Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoKR/2/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116232016 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:5116232016.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci navrhovateľa - veriteľa ISONZO, a.s., so sídlom Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava, IČO: 35 871 334, (pôvodne INVEST - KAPITAL, a.s. ), zastúpeného AK Antol, s.r.o., Kupeckého 2542/72, 902 01 Pezinok, IČO: 47 257 024, za účasti pristúpených veriteľov: DÚHA, a.s., so sídlom Prievozská 4D, 821 09 Bratislava, IČO: 31 690 360, zastúpený AK Antol, s.r.o., Kupeckého 2542/72, 902 01 Pezinok, , IČO: 47 257 024 a REPP POPRAD spol.s.r.o., so sídlom L.Svobodu 4050/5, 058 01 Poprad, IČO: 31 694 861, o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka A.G.P., s.r.o. so sídlom Sad SNP 14, 010 01 Žilina, IČO: 46 079 840, zastúpenému advokátkou Mgr. Xéniou Tobolkovou, so sídlom Kukučínova 35, 911 01 Trenčín, o odvolaní dlžníka proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, č.k. 4K 23/2016-575 zo dňa 31. októbra 2017, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie Okresného súdu Žilina, č.k. 4K 23/2016-575 zo dňa 31. októbra 2017 potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil konkurz na majetok dlžníka A.G.P., s.r.o. so sídlom Sad SNP 14, 010 01 Žilina, IČO: 46 079 840. Za správcu ustanovil JUDr. Evu Plichtovú, PhD., so sídlom kancelárie Radlinského 1718, 026 01 Dolný Kubín a vyzval veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky voči dlžníkovi do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ odôvodnil návrh tým, že pohľadávku voči dlžníkovi nadobudol dňa 19.10.2016 Zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou medzi postupcom - obchodnou spoločnosťou MBK Technik, s.r.o., Bytčická 89, 010 09 Žilina, IČO: 47 518 022. Predmetnou zmluvou o postúpení pohľadávok nadobudol navrhovateľ pohľadávky MBK Technik, s.r.o. voči dlžníkovi z titulu a) nezaplatenia odplaty za vykonané práce . „Dodávka a montáž oceľovej konštrukcie slnolamov FCHPT“, splatná dňa 28.10.2015 na sumu 14.300,80 Eur a navýšenú o DPH vo výške 2.860,16 DPH, t.j. odplata spolu s DPH vo výške 17.160,96 Eur, b) nezaplatenia odplaty za vykonanú službu „ činnosť technického manážera a odborného poradenstva na stavbe FCHPT SPU Bratislava za mesiac október“. Na úhradu odplaty za poskytnutú službu bola dňa 31.10.2015 vystavená faktúra č. 2015023, splatná dňa 14.11.2015 na sumu 1.400,-Eur, navýšenú o DPH vo výške 280,-Eur, s DPH odplata spolu vo výške 1.680,-Eur, c) nezaplatenia odplaty za vykonanú službu „činnosť technického manažéra a odborného poradenstva na stavbe FCHPT STU Bratislava za mesiac december“. Na úhradu odplaty za poskytnutú službu bola dňa 31. 12.2015 vystavená faktúra č. 2015024, splatná dňa 14.1.2016 na sumu 1.400,- Eur, navýšenú o DPH vo výške 280,-Eur, t.j. odplata spolu s DPH vo výške 1.680,-Eur. Oznámením zo dňa 21.11.2016 MBK Technik, oznámil A.G.P., s.r.o. postúpenie pohľadávok uplatnených faktúrou č. 2015021, 2015023, 2015204 na nového veriteľa INVEST - KAPITAL a.s. Navrhovateľ sa domáhal vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka s poukazom na to, že možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka. 3. Okresný súd uznesením č.k. 4K 23/2016-40 zo dňa 16.1.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 14/2017 zo dňa 20.1.2017 rozhodol na základe návrhu navrhovateľa o začatí konkurzného konania voči dlžníkovi. 4. Uznesením č.k. 4K 23/2016-260 zo dňa 28.4.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 86/2017 zo dňa 5.5.2017, rozhodol súd o pripustení obchodnej spoločnosti DÚHA, a.s., so sídlom Prievozská 4D, 821 09 Bratislava, IČO: 31 690 360 do konkurzného konania. Podkladom pre podanie návrhu spoločnosti DÚHA, a.s. je pohľadávka z titulu preddavkovej faktúry č. 201630001 vystavená dňa 5.1.2016 vo výške 17.753,10 Eur. Ako ďalších veriteľov táto spoločnosť označila Sociálnu poisťovňu, Dôveru, a.s., Finančnú správu Slovenskej republiky a UNION zdravotnú poisťovňu a.s. 5. Uznesením č.k. 4K 23/2016 - 282 zo dňa 28.4.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 86/2017 zo dňa 5.5.2017, rozhodol súd o pripustení obchodnej spoločnosti REPP POPRAD spol.s.r.o., so sídlom L.Svobodu 4505/5, 058 01 Poprad, IČO: 31 694 861 do konkurzného konania. Pohľadávkou, na základe ktorej bol podaný návrh, je pohľadávka z titulu nezaplatenia odplaty za vykonané práce „ Dodávka a montáž vzduchotechniky do Hotela Borovica“. Na úhradu odplaty za poskytnuté služby bola dňa 11. 11.2015 vystavená faktúra č. 153/04-54/15 na sumu 113.850,25 Eur, na ktorú dlžník vykonal dve úhrady a nezaplatený zostatok pohľadávky je vo výške 5.985,02 Eur. Druhou pohľadávkou, ktorá bola podkladom na podanie návrhu, je pohľadávka z titulu nezaplatenia odplaty za vykonané práce „ Dodávka a montáž vzduchotechniky do Hotela B.