Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/199/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711218242 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6711218242.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcov: 1/ G.. E. A., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom P. XX, XXX XX W. 2/ N. A., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom P. XX, XXX XX W., proti žalovaným I/ H. N., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom W. XX, XXX XX T., právne zastúpenej Mgr. Emese Suba, advokátkou, so sídlom Cintorínska 91, 925 70 Trnovec nad Váhom, II/ LS REAL TRADE s. r. o., so sídlom Betliarska 12, 851 07 Bratislava, IČO: 44 593 783, zastúpenému splnomocneným zástupcom G.. T. M., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom W. XXX/X, XXX XX T., III/ U.. W. F., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom W. X, XXX XX W., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 16C/232/2011-394 zo dňa 01. 02. 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 01. 02. 2016 žalobu zamietol (prvý výrok). Ohľadne trov konania okresný súd konštatoval, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (druhý výrok). V odôvodnení rozsudku prvoinštačný súd uviedol, že žalobcovia 1/, 2/ sa žalobou domáhali určenia, že sú v podiele 1/1-ina bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX pre katastrálne územie N., a to: a/ bytu č.X na X.poschodí bytového domu nachádzajúceho sa na ul. H. v obci N., postavený na parcele registra „C“ - parcelné číslo XXXX/X, kat.ú. N., súpisné číslo XXXX, vchod č.XX; b/ spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu o veľkosti podielu 8069/225407; c/ spoluvlastníckemu podielu na pozemku - parcely registra „C“ - parcelné číslo XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parcelné číslo XXXX/X - ostatné plochy o výmere XXXX m2, vo veľkosti podielu 8069/225407; d/ spoluvlastníckeho podielu na pozemku - parcely registra „C“ - parcelné číslo XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 vo veľkosti podielu 1/52; e/ pozemku - parcela registra „C“ parcelné číslo XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2. Z kúpnej zmluvy č. V XXX/XX zo dňa 06. 02. 2007 (ďalej aj ,,kúpna zmluva“) okresný súd zistil, že bola uzatvorená medzi spoločnosťou MOS, s.r.o. ako predávajúcim a žalobcami 1/, 2/ ako kupujúcimi. Predmetom kúpnej zmluvy bol prevod vlastníctva nehnuteľností na LV č.XXXX a LV č.XXXX v kat. ú. N., a to rozostavaný byt č. X, na T. nadzemnom podlaží rozostavaného bytového domu na ul. H., v obci N., súp.č. XXXX, vchod č. XX, o výmere XX,XX m2, postavený na pozemku par.č. C KN č.XXXX/X, kat.ú. N., spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo výške spoluvlastníckeho podielu 8069/225407 na pozemku C KN č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pozemku C KN č.XXXX/X - ostatné plochy o výmere XXXX m2, spoluvlastnícky podiel vo výške 1/52 na pozemku C KN č. XXXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a vonkajšie parkovacie miesto XXX, X/XX, nachádzajúce sa na ulici H., na pozemku C KN č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2. Kúpna cena bola v zmysle článku III. tejto zmluvy stanovená na základe dohody medzi zmluvnými stranami na sumu 1.176.808,- Sk bez DPH, t.j. 1.400.402,- Sk s 19 %-nou DPH. V zmysle článku X. predmetnej zmluvy predávajúci prehlásil, že na predajom dotknutých nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy, vecné bremená a záložné práva, na ktoré by mali kupujúcich upozorniť s výnimkou zákonného záložného práva, ktoré vzniká v zmysle ustanovenia § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov v prospech všetkých ostatných vlastníkov bytov v obytnom dome. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 06. 02. 