Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/109/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200525 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6017200525.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana, v právnej veci žalobcu: W. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX R., zast. JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom Farská 40, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica v konaní, za účasti ďalšieho účastníka: Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s., Mlynské nivy 59/A, 824 84 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. OU-BB-OOP4-2017/017275-002 zo dňa 02. júna 2017 a č. OU- BB-OOP4-2017/017279-002 zo dňa 02. júna 2017 takto r o z h o d o l : Žaloby z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1. Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s., Mlynské Nivy 59/A Bratislava (ďalej len „ďalší účastník“) ako vlastník a prevádzkovateľ elektrickej prenosovej sústavy na území SR požiadala Okresný úrad Žiar nad Hronom, pozemkový a lesný odbor, pracovisko Žarnovica (ďalej len „prvostupňový orgán“) o vydanie rozhodnutia o trvalom vyňatí poľnohospodárskych pozemkov z poľnohospodárskeho pôdneho fondu na účely vybudovania stožiarových miest pre vybudovanie stavby elektrického vedenia Horná Ždaňa - lokalita Oslany plánovaného cez lesné a poľnohospodárske pozemky v katastrálnom území C. N.. V prílohe žiadosti bolo okrem technických podkladov, vyjadrení, stanovísk a pod. predložené rozhodnutie obce Veľké Pole z 21.12.2015 č. 207/2015 ÚR-02/2015 o umiestnení líniovej stavby: „Súbor stavieb: transformácia 400/110 kV Bystričany - 1. časť 2. stavba - Vedenie 2x 400 kV H. Ždaňa - lokalita Oslany“, s vyznačenou právoplatnosťou dňom 25.07.2016. 2. Ďalší účastník konania súčasne požiadal o vydanie rozhodnutia o trvalom vyňatí poľnohospodárskych pozemkov z poľnohospodárskeho pôdneho fondu na účely vybudovania stožiarových miest pre vybudovanie elektrického vedenia Horná Ždaňa - lokalita Oslany plánovaného cez lesné a poľnohospodárske pozemky v katastrálnom území N.. 3. Po upovedomení o začatí konania o oboch žiadostiach boli prvostupňovému orgánu doručené podania W. P., bytom C. T.. XX R. (ďalej len „žalobca“) označené ako „Pripomienky, stanoviská, námietky k žiadosti o trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy v kat. území C. N. ku konaniu sp. zn. OU-ZH- PLO-2017/001656“, resp. v kat. území N. ku konaniu sp. zn. OU-ZH-PLO-2017/001659 obdobného obsahu. V prvom bode podaní žalobca poukázal na rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, ktorým zrušil prvostupňové rozhodnutie vydané Okresným úradom Prievidza o vydaní súhlasu ďalšiemu účastníkovi na poškodzovanie a ničenie biotopov v súvislosti s plánovanou výstavbou stavby „Vedenie 2x 400 kV Horná Ždaňa - lokalita Oslany“ a vec vrátil správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. V druhom bode podaní žalobca poukázal na to, že proti rozhodnutiu o umiestnení líniovej stavby elektrovodu bola podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici správna žaloba, o ktorej v tom čase ešte nebolo rozhodnuté. Po tretie považoval za významné aj to, že podal odvolania proti rozhodnutiam obcí Veľké Pole a Píla o povolení na výrub drevín, o ktorých do dnešného dňa nebolo rozhodnuté. V štvrtom bode podaní vyjadril nesúhlas s plánovanou výstavbou „vedenia 2x 400 kV Horná Ždaňa - lokalita Oslany“ a nesúhlasil s trvalým odňatím poľnohospodárskej pôdy v kat. území C. N. ako aj v k.ú. N. a namietal nezákonnosť celého tohto procesu. Z hľadiska umiestnenia elektrického vedenia, resp. výrazných ochranných pásiem tohto vedenia, ktoré sa nesporne priamo dotýka pozemkov v jeho vlastníctve boli podľa názoru žalobcu jednoznačne naplnené podmienky § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) zakladajúce jeho účastníctvo v tomto správnom konaní. Rozhodovania o trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy v danej veci považoval za nedôvodné, resp. minimálne predčasné z dôvodov už uvedených v právoplatne neskončených správnych konaniach o udelení súhlasu na výrub drevín, ako aj z dôvodu neukončeného súdneho konania, ktoré považoval za predbežné otázky, o ktorých si žalovaný nemôže urobiť úsudok, a preto mu navrhol prerušenie konania. Záverom žalobca požiadal prvostupňový orgán z titulu jeho účastníctva v konaní a zachovania jeho práva na prístup k správnemu orgánu v rámci rozhodovacieho procesu ešte pred vydaním rozhodnutia, aby mu umožnil vyjadriť sa ku všetkým podkladom rozhodnutí, ktoré sú v spisoch a navrhovať doplnenie podkladov rozhodnutí. Požiadal, aby prvostupňový orgán sa riadne vysporiadal s jeho uvedenými dôvodmi a konanie prerušil, resp. zastavil. 4. Prvostupňový orgán následne dňa 24.03.2017 vydal rozhodnutie č. OU-ZH-PLO-2017/001656, ktorým žalobcovi nepriznal postavenie účastníka konania v konaní vo veci trvalého odňatia poľnohospodárskej pôdy pre účely stavby „vedenie 2x 400 kW Horná Ždaňa - lokalita Oslany“, v katastrálnom území C. N. (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie I“) a tiež rozhodnutie č. OU-ZH-PLO-2017/001659, ktorým žalobcovi nepriznal postavenie účastníka konania v konaní vo veci trvalého odňatia poľnohospodárskej pôdy pre účely stavby „vedenie 2x 400 kV Horná Ždaňa - lokalita Oslany“, v katastrálnom území N. (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie II“). Odôvodnenia prvostupňových rozhodnutí I a II majú obdobný obsah (zistenie a vyhodnotenie skutkového stavu ako aj právne posúdenie a závery), ktoré na účely preskúmania správnym súdom nebolo potrebné rozlišovať. Prvostupňový orgán po rekapitulácii priebehu konania v odôvodneniach prvostupňových rozhodnutí I a II uviedol, že zákon č. 220/2004 Z.z. a o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 220/2004 Z.z.