strany podnikateľa nemožno absolútne vylúčiť, že sa stane v niektorom prípade obeťou podvodu. Posudzovaný obchodný vzťah trval medzi tými istými subjektami krátko a nebol počas tohto obdobia ani prvotným dodávateľom, ani daňovými orgánmi namietaný. Podľa žalobcu neexistoval potom v objektívnom názore ani dôvod, aby sa jeho postup považoval za nevšedne neobozretný, či dokonca nedobromyseľný, v kontexte skúmania zákonnosti jeho postupu ako účastníka reťazca firiem, kedy plnenie v niektorej časti reťazca bolo poznačené protiprávnosťou konania niektorého z jeho účastníkov. Akékoľvek dôkazy o protiprávnosti konania jeho obchodného partnera nemožno preto považovať za objektívny dôkaz o protiprávnosti jeho konania, ani v tom nemožno badať jeho vedomosť o existencii porušenia daňových predpisov, či jeho priamu, cielenú a úmyselnú participáciu na daňovom podvode. 69. Pokiaľ daňové orgány poukázali na zverejnenie spoločnosti MAOP, s. r. o., v zozname platiteľov, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie DPH, podľa žalobcu toto nemohlo mať žiadnu významnú výpovednú hodnotu, pretože správca dane zrušil registráciu DPH spoločnosti MAOP, s. r. o., až od 28.02.2015, teda po období, kedy ako platiteľ DPH dodával tovar žalobcovi. Žalovaný nepredložil podľa žalobcu žiaden dôkaz o tom, že v čase uskutočnenia dodávok bol tento údaj verejne dostupný. 70. K bodom č. 42 - 45 správnych žalôb žalovaný uviedol, že tak on, ani správca dane, vo svojich rozhodnutiach netvrdili, že žalobca ako daňový subjekt bol účastný na daňovom podvode. Žalobca sám pripúšťa, že v obchodnom styku je predpokladaná dobromyseľnosť konaní a nadobudnutia práv, a že pri akejkoľvek obozretnosti nemôže úplne vylúčiť, že sa v niektorom prípade stane obeťou podvodu. Je preto podľa názoru žalovaného na daňovom subjekte, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia vyplývajúce z rizika podnikateľskej zodpovednosti na dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti. V tejto súvislosti žalovaný odkázal na rozsudky Súdneho dvora EÚ C-409/04, C-499/10. 71. Žalovaný poukázal ešte na to, že spoločnosť MAOP, s. r. o., bola už v čase deklarovaných zdaniteľných plnení (jún - september 2014) zverejnená v zozname platiteľov DPH, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH (od 27.06.2013), čo bolo jasným signálom, že sa jedná o daňovo rizikový subjekt, ktorému nakoniec aj bola ukončená registrácia na DPH. 72. K námietke žalobcu, či bola informácia o platiteľoch, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH, zverejnená, žalovaný poukázal na ustanovenie § 52 ods. 6 Daňového poriadku, z ktorého vyplýva povinnosť pre Finančné riaditeľstvo SR zverejňovať na svojom webovom sídle predmetný zoznam platiteľov DPH. 73. Na základe uvedenej argumentácie žalovaný zotrval na svojich rozhodnutiach a navrhol žaloby žalobcu zamietnuť a zaviazať ho znášaním trov konania zo svojho. 74. V replike žalobca vyjadril nesúhlas s argumentáciou uvedenou vo vyjadrení žalovaného k správnym žalobám. Zotrval na svojich záveroch o jednostrannom a programovo účelovom prístupe daňových orgánov pri hodnotení skutkových vysvetlení a dôkazov, ktoré uviedol aj v správnych žalobách. Naviac uviedol, že vo vzťahu k plneniu daňových povinností z jeho strany nemá eventuálna kriminalizácia konania subdodávateľov jeho dodávateľa žiadny významný vplyv, keďže on preukazateľne mäso od dodávateľa prevzal, za jeho dodávku riadne zaplatil, pričom žalovaný nevysvetlil a nezdôvodnil v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe správneho súdnictva, prečo by legitímne odpočet DPH mal žalobca pri rešpektovaní zdaniteľného plnenia vrátiť. 