“. Na úhrady odplaty bola vystavená faktúra č. 161/04-54/15 na sumu 3.550,80 Eur, ktorá nebola uhradená. Obe pohľadávky boli vymáhané na Okresnom súde Žilina v konaní vedenom pod sp.zn. 10Cb/139/2016, kde bol uzatvorený a schválený súdny zmier uznesením č.k. 10Cb/139/2016-94 z 25.10.2016, kde sa dlžník zaviazal na úhradu oboch pohľadávok. Ako ďalších veriteľov uviedol veriteľ REPP POPRAD spol.s.r.o. Sociálnu poisťovňu, Dôveru, a.s. a Finančnú správu Slovenskej republiky. 6. Súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že vzhľadom na to, že návrh na začatie konkurzného konania na majetok dlžníka bol podaný dňa 14.12.2016, na dané konanie sa aplikujú ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 28.2.2017. 7. Na základe výzvy súdu sa dlžník vyjadril k návrhu na vyhlásenie konkurzu podaním zo dňa 20.2.2017, v ktorom uviedol, že spoločnosť DÚHA, a.s. neuhradila dlžníkovi sumu 1.065.759,87 Eur za práce na projekte obnovy obalového plášťa FCHPT STÚ. Dňa 10.11.2016 vyšiel v časopise Trend inzerát, v ktorom navrhovateľ vyzýva veriteľov dlžníka na predaj ich pohľadávok navrhovateľovi. Podaný návrh je nutné vnímať minimálne ako agresívnu obchodnú taktiku. Dlžník tiež vzniesol námietku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa a uviedol, že navrhovateľ podal návrh na základe pohľadávky nadobudnutej cesiou od pôvodného veriteľa, spoločnosti MBK Technik, s.r.o., a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.10. 2016, ktorou boli postúpené pohľadávky postupcu voči dlžníkovi v celkovej sume 20.520,96 Eur, a to v rozpore s dohodou postupcu s dlžníkom. Postupca prostredníctvom konateľa vykonával pre dlžníka činnosť technika na projekte, za ktorú mal dohodnutú a dlhodobo aj riadne plnenú dohodnutú odmenu vo výške 1.680,-Eur za mesiac, pričom na základe individuálnej dohody mal zároveň dodať konštrukcie slnolamov, ktoré boli predmetom faktúry č. 2015021. Tieto slnolamy však neboli zo strany dodávateľa kompletne dodané, o čom svedčí aj nepotvrdený dodací list a dlžník si musel ostávajúcu časť dodávky zabezpečiť iným spôsobom. Dlžník tiež tvrdil, že po dodatočnej kontrole účtovných dokladov bolo zároveň zistené, že na základe skorších úhrad boli vykonané úhrady faktúr vo väčšom rozsahu, na základe čoho bola úhrada v sume 1.129,71 Eur započítaná voči faktúre č. 2015023. Dohodnuté bolo aj to, že pohľadávky nebudú postupované tretím osobám. Dlžník ďalej uviedol, že pohľadávky Sociálnej poisťovne, spoločnosti Dôvera, a.s. a spoločnosti Union zdravotná poisťovňa a.s., budú v celom rozsahu uhradené najneskôr do dňa konania pojednávania. K preukázaniu platobnej schopnosti odkázal na zoznam záväzkov a zoznam pohľadávok, vymenoval bankové účty, všetky so záporným zostatkom a uviedol, že eviduje hotovosť v sume 0,-Eur. Dlžník však nepodložil tvrdenia a neosvedčil svoju platobnú schopnosť spôsobom ustanoveným zákonom. 8. K pohľadávkam pristupujúcich veriteľov sa vyjadril dlžník podaním zo dňa 12.9.2017, kde uviedol, že spoločnosť REPP POPRAD spol.s.r.o. bola dodávateľom dlžníka pri rekonštrukcii Hotela B.. Priebeh rekonštrukcie bol financovaný spoločnosťou DÚHA, a.s. priamymi platbami na príkaz pána J.. Práce spoločnosti REPP POPRAD spol.s.r.o. pán J. neprebral a požadoval zádržné. Druhú faktúru č. 161/04-54/15 vo výške 3.550,80 Eur pán J. vôbec neuznal. K pohľadávke spoločnosti DÚHA, a.s. dlžník uviedol, že táto spoločnosť prestala dlžníkovi platiť faktúry za dodané práce na všetkých projektoch, čím nevedeli platiť záväzky voči dodávateľom. Ak by spoločnosť DÚHA, a.s. zaplatila uznané faktúry, vedel by dlžník zaplatiť všetky jeho existujúce záväzky. Spoločnosť DÚHA, a.s. prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu a jeho spoločnosti INVEST - KAPITAL, a.s. kúpila pohľadávku voči dlžníkovi a podala návrh na vyhlásenie konkurzu s cieľom vyhnúť sa riadnemu splneniu svojich záväzkov vo výške viac ako 1.000.000,-Eur a s cieľom zlikvidovať svojho veriteľa. Dlžník žiadal zastavenie konkurzného konania pre šikanózne konanie navrhovateľa a spriaznených osôb. Tvrdil, že si plnil všetky svoje povinnosti až do 06/2016, kedy sa naplno prejavila druhotná platobná neschopnosť vzhľadom na neplnenie si povinností zo strany spoločnosti DÚHA, a.s. 9. Na prejednanie veci súd vytýčil pojednávanie na deň 9.5.2017, ktoré bolo odročené z dôvodu, že súdu bol doručený návrh na prerušenie konkurzného konania z dôvodu, že dlžník poveril správcu JUDr. Gabrielu Bírošovú, so sídlom kancelárie Moyzesova 939/46, 010 01 Žilina vypracovaním reštrukturalizačného posudku. Uznesením č.k. 4K 23/2016-290 zo dňa 11.5.