Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/25/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200219 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6016200219.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobkyne: T. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. A., časť A. č. XXX, XXX XX G., zastúpená opatrovníkom: D.. V. I., trvale bytom G. A., časť A. č. XXX, XXX XX G., zastúpená právnym zástupcom: Mgr. Martin Čižmár, advokát, Československej armády 1617/24, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. OU-BB-OOP1-2015/025195-002/6OM zo dňa 07.12.2015, takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov č. OU-BB- OOP1-2015/025195-002/6OM zo dňa 7. decembra 2015 a rozhodnutie Okresného úradu Lučenec, organizačný odbor č. OU-LC-OO-2015/002740 zo dňa 16. júla 2015, ktoré mu predchádzalo, z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa - Okresnému úradu Lučenec, organizačný odbor na ďalšie konanie. II. Žalobkyni priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, t. j. v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný úrad Lučenec, organizačný odbor (orgán verejnej správy prvého stupňa) rozhodnutím č. OU- LC-OO-2015/002740 zo dňa 16.07.2015 uložil žalobkyni pokutu vo výške 100,- Eur podľa § 19 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o povinnom zmluvnom poistení) za nesplnenie povinnosti podľa § 3 ods. 1 tohto zákona, pretože ako vlastník nákladného vozidla zn. PEUGEOT, ev. č.: C., za obdobie od 09.01.2013 do 17.04.2015 neuzavrela zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. 2. Konanie bolo začaté na základe oznámenia Slovenskej kancelárie poisťovateľov zo dňa 22.09.2014, doručeného Okresnému úradu Čadca, organizačnému odboru, ktorý oznámenie postúpil Okresnému úradu Lučenec, organizačný odbor, ako príslušnému orgánu. 3. Orgán verejnej správy prvého stupňa vykonal šetrenie a zistil, že žalobkyňa v období, ktoré je uvedené vo výroku jeho rozhodnutia, neuzavrela zmluvu o povinnom zmluvnom poistení ani s jednou z poisťovní, ktoré tento druh poistenia poskytujú. 4. V priebehu konania sa k prvostupňovému orgánu dostavil opatrovník žalobkyne D.. V. I., ktorý oznámil, že žalobkyňa bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 4 Ps/9/2014-37 zo dňa 06.03.2015 a on jej bol ustanovený za opatrovníka. 5. Orgán verejnej správy prvého stupňa vyzval opatrovníka žalobkyne na predloženie dokladu preukazujúceho uzavretie zmluvy o povinnom zmluvnom poistení (bez určenia lehoty na splnenie výzvy). Na výzvu opatrovník nereagoval. 6. Z evidenčnej karty motorového vozidla, vedenej Okresným dopravným inšpektorátom Lučenec, prvostupňový orgán verejnej správy zistil, že žalobkyňa bola evidovaná ako vlastník a držiteľ motorového vozidla od 05.03.2004 a ku dňu rozhodnutia nebola vykonaná žiadna zmena ohľadne vlastníctva, resp. držby predmetného motorového vozidla. Vozidlo bolo evidované ako vozidlo v premávke. 7. Žalobkyňa podala proti prvostupňovému rozhodnutiu prostredníctvom svojho opatrovníka odvolanie, v ktorom namietala: - nesprávne zhodnotené dokazovanie a nesprávne právne posúdenie, - žalobkyňa nebola spôsobila v rozhodnom čase uzavrieť zmluvu o povinnom zmluvnom poistení a ak by ju aj uzatvorila, bola by neplatná (§ 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka). S touto skutočnosťou sa prvostupňový orgán verejnej správy nezaoberal, aj keď mu bola známa. Dôkazom duševnej poruchy žalobkyne, ktorá nebola len prechodná, bolo konanie vedené Okresným súdom Lučenec a rozhodnutie o zbavení spôsobilosti na právne