75. Podľa žalobcu z dôkaznej situácie, keď daňové orgány materiálne plnenie síce uznávajú, ale spochybňujú jeho dodávateľa označeného žalobcom, by malo dôkazné bremeno o spochybnení tejto otázky byť proporcionálne prenesené na správcu dane. 76. Za rozhodujúci žalobca označil odpoveď z Národnej diaľničnej spoločnosti zo dňa 21.04.2016, týkajúcu sa prejazdov žalobcom označených motorových vozidiel, ktoré mali uskutočňovať deklarované dodávky tovaru. Argumentácia žalovaného k tomuto dôkazu bola podľa žalobcu nepreskúmateľnou a hlavne neschopnou privodiť akékoľvek hodnotiace skutkové závery. Za dôležité žalobca považoval to, že u niektorých vozidiel, ktorých evidenčné čísla uviedol, boli prejazdy potvrdené. Napriek tomu tento dôležitý dôkaz daňové orgány podľa žalobcu vyhodnotili svojvoľne a predovšetkým nepreskúmateľné v jeho neprospech. 77. Žalobca poukázal ďalej na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zverejnené pod R 42/2017 (správne má byť 29/2017) vo veciach odpočítania DPH daňovým subjektom, ktorým by sa mal súd podľa jeho názoru riadiť aj v tomto konaní. 78. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP. 79. Právny zástupca žalobcu a poverený zástupca žalovaného sa na pojednávaní vyjadrili obdobne ako vo svojich procesných podaniach. 80. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 81. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 82. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 83. Správny súd preskúmal správnymi žalobami napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnych žalobách a dospel k záveru, že správne žaloby žalobcu nie sú dôvodné, preto ich podľa § 190 SSP zamietol. 84. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávaných veciach boli rozhodnutia žalovaného, ktorými potvrdil rozhodnutia správcu dane o neuznaní práva na odpočítanie DPH na základe dodávateľských faktúr, ktorými malo byť deklarované dodanie tovaru - mäsa od dodávateľa MAOP, s. r. o., v zdaňovacích obdobiach jún, júl, august a september 2014. Dôvodom pre neuznanie práva na odpočítanie dane bolo nesplnenie podmienok stanovených v Zákone o DPH, konkrétne v ustanovení § 51 ods. 1 v spojení s § 49 ods. 1, 2 Zákona o DPH. 85. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH; právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 86. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH; platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 87. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH; právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 88. Z relevantnej právnej úpravy, obsiahnutej v Zákone o DPH, ale aj z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že uplatnenie nároku na odpočítanie dane je viazané na kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok vymedzených v Zákone o DPH. Bez splnenia týchto podmienok nie je možné nárok na odpočet DPH priznať a splnenie týchto podmienok nemožno žiadnym spôsobom odpustiť. 89. Na preukázanie nároku na odpočítanie dane nestačí len predloženie faktúry a ostatných účtovných dokladov, preukazujúcich formálnu stránku deklarovaného plnenia - v tomto prípade dodania tovaru. Predloženie písomných dokladov, spĺňajúcich všetky požiadavky, ktoré sú na účtovné doklady kladené, samo o sebe nestačí. Zákonodarca pri uplatnení nároku na odpočet DPH požaduje aj preukázanie materiálnej stránky - preukázanie reálneho uskutočnenia deklarovaného zdaniteľného plnenia. Z uvedeného vyplýva, že je potrebné preukázať skutočné/reálne dodanie tovaru resp. poskytnutie služby deklarovaným dodávateľom. 