Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/114/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200533 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6017200533.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a Mgr. Ivany Datlovej v právnej veci žalobcu: Liečebné termálne kúpele, a.s., Sklené Teplice 100, 966 03 Sklené Teplice, IČO: 31 642 721, zast. AK Suchoňová & Partners, s.r.o., so sídlom Skuteckého 12, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1119175/2017 zo dňa 26. júna 2017 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1. Obec Sklené Teplice vykonávajúca správu dane z nehnuteľností (ďalej aj „správca dane“) podľa § 99 ods. 1 zák. č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 582/2004 Z.z.“), na základe zákona NR SR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 369/1990 Zb.“) a zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) s poukazom na § 99e ods. 1 zák. č. 582/2004 Z.z. vyrubila žalobcovi rozhodnutím č. 221 zo dňa 04.04.2017 na r. 2017 daň z nehnuteľností vo výške 10.515,14 €, ( z toho daň zo stavieb spolu vo výške 10504,44 € A - Stavby na bývanie s uvedením základu dane v m2 264, sadzby dane 0,2100 €/m2 a výšky dane 55,44 €, H - Stavby na podnikania s uvedením základu dane v m2 1308, sadzby dane 5,4000 €/m2 a výšky dane 7063,20 €, I - Ostatné stavby s uvedením základu dane v m2 627, sadzby dane 5,4000 €/m2 a výšky dane 3385,80 €) s lehotou splatnosti do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že výška daňovej povinnosti bola stanovená na základe žalobcom predloženého daňového priznania a v zmysle Všeobecne záväzného nariadenia Obce Sklené Teplice (ďalej aj „VZN“) č. 1/2017 o dani z nehnuteľností. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že rozhodnutím bolo porušené ust. § 12 ods. 2 zák. č. 582/2007 Z.z. Poukázal na Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/186/2013-53 zo dňa 11.09.2013 v spojení s Rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Svzn/1/2013 zo dňa 17.09.2015, ktorým bol vyslovený nesúlad § 4 VZN Obce Sklené Teplice č. 1/2013 o dani z nehnuteľností s ust. § 12 ods. 2 a § 104f ods. 3 zák. č. 582/2004 Z.z. Zároveň poukázal na účinky vydaných rozsudkov v zmysle § 250zfa ods. 5 O.s.p. (účinného do 30.06.2016) a na to, že v dôsledku nevykonania nápravy správcom dane v zmysle vyššie uvedených rozhodnutí krajského súdu a najvyššieho súdu ustanovenie § 4 VZN č. 1/2013 stratilo platnosť. Z uvedeného vyplýva, že správca dane na zdaňovacie obdobie r. 2013 neurčil sadzby dane platne a účinne, a teda na zdaňovacie obdobie r. 2013 nemal vôbec upravené sadzby dane zo stavieb, nakoľko nezosúladil § 4 VZN č. 1/2013 v súlade s rozsudkami krajského súdu a najvyššieho súdu, a preto vyrubil žalobcovi za rok 2013 daň za stavby určené na podnikanie a ostatné stavby sadzbou v zmysle § 12 ods. 1 zák. č. 582/2004 Z.z. vo výške 0,033 € za každý aj začatý m2 zastavanej plochy. Žalobca argumentoval, že ak správca dane nemal upravené všeobecne záväzným nariadením sadzby dane za vyššie uvedené stavby (§ 10 zák. č. 582/2004 Z.z.) na zdaňovacie obdobie r. 2013, nemôže potom aplikovať ust. § 104 ods. 3 písm. g/ zák. č. 582/2004 Z.z. V takomto prípade, ak chcel ustanoviť nové sadzby všeobecne záväzným nariadením, bol povinný postupovať v zmysle § 12 ods. 2 zák. č. 582/2004 Z.z. To znamená, že ročná sadzba najnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb pre stavby uvedené v § 10 ods. 1 nesmie presiahnuť 10 násobok najnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb. Žalobca poukázal na to, že správca dane prijal VZN č. 1/2017 dňa 14.12.2016 s účinnosťou od 01.01.2017, kde v § 4 ods. 1 písm. g/, h/ a i/ pre stavby uvedené v § 10 zák. č. 582/2004 Z.z. určil sadzbu dane vo výške 5,40 €, avšak vzhľadom na to, že najnižšia sadzba dane pre stavby uvedené v § 10 zák. č. 582/2004 Z.z. bola 0,21 €/1 m2, potom najvyššia prípustná sadzba mala byť určená vo výške 2,10 €/m2, a nie 5,40 €/m2. S poukazom na § 6 zák. č. 369/1990 Zb. žalobca tvrdil, že ak správca dane vydal napadnuté rozhodnutie v zmysle neplatného ustanovenia VZN, potom aj toto rozhodnutie je v rozpore so zákonom. Neplatné ustanovenie všeobecne záväzného predpisu nie je záväzné pre daňovníka a daňovník sa musí spravovať zákonom. Žalobca v odvolaní navrhol, aby žalovaný prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že na r. 2017 bude sadzba dane pri dani zo stavieb na podnikanie a ostatné stavby vo výške 20,10 €/m2 a daň bude vyrubená zo stavieb v časti H - Stavby na podnikanie vo výške 2746,80 € a v časti I - Ostatné stavby vo výške 1316,70 €. 3. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 1119175/2017 zo dňa 26.06.2017 tak, že s poukazom na § 74 ods. 4 Daňového poriadku a § 99e ods. 8 zák. č. 582/2004 Z.z. prvostupňové rozhodnutie správcu dane zo dňa 04.04.2017 v časti výroku rozhodnutia A. Daň z nehnuteľností, v ktorej bola podľa § 99e ods. 7 zák. č. 582/2004 Z.z. vyrubená daň z nehnuteľností za r. 2017 vo výške 10515,14 €, potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na obsah prvostupňového rozhodnutia správcu dane a na obsah podaného odvolania žalobcu. Uviedol, že preskúmal prvostupňové rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní (časť výroku rozhodnutia A. Daň z nehnuteľností - Daň zo stavieb - Stavby na podnikanie [H] a Ostatné stavby [I]). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že správca dane prvostupňovým rozhodnutím žalobcovi vyrubil daň z nehnuteľností na r. 2017 na základe priznania k dani z nehnuteľností, k dani zo psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje na r. 2017 (ďalej len „priznanie“) podané daňovníkom (žalobcom) dňa 02.03.2017 na základe výzvy správcu dane zo 14.02.2017, ktoré bolo doplnené a opravené priznaním doručeným správcovi dane 30.03.2017. Žalovaný ďalej poukázal na to, že správca dane s účinnosťou od 01.01.2017 určil sadzby dane zo stavieb na zdaňovacie obdobie r. 2017 v § 4 VZN č. 1/2017, pričom najnižšiu sadzbu dane zo stavieb určil vo výške 0,21 € za každý aj začatý m2 zastavanej plochy a najvyššiu sadzbu určil vo výške 5,40 € za každý aj začatý m2 zastavanej plochy. Násobok medzi najnižšou a najvyššou sadzbou dane zo stavieb je 25,71 €. Argumentoval, že správca dane určil sadzby dane zo stavieb na r. 2017 v súlade s § 104g ods. 3 zák. č. 582/2004 Z.z., pretože násobok medzi najnižšou a najvyššou sadzbou dane zo stavieb ustanovený správcom dane na r. 2017 nie je vyšší ako násobok medzi najnižšou a najvyššou sadzbou dane zo stavieb ustanovený správcom dane na zdaňovacie obdobie predchádzajúce tomuto zdaňovaciemu obdobiu (v r. 2016 bol tento násobok 27). Poukázal na to, že zosúladiť tento násobok s § 12 ods. 2 zák. č. 582/2004 Z.z. je správca dane povinný najneskôr pri určení sadzieb dane zo stavieb na zdaňovacie obdobie r. 2024. Žalovaný sa ďalej v odôvodnení vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, pričom vo vzťahu k námietke žalobcu, že správca dane nemohol aplikovať prechodné ust. § 104g ods. 3 zák. č. 582/2004 Z.z. pri vyrubení dane z nehnuteľností na r. 2017, pretože na zdaňovacie obdobie r. 2013 správca dane nemal vôbec upravené sadzby dane zo stavieb, uviedol, že Obecné zastupiteľstvo Obce Sklené Teplice schválilo dňa 14.12.2012 VZN č. 1/2013, ktorým správca dane určil sadzby dane zo stavieb pre zdaňovacie obdobie r. 2013 a až následne na základe protestu prokurátora Krajský súd v Banskej Bystrici Rozsudkom č.k. 23S/186/2013-53 zo dňa 11.09.2013 v spojení s Rozsudkom NS SR Bratislava sp. zn. 8Svzn/1/2013 zo dňa 17.09.2015 vyslovil nesúlad § 4 VZN č. 1/2013 s § 12 a § 104f ods. 3 zák. č. 582/2004 Z.z. S poukazom na § 104g ods. 3 zák. č. 582/2004 Z.z. konštatoval, že v súlade s cit. ustanovením správca dane upravil sadzby dane zo stavieb pre r. 2014 v § 4 VZN č. 1/2014 o dani z nehnuteľnosti a následne pre r. 2015 a 2016 platilo VZN Obce Sklené Teplice č. 1/2015 o dani z nehnuteľností, v ktorom správca dane určil sadzby dane zo stavieb v § 4 taktiež v súlade s § 104g ods. 3 zák. č. 582/2004 Z.z. Konštatoval, že následne aj sadzby dane zo stavieb na zdaňovacie obdobie r. 2017 určené správcom dane v § 4 VZN č. 1/2017 boli stanovené v súlade s § 104g ods. 3 zák. č. 582/2004 Z.z. K námietke žalobcu, že VZN č. 1/2017 bolo vydané v rozpore s § 6 zák. č. 369/1999 Zb. uviedol, že v takomto prípade mal žalobca v zmysle § 31 ods. 2 zák. č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 153/2001 Z.z.“ alebo „Zákon o prokuratúre“) podať podnet na preskúmanie Všeobecne záväzného nariadenia územnej samosprávy na príslušnú prokuratúru. V prípade, ak by bolo VZN vydané v rozpore so zákonom, oprávnenie podať proti nemu protest mal prokurátor v zmysle § 22 ods. 1 písm. a/ zák. č. 153/2001 Z.z. Žaloba 4. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a žiadal, aby správny súd predmetné rozhodnutia zrušil v celom rozsahu a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe uviedol, že sa cíti byť dotknutý na svojich právach a právom chránených záujmoch, keďže napadnuté rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, z nedostatočne zisteného skutkového stavu na riadne posúdenie veci a došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, čo mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a čo spôsobilo poškodenie žalobcu tým, že odviedol na dani z nehnuteľností viac, ako podľa zákona mal. Žalobca v žalobe poukázal na argumentáciu žalovaného v napadnutom rozhodnutí, ktorou sa vysporiadal s tvrdením žalobcu o nesprávnom aplikovaní ust. § 104g ods. 3 zák. č. 582/2004 Z.z. pri vyrubení dane z nehnuteľností na r. 2017, pretože na zdaňovacie obdobie r. 2013 správca dane nemal vôbec upravené sadzby dane zo stavieb a to v časti, keď žalovaný v odôvodnení konštatoval, že až na základe protestu prokurátora Krajský súd v Banskej Bystrici Rozsudkom č.k. 23S/186/2013-53 zo dňa 11.09.2013 v spojení s Rozsudkom Najvyššieho súdu SR Bratislava sp. zn. 8Svzn/1/2013 zo dňa 17.09.2015 vyslovil nesúlad § 4 VZN č. 1/2013 s § 12 a s § 104f ods. 3 zák. č. 582/2004 Z.z. a keď žalovaný konštatoval, že v súlade s § 104g ods. 3 zák. č. 582/2004 Z.z. správca dane upravil sadzby dane zo stavieb pre r. 2014 v § 4 VZN č. 1/2014 o dani z nehnuteľností. Žalobca v žalobe uviedol, že s týmto zdôvodnením nesúhlasí. Poukázal na to, že právoplatnosť vyššie cit. rozsudkov nastala až 18.12.2015, avšak návrh VZN č. 1/2014 bol zverejnený na domovskej stránke obce www.sklene-teplice.sk dňa 21.11.2013 a Obecné zastupiteľstvo Obce Sklené Teplice sa na tomto VZN o dani z nehnuteľností uznieslo dňa 12.12.2013. Vyvesené bolo dňa 07.01.2014 a v čase rozhodovania o novom VZN už muselo byť doručené správcovi dane rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 