2007 súd prvej inštancie zistil, že ho vystavila firma MOS, s.r.o. a ktorým bolo potvrdené, že bola prijatá suma 1.400.402,- Sk, ako úhrada za byt č. X,Q. XXXX/XX od žalobcu 1/. Spoločnosť MOS, s.r.o. odstúpila listom zo dňa 27. 12. 2007 adresovaným žalobcom 1/, 2/ od kúpnej zmluvy z dôvodu jej uzavretia v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok. Spoločnosť MOS stav, s.r.o., Rákoš 28, 960 01 Zvolen, IČO: 45 901 988 listom zo dňa 21. 09. 2011 oznámila spoločnosti MOS, s.r.o. a žalobcom 1/, 2/ začatie výkonu záložných práv zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre kat. ú. N., na LV. č.XXXX a na LV č. XXXX pre kat. ú. N., ktorý vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. V XX/XX a pod č. V XXXX/XX. Zo znaleckého posudku č. 19/2015 zo dňa 04. 04. 2015 vyplynulo, že podpisy na kúpnej zmluve zo dňa 06. 02. 2007 nepatria žalobcom 1/, 2/. Písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí, a to: a) písomnosti (spočívajúcu v tom, že obsah právneho úkonu je zachytený v texte listiny) a b) podpisu konajúcej osoby. Obe náležitosti musia byť splnené súčasne, aby išlo o platný písomný právny úkon (§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka - ďalej aj ,,OZ“). Iné okolnosti, ktoré sa týkajú napr. dátumu a miesta podpisu, nemajú vplyv na platnosť právneho úkonu. Vlastný text listiny môže byť vyhotovený ľubovoľným spôsobom. Okrem vlastnej ruky konajúceho môže byť text vyhotovený strojom, tlačou alebo aj rukou inej osoby. Autor textu a podpisujúca osoba nemusia byť - až na zákonom stanovené výnimky - totožné osoby. Zákon v ustanovení § 40 ods. 4 OZ pripúšťa, aby právny úkonom bol urobený modernými komunikačnými metódami (telegraficky, ďalekopisom, elektronickými prostriedkami). Celý písomný právny úkon musí byť pojatý do jednej listiny. Písomnosť musí navonok teda predstavovať jeden uzavretý celok, aby sa zabránilo manipulácii s jeho jednotlivými časťami. Podpis je ďalšou pojmovou náležitosťou písomnej formy prejavu; písomný právny úkon platí až od podpisu konajúcej osoby. Pokiaľ právny úkon, ktorý musí byť písomný, nebol jeho účastníkmi podpísaný, nemôže vyvolať zamýšľané právne následky (to isté platí aj o zmene textu právneho úkonu). Občiansky zákonník v súvislosti s písomným právnym úkonom vo všeobecnosti hovorí len o podpise konajúcej osoby. Možno rozlišovať medzi :a) vlastnoručným podpisom, b) overeným, resp. osvedčeným podpisom, c) podpisom nahradeným mechanickými prostriedkami, d) elektronickým podpisom (včítane vyššej formy ako je zaručený elektronický podpis). Samotný pojem „podpis“ nie je v práve definovaný. Právnu definíciu tohto pojmu podal rakúsky Najvyšší správny súd: „Podpis je zobrazenie písmen bežného písma, z ktorého tretia osoba, ktorá pozná meno podpisujúceho, je schopná ešte toto meno vyčítať z vonkajšej formy písma. Nemožno požadovať, aby podpis bol čitateľný. Avšak musí ísť o charakteristický ťah písma, ktorý podpisujúceho dostatočne individualizuje, vykazuje zodpovedajúce charakteristické znaky a ktorý predstavuje podpis mena.“ Ako už bolo uvedené, zákon kladie rozdielne požiadavky, pokiaľ ide o pisateľa textu listiny a podpisujúceho. Zatiaľ čo v prípade textu listiny všeobecne umožňuje, aby ho napísal ktokoľvek a akýmkoľvek spôsobom (napr. rukou alebo mechanickými prostriedkami), pri podpise vždy striktne vyžaduje podpis konajúcej osoby. Vo vzťahu k podpisu na písomnom právnom úkone (listine) zákon - na rozdiel od samotného textu listiny - výslovne vyžaduje podpis toho, koho takýto právny úkon zaväzuje. Podľa § 40 ods. 3 OZ je písomný právny úkon platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Hoci z citovaného ustanovenia to priamo nevyplýva, podpis na listine sa v súkromnom práve považuje za riadny (osobný), ak je vlastnoručný. Vlastnoručný podpis vyjadruje individuálne a charakteristické znaky rukopisu podpísanej osoby. Súd prvej inštancie mal preukázané, že podpisy na kúpnej zmluve zo dňa 06. 02. 2007 nepatria žalobcom 1/, 2/ ako kupujúcim. V danom prípade je teda kúpna zmluva V XXX/XX zo dňa 06. 