90. V posudzovanom prípade žalobca deklaroval zdaniteľné obchody - dodávky mäsa od dodávateľa MAOP, s. r. o. Na preukázanie týchto obchodov predložil faktúry, príjemky tovaru, účtovnú evidenciu, bankové výpisy. 91. Správca dane preveril deklarované obchodné transakcie, doložené najmä účtovnými dokladmi, a pri preverovaní čerpal informácie z vlastnej databázy. Zistenými skutočnosťami o spoločnosti MAOP, s. r. o., správca dane relevantným spôsobom spochybnil žalobcom deklarované dodania tovaru. Za podstatnú možno považovať samotnú skutočnosť, že spoločnosť MAOP, s. r. o., podala posledné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie február 2014, teda v relevantnom období nevykazovala žiadnu ekonomickú činnosť, pretože nepriznala žiadne obchody. Aj keď daňový subjekt nemôže niesť zodpovednosť za plnenie povinností podať daňové priznanie, či priznať daň, iným daňovým subjektom, samotné zistenie, že dodávateľ nepodal daňové priznanie a nepriznal daň, pôsobí vo vzťahu k reálnosti deklarovanej obchodnej transakcie spochybňujúco. 92. Navyše bolo z databázy správcu dane zistené, že deklarovaný dodávateľ MAOP, s. r. o., bol od 27.06.2013 zaradený v zozname daňových subjektov, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH (dňa 28.02.2015 mu bola registrácia aj ukončená), došlo k zmene v personálnom zložení spoločníkov, štatutárnych orgánov a splnomocnených zástupcov spoločnosti od 01.10.2014, spoločnosť nemala od 04.12.2015 ustanovený štatutárny orgán, posledný konateľ N. Y. nereagoval na výzvy na predloženie dokladov, bývalá konateľka J. R. a jej manžel - J. R., ktorý vystupoval ako splnomocnený zástupca spoločnosti, nevedeli predložiť žiadne konkrétne doklady o ekonomickej činnosti spoločnosti, a aj pri subdodávateľoch MAOP, s. r. o., došlo k zmenám - ex offo výmaz, či zrušenie zlúčením. 93. Správny súd má za to, že všetky uvedené skutočnosti, zistené z databázy správcu dane, spochybnili reálnosť žalobcom deklarovaných obchodných transakcií - plnení, z ktorých si uplatňoval právo na odpočítanie dane. 94. V dôsledku uvedeného spochybnenia sa potom prenieslo dôkazné bremeno na daňový subjekt, a to v tom smere, aby daňový subjekt vyvrátil pochybnosti správcu dane a preukázal, že deklarované zdaniteľné obchody sa uskutočnili. Jeho úlohou bolo preukázať, že tovar - mäso reálne odobral od deklarovaného dodávateľa a splnil všetky zákonné podmienky pre odpočítanie DPH. 95. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné predovšetkým poukázať na to, že nie je úlohou daňových orgánov zistiť, ako deklarované zdaniteľné plnenie bolo realizované, teda ako sa stala obchodná transakcia. Pri uplatňovaní nároku na odpočet DPH správca dane len verifikuje, či sa deklarované zdaniteľné plnenia stali tak, ako ich deklaruje zdaniteľná osoba. Postup správcu dane je teda nasmerovaný len k overeniu výstupov deklarovaných zdaniteľnou osobou, nie k zisteniu priebehu obchodných transakcií. 96. Iná situácia ohľadne dôkazného bremena a dôkaznej núdze by bola v prípade, ak by správca dane neuznal právo na odpočítanie dane z dôvodu účasti na daňovom podvode, alebo na zneužívajúcom konaní. Vtedy by dôkazné bremeno ohľadne skutočnosti, či zdaniteľná osoba vedela, alebo mala vedieť, že je účastná na konaní predstavujúcom podvod alebo zneužitie práva, znášal správca dane. Tento záver napokon vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010, na ktorý poukazoval žalobca v správnych žalobách. 