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 93/2017 zo dňa 17.5.2017 bolo konkurzné konanie voči dlžníkovi prerušené. Ďalšie pojednávanie bolo vytýčené na deň 26.9.2017, ktoré bolo odročené z dôvodu zmeny právneho zástupcu dlžníka a na to nadväzujúcej potreby dostatočnej prípravy na pojednávanie. Súd návrh navrhovateľov na vyhlásenie konkurzu prejednal na pojednávaní dňa 24.10.2017, ktoré sa konalo sa splnenia zákonných podmienok za prítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa - veriteľa, dlžníka, všeobecného zástupcu dlžníka, právneho zástupcu dlžníka, poverenej zamestnankyne veriteľa Slovenská republika - Daňový úrad Žilina a právneho zástupcu veriteľa spoločnosti DÚHA, a.s. Súd vykonal dokazovanie výpoveďami právneho zástupcu navrhovateľa Mgr. Pavla Antola, právnej zástupkyne dlžníka, poverenej zamestnankyne veriteľa Slovenská republika-Daňový úrad Žilina, všeobecného zástupcu dlžníka, konateľa dlžníka p. M. J., listinnými dôkazmi založenými v spise vrátane znaleckého posudku č. 80/2017, vypracovaného znalcom D.. E. P., XXX XX Q. X zo dňa 24.10.2017, z ktorého vyplýva všeobecná hodnota pohľadávok spoločnosti dlžníka voči spoločnosti DÚHA, a.s. vo výške 831.695,28 Eur. 10. Súd konštatoval, že veriteľ môže podať návrh na vyhlásenie konkurzu aj pre splatnú pohľadávku, o ktorej dosiaľ príslušný orgán právoplatne nerozhodol. Povaha konania o návrhu na vyhlásenie konkurzu nevylučuje, aby súd o skutočnostiach, ktoré sú medzi účastníkmi sporné, vykonával dokazovanie, povinnosťou konkurzného súdu však nie je vykonávať dokazovanie o tom, či pohľadávka veriteľa ( navrhovateľa konkurzu ) skutočne existuje ( stanovisko Občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 17.júna 1998, Cpjn 19/98, Rc 52/1998 ). Konkurzný súd nie je určený na riešenie sporu veriteľov a dlžníka ohľadne existencie pohľadávok, pre ktoré sa navrhuje vyhlásenie konkurzu. Úlohou konkurzného súdu je len vytvoriť podmienky navrhujúcemu veriteľovi domôcť sa uspokojenia osvedčenej a nespornej pohľadávky, ktorú dlžník bez právne akceptovateľného dôvodu neplní. Toto uspokojenie dosahuje navrhujúci veriteľ po vyhlásení konkurzu v spoločenstve ďalších prihlásených veriteľov. Nesporový charakter konkurzného konania premietol zákonodarca aj konštantná judikatúra do povinnosti navrhovateľa preukázať súdu existenciu nespornej ( osvedčenej ) pohľadávky voči dlžníkovi. Existencia pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkovi musí byť v návrhu osvedčená do takej miery, že o nej nemožno pochybovať. Spor o existenciu pohľadávky a relevantnej výhrady dlžníka voči existencii pohľadávky navrhujúcich veriteľov, vyvoláva následok nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa. Doloženie pohľadávky spôsobom, ktorý vyžaduje zákon v návrhu na vyhlásenie konkurzu neznamená, že v ďalšom priebehu konkurzného konania sa táto pohľadávka bez ďalšieho bude považovať za nespornú. V ďalšom priebehu konkurzného konania môže byť pohľadávka spochybnená dlžníkom, a to v štádiu pred vyhlásením konkurzu, prípadne správcom alebo veriteľom počas lehoty na popieranie pohľadávok. Pokiaľ preto pohľadávka nemá povahu nároku vyplývajúceho zo spôsobilého exekučného titulu alebo kvalifikovaného uznania nároku dlžníkom, je spor medzi veriteľom a dlžníkom ohľadne existencie, splatnosti, resp. výšky pohľadávky prípustný a možný. Pre úspech obrany dlžníka je namieste požadovať, aby doložil svoju obranu relevantnými argumentmi a dôkazmi, inak by pre úspech dlžníka postačovalo iba paušálne vyhlásenie o neuznávaní pohľadávok. Na druhej strane aj v konkurznom konaní súd musí dbať na to, aby v konkurznom konaní nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov dlžníka a aby práva navrhovateľa, ako veriteľa neboli zneužívané na jeho úkor. K spochybňovanej aktívnej legitimácii navrhovateľa ISONZO, a.s. súd uviedol, že záväzky dlžníka, od ktorých navrhovateľ odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu na podanie návrhu uviedol sám dlžník v zozname svojich záväzkov na č.l. 96, z ktorého vyplýva aj úhrada časti záväzku fakturovaného faktúrou č. 2015023 vo výške 1.129,71 Eur, z čoho možno usudzovať, že dlžník v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka uznáva aj zvyšok záväzku z tejto faktúry. Súd uviedol, že ak aj dlžník namieta nedodanie časti slnolamov a tvrdí, že ostávajúcu časť slnolamov si musel zabezpečiť iným spôsobom, tak z tohto tvrdenia dlžníka vyplýva dodanie aspoň časti slnolamov, a teda existencia záväzku za dodanú časť slnolamov aspoň v časti odplaty za dodanú časť slnolamov. V tejto súvislosti súd poukázal na judikatúru, podľa ktorej záver o tom, že veriteľ má voči dlžníkovi splatnú pohľadávku, možno urobiť aj bez toho, aby bola známa presná výška dlžníkovho záväzku. Podmienka viacerých veriteľov je splnená aj vtedy, ak je splatná pohľadávka ďalšieho ( druhého ) veriteľa zanedbateľného rozsahu. Sám dlžník na pojednávaní priamo potvrdil existenciu pohľadávky navrhovateľa ISONZO, a.s. Dlžníkom tvrdená dohoda o zákaze postúpenia pohľadávok nebola ničím doložená. 