02. 2007 uzatvorená medzi spoločnosťou MOS, s.r.o. ako predávajúcim a žalobcami 1/, 2/ ako kupujúcimi absolútne neplatným právnym úkonom. Na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy teda žalobcom 1/, 2/ nemohlo vzniknúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žalobu žalobcov 1/, 2/ zamietol. Keďže kúpna je absolútne neplatným právnym úkonom, súd prvej inštancie potom neskúmal platnosť kúpnej zmluvy V XXXX/XX z 21. 11. 2011 uzavretej medzi žalobcami 1/, 2/ ako predávajúcimi, v mene ktorých konal ako záložný veriteľ MOS stav, s.r.o., so sídlom Rákoš 28, 960 01 Zvolen, IČO : 45 901 988 a žalovanou I/ ako kupujúcou, ani platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi spoločnosťou X. N. H. W., a.s. a právnym predchodcom žalovaného II/ (spoločnosťou MOS stav, s.r.o.). Na základe absolútne neplatného právneho úkonu totiž nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva, pričom ak je prvotná kúpna zmluva neplatná, v prípade ďalšieho prevodu nehnuteľnosti nesvedčí v prospech ďalších nadobúdateľov vlastnícke právo, ktoré by malo byť odvodené od vlastníckeho práva prvého kupujúceho. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva, nakoľko nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ,,O.s.p.“). 2. Proti rozsudku okresného súdu žalobcovia 1/, 2/ podali v zákonnej lehote odvolanie. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní uviedli, že žalobou sa domáhali určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi v podiele 1:1 nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, XXXX a XXXX pre katastrálne územie N.. Spoločnosť MOS, s. r. o., so sídlom Jesenského 15, Zvolen, IČO: 36 063 856, ktorej v relevantnom čase bola spoločníkom žalovaná I/ a konateľom G.. T. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. X, T., v kúpnej zmluve zo dňa 06. 02. 2007 v článku X., v bode 1 výslovne prehlásila, že na nehnuteľnosti neviaznu žiadne ťarchy, vecné bremená a záložné práva s výnimkou zákonného záložného práva. Až následne po nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zistili, že na nehnuteľnosti viazne záložné právo zriadené v prospech spoločnosti X. N. Y. H. W., a. s., so sídlom Q. XX, W., IČO: XX XXX XXX, ktorým bola zabezpečená pohľadávka z úveru poskytnutého spoločnosti MOS, s. r. o., so sídlom Jesenského 15, Zvolen. Spoločnosť MOS, s. r. o., so sídlom Zvolen v rozpore so zákonom nesplnila pohľadávku spoločnosti X. N. Y. H. W., a. s., riadne a včas, a to so zámerom, aby túto nesplnenú pohľadávku „odkúpila“ spoločnosť právneho predchodcu žalovaného 2 (pôvodne obchodné meno MOS stav, s. r. o.), ktorej spoločníkom bola žalovaná I/, za ktorú konal G.. T. M., a to s úmyslom nezákonne sa obohatiť z výkonu záložného práva k nehnuteľnosti. Kúpna cena za prevod vlastníckeho práva bola spoločnosti MOS, s. r. o., so sídlom Zvolen ako predávajúcemu nimi riadne a včas uhradená. Žalovaná I/ im oznámenie o začatí výkonu záložného práva a jeho spôsobe zákonne konformným spôsobom nedoručila. Dňa 28. 11. 2011 bolo zavkladované vlastnícke právo žalovanej I/ k nehnuteľnosti. Žalovaná I/ ich uviedla do omylu v otázke existencie záložného práva k nehnuteľnosti a od nich prevzala osobne kúpnu cenu za nehnuteľnosť. Spoločnosť MOS, s. r. o., v rozpore so zákonom nesplnila pohľadávku spoločnosti X. N. Y. H. W. riadne a včas, ktorú následne odkúpila spoločnosť MOS stav, s. r. o. a následne v rozpore so zákonom zrealizovala záložné právo k nehnuteľnosti. V uvedenej veci orgány činné v trestnom konaní začali trestné konanie za prečin podvodu podľa § 221 Trestného zákona, pričom bola podaná obžaloba na žalovanú I/ a G.. M.. Podľa ich názoru ich žaloba je odôvodnená, pretože kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanou I/ a žalovaným II/, na základe ktorej žalovaný II/ realizoval záložné právo k nehnuteľnosti, je neplatná, a