Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/23/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201322 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:1017201322.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobcu: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbová 2, 837 52 Bratislava, IČO: 00 165 565, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, IČO: 00 151 742, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/010596/2017-243/1037 zo dňa 18.07.2017, takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie žalovaného Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/010596/2017-243/1037 zo dňa 18. júla 2017 a rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa Úradu vládneho auditu Zvolen č. 16/0551/17/001 zo dňa 19. januára 2017 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume, aká bude určená v uznesení vydanom súdom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. U žalobcu, ako u riadiaceho orgánu pre Operačný program Zdravotníctvo, bol na základe poverenia ministra financií SR č. MF/009051/2015-1425 zo dňa 12.02.2015 v znení dodatku č. 1 zo dňa 12.03.2015, dodatku č. 2 zo dňa 09.06.2015 a dodatku č. 3 zo dňa 15.07.2015, vykonaný vládny audit č. Z Účelom vládneho auditu bolo získanie uistenia o oprávnenosti výdavkov na vybranej vzorke operácií Operačného programu Zdravotníctvo. 2. Vládnym auditom bola overovaná zásada riadneho finančného hospodárenia (hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť) na projektoch : 1. - komplexná rekonštrukcia operačných sál, urgentného príjmu a centrálnej sterilizácie Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica. Na tento projekt bol poskytnutý nenávratný finančný príspevok na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 4X/XXXX/ OPZ-F. zo dňa 07.07.2010 v znení dodatkov, uzavretej medzi žalobcom ako poskytovateľom a Fakultnou nemocnicou s poliklinikou F. D. Roosevelta, Banská Bystrica ako prijímateľom. 2. - rekonštrukcia časti Nemocnice s poliklinikou v Novom Meste nad Váhom, n. o., Nové Mesto nad Váhom. Za účelom realizácie projektu bola uzavretá Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. XX/XXXX/OPZ-ZXXXXXXXXXXXXX zo dňa 07.07.2010 v znení dodatkov, uzavretá medzi žalobcom ako poskytovateľom a Nemocnicou s poliklinikou Nové Mesto nad Váhom, n. o., Nové Mesto nad Váhom ako prijímateľom . 3. O výsledku auditu bola spracovaná správa. Následne bolo žalobcovi Úradom vládneho auditu Zvolen (orgán verejnej správy prvého stupňa) oznámené začatie administratívneho konania, týkajúceho sa vyvodenia zodpovednosti za nedostatky zistené pri vládnom audite. 4. Prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. 16/0551/17/001 zo dňa 19.01.2017 rozhodol, že žalobca sa dopustil správneho deliktu - porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy), pretože poskytol verejné prostriedky nad rámec oprávnenia. Za uvedený správny delikt bola žalobcovi uložená sankcia podľa § 31 ods. 4 Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, a to povinnosť odviesť finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny v sume 1 182 556,49 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, a to čiastku 1 005 173,02 Eur ako prostriedky Európskej únie a sumu 177 383,47 Eur ako prostriedky štátneho rozpočtu SR. V prípade nezaplatenia odvodu v stanovenom termíne bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou odvodu. 5. Prvostupňový orgán verejnej správy svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že u žalobcu bol vykonaný vládny audit a z jeho záverov vyplývalo, že sa dopustil porušenia rozpočtovej disciplíny. Žalobca mal poskytnúť v rokoch 2013 a 2014 prijímateľovi Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. XX/XXXX/OPZ- ZXXXXXXXXXXXXX zo dňa 07.07.2010 v znení dodatkov a žiadostí o platbu č. XXXXXXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXXXXXX, a v roku 2013 prijímateľovi Nemocnica s poliklinikou Nové Mesto nad Váhom, n.o., na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. XX/XXXX/OPZ-ZXXXXXXXXXXXXX zo dňa 07.07.2010 v znení dodatkov a žiadosti o platbu č. XXXXXXXXXXXXXX, finančné prostriedky Európskeho fondu regionálneho rozvoja a štátneho rozpočtu SR. Pri poskytnutí verejných prostriedkov bola zo strany Ministerstva zdravotníctva SR / žalobcu nedostatočne vykonaná administratívna kontrola žiadostí o platbu, v dôsledku čoho boli schválené a následne preplatené výdavky, ktoré boli na základe znaleckých posudkov vyčíslené ako nehospodárne, a teda nespĺňali zásadu riadneho finančného hospodárenia, definovanú v čl. 30 bod 1 a 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, EURATOM) č. 966/2012 zo dňa 25.10.2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (ďalej len nariadenie č. 966/2012) a kritériá oprávnenosti upravené v čl. 126 bod 2 písm. f) nariadenia č. 966/2012, v bode 1.1.2.7 Programového manuálu Operačného programu Zdravotníctvo v platnom znení a v čl. 14 bod 1 písm. d) Všeobecných zmluvných podmienok. Nedostatočnou administratívnou kontrolou žiadostí o platbu došlo k porušeniu § 19 ods. 6 Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy v spojení s čl. 60 písm. b) Nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 zo dňa 11.07.2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/199 (ďalej len nariadenie č. 1083/2006), čl. 13 bod 2 Nariadenia Komisie (ES) č. 1828/2006 zo dňa 08.12.2016, ktorým sa stanovujú vykonávacie pravidlá nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde, a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja (ďalej len nariadenie č. 1828/2006), bodu 5.3 v spojení s bodmi 5.2.1.1 a 5.2.1.3. Interného manuálu procedúr Riadiaceho orgánu pre Operačný program Zdravotníctvo, časť Odbor implementácie projektov v platnom znení, § 24b ods. 2 písm. c) zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 528/2008 Z. z.), § 9 ods. 1 zákona č. 502/2001 Z.z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 502/2001 Z.z.), bodu 2.3 zmlúv o poskytnutí nenávratného finančného príspevku a čl. 16 bod 1.9 v spojení s bodom 1.10 Všeobecných zmluvných podmienok. 6. Prvostupňový orgán verejnej správy vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že pri výkone vládneho auditu orgán auditu za účelom overenia dodržiavania zásady riadneho finančného hospodárenia využil podľa § 35f ods. 1 zákona č. 502/2001 Z.z. inštitút prizvanej osoby, t. j. znalca, ktorého výber bol uskutočnený formou prieskumu trhu. Poukázal na závery znaleckého posudku č. 7/2015 zo dňa 04.09.2015 v znení jeho doplnenia č. 1/2015 zo dňa 27.10.2015, vypracovaného znalcom s ev. č. 11079 (911484), ako znalcom pre odbor: Elektrotechnika, odvetvie: Elektroenergetické stroje a zariadenia, Elektronika, Odhad hodnoty elektrotechnických zariadení a elektroniky, Riadiaca technika, výpočtový technika (hardware). V uvedenom znaleckom posudku bola všeobecná hodnota 19-tich položiek zdravotníckej technológie - II. etapa (bližšie popísané v časti 4.A.3, v bode 4.A.1.001 na stranách 49 - 52 správy z vládneho auditu) stanovená znalcom v sume 2 246 226,- Eur. Uvedené položky zdravotníckej technológie boli Fakultnou nemocnicou s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica fakturované v sume 3 391 496,40 Eur a žalobca v takejto výške tieto výdavky uznal ako oprávnené a poskytol na ne nenávratný finančný príspevok. Prvostupňový orgán verejnej správy rozdiel medzi poskytnutým nenávratným finančným príspevkom a všeobecnou hodnotou 19-tich položiek zdravotníckej technológie - II. etapa stanovenou znalcom, vyčíslil na sumu 1 145 270,40 Eur, ako neprimerané výdavky (nezodpovedajúce obvyklým cenám v danom mieste a čase), vynaložené v rozpore s princípmi hospodárnosti, ktoré nespĺňajú zásadu riadneho finančného hospodárenia definovanú v čl. 30 bod 1 a 2 nariadenia č. 966/2012 a kritériá oprávnenosti upravené v čl. 126 bod 2 písm. f) nariadenia č. 966/2012, v bode 1.1.2.7 Programového manuálu a v čl. 14 bod 1 písm. d) Všeobecných zmluvných podmienok. Podľa Úradu vládneho auditu žalobca nedostatočne vykonal administratívnu kontrolu a schválil výdavky za 19 položiek zdravotníckej technológie - II. etapa, ktorých ceny nezodpovedali cenám bežným na trhu v čase ich vzniku a v mieste ich vzniku, a následne poskytol na ich úhradu nenávratný finančný príspevok, čím došlo k poskytnutiu verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia (973.479,84 Eur z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a 171.790,56 Eur zo štátneho rozpočtu SR). 7. Vo vzťahu k prijímateľovi nenávratného finančného príspevku Nemocnica s poliklinikou Nové Mesto nad Váhom, n. o., prvostupňový orgán verejnej správy odkázal na závery znaleckého posudku č. 3/2015 zo dňa 03.07.2015 znaleckej organizácie CENEKON, spol. s r. o., Bratislava, zapísanej v zozname znalcov s ev. č. XXXXXX, ako znalcom pre odbor: Stavebníctvo, odvetvie: Odhad hodnoty nehnuteľnosti, Odhad hodnoty stavebných prác. V závere uvedeného znaleckého posudku bolo konštatované, že v percentuálnom vyjadrení bol náklad v súťažnom rozpočte v preverovaných položkách nadhodnotený o 31,4 %. Náklady sa týkali stavebných prác vykonaných spoločnosťou JS Consult service, s. r. o., Žilina, za stavebné práce. Prvostupňový orgán verejnej správy percento uvedené v znaleckom posudku použil pri výpočte neprimeraných výdavkov, ktoré boli vyčíslené v sume 47 182,31 Eur (31,4 % z celkovej sumy 150 262,14 Eur), a to ako výdavky nezodpovedajúce obvyklým cenám v danom mieste a čase, vynaložené v rozpore s princípmi hospodárnosti, ktoré nespĺňajú zásadu riadneho finančného hospodárenia, definovanú v čl. 30 bod 1 a 2 nariadenia č. 966/2012 a kritériá oprávnenosti upravené v čl. 126 bod 2 písm. f) nariadenia č. 966/2012, v bode 1.1.2.7 Programového manuálu a v čl. 14 bod 1 písm. d) Všeobecných zmluvných podmienok. Pri výpočte sumy porušenia finančnej disciplíny Úrad vládneho auditu vzal do úvahy finančnú opravu vo výške 5 % - v sume 7 537,11 Eur, ktorá bola uplatnená certifikačným orgánom. Po uplatnení finančnej korekcie tak bolo stanovené porušenie finančnej disciplíny v sume 37 286,09 Eur (z toho z Európskeho fondu regionálneho rozvoja vo výške 31 693,18 Eur a zo štátneho rozpočtu SR 5 592,91 Eur). Prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že žalobca nedostatočne vykonal administratívnu kontrolu, čím schválil výdavky za stavebné práce / tovary, ktorých ceny nezodpovedali cenám bežných na trhu v čase ich vzniku a v mieste ich vzniku a následne poskytol na ich úhradu nenávratný finančný príspevok, čím došlo k poskytnutiu verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia. 8. K vyjadreniu žalobcu, ktoré bolo predložené v priebehu administratívneho konania, prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že aj keď boli splnené opatrenia na nápravu nedostatkov konštatované v zápise z dokumentárneho overenia zo dňa 23.02.2016, tieto boli prijaté na úrovni prijímateľov a ich cieľom bolo zamedziť nehospodárnemu použitiu verejných prostriedkov pri realizácii ďalších projektov. Nedostatky, za ktoré bola ukladaná sankcia, sa ale týkali nedostatočne vykonanej administratívnej kontroly zo strany žalobcu pri poskytnutí nenávratného finančného príspevku. 9. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že bolo vykonané verejné obstarávanie a zákazku dodal dodávateľ, ktorý predložil cenovú ponuku najnižšiu v príslušnom mieste a čase, v súlade so súťažnými podmienkami, prvostupňový orgán verejnej správy k tejto námietke uviedol, že žalobca nemôže svoju povinnosť overovať hospodárnosť preniesť na prijímateľov prostredníctvom verejného obstarávania. Povinnosť poskytovateľa overovať hospodárnosť a poskytnúť finančné prostriedky len na úhradu výdavkov, ktoré spĺňajú zásadu hospodárnosti, je jednoznačne definovaná nariadeniami Európskych spoločenstiev, všeobecne záväznými právnymi predpismi SR a zmluvami o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Riadiaci orgán je povinný overovať hospodárnosť nielen vo fáze realizácie projektu počas administratívnej kontroly žiadosti o príspevok, ale aj počas hodnotenia žiadosti o platbu a počas odborného hodnotenia žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, to znamená pred uzatvorením zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku a schválením rozpočtu, kedy odborní hodnotitelia majú právo posúdiť hospodárnosť výdavkov. Z predložených hodnotiacich hárkov z odborného hodnotenia projektov nebolo zrejmé, akým spôsobom bola hospodárnosť overená v tejto fáze implementácie projektov. 10. Ďalej Úrad vládneho auditu poukázal na to, že v rámci certifikačného overovania bolo zistené pochybenie žalobcu, keď v príručke pre žiadateľa o nenávratný finančný príspevok, ako aj v čl. 2 bod 3 Všeobecných zmluvných podmienok, určil pre prijímateľov podmienku, aby sa realizovali maximálne dve verejné obstarávania, a to jedno verejné obstarávanie na stavebný dozor a druhé verejné obstarávanie na všetky ostatné aktivity projektu, t. j. že nebolo možné rozdeliť predmet obstarávania na stavebné práce, dodávku tovarov (prístrojov, zariadení) a poskytovanie služieb. Nezrovnalosť za spojenie zákaziek predstavovala, podľa záverov certifikačného overovania, riziko obmedzovania hospodárskej súťaže, ktoré sa mohlo premietnuť do porušenia princípov verejného obstarávania a mohlo mať dopad na oprávnenosť výdavkov nárokovaných z Operačného programu Zdravotníctvo. 11. Úrad pre verejné obstarávanie v rámci svojich kompetencií overuje súlad procesu verejného obstarávania so zákonom č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon č. 25/2006 Z.z.) a nie hospodárnosť jednotlivých výdavkov. Z tohto dôvodu považoval prvostupňový orgán verejnej správy poukaz na audit vykonaný Úradom pre verejné obstarávanie za irelevantný. 12. Vo vzťahu k ukladaniu sankcií uviedol, že sankcia za porušenie finančnej disciplíny je v Zákone o rozpočtových pravidlách verejnej správy pevne stanovená, preto nebolo možné zohľadniť žiadne skutočnosti, ktoré uvádzal žalobca vo svojom vyjadrení. 13. V závere rozhodnutia Úrad vládneho auditu konštatoval, že žalobca napriek tomu, že povinnosť overovať hospodárnosť podľa nariadení Európskych spoločenstiev a všeobecne záväzných právnych predpisov SR implementoval do svojich interných a programových manuálov, ako aj do zmlúv o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, jej dôsledné vykonávanie pri poskytovaní verejných prostriedkov nezabezpečil, v dôsledku čoho došlo k poskytnutiu verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia. 14. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný a rozhodnutím č. MF/010596/2017-243/1037 zo dňa 18.07.2017 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 15. K odvolacím námietkam žalobcu uviedol: 16. Povinnosť overovať hospodárnosť je jednoznačne definovaná v nariadeniach EÚ, ako aj v právnych predpisoch SR, pričom je na jednotlivých subjektoch, aby si vo svojich interných aktoch zadefinovali konkrétne postupy pre zabezpečenie uvedenej zákonnej povinnosti. Výsledky vládnych auditov č. Z a č. Z neboli odstúpené na konanie o uložení sankcie za porušenie finančnej disciplíny, teda nebolo vydané rozhodnutie v predmetnej veci, a preto nebolo možné tieto prípady posudzovať ako obdobné. Prvostupňový orgán verejnej správy sa vysporiadal aj so zápisom z dokumentárneho overenia zo dňa 23.02.2016. 17. Prvostupňový orgán verejnej správy vyhovel žiadosti žalobcu o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia a žalobca sa k danej veci pred vydaním rozhodnutia vyjadril. Výsledky z vládneho auditu mal žalobca už v čase ukončenia vládneho auditu, pričom správne konanie o uložení sankcie bolo začaté takmer po roku od ukončenia vládneho auditu. Preto nedošlo k porušeniu práva na vyjadrenie a na oboznámenie sa so skutkovým a právnym stavom veci (zásada súčinnosti). 18. K námietkam o vykonanom znaleckom dokazovaní uviedol, že výber znalca bol uskutočnený auditujúcim orgánom formou prieskumu trhu a správny orgán nie je oprávnený posudzovať správnosť (závery) znaleckého posudku. Správny orgán len hodnotí, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom. Správny orgán preto nemôže svojvoľne označiť znalecký posudok za nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky. Pokiaľ žalobca spochybňoval výber, prípadne postup znalca, mal možnosť dať si vypracovať vlastný znalecký posudok, resp. podať podnet na preskúmanie postupu znalca. 19. Žalobca ako poskytovateľ nenávratných finančných príspevkov nemôže svoju povinnosť overovať hospodárnosť preniesť na prijímateľov prostredníctvom uskutočneného verejného obstarávania. V rámci certifikačného overovania bolo zistené pochybenie žalobcu, keď v príručke pre žiadateľov o nenávratný finančný príspevok, ako aj v čl. 2 bod 3 Všeobecných zmluvných podmienok, určil pre prijímateľov podmienku, aby realizovali maximálne dve verejné obstarávania. Takýto postup predstavoval riziko obmedzovania hospodárskej súťaže, ktoré sa mohlo premietnuť do porušenia princípov verejného obstarávania a mohlo mať dopad na oprávnenosť výdavkov nárokovaných z Operačného programu Zdravotníctvo. 20. Uskutočnenie obhliadky priamo na mieste nebolo potrebné, pretože stav realizácie projektov bol overený auditujúcim orgánom počas vládneho auditu. Všeobecná hodnota položiek zdravotníckej technológie, resp. primeranosť cien stavebných prác / tovarov, bola stanovená znalcami v príslušnom odbore, preto predložené znalecké posudky je možné a potrebné považovať za hodnoverný dôkaz preukazujúci porušenie zásady hospodárnosti v nadväznosti na porušenie finančnej disciplíny. 21. Rozhodujúcou skutočnosťou bolo, že zo strany žalobcu, ako riadiaceho orgánu pre oblasť Zdravotníctvo, bola nedostatočne vykonaná administratívna kontrola žiadostí o platbu, v dôsledku čoho boli schválené a následne preplatené výdavky, ktoré boli na základe znaleckých posudkov vyčíslené ako nehospodárne. 22. Správnou žalobou, osobne podanou dňa 02.08.2017 na Krajskom súde v Bratislave, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy a ich zrušenia. Vec bola vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/183/2017. Uznesením č.k. 1S/183/2017 - 337 zo dňa 02.11.2017 Krajský súd v Bratislave na základe námietky žalovaného postúpil vec Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako súdu miestne príslušnému (§ 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku - ďalej len SSP). 23. Žalobca v správnej žalobe namietal porušenie zásady zákonnosti s odkazom na § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, formálne nedostatky výroku rozhodnutia a nedostatočné zistenie skutkového stavu veci. Zdôraznil dôležitosť výrokovej časti rozhodnutia a požiadavku na jeho určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť. V oznámení o začatí správneho konania bolo uvedené, že na základe výsledku vládneho auditu č. Z bolo zistené porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, teda že došlo k poskytnutiu verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým došlo k vyššiemu čerpaniu finančných prostriedkov. Výrok prvostupňového rozhodnutia potom obsahoval rozšírenie skutkovej podstaty, ktorej sa mal žalobca dopustiť. Oznámeniu o začatí správneho konania zodpovedalo aj vyjadrenie žalobcu zo dňa 30.12.2016. V prvostupňovom rozhodnutí bolo následne konštatované porušenie týkajúce sa nedostatočnej vykonanej administratívnej kontroly žiadostí o platbu s odkazom na nariadenia č. 966/2010, č. 1083/2006 a č. 1828/2006, na Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy, na interný manuál procedúr Riadiaceho orgánu pre Operačný program Zdravotníctvo, na zákon č. 528/2008 Z.z. a zákon č. 502/2001 Z.z. Týmto bolo žalobcovi odňaté jeho právo vyjadriť sa k vytýkaným porušeniam, k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia. 24. Žalobca uviedol, že administratívne kontroly, ktoré sa týkali žiadostí o platbu č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 02.08.2013, č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 19.08.2013 a č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 03.10.2013, ktoré sa týkali prijímateľa Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica a žiadosti o platbu č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 30.04.2014, ktorá sa týkala prijímateľa Nemocnica s poliklinikou Nové Mesto nad Váhom, n. o., boli vykonané. Predmetom týchto kontrol bolo overenie splnenia podmienok poskytnutia pomoci a zároveň hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti použitia podpory. Žalobca zdôraznil, že cieľom administratívnej kontroly žiadosti o platbu je najmä kontrola oprávnenosti a reálnosti výdavkov nárokovaných v žiadosti o platbu. Orgán verejnej správy len všeobecne konštatoval, že nebola dostatočne vykonaná administratívna kontrola, pretože v kontrolných záznamoch žalobca uviedol, že výdavky prijímateľov sú oprávnené, v súlade s príslušnou zmluvou. Pri správnom trestaní musí byť stanovený objekt skutkovej podstaty a podmienky, ktoré ak budú porušené, naplní sa objektívna zodpovednosť. Takéto podmienky naplnenia znakov nedostatočne vykonanej administratívnej kontroly neboli stanovené. Bolo vykonaných niekoľko auditov zo strany žalovaného, aj Úradu pre verejné obstarávanie, a neboli zistené žiadne nedostatky. Žalovaný vykonal audity č. Z a č. Z ktoré sa týkali predmetných platieb a nebolo konštatované porušenie. Nie je zrejmé, podľa akých pravidiel postupoval žalovaný pri audite č. Z Správne orgány by mali postupovať rovnako, v súlade so zásadou legitímnych očakávaní. 