Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/70/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200200 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6017200200.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana, v právnej veci žalobcu: MPI - TRADING, s.r.o., Lazovná 71, 974 01 Banská Bystrica, zast. JUDr. Janka Kmeťová, advokátka so sídlom Prof. Sáru č. 44, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, Katastrálny odbor, ČSA 7, Banská Bystrica, za účasti: 1. Harmony Real, s.r.o., Lazovná 69, Banská Bystrica, 2. sDesign, s.r.o., Rudohorská 33, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. V 7448/16 z 20. marca 2017, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Ďalším účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1. Obchodná spoločnosť Harmony Real, s.r.o. so sídlom Lazovná 69, Banská Bystrica, zákonne zastúpená v zmysle § 151m Občianskeho zákonníka záložným veriteľom - obchodnou spoločnosťou sDesign, s.r.o., so sídlom Rudohorská 33, Banská Bystrica a kupujúci MPI - TRADING, s.r.o. so sídlom Lazovná 71, Banská Bystrica (ďalej len „žalobca“) uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Banská Bystrica, Katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX a liste vlastníctva č. XXXX v kat. území O. O.. V zmluve označené nehnuteľnosti boli predmetom záložného práva zabezpečujúceho pohľadávku záložného veriteľa sDesign, s.r.o. (ďalej len „záložný veriteľ“) voči záložcovi - spoločnosti Harmony Real, s.r.o. (ďalej len „záložca“). 2. Dňa 16.11.2016 žalobca podal návrh na vklad do katastra nehnuteľností týkajúci sa označených nehnuteľností. Súčasťou dokladov predložených k návrhu na vklad okrem kúpnej zmluvy bola aj dohoda uzatvorená medzi záložcom a záložným veriteľom v zmysle § 151m ods. 2 Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bolo dojednanie, že záložný veriteľ bol oprávnený predať záloh, ktorým sú predmetné nehnuteľnosti, priamym predajom aj pred uplynutím zákonnej 30-dňovej lehoty v zmysle § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka. Prílohou návrhu bolo aj oznámenie záložného veriteľa o začatí výkonu záložného práva. Okresný úrad Banská Bystrica, Katastrálny odbor (ďalej len „žalovaný“) vydal dňa 23.12.2016 rozhodnutie o prerušení konania podľa § 31a písm. e/ zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej len „Katastrálny zákon“). Dôvodom prerušenia konania, ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia, bolo uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 7C/181/2011-30, ktorým sa záložcovi uložil zákaz nakladania s nehnuteľnosťami, a to zákaz predaja, darovania a akéhokoľvek zaťažovania týchto nehnuteľností. V spise žalovaného sa ďalej nachádza oznámenie o nariadení dodatočnej likvidácie a žiadosť o odmietnutie vykonania vkladu vlastníckeho práva, ktorým súdom vymenovaný dodatočný likvidátor zaniknutej obchodnej spoločnosti EFEKT - PRIM, s.r.o. so sídlom Lazovná 69, Banská Bystrica X.. V. I., V.. žalovanému oznámil, že predmetné nehnuteľnosti je potrebné speňažiť v rámci dodatočnej likvidácie a z tohto dôvodu nie je možné previesť vlastnícke právo prostredníctvom priameho výkonu záložného práva, pretože povolením vkladu vlastníckeho práva by došlo k zmareniu účelu dodatočnej likvidácie. Žiadal, aby žalovaný nepovolil vklad vlastníckeho práva pre príslušné nehnuteľnosti a návrh na vklad odmietol. Prílohou tohto oznámenia bolo uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 5Cbr/10/2012-66 zo 14.12.2016, ktorým súd rozhodol o nariadení dodatočnej likvidácie zaniknutej obchodnej spoločnosti EFEKT - PRIM, s.r.o. Záložca oznámil žalovanému listom z 03.02.2017, že zanikol dôvod prerušenia konania na základe predbežného opatrenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 7C/181/2011-30, pretože vo veci samej dňa 29.09.2016 rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 16Co/126/2015-888, ktorý sa stal právoplatným 31.01.2017. Záložca ho v prílohe predložil spolu s prvostupňovým rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z 05.12.2014 a súčasne žiadal, aby žalovaný pokračoval v konaní a povolil vklad. Výrokom označených právoplatných rozhodnutí súdov bolo rozhodnuté, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom katastrálneho konania patria do majetku po zrušenej a vymazanej spoločnosti EFEKT - PRIM, s.r.o., Banská Bystrica. 