úkony. - žalobkyňa bez zavinenia nemohla splniť povinnosť. - z rozhodovacej praxe správnych súdov vyplýva, že v prípadoch, kde sú okolnosti osobitného zreteľa (čo je aj duševná porucha) postačuje prejednanie veci a je na mieste upustenie od potrestania. - procesné pochybenie - výzva na predloženie dokladu preukazujúceho existenciu poistenia zo dňa 07.05.2015 (doručená opatrovníkovi žalobkyne 01.06.2015) neobsahovala lehotu, v ktorej mal opatrovník reagovať. - opatrovník bol oprávnený za žalobkyňu konať až od 17.04.2015. - od roku 2005 bola žalobkyňa umiestnená v Domove dôchodcov a sociálnych služieb v G., resp. určitú dobu v zariadení v I., preto tieto zariadenia mali prostredníctvom sociálneho pracovníka zabezpečovať potrebnú agendu žalobkyne. - nesprávny výrok o uložení povinnosti úhrady pokuty opatrovníkovi, ktorý nebol účastníkom konania ale len zástupcom žalobkyne v administratívnom konaní. 8. O odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný a rozhodnutím č.: OU-BB-OOP1-2015/025195-002/6OM zo dňa 07.12.2015 odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 9. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že sa stotožňuje s názorom vysloveným v prvostupňovom rozhodnutí. Zákon o povinnom zmluvnom poistení vymedzuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu pre držiteľa motorového vozidla najneskôr v deň prvého použitia motorového vozidla. Podľa žalovaného v zmysle Zákona o povinnom zmluvnom poistení pre žalobkyňu nepochybne vyplývala povinnosť takúto poistnú zmluvu uzavrieť. 10. Podľa žalovaného opatrovník žalobkyne argumentoval len rozsudkom o pozbavení spôsobilosti na právne úkony a nedoložil iné podstatné skutočnosti. 11. Procesný nedostatok v postupe orgánu verejnej správy prvého stupňa, keď vo výzve zo dňa 07.05.2015 neurčil lehotu na zaujatie stanoviska a na predloženie listín, bol podľa žalovaného odstránený v odvolacom konaní tým, že sám žalovaný ako odvolací orgán vyzval opatrovníka žalobkyne výzvou zo dňa 10.11.2015 na predloženie dokladu preukazujúceho uzavretie zmluvy o povinnom zmluvnom poistení v lehote 7 dní. Na uvedenú výzvu podľa žalovaného opatrovník žalobkyne nereagoval. 12. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňa ako držiteľka vozidla bola v rozhodujúcom období spôsobilá na právne úkony, mala mať uzavreté povinné zmluvné poistenie a nesie tak zodpovednosť za neuzavretie povinného zmluvného poistenia až do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o zbavení spôsobilosti na právne úkony. Rozsudok o zbavení spôsobilosti na právne úkony platí, resp. pôsobí ex nunc, teda od momentu nadobudnutia právoplatnosti dňa 17.04.2015. 13. Za irelevantné žalovaný označil tvrdenie v odvolaní, že opatrovník žalobkyne považuje za nespravodlivé, ak má on niesť následky za laxný prístup zariadení sociálnych služieb. 14. K námietke o tom, že povinnosť uhradiť pokutu bola uložená opatrovníkovi, ktorý nebol účastníkom konania, ale len zástupcom žalobkyne ako účastníka konania, žalovaný uviedol, že aj táto námietka je irelevantná. Výrok prvostupňového rozhodnutia bol podľa žalovaného jednoznačne formulovaný a bolo z neho zrejmé, že pokuta bola uložená podľa Zákona o povinnom zmluvnom poistení fyzickej osobe T. V., zastúpenej opatrovníkom D.. V. I.. 15. Žalovaný ešte poukázal na to, že žalobkyňa, resp. jej opatrovník v odvolacom konaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie rozhodnutia. 