25. V zápise z dokumentárneho overenia zo dňa 23.02.2016 sa konštatuje, že žalobca zohľadnil odporúčanie uvedené v čiastkovej správe z auditu a prijal adekvátne opatrenia. Ak nedostatky odstránil, už to nemôže byť opätovne sankcionované. 26. Úrad vládneho auditu neuviedol, prečo nemôže prihliadať na dokumentárne overenie Úradu pre verejné obstarávanie, pričom pri obstarávaní dotknutých tovarov a služieb sa musí postupovať práve podľa zákona o verejnom obstarávaní č. 25/2006 Z.z. 27. V čase vykonávania kontrol neboli stanovené postupy a spôsob, ako v procese kontroly žiadostí o platbu stanovovať ad hoc primeranú cenu za tovary a služby, keďže táto je stanovená výsledkom verejného obstarávania pri prihliadnutí na objem finančných prostriedkov, ktoré sú schválené v konaní o žiadosti o nenávratný finančný prostriedok. Pri absencii všeobecne záväzného právneho predpisu alebo metodického usmernenia, týkajúceho sa kontroly cien, nebolo možné od žalobcu požadovať splnenie takých povinností. 28. Znalecké posudky č. X/XXXX a č. X/XXXX, týkajúce sa platieb Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, neboli vypracované korektne, nakoľko neboli zohľadnené faktory z odboru ekonomika a stavebníctvo, ktoré súviseli s dodaním tovarov a služieb a tvoria tak integrálnu súčasť cenotvorby, pretože dielo sa realizuje ako celok. Je neprípustné stanovovať primerané ceny na základe databázy dát, ktoré nemajú jednoznačne smerný charakter. 29. Preverované platby boli poskytnuté v rozsahu uzavretých zmlúv s úspešnými uchádzačmi, ktorí predložili najvýhodnejšiu, resp. najnižšiu ponuku v rámci verejného obstarávania v súlade so súťažnými podmienkami. Verejné obstarávanie podliehalo overeniu zo strany Úradu pre verejné obstarávanie a podľa záznamu o kontrole č. XXXXX-XXXX/XXXX-Ok/X neboli zistené porušenia zákona o verejnom obstarávaní a tovary a služby boli skutočne vynaložené. Verejnou súťažou sa zabezpečila hospodárnosť. 30. Žalobnými námietkami žalobca v podstate namietal nezákonnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutí, nedostatky výroku prvostupňového rozhodnutia (najmä formálno-právne nedostatky), porušenie základných zásad správneho konania (§ 3 Správneho poriadku), porušenie zásady zákonnosti a súčinnosti, nedostatočné zistenie skutkového stavu a porušenie práva vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. 31. K žalobe sa vyjadril žalovaný a uviedol: 32. Správa z vládneho auditu obsahovala popis zistení spolu s uvedením porušení povinností vyplývajúcich z nariadení EÚ, z predpisov SR a zmlúv, preto žalobca mal vedomosť o podkladoch pre začatie správneho konania. Správny orgán vychádza zo zásady prezumpcie neviny, preto v oznámení o začatí konania nemôže vysloviť jednoznačný právny záver vecí. Rozhodnutie, ako výsledok administratívneho konania, je vydané až po úplnom a presnom zistení skutočného stavu veci, za účelom čoho sa obstarávajú dôkazy, ktoré sú následne hodnotené. Záver, ku ktorému správne orgány dospejú, potom uvedú v odôvodnení rozhodnutia. Žalobcovi bolo oznámené začatie správneho konania a bol upozornený, že mu prislúchajú všetky práva a povinnosti podľa § 18 až § 45 Správneho poriadku, a to aj, že má možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k podkladu rozhodnutia a spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Žalobca požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie, orgán verejnej správy prvého stupňa mu lehotu predĺžil a oznámil mu, že rozhodnutie bude vydané v lehote 60 dní od začatia správneho konania. Po tom, ako žalobca oznámil, že sa pre rozsiahlosť a bezprecedentnosť problematiky vyjadrí v priebehu lehoty na vydanie rozhodnutia, prvostupňový orgán verejnej správy žalobcu požiadal, aby sa vyjadril najneskôr do 31.12.2016. Žalobca sa vyjadril listom zo dňa 30.12.2016. Žalobcovi tak nebola odňatá možnosť vyjadriť sa k porušeniam vyplývajúcim z prvostupňového rozhodnutia. Žalobca nevyužil svoje právo nazerať do spisu a navrhovať dôkazy. Záver z vládneho auditu mu bol známy z ukončenia vládneho auditu a správne konanie bolo začaté takmer po roku od ukončenia vládneho auditu. 33. K námietke o postupoch pri vládnych auditoch č. Z a č. Z žalovaný uviedol, že Európskou komisiou bolo orgánu auditu vyčítané, že neoveruje dostatočne, či riadiace orgány dostatočne overujú hospodárnosť, preto orgán auditu začal využívať znalcov a upravil si (po auditoch č. Z a č. Z a pred auditom č. Z metodiku overovania. Prvýkrát sa táto metodika použila v rámci Operačného programu Zdravotníctvo na audit č. Z 34. Zo zápisu z dokumentárneho overenia zo dňa 23.02.2016 vyplýva, že sa vzťahuje na splnenie opatrení na nápravu nedostatkov zistených na úrovni prijímateľov, pričom nedostatky vytýkané v rozhodnutí sa týkajú nedostatočne vykonanej administratívnej kontroly na úrovni poskytovateľa. 35. Znalec nebol ustanovený prvostupňovým orgánom verejnej správy, ale orgánom auditu po prieskume trhu. Žalobca mal o znaleckých posudkoch vedomosť, na prerokovaní predbežnej správy sa mal možnosť k nim vyjadriť. Správny orgán nie je oprávnený posudzovať správnosť (závery) znaleckých posudkov. Hodnotí len, či znalecký posudok zodpovedá zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z vykonaných dôkazov. Správny orgán nemôže znalecký posudok označiť za nesprávny alebo ho nahradiť vlastným posúdením. Ak žalobca spochybňuje výber znalca, resp. postup znalca, mohol si dať vypracovať vlastný znalecký posudok. 36. Pre zabezpečenie hospodárnosti (t. j. minimalizácia nákladov na vykonanie činností alebo obstaranie tovarov, prác a služieb v správnom čase pri zachovaní ich primeranej úrovne a kvality) pri vynakladaní verejných prostriedkov, je povinnosť prijímateľov postupovať podľa zákona č. 25/2006 Z.z. len jedným z kritérií. Žalobca ako riadiaci orgán nemôže svoju povinnosť overovať hospodárnosť preniesť na prijímateľov cez uskutočnenie verejného obstarávania, ale musí overovať hospodárnosť sám. Žalovaný ešte poukázal na výsledky certifikačného overovania, kde boli žalobcovi vytýkané nedostatky v príručke pre žiadateľov o nenávratný finančný príspevok a vo všeobecných zmluvných podmienkach, a to ohľadne určenia podmienok verejných obstarávaní. 37. Podľa žalovaného sú preskúmavané rozhodnutia zákonné, správny delikt bol dostatočne vymedzený nezameniteľným spôsobom, bola vymedzená povinnosť, ktorú žalobca porušil, sankcia a aj lehota na jej splnenie. Na základe uvedeného žiadal žalovaný žalobu žalobcu zamietnuť a o trovách konania rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia. 38. V replike žalobca poukázal na ďalší konkrétny nedostatok vo vzťahu k nedostatočne zistenému skutkovému stavu, a to na výpočet celkovej výšky neoprávnených výdavkov. Podľa jeho názoru orgán auditu nesprávne započítal položku č. 2, časti: PS 01 Zdravotnícka technológia - II. etapa, Zmluvy o dielo č. ZML XXXXXXX s názvom „G. C. C. s D. C. - 8 G.“, pri ktorej znalec stanovil všeobecnú hodnotu vyššiu, ako bola realizovaná v súlade so Zmluvou o dielo. 39. K vyjadreniu žalovaného v časti, že Európskou komisiou bolo vytýkané nedostatočné overovanie riadiacich orgánov (či dostatočne overujú hospodárnosť vlastným overením v rámci auditu), a preto bola prijatá nová metodika overovania, žalobca uviedol, že po zmene metodiky overovania orgánom auditu nebolo vydané žiadne usmernenie pre riadiace orgány, ani iný predpis, k overovaniu hospodárnosti výdavkov v rámci Systému finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 až 2013. Základné východiská, odporúčania a postupy pre proces posudzovania zásady hospodárnosti výdavkov projektov boli a sú upravené Metodickým pokynom Centrálneho koordinačného programu č. 13 „Metodický pokyn k overovaniu hospodárnosti a efektívnosti výdavkov“ zo dňa 30.09.2011, účinný od 30.09.2011, ktorý je stále platným dokumentom pre posudzovanie zásad hospodárnosti výdavkov projektov. 40. Žalobca poukázal na § 9 ods. 3 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, podľa ktorého pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti. Žalobca nepovažoval za správne, aby prvostupňový orgán verejnej správy považoval výsledok správnosti postupu prijímateľa podľa Zákona o verejnom obstarávaní, potvrdený kontrolou Úradu pre verejné obstarávanie, za irelevantný. V žiadnom právnom predpise nie je Úradu pre verejné obstarávanie odňatá príslušnosť pre kontrolu jedného z princípov, a to hospodárnosti verejného obstarávania po uzavretí zmluvy. Skutočnosť, že Úrad pre verejné obstarávanie nezistil porušenia Zákona o verejnom obstarávaní a uzatvorenie zmlúv s úspešnými uchádzačmi, ktorí predložili najvýhodnejšiu (vo finančnom vyjadrení najnižšiu ponuku), je dôkazom preukázania hospodárnosti vynakladania finančných prostriedkov. 41. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že v rámci príručiek pre žiadateľov o nenávratný finančný príspevok a v rámci všeobecných zmluvných podmienok boli žalobcom, ako riadiacim orgánom, určené pre prijímateľov podmienky, aby realizovali maximálne dve verejné obstarávania (jedno na stavebný dozor a druhé na všetky ostatné aktivity projektu), toto podľa žalobcu nemalo vplyv na hospodárnosť s poukazom na to, že zmluvy boli uzavreté s úspešnými uchádzačmi, ktorí predložili najnižšiu cenu za dodanie predmetu zákazky. Tento postup podľa žalobcu nepredstavoval riziko obmedzovania hospodárskej súťaže, nedošlo k porušeniu princípov verejného obstarávania a postup nemal dopad na oprávnenosť výdavkov nárokovaných z Operačného programu Zdravotníctvo, čo bolo potvrdené aj kontrolou Úradu pre verejné obstarávanie. Pochybenie, ktoré bolo vytýkané prvostupňovým správnym orgánom, bolo vysporiadané s Európskou komisiou plošne, osobitnou finančnou opravou, t. j. za všetky do toho času implementované projekty, ktorých sa formulované pochybenie týkalo, a taktiež boli prijaté opatrenia, aby sa zamedzilo vzniku ďalších nedostatkov v súvislosti s predmetným pochybením. 42. Dotknuté výdavky projektov, ktoré žalovaný označuje ako nehospodárne, boli overované v rámci administratívnych kontrol verejného obstarávania, administratívnych kontrol žiadostí o platbu v súlade so Zákonom o verejnom obstarávaní a zákonom č. 502/2001 Z.z. a zákonom č. 523/2004 Z.z., pričom riadiaci orgán kontrolami potvrdil súlad výdavkov a finančných operácií s ustanoveniami toho času platných verzií Systému riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 - 2013. Finančné prostriedky boli prijímateľom poskytnuté na základe zmlúv o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, pričom ustanovenia zmluvy boli počas realizácie projektu a aj po jeho realizácii dodržané v plnom rozsahu a všetky služby boli poskytnuté a tovary dodané v súlade so zmluvami o dielo, ktoré boli uzatvorené s uchádzačmi, ktorí vo verejnom obstarávaní uspeli, ako uchádzači, ktorí poskytli cenovo najvýhodnejšiu ponuku. 