3. Rozhodnutím žalovaného z 20.03.2017 bolo opätovne rozhodnuté o prerušení konania v zmysle § 31a písm. e/ Katastrálneho zákona (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že z listov vlastníctva č. XXXX a XXXX pre k.ú. O. O. vyplýva, že v časti B je zapísaná poznámka o nariadení neodkladného opatrenia v zmysle vykonateľného a právoplatného uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 15C/1/2017-30 zo dňa 23.01.2017, na základe ktorého je záložný veriteľ povinný zdržať sa podania návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby, uzavretia zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby, uzavretia scudzovacej zmluvy, spísania, podpísania a podania návrhu na vklad vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam, ako aj vykonávania akýchkoľvek iných úkonov, ktoré smerujú k realizácii záložného práva žalovaného viaznúceho na nehnuteľnostiach zapísaných v katastri nehnuteľností, k.ú. O. O. č. LV XXXX a XXXX. V spise žalovaného sa nachádza označené uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica v právnej veci žalobcu H.. H. I., Q. XX, O. O., proti žalovanému záložnému veriteľovi o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému okresný súd vyhovel. Súčasne súd uložil žalobcovi povinnosť podať na súd žalobu vo veci samej o určenie neexistencie záložného práva k nehnuteľnostiam uvedených v 1. a 2. výroku tohto uznesenia. Zhrnutie argumentov žalobcu 4. Žalobca podal dňa 22.05.2017 správnu žalobu, ktorou napadnuté rozhodnutie žalovaného žiadal zrušiť z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu správnym orgánom je nepostačujúce na riadne posúdenie veci. V úvode svojej žaloby žalobca poukázal na uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 15C/1/2017-30 z 23.01.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 09.02.2017 a ktorým boli záložnému veriteľovi uložené tam uvedené obmedzujúce povinnosti. Mal za to, že, nakoľko týmto uznesením sa záložnému veriteľovi uložili povinnosti, vytvoril sa ním nový právny stav, na základe čoho ide o rozhodnutie konštitutívne, ktoré pôsobí ex nunc. V tomto zmysle tvrdil, že uvedené uznesenie môže vyvolávať právne relevantné účinky až odo dňa, kedy nadobudlo vykonateľnosť, pričom tieto účinky pôsobia do budúcnosti a nemôžu pôsobiť spätne. Žalobca konštatoval, že uvedeným uznesením teda nebolo možné zakázať uskutočnenie právnych úkonov týkajúcich sa uvedených nehnuteľností, ktoré boli uskutočnené pred dňom vyhlásenia uznesenia, resp. dňom, kedy uznesenie nadobudlo vykonateľnosť. Žalobca poukázal na to, že návrh na vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam bol podaný predtým, ako bolo vyhlásené uvedené uznesenie, a teda nemohlo dôjsť k porušeniu povinnosti, ktorá bola záložnému veriteľovi týmto uznesením uložená. V zmysle uvedeného mal žalobca za to, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď prerušil katastrálne konanie, nakoľko uznesenie súdu o neodkladnom opatrení sa nevzťahuje na úkony uskutočnené pred jeho vyhlásením. 5. Ďalej žalobca namietal, že podľa výrokovej časti napadnutého rozhodnutia sa prerušuje katastrálne konanie o povolení vkladu na základe zmluvy uzatvorenej medzi „hore uvedenými účastníkmi“, pričom pojmom „hore uvedení účastníci“ správny orgán odkázal na záhlavie napadnutého rozhodnutia, kde sú ako účastníci uvedení záložca a žalobca. Napadnuté rozhodnutie teda neoznačuje záložného veriteľa ako účastníka katastrálneho konania. Žalovaný podľa jeho názoru postupoval správne, keď označil ako účastníkov správneho konania záložcu a žalobcu, nakoľko týmto spoločnostiam svedčí účastníctvo v katastrálnom konaní podľa § 30 ods. 1 Katastrálneho zákona. Žalovaný podľa jeho mienky postupoval nesprávne a nezákonne, keď prerušil konanie v zmysle § 31a písm. e/ Katastrálneho zákona, pretože právnym úkonom podľa § 30 ods. 1 Katastrálneho zákona, na základe ktorého malo vzniknúť vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam bola kúpna zmluva z 27.10.2016 uzatvorená medzi záložcom na strane predávajúceho a žalobcom na strane kupujúceho. Poukázal ďalej na to, že účastníkom kúpnej zmluvy nebol záložný veriteľ, nakoľko tento konal v mene predávajúceho na základe zákonného zastúpenia, ktoré vyplýva z § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka. Žalobca nesúhlasil s tým, že záložný veriteľ bol účastníkom kúpnej zmluvy, t.j. predávajúcim, pretože ak by sa pripustil tento záver, došlo by k porušeniu zásady Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet, nakoľko záložný veriteľ nebol v čase uzatvorenia