Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/189/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201690 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6014201690.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a Mgr. Ivany Datlovej v právnej veci žalobcu: Kúpele Brusno, a.s. „v reštrukturalizácii", so sídlom Kúpeľná 1/2, 976 62 Brusno, IČO: 31 642 314, zastúpeného advokátom JUDr. Oskarom Chnápkom, so sídlom Komenského č. 3, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/495796/2014/14003 zo dňa 10. novembra 2014 takto r o z h o d o l : I. Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR, Banská Bystrica č. 1100301/1/495796/2014/14003 zo dňa 10.11.2014 a rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600302/5/4203154/2014/Hni zo dňa 11.09.2014 z r u š u j e. II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi 50% dôvodne vynaložených trov konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. III. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník. IV. Vo zvyšku 50% dôvodne vynaložených trov žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj „správca dane“) rozhodnutím č. 9600302/5/4203154/2014/Hni zo dňa 11. septembra 2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 155 ods.1 písm. f) bod 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 93 000,- Eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku. Zároveň rozhodol, že pokuta je splatná do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia s uvedením účtu, na ktorý je potrebné pokutu zaplatiť. Rozhodnutie odôvodnil tým, že u daňového subjektu BODYBUILDING & FITNESS s.r.o. Brusno, ktorý počas daňovej kontroly zanikol zlúčením a jeho právnym nástupcom sa stal subjekt Kúpele Brusno a.s. (žalobca), bola vykonaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2011, na základe výsledkov ktorej bol rozhodnutím správcu dane č. 9601401/5/1160866/2014/Du z 27.03.2014 vyrubený rozdiel dane v sume 930 000,- Eur. Prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1100301/1/300787/2014/14003 zo dňa 01.07.2014. Ďalej výšku pokuty odôvodnil ustanovením § 155 ods. 1 písm. f) a § 155 ods. 6 Daňového poriadku a uviedol výpočet pokuty ako 10% z rozdielu medzi daňou uvedenou v daňovom priznaní a daňou zistenou správcom dane, v danom prípade 10% zo sumy 930 000,- Eur. 2. Žalovaný na základe podaného odvolania prvostupňové rozhodnutie napadnutým rozhodnutím č. 1100301/1/495796/2014/14003 zo dňa 10. novembra 2014 potvrdil. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil tým, že sa nestotožnil s odvolacími námietkami, keď nezistil, že rozhodnutie správcu dane je v rozpore s právnymi predpismi, ktoré uviedol žalobca v odvolaní. Aj sám žalobca v odvolaní uviedol, že právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia správcu dane č. 9601401/5/1160866/2014/Du z 27.03.2014 je priamou podmienkou na vydanie rozhodnutia o uložení pokuty. Predmetným rozhodnutím správca dane žalobcovi vyrubil za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2011 rozdiel dane vo výške 930 000,- Eur, neuznal uplatnený nadmerný odpočet v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2011 vo výške 6,00 Eur a určil mu vlastnú daňovú povinnosť vo výške 929 994,- Eur. Ďalej v odôvodnení odcitoval znenie § 63 ods. 9 Daňového poriadku a § 154 ods. 1 písm. g), § 155 ods. 1 písm. f), § 155 ods. 4 a § 155 ods. 6 Daňového poriadku. Námietky týkajúce sa poukazu na reštrukturalizáciu dlžníka vyhodnotil ako neodôvodnené, pretože reštrukturalizácia nemá priamo súvislosť s povinnosťou správcu dane rozhodnúť o uložení pokuty za správny delikt pokiaľ sú splnené podmienky na takýto postup. Podmienky nastali právoplatnosťou rozhodnutia správcu dane o vyrubení rozdielu dane. Pre úplnosť uviedol, že reštrukturalizácia na žalobcu bola zastavená a bol vyhlásený konkurz. Odvolaciu námietku, ktorou žalobca poukazoval na § 155 ods. 3 Daňového poriadku vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože správca dane sa riadil ustanoveniami § 155 Daňového poriadku a v odôvodnení rozhodnutia uviedol aj výpočet pokuty, preto tvrdenie, že správca dane neprihliadol na závažnosť trvania a ani na následky protiprávneho stavu, nebolo opodstatnené. Odvolacie dôvody teda nespochybnili správnosť napadnutého rozhodnutia o uložení pokuty, ktoré bolo vydané v súlade s Daňovým poriadkom. Žaloba 3. Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia. Žalobca si v žalobe uplatnil nasledovné dôvody nezákonnosti: 1. Poukázal na to, že na Krajskom súde v Banskej Bystrici sa domáhal žalobou zo dňa 17.09.2014 zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/300787/2014/14003 zo dňa 01.07.2014 z dôvodu jeho nezákonnosti, pričom krajský súd v čase rozhodovania správcu dane a žalovaného ešte o zákonnosti uvedeného rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane nerozhodol. Z toho žalobca vyvodil, že žalovaný nemohol mať bez akýchkoľvek pochybností za preukázané, že žalobca sa dopustil správneho deliktu. 2. Žalobca tiež namietal, že postup správcu dane a žalovaného bol v rozpore s princípom prevencie a predchádzania ukladaniu takých opatrení daňovým subjektom, ktoré ich môžu neúmerne zaťažiť a spôsobiť následky, ktoré neskôr môžu byť len ťažko reparovateľné. Ak sa v súdnom konaní preukáže, že žalovaný pochybil, potom sankcia za údajný správny delikt stratí reálny základ. 3. Žalobca poukázal na článok 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a § 155 ods. 3 Daňového poriadku, ktoré odcitoval a uviedol, že ani správca dane a ani žalovaný sa týmito ustanoveniami zákona dôsledne neriadili, a preto dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam. V rozhodných otázkach vyžadujúcich právne posúdenie sa žalovaný priklonil k záverom správcu dane a rovnako ako správca dane ich nesprávne právne posúdil. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Vyjadrenie žalovaného 4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca sa svojimi námietkami v podstate neodlišuje od odvolacích námietok, s ktorými sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dôsledne vysporiadal a napadnuté rozhodnutie tým náležite odôvodnil. Uviedol, že sa nestotožňuje so žalobnými námietkami, keďže rozhodnutie správcu dane o uložení pokuty nebolo vydané v rozpore s právnymi predpismi. Rozhodnutie správcu dane, ktorým bolo rozhodnuté o určení vlastnej daňovej povinnosti žalobcu za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2011 a neuznanie nadmerného odpočtu je podmienkou na vydanie rozhodnutia o uložení pokuty. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR, stalo sa teda právoplatným a vykonateľným dňom jeho doručenia. Žalobná námietka, že žalovaný ani správca dane nemôžu mať za preukázané, že sa úpadca dopustil spáchania správneho deliktu z dôvodu, že nebolo právoplatne rozhodnuté o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorým bola určená daňová povinnosť za 3. štvrťrok 2011, nie je právne relevantná a nemá oporu v Daňovom poriadku. Takisto žalobca nedôvodne poukazuje na § 155 ods. 3 Daňového poriadku, pretože výška pokuty v tomto prípade je stanovená zákonom. Námietky, že správca dane nepostupoval v súlade so zákonom, keď neprihliadol na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu, nebola preto opodstatnená. Naopak, podľa názoru žalovaného správca dane ako aj žalovaný postupovali v súlade so zákonom. Navrhol, aby súd žalobu zamietol a žalobca nech znáša trovy konania zo svojho. 5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd príslušný na konanie v čase jeho začatia podľa § 246 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku a miestne príslušný podľa § 246a ods. 1 O. s. p. vec prejednal na nariadenom pojednávaní postupom podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonom.. Právna úprava 6. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok ( ďalej len „SSP“) (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 7. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania. 8. Podľa § 194 ods.1 SSP (1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 9. Podľa § 195 SSP Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. 