Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/1048/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614206733 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6614206733.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47 233 516 proti žalovanému D. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XX, pôvodne za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, občianske združenie so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962, zast. JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Bratislave, Zámocká 36, o zaplatenie 1.858,10 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č. k. 4C/165/2014-56 zo dňa 23. 07. 2015, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žalovaný n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. III. Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Bratislava, Šafárikovo námestie 7 m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.858,10 EUR s prísl. na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500000156 zo dňa 24. 06. 2010, podľa ktorej bol žalovanému poskytnutý úver 1.020 EUR. Z dôvodu omeškania s úhradou dohodnutých splátok žalobca vyhlásil splatnosť celého úveru a od žalovaného požadoval sumu 1.858,10 EUR s 9,5 % úrokom z omeškania od 02. 10. 2011. Žalobca na výzvu súdu oznámil, že maximálna výška odplaty za rovnaký spotrebiteľský úver bola v čase uzavretia zmluvy 76 %. Vedľajší účastník na strane žalovaného namietal, že úverová zmluva obsahuje neprimerane vysoké úroky a poplatky za poskytnutie úveru a že nebola dodržaná písomná forma zmluvy. Peňažné prostriedky boli žalovanému poskytnuté v mesiaci jún 2010 a žaloba bola podaná 02. 05. 2014 po uplynutí subjektívnej a objektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia. 2. Súd prvej inštancie zistil, že strany sporu uzavreli dňa 24. 06. 2010 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500000156, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver 1.020 EUR. V úverovej zmluve bola dohodnutá úroková sadzba 70,01 %, RPMN úveru 69,32 %, priemerná hodnota RPMN 51,49 % Žalovaný mal úver splatiť v 42 mesačných splátkach po 54,65 EUR splatných vždy k 27. dňu v mesiaci. Žalovaný čerpal úver jednorazovo, podľa karty klienta mu žalobca vyplatil sumu 873,08 EUR. Žalovanému bol zmluvou poskytnutý aj revolving v sume 537,76 EUR s ročnou úrokovou sadzbou 76,20 % a predpokladanou RPMN revolvingu 70,01 %, ktorý nebol vyplatený, pretože žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Do zosplatnenia úveru žalovaný uhradil sumu 437,20 EUR. Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje presné uvedenie doby trvania zmluvného vzťahu a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Oznámenie veriteľa o schválení úveru, v ktorom je uvedený dátum splatnosti poslednej splátky 27. 12. 2013, nie je súčasťou úverovej zmluvy ani naň úverová zmluva neodkazuje. Zmluva tiež neuvádza výšku jednotlivých splátok s osobitným uvedením istiny, úrokov a iných poplatkov, čo je v rozopre s § 9 ods. 2 písm. f), písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. Vzhľadom na § 11 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona sa jedná o úver bez úrokov a poplatkov. Za nesprávny považoval okresný súd údaj o RPMN 69,32 %, lebo pri schválenej výške úveru 1.020 EUR, odplate veriteľa za možnosť odkladu splátky úveru v sume 146,92 EUR a mesačnej splátke 54,65 EUR vychádza RPMN vo výške 92,96 %. V dôsledku nesprávne uvedeného RPMN v neprospech spotrebiteľa, je v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z. úver bez úrokov a poplatkov. Napokon okresný súd uzavrel, že údaje uvedené v úverovej zmluve ohľadom výšky úveru, ako aj výšky RPMN, sú pre bežného spotrebiteľa nejasné a nezrozumiteľné a z toho dôvodu je celá zmluva neplatná podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Žalobca mal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 873,08 EUR, ktorú žalovaný dostal na základe neplatnej úverovej zmluvy. K bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného došlo dňa 24. 06. 2010. Po odrátaní sumy, ktorú žalovaný uhradil žalobcovi predstavoval neuhradený rozdiel sumu 435,88 EUR. Vedľajší účastník na strane žalovaného vzniesol námietku premlčania. Na premlčanie musel súd prihliadnuť aj vzhľadom na § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, aj keby inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ tejto skutočnosti dovolával. Žalobu zamietol, lebo táto bola podaná po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá uplynula 24. 06. 2013. 3. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 37, § 52, § 107 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1, ods. 2 a § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný mal v konaní plný úspech a preto okresný súd podľa § 142 ods. 1 OSP priznal náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného za 2 úkony právnej služby 2 x 81,33 EUR + paušálnu sumu náhrad 2 x 8,39 EUR, spolu v sume 179,44 EUR. 4. Žalobca vo včas podanom odvolaní okresnému súdu vytýkal nesprávne skutkové a právne posúdenie. Otázka nezrozumiteľnosti právneho úkonu je viazaná na vonkajšiu, manifestačnú stránku prejavu vôle z hľadiska použitia výrazových prostriedkov. Záver o nezrozumiteľnosti a nejasnosti právneho úkonu predpokladá, že ani výkladom nemožno dospieť k nepochybnému poznaniu, čo chcel účastník svojím prejavom vôle prejaviť. Dôvod neplatnosti je v odôvodnení rozhodnutia nepreskúmateľný a predčasný. Súd nesprávne vyhodnotil otázku výšky úveru v akej bol poskytnutý. Nevychádzal z toho, čo bolo v zmluve dohodnuté. Pohľadávka na vyplatenie úveru 1.020 EUR bola započítaná oproti pohľadávke žalobcu na odplatu vo výške 146,92 EUR za poskytnutie služby, ktorou bola možnosť odkladu splátok. Záver súdu, že do výpočtu RPMN nebola zahrnutá odplata za poskytnutie možnosti odkladu splátok, je v rozpore s § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z. z., lebo do výpočtu celkových nákladov sa nezapočítajú náklady, ktoré vyplývajú z dojednaní nepredstavujúcich podmienku pre získanie úveru. Údaj o konečnej splatnosti úveru je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru a tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy v zmysle čl. 7, bod 7.1 zmluvných dojednaní. Zmluvná sloboda účastníkov zmluvy zahrňuje nielen právo uzavrieť zmluvu s určitým obsahom, ale aj právo dohodnúť sa na mechanizme vzniku zmluvy. Zmluva obsahuje výšku splátky, termín je splatnosti ako aj počet splátok. Žiadne ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch neukladá v zmluve samostatne uvádzať splátky istiny, splátky úroku a iných poplatkov, zákon hovorí o jednej splátke, z ktorej sa vychádza pri výpočte RPMN. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prevej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. Vedľajší účastník na strane žalovaného vo vyjadrení z 06. 11. 2015 navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Zopakoval, že k uzavretiu zmluvy nedošlo pre vady kontraktačného procesu, pretože nebol akceptovaný návrh žalovaného, uvedený v žiadosti o poskytnutie úveru. V návrhu sa uvádza suma 1.500 EUR a v akceptácii (oznámení veriteľa) je uvedená suma 1.020 EUR, rozdielny je tiež údaj o RPMN. K nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia bola vznesená námietka premlčania. Okrem toho, žalobca uplatnil neprimerane vysoké úroky a poplatky za poskytnutie úveru, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti, preto sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. 6. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie vydal v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (do 30. 06. 2016) a odvolací súd vo veci rozhodol po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) od 01. 07. 2016, ktorý sa vzťahuje aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa 470 ods. 2, veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Nová právna úprava rešpektuje účinok procesných podaní urobených do 30. 06. 2016 v zmysle princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní strán sporu v konaní, ktoré neskončilo za účinnosti skoršej právnej úpravy. 7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP, pretože rozhodnutie je vecne správne. Predmetom konania bolo posúdenie spotrebiteľské vzťahu, teda spor s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy CSP. 8. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. 9. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné, lebo okresný súd správne aplikoval vyššie uvedenú právnu úpravu na ochranu spotrebiteľa a správne vychádzal z toho, že úverová zmluva je absolútne neplatný právny úkon. Posudzovaná zmluva o revolvingovom úvere č. 8500000156 je formulárová spotrebiteľská zmluva, ktorej obsah formuloval žalobca, ale najskôr ju dňa 23. 06. 2010 podpísal žalovaný a žalobca až 24. 06. 2010, kedy žalobca vyhotovil aj oznámenie o schválení úveru dlžníkovi (č. l. 7, 8), ktorého obsah sa nezhoduje s údajmi uvedenými v úverovej zmluve. Dokiaľ zmluvu nepodpísali obe zmluvné strany, išlo o návrh zmluvy, podpísaný spotrebiteľom podľa vopred určených podmienok žalobcu, ktoré žalovaný nemal možnosť ovplyvniť. Oznámenie veriteľa o schválení úveru z 24. 