uvedenej kúpnej zmluvy, ani v čase podania návrhu na vklad vlastníkom predmetných nehnuteľností. Účastníkmi kúpnej zmluvy boli záložca a žalobca, pričom záložný veriteľ bol len zákonným zástupcom záložcu. Vzhľadom na to, že záložný veriteľ nebol účastníkom kúpnej zmluvy, ktorá je právnym úkonom, na základe ktorého malo vzniknúť právo k nehnuteľnostiam v zmysle § 30 ods. 1 Katastrálneho zákona, podľa názoru žalobcu nebol ani účastníkom konania o povolení vkladu. Keďže záložný veriteľ nebol účastníkom katastrálneho konania žalobca uzavrel, že nemohlo dôjsť k naplneniu dôvodu prerušenia tohto katastrálneho konania podľa § 31a písm. e/ Katastrálneho zákona, nakoľko konanie je možné prerušiť len vtedy, keď bolo účastníkovi neodkladným opatrením alebo predbežným opatrením nariadené, aby nenakladal s určitou nehnuteľnosťou. Žalobca z toho vyvodil, že nedošlo k naplneniu hypotézy právnej normy uvedenej v § 31a písm. e/ Katastrálneho zákona, keďže žalobcovi ani záložcovi nebolo neodkladným opatrením alebo predbežným opatrením nariadené, aby nenakladali s uvedenými nehnuteľnosťami. S týmito skutočnosťami sa podľa žalobcu v napadnutom rozhodnutí žalovaný vôbec nevysporiadal, a preto je toto rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a zároveň vec žalovaný nesprávne právne posúdil. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu 6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe nesúhlasil s názorom žalobcu, že záložný veriteľ nebol účastníkom zmluvy, pretože sa jednalo o zákonného zástupcu v rámci výkonu záložného práva a vlastník, ktorého zastupoval už nebol oprávnený bez jeho súhlasu sám nehnuteľnosť previesť. Dňa 25.01.2017 bolo žalovanému doručené uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 15C/1/2017 z 23.01.2017, ktorým bola záložnému veriteľovi uložená povinnosť zdržať sa podania návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby, uzavretia zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby, uzavretia scudzovacej zmluvy, spísania a podania návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX, XXXX, k.ú. O. O.. Uznesenie bolo zapísané na listy vlastníctva ako poznámka v zmysle § 29 ods. 1 vyhlášky UGKaK č. 461/2009 Z.z. Žalovaný ďalej poukázal na § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, najmä na vetu druhú, v ktorej sa uvádza, že pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa neho zapísaná poznámka na listoch vlastníctva predstavuje takú skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu. Keďže sa jedná o poznámku obmedzujúceho charakteru musel na ňu prihliadnuť, a preto konanie v súlade so zákonom prerušil. Zo záhlavia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že záložný veriteľ bol v rozhodnutí uvedený ako zástupca záložcu a toto rozhodnutie mu bolo neskôr doručované. Žalobu navrhol zamietnuť ako nedôvodnú. 7. Žalobca v replike nesúhlasil s dôvodmi, ktoré vo vyjadrení k žalobe uviedol žalovaný. Jeho argumentácia sa mu javila ako zmätočná, pretože už v žalobe vyčerpávajúco poukázal na skutočnosť, že záložnému veriteľovi nesvedčí účastníctvo v katastrálnom konaní a poukázal tiež na to, že ak by prijal tvrdenie žalovaného, že zástupca je účastníkom právneho úkonu, bol by účastníkom zmluvy napríklad aj advokát, ktorý ju ako splnomocnenec uzavrel v mene klienta, čo sa javí nanajvýš absurdne. Vzhľadom na to opätovne zdôraznil, že záložný veriteľ nebol účastníkom kúpnej zmluvy, ktorá je právnym úkonom, na základe ktorej má vzniknúť právo k nehnuteľnostiam uvedeným v žalobe v zmysle § 30 ods. 1 Katastrálneho zákona, a teda nebol ani účastníkom konania o povolení vkladu. Keďže záložný veriteľ nebol účastníkom tohto katastrálneho konania, nemohlo dôjsť k naplneniu dôvodu prerušenia tohto katastrálneho konania v zmysle § 31a písm. e/ Katastrálneho zákona. Žalobca ďalej opätovne poukázal na žalobné dôvody podanej správnej žaloby. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pre toto konanie vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/20015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 9. Podľa § 134 ods. 1 zákona SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 10. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 11. Podľa § 28 ods. 1, 2 a 3 Katastrálneho zákona (1) práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. 