16. Správnou žalobou, osobne podanou na správnom súde dňa 01.03.2016, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného aj orgánu verejnej správy prvého stupňa, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Správnu žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že rozhodnutia vychádzajú zo skutkového stavu, ktorý je nedostačujúci na posúdenie veci (§ 250j ods. 2 písm. c) O.s.p.) a z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.). 17. Žalobkyňa v správnej žalobe uviedla a poukázala na zásadu materiálnej pravdy a na dôkazné prostriedky, ktoré majú orgány verejnej správy k dispozícii za účelom jej naplnenia. V konaní boli pochybnosti o duševnom stave žalobkyne v rozhodnom období a napriek tomu nebolo vykonané znalecké dokazovanie (§ 36 Správneho poriadku) a ani výsluch opatrovníka žalobkyne. Potreba znaleckého dokazovania vyplývala z lekárskych nálezov o duševnom stave žalobkyne v období od roku 2004/2005, zo znaleckého posudku F.. D. F., znalkyne z odvetvia psychiatria, vyhotoveného dňa 29.11.2014, ako aj z rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 4Ps/9/2014 zo dňa 06.03.2015 o pozbavení spôsobilosti na právne úkony. Orgány verejnej správy neboli oprávnené ani spôsobilé posúdiť duševný stav žalobkyne. O duševnej poruche žalobkyne s progresívnym negatívnym vývojom od roku 2004/2005 svedčí aj odborné vyjadrenie F.. F. T. F., psychiatra, zo dňa 22.02.2016. 18. Žalobkyňa ďalej namietala, že orgán verejnej správy si neobstaral navrhovaný dôkaz - spis Okresného súdu Lučenec sp. zn. 4Ps/9/2014, ktorý obsahuje významné listinné dôkazy. Rozhodnutie o pozbavení spôsobilosti na právne úkony má len deklaratórny charakter, pričom určujúci pre posúdenie neschopnosti na právne úkony v zmysle § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka je skutočný stav veci, t.j. zdravotný stav fyzickej osoby v rozhodnom období. Orgány verejnej správy vychádzali z rozhodnutia o zbavení spôsobilosti na právne úkony, ale toto rozhodnutie nemôže nahradiť výsledky znaleckého dokazovania. 19. Žalovaný nesprávne uviedol, že opatrovník žalobkyne nereagoval na výzvu odvolacieho orgánu, nakoľko dňa 14.12.2015 bola zaslaná odpoveď na výzvu prostredníctvom pošty. V ďalšom žalobkyňa odkázala na obsah odvolania. 20. Záverom uzavrela, že ak by sa aj pripustilo, že žalobkyňa bola spôsobilá na právne úkony (čo nebola), orgány verejnej správy sa nevysporiadali s vymedzením rozhodnej doby, keďže znalecký posudok F.. F. bol vyhotovený ku dňu 29.11.2014 a k tomuto dňu znalkyňa konštatovala neschopnosť žalobkyne pre právne úkony z dôvodu duševnej poruchy. Preto bolo možné „operovať“ s rozhodným obdobím končiacim dňa 29.11.2014. Táto skutočnosť spôsobuje faktickú nejasnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutia. 21. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že sa pridržiava právneho názoru uvedeného v preskúmavanom rozhodnutí. Zákon o povinnom zmluvnom poistení upravuje v § 3 kto má povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. Táto povinnosť vyplýva najneskôr ku dňu prvého použitia motorového vozidla. Žalobkyňa nepochybne takou osobou je a jej povinnosť uzavrieť zmluvu o povinnom zmluvnom poistení trvá, kým nevznikne niektorý z dôvodov uvedený v § 9 Zákona o povinnom zmluvnom poistení, ktorý je dôvodom zániku poistenia. Ak je vozidlo v živej evidencii dopravného inšpektorátu v premávke, musí byť pre prípad škodovej udalosti vždy poistené. Plnenie povinnosti podľa § 3 ods. 1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení je viazané v zásade na držbu motorového vozidla subjektom povinností zapísaných v príslušných dokladoch vozidla. Nemožno legalizovať stav, kedy vozidlo v premávke roky nebude mať uzatvorené poistenie zodpovednosti z dôvodu, že ten, kto má povinnosť ho uzavrieť, je pacientom psychiatrie. Žalovaný nespochybnil, že žalobkyňa trpí určitou diagnózou od roku 2004/2005, v dôsledku čoho bola aj pozbavená spôsobilosti na právne úkony. K porušeniu povinností zo strany žalobkyne v zmysle oznámenia Slovenskej kancelárie poisťovateľov došlo od 09.01.2013 a návrh na zbavenie spôsobilosti na právne úkony bol podaný synom žalobkyne D.. V. I. dňa 20.10.2014. 