43. Projekt „Komplexná rekonštrukcia operačných sál, urgentného príjmu a centrálnej sterilizácie Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici bol predmetom overovania v rámci vládnych auditov č. Z č. Z a č. Z pričom auditom č. Z bolo identifikované porušenie Zákona o verejnom obstarávaní a udelená finančná korekcia vo výške 25 % na predmetnú zákazku. Toto porušenie bolo však vyhodnotené v Zázname o kontrole č. 12529-7000/2015-Ok/4 zo dňa 18.01.2016 ako nepotvrdené podozrenie, pretože Úrad pre verejné obstarávanie kontrolou predmetného verejného obstarávania neidentifikoval žiaden nesúlad, ani porušenie Zákona o verejnom obstarávaní. Okrem uvedeného podozrenia neboli vykonanými auditmi identifikované v tomto projekte žiadne iné porušenia. 44. Žalobca zdôraznil, že žiadne ustanovenie európskej alebo vnútroštátnej právnej úpravy neporušil, pretože ako riadiaci orgán skontroloval súlad dotknutých finančných prostriedkov s pravidlami spoločenstva a vnútroštátnymi pravidlami. 45. Metodické usmernenie č. 13/2015 k overovaniu hospodárnosti, ktoré bolo vydané Ministerstvom financií SR, Sekciou auditu a kontroly, účinné od 15.10.2015, stanovilo dve metódy na overenie hospodárnosti výdavkov pri výkone vládnych auditov. Metóda 1 Získanie cien za ten istý alebo porovnateľný predmet obstarania, metóda 2 Využitie služieb znalca. Usmernenie k metóde č. 2 uvádza, že auditné skupiny k nim majú pristúpiť až vtedy, keď nie je možné vyčísliť nehospodárne využitie verejných prostriedkov tak, aby získané výsledky boli dostatočne zdôvodnené. Je evidentné, že vedúci - člen auditnej skupiny nedokázal dostatočne zdôvodniť nehospodárne využitie verejných prostriedkov (čo preukazuje využitie služieb znalca), preto je možné rozumne predpokladať, že nie je v možnostiach riadiaceho orgánu v rámci výkonu finančnej kontroly predloženej žiadosti o platbu pristúpiť ad hoc k vyhodnoteniu hospodárnosti výdavkov, a preto sa aj riadiaci orgán opiera o vykonaný a riadne ukončený proces hodnotenia žiadostí o nenávratný finančný príspevok, o výsledky vykonaného verejného obstarávania a taktiež platné zmluvy na úrovni prijímateľov nenávratných finančných príspevkov. 46. K vypracovaniu znaleckých posudkov žalobca uviedol, že vypracovanie znaleckého posudku č. 6/2015 a aj znaleckého posudku č. 7/2015 trvalo viac ako 40 kalendárnych dní, pričom lehota na výkon administratívnej kontroly žiadosti o platbu riadiacim orgánom je v prípade predfinancovania 35 pracovných dní. Z uvedeného vyplýva, že riadiaci orgán sa pri vyhodnocovaní hospodárnosti jednotlivých položiek, ktoré sú riadne zazmluvnené verejným obstarávateľom, musel riadiť názorom znalca (v podobe obstaraného znaleckého posudku), čo by mohlo byť ex post zo strany orgány auditu označené za nehospodárne, avšak najmä tento postup je nezlučiteľný s kontinuálnou implementáciou projektov spolufinancovaných z prostriedkov štrukturálnych fondov pri súčasnom dodržiavaní relevantných lehôt finančnej kontroly stanovenej Systémom riadenia na národnej úrovni, ktorý je záväzný pre všetky riadiace orgány. 47. K znaleckému posudku č. 3/2015 žalobca uviedol, že obstarávacia cena určená znalcom nebola presná a neobsahuje započítanie marže, nezohľadňuje náklady spojené s obstarávaním. Metodika spracovania posúdenia je založená na analýze výšky nákladov jednotlivých cien položiek stavebných prác, avšak v posudku v problematike stanovenia ceny sa uvádza: „Nakoľko znalec nemal k dispozícii faktúry za zhotoviteľom nakupovaný materiál, resp. poddodávané faktúry a vzhľadom na to, že nie všetky materiály, najmä materiály v špecifikácii, môžu byť v rôznej cenovej hladine (napr. dvere, rôzne atypické konštrukcie atď.), sú v analyzovaných rozpočtoch ponechané v pôvodných cenách a pokiaľ sa evidentne nepreukáže faktúrou skutočná cena, nie je vhodné výšku cien materiálu v tomto posudku spochybňovať. Analogicky platí uvedené aj o atypických prácach, ktoré sú najmä montážneho charakteru, kumulované s dodávkou a boli evidentne zabezpečované poddodávateľom.“ Ďalej v posudku č. 5/2015 znalec uviedol: „Odhadnutá cena výrobkov v znaleckom posudku predstavuje individuálne znalecké posúdenie obhliadnutej konfigurácie výrobkov, a to na základe dostupných všeobecných informácií o materiáloch na báze dreva, polotovarových komponentov a predpokladaných nákladov výrobných technológií použitých k ich vyhotoveniu.“ Cenu práce, ako samostatnej finančnej položky, vstupujúcej do hodnoty posudzovaných produktov, by bolo možné presne určiť len na základe analýzy cenotvorby (ekonomický audit), čo nie je predmetom činnosti v použitom znaleckom odbore, ktorý bol aplikovaný. Z toho vyplýva, že znalec sa nevenoval cenotvorbe, a teda nie je započítaná marža, ktorá je vždy súčasťou ceny. Znalec paušálne vypočítaval v posudku č. 5/2015 cenu montáže 5 % z celkových nákladov ceny materiálov, výrobných nákladov a technologického dokončenia a predmontáže. Pri stanovovaní niektorých tovarov vychádzal z určenia ceny na rôznych stránkach, no nikdy nie viac ako na jednej pre každú položku. Z toho vyplýva, že odhadovaná cena bola platná v danom čase a mieste u predajcu, ktorého si znalec vyselektoval, bez jasného určenia spôsobu výberu stanovenia si konkrétnych kritérií výberu predajcu. Pri ďalšej skupine hnuteľných vecí boli stanovené ceny na základe vzorca. Ďalej žalobca uviedol, že v znaleckých posudkoch č. 6/2015 a č. 7/2015 metodika nie je relevantná a sama znalkyňa uviedla, že odhad výšky nákladov súvisiacich s obstaraním zdravotníckej techniky je len hrubým expertným odhadom. 48. Žalobca postupoval v súlade s bodom 3 a 4 časť 1. Východiská posudzovania hospodárnosti a efektívnosti výdavkov z Metodického pokynu k overovaniu hospodárnosti a efektívnosti výdavkov Centrálneho koordinačného orgánu č. 13 (ďalej aj len Metodický pokyn CKO č. 13) pri posudzovaní hospodárnosti a efektívnosti výdavkov. Žalobca sa nestotožnil s výkladom hospodárnosti výdavkov žalovaného, pretože podľa jeho názoru procesom determinujúcim hospodárnosť a efektívnosť výdavkov je proces odborného hodnotenia žiadostí o nenávratný finančný príspevok. Týmto procesom neboli identifikované (a to ani žalobcom ako riadiacim orgánom a ani iným kontrolným orgánom) žiadne nehospodárne výdavky. Metodický pokyn CKO č. 13 nestanovuje explicitne povinnosť riadiaceho orgánu využívať pomocné nástroje pre posudzovanie hospodárnosti a efektívnosti a uvádza sa to len ako jedna z možností. Navyše v metodickom pokyne nie je ako prvotný nástroj uvedený znalecký posudok. Vyhotovenie znaleckého posudku by bolo neefektívne a nie je možné sa stotožniť s prístupom žalovaného, aby sa oprávnené ceny tovarov a služieb stanovovali ex post, po riadnom a úplnom zrealizovaní implementácie projektu, t. j. po vecnej a finančnej realizácii projektu. Podľa žalobcu žalovaný dostatočným spôsobom nepreukázal oprávnenosť svojich tvrdení o správnosti a zákonnosti vydaného prvostupňového rozhodnutia. 49. V duplike žalovaný uviedol, že výpočet neoprávnených výdavkov, ktorý žalobca uviedol v replike, považuje za nesprávny a ide o novú námietku, ktorá nebola obsiahnutá v správnej žalobe, a ktorú vzhľadom na ustanovenie § 183 SSP nemožno uplatňovať. Napriek tomu žalovaný uviedol, že v znaleckých posudkoch bolo posudzovaných 19 vybraných položiek zdravotníckej techniky ako celku, pričom pri 18-tich položkách bolo zistené nadhodnotenie a pri jednej položke bola zistená úspora, kedy prijímateľ obstaral položku za nižšiu cenu, ako bola jej všeobecná hodnota určená znalcom. Započítaním uvedenej položky sa táto úspora zohľadnila, čo sa premietlo do zníženia neoprávnených výdavkov vyčíslených v sume 1 145 270,40 Eur. Ide o úspory, ktoré boli zohľadnené v prospech žalobcu. 50. Pokiaľ žalobca poukazoval na Metodický pokyn CKO č. 13 a považoval ho za záväzný, žalovaný uviedol, že povinnosť riadiacich orgánov overovať hospodárnosť, je určená v nariadeniach EÚ, ako aj v právnych predpisoch SR. Základné zásady a postupy pre proces posudzovania hospodárnosti a efektívnosti výdavkov spolu s pomocnými nástrojmi upravuje Metodický pokyn CKO č. 13. Je na jednotlivých riadiacich orgánoch, aby si vo svojich interných riadiacich aktoch zadefinovali konkrétne postupy a nástroje pre zabezpečenie hospodárnosti čerpania finančných prostriedkov počas celej implementácie projektov. Zmena metodiky overovania hospodárnosti sa týkala orgánu auditu, ktorý pre objektívne overenie začal využívať služby znalca. Žalobca bol naďalej povinný postupovať v intenciách Metodického pokynu CKO č. 13. 51. Ministerstvo financií SR, ako orgán auditu, v súlade s čl. 62 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1083/2006 a ďalších dokumentov vydaných Európskou komisiou, overoval oprávnenosť výdavkov, ktoré vykázalo Ministerstvo zdravotníctva SR ako riadiaci orgán pre Operačný program Zdravotníctvo. Pri audite postupovalo nezávisle od akýchkoľvek iných kontrol, vykonávaných akýmikoľvek inými úradmi a organizáciami, a to aj Úradom pre verejné obstarávanie. Aj Metodické usmernenie č. 13/2015 v bode 7 uvádza, že toto metodické usmernenie „neobmedzuje možnosť udeliť finančnú opravu za porušenie pravidiel verejného obstarávania, nakoľko témy hospodárnosť a verejné obstarávanie sú úzko prepojené a vzájomne sa dopĺňajú.“ V tomto metodickom pokyne je zároveň uvedené, že podozrenie z nehospodárnosti môže vedúci / člen audítorskej skupiny nadobudnúť napríklad identifikovaním nízkeho počtu predložených ponúk - „napríklad dva a menej“ alebo identifikovaním „spojenia rôznych predmetov zákaziek do jedného postupu verejného obstarávania“ tak, ako sa to stalo v oboch dotknutých zákazkách. To, že v rámci kontroly verejného obstarávania neboli identifikované nedostatky, neznamená, že nedošlo k nehospodárnemu vynakladaniu finančných prostriedkov. 52. Skutočnosť, že hospodárnosť je preukázaná aj uzatvorením zmluvy s uchádzačmi, ktorí predložili najnižšiu ponuku, neobstojí, keďže v oboch dotknutých verejných obstarávaniach boli predložené iba dve ponuky, čo nemožno považovať za dostatočnú hospodársku súťaž. Ak obstarávateľ nad rámec pravidiel obmedzí okruh subjektov, ktoré môžu predložiť ponuku, nemôže argumentovať, že vyhrala najhospodárnejšia ponuka s najnižšou cenou, nakoľko reálna súťaž, ktorá má vygenerovať čo najnižšiu cenu za dielo, neprebehla dostatočne. 