Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/1/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213200472 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6213200472.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu P. H., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom G. č. XX, XXX XX G., právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom SNP 1/A, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému V. A., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom L. X. č. XXX, XXX XX L. X., právne zastúpenému JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, o návrhu žalovaného na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 9C/1/2010, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2C/11/2013-80 zo dňa 05. 11. 2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš vo výroku, ktorým návrh žalovaného na obnovu konania vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 9C/1/2010 zamietol (prvý výrok) a v závislom výroku o trovách konania (druhý výrok), p o t v r d z u j e. Žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. 1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“, event. „prvoinštančný súd“) uznesením zo dňa 05. 11. 2015 návrh žalovaného na obnovu konania vedeného na tamojšom súde pod spisovou značkou 9C/1/2010 zamietol (prvý výrok). Zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100 % potrebných na účelné bránenie jeho práv (druhý výrok). 1. 2. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalovaný sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 22. 01. 2013 domáhal povolenia obnovy konania vedeného na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 9C/1/2010, ktoré bolo právoplatne skončené rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 9C/1/2010-96 zo dňa 30. 03. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 24.08.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13Co/197/2011-126 zo dňa 16. 08. 2011 a to podľa v tom čase platného ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku. Vo svojom návrhu žalovaný konštatoval, že pôvodné konanie vedené na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 9C/1/2010 sa viedlo o zaplatenie sumy 3 151,83 Eur istiny s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne od 26.11.2008 do zaplatenia, a to z titulu bezdôvodného obohatenia, ktorého dôvod odpadol, keďže pôvodný rozsudok Okresného súdu vo Veľkom Krtíši 6C/23/2005 - 79 zo dňa 23. 02. 2006 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici 14Co/106/2006 - 109 zo dňa 27. 06. 2006 bol uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 2MCdo/16/2007 zo dňa 25. 11. 2008 zrušený a vec bola vrátená Okresnému súdu vo Veľkom Krtíši na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom v tomto konaní mu boli ako úspešnému účastníkovi konania (od 01. 07. 2017 - strane sporu) priznané trovy konania vo výške 3 151,83 Eur a tieto trovy boli zo strany žalobcu uhradené jeho vtedajšiemu právnemu zástupcovi dňa 02. 10. 2006. Žalovaný ďalej uviedol, že proti rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č. k. 9C/1/2010-96 zo dňa 30. 03. 2011 podal odvolanie, avšak Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 13Co/197/2011 rozsudkom zo dňa 16. 08. 2011 rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš potvrdil a uložil mu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania v sume 154,30 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu. Na základe návrhu žalobcu bolo voči nemu začaté exekučné konanie u súdnej exekútorky JUDr. Ivety Tóthovej EX 465/2011, kde bola vymožená z titulu tejto pohľadávky voči jeho osobe jemu neznáma suma o ktorej nemá celkovo vedomosť, ale predpokladá že uhradil podstatnú časť pohľadávky ako istiny a trov konania. V čase keď Okresný súd vo Veľkom Krtíši ako aj Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodovali o jeho povinnosti vrátiť trovy konania, prebiehalo na základe označeného zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu SR konanie o zaplatenie sumy 18 820,68 Eur istiny s príslušenstvom, kde Okresný súd vo Veľkom Krtíši rozsudkom č. k. 3C/13/2009-437 zo dňa 12. 04. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04. 05. 2012 a vykonateľnosť dňa 07. 05. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/155/2011-497 zo dňa 20. 03. 2012 rozhodol tak, že žalobu žalobcu zamietol a jemu priznal náhradu trov konania vo výške 100 % potrebných na účelné bránenie práva. Súd samostatným uznesením č. k. 3C/13/2011-510 zo dňa 13. 06. 2012 uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť trovy prvoinštančného konania. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 15Co/20/2012-554 zo dňa 29.