10. Podľa § 196 SSP ak správny súd mimo žalobných bodov zistí, že sú dané vady uvedené v § 195, oznámi to bezodkladne účastníkom konania a vyzve ich, aby sa k nim v určenej lehote vyjadrili. 11. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. 12. Podľa § 154 ods. 1, písm. g) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) (1) Správneho deliktu sa dopustí ten, kto g) uplatní si nárok podľa osobitných predpisov vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa osobitných predpisov. 13. Podľa § 155 ods. 1, písm. f), ods. 4 Daňového poriadku (1) Správca dane uloží pokutu f) vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy 1. o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) a f), 2. o ktorú správca dane znížil uplatnený nárok podľa osobitných predpisov, 1)za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g), 3. dane určenej správcom dane podľa pomôcok za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. h), 4. súčtu vlastnej daňovej povinnosti 92a)zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní. (4) Správca dane pri určovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnej argumentácie . 14. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 22.12.2014, ktorú podal v tom čase oprávnený konať za žalobcu T.. U. Y., správca konkurznej podstaty úpadcu, ktorým bol žalobca, domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia. Krajský súd v Banskej Bystrici zastavil konanie z dôvodu, že žalobca neodstránil vady žaloby v stanovenej lehote Uznesením sp. zn. 24S/189/2014-44 zo dňa 08. januára 2016, ktoré bolo na základe odvolania žalobcu, s podaním ktorého žalobca súčasne odstránil vady žaloby, zrušené rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/23/2016 zo dňa 15. decembra 2017. 15. Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutím č. k. 24S/190/2014 - 44 zo dňa 20. apríla 2018 zamietol žalobu žalobcu v obdobnej veci o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/495896/2014/14003 zo dňa 10. novembra 2014, pričom išlo o obdobný predmet konania, keď predmetom prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného o uložení pokuty žalobcovi za správny delikt podľa § 154 ods.1 písm. g) Daňového poriadku spáchaný tým, že si žalobca uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, konkrétne podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, za zdaňovacie obdobie november 2011 a v preskúmavanom prípade ide o zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2011. Žalobca použil v žalobe tú istú argumentáciu, žalovaný i správca dane v napadnutých rozhodnutiach zhodné odôvodnenie a žalovaný zhodné vyjadrenie. Správny súd preto zotrváva na tom, ako v rozsudku č. k. 24S/190/2014 - 44 zo dňa 20. apríla 2018 posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty, keďže žalobca v tejto žalobe uplatnil tieto úplne rovnako. Žalobné námietky nemohli obstáť z nasledovných dôvodov: 16. V zmysle Ústavy Slovenskej republiky každý, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený orgánmi verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak. Súdy v čase začatia tohto konania poskytovali súdnu ochranu pred nezákonnosťou rozhodnutí orgánov verejnej správy v konaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku a s účinnosťou od 1.7.2016 ju poskytujú v konaní podľa Správneho súdneho poriadku. Každý, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach, právom chránených záujmoch nezákonným postupom a nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej správy, má právo sa domáhať odstránenia takéhoto nezákonného stavu podaním žaloby v zákonom stanovenej lehote o súdne preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia. Rozsah súdnej ochrany je obmedzený rozsahom a dôvodmi žaloby. Správny súd nie je treťou inštanciou v preskúmavanom administratívnom konaní. To znamená, že nepreskúmava napadnuté rozhodnutie z iných ako uplatnených dôvodov nezákonnosti (výnimku, kedy správny súd nie je viazaný len dôvodmi žaloby, ktorá sa týka prejednávanej veci, tvorí prieskum zákonnosti aj z dôvodov uvedených v § 195 SSP). Správny súd dôvody nezákonnosti v zmysle uvedeného nemôže za žalobcu