53. Podľa žalovaného spájanie rôznych predmetov verejného obstarávania do jedného verejného obstarávania spôsobuje, že vo verejnom obstarávaní musia uchádzači využívať subdodávateľov v rámci úplne odlišnej oblasti podnikania, čoho dôsledkom logicky musí byť predraženie ponúkaných tovarov / služieb / prác, pretože do reťazca vstupuje ďalší podnikateľský subjekt a každý z týchto subjektov chce dosahovať cieľ podnikania - tvorbu zisku, a teda marža sa duplikuje. Zároveň to predstavuje nedostatok času na prípravu kvalifikovanej ponuky, čo v konečnom dôsledku spôsobuje nižší počet ponúk a obmedzenie efektívnej hospodárskej súťaže. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na závery audítorskej misie Európskej komisie na Slovensku č. 2013/SK/REGIO/C4/1221/1, konkrétne nedostatok č. 8, týkajúci sa Operačného programu Zdravotníctvo, kde bol konštatovaný nedostatok veľmi vysokej závažnosti. Tento nedostatok sa týkal postupov výberových konaní / verejného obstarávania, zbytočne obmedzujúcich hospodársku súťaž spájaním rôznych oblastí v jednom výberovom konaní. 54. Podľa žalovaného riadiaci orgán nevykonal svoje kontroly dostatočne, keďže neidentifikoval nadhodnotenie dodávaných tovarov / prác. Žalobca ako riadiaci orgán neumožnil minimalizovanie nákladov v správnom čase pri zachovaní ich primeranej úrovne a kvality tým, že uložil prijímateľom povinnosť celý predmet nenávratného finančného príspevku obstarať v rámci jedného verejného obstarávania. Takýto nedostatok bol identifikovaný aj certifikačným orgánom. Toto porušenie identifikovala teda Európska komisia na nadnárodnej úrovni, ale tiež aj orgán auditu a certifikačný orgán. 55. Vládny audit č. Z bol vykonaný ako systémový vládny audit, ktorého účelom a cieľom nebolo posúdenie oprávnenosti výdavkov. Predstavoval teda úplne iný typ auditu, pri ktorom sa neoverovala hospodárnosť výdavkov. Vládny audit č. Z ktorým boli identifikované závažné nedostatky v dotknutom verejnom obstarávaní, bol začatý vo februári 2014. Vládny audit č. Z bol začatý až v máji 2014, a preto predmetné verejné obstarávanie nebolo týmto vládnym auditom overované. V roku 2014 došlo k plošnému pozastaveniu všetkých platieb zo strany Európskej komisie a k prijatiu akčného plánu na odblokovanie platieb, v rámci ktorého orgán auditu začal so súhlasom Európskej komisie overovať hospodárnosť podrobne, najmä prostredníctvom znaleckých posudkov. O uvedenom celoplošnom probléme bol žalobca informovaný. 56. Závery vládneho auditu č. Z sa opierajú o znalecké posudky vypracované znalcami, ktorí sú v zmysle zákona o znalcoch oprávnení objektívne zhodnotiť, či došlo k nehospodárnosti výdavkov a konštatujú nehospodárne vynaložené finančné prostriedky. Usmernenie žalobcu vo vzťahu k spojeniu rôznorodých položiek do jedného verejného obstarávania, ktoré bolo v rozpore so Zákonom o verejnom obstarávaní, v podstate túto nehospodárnosť priamo spôsobilo. Toto potvrdili 3 orgány, a to Európska komisia, orgán auditu a certifikačný orgán. 57. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa metodického usmernenia môže vedúci / člen audítorskej skupiny požiadať o vypracovanie znaleckého posudku, ak nemôže vyčísliť nehospodárne využitie verejných prostriedkov. Identifikácia a vyčíslenie sú dva rôzne úkony. Podľa metodického usmernenia sa k využitiu služieb znalcov odporúča pristúpiť v prípade, ak vedúci / člen audítorskej skupiny potrebuje pre posúdenie hospodárnosti využiť nezávislý odborný kvalifikovaný názor znalca. Práve z tohto dôvodu orgán auditu využil služby znalcov. Usmernenie nadobudlo účinnosť 15.10.2015, pričom prieskumy trhu boli realizované 06.05.2015 a 09.06.2016, t. j. pred účinnosťou predmetného usmernenia. Overenie hospodárnosti vykonané v rámci vládneho auditu ale vychádzalo z princípov, ktoré sú uvedené v tomto metodickom pokyne. 58. Je plne v kompetencii riadiaceho orgánu stanoviť si spôsob obstarania znalca a spôsob a trvanie výkonu jeho práce a nastaviť jeho úkony tak, aby bolo možné dodržať požiadavky kontinuálnej implementácie. Ani kontinuálna implementácia nemá prednosť pred predkladaním neoprávnených výdavkov na Európsku komisiu. 59. K vytýkaným nedostatkom znaleckých posudkov žalovaný uviedol, že znalecký posudok je považovaný za najobjektívnejší spôsob pre zistenia bežnej ceny na trhu. Nebol dôvod spochybňovať závery znaleckých posudkov. Pokiaľ žalobca postup znalca spochybnil, mal možnosť si dať vypracovať vlastný posudok alebo podať podnet na preskúmanie postupu znalca. 60. Žalovaný ešte zdôraznil, že povinnosť overovať hospodárnosť vyplýva z právnych predpisov EÚ a SR a žalobca túto povinnosť implementoval do svojich interných a programových manuálov, ako aj do zmlúv o poskytnutí nenávratného finančného príspevku ale nezabezpečil dôsledné vykonávanie overovania pri poskytovaní verejných prostriedkov. Úlohou žalobcu bolo tiež do svojej riadiacej dokumentácie zapracovať konkrétne postupy (bod 4 úvodnej časti pokynu), aby overovanie hospodárnosti výdavkov nebolo len vo formálnej rovine. Práve využitie pomocných nástrojov pre overenie hospodárnosti by tak prispelo k zvýšeniu miery istoty dodržania princípov správneho finančného riadenia. 61. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP. Na pojednávaní poverení zástupcovia účastníkov konania zotrvali na obsahu písomných podaní a vypovedali v ich intenciách. Poverená zástupkyňa žalobcu na pojednávaní správnemu súdu krátkou cestou predložila vyjadrenie zo dňa 24.04.2018 ako reakciu na dupliku žalovaného zo dňa 26.03.2018. Správny súd toto vyjadrenie doručil krátkou cestou poverenej zástupkyni žalovaného, ktorá sa k nemu na pojednávaní nevyjadrila. Správny súd pristúpil k prejednaniu a rozhodnutiu veci aj bez toho, aby zabezpečil vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu zo dňa 24.04.2018, pretože na obsah tohto vyjadrenia žalobcu pri prejednaní veci neprihliadal. Žalobca a žalovaný sa k veci dostatočným a vyčerpávajúcim spôsobom vyjadrili v správnej žalobe a v na ňu nadväzujúcich vyjadreniach. Správnu žalobu a na ňu nadväzujúce vyjadrenia správny súd považoval za dostačujúce preto, aby mohol rozhodnúť vo veci. Oprávnenie správneho súdu na takýto postup je dané v § 106 ods. 2 druhá veta SSP. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že po vyčerpaní repliky žalobcu a dupliky žalovaného správny súd už na ďalšie vyjadrenia účastníkov konania nemusí prihliadať. 62. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 63. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 64. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 65. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý týmto rozhodnutiam predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnych žalobách ale zohľadňujúc aj možnú aplikáciu § 195 SSP, a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná. Rozhodnutie žalovaného aj orgánu verejnej správy 1. stupňa preto podľa 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a podľa odseku 4 tohto ustanovenia vec vrátil orgánu verejnej správy 1. stupňa na ďalšie konanie. 66. Správna žaloba žalobcu je osobitnou správnou žalobou vo veci správneho trestania (rozhodovanie orgánu verejnej správny o správnom delikte). Vo veciach správneho trestania nie je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak v postupoch alebo rozhodnutiach orgánov verenej správy zistí niektorú z vád uvedených v § 195 písm. a) - e) SSP. V prejednávanej veci správny súd nad rozsah žalobných bodov takéto vady nezistil, preto nebol dôvod na postup podľa § 196 SSP. 67. Sankcionovanie za protiprávne konanie v rámci administratívneho práva je vyvodzovanie zodpovednosti za priestupok, správny delikt alebo iné obdobné protiprávne konanie, ktorého sa fyzické a právnické osoby dopustia porušením povinností vymedzených normami správneho správa. Pre túto oblasť je charakteristická analogická aplikácia zásad, ktoré platia v trestnom procese pri vyvodzovaní zodpovednosti za trestné činy (čo vyplýva aj z ustanovenia § 195 SSP). 68. Prvou žalobnou námietkou žalobca namietal vady prvostupňového rozhodnutia, ktoré mali mať za následok jeho nezákonnosť a nepreskúmateľnosť, poukazujúc na ustanovenia § 3 a § 46 a nasl. Správneho poriadku. Predovšetkým zdôraznil porušenie zásady zákonnosti. 69. Ďalšou žalobnou námietkou žalobca namietal nedostatky vo vzťahu k výroku prvostupňového rozhodnutia, najmä nesplnenie požiadavky určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku. Správny súd tieto žalobné námietky považuje za dôvodné. 70. Výrok rozhodnutia je jeho záväznou nosnou časťou, ktorá je obzvlášť dôležitá v rozhodnutiach týkajúcich sa vyvodzovania zodpovednosti za protiprávne konanie a jeho sankcionovanie. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR a aj z rozhodovacej činnosti správnych súdov, je zrejmé, že na výrok rozhodnutia pri správnom / administratívnom trestaní sú kladené rovnaké požiadavky ako v prípade trestného rozsudku, vydaného v trestnom súdnom konaní o trestnom čine. Základnou náležitosťou takéhoto výroku je popísanie skutkových okolností, ktorým sa obvinená osoba mala dopustiť protiprávneho konania. Popísanie skutku - ako a čím sa mal obvinený dopustiť protiprávneho konania, musí byť vymedzené presným popisom, s uvedením miesta, času, spôsobu konania a ďalších okolností, ktoré zabezpečia vymedzenie skutku tak, aby nebol zameniteľný s iným konaním obvinenej osoby a aby sa predišlo možnému dvojnásobnému postihu za to isté konanie. 