11. K námietke dlžníka voči pohľadávke veriteľa DÚHA, a.s. súd uviedol, že dlžník nedoložil žiadne dôkazy o svojich tvrdeniach, preto nemožno skonštatovať, že by dlžník pohľadávku veriteľa DÚHA, a.s. relevantne spochybnil. 12. Voči pohľadávke veriteľa REPP POPRAD spol.s.r.o. dlžník nenamietal nič, existenciu pohľadávky potvrdil, namietal iba pristúpenie tohto veriteľa, ako aj veriteľa DÚHA, a.s. do konkurzného konania, keď tvrdil, že títo sa môžu stať účastníkmi konania až podaním prihlášky. Tento názor dlžníka súd považoval v rozpore s konštrukciou ZKR, ktorý umožňuje, aby po začatí konania pristúpili do konania aj ďalší veritelia, ktorí by inak mohli podať aj samostatný návrh. Súd konštatoval, že z dôvodu procesnej ekonómie a potreby vedenia iba jedného konkurzného konania voči jednému dlžníkovi zakotvil ZKR v ustanovení § 24 ods. 2 ZKR inštitút pristúpenia do konania, ktorý súd uplatnil aj v tomto prípade. Pri veriteľovi REPP POPRAD spol.s.r.o. súd zdôraznil, že jeho pohľadávka je osvedčená súdnym rozhodnutím, na spochybnenie jeho aktívnej legitimácie by preto dlžník musel tvrdiť skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu. Aktívna legitimácia tohto veriteľa je tak nesporná a aj keby dlžník aktívnu legitimáciu zvyšných navrhovateľov úspešne spochybnil ( čo sa nestalo ), na vyhlásenie konkurzu by postačoval návrh a osvedčená pohľadávka veriteľa REPP POPRAD spol.s.r.o. 13. Súd tiež v neposlednom rade poukázal aj na to, že dlžník žiadnym spôsobom nespochybnil pohľadávky ďalších veriteľov, ktorých označili navrhovatelia ( napr. Sociálna poisťovňa, Dôvera, a.s. atď ). Dlžník iba deklaroval, že tieto pohľadávky do konania pojednávania uhradí, čo sa však nestalo, čo potvrdil aj jeden z veriteľov priamo na pojednávaní. 14. K tvrdeniu dlžníka o potrebe preukázania naliehavého právneho záujmu veriteľov na podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu súd uviedol, že ZKR nepredpisuje ako podmienku pre podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, aby veriteľ preukázal naliehavý právny záujem na vyhlásení konkurzu. Záujem veriteľa na úhrade svojej pohľadávky je zmyslom konkurzného konania bez potreby jeho osobitného preukazovania. K dlžníkom tvrdenej šikanóznosti návrhu súd uviedol, že tvrdenia sa v konaní nepreukázali. Súd uviedol, že ak by aj na koordináciu postupu veriteľov ISONZO, a.s. a DÚHA, a.s. mohlo nasvedčovať ich prepojenie prostredníctvom právneho zástupcu, takéto prepojenie nemožno nájsť u navrhovateľa REPP POPRAD spol.s.r.o., ktorý ak by aj podal návrh sám, postačovalo by to na vyhlásenie konkurzu. 15. Z vykonaných dôkazov súd nemal pochybnosti o tom, že dlžník je v úpadku vo forme platobnej neschopnosti. Z tvrdení a dokladov predložených dlžníkom nemožno skonštatovať osvedčenie jeho platobnej schopnosti a je evidentné, že nedisponuje finančnými prostriedkami, ktorými by bol schopný uhradiť svoje splatné záväzky. Súd preto uzavrel, že dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť, a teda je vo veci daná základná hmotnoprávna podmienka pre vyhlásenie konkurzu. 16. Súd zároveň dospel k záveru, že dlžník disponuje majetkom prevyšujúcim sumu 6.638,78 Eur, postačujúcim na úhradu nákladov konkurzu. Súd tiež vyzval veriteľov dlžníka, aby si spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia prihlásili svoje pohľadávky a poučil ich o následkoch nedodržania základnej prihlasovacej lehoty. Súd tiež uložil správcovi povinnosti a poučil účastníkov konkurzného konania o ich práve uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi. 17. Proti uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie dlžník, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alebo aby uznesenie zrušil a konkurz na majetok dlžníka zastavil. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a taktiež rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ tvrdí, že súd mal hodnotiť jednotlivé dôkazy z hľadiska ich dôležitosti relevantne vo vzťahu k zisteným skutočnostiam. Súd dospel z predložených dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. 