“) nešpecifikuje účastníkov konania, preto postupoval podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Po preskúmaní jednotlivých výpisov z listov vlastníctva, ktoré sú prílohami žiadosti o trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy v kat. území C. N. a v kat. území N. mu nevyplývalo, že žalobca disponoval vlastníckym alebo iným právom k dotknutým pozemkom, ktoré boli predmetom odňatia poľnohospodárskej pôdy. Poukázal na § 2 ods. j/ zákona č. 220/2004 Z.z., podľa ktorého je odnímanou plochou pozemok alebo tá jeho časť, na ktorej dochádza k zmene druhu pozemku z poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodársku pôdu. Ďalej konštatoval, že predmetom odňatia poľnohospodárskej pôdy nie sú ochranné pásma predmetného vedenia, ale stavby, ktoré sú pevne spojené so zemským povrchom. Keďže ochranné pásma nespĺňajú podmienky konania o odňatie poľnohospodárskej pôdy a v žiadnom smere sa ho netýkajú, pretože na poľnohospodárskej pôde, ktorá zasahuje do ochranných pásiem sa nemení spôsob použitia poľnohospodárskej pôdy a ani sa nemení druh pozemku v katastri, prvostupňový orgán nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Ďalej prvostupňový orgán v odôvodnení prvostupňových rozhodnutí I a II argumentoval, že rozhodnutia, ktorými žalobca odôvodňuje svoje podanie nie sú v zmysle § 17 ods. 5 č. 220/2004 Z.z. prílohami k žiadosti o trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy. Potrebné sú vyjadrenia účastníkov konania a dotknutých orgánov štátnej správy a samosprávy. Poukázal tiež na to, rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby elektrického vedenia nadobudlo právoplatnosť dňa 25.07.2016. 5. Proti prvostupňovým rozhodnutiam I a II podal žalobca odvolania, ktorých spoločným hlavným odvolacím dôvodom bolo, že prvostupňový orgán opomenul § 14 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého je účastníkom konania aj ten, komu osobitný zákon takéto postavenie priznáva. Na tieto účely sa podľa jeho názoru nesporne za osobitný zákon považuje aj zákon č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z.z.), konkrétne § 24 ods. 2. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov o podaných odvolaniach osobitne rozhodol rozhodnutím z 02.06.2017 č. OU- BB-OOP4-2017/017275-002 - k.ú. C. N. (ďalej len „napadnuté rozhodnutie I“) a tiež rozhodnutím z 02.06.2017 č. OU-BB-OOP4-2017/017279-002 - k.ú. N. (ďalej len „napadnuté rozhodnutie II“), ktorými odvolania žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutia I a II prvostupňového orgánu potvrdil. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov (ďalej len „žalovaný“) odôvodnil napadnuté rozhodnutia I a II natoľko obdobne, že nie je potrebné uvádzať obsah ich odôvodnení osobitne. Poukázal na § 17 ods. 5 zákona č. 220/2004 Z.z., ktorý definuje podklady na rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskej pôdy, medzi ktoré nepatrí rozhodnutie o povolení výrubu drevín, ani súhlas na poškodzovanie a ničenie biotopov. Z tohto dôvodu neukončené konania a žaloby odvolateľa v namietaných konania podľa názoru žalovaného nemali vplyv na konanie o odňatí poľnohospodárskej pôdy. Dôvodil, že podkladom pre rozhodnutie o trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy je právoplatné územné rozhodnutie, ktoré nadobudlo v danom prípade právoplatnosť dňa 25.07.2016, pričom podaná žaloba nemá odkladný účinok, na základe čoho žalovaný považoval toto rozhodnutie za plnohodnotný podklad pre rozhodnutie o trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy. Na základe ustanovení § 14 ods. 1 Správneho poriadku, ako aj § 3 ods. 1 zákona č. 220/2004 Z.z. žalovaný považoval za účastníka konania o odňatí poľnohospodárskej pôdy vlastníka a užívateľa dotknutého poľnohospodárskeho pozemku. Ďalej poukázal na to, že rozhodnutím o trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely nie sú dotknuté vlastnícke ani užívacie vzťahy a súčasne sa nepovoľuje stavba na predmetnom pozemku. Mení sa len druh pozemku, pričom rozhodnutie o odňatí je podkladom na vyznačenie zmeny druhu pozemku v katastri na ostatnú plochu. Žalobcu nebolo možné pokladať za účastníka konania o odňatí poľnohospodárskej pôdy, nakoľko nemá žiadne vlastnícke, ani užívacie vzťahy k predmetným pozemkom v týchto katastrálnych územiach a jeho postavenie nebude nijako dotknuté rozhodnutím o trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy. Ďalej žalovaný skonštatoval, že rozhodnutím o odňatí poľnohospodárskej pôdy sa nepovoľuje navrhovaná činnosť, mení sa druh pozemku, pričom rozhodnutie o odňatí je podkladom na vyznačenie druhu pozemku v katastri. Z toho jednoznačne vyplýva, že správne konanie o trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy nie je povoľovacím konaním v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. Žalobcovi preto podľa jeho názoru ani z dôvodu, že bol účastníkom konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie nevyplývalo postavenie byť účastníkom tohto konania. Záverom žalovaný uviedol, že nebola preukázaná existencia vzťahu žalobcu k predmetu konania, a preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. 