71. V prejednávanej veci prvostupňový orgán verenej správy vymedzil konanie žalobcu ako osoby obvinenej zo správneho deliktu (obvinenie sa v takýchto prípadoch nepoužíva v zmysle zavinenia ako subjektívnej stránky deliktu, ale v širšom význame ako vyvodzovanie zodpovednosti za protiprávne konanie) tak, že žalobca „poskytol v rokoch 2013 a 2014 prijímateľovi Fakultná nemocnica s poliklinikou F.D. Roosvelta Banská Bystrica na Základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. XX/XXXX/OPZ - F zo dňa 07.07.2010 v znení jej dodatkov a žiadostí o platbu č. XXXXXXXXXXXXXXX, XXXXXXXXXXXXXX a XXXXXXXXXXXXXX a v roku 2013 prijímateľovi Nemocnica s poliklinikou Nové Mesto nad Váhom, n.o., na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. XX/ XXXX/OPZ - F zo dňa 07.07.2010 v znení jej dodatkov a žiadostí o platbu č. XXXXXXXXXXXXXX, finančné prostriedky Európskeho fondu regionálneho rozvoja a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky“. Pri poskytnutí verejných prostriedkov mala byť žalobcom nedostatočne vykonaná administratívna kontrola. Z uvedeného vymedzenia nie je možné jednoznačne zadefinovať čas skutku. Čas skutku je vymedzený len odkazom na rok 2013 a 2014, čo nie je pre vymedzenie skutku nezameniteľným spôsobom dostačujúce. Aj keď sú vo výroku rozhodnutia uvedené zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, ktoré žalobca uzavrel s príjemcami nenávratného finančného príspevku, a dátum ich uzavretia, tieto neidentifikujú časový okamih, kedy mali byť verejné prostriedky na základe týchto zmlúv poskytnuté. Rovnako nedostačujúce je aj uvedenie čísel žiadostí, ktorými príjemcovia nenávratného finančného príspevku požiadali o platby, pretože tento údaj identifikuje okamih požiadania o platbu a nie jej poskytnutie. Navyše vo výroku nie je ani uvedený dátum podania žiadostí, len ich identifikačné čísla. Správny súd preto vymedzenie skutku tak, ako je obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, považuje za nedostačujúce. Aj keď žalobca v administratívnom konaní v rámci podaného odvolania tieto nedostatky prvostupňovému rozhodnutiu nevytýkal, nie je to prekážkou toho, aby ich mohol namietať v správnej žalobe. Správy súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že podľa § 31 ods. 12 Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy sa ukladanie a vymáhanie odvodu, penále a pokuty riadi všeobecnými predpismi o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov). Z ustanovenia § 59 ods. 1 Správneho poriadku vyplývala pre žalovaného povinnosť v rámci odvolacieho konania preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, teda žalovaný nebol viazaný len rozsahom a obsahom podaného odolania žalobcu ale bol povinný preskúmať správnosť a zákonnosť prvostupňového rozhodnutia v celom rozsahu. Nedostatok týkajúci sa dostatočného vymedzenia skutku je navyše takou vadou v postupe a rozhodnutí orgánov verejnej správy, na ktorú by správny súd musel prihliadať aj v prípade, že by ju žalobca v správnej žalobe nevytýkal, a to v zmysle § 195 písm. c) SSP. 72. Žalobca namietal, že v oznámení o začatí administratívneho konania č. 16-1/2016/2048 zo dňa 15.11.2016, mu bolo oznámené, že na základe vykonaného vládneho auditu č. Z zo dňa 21.12.2015, bolo zistené poskytnutie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým došlo k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov, čo sa posudzuje ako porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Takáto identifikácia deliktu, za ktorý mala byť vyvodzovaná zodpovednosť, bola podľa žalobcu nedostatočná a vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia potom podľa žalobcu došlo k rozšíreniu skutkovej podstaty porušenia, ktorého sa mal dopustiť. Až vo výroku rozhodnutia bolo v podstate konštatované nedostatočné vykonanie administratívnej kontroly zo strany žalobcu. Takýmto postupom bol žalobca podľa jeho názoru ukrátený na svojich právach pri vyjadrení sa ku všetkým podkladom rozhodnutia. 73. Podľa žalovaného orgán verejnej správy pri oznámení o začatí správneho konania o vyvodzovaní zodpovednosti za správny delikt rešpektuje zásadu prezumpcie neviny a k záveru o skutkovom stave a právnom posúdení dospeje až po vykonaní dôkazov a po ich vyhodnotení v rozhodnutí vo veci samej. Ďalej poukázal na to, že bolo vyhovené žiadostiam žalobcu o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia, a preto nemohlo dôjsť k porušeniu zásady súčinnosti a k odňatiu práva vyjadriť sa. Poukázal tiež na to, že žalobca mal správu z vládneho auditu, v ktorej bolo konštatované porušenie k dispozícii a konanie o správnom delikte sa začalo po roku od ukončenia vládneho auditu. 74. Podľa § 18 ods. 2 Správneho poriadku; o začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí verejnou vyhláškou. 75. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku; správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 76. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku; podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 77. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku; správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 78. Z ustanovenia § 18 ods. 2 Správneho poriadku vyplývala pre orgán verejnej správy 1. stupňa povinnosť oboznámiť žalobcu ako účastníka konania so začatím správneho konania. Z administratívneho spisu vyplýva, že túto povinnosť si Úrad vládneho auditu splnil písomnosťou č. 16-1/2016/2048 zo dňa 15.11.2016. V oznámení poukázal na to, že bol vykonaný vládny audit č. A XXX, ktorý bol ukončený doručením správy z 18.12.2015. Ďalej uviedol, že vládnym auditom bolo zistené poskytnutie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, čím došlo k vyššiemu čerpaniu finančných prostriedkov, čo sa posudzuje ako porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, a preto oznamuje začatie konania vo veci uloženia sankcie podľa § 31 ods. 4 Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Žalobcu poučil o jeho právach odkazom na ustanovenia § 18-45 Správneho poriadku a citovaním ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by oznámenie obsahovalo prílohy. 79. Žalobca ako účastník administratívneho konania na oznámenie o začatí správneho konania reflektoval žiadosťou o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia a táto lehota mu bola aj predĺžená. Žalobca svoje vyjadrenie orgánu verejnej správy 1. stupňa následne doručil a jeho vyjadrenie bolo zahrnuté do prvostupňového rozhodnutia. 80. Z administratívneho spisu nepochybne vyplýva, že správa z vládneho auditu č. Z zo dňa 18.12.2015 bola žalobcovi doručená a bola s ním prerokovaná v rámci ukončenia vládneho auditu, pričom bolo kontrolované aj dodržanie opatrení, ktoré boli uložené. V správe z vládneho auditu sú obsiahnuté skutkové zistenia - zistené porušenia, ako aj ich právna kvalifikácia. Oznámenie o začatí správneho konania, ktoré len odkázalo na správu z vládneho auditu a všeobecne poukázalo na právnu kvalifikáciu odkazom na § 31 ods. 1 písm. b) Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ale považuje správny súd za nedostatočné. Konanie o vyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti je konaním, ktoré nadväzovalo na závery vládneho auditu, v rámci ktorého boli konštatované rôzne porušenia vo vzťahu k rôznym subjektom, teda vládny audit sa netýkal len žalobcu. Oznámenie o začatí konania o vyvodzovaní administratívnoprávnej zodpovednosti možno prirovnať k oboznámeniu so vznesením obvinenia v procese vyvodzovania zodpovednosti za spáchanie trestného činu. Na toto oznámenie nadväzuje právo obvinenej osoby na to, aby bolo oboznámená so skutkom, ktorý sa jej kladie za vinu a s jeho právnou kvalifikáciou, od čoho sa odvíjajú ďalšie práva obvinenej osoby, najmä právo na obhajobu. Analogický odkaz na trestný proces nie je vylúčený preto, že v prejednávanej veci bola aplikovaná objektívna zodpovednosť vo vzťahu k žalobcovi a pre uznanie jeho zodpovednosti nie je potrebné preukázať zavinenie, pretože pojem obvinená osoba je používaný v širšom kontexte, nie vo vzťahu k zavineniu ale vo vzťahu k vyvodzovaniu administratívnoprávnej zodpovednosti za protiprávne konanie. Oznámenie o začatí konania bez dostatočného skutkového vymedzenia a právnej kvalifikácie preto považuje správny súd za nedostačujúce. 81. Uvedenie skutkového vymedzenia a právnej kvalifikácie v oznámení o začatí konania nie je v rozpore so zásadou prezumpcie neviny, pretože skutok a jeho právna kvalifikácia sú na začiatku konania vyslovené ako podozrenie, ktoré sa v ďalšom procese dokazujú a preukazujú. Nie je vylúčené, že v priebehu konania dôjde k zisteniu iných alebo ďalších skutkových okolností, prípade k zmene právnej kvalifikácie. S týmito zmenami potom musí byť obvinená osoba oboznámená ako s podkladom rozhodnutia a musí jej byť umožnené realizovať vo vzťahu k zmenám právo na obhajobu. 82. Správny súd v prejednávanej veci za dôležité považuje aj to, že vládny audit bol u žalobcu realizovaný na základe zákona č. 502/2001 Z. z. S účinnosťou od 01.01.2016 bola zavedená nová právna úprava zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Úrad vládneho auditu ako nový orgán verejnej správy a boli určené jeho kompetencie. 83. Z rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa vyplýva, že podkladmi, z ktorých vychádzal, bola správa z vládneho auditu a znalecké posudky, ktoré boli v priebehu vládneho auditu vypracované. Z administratívneho spisu správny súd nezistil, že by orgán verejnej správy 1. stupňa zabezpečil vyjadrenie žalobcu k týmto podkladom rozhodnutia. Je pravdou, že žalobca sa k správe z vládneho auditu a k zisteniam v nej uvedeným (ktoré boli vyvodené na základe znaleckých posudkov) vyjadril, ale orgán verejnej správy 1. stupňa sa s týmito vyjadreniami žalobcu nevysporiadal, pretože to boli vyjadrenia, ktoré boli predložené v rámci priebehu a ukončenia vládneho auditu a zaujal k ním stanovisko orgán auditu pri prerokovaní správy z auditu a pri kontrole dodržiavania opatrení, ktoré boli v závere auditu uložené. Toto pochybenie je v spojení s nedostatočne vymedzeným predmetom administratívneho konania podstatným porušením ustanovení o správnom konaní. 84. Žalobca ďalej poukazoval na to, že v právnej kvalifikácii sa v preskúmavanom rozhodnutí konštatuje, že nebola dostatočne vykonaná administratívna kontrola, pretože žalobca v kontrolných záznamoch uviedol, že výdavky prijímateľov sú oprávnené a sú v súlade so zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. V tejto súvislosti uviedol, že nebol dostatočne vymedzený objekt skutkovej podstaty správneho deliktu a podmienky, ktoré mali byť porušené a v dôsledku porušenia ktorých bola potom vyvodená administratívna zodpovednosť. Zdôraznil, že v minulosti boli vykonané dva audity a pri nich neboli zistené nedostatky. Neboli stanovené postupy a spôsob, ako pri kontrole žiadostí o platbu stanovovať ad hoc primeranú cenu za tovary a služby, keď táto bola stanovená výsledkom verejného obstarávania s prihliadnutím na výšku poskytovaného nenávratného finančného príspevku, schváleného v konaní o žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku. Keďže absentoval všeobecne záväzný právny predpis alebo metodické usmernenie, nemožno vyvodzovať zodpovednosť. 85. Žalovaný k tejto skupine žalobných námietok uviedol, že Európskou komisiou bolo vytýkané, že sa neoveruje dostatočne, či riadiace orgány dostatočne overujú hospodárnosť, a preto došlo k prijatiu novej metodiky, v rámci ktorej sa pristúpilo k využívaniu znalcov. 