97. Správny súd v súvislosti so svojou predchádzajúcou argumentáciou, ako aj vo vzťahu k námietkam žalobcu, týkajúcim sa na účasti na podvodnom konaní iného zdaniteľného subjektu, považuje za potrebné poukázať na niektoré časti rozhodnutia správcu dane aj žalovaného. Z preskúmavaných rozhodnutí správcu dane aj žalovaného vyplýva jednoznačný záver o nepriznaní nároku na odpočet DPH v príslušných zdaňovacích obdobiach, a to z dôvodu nepreukázania reálnosti deklarovaných obchodných transakcií. Podľa daňových orgánov nebolo preukázané, že tovar - mäso bol dodaný deklarovaným daňovým subjektom - spoločnosťou MAOP, s. r. o., preto neboli naplnené zákonné podmienky pre odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 a § 49 ods. 1, 2 Zákona o DPH. Vo vzťahu k uvedenému záveru sa správnemu súdu potom javia ako nadbytočné tie časti rozhodnutí, v ktorých sa daňové orgány zaoberajú judikatúrou Európskeho súdneho dvora a Smernicou EÚ v súvislosti s účasťou daňových subjektov na podvodnom konaní. Neuznať právo na odpočítanie dane možno len z jedného relevantného dôvodu, ktorý daňové orgány v preskúmavaných prípadoch jednoznačne „pomenovali“ ako nesplnenie podmienok pre odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH. Napriek tomuto záveru správca dane skĺzol do určitých úvah o účasti daňového subjektu na konaní, ktoré môže byť podvodným konaním. 98. Správny súd považuje uvedené časti rozhodnutí, ktoré nesúvisia so závermi daňových orgánov, za nadbytočné, vnášajúce do odôvodnenia rozhodnutí určitú nezrozumiteľnosť až zmätočnosť. Uvedený vytýkaný nedostatok ale nie je takého významu, že by bol spôsobilý privodiť nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, pretože k záveru, k akému dospeli daňové orgány, úplne postačuje odôvodnenie nesplnenia zákonných podmienok pre odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 a § 49 ods. 1, 2 Zákona o DPH. Žalobca v správnych žalobách navyše ani nevytýkal preskúmavaným rozhodnutiam nepreskúmateľnosť z uvedených dôvodov. 99. Správca dane verifikoval, či sa zdaniteľné plnenia stali tak, ako ich deklaroval daňový subjekt. Spochybnením deklarovaných obchodných transakcií správcom dane prešlo dôkazné bremeno na žalobcu ako na daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie DPH a tento svoje dôkazné bremeno neuniesol. 100. Správny súd sa stotožňuje so závermi správcu dane a žalovaného o skutkových zisteniach s tým, že nešlo o jednostranné a neobjektívne hodnotenie dôkazov zo strany daňových orgánov a námietky žalobcu vznesené v tomto smere sú neopodstatnené. 101. Preukázať reálnosť obchodnej transakcie znamená medzi iným preukázať aj začiatok spolupráce v dodávateľsko-odberateľskom vzťahu. Spôsob začatia spolupráce medzi podnikateľskými subjektmi môže byť v každom jednotlivom prípade rôzny, reflektujúc osobitosti tovarov či služieb, ktoré majú byť dodané, či požiadavky trhu. V posudzovanom prípade konateľ žalobcu pán H. E. pri výsluchu uviedol, že pani R. a ani pána R. nepozná, obchodný kontakt so spoločnosťou MAOP, s. r. o., mal byť nadviazaný cez obchodného zástupcu, ktorého meno ale nevedel uviesť. Z výsluchov pani R. (bývalá konateľka MAOP, s.r.o.) a pána R. (splnomocnený zástupca MAOP, s.r.o.) vyplynulo, že všetky obchody s dodávateľmi aj odberateľmi mal obstarávať pán R.. Z ich výpovedí nevyplývalo, že by mali iného obchodného zástupcu. Z uvedeného potom vyplýva záver, že konateľ žalobcu nepopísal relevantným spôsobom ani začiatok spolupráce medzi ním a deklarovaným dodávateľom s tým, že by popísaný spôsob začiatku spolupráce bol zhodne popísaný aj na strane dodávateľa. Pani R. navyše tiež uviedla, že tovar za žalobcu objednávala osoba, ktorej meno nevedela uviesť. 