Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 20Sd/204/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200903 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6015200903.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou, v právnej veci navrhovateľky: R. N., rodená E., nar. XX.XX.XXXX bytom E. č. X/XXXX, XXX XX R. R., zast. právnym zástupcom: JUDr. Jaroslav Plžik, advokát so sídlom Nám. Štefana Moysesa 17/A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 50 527 479, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. 05. 2015 o starobnom dôchodku, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. mája 2015 z r u š u j e podľa § 250q ods. 3 O. s. p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. c) a d) O. s. p. a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie. II. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke na účet právneho zástupcu Mgr. Jaroslava Plžika náhradu trov konania v sume 160,12 Eur, z čoho predstavuje náhrada trov právneho zastúpenia sumu 160,12 Eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : 1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. mája 2015 rozhodla vo veci žiadosti navrhovateľky tak, že podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z., podľa § 22 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa čl. 48 Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva, navrhovateľke naďalej patrí od 30. júla 1997 starobný dôchodok v sume 4 334 Sk mesačne. Ďalej rozhodla o tom ako sa menila (zvyšovala) výška dôchodku navrhovateľky od roku 1997 do roku 2011 podľa vo výroku citovaných zákonných ustanovení. 2. Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.: 20Sd/119/2014 - 40 zo dňa 14. januára 2015 bolo zrušené prvšie rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. apríla 2014 v spojení s rozhodnutím toho istého čísla z 30. septembra 2014 a vec bola odporkyni vrátená na ďalšie konanie. Súd zrušil rozhodnutia z dôvodu, že počas pojednávania navrhovateľka predložila nové závažné skutočnosti na preukázanie sporného obdobia od 7. mája 1991 do 12. mája 1993, ktorými Sociálna poisťovňa nedisponuje. Išlo o kópiu listu Českej správy sociálneho zabezpečenia v Prahe zo dňa 11.02.2014, z ktorého vyplýva, že jej bolo v Českej republike uznaná doba poistenia v trvaní 2 roky a 7 dní za obdobie od 07.05.1991 do 12.05.1993. Odporkyňa pri vydávaní predchádzajúcich rozhodnutí vychádzala z iného potvrdenia Českej správy sociálneho zabezpečenia v Prahe, ktoré bolo ako formulár E205CZ doručené Sociálnej poisťovni s potvrdenou dobou dôchodkového poistenia od 01.01.1993 do 12.05.1993 teda v trvaní 132 dní. V ďalšom konaní súd zaviazal Sociálnu poisťovňu odstrániť rozpor ohľadom zohľadnenia doby dôchodkového poistenia za sporné obdobie. 3. Odporkyňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedla, že nárok na starobný dôchodok a jeho výplatu z dôchodkového zabezpečenia vznikol navrhovateľke pred 01.01.2004, preto sa rozhodlo podľa predpisov účinných do 31.12.2003. Starobný dôchodok bol v súlade s § 22 zákona č. 100/1988 Zb. vymeraný z III. pracovnej kategórie. Bol vypočítaný z priemerného mesačného zárobku (ďalej len „PMZ“) upraveného podľa § 12 ods. 6 zákona č. 100/1988 Zb. za roky 1996,1995,1994,1992,1991, ktorý po úprave bol 3 696 Sk. Celková započítaná doba zamestnania je 39 rokov, pre výšku dôchodku je rozhodujúcich 35 rokov, z toho v III. pracovnej kategórii 35 rokov, v II., I. a vo zvlášť zvýhodnenej 0 rokov. V spornom období od 07.05.1991 do 12.05.1993 navrhovateľka pracovala ako zdravotná sestra v L. A. D.E., T. XX, D. 1, W. (premenované na Q. V. D.Y. O. v Q.). 4. Pri rozhodovaní odporkyňa vychádzala zo skutočností vyplývajúcich z dávkového spisu navrhovateľky. V období od 16.05.1978 do 06.05.1993 bola navrhovateľka zamestnaná u zamestnávateľa H. E. R. R. a súčasne bola súbežne zamestnaná v období od 07.05.1991 do 12.05.1993 u zamestnávateľa Q. V. pro W.. O. v Q., D. 8. 5. Podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia z 30.11.1993 u zamestnávateľa H. E. R. R. v roku 1991 získala hrubý zárobok v sume 15 423 Sk, v roku 1992 hrubý zárobok v sume 1 683 Sk a v roku 1993 nezískala žiadny zárobok, nakoľko v dobe od 07.05.1991 do 06.05.1993 čerpala neplatené voľno. 6. Podľa potvrdenia Q. V. D.E.. O. v Q. bola v pracovnom pomere od 07.05.1991 do 12.05.1993, pričom v roku 1991 získala hrubý zárobok 45 907 Sk náhradnú dobu 8 dní, v roku 1992 získala hrubý zárobok 62 490 Kčs náhradnú dobu 0 dní a v roku 1993 získala hrubý zárobok 30 148 Kčs a náhradnú dobu 36 dní. 7. Podľa čl. 16 ods. 2 Správnej dohody medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení a čl. 20 ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení sa celá doba poistenia a vymeriavacie základy, ktoré získala na území ČSFR do 31.12.1992 považujú za doby poistenia získané podľa právnych predpisov SR, pretože k 31.12.1992 mala trvalý pobyt na území SR. 8. Sociálna poisťovňa v spornom období zhodnotila navrhovateľke zárobky nasledovne: od 01.01.1991 do 31.12.1991 hrubý zárobok v sume 61 330 Sk (15 423 + 45 907), od 01.01.1992 do 31.12.1992 hrubý zárobok v sume 64 173 Sk (1 683 + 62 490) a náhradná doba 8 dní. 9. Od 01.01.1993 do 12.05.1993 jej nebol zhodnotený žiadny zárobok, pretože získala zárobok len podľa právnych predpisov ČR, ktorý sa v súlade s čl. 11 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 písm. g) Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení nehodnotí, hodnotia sa len doby zabezpečenia (nie zárobky). 10. Odporkyňa teda konštatovala, že sporné obdobie od 07.05.1991 do 12.05.1993 jej bolo pre starobný dôchodok zhodnotené v plnom rozsahu. Uvádzané skutočnosti nemali vplyv na výšku priemerného mesačného zárobku (po úprave naďalej 3.696 Sk) a ani na rozhodujúcu dobu zamestnania (naďalej 35 rokov), starobný dôchodok patrí naďalej navrhovateľke v nezmenenej výške. 11. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedla, že novo vydané rozhodnutia č. XXX XXX XXXXX - I a II z 18. novembra 2014 a rozhodnutie toho istého čísla z 15. apríla 2015, ktorými bol starobný dôchodok zvýšený, zostávajú naďalej v platnosti. Starobný dôchodok patrí od 1. 1. 2015 v sume 378,20 EUR mesačne. 12. V zákonom stanovenej lehote podala navrhovateľka proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na Krajský súd v Banskej Bystrici podľa tretej hlavy V. časti O.s.p. V odvolaní namietala a uvádzala najmä tieto skutočnosti: Nesprávne zohľadnenie doby dôchodkového poistenia v období od 7. 5. 1991 do 12. 5. 1993. Dňa 25. 3. 2015 odoslala „Výpis dob pojištění/zaměstnání“, podľa ktorého má potvrdených 737 dní, že pracovala v zahraničí v L.; napriek tomu odporkyňa tvrdí, že to nemá vplyv na výšku starobného dôchodku, ktorý jej patrí v nezmenenej výške, pretože sporné obdobie od 7. mája 1991 do 12. mája 1993 jej bolo zohľadnené v plnom rozsahu. Sociálna poisťovňa v rozpore so zákonom vykonáva zrážky z jej starobného dôchodku na exekúcie za bývalého manžela H. N., ktorý sa o rodinu nikdy nestaral. Sú rozvedení, pričom po ňom stále spláca pôžičky a dlhy a nastolila otázku z čoho a ako má potom žiť ona. Celá Sociálna poisťovňa, pobočka v Banskej Bystrici aj Ústredie sa podieľa na mega podvode, keď posielajú peniaze na exekúcie za bývalého manžela. Sociálna poisťovňa si už roky robí s jej dôchodkom čo chce, pričom ona nemá z čoho žiť, nemá na živobytie, na lieky. V rozhodnutí je konštatované, že jej patrí starobný dôchodok od 1. 1. 2015 v sume 378,20 EUR, ale 27. mája 2015 bol jej starobný dôchodok 377,80 EUR, teda Sociálna poisťovňa si protirečí. Nevie sa dovolať pravdy a práva, spravodlivého a správneho starobného dôchodku, hoci toľké roky odrobila a odviedla dane pre tento štát. 13. O odvolaní navrhovateľky rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 20Sd/204/2015 - 50 zo dňa 17. februára 2016 tak, že rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 20. mája 2015 potvrdil. Zopakoval skutkovú a právnu argumentáciu odporkyne a konštatoval, že napadnutým rozhodnutím bola výška starobného dôchodku vypočítaná v súlade s príslušnými právnymi predpismi, pričom navrhovateľka nepredložila súdu právne relevantný dôkaz o vecnej nesprávnosti a prípadnej nezákonnosti uvedeného rozhodnutia. 14. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 7So/58/2016 - 79 zo dňa 28. marca 2018 zrušil vyššie uvedený rozsudok krajského súdu zo dňa 17. februára 2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie v dôsledku procesného pochybenia v postupe krajského súdu. Uložil mu povinnosť opätovne preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia odporkyne, zabezpečiť výkon spravodlivosti tak, aby nedošlo k odopretiu práva podľa § 30 O.s.p. a zrozumiteľne sa vysporiadať s dôvodmi nesúhlasu navrhovateľky s preskúmavaným rozhodnutím, o opravnom prostriedku po doplnení dokazovania znovu rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť. 15. Krajský súd v Banskej Bystrici po vrátení veci z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky postupoval v intenciách zrušujúceho uznesenia a uznesením č. k. 20Sd/204/2015-84 zo dňa 30. apríla 2018 odkázal navrhovateľku na Centrum právnej pomoci v zmysle § 30 O. s. p. Akonáhle bola Centrom právnej pomoci priznaná navrhovateľke právna pomoc a uzatvorená dohoda o plnomocenstve s určeným advokátom JUDr. Jaroslavom Plžikom, súd pokračoval v konaní a vo veci nariadil pojednávanie. 16. Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní trval na podanom odvolaní a navrhoval, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie odporkyne a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie považoval za nesprávne z dôvodu nedostatočného odôvodnenia, najmä ohľadom doby poistenia od 7. mája 1991 na do 12. mája 1993. Uvádzal, že Sociálna poisťovňa si nezabezpečila všetky potrebné podklady pre výpočet starobného dôchodku navrhovateľky, najmä podklady od všetkých zamestnávateľov navrhovateľky a potvrdenie o jej dosiahnutých zárobkoch. Namietal, že skutkový stav, z ktorého vychádzala Sociálna poisťovňa je jednak nedostačujúci, ale aj v rozpore s administratívnymi spismi. Nezohľadnila správne rozhodujúcu dobu zamestnania, keď vychádzala z doby zamestnania 35 rokov, ale v skutočnosti navrhovateľka odpracovala 39 rokov a 244 dní, ako to vyplýva z osobného listu dôchodkového zabezpečenia navrhovateľky, teda navrhovateľke mala byť určená percentuálna sadzba základnej výmery dôchodku s poukazom na § 22 ods. 2 v spojení s § 22 ods. 1 písm. a) a b) zákona o sociálnom zabezpečení 64 % a nie 60 % (keď sa má pripočítať za každý rok zamestnania od 26. roka zamestnania 1%, teda navrhovateľke malo byť pripočítaných 14 % a nie 10 %), čo vo výpočte jej starobného dôchodku, vychádzajúc z určeného priemerného mesačného zárobku Sociálnou poisťovňou, ktorý tiež spochybnil, ak by bolo preukázané, že iné roky boli tými najvýhodnejšími, spôsobilo rozdiel cca 300 Sk. Uvádzal, že z rozhodnutia nie je zrejmé, ako Sociálna poisťovňa ustálila výšku priemerného mesačného zárobku z rokov, ktoré uviedla ako päť zárobkove najlepších kalendárnych rokov v rozhodnom období. 17. Navrhovateľka vo vyjadrení na pojednávaní uvádzala, že v osobnom liste dôchodkového zabezpečenia nie sú uvedené všetky jej zamestnania, ako aj zárobky, ktoré dosiahla v týchto zamestnaniach. Napríklad, od augusta 1993 pracovala v Rusku pri Kaspickom mori, v rokoch 1994, 1995 a 1996 pracovala vo Voroneži cez D. E. R. R., s ktorým zamestnávateľom sa aj úspešne súdila o mzdové nároky. Vyjadrila pochybnosť nad tým, či nedošlo k zámene s osobou R. E., rod. G., jej švagrinou, pretože obe pracovali u toho istého zamestnávatelia, a to navrhovateľka ako zdravotná sestra a švagriná ako upratovačka, napriek tomu má švagriná podstatne vyšší dôchodok ako ona. 18. Poverená zástupkyňa odporkyne na pojednávaní trvala v celom rozsahu na zákonnosti napadnutého rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktoré navrhovala potvrdiť. Sociálna poisťovňa vychádzala z údajov, ktoré sú zrejmé zo spisového materiálu, z toho, čo má navrhovateľka v osobnom spise, ako je to podrobne rozpísané