22. Žalovaný uviedol, že na listinný dôkaz v podobe rozsudku o zbavení spôsobilosti na právne úkony prihliadol pri stanovení výšky pokuty, ako aj pri stanovení časového rámca, ktorý pri porušení povinnosti posudzoval. Poukázal na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a na § 40 Správneho poriadku s tým, že si nemohol urobiť úsudok o predbežnej otázke o osobnom stave fyzickej osoby, preto rešpektoval rozhodnutie súdu o pozbavení spôsobilosti na právne úkony. 23. Žalovaný ďalej poukázal na to, že k porušeniu povinnosti zo strany žalobkyne došlo už začiatkom januára 2013 a tento stav pretrváva do doby podania vyjadrenia. Uviedol, že napriek tomu, že v priebehu sledovaného časového obdobia došlo k zmenám duševného stavu žalobkyne, ktoré vyústili k jej pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony, je nutné na ňu v čase porušenia povinnosti prihliadať ako na osobu plne právne spôsobilú. Poukázal ďalej na § 19 ods. 1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení o uložení pokuty a ďalej na to, že pri jej ukladaní náležite zohľadnil okolnosti prípadu v súlade s § 19 ods. 3 Zákona o povinnom zmluvnom poistení. Poukázal tiež na to, že pozbavenie spôsobilosti na právne úkony nezbavilo žalobkyňu povinnosti mať v zmysle zákona uzavreté povinné zmluvné poistenie na vozidlo, ktoré je v premávke. 24. K žalobnej námietke o potrebe nariadenia znaleckého dokazovania a skúmania duševného stavu žalobkyne žalovaný uviedol, že toto nepovažuje za potrebné. Poukázal na ustanovenia § 32 ods. 2 a § 34 ods. 4 Správneho poriadku. Uviedol, že nie je povinnosťou konajúceho správneho orgánu vykonať dôkazy navrhnuté účastníkom konania a na druhej strane je oprávnený, ak to vyžaduje záujem na zistení skutočného stavu veci, vykonať aj také dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli. V rámci konania o povinnom zmluvnom poistení správne orgány preverujú a posudzujú, či skutočnosti oznámené Slovenskou kanceláriou poisťovateľov sú pravdivé. V súčinnosti s príslušným dopravným inšpektorátom a poisťovňami pôsobiacimi na trhu s povinným zmluvným poistením sa potom preveria rozhodné údaje a náležite sa vyhodnotia. Taktiež sa vyrozumie účastník konania o začatí konania a je vyzvaný, aby sa vyjadril k zisteným skutočnostiam a v prípade, že disponuje dokladmi, ktoré by vyvracali zistenia správneho orgánu o porušení povinnosti, aby ich predložil. 25. V rámci konania bolo prihliadnuté aj na závery znalkyne v znaleckom posudku a v zmysle § 34 ods. 5 Správneho poriadku boli dôkazy vyhodnotené podľa úvahy správneho orgánu, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Žalovaný vyhodnotil tieto dôkazy ako postačujúce a uložil pokutu v súlade so zákonom v rozmedzí, v akom mu zákon zveruje právomoc. 26. Žalovaný ešte uviedol, že výzvou zo dňa 10.11.2015 vyzval opatrovníka žalobkyne na predloženie dokladu preukazujúceho existenciu poistenia zodpovednosti v rámci odvolacieho konania, a to s prihliadnutím k jeho námietkam uvedeným v podanom odvolaní. Výzva bola na základe fikcie doručenia opatrovníkovi doručená dňa 27.11.2015. Lehota na predloženie dokladu a všetkých relevantných skutočností, ktoré mali význam pre vec, bola stanovená na 7 dní a uplynula dňa 4.12.2015. Listová zásielka opatrovníka žalobkyne bola žalovanému doručená až dňa 16.12.2015, preto na ňu nebolo v napadnutom rozhodnutí reflektované. 