to pre rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy totiž predstavujú „meradlo hodnotenia konkrétnych situácií“, ktoré zodpovedá všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti, či tiež mimoprávny súbor pravidiel správania sa, ktorý je vlastný všeobecne uznávaným vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku. Všeobecné súdy za takýto právny úkon v rozpore s dobrými mravmi považujú úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Zároveň poukázali na to, že okresný súd im odňal možnosť konať pred súdom, keď nevykonal nimi navrhnuté dôkazy (výsluch B. P. v otázke uzatvárania kúpnej zmluvy zo dňa 06. 02. 2007, ktorý bol prítomný pri uzatváraní a podpisovaní kúpnej zmluvy). Nevykonaním tohto dôkazu súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, a teda v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.. Doposiaľ im nebol zákonným spôsobom doručený znalecký posudok č. 19/2015, a preto sa k nemu nemohli vyjadriť. Na pojednávaní dňa 23. 11. 2015 a 11. 01. 2016 neboli riadne predvolaní, pretože v čase doručovania predvolania sa zdržiavali mimo miesta doručenia, a to v obci S. a vo Q. S.. Keďže používajú rôzne druhy podpisov, súdna znalkyňa mala porovnávací materiál pozostávajúci z rôznych druhov ich podpisov, s čím sa súdna znalkyňa ani okresný súd náležite nevysporiadali. Súdna znalkyňa svojvoľne ustanovila, ktoré podpisy s porovnávacieho materiálu sú ich podpismi. Znalecký posudok je z uvedeného dôvodu neúplný, pretože je rovnako možné tvrdiť, že nie všetky porovnávacie podpisy sú ich podpismi a sporné podpisy sú len iný druh podpisov, ktorých spôsob používajú, resp. použili len pri podpise predmetnej kúpnej zmluvy. Porovnávací materiál chceli predložiť na pojednávaní 01. 02. 2016, avšak postupom okresného súdu, keď neboli zákonne predvolaní na pojednávanie, im bolo nezákonne odňaté právo konať, a tým odopreté právo na súdnu ochranu, právo na súdne konanie a boli im odňaté ich procesné práva. Taktiež nimi navrhnutý dôkaz, a to výsluch svedka B. P., ktorý ako svedok svojimi zmyslami bezprostredne vnímal uzatváranie a podpisovanie kúpnej zmluvy, je rozhodujúci v tomto konaní. Súd prvej inštancie ďalej vec nesprávne posúdil, keď sa opieral o údajnú právnu definíciu pojmu „podpis“ vychádzajúc z rozhodnutia rakúskeho Najvyššieho súdu. Tento výklad pojmu je zjavne v rozpore so zákonom. Občiansky zákonník v súvislosti s písomným právnym úkonom vo všeobecnosti hovorí len o podpise konajúcej osoby. Podpisom je len ,,sprítomnený“ úmysel konajúcej osoby sa takýmto spôsobom podpísať a byť podpisom viazaný, pričom zákon nevyžaduje podpis čitateľným menom konajúcej osoby. Je taktiež sporná požiadavka vlastnoručného podpisu, pretože takáto individualizácia autora podpisu je expressis verbis vyžadovaná len vo vzťahu k podpisu závetu alebo podpisu osoby, ktorá nevie čítať, alebo písať. Za vlastnoručný podpis sa preto musia považovať všetky prípady, keď písací prostriedok je vedený rukou konajúceho subjektu. 3. Žalovaní I/, II/ vo svojich vyjadreniach k odvolaniu žalobcov 1/, 2/ navrhli, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Podľa ich názoru žalobcovia 1/, 2/ boli vždy riadne a včas vyrozumení o procesných úkonoch konajúceho súdu, a nie je pravdou, že by okresný súd im odňal právo konať pred súdom. Žalobcovia 1/, 2/ nielen neuniesli dôkazné bremeno, ale svojím obštrukčným konaním bránili okresnému súdu postupovať pri prejednávaní veci plynulo, hlavne, keď nepreberali súdne písomnosti a ani neposkytovali žiadnu ani minimálnu súčinnosť v priebehu znaleckého dokazovania. V predmetnom spore bola kľúčovou otázkou určenie platnosti kúpnej zmluvy, ktorú okresný súd správne vyhodnotil ako absolútne neplatnú a v tomto smere vykonal znalecké dokazovanie. V závere znaleckého posudku č. 19/2015 F.. F.. B. X., znalkyne z odboru písmoznalectva, odvetvie ručné písmo zo dňa 04. 04. 