6. Prvostupňový orgán dňa 30.08.2017 vydal rozhodnutie č. OU-ZH-PLO/2017/001656 a dňa 23.08.2017 vydal rozhodnutie č. OU-ZH-PLO/2017/001659, ktorými natrvalo odňal poľnohospodársku pôdu v zmysle žiadostí ďalšieho účastníka v oboch katastrálnych územiach. Zhrnutie argumentov žalobcu 7. Proti napadnutým rozhodnutiam I a II žalobca podal správne žaloby, ktoré zhodne odôvodnil tým, že potrebné bolo prihliadnuť aj na medzinárodnú zmluvu, ktorá bola Slovenskou republikou ratifikovaná a vyhlásená, konkrétne Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zverejneného v Zbierke zákonov Oznámením Ministerstva zahraničných vecí SR pod č. 43/2006 Z.z. (ďalej len „Aarhuský dohovor“). Mal za to, že v konaní a napadnutými rozhodnutiami práve účel tohto dohovoru nebol rešpektovaný. Podľa jeho názoru sa s jeho relevantnými námietkami žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal, resp. sa s ním vysporiadal len vo formálnej rovine, bez zrejmého zohľadnenia podstaty veci a jednotlivých konkrétne vytýkaných nedostatkov prvostupňového rozhodnutia. Poukázal na čl. 9 ods. 3 a 4 Aarhuského dohovoru, s tým, že podľa jeho názoru je jeho cieľom prístup k spravodlivosti, ktorý je vždy potrebné chápať nielen vo formálnej, ale aj v materiálnej rovine teda, že sa podaniami a opravnými prostriedkami kompetentné orgány aj relevantne budú zaoberať, čomu v týchto prípadoch nedošlo. Poukázal na to, že žalovaný zjavne opomenul existenciu § 14 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého je účastníkom konania aj ten, komu osobitný zákon takéto postavenie priznáva (§ 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z.). Ďalej poukázal na to, že stavba bola predmetom schvaľovacieho procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktorého bol účastníkom, síce nie ako dotknutá verejnosť, ale ako účastník konania v zmysle § 14 ods. 1 Správneho poriadku, keďže predmetná stavba, ako navrhovaná činnosť, ktorá bola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie mala byť umiestnená aj na pozemkoch v jeho vlastníctve, čo bolo žalovanému aj prvostupňovému orgánu známe, nakoľko je vlastníkom veľkej výmery pozemkov v kat. území N. cca 4 000 000 m2 a v kat. území C. N. 132 476 m2. Umiestnenie predmetnej stavby „elektrovod“ je vedené vo výraznej časti práve aj cez jeho pozemky a to v obidvoch katastrálnych územiach. Uviedol tiež, že podal žalobu proti rozhodnutiu o umiestnení stavby, o ktorej v tom čase nebolo rozhodnuté. Rozhodujúce je podľa neho znenie § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z., v zmysle ktorého dotknutá verejnosť, ako aj účastníci konania EIA (podľa jeho názoru sa majú sa na mysli priami účastníci v zmysle § 14 ods. 1 Správneho poriadku, teda tí, o ktorých právach a právom chránených záujmoch sa malo konať, vrátane jeho ako vlastníka pozemkov, na ktorých má byť umiestnená predmetná posudzovaná stavba) majú následne postavenie účastníka konania aj vo všetkých povoľovacích konaniach navrhovanej činnosti - predmetnej stavby - „Vedenie 2x 400 kV Horná Ždaňa - lokalita Oslany“. Z toho žalobca vyvodil, že pokiaľ sa jedná o akékoľvek správne konanie, ktorého predmetom je povolenie súvisiace, resp. potrebné pre realizáciu uvedenej stavby, čo v tomto prípade nesporne je konanie vo veci trvalého odňatia poľnohospodárskej pôdy, aby sa predmetná stavba na daných pozemkoch mohla realizovať takýmto (povoľovacím) konaním, tak potom je v zmysle zákona, resp. musí byť účastníkom každého povoľovacieho konania týkajúceho sa realizácie predmetnej stavby v celom rozsahu jej trasy ako líniovej stavby. Za potrebné považoval žalobca uviesť aj to, že bol účastníkom územného konania, z ktorého vzišlo územné rozhodnutie o umiestnení stavby. Bol tiež účastníkom konania predmetom ktorého bolo posudzovanie vplyvov na životné prostredie a to vo vzťahu k stavbe, ktorej sa všetky konania týkajú - elektrovodu. Z toho mal za zrejmé, že je účastníkom konaní týkajúcich sa predmetného elektrovodu, nakoľko tieto konania, akým je územné konanie, aj konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, sú podkladom pre vydanie stavebného povolenia pre stavbu elektrovodu. Rovnako aj konanie týkajúce sa odňatia poľnohospodárskej pôdy je podkladom pre vydanie stavebného povolenia pre stavbu, preto logicky vychádzajúc z jeho účastníctva vo vyššie uvedených konaniach je nutné dedukovať, že musí byť účastníkom aj v konaní o trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy. Ďalej namietal, že z argumentácie žalovaného je zrejmé, že si nesprávne vykladá ustanovenia Správneho poriadku, ako aj zákona č. 24/2006 Z.z. Ak by si totiž žalovaný riadne vyložil ním uvádzané ustanovenia citovaných zákonov, musel by prísť k záveru o nesprávnosti rozhodnutia, ako aj k záveru o potrebe konať s ním ako s účastníkom konania o trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy. Záverom žiadal napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu. Vyjadrenia žalovaného, žalobcu a ďalšieho účastníka konania 8. Žalovaný vo vyjadreniach k žalobám nesúhlasil s výkladom žalobcu a s jeho právnym hodnotením § 14 ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko v správnom konaní o odňatí poľnohospodárskej pôdy je osobitným predpisom zákon č. 220/2004 Z.z. nie zákon č. 24/2006 Z.z. Žalovaný súhlasil s tým, že žalobca má nárok byť účastníkom konania v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti, čo ale v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. rozhodovanie o odňatí poľnohospodárskej pôdy nie je, pričom odkázal na § 3 písm. m/ a p/ tohto zákona. K vznesenej námietke zaujatosti voči prvostupňovému orgánu uviedol, že túto námietku môže podať žalobca voči konkrétnemu zamestnancovi správneho orgánu kedykoľvek počas správneho konania. Ďalej žalovaný argumentoval obdobne ako v napadnutom rozhodnutí. 