11.09.2013. Vyslovil názor, že aj keď toto rozhodnutie nebolo právoplatné, Obec Sklené Teplice mala vzhľadom na právne vedomie svojich obyvateľov vyčkať z hľadiska etického na konečné rozhodnutie v danej veci, alebo brať do úvahy právny názor súdu a podľa toho postupovať. Podľa názoru žalobcu ide o znižovanie vážnosti rozhodnutí súdov samotným správnym orgánom, čo je neprípustné. Argumentoval, že ak ust. § 4 VZN č. 1/2013 stratilo svoju účinnosť zo zákona po nadobudnutí právoplatnosti predmetných rozsudkov, potom obec mala upraviť a zosúladiť svoje následne vydané VZN v súlade so zákonom. Poukázal na to, že na základe predmetných rozsudkov správca dane vyrubil žalobcovi daň za r. 2013 vo výške stanovenej § 12 ods. 1 zák. č. 528/2004 Z.z. a z toho vyvodil, že Obec Sklené Teplice neupravovala všeobecne záväzným nariadením sadzbu dane za zdaňovacie obdobie 2013. Poukázal na ust. § 104g zák. č. 582/2004 Z.z. a uviedol, že v čase účinnosti VZN č. 1/2015 a v čase vydania VZN č. 1/2017 správca dane už vedel o právoplatnom rozhodnutí vyššie uvedených súdov a napriek tomu ich ignoroval. Argumentoval, že ust. § 104g ods. 3 zák. č. 528/2004 Z.z. jasne určuje, že musí ísť o sadzbu dane ustanovenú správcom dane za zdaňovacie obdobie r. 2013 a len pre takto ustanovenú daň správcom dane za r. 2013 prevyšujúcu 10- násobok sa vzťahuje postupné znižovanie dane zo stavieb na zdaňovacie obdobie r. 2024. Predmetné ustanovenie sa podľa žalobcu nemôže vzťahovať na prípad, keď nie je ustanovená daň zo stavieb za r. 2013. Skutočnosť, že správca dane nemal určenú sadzbu dane za r. 2013 žalovaný opomenul, a preto vyvodil nesprávny právny názor, že VZN č. 2017 je v súlade s § 104g ods. 3 cit. zákona. Žalobca namietal, že žalovaný nemohol riadne preskúmať napadnuté rozhodnutie, pretože podľa § 63 ods. 3 písm. d/ Daňového poriadku vo výrokovej vete chýba ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého správca dane rozhodoval. Len všeobecne uvádza, že podľa § 99e ods. 7 zák. č. 582/2004 Z.z.. Z toho vyplýva, že rozhodnutie sa týka daní uvedených v tomto ustanovení, ale nemožno zistiť, podľa ktorého ustanovenia zákona sa spravoval pri určení výšky dane. Podľa žalobcu len z odôvodnenia je možné zistiť, že pri určení výšky sa riadil predloženým daňovým priznaním žalobcu a VZN Obce Sklené Teplice č. 1/2017 o dani z nehnuteľností. V tejto časti považoval žalobca výrok správcu dane za nepreskúmateľný. Žalovaný ako odvolací orgán mal podľa žalobcu preskúmať prvostupňové rozhodnutie len v zmysle zákona účinného v čase vydania tohto rozhodnutia, na ktorý sa rozhodnutie odvoláva vo výrokovej vete. V zmysle výrokovej vety napadnutého rozhodnutia správca dane rozhodoval len podľa zákona a nie podľa VZN. Žalobca mal za to, že ak by žalovaný bol preskúmal napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu v zmysle zákona, potom by musel dospieť k záveru, že obec v r. 2013 nestanovila žiadnu sadzu dane pre dane zo stavieb, spravovala sa ust. § 12 ods. 1 zák. č. 582/2004 Z.z., a teda na tento prípad sa nemôže aplikovať ust. § 104g ods. 3 cit. zákona, pretože nie je splnená základná hmotnoprávna podmienka, od ktorej sa výška dane v ďalších zdaňovacích obdobiach odvíja. Na základe uvedeného žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, z nepreskúmateľného rozhodnutia, zo skutkového stavu nedostačujúceho na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred prvostupňovým orgánom, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žiadal preto rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie správcu dane zrušiť v zmysle § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/, g/ SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania vo výške 100 %. 5. Podaním doručeným správnemu súdu 07.09.2017 navrhol žalobca priznať odkladný účinok správnej žalobe v zmysle § 185 Správneho súdneho poriadku. Krajský súd v Banskej Bystrici o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe rozhodol Uznesením č.k. 24S/114/2017-48 zo dňa 14.03.2018 tak, že návrh zamietol. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 26.03.2018. Vyjadrenie žalovaného 6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že trvá na žalobou napadnutom rozhodnutí, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane a navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na priebeh administratívneho konania, v ktorom žalobca na výzvu správcu dane podal priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje na r. 2016, v znení opravného čiastočného daňového priznania, na základe ktorého mu správca dane vyrubil daň z nehnuteľností na r. 2017 vo výške 10515,14 €, proti ktorému sa žalobca odvolal a o tomto odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktorým rozhodnutie správcu dane potvrdil. Vzhľadom na dôvody uvedené žalobcom v žalobe zároveň žalovaný poukázal na to, že žalobcovi rozhodnutím z 05.02.2013 vyrubil daň z nehnuteľností na r. 2013 vo výške 5684,15 € podľa zák. č. 582/2004 Z.z. a VZN č. 1/2013 o dani z nehnuteľností, proti ktorému sa žalobca odvolal a zároveň podal podnet na prokuratúru na podanie protestu prokurátora proti predmetnému VZN č. 1/2013. Na základe uvedenej skutočnosti zároveň požiadal, aby bolo odvolacie konanie prerušené. Okresný prokurátor na základe podnetu žalobcu podal proti § 4 VZN č. 1/2013 protest prokurátora z dôvodu, že sadzba