86. V replike žalobca poukázal na Metodický pokyn Centrálneho koordinačného orgánu č. 13 „Metodický pokyn k overovaniu hospodárnosti a efektívnosti výdavkov“ zo dňa 30.09.2011, z ktorého pri posudzovaní vychádzal. Uviedol, že v zmysle metodického usmernenia môže auditná skupina využiť znalca, ak nedokáže vyčísliť nehospodárne využitie verejných prostriedky. Keďže ani vedúci/člen auditnej skupiny nedokázal zdôvodniť nehospodárnosť verejných prostriedkov, nie je v možnostiach riadiaceho orgánu, aby pri predložených žiadostiach o platbu pristúpil ad hoc k vyhodnoteniu hospodárskych výsledkov. Preto žalobca odkázal na výsledok procesu schvaľovania žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku a na výsledok vykonaného verejného obstarávania. 87. Žalobca bol uznesením Vlády SR č. 832 zo dňa 08.10.2006 určený ako riadiaci orgán pre Operačný program Zdravotníctvo pri prijímaní finančných prostriedkov z Európskej únie, konkrétne z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v programovom období 2007 - 2013. Právna úprava, v ktorej je vymedzené poskytovanie týchto finančných prostriedkov, a v rámci toho aj postavenie riadiaceho orgánu, je obsiahnutá v nariadení Rady (ES) č. 1083/2006 z 11.07.2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999, v nariadení Komisie (ES) č. 1868/2006 z 08.2.2006, ktorým sa ustanovujú vykonávacie pravidlá nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 z 11.07.2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, EURATOM) č. 966/2012 z 25.10.2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002. 88. Základným právnym predpisom, ktorý upravuje základné zásady hospodárenia s verejnými prostriedkami vo vnútroštátnej právnej úprave, je zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 89. Konkrétny mechanizmus poskytovania nenávratných finančných príspevkov z prostriedkov poskytnutých Európskym fondom regionálneho rozvoja je upravený v zákone č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie v znení neskorších predpisov. 90. Podľa § 4 písm. a) a e) Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy; verejnými prostriedkami sa pre účely Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy rozumejú finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy; verejnými prostriedkami sú aj prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii; prostriedkami Európskej únie sú finančné prostriedky poskytnuté Slovenskej republike z rozpočtu Európskej únie, ktoré sa v Slovenskej republike poskytujú prostredníctvom certifikačného orgánu alebo Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoje vidieka Slovenskej republiky. 91. Podľa § 3 Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy; subjektami verejnej správy sú právnické osoby zapísané v registri organizácií vedenom Štatistickým úradom Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu a zaradené vo verejnej správe v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu, a to a) v ústrednej správe, b) v územnej samospráve, c) vo fondoch sociálneho poistenia a fondoch zdravotného poistenia. 92. Podľa § 31 ods. 1 písm. b) Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy; porušením finančnej disciplíny je poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov. 93. Ustanovenie § 31 ods. 1 písm. b) Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy vymedzuje jednu zo skutkových podstát správneho deliktu porušenia finančnej disciplíny. Konanie, ktorým sa zodpovedná osoba dopustí naplnenia tejto skutkovej podstaty spočíva v poskytnutí alebo v použití verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia. Následkom má byť vyššie čerpanie verejných prostriedkov. Následok je obligatórnym znakom skutkovej podstaty správneho deliktu a prejavuje sa na objekte, ktorým je v danom prípade záujem na hospodárnom nakladaní s verejnými financiami. 94. Ustanovenie § 31 ods. 1 písm. b) Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy je všeobecne koncipované a samo o sebe k právnej kvalifikácia určitého konkrétneho konania ako porušenia finančnej disciplíny nepostačuje. Takéto vymedzenie zohľadňuje to, že dopustiť sa porušenia finančnej disciplíny poskytnutím alebo použitím verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, sa môže početná skupina rôznorodých subjektov, pre ktoré oprávnenia a povinnosti pri disponovaní s verejnými prostriedkami vyplývajú z príslušných (rôznych) právnych predpisov. Pre úplnú právnu kvalifikáciu sa preto k ustanoveniu § 31 ods. 1 písm. b) Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy vyžaduje aj uvedenie tohto právneho predpisu (pričom týmto predpisom nemusí byť len zákon), z ktorého pre obvinenú/ zodpovednú osobu vyplýva oprávnenie pre nakladanie s verejnými prostriedkami, a aj rámec oprávnenia. 95. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia sú uvedené viaceré odkazy na ustanovenia právnych predpisov EÚ, ako aj na ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov. Vo výroku je konštatované, že žalobca poskytol finančné prostriedky v rokoch 2013 a 2014 na základe žiadostí o platby dvom príjemcom nenávratného finančného príspevku, a to prostriedky z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a zo štátneho rozpočtu SR. Pri poskytnutí týchto finančných prostriedkov mala byť zo strany žalobcu nedostatočne vykonaná administratívna kontrola žiadostí o platbu, v dôsledku čoho mali byť schválené a preplatené výdavky, ktoré boli na základe znaleckých posudkov vyhodnotené ako nehospodárne, a teda nespĺňali zásadu riadneho finančného hospodárenia definovanú v čl. 30 bod 1 a 2 nariadenia č. 966/2012 a kritéria oprávnenosti upravené v čl. 126 ods. 2 písm. f) nariadenia č. 966/2012, v bode 1.1.2.7 Programového manuálu Operačného programu Zdravotníctvo v platnom znení a v čl. 14 bod 1 písm. d) Všeobecných zmluvných podmienok. 96. Podľa čl. 30 bod 1 a 2 nariadenia č. 966/2012; 1. Rozpočtové prostriedky sa vynakladajú v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia, a to v súlade so zásadami hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti. 2. Zásada hospodárnosti vyžaduje, aby prostriedky, ktoré používa inštitúcia na výkon svojich činností, boli dané k dispozícii v správnom čase, vo vhodnom množstve a kvalite a za najlepšiu cenu. Zásada efektívnosti sa týka najlepšieho vzájomného pomeru medzi použitými prostriedkami a dosiahnutými výsledkami. Zásada účinnosti sa týka plnenia stanovených špecifických cieľov a dosahovania plánovaných výsledkov. 97. Podľa čl. 126 ods. 1 nariadenia č. 966/2012; granty nesmú presiahnuť celkový strop vyjadrený v absolútnej hodnote, ktorý sa stanovuje na základe odhadovaných oprávnených nákladov. Granty neprekročia oprávnené náklady. 98. Podľa čl. 126 ods. 2 písm. f) nariadenia č. 966/2012; oprávnené náklady sú náklady, ktorú skutočne vznikli príjemcovi grantu a ktoré spĺňajú kritéria : sú primerané opodstatnené a spĺňajú zásady riadneho finančného hospodárenia, najmä pokiaľ ide o hospodárnosť a efektívnosť. 99. Podľa bodu 1.1.2.7 Programového manuálu Operačného programu Zdravotníctvo v platnom znení : výdavky musia byť schválené a potvrdené zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku a tiež primerané (teda musia zodpovedať obvyklým cenám v danom mieste a čase) a musia byť vynaložené v súlade s nasledujúcimi princípmi : a) hospodárnosť (minimalizácia výdavkov pri rešpektovaní cieľov projektu, b) účelnosť (priama väzba na projekt a nevyhnutnosť pre realizáciu projektu) a c) efektívnosť (maximalizácia pomerov medzi výstupmi a vstupmi projektu). 100. Podľa čl. 14 bod 1písm. d) všeobecných zmluvných podmienok; oprávnenými výdavkami sú všetky výdavky, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu aktivít Projektu tak ako je to uvedené v článku 3 zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku a ktoré spĺňajú nasledujúce podmienky : zodpovedajú cenám bežným na trhu v čase ich vzniku a mieste ich vzniku. 101. Nedostatočnou administratívnou kontrolou malo podľa orgánov verejnej správy dôjsť k porušeniu § 19 ods. 6 Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy v spojení s čl. 60 písm. b) nariadenia č. 1083/2006, čl. 13 bod 2 nariadenia č. 1868/2006, bodu 5.3 v spojení s bodmi 5.2.1.1 a 5.2.1.3 Interného manuálu procedúr Riadiaceho orgánu pre Operačný program Zdravotníctvo, časť Odbor implementácie projektov v platnom znení, § 24b ods. 2 písm. c) Zákona č. 528/2008 Z. z. , § 9 ods. 1zákona č. 502/2001 Z. z. , bodu 2.3 zmlúv o poskytnutí nenávratného finančného príspevku a čl. 16 bod 1.9 v spojení s bodom 1.10 Všeobecných zmluvných podmienok. 102. Podľa § 19 ods. 6 Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy; verejné prostriedky sa môžu používať na krytie nevyhnutých potrieb a opatrení vyplývajúcich z osobitných predpisov. Subjekt verejnej správy je povinný pri používaní verejných prostriedkov zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia. Subjekt verejnej správy je povinný pri poskytovaní preddavkov z verejných prostriedkov postupovať podľa odsekov 8 a 10. 103. Podľa čl. 60 písm. b) nariadenia č. 1083/2006; riadiaci orgán je zodpovedný za riadenie a vykonávanie operačného programu v súlade so zásadou riadneho finančného riadenia, najmä za: overenie toho, že spolufinancované produkty sa dodajú a spolufinancované služby sa poskytnú, a za overenie, že výdavky a operácie vykázané prijímateľmi sa skutočne vynaložili a sú v súlade s predpismi Spoločenstva a vnútroštátnymi predpismi; preverovanie jednotlivých operácií na mieste sa môže vykonávať na vzorke v súlade s podrobnými predpismi, ktoré ma Komisia prijať v súlade s postupom uvedeným v článku 103 ods. 3. 104. Podľa čl. 13 ods. 2 nariadenia č. 1828/2006; overovanie, ktoré ma riadiaci orgán vykonávať podľa čl. 60 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006, zahŕňa v prípade potreby administratívne, finančné, technické a fyzické hľadiská operácií. Overovaním sa zabezpečí to, aby vykázané výdavky boli reálne, aby sa výrobky alebo služby poskytovali v súlade so schvaľovacím rozhodnutím, aby žiadosti prijímateľa o úhradu boli správne a aby operácie a výdavky boli v súlade s pravidlami Spoločenstva a vnútroštátnymi pravidlami. Zahŕňa postupy na zabránenie dvojitého financovania výdavkov z iných programov Spoločenstva alebo vnútroštátnych programov a v iných programových obdobiach. Overovanie zahŕňa tieto postupy : a) administratívne overovanie každej žiadosti prijímateľov o úhradu; b) overovanie jednotlivých operácií na mieste. 105. Podľa § 24b ods. 1 Zákona č. 528/2008 Z. z. ; kontrolu projektu vykonáva riadiaci orgán. Riadiaci orgán môže poveriť výkonom kontroly projektu právnickú osobu, ktorá má odborné, personálne a materiálne predpoklady na výkon tejto kontroly; tým nie je dotknuté ustanovenia § 7 ods. 3. 