18. Odvolateľ uviedol, že dňa 12.12.2016 podal navrhovateľ ( spriaznená osoba ) INVEST - KAPITAL a.s., so sídlom Hattalova 12/C, 831 01 Bratislava návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka spoločnosť A.G.P., s.r.o. so sídlom Sad SNP 14, 010 01 Žilina. Navrhovateľ odkúpil 19.10.2016 od spoločnosti MBK TECHNIK s.r.o., so sídlom Bytčická 89, 010 09 Žilina pohľadávku voči spoločnosti A.G.P. s.r.o. Spoločnosť MBK TECHNIK, s.r.o., ktorá neposlala pred postúpením pohľadávky výzvu na uhradenie záväzku a ani iným spôsobom neurgovala zaplatenie neuhradených faktúr. Dlžník tiež poukázal na to, že k postúpeniu pohľadávky vo výške 20.520,96 Eur došlo dňa 19.10.2016 a k podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu dňa 14.12.2016, teda vo veľmi krátkom časovom úseku od postúpenia pohľadávky. Navrhovateľ, spoločnosť INVEST - KAPITAL, a.s., toho času už spoločnosť ISONZO, a.s. v zastúpení F.. X. T. ( konateľ spoločnosti ), ktorý je zároveň právnym zástupcom spoločnosti DÚHA, a.s. podal inzerát dňa 10.11.2016 v časopise TREND, kde jasne uviedol, že jeho spoločnosť kupuje všetky pohľadávky spoločnosti A.G.P., s.r.o. Z toho možno konštatovať, že spoločnosť INVEST - KAPITAL vyslovene hľadala spoločnosti, aby mohla podať návrh na vyhlásenie konkurzu na dlžníka a tak legitímne odstrániť z obchodného trhu prosperujúcu firmu, ktorá si do 06/2016 plnila všetky svoje záväzky. Nezaplatením podstatných faktúr vo výške 831.695,28 Eur spoločnosťou DÚHA, a.s. na účet dlžníka, pre ktorú dlžník vykonával práce prostredníctvom iných spoločností, subdodávateľov, sa spoločnosť DÚHA, a.s. snažila podľa názoru dlžníka dostať ho do druhotnej platobnej neschopnosti a nezaplatená pohľadávka od spoločnosti DÚHA a.s. dlžníka absolútne obmedzuje a paralyzuje pri výkone podnikania. Navrhovateľ, ako právny zástupca spoločnosti DÚHA, a.s. má vedomosť o tejto skutočnosti. Nezaplatenie faktúr v tak vysokej sume je spôsobilé okamžite navodiť reálny stav druhotnej platobnej neschopnosti. 19. Dlžník tiež uviedol, že využil všetky zákonom prípustné prostriedky, aby vymohol svoje neuhradené pohľadávky v tak nesmierne vysokej sume. Vyzval spoločnosť DÚHA, a.s. na zaplatenie faktúr a následne odstúpil dňa 4.7.2016 od Zmluvy o dielo pre podstatné porušenie zmluvných podmienok ( nezaplatenie faktúr v tak vysokej sume až likvidačnej pre spoločnosť ), ktoré ako vyplýva zo spisu, aj zo znaleckého posudku spoločnosť DÚHA, a.s. dokonca sama právne uznala. Aj napriek snahe mimosúdne rokovať a zachovať tak naďalej dobré obchodné vzťahy, podnikol právny zástupca po odstúpení od Zmluvy o dielo právne kroky vedúce k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka. 20. Dlžník v odvolaní tiež poukázal na to, že F.. X. T. sa na začiatku pojednávania legitimoval ako tá istá osoba za spoločnosť ISONZO, s.r.o zároveň DÚHA, a.s. a po celý čas vystupoval ako jedna osoba, súd to uviedol v zápisnici z pojednávania zo dňa 24.10.2017. Nepoprel tým koordináciu postupu veriteľov ISONZO s.r.o. a DÚHA, a.s., ktorá by nasvedčovala ich prepojeniu prostredníctvom právneho zástupcu F.. X. T.. Súd sa tiež nevysporiadal s tým, prečo spoločnosť DÚHA, a.s. nebola označená navrhovateľom už v okamihu podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, ale pristúpila takmer až po šiestich mesiacoch od podania návrhu na vyhlásenie konkurzu. V tejto súvislosti sa odvolateľ priklonil k ustálenej judikatúre ČR, ktorá ustanovuje, že v prípade veriteľského návrhu sú účastníkmi konkurzného konania len tí veritelia, ktorí sú označení vo veriteľskom návrhu od začiatku. Ďalší veritelia sú pripustení a tak spôsobilí byť účastníkmi konania až momentom vyhlásenia konkurzu zverejnenom v Obchodnom vestníku, resp. okamihom podania prihlášky u správcu konkurznej podstaty. Je samozrejme logické takto postupovať najmä pri veriteľskom návrhu. 21. Dlžník dal do pozornosti odvolacieho súdu aj skutočnosť, že celý projekt bol financovaný výlučne z finančných prostriedkov Európskeho spoločenstva, fakulta FCHTP Bratislava potvrdila, že finančné prostriedky boli vyplatené spoločnosti DÚHA, a.s., čím dala jasný dôkaz o tom, že objednané práce boli vykonané, dielo prevzaté a tak sa bez problémov vyplatila požadovaná suma za vykonané dielo. Spoločnosť DÚHA, a.s. si dokonca z prijatých faktúr uplatnila príslušnú výšku DPH v daňovom priznaní za obdobie mesiacov júl po december 2016. 22. Dlžník zároveň uviedol, že počas celého konkurzného konania sa domáha zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok, nakoľko odôvodnene poukazuje na šikanózne konanie zo strany navrhovateľa. Podľa jeho názoru riadne preukázal v konaní tzv. „ umelé“ navodenie situácie, že dlžník je platobne neschopný a má viac ako dvoch veriteľov. Je toho názoru, že konkurzné konanie bolo na strane navrhovateľa zneužité na iné účely, ako je imanentný zmysel konkurzu. 