9. Ďalší účastník vo vyjadreniach k žalobám uviedol, že ustanovenia § 24 až § 27 zákona č. 24/2006 Z.z. upravujú postup a podmienky, za ktorých môže mať fyzická osoba ako zainteresovaná verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem na postupoch environmentálneho rozhodovania, postavenie účastníka konania. Postavenie účastníka konania má verejnosť v konaniach vedených podľa tretej časti zákona č. 24/2006 Z.z., ktorá upravuje posudzovanie navrhovaných činností a následne má postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa ods. 3 alebo ods. 4 tohto zákona. Povoľovacím konaním je podľa jeho názoru konanie, v ktorom sa rozhoduje o návrhu na vydanie povolenia vo vzťahu k navrhovanej činnosti alebo jej zmene podľa osobitných predpisov, ktorým je zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Za povoľovacie konanie považoval konanie v zmysle Stavebného zákona a povolením rozumel rozhodnutie stavebného úradu alebo špeciálneho stavebného úradu, nie záväzný posudok, súhlas, stanovisko, rozhodnutie alebo vyjadrenie orgánu verejnej správy vydávané podľa osobitných predpisov, ktoré podmieňuje povolenie navrhovanej činnosti. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje zákon č. 24/2006 Z.z. je podľa neho okrem iného aj zákon č. 220/2004 Z.z., ktorý upravuje postup pri zmene druhu pozemku a postup pri odňatí poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely. Poukázal na to, že rozhodnutím orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy o trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely sa len mení druh pozemku. Takéto rozhodnutie priamo neoprávňuje k realizácii navrhovanej činnosti (napríklad stavby) je len predpokladom jej povolenia. Preto nie je rozhodnutím vydaným v povoľovacom konaní. Ďalej ďalší účastník uviedol, že žalobca nepredložil žiaden relevantný dôkaz o tom, že jeho práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím správneho orgánu dotknuté, nepreukázal vlastnícke právo, ani iný právny vzťah k pozemkom dotknutým konaním o trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy. V dôsledku toho správny orgán podľa jeho názoru postupoval správne keď postavenie účastníka konania žalobcovi v predmetnej veci nepriznal. Stožiare č. 357, 359 a 361 pôvodne plánované na umiestnenie na žalobcových pozemkoch boli posunuté v osi vedenia tak, aby žalobca osadením stožiarových miest nebol vôbec dotknutý. 10. V deň pojednávania boli správnemu súdu doručené ďalšie podania žalobcu, v ktorých vyjadril nesúhlas s vyjadreniami ďalšieho účastníka konania. Vyjadreniam podľa neho nemožno priznať náležitú relevanciu, nakoľko jeho pozemkami nie je len pomyselná dvojrozmerná oblasť zemského povrchu, ale je aj oblasť nad ním a pod ním a z tohto dôvodu si myslí, že elektrické vedenie vysokého napätia nad zemským povrchom ho ako vlastníka pozemkov, ponad ktoré vedú, ovplyvňuje a to značným spôsobom, napríklad tak, že jeho pozemky kvôli ochrannému pásmu nebude môcť využiť tak, ako by chcel v rámci svojho užívacieho práva tvoriaceho imanentnú súčasť vlastníckeho práva. Ďalej dôvodil, že predmetná stavba je kategorizovaná ako tzv. líniová stavba, pričom pre lepšiu identifikáciu čo tento pojem znamená je potrebné vychádzať zo stavebného zákona, teda nejde len o stožiare, ale súčasťou stavby sú aj samotné nadzemné vedenia rozvodov elektriny, t.j. drôty. Ak aj stožiare na jeho pozemku nestoja, rozvody jeho pozemkami vedú a tieto sú súčasťou stavby, tak ako ju definuje Stavebný zákon. Jeho vlastnícke právo sa tým stane výrazne obmedzeným vo viacerých jeho čiastkových zložkách - užívacie, dispozičné. Z plnohodnotných pozemkov sa stanú pozemky s príliš veľkými obmedzeniami, čím sa pre neho sa stanú de facto nevyužiteľné. Ďalej namietal, že územnému konaniu chýba relevantný podklad, a to absentuje územný plán. Ak obec nemá územný plán, z tohto dôvodu nemôže dôjsť k realizácii výstavby rozvodov elektriny. 11. Pred začatím nariadeného ústneho pojednávania správny súd spojil veci vedené pod sp. zn. 24S/109/2017 a 24S/110/2017 na spoločné konanie, s tým, že sa ďalej budú viesť pod sp. zn. 24S/109/2017. 12. Žalobca na nariadenom ústnom pojednávaní zotrval na písomne podaných správnych žalobách. Zdôraznil, že žalobca spĺňa postavenie účastníka konania podľa § 14 ods. 1, 2 Správneho poriadku, pretože jeho práva budú napadnutými rozhodnutiami ovplyvnené, nakoľko líniová stavba znamená aj vedenie, ktoré vedie nad pozemkom, ktorý priestor je jeho súčasťou, čím budú dotknuté jeho vlastnícke a užívacie práva. Žalovaný ako aj ďalší účastník sa pridŕžali svojich predchádzajúcich vyjadrení. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pre toto konanie vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/20015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 14. Podľa § 134 ods. 1 zákona SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 15. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 16. Podľa § 2 zákona č. 220/2004 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie a/ pôdou prírodný útvar, ktorý vzniká bezprostredne na zemskom povrchu ako produkt vzájomného pôsobenia klimatických podmienok, organizmov, človeka, reliéfu a materských hornín, j/ odnímanou plochou pozemok alebo tá jeho časť, na ktorej dochádza k zmene druhu pozemku z poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodársku pôdu. 2a) (§ 9 zákona č. 162/1995 Z.z.) 17. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 220/2004 Z.z. každý vlastník poľnohospodárskej pôdy (ďalej len "vlastník") alebo nájomca a správca poľnohospodárskej pôdy (ďalej len "užívateľ") je povinný a/ vykonávať agrotechnické opatrenia zamerané na ochranu a zachovanie kvalitatívnych vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a na ochranu pred jej poškodením a degradáciou, b/ predchádzať výskytu a šíreniu burín na neobrábaných pozemkoch, ak osobitný predpis 2b) neustanovuje inak, c/ zabezpečiť využívanie poľnohospodárskej pôdy tak, aby nebola ohrozená ekologická stabilita územia a bola zachovaná funkčná spätosť prírodných procesov v krajinnom prostredí, d/ usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri. 18. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 220/2004 Z.z. na nepoľnohospodárske účely možno použiť poľnohospodársku pôdu len na základe rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy (ďalej len "rozhodnutie o odňatí"). Rozhodnutie o odňatí vydáva orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (§ 23), v ktorého obvode sa poľnohospodárska pôda navrhovaná na odňatie nachádza. 19. Podľa § 17 ods. 5 zákona č. 220/2004 Z.z. právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré žiadajú o trvalé odňatie alebo dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy, sú povinné k žiadosti priložiť f/ vyjadrenia účastníkov konania a dotknutých orgánov štátnej správy a samosprávy; ak sa navrhuje odňatie vinice, vyjadrenie musí obsahovať zhodnotenie historických súvislostí a zámerov regionálneho rozvoja; vyjadrenia vlastníkov nehnuteľností ako účastníkov konania sa k žiadosti neprikladajú, ak je na nehnuteľnosti zriadené vecné bremeno v prospech držiteľa povolenia podľa osobitného predpisu, 11a) g) právoplatné územné rozhodnutie alebo potvrdenie stavebného úradu o zlúčení územného a stavebného konania 10) okrem prípadu umiestnenia strategického parku a pri príprave územia na realizáciu strategického parku, kedy sa územné rozhodnutie nevyžaduje, 11aa). 20. Podľa § 17 ods. 6 zákona č. 220/2004 Z.z. orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (§ 23) žiadosť s náležitosťami podľa odseku 5 posúdi, a ak zistí, že sú dodržané zásady ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa § 12, vydá rozhodnutie o odňatí, v ktorom a/ uvedie, na aký účel je súhlas s trvalým odňatím alebo dočasným odňatím poľnohospodárskej pôdy vydaný, ktorých parciel alebo ich častí a ktorých katastrálnych území sa týka, b/ uvedie dokumenty, na základe ktorých rozhodnutie vydal, c/ schváli projekt spätnej rekultivácie dočasne odňatej poľnohospodárskej pôdy, d/ schváli bilanciu skrývky humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy, e/ uloží podmienky na zabezpečenie ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa § 12. 21. Podľa § 17 ods. 7 zákona č. 220/2004 Z.z. rozhodnutie o odňatí je podkladom na vyznačenie zmeny druhu pozemku v katastri na ostatnú plochu. Orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (§ 23) zašle vyhotovenie právoplatného rozhodnutia s vyhotovením geometrického plánu alebo kópie katastrálnej mapy na príslušný orgán štátnej správy na úseku katastra, ktorý plochy rozhodnutím odňaté natrvalo vyjme z evidencie poľnohospodárskej pôdy a vyznačí zmenu druhu poľnohospodárskeho pozemku na ostatnú plochu v termíne najneskôr 60 dní po prevzatí rozhodnutia. 22. Podľa § 17 ods. 12 zákona č. 220/2004 Z.z. ak žiadosť na odňatie poľnohospodárskej pôdy nespĺňa zásady ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa § 12, orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (§ 23) súhlas na jej odňatie v rozhodnutí nevydá. 23. Podľa § 17 ods. 14 zákona č. 220/2004 Z.z. právoplatné rozhodnutie o trvalom odňatí je podkladom na vydanie stavebného povolenia podľa osobitných predpisov. 11b) Stavebník stavby, ktorá je významnou investíciou, stavby diaľnice a rýchlostnej cesty a stavby železničnej dráhy predloží právoplatné rozhodnutie o trvalom odňatí pred vydaním stavebného povolenia. 24. Podľa § 28 zákona č. 220/2004 Z.z. na konanie a rozhodovanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 16) ak tento zákon neustanovuje inak. 25. Podľa § 3 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z.z.“) h/ povoľovacie konanie je konanie, v ktorom sa rozhoduje o návrhu na vydanie povolenia vo vzťahu k navrhovanej činnosti alebo jej zmene podľa osobitných predpisov,2) i/ rozhodnutie vydané v povoľovacom konaní je povolenie alebo rozhodnutie povoľujúceho orgánu, ktorým sa udelenie povolenia zamieta alebo ktorým sa povoľovacie konanie zastavuje, j/ povolenie je rozhodnutie povoľujúceho orgánu vydané v povoľovacom konaní, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať navrhovanú činnosť alebo zmenu povolenej navrhovanej činnosti; ak navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha viacerým povoľovacím konaniam, považuje sa za povolenie, oprávňujúce navrhovateľa realizovať navrhovanú činnosť alebo zmenu povolenej navrhovanej činnosti, rozhodnutie vydané v každom z týchto povoľovacích konaní, m/ povoľujúci orgán je obec alebo orgán štátnej správy príslušný na rozhodovanie v povoľovacom konaní, p) dotknutý orgán je orgán verejnej správy, ktorého záväzný posudok, súhlas, stanovisko, rozhodnutie alebo vyjadrenie vydávané podľa osobitných predpisov7) podmieňujú povolenie navrhovanej činnosti, jej zmeny, alebo ktorého vyjadrenie sa vyžaduje pred prijatím alebo schválením strategického dokumentu, r/ verejnosť je jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo právnických osôb, ich organizácie alebo skupiny, s/ dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní. 26. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z. dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. 27. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z. verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a/ odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b/ odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 6, c/ odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, d/ odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9. 28. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z. verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení. 29. Podľa § 64 zákona č. 24/2006 Z.z. Na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem a/ konania podľa druhej časti zákona, b/ osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3, c/ upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6, d/ určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2, e)/ určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30. 