dane u stavieb uvedených v § 4 ods. 1 písm. e/, f/ a g/ predmetného VZN č. 1/2013 je v rozpore s § 12 ods. 2 zák. č. 582/2004 Z.z. a navrhol predmetné ustanovenie VZN č. 1/2013 ako nezákonné zrušiť. Žalovaný prerušil daňové konanie vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane z 05.02.2013 do vyriešenia otázky zákonnosti predmetného VZN. Obecné zastupiteľstvo Obce Sklené Teplice protestu prokurátora nevyhovelo, a preto okresný prokurátor podal dňa 20.05.2013 na Krajský súd v Banskej Bystrici návrh na vyslovenie nesúladu ust. § 4 ods. 1 VZN č. 1/2013 s § 12 a § 104f ods. 3 zák. č. 582/2004 Z.z., o ktorom Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol Rozsudkom č. 23S/186/2013-53 z 11.09.2013 tak, že vyslovil nesúlad § 4 VZN č. 1/2013 s § 12 a § 104f ods. 3 zák. č. 582/2004 Z.z. O podanom odvolaní proti tomuto rozsudku rozhodol Najvyšší súd SR Rozsudkom sp. zn. 8Svzn/1/2013, ktorým rozsudok krajského súdu potvrdil. Predmetný rozsudok krajského súdu v spojení s rozsudkom NS SR nadobudol právoplatnosť 18.12.2015. Žalovaný následne pokračoval v odvolacom konaní a vydal rozhodnutie z 11.05.2016, ktorým rozhodnutie Obce Sklené Teplice zrušil a následne správca dane vydal rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi vyrubená daň zo stavieb na r. 2013 ročnou sadzbou dane zo stavieb ustanovenej v § 12 ods. 1 zák. č. 582/2004 Z.z, t.j. 0,033 € za každý aj začatý m2 zastavanej plochy. Uvedená sadzba sa týkala stavieb, kde ročná sadzba dane zo stavieb určená správcom dane v § 4 VZN č. 1/2013 bola väčšia ako 10-násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb ustanovenej správcom dane v cit. ustanovení VZN č. 1/2013. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na právnu úpravu týkajúcu sa určenia maximálnej sadzby dane zo stavieb všeobecne záväzným nariadením účinnú do 01.12.2012, po 01.12.2012 a od 01.12.2013 a na výkladové problémy pri aplikácii relevantných ustanovení zák. č. 582/2004 Z.z. Argumentoval, že na základe záverov vyslovených v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11.09.2013 v spojení s rozsudkom NS SR zo 17.09.2015 týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia r. 2013 zaviazal správcu dane, aby žalobcovi vyrubil daň zo stavieb na r. 2013 ročnou sadzbou dane zo stavieb ustanovenou v § 12 ods. 1 zák. č. 582/2004 Z.z. Poukázal však na to, že na zdaňovacie obdobie r. 2014 správca dane schválil VZN Obce Sklené Teplice o dani z nehnuteľností č. 1/2014, ktorým určil sadzby dane zo stavieb v súlade s § 104g ods. 3 zák. č. 582/2004 Z.z., pretože ust. § 104f ods. 3 sa s účinnosťou od 01.12.2013 už neuplatňuje. Násobok medzi najnižšou a najvyššou sadzbou dane zo stavieb ustanovený správcom dane na r. 2014 vo VZN č. 1/2014 nebol vyšší ako násobok medzi najnižšou a najvyššou sadzbou dane zo stavieb ustanovený správcom dane na r. 2013. Zosúladiť tento násobok s § 12 ods. 2 zák. č. 582/2004 Z.z. je správca dane povinný najneskôr pri určení sadzieb dane zo stavieb na zdaňovacie obdobie r. 2024. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že správca dane nemohol aplikovať prechodné ust. § 104g ods. 3 zák. č. 582/2004 Z.z. pri vyrubení dane z nehnuteľností na r. 2017, pretože na zdaňovacie obdobie r. 2013 správca dane nemal vôbec upravené sadzby dane zo stavieb, argumentujúc, že Obecné zastupiteľstvo Obce Sklené Teplice schválilo dňa 14.12.2012 VZN č. 1/2013, ktorým správca dane určil sadzby dane zo stavieb pre zdaňovacie obdobie r. 2013 a skutočnosť, že Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 11.09.2013 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo 17.09.2015 vyslovil nesúlad § 4 VZN č. 1/2013 s § 12 a § 104f ods. 3 zák. č. 582/2004 Z.z. podľa žalovaného neznamená, že správca dane nemal určenú sadzbu dane na r. 2013. Žalovaný ďalej poukázal na to, že s účinnosťou od 01.01.2017 správca dane určil sadzby dane zo stavieb za zdaňovacie obdobie r. 2017 v § 4 VZN č. 1/2017, pričom najnižšiu sadzbu dane zo stavieb určil vo výške 0,21 € za každý aj začatý m2 zastavanej plochy a najvyššiu sadzbu určil vo výške 5,40 € za každý aj začatý m2 zastavanej plochy, násobok medzi najnižšou a najvyššou sadzbou dane zo stavieb bol 25,71. Z uvedeného vyplýva, že správca dane určil sadzby dane zo stavieb na r. 2017 v súlade s § 104g ods. 3 zák. č. 582/2004 Z.z., pretože násobok medzi najnižšou a najvyššou sadzbou dane zo stavieb ustanovený správcom dane na r. 2017 nie je vyšší ako násobok medzi najnižšou a najvyššou sadzbou dane zo stavieb ustanovený správcom dane na zdaňovacie obdobie predchádzajúce tomuto zdaňovaciemu obdobiu (v r. 2016 bol tento násobok 27). Zdôraznil, že zosúladiť tento násobok s § 12 ods. 2 zák. č. 582/2004 Z.z. je správca dane povinný najneskôr pri určení sadzieb dane zo stavieb za zdaňovacie obdobie r. 2024. K žalobnej námietke žalobcu, že žalovaný ani nemohol riadne preskúmať napadnuté rozhodnutie, pretože v zmysle § 63 ods. 3 písm. d/ Daňového poriadku vo výrokovej vete chýba ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého správca dane rozhodoval, žalovaný uviedol, že náležitosti rozhodnutia sú stanovené v cit. ustanovení Daňového poriadku a správca dane vyrubil daňovníkovi daň z nehnuteľností na r. 2017 rozhodnutím podľa vzoru MF/020476/2012-722 vydaného Ministerstvom financií SR. Vo výrokovej časti rozhodnutia okrem ostatných povinných náležitostí uviedol aj ustanovenia právnych predpisov, podľa ktorých rozhodol a to ustanovenie hmotnoprávneho predpisu § 99e ods. 7 zák. č. 582/2004 Z.z., ako aj procesný zákon č. 563/2009 Z.z. (Daňový poriadok), čo je v súlade s § 63 ods. 3 písm. d/ Daňového poriadku. Konkrétne všeobecne záväzné nariadenie, ktorým správca dane na r. 2017 zaviedol daň z nehnuteľností a určil sadzby dane, správca dane citoval v odôvodnení rozhodnutia. Replika žalobcu 7. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovanému k žalobe zotrval na svojej argumentácii ohľadne nesprávnej aplikácie ust. § 104g ods. 3 zák. č. 582/2004 Z.z. správcom dane i žalovaným. Mal za to, že z cit. ustanovenia vyplýva, že správca dane môže upraviť len tú sadzbu dane zo stavieb, ktorá bola ustanovená správcom dane za r. 2013 a prevyšovala 10-násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb. Len pre takto ustanovenú daň správcom dane za r. 2013 sa vzťahuje postupné znižovanie dane zo stavieb na zdaňovacie obdobie r. 2024. Podľa žalobcu správca dane nemal oprávnenie upravovať predmetnú sadzbu dane v nasledujúcich rokoch, ak v r. 2013 vyruboval daň podľa zákona, pretože v tomto prípade nebola splnená hmotnoprávna podmienka na znižovanie dane v zmysle citovaného ustanovenia zák. č. 582/2004 Z.z. Ak správca dane chcel upraviť sadzbu dane, mal postupovať podľa § 12 ods. 2 cit. zákona. Keďže vzhľadom na rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici a Najvyššieho súdu SR ust. § 4 VZN č. 1/2013 stratilo svoju účinnosť, správca dane (Obec Sklené Teplice) mal povinnosť upraviť a zosúladiť svoje následne vydané všeobecne záväzné nariadenia v súlade so zákonom. Tvrdil, že Obec Sklené Teplice takto nepostupovala a následné všeobecne záväzné nariadenia prijala v rozpore so zákonom. Žalobca zotrval na názore, že rozhodnutie správcu dane zo 04.04.2017 je nepreskúmateľné, pretože z jeho výroku nie je možné zistiť, podľa ktorého ustanovenia zákona sa spravoval pri určení výšky dane a len z odôvodnenia je možné zistiť, že pri určení výšky sa správca dane riadil predloženým daňovým priznaním žalobcu a VZN Obce Sklené Teplice č. 1/2017 o dani z nehnuteľností. 8. Žalovaný nevyužil právo vyjadriť sa k replike žalobcu. 9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec preskúmal bez nariadenia pojednávania, pretože žiadny z účastníkov nenavrhol, aby správny súd vec prejednal na pojednávaní a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 06.06.2018. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením skráteného znenia na úradnej tabuli súdu dňa 26.07.2018 (§ 137 ods. 3 SSP). Právna úprava 10. Podľa § 1 zák. č. 582/2004 Z.z. v znení zák. č. 79/2015 Z.z. (ďalej len „zákon č. 582/2004 Z.z.“) týmto zákonom sa ustanovujú miestne dane a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. 11. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zák. č. 582/2004 Z.z. miestnymi daňami, ktoré môže ukladať obec, sú: daň z nehnuteľností. 12. Podľa § 10 ods. 1 písm. h/, i/ zák. č. 582/2004 Z.z. predmetom dane zo stavieb sú stavby na území Slovenskej republiky v tomto členení: h) stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou, i) ostatné stavby neuvedené v písmenách a) až h). 13. Podľa § 12 ods. 1, 2 zák. č. 582/2004 Z.z. (1) Ročná sadzba dane zo stavieb je 0,033 eura za každý aj začatý m2 zastavanej plochy. (2) Ročnú sadzbu dane zo stavieb podľa odseku 1 môže správca dane všeobecne záväzným nariadením 11) podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením 11) podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti, alebo v jednotlivom katastrálnom území určiť rôzne sadzby dane pre jednotlivé druhy stavieb podľa § 10 ods. 1. Takto určená ročná sadzba dane zo stavieb pri stavbách uvedených v § 10 ods. 1 nesmie presiahnuť 10-násobok najnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb určenej správcom dane vo všeobecne záväznom nariadení 11) pre stavby uvedené v § 10 ods. 1, ak § 104g ods. 3 neustanovuje inak. 14. Podľa § 98 zák. č. 582/2004 Z.z. miestnu daň podľa § 2 ods. 1 písm. a), b), e), f) a h) možno zaviesť a zrušiť, určiť a zmeniť sadzby dane, hodnotu pozemku, príplatok za podlažie, oslobodenie od dane alebo zníženie dane len k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. 15. Podľa § 99 ods. 1 zák. č. 582/2004 Z.z. správu dane z nehnuteľností podľa § 2 ods. 1 písm. a) vykonáva obec, na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza. 16. Podľa § 99e ods. 1 zák. č. 582/2004 Z.z. daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje vyrubuje správca dane každoročne podľa stavu k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia na celé zdaňovacie obdobie jedným rozhodnutím, ak odseky 2 až 4, 6 a 7 neustanovujú inak. 17. Podľa § 102 zák. č. 582/2004 Z.z. na správu miestnych daní a poplatku sa vzťahuje osobitný predpis, 47) ak tento zákon v § 28, 34a, 34b, 35, 41, 42, 50, 58, 64a, 64b, 65, 72, 73, 73a, 75, 81a, 82, 98a, 98b, 99, 99a až 99h neustanovuje inak. 18. Podľa § 104g ods. 3 zák. č. 582/2004 Z.z. ak je najvyššia sadzba dane zo stavieb ustanovená správcom dane na zdaňovacie obdobie roku 2013 väčšia ako 10-násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb, správca dane zosúladí tento násobok s § 12 ods. 2 najneskôr pri určení sadzieb dane zo stavieb na zdaňovacie obdobie roku 2024, pričom násobok ustanovený správcom dane na príslušné zdaňovacie obdobie nesmie byť vyšší ako násobok ustanovený správcom dane na zdaňovacie obdobie predchádzajúce tomuto zdaňovaciemu obdobiu. Ustanovenie § 104f ods. 3 sa neuplatňuje. 