23. Odvolateľ tiež tvrdí, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový stav, kedy vo svojom odôvodnení odobruje motiváciu veriteľov preferovať konkurzné konanie pred vymáhaním pohľadávky prostredníctvom iných konaní. Má za to, že takéto vyhodnotenie dôkazov je príliš jednostranné a súd má posudzovať dôkazy v oveľa širšej súvislosti. Tiež považuje za neprípustné, že sa súd nezaoberal zákazom zneužitia práva, ktoré je v našej právnej úprave absolútne neprípustné podľa článku 5 základných princípov uvedených v CSP. Má za to, že v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ mohol svoje pohľadávky vymôcť v iných konaniach, kedy by takéto rozhodnutie tak zásadným a nezvrátiteľným spôsobom nemenil status celej spoločnosti dlžníka a o poškodzovaní obchodného mena nehovoriac. Dlžník zastáva názor, že podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka spoločnosťou ISONZO, a.s. došlo k zneužitiu práva, čo je podľa našej právnej úpravy zakázané. Tiež zastáva názor, že nakoľko uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka zásadným spôsobom mení do budúcna status dlžníka, je nevyhnutné, aby súd sa vysporiadal „s minulosťou“. 24. Odvolateľ sa tiež nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že ZKR nepredpisuje ako podmienku pre podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, aby veriteľ preukázal naliehavý právny záujem na vyhlásení konkurzu. Naopak zastáva názor, že taxatívne ZKR neuvádza neskúmať naliehavý právny záujem, tak skúmať mohol a podľa jeho právneho názoru mal, keďže sa jedná o tak kuriózny konkurzný prípad, kedy „ dlžník má pohľadávky voči veriteľovi vyššie, ako sám veriteľ voči dlžníkovi“. Dlžník má za to, že najmä pri veriteľskom návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka mal súd veľmi dôležito a vo vzájomnej súvislosti skúmať a zisťovať „ skutočný“ záujem navrhovateľa na vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka, keďže rozhodnutie súdu mení skutočnosť, v jeho prípade dôjde vyhlásením konkurzu k takej zmene, akou je zánik spoločnosti. 25. Dlžník tiež v odvolaní uviedol, že súd mal k dispozícii dostatok zákonne pripustených dôkazov, ktoré jednoznačne preukazujú, že dlžník nie je v úpadku - znalecký posudok č. 80/2017 vypracovaný znalcom D.. E. P., XXX XX Q., dňa 24.10.2017. Zo znaleckého posudku súd vyhodnotil ako všeobecnú hodnotu pohľadávok dlžníka voči jednému z veriteľov ( spoločnosť DÚHA, a.s. ) vo výške 831.695,28 Eur. Podľa názoru dlžníka by sa jednalo o precedens, keby prebiehal konkurz paradoxne na spoločnosť A.G.P., s.r.o. ako dlžníka „ keď dlžník má pohľadávky voči jednému z veriteľov v niekoľkonásobne tisíc miere vyššej sume, akou je pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi“. Dlžník je toho názoru, že súd mal perfektný znalecký posudok, ktorý jednoznačne preukazuje nespornosť tejto pohľadávky a tento dôkaz mal slúžiť ako jeden z najklúčovejších dôkazov konkurzného konania, ktorý mal byť súdom vyhodnotený ako jasná motivácia vyvolať konkurz na spoločnosť dlžníka. Tiež poukázal na rozsiahlu zahraničnú judikatúru, najmä nemeckú, ktorá dospela k záveru, že naliehavý právny záujem na vyhlásenie konkurzu nie je vo všeobecnosti daný najmä vtedy, ak veriteľ podaním návrhu na konkurz sleduje iný záujem ako dosiahnutie ( aspoň ) pomerného uspokojenia svojej pohľadávky. Poukázal tiež na ďalšie komentáre a mal za to, že práve súd mal uvažovať nad tým, že vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka dôjde k absurdnej skutočnosti, že takýto konkurz pozíciu dlžníka v rozpore s dobrými mravmi zhorší, nakoľko je zrejmé, že dlžník disponuje pohľadávkou, ktorá je znaleckým posudkom ohodnotená na výšku 831.695,28 Eur voči jednému z veriteľov pripustených do konkurzného konania. Mal teda za to, že v prípade tzv. šikanóznych návrhov na vyhlásenie konkurzu možno tieto zamietnuť už pred začatím konkurzného konania z dôvodu chýbajúceho právneho záujmu na vyhlásení konkurzu. K preukázaniu platobnej schopnosti nesúhlasí tiež so závermi súdu prvej inštancie, že je splnená podmienka na vyhlásenie konkurzu, a to konkrétne podmienka platobnej neschopnosti. Práve naopak zastáva právny názor, že pripustením dôkazu znalecký posudok vo výške pohľadávky na strane dlžníka vo výške 831.695,28 Eur absolútne perfektne dlžník preukázal platobnú schopnosť. Dlžník má tiež za to, že súd nesprávne vyhodnotil splnenie podmienky na vyhlásenie konkurzu a tou je platobná neschopnosť dlžníka. Súd tiež nesprávne právne posúdil úpadok dlžníka, kedy súd z vykonaných dôkazov uzavrel, že dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť. Súd mal ako dôkaz brať do úvahy pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka znalecký posudok a nielen pri zisťovaní toho, že dlžník disponuje majetkom prevyšujúcim sumu 6.638,78 Eur postačujúcou na úhradu nákladov konkurzu. Postup súdu prvej inštancie pri vyhodnocovaní dôkazov považuje za ľahkovážny a nepostačujúci, v rozpore s právnou úpravou ZKR o úpadku, a to v časti, kedy mal súd podľa jeho názoru pri vyhodnocovaní predložených dôkazov zo strany dlžníka vychádzať z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť. Taktiež uviedol, že súd nehodnotil dôkazy vo vzájomnej súvislosti a je zarážajúce, že vzhľadom na ojedinelosť prípadu súd prvej inštancie aj napriek vydaným komentárom o potrebe preskúmavať a klásť dôležitosť na riadne zisťovanie naliehavosti právneho záujmu aj v konkurznom konaní, najmä keď sa preukáže čo len zdanlivý úmysel zneužiť konkurzné konanie na poškodzovanie práv iného, tak nekonal. Je veľmi dôležité, aby sa slovenská právna prax zosúladila s európskou, nielen v komentároch, ale aj v praxi. Z týchto dôvodov žiadal zrušiť napadnuté uznesenie. 26. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) prejednal odvolanie dlžníka v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie dlžníka nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 27. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 28. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 29. Predmetom odvolania je posúdiť správnosť rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie vyhlásil konkurz na majetok dlžníka A.G.P., s.r.o. so sídlom Sad SNP 14, 010 01 Žilina, IČO: 46 079 840. 30. Z obsahu spisu je zrejmé, že pôvodný navrhovateľ - veriteľ INVEST-KAPITAL, a.s., teraz ISONZO, a.s. návrhom doručeným súdu dňa 14.12.2016 žiadal vyhlásiť konkurz na majetok dlžníka. Pohľadávku nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky od spoločnosti MBK Technik s.r.o. vo výške 17.160,96 Eur s DPH, 1.680,-Eur s DPH a 1.680,- Eur s DPH. Okresný súd uznesením č.k. 4K 23/2016-40 zo dňa 16.1.2017 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 14/2017 zo dňa 20.1.2017 rozhodol na základe návrhu navrhovateľa o začatí konkurzného konania voči dlžníkovi. Ďalšími uzneseniami č.k. 4K 23/2016-260 a 4K 23/2016-282 zo dňa 28.4.2017, zverejnenými v Obchodnom vestníku č. 86/2017 zo dňa 5.5.2017 rozhodol súd prvej inštancie o pristúpení do konkurzného konania obchodných spoločností DÚHA a.s., so sídlom Prievozská 4D, 821 09 Bratislava, IČO: 31 690 360 a REPP POPRAD spol.s.r.o. so sídlom L.Svobodu 4050/5, 058 01 Poprad, IČO: 31 694 861. Dlžník nesúhlasil s podaným návrhom a tvrdil, že podaný návrh je nutné vnímať ako agresívnu obchodnú taktiku. Vzniesol námietku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa, tvrdil, že neexistuje naliehavý právny záujem navrhovateľa na vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka a k pohľadávkam pristupujúcich veriteľov okrem iného uviedol, že tieto spoločnosti nie sú aktívne legitimované, lebo nepodali návrh. Dlžník tiež poukazoval na predložený znalecký posudok, podľa ktorého všeobecná hodnota pohľadávok spoločnosti dlžníka voči spoločnosti DÚHA, a.s. predstavuje sumu 831.695,28 Eur, následkom čoho nemôže byť v úpadku, keďže vyplatením tejto sumy by uhradil všetky záväzky. 31. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. b) ZKR, ak sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa, súd rozhodne vo veci vyhlásenia konkurzu do 7 dní od vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, alebo do 7 dní, od kedy dlžník súhlasil, aby sa rozhodlo bez pojednávania. 32. Podľa § 19 ods. 1 písm. c) ZKR, ak sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa, súd rozhodne o vyhlásení konkurzu vtedy, ak dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť, inak rozhodne o zastavení konkurzného konania; pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu súd neprihliada na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť; ak sa dlžník v lehote podľa ods. 1 písm. a) bodu 1 nevyjadril, má sa za to, že svoju platobnú schopnosť neosvedčil. 33. Podľa § 19 ods. 1 písm. d) ZKR, ak sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa a súd mal pred rozhodnutím o vyhlásení konkurzu pochybnosti o dlžníkovej majetnosti, bez zbytočného odkladu potom, čo zistí, že tu nie sú dôvody na iné rozhodnutie ako vyhlásenie konkurzu, ustanoví dlžníkovi predbežného správcu; o návrhu v tomto prípade rozhodne v lehote podľa § 20 ods. 1. 34. Podľa § 19 ods. 3 ZKR, odvolací súd rozhodne o odvolaní bez nariadenia pojednávania do 45 dní od predloženia veci. Pre odvolací súd je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie. Ak odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie, súd prvej inštancie postupuje odo dňa vrátenia veci, ako by konkurzné konanie začalo. 