12. Podľa § 29 Katastrálneho zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu. 13. Podľa § 30 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona (1) účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (ďalej len "účastník konania"). (2) Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania. 14. Podľa § 31 ods. 1, 3 Katastrálneho zákona (1) okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. (3) Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. 15. Poznámka 10b) k § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona: Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 23/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, Civilný sporový poriadok, zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. 16. Podľa § 31a ods. 1 písm. e/ Katastrálneho zákona konanie o návrhu na vklad sa preruší, ak bolo účastníkovi neodkladným opatrením alebo predbežným opatrením nariadené, aby nenakladal s určitou nehnuteľnosťou. 17. Podľa § 38 Katastrálneho zákona poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti. 18. Podľa § 39 ods. 1, 3 Katastrálneho zákona (1) okresný úrad zapíše poznámku na základe oznámenia súdu alebo iného štátneho orgánu alebo na návrh oprávneného podľa osobitných predpisov alebo účastníka súdneho konania alebo iného konania. (3) Okresný úrad zruší poznámku bez návrhu alebo na návrh toho, kto podal návrh na jej zápis, ak sa preukáže, že pominuli dôvody jej zápisu. 19. Podľa § 29 ods. 1 Vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z.z. ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov poznámka, ktorá obmedzuje vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, je najmä poznámka zapísaná na základe uznesenia súdu o predbežnom opatrení, ktorým sa zakazuje nakladať s nehnuteľnosťou, upovedomenia o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti, rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania, rozhodnutia o zriadení daňového záložného práva, daňového exekučného príkazu, colného exekučného príkazu, uznesenia súdu o zaistení nehnuteľnosti, uznesenia súdu o zaistení majetku, ustanovenia § 39 ods. 2 zákona, návrhu pozemkového úradu, 9) rozhodnutia o schválení projektu pozemkových úprav. 9a) 20. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, 3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. 21. Podľa § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu. 22. Podľa § 151l ods. 2 Občianskeho zákonníka po oznámení o začatí výkonu záložného práva nesmie záložca bez súhlasu záložného veriteľa záloh previesť. Porušenie zákazu nemá účinky voči osobám, ktoré nadobudli záloh od záložcu v bežnom obchodnom styku v rámci predmetu podnikania záložcu okrem prípadu, keď nadobúdateľ vedel alebo vzhľadom na všetky okolnosti mohol vedieť, že sa začal výkon záložného práva. 23. Podľa § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv a deň registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv je neskorší, ako deň oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi a ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, 30-dňová lehota začína plynúť odo dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv. 24. Podľa § 151l ods. 2 Občianskeho zákonníka záložca a záložný veriteľ sa môžu po oznámení o začatí výkonu záložného práva dohodnúť, že záložný veriteľ je oprávnený predať záloh spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe aj pred uplynutím lehoty podľa odseku 1.. 25. Podľa § 151m ods. 4 Občianskeho zákonníka záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva. Najmä je povinný vydať záložnému veriteľovi záloh a doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu a poskytnúť akúkoľvek inú súčinnosť určenú v zmluve o zriadení záložného práva. Rovnakú povinnosť má aj tretia osoba, ktorá má záloh alebo doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu u seba. 26. Podľa § 151m ods. 6 pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu. 27. Námietka žalobcu spočívajúca v tom, že záložný veriteľ nebol účastníkom katastrálneho konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam dôvodná nebola. Záložný veriteľ pri výkone záložného práva koná v mene záložcu, t.zn. ide o zákonnú konštrukciu, ktorá zakladá oprávnenie záložného veriteľa konať v mene vlastníka (veci) zálohu. Z ust. § 151m ods. 6 v nadväznosti na § 151l ods. 2 a § 151m ods. 4 Občianskeho zákonníka vyplýva, že záložný veriteľ pri výkone záložného práva v podstate vystupuje ako vlastník zálohu, pretože s ním (za účelom uspokojenia záložným právom zabezpečenej pohľadávky) nakladá na základe vlastného rozhodnutia, to znamená vykonáva oprávnenia vlastníka bez ohľadu na vôľu skutočného vlastníka veci - záložcu. Záložca pri výkone záložného práva sám konať nemôže, pretože v jeho mene koná záložný veriteľ. Záložca v takomto prípade neprejavuje žiadnu vlastnú vôľu, pretože nerobí z vlastného rozhodnutia žiadny úkon s vecou, je len povinný strpieť výkon záložného práva a poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva (§ 151m ods. 4 Občianskeho zákonníka). Záložca môže záloh previesť len so súhlasom záložného veriteľa (§ 151l ods. 2 Občianskeho zákonníka). 