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.12.2012 a vykonateľnosť dňa 17.12.2012 uznesenie súdu 1. inštancie zmenil tak, že žalobca mu je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 3.150,07 Eur na účet jeho (pôvodného) právneho zástupcu JUDr. Vladimíra Barcíka a trovy právneho zastúpenia vo výške 4407,71 Eur na účet právneho zástupcu JUDr. Jozefa Veselého a iné trovy konania vo výške 497,50 Eur na účet právneho zástupcu JUDr. Jozefa Veselého, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Žalovaný poukázal na to, že inými rozhodnutiami Okresného súdu vo Veľkom Krtíši v spojení s rozhodnutiami Krajského súdu v Banskej Bystrici bolo rozhodnuté, že nie je povinný zaplatiť žalobcovi predmetnú sumu, ktorá bola predmetom súdneho sporu a z týchto dôvodov nemá povinnosť vrátiť mu ani trovy konania, ktoré zaplatil, pričom iným spôsobom sa nemôže domôcť svojich nárokov vzhľadom k tomu, že voči jeho osobe naďalej prebieha exekučné konanie. 1. 3. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že uznesením č. k. 2C/11/2013-30 zo dňa 13. 03. 2013 zamietol predmetný návrh žalovaného na obnovu konania a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Proti uvedenému uzneseniu podal žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie. Na základe tohto odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 12Co/131/2013-49 zo dňa 25. 06. 2015 jeho vyššie uvedené uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 1. 4. Na základe toho preto prvoinštančný súd pristúpil k opätovnému rozhodovaniu o návrhu žalovaného na obnovu konania vedeného pod sp. zn. 9C/1/2010. V rámci skúmania procesných podmienok konštatoval, že rozhodnutie v pôvodnom konaní nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 08. 2011 a žalovaný podal návrh na obnovu konania v trojročnej objektívnej lehote. O dôvode obnovy konania sa žalovaný dozvedel dňa 13. 12. 2012, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici uznesením č. k. 15Co/20/2012-554 zo dňa 29.10.2012, teda návrh na obnovu konania bol podaný včas. 1. 5. Ďalej prvoinštančný súd konštatoval, že dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre obnovu konania podľa v tom čase platného ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a) O. s. p.. Podľa názoru prvoinštančného súdu žalovaný, ktorý navrhol obnovu konania neoznačil žiadne také skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ktoré by mohli privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Poukázal len na to, že inými rozhodnutiami bolo rozhodnuté tak, že nie je povinný zaplatiť žalobcovi sumu, ktorá bola predmetom súdneho sporu a z týchto dôvodov nemá povinnosť vrátiť mu ani trovy konania, ktoré mu zaplatil, pričom iným spôsobom sa nemôže domôcť svojich nárokov vzhľadom k tomu, že voči jeho osobe naďalej prebieha exekučné konania vo veci samej. Súd prvej inštancie podotkol, že pokiaľ rozhodoval o podanom odvolaní vo veci sp. zn. 9C/1/2010 krajský súd, tento mal vedomosť o tom, že prebieha konanie vo veci sp.zn. 3C/1/2009, nepovažoval však za potrebné prerušiť konanie vo veci 9C/1/2009 a vyčkať na právoplatnosť rozhodnutia vo veci sp. zn. 3C/13/2009. Na základe uvedeného potom súd prvej inštancie návrh žalovaného na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 9C/1/2010 zamietol (prvý výrok) a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100 % potrebných na účelné bránenie jeho práv (druhý výrok). 1. 6. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa v tom čase platného ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.. Žalobca mal vo veci plný úspech, a preto mu podľa uvedeného ustanovenia v súlade s § 151 ods. 7 O. s. p. priznal náhradu trov konania vo výške 100% potrebných na účelné bránenie jeho práv s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia. 2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalovaný (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že nezmeniteľnosť a záväznosť rozhodnutia súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť je jednou zo záruk právnej istoty, pričom náprava rozhodnutia sa spravidla môže docieliť v riadnom dvojinštančnom konaní odvolaním a výnimku z tohto pravidla tvoria mimoriadne opravné prostriedky. Konštatoval, že je v prvom rade potrebné sa vysporiadať s otázkou, či má povinnosť a z akého dôvodu zaplatiť žalobcovi sumu 3.183 Eur. Konštatoval, že len na základe rozsudku súdu, kde iný súd právoplatne rozhodol, že žaloba žalobcu voči nemu bola neúspešná a teda on na jednej strane všetky súdy vyhral a žalobca mál uloženú povinnosť zaplatiť mu trovy konania, čo do dnešného dňa neurobil, a na druhej strane je voči nemu vedené exekučné konanie, kde on platí žalobcovi a exekútor pokračuje v exekúcii voči jeho osobe, čo je nelogické a nespravodlivé. Na záver podotkol, že jedinou možnosťou, ktorú mu právny poriadok dáva bolo v danom prípade podať návrh na obnovu konania, ktorý považoval za dôvodný, pričom by mal súd danému návrhu vyhovieť. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 3. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril. 4. Odvolanie žalovaného bolo podané dňa 18. 11. 2015, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza:„ Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého „právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované“. 5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 6. 1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 6. 2. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP s použitím § 234 ods. 2 CSP. 8. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387 ods. 2 CSP) preto poukazuje len na najzásadnejšie aspekty prejenávanej veci. 9. Predpokladom toho, aby súd pripustil obnovu konania vo veci, v ktorej už raz právoplatne rozhodol, je splnenie všetkých zákonných procesných podmienok upravených v príslušných ustanoveniach § 397 až 408 CSP (v zmysle predošlej právnej úpravy § 228 - § 235 O.s.p.). Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného súdneho rozhodnutia a vzhľadom na prelomenie zásady res iudicata, ktorá zabezpečuje právnu istotu strán sporu, je jeho prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená. Ustanovenie § 228 ods. 1 písm. a) až g) O.s.p. platné a účinné v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (zhodné s aktuálnym znením ustanovenia § 397 písm. a/ až f/ CSP) pripúšťalo obnovu konania proti právoplatnému rozsudku súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v písmenách a) až c), respektíve z niektorého expressis verbis určeného zákonného dôvodu podľa písm. d) až g) O.s.p. a výnimočne i voči právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre platobný rozkaz, rozkaz na plnenie atď. (§ 228 ods. 2 O.s.p.). Aj pokiaľ by bola naplnená niektorá zo zákonných materiálnych podmienok prípustnosti obnovy konania, bolo primárne potrebné vysporiadať sa so zásadnou otázkou včasnosti podania žaloby (návrhu) na obnovu konania, teda mať za nesporné a v konaní preukázané, že žaloba (návrh) bola podaná v lehote upravenej v ustanovení § 230 O.s.p., (zhodne podľa ustanovenia § 403 ods. 1 a 2 CSP). Zákon pritom rozoznáva subjektívnu a objektívnu prekluzívnu lehotu, v ktorých treba podať žalobu (návrh) na obnovu konania. 10. V predmetnom prípade sa žalovaný domáhal obnovy konania podľa v tom čase platného ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a) O. s. p., ktoré korešponduje s aktuálnym znením ustanovenia § 397 písm. a) CSP. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v danom prípade bola síce dodržaná subjektívna i objektívna lehota na podanie návrhu (žaloby) na obnovu konania, avšak nedošlo k splneniu podmienok určených v ustanovení § 228 ods. 1 písm. a) O. s. p. (§ 397 písm. a) CSP), nakoľko žalovaný, ktorý sa domáhal obnovy konania neuviedol žiadne také skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní a ktoré by mohli privodiť preňho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. V návrhu (žalobe) na obnovu konania i v podanom odvolaní len stroho konštatoval, že inými rozhodnutiami bolo rozhodnuté tak, že nie je povinný zaplatiť žalobcovi predmetnú sumu, ktorá bola predmetom súdneho sporu a z týchto dôvodov nemá povinnosť vrátiť mu ani trovy konania, ktoré mu zaplatil, pričom iným spôsobom sa nemôže domôcť svojich nárokov vzhľadom k tomu, že voči jeho osobe naďalej prebieha exekučné konanie. Odvolací súd na záver k uvedenému zdôrazňuje, že rozsudok okresného súdu č. k. 9C/1/2010-96 zo dňa 30. 03. 2011 o vydanie bezdôvodného obohatenia v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13Co/197/2011-126 zo dňa 16. 08. 2011 mal aj má svoje opodstatnenie, pričom v konaní prebiehajúcom potom ako dovolací súd uznesením č. k. 2MCdo/16/2007 zo dňa 25. 11. 2008 zrušil rozsudky okresného súdu č. k. 6C/23/2005 zo dňa 23. 02. 2006 a rozsudok krajského súdu č. k. 14Co/106/2006-109 zo dňa 27. 06. 2006 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie bola síce žalobcovi uložená znovu povinnosť nahradiť žalovanému aj trovy konania vedeného pod sp. zn. 6C/23/2005 a 14Co/106/2006 (vo výške zmenenej uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 15Co/208/2012-554 zo dňa 29. 10. 2012), avšak toto nové rozhodnutie je nutné považovať za nový právny titul. 11. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 12. Žalobca bol v tomto odvolacom konaní úspešný a preto podľa § 396 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1 CSP by mal (potenciálny) nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Žalobca si však žiadne trovy tohto odvolacieho konania neuplatnil a keďže existenciu účelne vynaložených trov tohto odvolacieho konania žalobcu nemal odvolací súd preukázanú ani zo spisu (k odvolaniu žalovaného sa nevyjadril), odvolací súd mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).