v odôvodnení rozhodnutia. Vychádzala z posledných 10 rokov pred rokom, keď navrhovateľke vznikol nárok na starobný dôchodok, teda z rokov 1987 až 1996, z ktorých bolo vybraných 5 rokov, kde dosiahla najvyšší zárobok. Spornú dobu od 7. mája 1991 do 12. mája 1993, nezohľadnenie ktorej namietala navrhovateľka v odvolaní, Sociálna poisťovňa plne zhodnotila z dôvodov, ktoré uviedla v rozhodnutí. Poukázala na to, že ani z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva, že by došlo k nesprávnemu spôsobu výpočtu sumy starobného dôchodku, preto tento bol správny, pričom navrhovateľka nesúhlasí len so sumou priznaného dôchodku, ktorú považuje za nízku, avšak táto vyplýva z nízkych zárobkov, ktoré dosiahla v rozhodnom období. Zámenu s pani R. E., rodenou G. vylučuje, pretože Sociálna poisťovňa pracuje s identifikačnými číslami, ktorými sú rodné čísla osôb. Preto k zámene osôb nemohlo dôjsť. K namietanej skutočnosti ohľadom nesprávneho zohľadnenia doby zamestnania pri určení percentuálnej sadzby výmery dôchodku podľa § 22 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení uviedla, že k tomuto, t. j. k samotnému výpočtu dôchodku by sa vedel vyjadriť odbor dôchodkového poistenia. Navrhovala potvrdiť napadnuté rozhodnutie ako vecne správne. 19. Od 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť Srávny súdny poriadok - zákon č. 162/2015 Z. z. (v texte SSP), ktorý nahradil piatu časť Občianskeho súdneho poriadku - zákon č. 99/1963 Zb. (v texte O.s.p.). 20. Podľa § 492 ods. 1 SSP; konania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 21. V danom prípade odvolanie navrhovateľky bolo podané 16. 7. 2015, teda konanie začalo do 1. 7. 2016, takže správny súd ho dokončí podľa O. s. p. 22. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). 23. Podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti O.s.p. postupujú súdy v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov (§ 250l ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ nie je uvedené inak, na konanie sa použijú ustanovenia druhej hlavy (§ 250l ods. 2 O.s.p.). Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. postupujú súdy v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p). 24. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v súlade s § 250l a nasl. O.s.p., vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s ich podaniami, s obsahom administratívneho spisu, so žiadosťou navrhovateľky o priznanie starobného dôchodku, s výpočtom sumy starobného dôchodku, s osobným listom dôchodkového poistenia, ktorý je neoddeliteľnou prílohou napadnutého rozhodnutia, s pripojenými listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné vyhovieť a napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie v zmysle § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. v spojení s § 250q ods. 3 O.s.p. 25. V prvom rade súd zdôrazňuje, že dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia neboli všetky námietky navrhovateľky, ich podstatnú časť považoval súd za nedôvodné, nesúvisiace s predmetom konania, a to najmä tie, ktoré možno označiť za invektívy smerujúce proti zamestnancom Sociálnej poisťovne. Niet pochýb o tom, že navrhovateľka nesúhlasila s napadnutým rozhodnutím, pretože nesúhlasila s výškou priznaného starobného dôchodku, ktorý považuje za nízky vzhľadom na doby zamestnania a dosahované zárobky. 26. Výška dôchodkovej dávky je závislá tak od celkovej doby zamestnania (dôchodkového poistenia), ako aj výšky vymeriavacích základov v tom-ktorom období. Z postoja navrhovateľky vyplynulo, že namieta proti rozsahu zabezpečených podkladov pre rozhodnutie, z ktorých vychádzala Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní. K stanovisku navrhovateľky sa pripojil aj jej právny zástupca, určený jej v priebehu konania Centrom právnej pomoci, ktorý navrhoval doplniť dokazovanie na zisťovanie dosiahnutých zárobkov od všetkých zamestnávateľov navrhovateľky v rozhodnom období. 27. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p.; pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. 28. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé že Sociálna poisťovňa rozhodla na základe pokladov, ktoré mala v čase rozhodovania k dispozícii. V súlade s § 195 odsek 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. V zmysle § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Povinnosť pri zisťovaní skutkového stavu má aj účastník konania, ktorý v zmysle § 196 ods. 4 zákona o sociálnom poistení je povinný na výzvu Sociálnej poisťovne predložiť všetky listiny, ktoré má k dispozícii a ktoré môžu byť dôkazom - podkladom rozhodnutia. 29. Navrhovateľka na pojednávaní, resp. jej právny zástupca nevedeli objasniť prečo navrhovateľka nepredložila všetky relevantné dôkazy v čase posudzovania nároku na starobný dôchodok na preukázanie svojich tvrdení ohľadom ďalších zamestnávateľov. 30. Posudzujúc relevantnosť odvolacej námietky ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, vyplývajúcej z tvrdení navrhovateľky, že v jej osobnom liste dôchodkového zabezpečenia údaje nezodpovedajú skutočnosti, súd zohľadnil, že navrhovaný rozsah dokazovania presahuje rámec súdneho konania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. Správny súd v zásade nemá nahrádzať konanie pred orgánom verejnej správy, ale úlohou súdu je posúdiť zákonnosť konania a rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, či rozhodujúci orgán v rámci správneho konania postupoval v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi. Súd má možnosť, nie povinnosť vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Nedostatočne zistený skutkový stav veci orgánom verejnej správy spôsobuje, že súd nemôže zaujať stanovisko ani k vecnej správnosti rozhodnutia ohľadom právneho posúdenia veci. 31. V záujme spravodlivého usporiadania veci, súd považoval za správne vrátiť vec odporkyni na ďalšie konanie, v ktorom bude mať navrhovateľka možnosť, zároveň povinnosť relevantnými dôkazmi preukázať pravdivosť svojho tvrdenia o existujúcich ďalších dobách zamestnania a dosiahnutých zárobkov, ktoré by podľa nej mohli mať vplyv na výšku starobného dôchodku. V ďalšom konaní Sociálna poisťovňa preverí uvedené tvrdenia navrhovateľky, s ktorými sa vysporiada na základe doložených dôkazov zo strany navrhovateľky, resp. zaobstaraných aj vlastným šetrením na základe označených dôkazov navrhovateľkou, a svoje závery v rozhodnutí náležite, zrozumiteľným a preskúmateľným spôsobom odôvodnení. 32. Z dôvodov vyššie uvedených, súd podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. v spojení s § 250q ods. 3 O.s.p. zrušil napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne a vec jej vrátil na ďalšie konanie, pretože dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. 33. Ďalším dôvodom pre zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie je skutočnosť, že súd dospel k záveru, že rozhodnutie napadnuté odvolaním je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov v zmysle § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. v spojení s § 250q ods. 3 O.s.p. 34. Odôvodnenie rozhodnutia je jeho dôležitou obsahovou náležitosťou, ktorá musí plniť niekoľko funkcií. Predovšetkým musí presvedčiť účastníkov konania o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia, čím sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania, a to posilňovanie dôvery účastníkov správneho konania v správnosť rozhodovania orgánov verejnej správy, ktoré následne vedie k tomu, aby fyzické osoby, resp. právnické osoby dobrovoľne plnili svoje povinnosti vyplývajúce z vydaného rozhodnutia, eventuálne, aby nadobudli presvedčenie o správnosti priznaného nároku, v danom prípade starobného dôchodku vo výške plne zodpovedajúcej právnym predpisom. 