19. Podľa § 1 ods. 1 Daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. 20. Podľa § 58 ods. 1 písm. a/, b/ Daňového poriadku daňové konanie začína a) na návrh účastníka daňového konania, b) z podnetu orgánu príslušného konať vo veci podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 2) 21. Podľa § 63 ods. 1, 2, 3, 5 Daňového poriadku (1) Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 2)možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje inak. (3) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy 1)neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo a dátum rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; 33)ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená, e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.20aa) (5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 22. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb. obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. 1) Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. 23. Podľa § 4 ods. 3 písm. c/ zák. č. 369/1990 Zb. obec pri výkone samosprávy najmä rozhoduje vo veciach miestnych daní a miestnych poplatkov 5a) a vykonáva ich správu. 24. Podľa § 6 ods. 1, 6, 7 zák. č. 369/1990 Zb. (1) Obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. (6) Vyhodnotenie pripomienok uskutoční navrhovateľ nariadenia s príslušnou komisiou, ak je zriadená. Vyhodnotenie obsahuje stručný obsah pripomienky, údaje o tom, kto predložil pripomienku, ktorým pripomienkam sa vyhovelo alebo nevyhovelo a z akých dôvodov. (7) Vyhodnotenie pripomienok sa musí predložiť poslancom v písomnej forme najneskôr tri dni pred rokovaním obecného zastupiteľstva o návrhu nariadenia. 25. Podľa § 11 ods. 4 písm. d/ zák. č. 369/1990 Zb. obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené rozhodovať o zavedení a zrušení miestnej dane a ukladať miestny poplatok. 5a) 26. Podľa § 1 ods. 1, 2 VZN Obce Sklené Teplice o dani z nehnuteľností č. 1/2017 účinného od 01.01.2017 (ďalej len „VZN č. 1/2017“) (1) Obecné zastupiteľstvo v Sklených Tepliciach podľa § 11 ods. 4 písm. d) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov rozhodlo, že v nadväznosti na § 98 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov zavádza s účinnosťou od 1. januára 2017 daň z nehnuteľností. (2) Toto všeobecne záväzné nariadenie upravuje podmienky určovania a vyberania dane z nehnuteľností na území obce Sklené Teplice v zdaňovacom období od roku 2017. 27. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/, h/, i/ VZN č. 1/2017 správca dane určuje pre stavby na území Obce Sklené Teplice ročnú sadzbu dane zo stavieb za každý aj začatý m2 zastavanej plochy: a/ 0,210 € za stavby na bývanie a drobné stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu, h/ 5,400 € za stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a zárobkovou činnosťou, i/ 5,400 € za ostatné stavby neuvedené v písm. a/ až h/. 28. Podľa § 10 VZN č. 1/2017 toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. januára 2017. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnej argumentácie 29. Predmetom preskúmavacieho konania bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie Obce Sklené Teplice (správcu dane), ktorým bola žalobcovi vyrubená daň z nehnuteľností na r. 2017 s odôvodnením, že výška daňovej povinnosti bola stanovená na základe žalobcom predloženého daňového priznania a v zmysle VZN Obce Sklené Teplice č. 1/2017 o dani z nehnuteľností. 30. Žalobca v žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. V žalobe vyjadril nesúhlas so záverom žalovaného, že správca dane upravil sadzby dane zo stavieb v súlade s § 104g ods. 3 zák. č. 582/2004 Z.z. Všeobecne záväzným nariadením č. 1/2014 (na zdaňovacie obdobie r. 2014) o dani z nehnuteľností a následne vo VZN č. 1/2015 (na zdaňovacie obdobie r. 2015 a r.2016) a VZN č. 1/2017 (na zdaňovacie obdobie r. 2017), vychádzajúc pritom zo sadzieb dane zo stavieb určených v § 4 VZN č. 1/2013 za zdaňovacie obdobie r. 2013. Žalobca argumentoval tým, že na základe protestu prokurátora (správne na základe žaloby prokurátora) Krajský súd v Banskej Bystrici Rozsudkom č.k. 23S/186/2013 z 11.09.2013 v spojení s Rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 8Svzn/1/2013 zo 17.09.2015, právoplatného 18.12.2015, vyslovil nesúlad § 4 VZN č. 1/2013 s § 12 a s § 104f ods. 3 zák. č. 582/2004 Z.z., v dôsledku čoho ustanovenie § 4 VZN č. 1/2013 stratilo účinnosť a Obec Sklené Teplice teda neupravovala sadzbu dane z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie r. 2013 všeobecne záväzným nariadením. Tvrdil, že žalovaný vyslovil nesprávny právny názor, že VZN č. 1/2017 je v súlade s § 104g ods. 3 zák. č. 582/2004 Z.z. 31. Žalobca teda v žalobe nenamietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že bolo vydané v rozpore s podaným daňovým priznaním alebo v rozpore so VZN Obce Sklené Teplice č. 1/2017, ani z dôvodu, že výška vyrubenej dane z nehnuteľností (konkrétne dane zo stavieb) je vypočítaná v rozpore so sadzbami stanovenými v cit. VZN č. 1/2017. Nenamietal ani, že by sadzby dane zo stavieb boli aplikované podľa VZN, ktoré by nebolo prijaté spôsobom stanoveným v § 6 ods. 