vyhľadať z obsahu správneho spisu, ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať podľa obsahu správneho spisu a tým žalobné dôvody doplniť. Správny súd vyššie uvedené zdôraznil z dôvodu, že v tomto prípade žalobca uplatnil časť dôvodov len všeobecne bez toho, aby boli konkretizované na daný prípad v takom rozsahu, aby bolo možné z týchto dôvodov rozhodnutie preskúmať. Žalobca to tak, urobil v bode II. žaloby, keď odcitoval ustanovenia právnych predpisov a konštatoval, že sa nimi žalovaný ani správca dane dôsledne neriadili. Ďalej uviedol, že s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má za to, že žalovaný dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a v rozhodných otázkach vec nesprávne právne posúdil. Takouto formuláciou žalobného dôvodu nezákonnosti bez uvedenia konkrétne, z ktorej konkrétnej skutočnosti vyplýva, že sa žalovaný žalobcom citovanými predpismi neriadil, je len vyjadrením nesúhlasu s rozhodnutím, čo nestačí na to, aby správny súd mohol konštatovať, že rozhodnutie je v rozpore so zákonom. 17. Žalobný dôvod nezákonnosti, ktorý mal spočívať v tom, že správca dane rozhodol o uložení pokuty bez toho, aby mal preukázané, že sa žalobca dopustil správneho deliktu, nebola dôvodná. Takáto námietka nezodpovedá rozhodným právnym skutočnostiam, o ktorých nebol medzi účastníkmi spor. Nebolo sporné, že žalobcovi bol vyrubený rozdiel dane vo výške 930 000,-Eur, nebol uznaný nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2011 vo výške 6,00 Eur a bola určená vlastná daňová povinnosť vo výške 929 994,-Eur. Z týchto skutočností je nepochybné, že žalobná námietka o nedostatočne zistenom skutkovom stave nemá oporu ani v zistených skutočnostiach a ani v Daňovom poriadku, ktorý vymedzil objektívnu stránku skutkovej podstaty správneho deliktu, t.j. konanie, ktoré sa považuje za iný správny delikt. 18. Pokiaľ žalobca namietal aj to, že postup žalovaného, resp. správcu dane bol v rozpore so zásadou prevencie pred ukladaním takých opatrení daňovým subjektom, ktoré ich môžu neúmerne zaťažiť a spôsobiť následky, ktoré neskôr môžu byť len ťažko reparovateľné, tak takáto námietka nemá oporu v Daňovom poriadku. Vychádzajúc zo znenia § 3 Daňového poriadku, ktorého obsahom sú základné zásady správy daní, Daňový poriadok žiadnu takúto zásadu neobsahuje. Právnymi prostriedkami ochrany pred ťažko napraviteľnými následkami právoplatného administratívneho rozhodnutia je návrh na odklad vykonateľnosti rozhodnutia v súdnom konaní vedenom o prieskum jeho zákonnosti a tiež odklad daňovej exekúcie za splnenia podmienok podľa § 95 Daňového poriadku. Podanie žaloby na súd podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku a ani podľa súčasnej právnej úpravy nemá odkladný účinok. Potom poukaz na to, že pred súdom prebieha konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, bez toho, aby bola súčasne správnym súdom odložená jeho vykonateľnosť, nemá právny význam. Je tomu tak z dôvodu, že samotné podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia nič nemení na takom právnom stave, že žalobcovi bol neuznaný uplatnený nadmerný odpočet a bola uložená povinnosť zaplatiť rozdiel dane právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, z čoho plynie naplnenie objektívnej stránky správneho deliktu uvedeného v § 154 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku. Správca dane a žalovaný preto nepochybili, keď vychádzali z prezumpcie správnosti právoplatných rozhodnutí. Pokiaľ žalobca svojou námietkou o nedodržaní prevenčnej zásady mal na mysli zásadu pri interpretácii predpisov verejného práva v pochybnostiach miernejšie za účelom minimalizácie zásahov do základných práv a slobôd ich nositeľov alebo pri ukladaní daní, ak je k dispozícii viac výkladov normy verejného práva, je treba zvoliť ten, ktorý vôbec resp. čo najmenej zasahuje do toho ktorého základného práva či slobody (princíp in dubio pro libertate), tak k tomu je potrebné uviesť, že v preskúmavanom prípade nenastal žiadny výkladový problém interpretácie právneho predpisu. Daňový poriadok bez najmenších pochybností vymedzil konanie, ktoré je správnym deliktom a tiež sankciu, ktorú za toto konanie je povinný správca dane páchateľovi správneho deliktu uložiť, pričom výška sankcie je závislá výlučne od rozdielu medzi nárokom uplatneným daňovníkom v daňovom priznaní a vlastnou daňovou povinnosťou daňovníka bez toho, aby ju bolo možné akokoľvek modifikovať správnym uvážením. 