30. Podľa čl. 1 Aarhuského dohovoru každá Strana zaručí práva na prístup k informáciám, účasť verejnosti na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru s cieľom prispieť k ochrane práva každého človeka, príslušníka tejto i budúcich generácií, žiť v životnom prostredí, ktoré je primerané pre zachovanie jeho zdravia a dosiahnutie blahobytu. 31. Podľa čl. 6 ods. 1 Aarhuského dohovoru každá Strana a/ uplatní ustanovenia tohto článku vo vzťahu k rozhodnutiam, či povoliť navrhované činnosti uvedené v Prílohe I; b/ v súlade so svojím vnútroštátnym právom tiež uplatní ustanovenia tohto článku na rozhodnutia o navrhovaných činnostiach neuvedených v Prílohe I, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie. Strany na tento účel určia, či určitá navrhovaná činnosť podlieha týmto ustanoveniam, a c/ môže sa rozhodnúť, a to od prípadu k prípadu, ak to vnútroštátne právo umožňuje, neuplatňovať ustanovenia tohto článku na navrhované činnosti slúžiace účelom obrany štátu, ak sa táto Strana domnieva, že takéto uplatnenie môže mať nepriaznivý vplyv na tieto účely. 32. Podľa čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy preskúmania uvedené v odsekoch 1 a 2, každá Strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia. 33. Podľa čl. 9 ods. 4 Aarhuského dohovoru navyše bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 1, postupy uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 zabezpečia zodpovedajúcu a účinnú nápravu vrátane predbežných právnych opatrení, ak sú vhodné, a musia byť primerané, spravodlivé, včasné a nie nedostupne drahé. Rozhodnutia podľa tohto článku budú vydávané alebo zaznamenané písomne. Rozhodnutia súdov, a kedykoľvek je to možné, aj iných orgánov budú verejne prístupné. 34. Podľa § 9 ods. 1 Správneho poriadku (1) zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti. (2) Z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa. 35. Podľa § 10 Správneho poriadku účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (§9), len čo sa o nich dozvie. 36. Podľa § 11 ods. 1, 2 Správneho poriadku (1) len čo sa zamestnanec správneho orgánu dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie (§9), oznámi to bez meškania svojmu najbližšie nadriadenému vedúcemu; vedúci správneho orgánu to oznámi vedúcemu nadriadeného správneho orgánu. (2) Predpojatý zamestnanec správneho orgánu urobí iba také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. 37. Podľa § 12 ods. 1, 2 Správneho poriadku (1) o tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené (§ 11 ods. 1); ak sa rozhodlo, že zamestnanec správneho orgánu je vylúčený, urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho uskutočnenia ďalšieho konania. (2) Proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca správneho orgánu z konania nemožno podať samostatné odvolanie. 38. Podľa § 14 ods. 1, 2 Správneho poriadku (1) účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. (2) Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. 39. Žalobca namietal, že žalovaný opomenul § 14 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého je účastníkom konania aj ten, komu osobitný zákon takéto postavenie priznáva, pričom poukázal na § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z. Žalobca sa mýlil keď svoje postavenie účastníka konania o odňatí poľnohospodárskej pôdy podľa zákona č. 220/2004 Z.z. odvodil z práva dotknutej (zainteresovanej) verejnosti (verejnosť dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo ktorá má záujem na takomto konaní - § 3 písm. s/ zákona č. 24/2006 Z.z.), pretože zákon postavenie účastníka konania o povolení navrhovanej činnosti inému účastníkovi konania podľa zákona č. 24/2006 Z.z. než je dotknutá verejnosť (čo je žalobcov prípad), nepriznáva. Nebolo sporné, že žalobca v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie nebol aktívny ak dotknutá verejnosť, ale bol účastníkom konania v súlade s § 14 ods. 1 Správneho poriadku ako vlastník pozemkov dotknutých plánovanou stavbou elektrovodu (sám to opakovane tvrdil v písomne podaných žalobách a z administratívnych spisov ani z napadnutých rozhodnutí nevyplýva opak). Dotknutá verejnosť je nositeľom práva na ochranu priaznivého životného prostredia vyplývajúceho z Ústavy SR, zákonov ako aj z medzinárodných zmlúv (napr. aj Aarhuský dohovor), ktoré je iného právneho obsahu a charakteru (verejnoprávnej povahy) ako právo vlastníka na ochranu vlastníckeho (užívacieho) práva k pozemku vychádzajúce z typických prvkov súkromnoprávnej ochrany. 40. Nemožno si preto zamieňať, ani podľa aktuálnej potreby žalobcu variovať uplatňovanie postavenia účastníka konania podľa § 14 ods. 1 a podľa § 14 ods. 2 Správneho poriadku. Pokiaľ zákon priznáva postavenie účastníka povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene dotknutej verejnosti (§ 14 ods. 2 Správneho poriadku v nadväznosti na § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z. - za podmienky aktivity dotknutej verejnosti spôsobom uvedeným v tretej časti zákona), nemožno to vykladať tak, že súčasne toto postavenie automaticky priznáva aj inému typu účastníkov konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (vlastníkom dotknutých pozemkov podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku). Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z. dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Vzhľadom na to, že žalobca neuplatňoval postup podľa 24 ods. 3 a 4 zákona č. 24/2006 Z.z. ale bol účastníkom konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie ako vlastník dotknutých pozemkov, je zrejmé, že nebola naplnená hypotéza právnej normy vyjadrená v ust. § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z., na základe ktorej má dotknutá verejnosť postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene. Názor presadzovaný žalobcom tak nemožno považovať za výklad zákona ale jeho svojvoľné doplňovanie, ktoré je v rozpore s platnou právnou úpravou. 41. Navyše je potrebné dodať, že konanie o odňatí poľnohospodárskej pôdy podľa zákona č. 220/2004 Z.z. nemožno považovať za konanie o povolení navrhovanej činnosti, ktorým je v danom prípade konanie o povolení stavby (o vydaní staveného povolenia) elektrického vedenia. Tento záver zreteľne vyplýva z kontextu vzájomne funkčne prepojených ust. § 3 písm. b/, i/, j/, m/, p, r/ a s/ zákona č. 24/2006 Z.z. a ust. § 3, § 17 ods. 1, 5, 6, 7, 14 zákona č. 220/2004 Z.z. Podľa § 17 ods. 14 zákona č. 220/2004 Z.z. právoplatné rozhodnutie o trvalom odňatí je podkladom na vydanie stavebného povolenia podľa osobitných predpisov. Z § 3 písm. p/ zákona č. 24/2006 Z.z. vyplýva, že rozhodnutie dotknutého orgánu vydávané podľa osobitných predpisov (poznámka pod čiarou 7) odkazuje mimo iného práve na zákon č. 220/2004 Z.z.) podmieňuje povolenie navrhovanej činnosti, jej zmeny. V rozpore so zásadami logického myslenia by tak bol záver, že rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskej pôdy, s ktorým zákon spája splnenie podmienky na vydanie rozhodnutia o povolení navrhovanej činnosti, by malo byť považované za samotné rozhodnutie o povolení navrhovanej činnosti. 42. Povoľovacie konanie je konanie, v ktorom sa rozhoduje o návrhu na vydanie povolenia vo vzťahu k navrhovanej činnosti alebo jej zmene podľa osobitných predpisov (poznámka pod čiarou § 3 písm. h/ zákona č. 24/2006 2) odkazuje mimo iného na stavebný zákon). Rozhodnutie vydané v povoľovacom konaní je povolenie alebo rozhodnutie povoľujúceho orgánu, ktorým sa udelenie povolenia zamieta alebo ktorým sa povoľovacie konanie zastavuje. Povolenie je rozhodnutie povoľujúceho orgánu vydané v povoľovacom konaní, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať navrhovanú činnosť alebo zmenu povolenej navrhovanej činnosti; ak navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha viacerým povoľovacím konaniam, považuje sa za povolenie, oprávňujúce navrhovateľa realizovať navrhovanú činnosť alebo zmenu povolenej navrhovanej činnosti, rozhodnutie vydané v každom z týchto povoľovacích konaní (§ 3 písm. i/, j/ zákona č. 24/2006). 44. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že konanie o povolení navrhovanej činnosti v danom prípade reprezentuje stavebné konanie o povolení líniovej stavby elektrického vedenia. Konanie o odňatí poľnohospodárskej pôdy, resp. rozhodnutie, ktoré je jeho výsledkom (prvostupňové rozhodnutie) slúži len ako podklad pre konanie o povolení navrhovanej činnosti, ktorým dotknutý orgán (prvostupňový orgán) osvedčil dovolenosť využitia poľnohospodárskej pôdy (podliehajúcej ochrane) na nepoľnohospodárske účely, pretože boli dodržané zásady ochrany poľnohospodárskej pôdy (§ 12, § 17 ods. 6 zákona č. 220/2004 Z.z.). Súčasne toto rozhodnutie slúži ako podklad na vyznačenie zmeny druhu pozemku v katastri na ostatnú plochu (§ 17 ods. 7 zákona č. 220/2004 Z.z.), čo taktiež vytvára predpoklady pre rozhodnutie v stavebnom konaní. Z toho rezultuje pre posúdenie veci dôležitý záver, že nebola splnená ani ďalšia podmienka pre tvrdené postavenie žalobcu ako účastníka konania o odňatie poľnohospodárskej pôdy predpokladaná ust. § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z., ktorého uplatnenia sa žalobca dovoláva, a to skutočnosť, že konaním o odňatí poľnohospodárskej pôdy o konanie o povolení navrhovanej činnosti nejde. 45. Správne konanie o odňatí pôdy sa riadi dispozičnou zásadou, t.zn prvostupňový orgán mohol vydať a vydal rozhodnutie len v intenciách žiadosti ďalšieho účastníka, ktorej obsahom a rozsahom bol viazaný. Rozsah žiadosti, ktorý bol obmedzený na stožiarové miesta, nebol prvostupňový orgán oprávnený svojvoľne meniť. Podľa § 2 ods. j/ zákona č. 220/2004 Z.z. je odnímanou plochou pozemok alebo tá jeho časť, na ktorej dochádza k zmene druhu pozemku z poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodársku pôdu, pričom ďalší účastník tieto pozemky v žiadostiach špecifikoval aj predložením geometrických plánov, ktorými vymedzil rozsah žiadosti (odnímanej plochy). Pokiaľ sa žalobca domnieva, že na účely stavby elektrovodu bolo potrebné odňať pôdu aj nad rozsah žiadosti, na základe ktorej bolo konanie začaté, t.zn. vrátane tzv. ochranných pásiem el. vedenia, bude mať možnosť to namietať v konaní o vydanie stavebného povolenia, ktorého je rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskej pôdy podkladom (§ 17 ods. 14 zákona č. 220/2004 Z.z., § 3 písm. p/ zákona č. 24/2006 Z.z., § 140a, § 140b stavebného zákona). Stavebný úrad v prípade správnosti jeho tvrdenia bude odňatie pôdy v rozsahu ochranných pásiem vyžadovať v rámci zákonom požadovaných podkladov dotknutých orgánov. Viacero námietok uvedených vo vyjadrení z 18.05.2018 (doručené súdu 24.05.2018) ako aj v rámci ústneho pojednávania smerovalo viac menej voči stavbe elektrického vedenia a jej dopadom a vplyvom, než proti napadnutým rozhodnutiam. Tieto námietky bude potrebné uplatniť v stavebnom konaní, kde o nich príslušný orgán v súlade so zákonom rozhodne. 