2015 vyplýva, že „podpisy na kúpnej zmluve zo dňa 06. 02. 2017 nepatria žalobcom ako kupujúcim“. Kúpna zmluva teda nebola vyhotovená v písomnej forme. Uviedli, že podpisom sa završuje a uzatvára písomný právny úkon. Pokiaľ právny úkon, ktorý musí byť písomný, nebol jeho účastníkmi podpísaný, nemôže vyvolať zamýšľané právny následky. Nedodržanie zákonom ustanovenej formy právneho úkonu spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť. Na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy nemôže dôjsť k vzniku, k zmene, zániku ani záväzkových ani vecných práva, a teda žalobcom 1/, 2/ nemohlo vzniknúť vlastnícke práva na základe kúpnej zmluvy. Argumentácia žalobcov 1/, 2/ je protirečivá a nelogická, kým zákonná požiadavka platnosti písomného právneho úkonu viazaná na „podpis konajúcej osoby“ je jasná a logická, pričom konajúcou osobou je nepochybne osoba, ktorá je účastníkom právneho úkonu (resp. jej kvalifikovaný zástupca). Žalobcovia 1/, 2/ v konaní nepredložili žiaden dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Nie je pravdou, že by ich uviedli do omylu pri uzatváraní kúpnej zmluvy. Kataster nehnuteľností je prístupný verejnosti a ťarchy k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú. Nemali teda dôvod uvádzať niečo iné, než čo je jednoznačne zaevidované v katastri nehnuteľností a podľa ich názoru žalobcovia 1/, 2/ ako kupujúci si právny stav kupovaného bytu dôsledne preverili. Argumentácia žalobcov 1/, 2/ ohľadne nesplnenia povinnosti spoločnosti MOS, s. r. o. v rozpore so zákonom je účelová a z hľadiska posudzovania zásadných skutkových otázok irelevantná. Podľa ich názoru okresný súd postupoval v súlade s procesnými predpismi, riadne vykonal stranami navrhnuté dôkazy, ktoré boli spôsobilé preukázať tvrdenia strán a z vykonaných dôkazov vyvodil logické závery zodpovedajúce zásadám uvedeným v ust. § 132 O. s. p., pričom odôvodnenie rozsudku okresného súdu je v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. 4. Žalobcovia 1/, 2/ vo svojich následných vyjadreniach k vyjadreniam žalovaných I/, II/ opätovne zopakovali svoje odvolacie argumenty. 5. Žalovaní I/, II/ vo svojich následných vyjadreniach opätovne zopakovali svoje závery z vyjadrenia k odvolaniu. 6. Odvolanie žalobcov 1/, 2/ bolo podané dňa 11. 02. 2016, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 30. 06. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP zachované. 7. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 8. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). 10. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. 11. Pretože odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Akékoľvek ďalšie dôvody uvedené odvolacím súdom na zdôraznenie správnosti rozsudku v odvolaním napadnutom rozsahu, by bolo už len zopakovaním skutkových a právnych dôvodov uvedených súdom prvej inštancie. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcov 1/, 2/ v odvolaní. 12. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalobcov 1/, 2/ odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobcovia 1/, 2/ v odvolacom konaní neuviedli žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohli uplatniť v konaní pred okresným súdom a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 CSP (do 30. 06. 2016 § 205a O.s.p.) na to, aby mohli byť relevantným odvolacím dôvodom. 13. Podľa ustanovenia § 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon (ktorým je bezpochyby kúpna zmluva) je platný len v tom prípade, ak je podpísaný konajúcou osobou. 14. Občiansky zákonník pri niektorých právnych úkonoch vyžaduje, aby boli vykonané v písomnej forme. Inak sa právny úkon považuje za neplatný (§ 40 ods. 1 OZ). 15. Podľa ustanovenia § 46 ods. 1 OZ písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Z uvedeného vyplýva, že zákon vyžaduje písomnú formu len v dvoch prípadoch a to: 1/ písomnú formu vyžaduje zákon, 2/ ak sa na tejto forme dohodli zmluvné strany. Ustanovenie § 46 ods. 1 OZ osobitne zdôrazňuje, že písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľnosti (napr. kúpna zmluva, darovacia zmluva). 16. Písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí, a to: písomnosti a podpisu. Písomný prejav je platný podpisom konajúcej osoby, ktorý na rozdiel od textu písomnosti musí byť zásadne vlastnoručný. Podpis priestorovo a obsahovo uzaviera nielen listinu, ale i samotný písomný právny úkon. Podpis identifikuje konajúcu osobu a súčasne verifikuje obsah jeho prejavu vôle. 17. Odvolací súd (zhodne so záverom prvoinštančného súdu) konštatuje, že kúpna zmluva, na základe ktorej sa žalobcovia 1/, 2/ domáhali určenia vlastníckeho práva, je absolútne neplatným úkonom v zmysle ustanovenia § 40 ods. 3 OZ, pretože nebola verifikovaná vlastnoručnými podpismi žalobcov 1/, 2/. Zo znaleckého posudku č. 19/2015 F.. F.. B. X., znalkyne z odboru písmoznalectva, odvetvie ručné písmo zo dňa 04. 04. 2015 jednoznačne vyplýva, že „podpisy na kúpnej zmluve zo dňa 06. 02. 2017 nepatria žalobcom ako kupujúcim“. 18. Odvolací súd poukazuje na to, že v prípade pojednávania bez prítomnosti strany, za podmienok predpokladaných zákonom, nemôže dôjsť k odňatiu práva strany konať pred súdom a zároveň nie je porušená ani zásada kontradiktórnosti sporového konania, pretože ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. účinn v čase rozhodovania okresného súdu umožňovalo konať v dôvodných prípadoch v neprítomnosti strán (do 30. 06. 2016 účastníkov). 19. Preskúmaním spisu odvolací súd konštatuje, že pokiaľ okresný súd vec na pojednávaní dňa 23. 11. 2015 a 11. 01. 2016 vec prejednal, neodňal tým žalobcom 1/, 2/ možnosť konať pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti sami zbavili tým, že sa na pojednávania nedostavili, hoci boli na pojednávania včas predvolaní. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia 1/, 2/ boli na termín pojednávania konaného dňa 23. 11. 2015 a dňa 11. 01. 2016 riadne a včas predvolaní. 20. Z doručenky týkajúcej sa zásielky okresného súdu - Upovedomenia o odročení pojednávania dňa 23. 10. 2015 na deň 23. 11. 2015 vyplýva, že žalobca 1/ súdnu zásielku neprevzal v odbernej lehote, a to po neúspešnom pokuse o doručenie s výzvou o opakované doručenie dňa 21. 10. 2015, s opakovaným doručením dňa 22. 10. 2015 s dňom uloženia zásielky dňa 22. 10. 2015. Súdna zásielka bola vrátená okresnému súdu dňa 02. 11. 2015 (č.l. 371 spisu). 21. Žalobkyňa 2/ súdnu zásielku obsahujúcu Upovedomenie o odročení pojednávania dňa 23. 10. 2015 na deň 23. 11. 2015 neprevzala v odbernej lehote, a to po neúspešnom pokuse o doručenie s výzvou o opakované doručenie dňa 19. 10. 2015, s opakovaným doručením dňa 20. 10. 2015 s dňom uloženia zásielky dňa 20. 10. 2015. Zásielka súdu bola vrátená okresnému súdu dňa 02. 11. 2015 (č.l. 368 spisu). Pojednávanie dňa 23. 11. 2015 bolo odročené bez otvorenia pojednávania na deň 11. 01. 2016. 22. Z doručenky týkajúcej sa súdnej zásielky - Predvolanie na termín pojednávania dňa 11. 01. 2016 vyplýva, že žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ súdnu zásielku neprevzali v odbernej lehote, a to po neúspešnom pokuse o doručenie s výzvou o opakované doručenie dňa 23. 12. 2015, s opakovaným doručením dňa 28. 12. 2015 s dňom uloženia zásielky dňa 28. 12. 2015 a vrátením zásielky okresnému súdu dňa 07. 01. 2015 (č.l. 383, 384 spisu). 23. Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že žalobcom 1/, 2/ bol doručený znalecký posudok č. 19/2015 F.. F.. B. X., znalkyne z odboru písmoznalectva, odvetvie ručné písmo zo dňa 04. 04. 2015 s výzvou okresného súdu zo dňa 07. 05. 2015 s možnosťou k nemu sa vyjadriť k nemu v lehote 7 dní (č.l. 333 spisu), pričom žalobcovia 1/, 2/ súdnu zásielku obsahujúcu znalecký posudok a výzvu súdu v odbernej lehote neprevzali po neúspešnom pokuse o doručenie s výzvou o opakované doručenie dňa 13. 