19. Ako vyplýva z bodov 16 - 18 tohto rozsudku, žiadny z dôvodov nezákonnosti uplatnených žalobcom v žalobe neobstál a správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z týchto dôvodov zistil, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom. 20. Správny súd vykonal prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia aj z dôvodov nezákonnosti uvedených v § 195 SSP, pričom zistil, že napadnutí rozhodnutie trpí nezákonnosťou z dôvodov tam uvedených. Správny súd preto uznesením č. k. 24S/189/2014 - 71 zo dňa 20. apríla 2018 oznámil účastníkom konania, že mimo žalobných bodov zistil, že sú dané vady uvedené v § 195 SSP a to konkrétne vada podľa § 195 písm. a) SSP, keď zistený skutkový stav nemá oporu v administratívnom spise, vada podľa § 195 písm. c) SSP a to neaplikovanie zásady trestného konania, konkrétne zásady individuálnej zodpovednosti za správny delikt a vada podľa § 195 písm. d) SSP a to neaplikovaním zásad ukladania trestov, konkrétne zásady personality trestu. Žalovaný sa k predmetnému oznámeniu vyjadril tak, že správca dane postupoval správne. Žalobca ako právny nástupca spoločnosti BODYBUILDING & FITNESS s.r.o. Brusno nenamietal, že daňová kontrola, výsledkom ktorej bolo rozhodnutie o nepriznaní nadmerného odpočtu a vyrubenie vlastnej daňovej povinnosti na dani z pridanej hodnoty za 3. štvrťrok 2011 sa týkala právneho predchodcu žalobcu, ktorý sa so žalobcom zlúčil dňa 05.07.2012. 21. Konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v prejednávanej veci začalo dňom doručenia žaloby na súd dňa 22.12.2014, a teda išlo o konanie podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ( zákon č. 99/1963 Zb.), ktorý bol v priebehu konania zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. ku dňu 01. júlu 2016. Predmetné konanie sa od 01. júla 2016 riadi v zmysle § 491 ods.1 SSP Správnym súdnym poriadkom. Podľa § 194 ods.1 SSP sa na účely tohto zákona rozumie aj rozhodovanie orgánov verejnej správy o správnom delikte. Predmetom preskúmavaného administratívneho konania bolo rozhodnutie o správnom delikte podľa § 154 ods.1 písm. g) Daňového poriadku. To znamená, že žaloba o preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v tejto veci je správnou žalobou vo veciach správneho trestania podľa § 194 a nasl. SSP. Správny súd vo veciach správneho trestania nie je viazaný dôvodmi žaloby v prípadoch, keď napadnuté rozhodnutie trpí vadami uvedenými v cit. ust.§ 195 písm. a) až e) SSP. 22. Správny súd po preskúmaní veci mimo žalobných dôvodov zistil, že napadnutým rozhodnutím bola porušená základná zásada trestného práva, a to zásada individuálnej zodpovednosti za spáchaný skutok, ktorý je správnym deliktom. Správny súd zo správneho spisu zistil, že daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za 3. štvrťrok 2011, podaním ktorého bola naplnená objektívna stránka správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku, keďže týmto daňovým priznaním bol uplatnený nárok na odpočet DPH, pričom daňovník mal v skutočnosti daňovú povinnosť, a teda si uplatnil väčší nárok ako ten, ktorý si mal právo uplatniť podľa zákona o DPH, podala spoločnosť BODYBUILDING & FITNESS s.r.o., Brusno. To znamená, že páchateľom správneho deliktu nebol žalobca. Nestal sa ním preto, že sa stal právnym nástupcom páchateľa správneho deliktu. Zlúčením spoločnosti BODYBUILDING & FITNESS s.r.o., Brusno so žalobcom v priebehu daňovej kontroly táto spoločnosť zanikla a práva a povinnosti zlučovanej spoločnosti prešli na žalobcu, tak ako to vymedzuje obchodný zákon (zákon č. 513/1991 Zb.). Z toho vyplýva, že uložením pokuty inej osobe ako páchateľovi bola porušená zásada ukladania trestov, konkrétne zásada personality trestu, podľa ktorej trest má postihovať iba