28. Z uvedeného vyplýva pre posúdenie veci dôležitý záver, že neodkladné obmedzujúce opatrenie súdu by vo vzťahu k záložcovi nemalo žiadny účinok, pretože jeho nespôsobilosť k obmedzovaným úkonom vyplýva priamo zo zákona (to platí o to viac, ak ide o nehnuteľnosti). Keďže neodkladné opatrenie súdu by bolo z tohto dôvodu voči záložcovi prakticky nevykonateľné, je zrejmé, že bolo potrebné ho vydať voči záložnému veriteľovi, iba ktorý bol oprávnený s nehnuteľnosťou samostatne nakladať (záloh predať). Z tohto dôvodu bol záložný veriteľ v súdnom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj bude v civilnom konaní, ktoré bude nasledovať, pasívne vecne legitimovaným subjektom. Súčasne je možné záložného veriteľa považovať za účastníka katastrálneho konania, nakoľko preukázateľne bol ako osoba konajúca v mene záložcu, iba ktorá bola v rámci výkonu záložného práva spôsobilá prejaviť vôľu predať záloh, účastníkom právneho úkonu (kúpnej zmluvy). Vzhľadom na to je zrejmé, že bola naplnená hypotéza právnej normy vyjadrená v ust. § 31a ods. 1 písm. e/ Katastrálneho zákona konanie, na základe ktorej sa konanie o návrhu na vklad preruší, ak bolo účastníkovi neodkladným opatrením alebo predbežným opatrením nariadené, aby nenakladal s určitou nehnuteľnosťou. 29. Neodkladným opatrením Okresného súdu Banská Bystrica bola záložnému veriteľovi uložená povinnosť zdržať sa podania návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby, uzavretia zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby, uzavretia scudzovacej zmluvy, spísania, podpísania a podania návrhu vkladu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, ako aj vykonávanie akýchkoľvek iných úkonov, ktoré smerujú k realizácii záložného práva viaznuceho na nehnuteľnostiach zapísaných v katastri nehnuteľností k.ú. O. O. na LV č. XXXX a č. XXXX. Neodkladné opatrenie spočívajúce v obmedzení práva nakladať s nehnuteľnosťami bolo do katastra nehnuteľností (na príslušné listy vlastníctva) zapísané formou tzv. obmedzujúcej poznámky, na ktorú bol žalovaný povinný pred rozhodnutím o návrhu na vklad prihliadať. Žalovaný bol povinný podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona veta druhá prihliadať na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Tzv. iné skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu (§ 31 ods. 1 Katastrálneho zákona veta druhá) predstavujú skutočnosti, na ktoré odkazuje poznámka 10b/. Poznámka pod čiarou obsahuje odkaz na Civilný sporový poriadok, podľa ktorého (§ 324 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok) bolo vydané uznesenie súdu o nariadení neodkladného opatrenia. 30. Na iné skutkové a právne skutočnosti bol žalovaný povinný prihliadať ku dňu vydania rozhodnutia, teda musel zohľadniť aj skutočnosti, ktoré nastali pred vznikom obmedzujúcej skutočnosti (pred nariadením neodkladného opatrenia súdu), resp. pred zápisom obmedzujúcej poznámky. Podľa § 135 ods. 1 SSP je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, to znamená, správny súd mohol skúmať danosť dôvodu na prerušenie katastrálneho konania v tomto čase. Pre samotný orgán verejnej správy je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, alebo v danom prípade, ktorým sa konanie prerušilo. Nebolo sporné, že v čase vydania rozhodnutia o prerušení konania, ako aj v čase jeho právoplatnosti bola na príslušných listoch vlastníctva zapísaná obmedzujúca poznámka na základe neodkladného opatrenia súdu - uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 15C/1/2017-30 zo dňa 23.01.2017. Nebolo tak podstatné, že súdom nariadené obmedzenia v nakladaní s predmetnými nehnuteľnosťami boli formálne vykonateľné potom, čo niektoré z nich boli urobené, pretože na dosiahnutie účelu sledovaného neodkladným opatrením súdu (§ 324 ods. 3 CSP) bolo dôležité to, že zápis obmedzujúcej poznámky, obsahom ktorej bolo neodkladné opatrenie, do katastra nehnuteľností vydaniu rozhodnutia o prerušení konania predchádzal. Z obsahu správneho spisu nevyplýva, že obmedzujúca poznámka bola v tom čase zrušená, resp. jej účinky pominuli. Vzhľadom na uvedené ani námietka nesprávneho právneho posúdenia veci nebola dôvodná. 