05. 2015 (u žalobcu 1/) a dňa 02. 07. 2015 (u žalobkyne 2/), s opakovaným doručením dňa 14. 05. 2015 (u žalobcu 1/) a dňa 03. 07. 2015 (u žalobkyne 2/), s dňom uloženia zásielky dňa 14. 05. 2015 (u žalobcu 1/) a dňa 03. 07. 2015 (u žalobkyne 2/) a vrátením zásielky okresnému súdu dňa 04. 06. 2015 a dňa 24. 07. 2015 (viď č.l. 335, 341 spisu). 24. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia 1/, 2/ si súdne zásielky počas ich uloženia nevyzdvihli, preto po vrátení zásielky súdu nastala tzv. fikcia doručenia. Fikciou doručenia v uvedenom prípade je právna fikcia, že neprevzatá písomnosť bola doručená dňom, keď bola zásielka vrátená okresného súdu. Žalobcovia 1/, 2/ v rámci prvoinštančného konania ani v rámci odvolacieho konania neuviedli žiadne skutočnosti, ktorými by vyvrátili domnienku fikcie doručenia súdnych zásielok. 25. V odvolacom konaní žalobcovia 1/, 2/ síce predložili odvolaciemu súdu Čestné prehlásenie U. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XX, W. datovaného ku dňu 02. 02. 2016 a Porovnávacie podpisy vytvorené G.. E. A. a N. A. dňa 05. 01. 2016, avšak odvolací súd na ne nemohol prihliadnuť, keďže išlo o dôkazy, ktoré žalobcovi 1/, 2/ mohli objektívne uplatniť pred okresným súdom, a teda nespĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 CSP. 26. Z obsahu spisu odvolací súd ďalej zistil, že zo strany žalobcov 1/, 2/ došlo k početným obštrukciám, keď nepreberali zásielky súdu, vôbec neposkytli súdnej znalkyni súčinnosť F.. F.. B. X. v zmysle právoplatného a vykonateľného uznesenia č.k. 16C/232/2011-187 zo dňa 13. 05. 2013 (napriek opakovaným urgenciám zo strany súdnej znalkyne i okresnému súdu), a teda v dôsledku správania sa žalobcov 1/, 2/ súdna znalkyňa vyhotovila znalecký posudok až dňa 04. 04. 2015 vychádzajúc z porovnávacích materiálov žalobcov 1/, 2/ špecifikovaných súdnou znalkyňou v znaleckom posudku. Znalecký posudok žalobcovia 1/, 2/ nespochybnili v rámci prvoinštančného konania, nevzniesli voči nemu žiadne námietky, súd prvej inštancie potom správne pri svojom rozhodovaní vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania, ktoré nebolo spochybnené žiadnou stranou. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že odvolacie argumenty žalobcov 1/, 2/ týkajúce sa znaleckého dokazovania sú všeobecného charakteru, a teda žiadnym spôsobom nie sú spôsobilé privodiť iný záver než, že znalecké dokazovanie bolo vykonané legitímnym spôsobom. 27. V súvislosti s nevykonaním dokazovania žalobcami 1/, 2/ navrhnutého svedka (B. P.) odvolací súd poukazuje na to, že Občiansky súdny poriadok ukladal účastníkom konania (od 01. 07. 2016 stranám) povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. však súd rozhodoval o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná, čo platí i podľa Civilného sporového poriadku. To znamená, že súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov preto nie je vadou spôsobujúcou strane konania odňatie možnosti konať pred súdom a zakladajúcou tým prípustnosť dovolania. (porovnaj aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 37/1993 a pod R 125/1999). Odňatie možnosti konať pred súdom s následkom prípustnosti dovolania nezakladá bez ďalšieho ani prípadná skutočnosť, že by bolo možné mať výhrady voči dôvodom, pre ktoré súd navrhnuté dôkazy nevykonal. (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. apríla 2012, sp. zn. 6 Cdo 51/2012). 28. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že po vykonaní znaleckého dokazovania už výsluch žalobcami 1/, 2/ navrhnutého svedka bol nadbytočný a nehospodárny. 29. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 CSP). 30. Pretože súd prvej inštancie konštatoval vo výroku rozsudku, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.), o trovách konania (vrátane trov odvolacieho konania) rozhodne súd prvej inštancie. 31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).