27. Na základe uvedených argumentov žalovaný žiadal, aby správny súd správnu žalobu zamietol. 28. Uznesením č.k. 23S/25/2016-40 zo dňa 17.05.2016 správny súd konanie o správnej žalobe žalobkyne zastavil z dôvodu, že žalobkyňa nezaplatila súdny poplatok v súdom určenej lehote a taktiež si nezvolila advokáta na zastupovanie v súdnom konaní. 29. Na základe odvolania žalobkyne Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 4Sžo/53/2016 zo dňa 06.06.2017 uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 30. Správna žaloba žalobkyne bola osobne podaná na správnom súde dňa 01.03.2016, teda v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. S účinnosťou od 01.07.2016 sa konanie pred správnym súdom spravuje zákonom č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj SSP). Podľa § 491 ods. 1 a 2 SSP sa Správny súdny poriadok aplikuje aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Správny súd preto v rámci ďalšieho postupu v konaní (po zrušení jeho rozhodnutia Najvyšším súdom SR) postupoval podľa Správneho súdneho poriadku. 31. Správny súd postupujúc podľa právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR v jeho zrušujúcom uznesení, uznesením č.k. 23S/25/2016-66 zo dňa 27.06.2017 zastavil konanie v časti o žiadosti žalobkyne o ustanovenie zástupcu z radov advokátov a v tejto časti postúpil vec Centru právnej pomoci - Kancelária Rimavská Sobota. Po tom ako bolo správnemu súdu oznámené, že Centrum právnej pomoci, Kancelária Rimavská Sobota rozhodlo o žiadosti žalobkyne o poskytnutie právnej pomoci (rozhodnutie č. KaRS-15666/2007, č.z. 88329/2017 zo dňa 02.10.2017) správny súd pokračoval v súdnom konaní o správnej žalobe žalobkyne. 32. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej správy 1. stupňa a postup, ktorý im predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj s prihliadnutím na možnú aplikáciu § 195 a 196 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba žalobkyne je dôvodná. Preskúmavané rozhodnutia preto zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP a podľa odseku 3 tohto ustanovenia vrátil vec orgánu verejnej správy 1. stupňa na ďalšie konanie. 33. Správna žaloba žalobkyne je správnou žalobou vo veciach správneho trestania, v ktorých správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby a je povinný skúmať, či v konaní orgánov verejnej správy nedošlo k niektorej z vád uvedených v § 195 SSP. Správny súd mimo žalobných námietok nezistil žiadnu z uvedených vád, preto nebol dôvod na postup podľa § 196 SSP. 34. Preskúmavané rozhodnutia sa týkajú postihu za iný správny delikt fyzickej osoby nepodnikateľa, ktorého skutková podstata a aj sankcia, ktorú zaň možno uložiť, je vymedzená v Zákone o povinnom zmluvnom poistení. 35. Zo skutkovej podstaty tohto správneho deliktu vyplýva, že pre jej naplnenie sa nevyžaduje zavinenie (vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti) ale zákon počíta s objektívnou zodpovednosťou. 36. Podľa § 3 ods. 1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení; povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca. 37. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení; okresný úrad tomu, kto podľa § 3 ods. 1 neuzavrie poistnú zmluvu, uloží pokutu od 16,60 Eur do 3 319,39 Eur. 38. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o povinnom zmluvnom poistení; okresný úrad na základe oznámenia kancelárie podľa § 25 ods. 3 vyzve bez zbytočného odkladu toho, kto má podľa § 3 ods. 1 povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu, aby do siedmich pracovných dní od doručenia výzvy predložil doklad preukazujúci existenciu poistenia zodpovednosti. 39. Podľa § 19 ods. 3 Zákona o povinnom zmluvnom poistení; pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 sa prihliada na závažnosť porušenia povinnosti a dĺžku trvania protiprávneho stavu. 40. Podľa § 19 ods. 4 Zákona o povinnom zmluvnom poistení; pokuta podľa odseku 1 sa môže uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa okresný úrad o porušení povinnosti dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. 41. Podľa § 19 ods. 5 Zákona o povinnom zmluvnom poistení; na konanie o uložení pokuty podľa odseku 1 je miestne príslušný okresný úrad v mieste trvalého pobytu alebo sídla držiteľa, vlastníka alebo prevádzkovateľa motorového vozidla. 42. Podľa § 19 ods. 7 Zákona o povinnom zmluvnom poistení; na konanie o uložení pokuty podľa odseku 1 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 43. V súvislosti so správnymi deliktami správny súd považuje za potrebné uviesť, že pojem správneho deliktu nie je v slovenskom právnom poriadku zadefinovaný. Ide o rozmanitú skupinu činov, ktoré majú spoločné to, že ide o protiprávne konanie, ktorého znaky sú uvedenú v konkrétnom zákone a za ktoré príslušné orgány verejnej správy ukladajú sankcie v administratívnom konaní. V judikatúre súdov (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/25/2013 zo dňa 30.10.2014), ako aj v právnej teórii, boli ustálené všeobecné pojmové znaky správneho deliktu : a) konanie b) protiprávnosť c) sankcionovateľnosť d) zodpovedná osoba e) zavinenie - okrem prípadov konštrukcie zodpovednosti bez ohľadu na zvinenie f) ustanovenie znakov správneho deliktu priamo zákonom. 44. Pri objektívnej zodpovednosti za správny delikt je deliktuálna zodpovednosť vyvodzovaná bez ohľadu na zavinenie (ako vnútorný psychický vzťah páchateľa správneho deliktu k protiprávnemu konaniu a jeho následku), či už vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti. Objektívna zodpovednosť nevyžaduje preukázanie zavinenia pre to, aby bola osoba obvinená zo správneho deliktu uznaná za vinnú z jeho spáchania. Postačuje, ak sa obvinený zo správneho deliktu dopustil konania/opomenul konanie a toto jeho konanie/nekonanie a ich následok je v rozpore s právnymi predpismi a napĺňa znaky skutkovej podstaty konkrétneho správneho deliktu. Objektívna zodpovednosť je jedným z pojmových znakov správneho deliktu. Pre záver o tom, že sa určitý subjekt dopustil správneho deliktu a je za jeho spáchanie zodpovedný, musia byť naplnené aj ostatné pojmové znaky správneho deliktu. Jedným z pojmových znakov je aj zodpovedná osoba, pri ktorej musí byť preukázaná deliktuálna spôsobilosť a musí byť daná príčinná súvislosť medzi jej konaním/nekonaním a následkom. 45. V prejednávanej veci je nepochybné, že žalobkyňa bola v rozhodnom období, definovanom ako čas skutku, evidovaná ako vlastník a držiteľ motorového vozidla. V priebehu konania pred orgánmi verejnej správy oboch stupňov došlo k pochybnosti o tom, či v čase skutku - trvajúceho správneho deliktu bola žalobkyňa spôsobilá na právne úkony. Orgány verejnej správy oboch stupňov nespochybnili, že z predložených dôkazov vyplývalo, že žalobkyňa trpela psychickým ochorením, ktoré vyústilo do pozbavenia spôsobilosti na právne úkony. Túto skutočnosť orgány verejnej správy napokon zohľadnili