102. Žalobca v správnej žalobe v časti, v ktorej žiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, zdôrazňoval svoje významné postavenie na slovenskom potravinovom trhu, aj na trhu v rámci EÚ. Aj s ohľadom na toto jeho tvrdenie je potom nepochopiteľné, keď pri tak sledovanej potravinovej komodite, akou je mäso, v podstate bližšie nevedel nič o svojom dodávateľovi a ani si nepamätal (napriek tomu, že nešlo o veľmi dlhý časový odstup), ako s týmto svojím dodávateľom nadviazal spoluprácu. 103. Žalobca predovšetkým zdôrazňoval, že mäso bolo dovážané, bolo prevzaté na jednom z jeho stredísk Budča 422, na základe faktúry bol vystavený príjmový doklad, tovar bol posunutý mäsiarom, ktorí ho rozobrali a následne bol tovar rozvezený k odberateľom žalobcu podľa ich požiadaviek. Toto žalobca preukazoval účtovnými dokladmi a aj rozpismi jázd vlastných motorových vozidiel. Uvedené tvrdenie žalobcu nebolo podľa správneho súdu preukázané, pretože ho spochybnila výpoveď bývalej konateľky MAOP, s. r. o., pani R., ktorá uviedla, že dodacie listy vystavovali šoféri a následne na základe nich ona vystavovala faktúry, ktoré posielala poštou. Na uvedenú rozpornú konfrontáciu výpovede konateľa žalobcu a bývalej konateľky MAOP, s. r. o., daňový subjekt - žalobca žiadnym spôsobom nereagoval a nijako ju už nepreukazoval. 104. Žalobca nevyužil právo zúčastniť sa výsluchu pani R., kde mal priestor na to, aby kladením relevantných otázok svedkyni preukázal svoje tvrdenia, prípadne odstránil nejasnosti alebo pochybnosti. Toto právo nevyužil, nevyužil ani právo navrhnúť výsluchy ďalších svedkov, ktorí by opísali bližšie potrebné skutočnosti. Pred správcom dane konateľ žalobcu pán E. vyhlásil, že zabezpečí účasť svojho zamestnanca pána W. a pani R., za účelom ich vypočutia ako svedkov, ale pri ústnom pojednávaní, na ktorom sa mal výsluch realizovať, predložil len čestné vyhlásenie od pani R.. 105. Žalobca v správnej žalobe zdôrazňoval, že daňové orgány sa zamerali na skúmanie a zisťovanie sekundárnych a nepodstatných znakov, pričom zdôrazňoval ekonomickú podstatu deklarovaných obchodných transakcií, a to dodanie mäsa svojim odberateľom, čo malo byť preukázané USB kľúčom, na ktorom boli uvedené aj evidenčné čísla motorových vozidiel, ktoré rozvážali tovar a výrobky z nakúpeného mäsa odberateľom. 106. Správny súd považuje k týmto žalobným námietkam za potrebné uviesť, že pri preverovaní reálnosti deklarovaných zdaniteľných obchodov je nepochybne potrebné preveriť aj účel deklarovaného dodania tovaru a jeho použitie. Bez povšimnutia ale nemôže zostať ani preverenie dodania tovaru, resp. možnosti dodať tovar u deklarovaného dodávateľa, ktoré z hľadiska časovej a logickej následnosti predchádza spracovaniu a následnému dodaniu tovaru. Oba naznačené smery (vo vzťahu k dodávateľovi, ako aj vo vzťahu k odberateľovi) sú pri preverovaní reálnosti deklarovaných zdaniteľných plnení podstatné, pretože konfrontácia skutočností zistených z preverovania v naznačených smeroch vedie k záveru o tom, či sa zdaniteľné plnenie realizovalo deklarovaným spôsobom. 107. Správny súd sa nestotožňuje ani s tými žalobnými námietkami, v ktorých žalobca tvrdil jednostranné vyhodnotenie dôkazov. V správnej žalobe žalobca len vyjadril nesúhlas s hodnotením dôkazov vykonaným daňovými orgánmi, ale ani v súdnom konaní žiadnymi dôkazmi nepreukázal reálne uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných plnení, napríklad že v predmetnom čase odoberal mäso len od spoločnosti MAOP, s. r. o., a že na deklarované dodávky tovaru jeho odberateľom v predmetnom čase nebolo použité aj mäso od iných dodávateľov. 