páchateľa. Zo žiadneho právneho predpisu nemožno vyvodiť a ani v ňom nie je upravený prechod deliktuálnej zodpovednosti pri právnom nástupníctve. Zo znenia § 155 v spojení s § 154 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku vyplýva, že sankciu za správny delikt je správca dane oprávnený uložiť tomu, kto delikt spáchal. Zo žiadneho z ustanovení Daňového poriadku nemožno vyvodiť, že potrestať možno právneho nástupcu páchateľa správneho deliktu. V zmysle článku 13 ods. 1, písm. a) Ústavy Slovenskej republiky povinnosti možno ukladať len na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný a správca dane vec nesprávne právne posúdili, keď pokutu uložili žalobcovi za správny delikt, ktorý spáchal jeho právny predchodca. Správny súd preto napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 23. V preskúmavanej veci bol naplnený aj zrušovací dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP, keď skutkový základ, ktorý zobral žalovaný za základ svojho rozhodnutia, teda že žalobca spáchal správny delikt, je v rozpore s obsahom administratívneho spisu, z ktorého vyplýva, že správny delikt spáchal právny predchodca žalobcu, t. j. v čase spáchania skutku subjekt odlišný od žalobcu. Správny súd preto napadnuté rozhodnutie zrušil aj z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP. 24. Podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak má žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia správny súd môže tiež rozhodnúť, že náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V tomto prípade správny súd žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný priznal právo na 50% dôvodne vynaložených trov konania a vo zvyšku náhradu trov konania nepriznal, pretože existovali dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvodom hodným osobitného zreteľa odôvodňujúcim čiastočné nepriznanie náhrady trov konania v súdnom konaní plne úspešnému žalobcovi, bola skutočnosť, že žalobca nebol úspešný z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe, nakoľko žalobe nemohlo byť vyhovené zo žiadneho z dôvodov nezákonnosti napadnutého rozhodnutia uplatnených v žalobe. Žalobca bol úspešný len preto, že v zmysle nového procesného predpisu, ktorý začal platiť v priebehu tohto súdneho konania, súd musel vo veci správneho trestania prihliadnuť mimo žalobných dôvodov aj na to, že skutkový stav, ktorý zobral žalovaný za základ svojho rozhodnutia, nemal oporu v správnom spise, keďže žalobca nebol páchateľom správneho deliktu, ale bol jeho právnym nástupcom. Dôvodom hodným osobitného zreteľa bolo aj to, že správny súd musel mimo žalobných dôvodov prihliadnuť aj na to, že nebola dodržaná jedna zo základných zásad ukladania trestov, ktorá z vyššie uvedeného vyplynula, a teda že sankcia bola uložená právnemu nástupcovi páchateľa správneho deliktu, a nie jeho páchateľovi. Ďalším dôvodom hodným osobitného zreteľa bola skutočnosť, že žalobca v priebehu konania opakovane nereagoval na výzvy správneho súdu požadujúce predloženie dokladu o tom, že v konaní bol zastúpený advokátom, urobil tak až v odvolaní proti uzneseniu o zastavení konania, čím došlo k neobvyklému predĺženiu tohto konania. To v podstatnej miere prispelo k tomu, že v čase, kedy správny súd oznámil účastníkom konania podľa § 194 SSP svoje predbežné zistenia, žalovanému uplynula lehota, v ktorej mohol svoje rozhodnutie zrušiť v konaní mimo odvolacieho konania, ako mu to umožňuje Daňový poriadok v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia (§ 77 ods. 1, 2 Daňového poriadku) a tak „ušetriť“ žalobcove trovy za následné úkony právnej služby. Na druhej strane, správny súd zobral do úvahy aj fakt, že bez podania žaloby by nebolo napadnuté rozhodnutie zrušené, a preto náhradu trov konania nepriznal len čiastočne a to vo výške 50% dôvodne vynaložených trov konania. 25. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 (§139 ods. 4 SSP). Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Rozhodnutie nepodpísala členka senátu Mgr. Ivana Datlová z dôvodu jej ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho písomného vyhotovenia.