aj pri vymedzení času trvania skutku, keď jeho koniec určili dňom právoplatnosti rozhodnutia o pozbavení spôsobilosti na právne úkony. Orgány verejnej správy oboch stupňov sa ale podľa správneho súdu nedostatočne vysporiadali s deliktuálnou spôsobilosťou žalobkyne v čase, kedy sa mala skutku dopustiť. Rozhodnutie o pozbavení spôsobilosti na právne úkony platí len do budúcna ale nepochybne z neho vyplýva, že už v priebehu súdneho konania o spôsobilosti na právne úkony žalobkyne, bol vypracovaný znalecký posudok a znalkyňa z odboru psychiatria vyhodnotila zdravotný stav žalobkyne na základe lekárskych nálezov z obdobia pred vypracovaním znaleckého posudku a dospela k záveru, že žalobkyňa nie je spôsobilá na právne úkony, t. j. v období evidentne predchádzajúcom právoplatnosti rozsudku o pozbavení spôsobilosti žalobkyne na právne úkony. Aj keď je žalobkyňa postihovaná v administratívnom konaní v rámci predpisov správneho práva, podstatou jej deliktuálnej spôsobilosti je posúdenie jej spôsobilosti na právne úkony v oblasti občianskoprávnych vzťahov - spôsobilosti uzavrieť poistnú zmluvu. Preto správny súd považuje žalobné námietky týkajúce sa deliktuálnej spôsobilosti žalobkyne za dôvodné. 46. Pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe namietala nedostatok v procesnom postupe žalovaného, z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že výzvou zo dňa 10.11.2015 žalovaný vyzval opatrovníka žalobkyne na predloženie dokladu preukazujúceho existenciu poistenia motorového vozidla a na predloženie všetkých relevantných skutočností, listín a potvrdení významných pre posúdenie veci. Uvedená výzva bola doručovaná opatrovníkovi žalobkyne, ako jej zákonnému zástupcovi, poštou. Keďže opatrovník žalobkyne nebol pri doručovaní zásielky do vlastných rúk poštovým doručovateľom zastihnutý, došlo k uloženiu zásielky na pošte. Opatrovník žalobkyne si zásielku neprevzal do troch dní od jej uloženia, žalovaný preto považoval posledný deň tejto lehoty - 27.11.1015 za deň doručenia v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení platnom a účinnom do 30.06.2017 (Správny poriadok). Žalovaný preto vychádzal z tohto, že lehota 7 dní na podanie vyjadrenia uplynula dňa 04.12.2015, dňa 07.12.2015 rozhodol o odvolaní žalobkyne, pričom vyjadrenie opatrovníka žalobkyne mu bolo doručené až 16.12.2015. Preto sa ním žalovaný v rozhodnutí o odvolaní nemohol nezaoberať. 47. Správny súd z dôvodov uvedených v predchádzajúcich bodoch tohto rozhodnutia zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy 1. stupňa a vec vrátil orgánu verejnej správy 1. stupňa na ďalšie konanie. V priebehu ďalšieho konania bude úlohou orgánov verejnej správy dôsledne sa vysporiadať s deliktuálnou spôsobilosťou žalobkyne, a to prípadne aj ustanovením znalca, za účelom vyhodnotenia, či počas celého obdobia, počas ktorého mal trvať skutok, ktorý sa kladie žalobkyni za vinu, bola deliktuálne spôsobilá. Deliktuálna spôsobilosť v tomto prípade znamená, či žalobkyňa bola spôsobilá na právne úkony v rámci občiansko-právnych vzťahov, konkrétne na uzavretie zodpovedajúcej poistnej zmluvy. 48. Správny súd považuje za potrebné ešte upozorniť na to, že pri vymedzovaní skutku, pri jeho právnej kvalifikácii a pri ukladaní sankcie sú orgány verejnej správy povinné dôsledne dbať na to, že subjektom práv a povinností vo vzťahu k správnemu deliktu je žalobkyňa ako fyzická osoba, pričom súdom ustanovený opatrovník je len jej zákonným zástupcom, nie osobou, ktorej sa majú ukladať povinnosti. 49. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.