06. 2010 žalovaný ako zmluvná strana nepodpísal, bolo vyhotovené neskôr a nemožno ho považovať za odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami. Z toho dôvodu túto písomnosť, dodatočne vyhotovenú žalobcom nemožno považovať za súčasť zmluvných podmienok dohodnutých v úverovej zmluve, ale za nový návrh, ktorý však už žalovaný spotrebiteľ nepodpísal. Obsah právneho úkonu tak ostal pre spotrebiteľa nejasný a nezrozumiteľný. Žalobca v odvolaní namietal záver súdu prvej inštancie ohľadne nezrozumiteľnosti Zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá sa spája s vonkajšou stránkou prejavu vôle každej zo zmluvných strán a že súd prvej inštancie nerešpektoval zmluvnú slobodu účastníkov zmluvy a ich právo dohodnúť sa na mechanizme vzniku zmluvy. Obsah zmluvy musí byť stranám známy v momente jej uzavretia. Žalobca však v odvolaní nevysvetlil skutočnosť, z čoho mal žalovaný spotrebiteľ poznať obsah zmluvy, ktorý požadoval úver v sume 1.500 EUR, ktorá bola uvedená v návrhu formulárovej zmluvy zo dňa 23. 06. 2010 a tiež revolving vo výške 730,84 EUR. Následne žalobca vykonal v písomnom návrhu podstatnú zmenu, ktorá mala vplyv aj na ďalšie predpísané náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vrátane údaju o RPMN. Žalobca „schválil“ úver iba vo výške 1.020 EUR, a takto schválenú sumu ešte pri výplate spotrebiteľovi jednostranne krátil o sumu 146,92 EUR započítanú na údajnú pohľadávku žalobcu na odplatu za poskytnutie služby, ktorou bola možnosť odkladu splátok. Suma 146,92 EUR za odklad možnosti splátok ale v zmluve nebola vôbec uvedená. V zmluve je tiež uvedená suma poskytnutej čiastky revolvingu 537,76 EUR a v oznámení veriteľa o schválení sa už uvádza iná suma revolvingu 614,08 EUR. Žalobca z uvedených dôvodov nespochybnil záver okresného súdu o nesprávnosti RPMN v neprospech spotrebiteľa ani o tom, že údaje uvedené v úverovej zmluve ohľadom výšky úveru, ako aj výšky RPMN, sú pre bežného spotrebiteľa nejasné a nezrozumiteľné a z toho dôvodu je celá zmluva neplatná podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Ak žalobca tvrdil, že do výpočtu celkových nákladov sa nezapočítajú náklady, ktoré vyplývajú z dojednaní zmluvných strán, ktoré nepredstavujú podmienku pre získanie úveru, nevysvetlil prečo túto podmienku uviedol v bode 8.1 ako súčasť formulárovej zmluvy a nie formou osobitnej dohody zmluvných strán pri uzavretí zmluvy. Odvolací súd považuje za správne aj zistenie okresného súdu, že úverová zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, lebo zo žiadnych zmluvných dojednaní nevyplýva, že oznámenie veriteľa o schválení úveru tvorí neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy. Vzhľadom na dodatočne vyhotovené oznámenie navrhovateľa o schválení úveru, nie je možné z ničoho vyvodiť jednoznačnú vedomosť dlžníka o termínoch a počte mesačných splátok, trvaní zmluvy a o jej konečnej splatnosti. Z uvedených dôvodov považuje odvolací súd za správne zistenia súdu prevej inštancie o absolútnej neplatnosti posudzovanej úverovej zmluvy ako dôsledok neurčitosti a nezrozumiteľnosti právneho úkonu podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Keďže právny úkon je postihnutý absolútnou neplatnosťou, bolo nadbytočné zaoberať sa tým, či zo splátky úveru mohol žalovaný spotrebiteľ zistiť výšku sumy, pripadajúcej na istinu, úroky a iné poplatky, resp. že žalobca nemá právo na zmluvný úrok ani poplatky. Z uvedených dôvodov boli strany povinné vysporiadať právny vzťah ako pri bezdôvodnom obohatení a žalovaný bol povinný žalobcovi vrátiť iba poskytnutú sumu 873,08 EUR. Súd prvej inštancie správne prihliadol, že žalobcovi na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula trojročná objektívna premlčacia doba, ktorá začala plynúť 24. 06. 2010, kedy bola žalovanému suma 873,08 EUR poskytnutá, lebo žaloba bola na súde podaná až 02. 05. 2014. 10. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a preto odvolací súd rozhodol, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania (§ 262 ods. 1 CSP). Na úspechu žalovaného v odvolacom konaní sa podieľal pôvodný vedľajší účastník na strane žalovaného, Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, občianske združenie so sídlom v Bratislave, ktorý vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Z toho dôvodu odvolací súd rozhodol, že uvedený subjekt, ktorý vykonal procesný úkon za účinnosti predošlej právnej úpravy, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 11. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.