108. Ani nedostatky vytýkané žalobcom vo vzťahu k vyhodnoteniu dôkazu - odpovede z Národnej diaľničnej spoločnosti nepovažuje správny súd za opodstatnené. Je potrebné uznať, že vyhodnotenie tohto dôkazu je v rozhodnutiach daňových orgánov pomerne stručné. Správny súd ale tento dôkaz nepovažuje za podstatný. Evidenčné čísla motorových vozidiel, ktoré mali dovážať tovar, boli predložené nie ako prvotné doklady/dôkazy, hoci konateľ žalobcu tvrdil, že evidovať čísla motorových vozidiel mali zamestnanci na jeho príkaz, ale urobili to nedôsledne, lebo to nezaevidovali pri všetkých motorových vozidlách. Nepochybné je, že išlo o evidenčné čísla poľských motorových vozidiel, pričom z výsluchu bývalej konateľky MAOP, s. r. o., nevyplývalo, že by to mali byť poľské motorové vozidlá, ktoré mali realizovať dodávky tovaru - mäsa pre žalobcu. Z výsluchu svedkyne J. R., ako aj z ďalších informácií zistených v databáze správcu dane, nevyplývala akákoľvek spojitosť medzi motorovými vozidlami, ktorých evidenčné čísla uviedol na zozname prijatých faktúr žalobca, so spoločnosťou MAOP, s. r. o. (vlastnícky vzťah spoločnosti k predmetným vozidlám, objednanie prepravy tovaru a preukázanie, že išlo o motorové vozidlá prepravcu alebo zabezpečenie prepravy tovaru subdodávateľmi, ktorí by boli vlastníkmi predmetných motorových vozidiel, a podobne). Priestor na odstránenie týchto pochybností mal žalobca predovšetkým pri výsluchu bývalej konateľky spoločnosti MAOP, s. r. o., J. R., ktorého mal právo sa zúčastniť, a na ktorom relevantne kladenými otázkami mohol tieto skutočnosti objasniť. Žalobca však v tomto smere ani v priebehu daňového konania, a ani v rámci súdneho konania, nepredniesol zásadnú argumentáciu a nenavrhol nové dôkazy, preto v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol. 109. V tej časti žalobných námietok, v ktorej žalobca vytýkal, že daňové orgány účasť na podvodnom konaní v jeho prípade nezisťovali, preto nemohli pristúpiť ani k jeho právnemu hodnoteniu, správny súd odkazuje na predošlé body svojho rozhodnutia, v ktorých konštatoval, že úvahy o účasti na podvode sú vo vzťahu k záverom rozhodnutí daňových orgánov nadbytočné. Preto správny súd považuje aj žalobné námietky v tomto smere za irelevantné. 110. Správny súd nepovažuje za dôvodné ani tie žalobné námietky, ktorými žalobca tvrdil, že bol neprimerane zaťažovaný dôkazným bremenom nad rozsah, ktorý mu prislúchal. Dôkazné bremeno, ktoré žalobcu v prejednávaných veciach zaťažovalo sa odvíjalo od relevantného spochybnenia deklarovaných zdaniteľných plnení správcom dane a žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol. 111. Vznik práva na odpočítanie DPH z tovarov, ktoré daňový subjekt použije na dodávky tovarov ako platiteľ, je v Zákone o DPH podmienený vznikom daňovej povinnosti pri tomto tovare u dodávateľa. V posudzovaných prípadoch nebolo preukázané, že tovar - mäso bol dodaný deklarovaným dodávateľom tak, ako to bolo žalobcom ako daňovým subjektom deklarované, preto žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane. 112. Z uvedených dôvodov považuje správny súd rozhodnutia žalovaného a postup, ktorý im predchádzal, za zákonné a žalobné námietky žalobcu za nedôvodné. 113. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario a žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, náhradu trov konania nepriznal. 114. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) . O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.