35. V zmysle citovaného ustanovenia § 19 ods. 3 ZKR, odvolací súd v danom prípade vychádza zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania dlžníkom dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje. 36. Odvolací súd dopĺňa, že pre vyhlásenie konkurzu zákon o konkurze a reštrukturalizácii vyžaduje, aby boli splnené materiálne podmienky, medzi ktoré patrí úpadok, pluralita veriteľov, dostatok majetku úpadcu. Za platobne neschopného zákon považuje dlžníka vtedy, ak dlžník má viac ako jedného veriteľa a nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden peňažný záväzok. Platobná neschopnosť sa klasicky považuje za trvalý, nie prechodný stav dlžníka uhrádzať svoje splatné finančné záväzky. Platobná neschopnosť sa týka len záväzkov na finančné plnenie a je právne irelevantné, aký je ostatný majetok dlžníka ( napr. hmotný majetok ). Rovnako je pre platobnú neschopnosť právne irelevantné, či dlžník niektoré záväzky uhrádza. O neschopnosti platiť je možné hovoriť len vtedy, keď dlžník, ktorý nemá hotové platobné prostriedky, nie je schopný, aby splnil splatné záväzky, na ktoré veritelia naliehajú. Nie je pritom rozhodujúce, či dlžník je tiež v predĺžení, či má viac majetku ako dlhov, otázku neschopnosti na platenie je potrebné posudzovať podľa jednotlivého prípadu a podľa celkových pomerov dlžníka. Pre posúdenie otázky platobnej neschopnosti je rozhodujúci okamžik, kedy bol vyhlásený konkurz, alebo začaté konkurzné konanie. Samotné rozhodovanie o návrhu na vyhlásenie konkurzu závisí od toho, či sú splnené hmotnoprávne podmienky na vyhlásenie konkurzu. Pokiaľ dlžník neosvedčí svoju platobnú schopnosť a konkurzný súd zistí, že má dostatok majetku potrebného na úhradu trov konkurzného konania, uznesením vyhlási konkurz na majetok dlžníka. Pri hodnotení platobnej schopnosti konkurzný súd nesmie prihliadať na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť. Ak konkurzný súd zistí, že inak sú splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu, ale nie je zrejmé, či dlžník má dostatok majetku rozhodne o ustanovení predbežného správcu. Ustanovenie predbežného správcu prichádza do úvahy len vtedy, ak konkurzný súd má pozitívne zistené, že sú splnené ostatné podmienky na vyhlásenie konkurzu. 37. Odvolací súd poukazuje na to, že z citovaného ustanovenia § 19 ods. 3 ZKR vyplýva, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto veci nie je podstatný stav v čase vydania rozhodnutia odvolacieho súdu, ale stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie. Po zhodnotení zistených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie o vyhlásení konkurzu boli splnené zákonom stanovené podmienky pre vyhlásenie konkurzu, a to úpadok dlžníka ( dlžník neosvedčil platobnú schopnosť ), pluralita dlžníkových veriteľov a dostatok majetku na úhradu nákladov konkurzného konania. 38. Dlžník v odvolaní namietal, že podľa znaleckého posudku, z ktorého závermi sa súd prvej inštancie nevysporiadal, vyplýva, že spoločnosť DÚHA, a.s. mu nevyplatila sumu 831.695,28 Eur, následkom čoho sa dlžník dostal do druhotnej platobnej neschopnosti. Dlžník má za to, že nebola splnená podmienka na vyhlásenie konkurzu, a to konkrétne podmienka platobnej neschopnosti. Odvolací súd sa s názorom odvolateľa nestotožňuje, nakoľko je zrejmé, že dlžník ani len nespochybnil pohľadávky veriteľov Sociálna poisťovňa, Dôvera, Finančná správa Slovenskej republiky a Union zdravotná poisťovňa, a.s. Napriek skutočnosti, že dlžník v konaní tvrdil, že tieto svoje záväzky vysporiada a uhradí do konania pojednávania, neurobil tak, a preto je nesporné, že dlžník je v úpadku, nakoľko je platobne neschopný. Toto tvrdenie je v súlade s § 3 ods. 2 ZKR, podľa ktorého platobne neschopný je ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Vzhľadom na uvedené má odvolací súd za to, že dlžník je v úpadku, na čom nič nemení ani skutočnosť, že má voči spoločnosti DÚHA, a.s. pohľadávku v sume 831.695,28 Eur. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými dlžníkom namietanými skutočnosťami, ktoré boli aj predmetom odvolania a vec právne správne posúdil a dostatočným spôsobom odôvodnil. Odvolací súd v súvislosti s právnym názorom súdu prvej inštancie, z ktorého závermi sa v celom rozsahu stotožňuje poukazuje aj na rozhodnutie R ( SR ) 104/2002, podľa ktorého „ Dlžník je v úpadku, ak má viac veriteľov a nie je schopný 30 dní po lehote splatnosti plniť svoje záväzky. V oboch prípadoch ide o stav objektívny a pri skúmaní, či sú splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu, je bez významu dôvod a spôsob, akým sa dlžník do stavu úpadku dostal. Nie je pritom rozhodujúce, či úpadok je dôsledkom činnosti úpadcu majúcom dôvod v jeho hospodárení, či je výsledkom viac-menej objektívnych udalostí ( situácia na trhu ), alebo či k nemu viedla činnosť tretích osôb spočívajúca prípadne aj v protiprávnom konaní“. 39. Vzhľadom na uvedené odvolací súd považuje námietky odvolateľa za právne irelevantné, nakoľko ide o skutočnosti, s ktorými sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia dostatočným spôsobom vysporiadal a právne ich odôvodnil. 40. Na základe uvedených záverov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 41. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).