31. Výrokom č. III. označeného uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica o nariadení neodkladného opatrenia bola žalobcovi H.. H. I. uložená povinnosť podať na súd žalobu vo veci samej o určenie neexistencie záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom konania pred žalovaným. Stranami v tomto konaní sú ako žalobca H.. H. I. a záložný veriteľ, ktorý je v tomto konaní žalovaným, ako aj záložný dlžník. Súd uložil uvedenému žalobcovi podať žalobu v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Toto konanie nadväzujúce na neodkladné opatrenie zakladá spornosť v otázke postavenia záložného veriteľa, pretože jeho výsledkom bude aj vyriešenie otázky, či záložný veriteľ je v skutočnosti záložným veriteľom, keďže sa má rozhodovať o existencii záložného práva. Táto skutočnosť sa objavila pred rozhodnutím o vklade a nesporne má charakter otázky, ktorá je pre rozhodnutie o návrhu na vklad dôležitá. Žalobcovi H.. H. I. ide o ochranu vlastníckeho práva, ktorá v tomto prípade má prednosť pred uplatnením zásady právnej istoty účastníkov katastrálneho konania. 32. Žalobná námietka zistenia skutkového stavu správnym orgánom nepostačujúceho na riadne posúdenie veci nebola bližšie ozrejmená a odôvodnená. Vyjadrenie prostého nesúhlasu, resp. tvrdenia bez právneho významu vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu, resp. bez navrhnutia dôkazu, ktorý by ho preukázal, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy nemôže zakladať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Takto formulovanou žalobnou námietkou žalobca v podstate len vyjadril všeobecný nesúhlas so zisteniami a závermi žalovaného, bez jeho vlastných skutkových tvrdení a konkrétnych námietok podložených dôkazmi alebo inými podkladmi, čo neumožňovalo súdny prieskum zákonnosti. Nie je úlohou správneho súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia orgánu verejnej správy dôvody nezákonnosti napadnutého opatrenia vyhľadávať a ani ich za žalobcu špecifikovať. 33. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním žaloby vyvolať súdne konanie, kde orgán verejnej správy už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP). Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad. 34. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia (§ 135 ods. 1 SSP). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). 35. Nemôže obstáť ani námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov odôvodnená tým, že žalovaný sa s argumentáciou žalobcu uvedenou v žalobe vôbec nevysporiadal. Pred vydaním napadnutého rozhodnutia totiž žiadna obdobná argumentácia zo strany žalobcu nebola a odôvodňovanie skutočností namietaných v žalobe v takom prípade netvorí obvyklý obsah rozhodnutí o prerušení konania. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami, ktoré v tom čase vyšli najavo a uviedol tiež, ako zistil skutočný stav veci a na akom právnom základe založil svoje rozhodnutie. Nepreskúmateľným je rozhodnutie, ktoré neobsahuje vôbec odôvodnenie alebo ktorého odôvodnenie je nedostatočné, ale aj rozhodnutie, ktoré obsahuje také odôvodnenie, ktoré si vo vzťahu k výroku rozhodnutia vzájomne odporuje. Namietaná vada nepreskúmateľnosti (nezrozumiteľnosti) napadnutého rozhodnutia žalovaného je v rozpore s jeho obsahom. Napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľnosťou preto netrpí. 36. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré mu predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že z týchto dôvodov je rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP žalobu zamietol. 37. O náhrade trov konania rozhodoval správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca v konaní úspešný nebol, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Správny súd tiež nepriznal náhradu trov konania ďalším účastníkom, nakoľko im správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im trovy v konaní vznikli. Neboli tak splnené zákonné podmienky uvedené v § 169 SSP na priznanie náhrady trov konania ďalším účastníkom. 38. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Rozhodnutie nepodpísala predsedníčka senátu JUDr. Jana Novotná z dôvodu jej ospravedlnenej neprítomnosti na pracovisku v čase jeho písomného vyhotovenia.