46. Dôvodná nebola ani námietka žalobcu spočívajúca v tom, že napadnutým rozhodnutím a jemu predchádzajúcim konaním nebol naplnený účel Aarhuského dohovoru, odôvodnená tým, že s relevantnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní sa žalovaný nevysporiadal, resp. vysporiadal len vo formálnej rovine, bez zohľadnenia podstaty veci. Žalobca namietal, že cieľom čl. 9 ods.3 a 4 Aarhuského dohovoru je zabezpečiť preskúmateľnosť aktov orgánov verejnej moci a tým dostatočnú vyymáhateľnosť práva v oblasti životného prostredia, pričom prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa je priznanie niektorých práv verejnosti čo má viesť naplneniu celkového cieľa dohovoru podľa čl. 1. Prístup k spravodlivosti podľa jeho názoru je vždy potrebné chápať nielen vo formálnej ale aj v materiálnej rovine, teda tak, že sa s podaniami a opravnými prostriedkami kompetentné orgány budú relevantne zaoberať k čomu nedošlo. Všeobecné konštatovanie nesúladu napadnutého rozhodnutia, resp. postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal s účelom Aarhuského dohovoru, bez konkrétneho tvrdenia jeho porušenia na základe vlastných úvah a záverov, alebo iných skutočností, na základe ktorých by mal správny súd dôjsť k inému záveru, než je uvedený v napadnutom rozhodnutí, a bez uvedenia, s ktorými konkrétnymi námietkami alebo argumentmi žalobcu sa žalovaný nevysporiadal (žalovaný ako aj prvostupňový orgán správne a dostatočne zrozumiteľne reagovali na všetky relevantné námietky), na prieskum správnym súdom nepostačuje. Súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní, a preto nemôže vykonať hodnotenie dôkazov sám a tak sám zisťovať skutkový stav. Súd môže vykonať dokazovanie len na to, aby mohol dospieť k záveru, či rozhodnutie je alebo nie je v súlade so zákonom. Správny súd vo veciach všeobecných správnych žalôb, a teda v konaní podľa § 6 písm. a/ SSP nie je súdom skutkovým. Vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy. Nie je preto úlohou správneho súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať a ani ich za žalobcu špecifikovať. 47. Odhliadnuc od uvedeného tento dohovor zaručuje prístup verejnosti k informáciám týkajúcim sa životného prostredia a účasť verejnosti na rozhodovacích procesoch a jej prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Účasť dotknutej verejnosti v konaní týkajúcom sa životného prostredia v praxi zabezpečuje najmä zákon č. 24/2006 Z.z., v ktorého právnej úprave sa, v nadväznosti na ďalšie právne predpisy (napr. Správny poriadok, SSP a pod.), odzrkadľujú aj práva členov verejnosti podľa čl. 9 ods. 3 a 4 Aarhuského dohovoru. Keďže z predchádzajúcich častí tohto rozsudku zreteľne vyplýva, že žalobca nebol v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie dotknutou verejnosťou, nemôže sa s úspechom domáhať jej práv ani s poukázaním na Aarhuský dohovor, ktorým zaručené práva smerujú práve v prospech verejnosti. Vymedzenie pojmu „zainteresovaná verejnosť“ v čl. 2 ods. 5 Aarhuského dohovoru je obdobná definícii dotknutej verejnosti podľa § 3 písm. s/ zákona č. 24/2006 Z.z. Navyše je potrebné poukázať na čl. 6 ods. 1 písm. a/ Aurhuského dohovoru, podľa ktorého sa účasť verejnosti na rozhodovaniach o vymedzených činnostiach uplatní len vo vzťahu k rozhodnutiam či povoliť navrhované činnosti uvedené v Prílohe I, ktorá v bode 1. Energetický priemysel, ani v inej svojej časti stavbu (zariadenie, prevádzku) elektrického vedenia neobsahuje. Použiteľnosť dohovoru v zmysle čl. 6 ods. 1 písm. b/ a c/ zo spisového materiálu ani zo zákona nevyplýva, resp. je zjavne vylúčená, pričom nebola ani namietaná. 48. Žalobca tiež namietal, že podal správnu žalobu proti rozhodnutiu o umiestnení stavby s návrhom na priznanie odkladného účinku, o ktorej v tom čase nebolo rozhodnuté. Z administratívneho spisu vyplýva, že rozhodnutie o umiestnení stavby bolo v čase vydania prvostupňového rozhodnutia právoplatné a nebol predložený dôkaz, že odkladný účinok podanej správnej žalobe bol správnym súdom priznaný. V tomto zmysle na túto námietku správne reagovali konajúce orgány oboch stupňov. 49. K vznesenej námietke zaujatosti voči prvostupňovému orgánu je možné sa stotožniť s vyjadrením žalovaného, ktorý uviedol, že túto námietku môže podať žalobca voči konkrétnemu zamestnancovi správneho orgánu kedykoľvek počas správneho konania. Námietku teda bolo potrebné podať správnemu orgánu (nie správnemu súdu; § 9 až § 12 Správneho poriadku) len čo sa o žalobca o skutočnostiach nasvedčujúcich vylúčeniu zamestnanca správneho orgánu dozvedel. Na túto námietku správny súd preto nemohol prihliadať 50. Žalobcova ďalšia námietka (uvedená v podaní označenom ako „Vyjadrenie“ z 18.05.2018 doručenom súdu 24.05.2018) spočívajúca v tom, že obec Veľké Pole nemá spracovaný územný plán a iné, bola podaná po uplynutí lehoty podľa § 62 ods. 1 v spojení s § 181 ods. 1 SSP, preto na ne správny súd nemohol prihliadať. Ide o námietku, ktorá žalobné body podanej správnej žaloby rozširuje o ďalšie dôvody, pričom správna žaloba musí byť v súlade s citovanými ustanoveniami zákona právne a skutkovo vymedzená do dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia, proti ktorému smeruje (napadnuté rozhodnutie). 51. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré mu predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že z týchto dôvodov je rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP žalobu zamietol. 52. O náhrade trov konania rozhodoval správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca v konaní úspešný nebol, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Správny súd tiež nepriznal náhradu trov konania ďalšiemu účastníkovi nakoľko mu správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu trovy v konaní vznikli. Neboli tak splnené zákonné podmienky uvedené v § 169 SSP na priznanie náhrady trov konania ďalšiemu účastníkovi. 53. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Rozhodnutie nepodpísala členka senátu JUDr. Alena Antalová z dôvodu jej ospravedlnenej neprítomnosti na pracovisku v čase jeho písomného vyhotovenia.