106. Podľa § 24b ods. 2 Zákona č. 528/2008 Z. z.; kontrolou projektu riadiaci orgán overuje : a) plnenie podmienok poskytnutia pomoci a podpory, b) súlad platby a súvisiacej dokumentácie s osobitnými predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a na základe ktorých sa Slovenskej republike poskytujú prostriedky zo zahraničia a uzatvorenými zmluvami podľa Občianskeho zákonníka a Občianskeho zákonníka, c) hospodárnosť, efektívnosť, činnosť a účelnosť použitia pomoci a podpory. 107. Podľa bodu 2. 3 zmlúv o poskytnutí nenávratného finančného príspevku; poskytovateľ sa zaväzuje, že na základe tejto Zmluvy poskytne nenávratný finančný príspevok prijímateľovi, a to v súlade s ustanoveniami tejto Zmluvy, so všetkými dokumentmi, na ktoré Zmluva odkazuje a platnými a účinnými všeobecne záväznými právnymi predpismi SR a právnymi aktmi Európskych spoločenstiev. 108. Podľa § 24c Zákona č. 528/2008 Z.z.; administratívna kontrola je kontrola vykonávaná riadiacim orgánom, ktorý overuje doklady a iné písomnosti predložené kontrolovaným subjektom. 109. V závere výroku prvostupňového rozhodnutia je konštatované, že poskytnutím verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia došlo k vyššiemu čerpaniu verených prostriedkov, a teda k porušeniu finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. 110. Prvostupňový orgán verejnej správy svoje rozhodnutie o zodpovednosti žalobcu za správny delikt a o uložení sankcie odôvodnil tým, že žalobca uzavrel s príjemcami zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku a následne na základe žiadostí o platby, po vykonaní administratívnej kontroly, uzavrel, že výdavky uvedené v žiadostiach o platby sú oprávnené a poskytol verejné prostriedky na ich úhradu. Poukázal na to, že orgán vykonávajúci audit si na overenie hospodárnosti príjemcami uplatňovaných výdavkov prizval znalcov, ktorí určili oprávnené výdavky v nižších výškach (určili nižšiu všeobecnú hodnotu tovarov alebo služieb - prác). Rozdiel medzi výdavkami, ktoré boli uznané žalobcom pri žiadostiach o platby ako oprávnené a znaleckou hodnotou tovarov alebo služieb určil prvostupňový orgán verejnej správy ako neoprávnené, nehospodárne výdavky (nezodpovedajúce bežným cenám na trhu v čase a mieste ich vzniku), ku ktorým malo dôjsť v dôsledku nedostatočne vykonanej administratívnej kontroly žalobcom. Orgán verejnej správy 1. stupňa si teda osvojil závery vládneho auditu, vrátane záverov zo znaleckých posudkov. Ďalej svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že riadiaci orgán nemôže svoju povinnosť overovať hospodárnosť projektov a operácií preniesť na prijímateľov nenávratného finančného príspevku cestou verejného obstarávania a zdôraznil, že žalobca bol ako riadiaci orgán povinný vykonať administratívnu kontrolu nielen pri žiadostiach o platby, počas realizácie projektu, ale aj počas odborného hodnotenia žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, pričom z hodnotiacich hárkov nebolo podľa prvostupňového orgánu zrejmé ako bola pri projektoch č. XXXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXXX hospodárnosť overovaná pri odbornom hodnotení projektov. Zároveň prvostupňový orgán poukázal na výsledky certifikačného overovania certifikačným orgánom, pri ktorom bolo konštatované nesprávne usmernenie v príručkách pre žiadateľov o nenávratné finančné príspevky a vo Všeobecných zmluvných podmienkach, keď žalobca obmedzil počet verených obstarávaní na 2, jedno na stavebný dozor a druhé na ostatné. Žalovaný sa s týmto odôvodnením rozhodnutia stotožnil. 111. Vo vzťahu k popisu skutku a jeho právnej kvalifikácii uvedenej vo výroku rozhodnutia, ako aj vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia, ktoré bolo vyššie uvedené, považuje správny súd aj námietky žalobcu o zmätočnosti, nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia a jeho nepreskúmateľnosti za dôvodné. 112. Ako už bolo uvedené v predchádzajúcich častiach tohto rozhodnutia, skutková podstata správneho deliktu porušenia finančnej disciplíny je v § 31 ods. 1 písm. b) Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy vymedzená všeobecne a k jej úplnosti je potrebné „pripojiť“ rámec oprávnenia, ktorý pre zodpovednostný subjekt vyplýva z príslušnej právnej normy. Právna kvalifikácia uvedená vo výroku preskúmavaného rozhodnutia je vo vzťahu k uvedenej požiadavke nejednoznačná. Prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že žalobca nedostatočne vykonal administratívnu kontrolu, ale z výroku rozhodnutia a ani z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, v čom mala nedostatočnosť konkrétne spočívať. Je nepochybné, že pre hospodárenie s prostriedkami z fondov EÚ sú v príslušných nariadeniach identifikované základné kritéria. Tieto kritéria sú formulované všeobecne, najmä vo forme zásad. Takáto formulácia zohľadňuje aplikáciu právnych aktov EÚ v členských štátoch, v ktorých sú hospodárske, sociálne ale aj kultúrne podmienky rozdielne, a preto na konkrétnu realizáciu týchto pravidiel budú v jednotlivých členských štátoch vplývať rozdielne faktory, v závislosti aj od oblasti, v ktorej budú verejné prostriedky vynakladané. 113. Nedostatočnosť vymedzenia toho, v čom mal žalobca pochybiť, v čom nedostatočne vykonal administratívnu kontrolu, sa prejavuje aj v tom, že z čl. 60 písm. b) nariadenia č. 1086/2006 a z čl. 13 ods. 2 nariadenia č. 1868/2006 vyplýva, že v priebehu realizácie projektu sa má riadiaci orgán zamerať skôr na to, či uplatňované výdavky boli naozaj schválené v procese schvaľovania žiadosti, či boli tovary/práce skutočne dodané/realizované a či nedochádza k prekrývaniu výdavkov z rôznych projektov, a podobne. Pojem administratívnej kontroly vo vzťahu k poskytovaniu nenávratného finančného príspevku z fondov Európskeho spoločenstva je zadefinovaný v ustanovení § 24c Zákona č. 528/2008 Z.z. a prvostupňový orgán verejnej správy a ani žalovaný sa v kontexte konštatovaného porušenia povinnosti žalobcu pri výkone administratívnej kontroly týmto pojmom vôbec nezaoberali. 114. Dôkazom nedostatočne vymedzeného skutku a jeho právnej kvalifikácie v spojení s nedostatočným odôvodnením rozhodnutia je aj konštatovanie, že boli schválené a vyplatené výdavky, ktoré boli na základe znaleckých posudkov vyčíslené ako nehospodárne. Znalecký posudok je dôkazom, ktorý je možné použiť ako podklad rozhodnutia, po jeho vyhodnotení jednotlivo a aj vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi. Záver o porušení finančnej disciplíny nemožno založiť na rozpore so znaleckým posudkom, ale musí byť založený na rozpore s právnou normou. Navyše v odôvodnení rozhodnutia absentuje vyhodnotenie znaleckých posudkov orgánmi verejnej správy, ktoré boli vzaté do úvahy ako podklady rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutí je konštatovaný len záver znaleckých posudkov bez toho, aby bola zrejmá úvaha správneho orgánu, ako sa s posudkami ako s dôkazmi vysporiadal a prečo považuje všeobecné ceny stanovené znalcom napriek námietkam účastníka konania za správne. Znalecké posudky boli vyhodnotené v rámci vládneho auditu orgánom, ktorá audit vykonal, čo sa prenieslo do záverov auditu obsiahnutých v záverečnej správe z auditu. Aj keď toto vyhodnotenie možno zistiť z administratívneho spisu, toto vyhodnotenie nemôže nahradiť vlastnú úvahu orgánu verejnej správy, ktorý vyvodzuje zodpovednosť, ktorý je navyše iný ako ten orgán, ktorý vykonával vládny audit. 115. V prípade, že žalobca mal porušiť svoje povinnosti pri schvaľovaní žiadostí o platby vo fáze realizácie projektu, teda po schválení žiadosti o nenávratný finančný príspevok a po uzavretí zmluvy o jeho poskytnutí, je prejavom zmätočnosti rozhodnutia, ak sa v jeho odôvodnení konštatuje, že žalobca ako riadiaci orgán pochybil v prvotnej fáze poskytovania nenávratného finančného príspevku, a to vo fáze hodnotenia žiadostí a vo fáze určovania podmienok v príručkách pre žiadateľov a vo Všeobecných zmluvných podmienkach (viď rozhodnutie prvostupňového orgánu na str. 8 odsek 1 a 2, a rozhodnutie žalovaného na str. 6 odsek 3). Z preskúmavaných rozhodnutí potom nie je zrejmé, za čo je voči žalobcovi vyvodzovaná zodpovednosť - či za nedostatočný výkon administratívnej kontroly vo fáze schvaľovania žiadostí o platbu alebo za nedostatočné odborné posúdenie projektov pri schvaľovaní žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku alebo za nesprávne uvedenie podmienok pre žiadateľov. Aj z dupliky žalovaného vyplýva, že nehospodárnosť bola v podstate spôsobená spojením rôznorodých položiek do jedného verejného obstarávania, čo potvrdili tri orgány (Európska komisia, orgán auditu a certifikačný orgán). Aj s ohľadom na uvedené skutočnosti je potom nesmierne dôležité vymedzenie skutku a jeho jednoznačná právna kvalifikácia, aby nedošlo k prípadnému opakovanému vyvodzovaniu zodpovednosti za to isté konanie. 116. Pokiaľ žalobca namietal nedostatky vo vzťahu k znaleckým posudkom, zodpovedanie týchto námietok správnym súdom považuje správny súd vo vzťahu k vyššie uvedeným vytýkaným nedostatkom za predčasné. Najmä vo vzťahu k záveru, že v preskúmavaných rozhodnutiach absentovali hodnotiace závery orgánov verejnej správy oboch stupňoch vo vzťahu k znaleckým posudkom. Úlohou správneho súdnictva nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale len preskúmavanie zákonnosti ich rozhodnutí a postupu, ktorý im predchádzal. 117. V ďalšom konaní bude úlohou orgánu verejnej správy 1. stupňa opätovne vo veci konať v intenciách tohto rozhodnutia správneho súdu. Úlohou prvostupňového orgánu bude najmä oboznámiť žalobcu dôsledne s premetom administratívneho konania a zabezpečiť jeho vyjadrenie k skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, jeho právnej kvalifikácii a k podkladom rozhodnutia (vrátane znaleckých posudkov). Vo výroku rozhodnutia je skutok potrebné dostatočným a nezameniteľným spôsobom popísať s uvedením skutkových okolností a uviesť jednoznačnú právnu kvalifikáciu. V rozhodnutí je potrebné uviesť vlastnú úvahu o hodnotení všetkých podkladov rozhodnutia a vysporiadať sa s námietkami účastníka konania, ktoré boli resp. budú vznesené vo vzťahu k podkladom rozhodnutia. Taktiež je potrebné uviesť, prečo neobstojí záver o riadnom vykonaní verejného obstarávania (konštatovaný Úradom pre verejné obstarávanie) vo vzťahu k predmetnej veci (vyriešiť vzťah výsledku verejného obstarávania k porušeniu povinností žalobcom) a zaoberať sa tým, aký význam a vzťah má v prejednávanej veci sankcia uložená Európskou komisiou (plošná korekcia) k sankcionovateľnosti žalobcu. 118. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods1 SSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal náhradu trov konania, ktorých výška bude určená v uznesení vyššieho súdneho úradníka, vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 175 ods. 2 SSP. 119. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.