35. Súd považoval za dôvodnú námietku navrhovateľky o nepreskúmateľnosti rozhodnutia odporkyne pri výpočte výšky starobného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu má za následok, že jeho adresát nemá možnosť zistiť, prečo správny orgán rozhodol určitým spôsobom a bráni mu uplatniť pred súdom (eventuálne pred druhostupňovým orgánom) všetky relevantné dôvody, pre ktoré ho považuje za nezákonné, resp. uplatňuje námietky len preto, že nie je pre neho zrejmé prečo bolo rozhodnuté tak ako bolo rozhodnuté a nadobudne pochybnosti o správnosti takéhoto rozhodnutia. Rozhodnutie by malo byť odôvodnené tak, aby bolo zrozumiteľné predovšetkým jeho adresátovi, pričom nie je podstatné, že dôvody pre ktoré je rozhodnuté určitým spôsobom sú zrejmé pre rozhodujúci orgán verejnej správy, eventuálne pre súd. Pokiaľ by tomu tak bolo, teda účastník konania by sa z odôvodnenia rozhodnutia dozvedel podľa akých právnych predpisov bolo rozhodnuté, mohlo by sa predísť podávaniu opravných prostriedkov na druhostupňový orgán, prípadne žalôb na súd. Preto v každom rozhodnutí má byť odkaz na aplikované ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo vzhľadom na konkrétny skutkový stav a okolnosti tej- ktorej veci a rozhodnutie by malo byť aj argumentačne tak odôvodnené, aby bolo jasné, zrozumiteľné a presvedčivé. 36. Uvedená odvolacia námietka nesúvisí s vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia. Napriek tomu ju súd považoval za dôvodnú, ak odporkyňa neuviedla najmä to, ako dospela u navrhovateľky k výške priemerného mesačného zárobku z vybratých päť zárobkove najlepších kalendárnych rokov (tretí odsek na strane 4 síce objasňuje ako sa zisťuje päť zárobkovo najlepších kalendárnych rokoch v zmysle § 12 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení, avšak z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé ako postupovala Sociálna poisťovňa konkrétne v prípade navrhovateľky), ak tiež neuviedla prečo Sociálna poisťovňa pri výpočte starobného dôchodku k základnej výmere starobného dôchodku 50% pripočítala navrhovateľke od 26. roka zamestnania spolu len 10 %, keď za každý rok zamestnania malo byť pripočítané 1%, keďže ako tvrdila navrhovateľka z jej osobného listu dôchodkového zabezpečenia vyplýva, že mala preukázanú dobu zamestnania 39 rokov a 244 dní, t. j. ak odporkyňa neuviedla, že pre zvýšenie sa hodnotí len doba zamestnania po dosiahnutí veku 18 rokov do vzniku nároku na starobný dôchodok (§ 22 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb.), čím zaťažila svoje rozhodnutie nezrozumiteľnosťou pre nedostatok dôvodov a rozhodnutie nespĺňa predpoklady presvedčivosti o jeho vecnej správnosti. Odvolacia námietka ohľadom nepreskúmateľnosti rozhodnutia vyplýva z tvrdenia navrhovateľky, že nie je pre ňu zrejmé prečo aj napriek novo uvádzaným a preukázaným skutočnostiam tieto nemali vplyv na výšku jej priemerného mesačného zárobku (po úprave naďalej 3.696 Sk) a ani na rozhodujúcu dobu zamestnania (naďalej 35 rokov) a prečo jej patrí starobný dôchodok v nezmenenej výške. 37. Z uvedených dôvodov súd rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie, v ktorom odporkyňa o nároku navrhovateľky na starobný dôchodok ku dňu 30. 7. 1997 znovu rozhodne a rozhodnutie riadne odôvodní (§ 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.) aj čo sa týka výpočtu sumy starobného dôchodku podľa príslušných ustanovení zákona č. 100/1988 Zb. Nie je vylúčené, že rozhodnutie bude rovnaké. 38. Navrhovateľka bola v konaní úspešná, preto jej súd priznal náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., ktoré pozostávajú len z náhrady trov právneho zastúpenia. Právny zástupca navrhovateľky vyčíslil výšku priznaných trov konania v zákonom stanovenej lehote, pričom uplatnil nárok na trovy právneho zastúpenia vo výške 160,12 Eur, na náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 70,- Eur a iné trovy konania navrhovateľky v sume 40,- Eur za zaplatenú finančnú účasť právnej pomoci, spolu 270,12 Eur. 39. Trovy právneho zastúpenia súd priznal, vychádzajúc z vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v spojení so zákonom č. 327/2005 Z.z. (§ 6a ods. 4, § 15 ods. 1), zohľadniac účelnosť a preukázanie vynaložených trov, ako aj rozsah uplatneného nároku advokátom. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je v zmysle § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (v dávkových veciach sociálneho poistenia vo výške 1/13-iny výpočtového základu) v sume 70,85 Eur vychádzajúc z výšky výpočtového základu 921,- Eur. Nárok na trovy právneho zastúpenia - odmenu za jednotlivé úkony právnej služby, na hotové výdavky a náhrady bol priznaný nasledovne: 1. prevzatie a príprava zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/ cit.vyhl.) ................70,85 Eur režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit.vyhl.) ............................................................9,21 Eur spolu ......................................................................................................... 80,06 Eur 2. účasť na pojednávaní 18.10.2018 (§ 13a ods. 1 písm. d/ cit.vyhl.) .............70,85Eur režijný paušál ................................................................................................9,21 Eur spolu ......................................................................................................... 80,06 Eur Nárok odmeny a náhrad spolu .......................................................................160,12 Eur 40. Pokiaľ právny zástupca žiadal zaviazať odporkyňu na zaplatenie iných trov konania, ktoré vznikli navrhovateľke v súvislosti so zaplatením sumy 40,- Eur titulom zaplatenia finančnej účasti na priznanej právnej pomoci, v súlade s § 6a ods. 4 zák. č. 327/2005 Z.z., keďže jej bola Centrom právnej pomoci priznaná právna pomoc s finančnou účasťou 40,- Eur, k tomu súd uvádza, že táto suma vždy predstavuje trovy právneho zastúpenia (je v nich zahrnutá), na ktoré je zaviazaná odporkyňa ako neúspešná účastníčka konania navrhovateľke, ktorá v konaní mala úspech. Je vecou iného právneho vzťahu medzi navrhovateľkou a jej právnym zástupcom, resp. Centrom právnej pomoci, ako budú priznané trovy konania a zaplatená finančná účasť navrhovateľkou vzájomne zúčtovaná. Preto súd nezaviazal odporkyňu duplicitne na zaplatenia sumy 40,- Eur, ako iných trov konania vzniknutých navrhovateľke. Je zrejmé, že odporkyni nemôže byť uložená povinnosť zaplatiť titulom trov právneho zastúpenia väčšia suma, než na akú má právny zástupca nárok a tiež to, že právny zástupca nemôže prijať plnenie dvakrát, t. j. od odporkyne aj od navrhovateľky, t. j. suma 40,- Eur by mala byť navrhovateľke vrátená, keďže bola v konaní priznaná náhrada trov konania (§ 15 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.). 41. Súd poznamenáva, že nepovažoval za správny ani taký postup, aby krátil trovy právneho zastúpenia o 40,- Eur (teda aby titulom náhrady trov právneho zastúpenia priznal 120,12 Eur) a túto sumu 40,- Eur by priznal, ako náhradu iných trov konania navrhovateľky, pretože vždy sa jedná o trovy právneho zastúpenia, na náhradu ktorých má úspešný účastník konania voči neúspešnému účastníkovi konania nárok v rozsahu podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Zaplatenie zálohy, resp. finančnej účasti zo strany zastúpených účastníkov konania pri rozhodovaní o náhrade trov konania medzi účastníkmi konania (stranami) súd nemôže zohľadňovať ako okolnosť ponižujúcu nárok na náhradu trov konania. Rozlišovanie povahy priznaných trov konania má význam pre správne plnenie daňovej povinnosti (§ 151 ods. 8 O.s.p.). 42. Súd nepriznal titulom iných trov navrhovateľke ani uplatnený nárok na náhradu za zaplatený súdny poplatok, pretože žiadny súdny poplatok nebol zaplatený, keďže toto konanie je vecne oslobodené od platenia súdnych poplatkov (§ 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb.). 43. Spolu súd priznal navrhovateľke náhradu trov konania v sume 160,12 Eur, z čoho predstavuje náhrada trov právneho zastúpenia sumu 160,12 Eur (náhradu iných trov konania z dôvodov vyššie uvedených nepriznal), na zaplatenie ktorých zaviazal odporkyňu, ktorá ich zaplatí advokátovi v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. na jeho účet vedený vo H.H. R., a.s., IBAN: E. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s druhá veta O. s. p. a contrario).