3 až 9 zák. č. 369/1990 Zb. Medzi účastníkmi konania skutočnosť, že predmetné VZN č. 1/2017 bolo platné a účinné od 01.01.2017, nebola sporná. Žalobcove námietky podľa obsahu smerovali voči výške sadzieb stanovených v cit. VZN č. 1/2017, a to, že boli v § 4 cit. VZN č.1/2017 určené v rozpore so zákonom, resp. že pri určení sadzieb dane zo stavieb na r. 2017 v predmetnom VZN č.1/2017 Obec Sklené Teplice (správca dane) nemohla aplikovať ust. § 104g ods. 3 zák. č. 582/2004 Z.z. Z obsahu žalobcovej námietky nesprávneho právneho posúdenia veci teda vyplýva, že táto námietka smerovala voči obsahu správcom dane i žalovaným aplikovaného VZN č. 1/2017, konkrétne, že príslušné ustanovenie cit. VZN č. 1/2017 upravujúce výšku ročnej sadzby dane zo stavieb za každý aj začatý m2 zastavanej plochy (§ 4 ods. 1 písm. g/ a h/) je v rozpore so zákonom (zák. č. 582/2004 Z.z.), t.j. námietka smerovala voči zákonnosti aplikovaného VZN č. 1/2017. 32. Zákonom o miestnych daniach (zák. č. 582/2004 Z.z.) sa okrem iného ustanovujú miestne dane (§ 1), pričom cit. zákon v § 2 ods. 1 obsahuje taxatívny výpočet miestnych daní, ktoré môže ukladať obec, medzi ktoré patrí aj daň z nehnuteľností. Podľa § 4 písm. b/ zák. č. 582/2004 Z.z. daň z nehnuteľností zahŕňa daň zo stavieb, ktorá je upravená v § 9 a nasl. cit. zákona, pričom v § 12 ods. 1 cit. zákona je určená ročná sadzba dane zo stavieb vo výške 0,33 € za každý aj začatý m2 zastavanej plochy. Odsek 2 cit. ust. § 12 zák. č. 582/2004 Z.z. v znení účinnom pre toto konanie umožňuje obci ako správcovi dane všeobecne záväzným nariadením (§ 6 zák. č. 369/1990 Zb.) podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti, alebo v jednotlivom katastrálnom území určiť rôzne sadzby dane pre jednotlivé druhy stavieb podľa § 10 ods. 1 a zároveň upravuje pravidlá určenia výšky tejto dane tak, že takto určená ročná sadzba dane zo stavieb pri stavbách uvedených v § 10 ods. 1 nesmie presiahnuť 10-násobok najnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb určenej správcom dane vo všeobecne záväznom nariadení pre stavby určené v § 10 ods. 1, ak § 104g ods. 3 neustanovuje inak. 33. Je nesporné, že Obec Sklené Teplice Všeobecne záväzným nariadením č. 1/2017 zo dňa 14.12.2016 o dani z nehnuteľností zaviedla podľa § 1 ods. 1 VZN s účinnosťou od 01.01.2017 daň z nehnuteľností. Podľa § 1 ods. 2 VZN toto všeobecne záväzné nariadenie upravuje podmienky určenia a vyrubenia dane z nehnuteľností v tejto obci v zdaňovacom období od r. 2017. Z § 7 ods. 2 cit. VZN je zrejmé, že obecné zastupiteľstvo sa na tomto VZN uznieslo dňa 14.12.2016 a v § 10 cit. VZN bol ustanovený deň jeho účinnosti od 01.01.2017. Podľa § 6 ods. 8 zák. č. 369/1990 Zb. nariadenie sa musí vyhlásiť a vyhlásenie sa vykoná vyvesením nariadenia na úradnej tabuli v obci najmenej na 15 dní. Účinnosť nadobúda 15. dňom od vyvesenia, ak v ňom nie je ustanovený neskorší začiatok účinnosti. Vyvesenie nariadenia na úradnej tabuli v obci je podmienkou jeho platnosti (§ 6 ods. 9 zák. č. 369/1990 Zb.). Okrem toho sa nariadenie zverejní aj na webovom sídle obce. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že predmetné VZN bolo vyhlásené dňa 14.12.2016 (a to vyvesením na úradnej tabuli obce a zverejnením na domovskej stránke Obce Sklené Teplice dňa 14.12.2016). Predmetné VZN č. 1/2017 je teda platné. Pod pojmom „platnosť VZN“ sa rozumie jeho právne normatívna existencia, kedy po formálnej stránke boli splnené všetky požiadavky, aby sa stalo súčasťou platného právneho poriadku. Všeobecne záväzné nariadenie obce možno definovať ako normatívny správny akt, ktorý je vydávaný vo veciach územnej samosprávy (alebo prenesenej štátnej správy) a ktorý je záväzný pre všetky osoby na území obce, ktorá ho vydala. Všeobecne záväzné nariadenie možno vymedziť jeho normatívnosťou, záväznosťou a územnou pôsobnosťou. Normatívnosť znamená, že všeobecne záväzné nariadenie sa musí vzťahovať na neurčitý počet prípadov jedného druhu a nesmeruje voči konkrétnemu adresátovi, ale voči neurčitému počtu osôb. Záväznosť znamená, že všeobecne záväzné nariadenie, tak ako to vyplýva aj z jeho názvu, zaväzuje všetky osoby, fyzické i právnické, bez ohľadu na ich trvalý pobyt alebo sídlo na území obce, ktorá ich vydala. Územná pôsobnosť všeobecne záväzného nariadenia je daná celým územím obce. Všeobecne záväzné nariadenie je výsledkom normotvornej činnosti zastupiteľstva obce. Platnosť všeobecne záväzného nariadenia však ešte nestačí na to, aby mohlo záväzne pôsobiť na adresátov, a teda vyvolávať právne účinky, ktoré boli dôvodom vydania VZN. Na to, aby tieto účinky nadobudlo, musí byť VZN účinné. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že predmetné VZN č. 1/2017 nadobudlo účinnosť dňom 01.01.2017, a teda od tohto dňa sa stalo právne záväzným pre žalobcu ako daňovníka dane z nehnuteľností o.i. dane zo stavieb. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že predmetné VZN č. 1/2017 bolo platné a účinné pre r. 2017. Keďže Obec Sklené Teplice ako správca dane z nehnuteľností VZN č. 1/2017 podľa miestnych podmienok v obci zaviedla a určila s účinnosťou od 01.01.2017 ročnú sadzbu dane zo stavieb tak, ako vyplýva z § 4 predmetného VZN, obec ako správca dane postupovala v súlade so zákonom, keď vyrubila daň zo stavieb žalobcovi podľa sadzieb upravených a určených správcom dane v predmetnom VZN, a nie podľa sadzieb zakotvených v zák. č. 582/2004 Z.z. Platí, že pokiaľ správca dane zákonom stanoveným postupom na príslušné zdaňovacie obdobie (r. 2017) prijal VZN a upravil v ňom sadzby odlišné od zákonných, nemôže pri vyrubovaní dane z nehnuteľností (v tomto prípade dane zo stavieb) uplatňovať zákonné sadzby. Z predmetného VZN vyplýva, že Obec Sklené Teplice ako správca dane z nehnuteľností upravila sadzby dane z nehnuteľností (zo stavieb) vo svojom VZN odlišne od zákonných sadzieb na r. 2017, a preto pre výpočet dane zo stavieb uplatnila pri ich vyrubovaní na r. 2017 sadzby podľa VZN. Takýto postup obce ako správcu dane bol v súlade so zákonom. Správca dane a následne i žalovaný, ktorý rozhodnutie správcu dane o vyrubení dane z nehnuteľností na r. 2017 potvrdil, vychádzali pri určení výšky dane z platného a účinného VZN na r. 2017. Toto VZN v čase vydania napadnutého rozhodnutia správcu dane i žalovaného (ani do dňa vydania tohto rozsudku) nebolo zmenené, zrušené, ani nebol vyslovený jeho nesúlad so zákonom v konaní podľa § 357 a nasl. SSP a nebola ani dočasne pozastavená jeho účinnosť podľa § 362 a nasl. SSP. 34. Žalobca v žalobe namietal, že správca dane nemohol aplikovať prechodné ust. § 104g ods. 3 zák. č. 582/2004 Z.z. pri vyrubení dane z nehnuteľností na r. 2017, pretože za zdaňovacie obdobie r. 2013 nemal vôbec upravené sadzby dane zo stavieb. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že správca dane vyrubil daň z nehnuteľností (vrátane dane zo stavieb) na základe údajov vyplývajúcich zo žalobcom podaného daňového priznania na r. 2017 k dani z nehnuteľností, pričom výšku dane určil v súlade s platným a účinným VZN č. 1/2017 (ktoré v § 4 stanovilo sadzby dane pre jednotlivé druhy stavieb), a teda správca dane pri vyrubení dane prvostupňovým rozhodnutím aplikoval predmetné VZN č. 1/2017. Žalobcova námietka teda smerovala voči príslušnému ust. § 4 VZN č. 1/2017, v ktorom boli stanovené sadzby dane zo stavieb vo výške, o ktorej žalobca tvrdil, že bola stanovená v rozpore s § 12 ods. 2 zák. č. 528/2004 Z.z., pretože nebol dôvod na postupné znižovanie dane zo stavieb na zdaňovacie obdobie r. 2017 (v zmysle § 104g ods.3 cit. zákona) z dôvodu, že sadzba dane zo stavieb za r. 2013 nebola stanovená správcom dane všeobecne záväzným nariadením. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca v podstate namietal nesúlad ust. § 4 aplikovaného VZN č. 1/2017 so zákonom. Takáto námietka nebola spôsobilá privodiť záver o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je oprávnený riešiť ako prejudiciálnu otázku skutočnosť, či je alebo nie je všeobecne záväzné nariadenie, resp. jeho ustanovenie, v ktorom boli určené sadzby dane z nehnuteľností, resp. ich výška, resp. na základe ktorých správca dane žalobcovi vyrubil daň z nehnuteľností na r. 2017, v súlade so zákonom. Ako prejudiciálnu otázku je správny súd oprávnený skúmať len platnosť a účinnosť aplikovaného VZN Obce Sklené Teplice č. 1/2017 (a to ako prejudiciálnu otázku jeho účinnosti na r. 2017). Posúdenie zákonnosti príslušného ustanovenia platného a účinného VZN Obce Sklené Teplice č.1/2017 so zákonom je možné vykonať len v konaní podľa § 357 a nasl. SSP (konanie o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy). Takéto konanie je možné začať len na základe žaloby podanej prokurátorom a to z dôvodu osobitnej povahy všeobecne záväzného nariadenia ako všeobecne záväzného právneho predpisu, pretože preskúmavanie všeobecne záväzných nariadení orgánov verejnej územnej samosprávy je súčasťou dozoru prokuratúry nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy (§ 21 ods. 1 písm. a/ bod 5. ods. 3 písm. f/ bod 3., § 27 Zákona o prokuratúre). Procesnou podmienkou pre podanie žaloby prokurátorom je, že jeho predchádzajúcemu protestu prokurátora proti všeobecne záväznému nariadeniu nebolo vyhovené. Takéto konanie podľa zistení správneho súdu na tunajšom správnom súde nebolo začaté. V prípade, ak sa žalobca domnieval, že sadzby dane z nehnuteľností, konkrétne dane zo stavieb, boli vo VZN č. 1/2017 (§ 4) ustanovené v rozpore so zákonom, najmä čo sa týka ich výšky, mohol žalobca využiť iné právne prostriedky ochrany. Konkrétne bol oprávnený podať podnet na preskúmanie zákonnosti predmetného VZN, resp.niektorých jeho ustanovení, na prokuratúru a súčasne mohol požiadať o prerušenie odvolacieho konania pred Finančným riaditeľstvom SR (konanie o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane) až do vyriešenia otázky súladu príslušného ust. § 4 VZN č. 1/2017, ktoré správca dane pri určení výšky dane z nehnuteľností - konkrétne dane zo stavieb pri svojom rozhodovaní aplikoval. V prípade, ak by prokurátor zistil nesúlad príslušného ustanovenia predmetného VZN so zákonom, bol oprávnený podať Obci Sklené Teplice protest a v prípade, ak by obec protestu nevyhovela, mal možnosť obrátiť sa na správny súd žalobou podľa § 357 SSP. Predmetom takéhoto konania by následne bolo preskúmanie súladu predmetného VZN, resp. jeho ustanovení so zákonom a v prípade dôvodnosti takejto žaloby následné vyslovenie nesúladu VZN, resp. jeho príslušného ustanovenia so zákonom. Len v prípade, ak by správny súd v konaní podľa § 357 a nasl. SSP zistil dôvodnosť žaloby a vyslovil by uznesením nesúlad VZN, (jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia) so zákonom, dňom nadobudnutia právoplatnosti takéhoto rozhodnutia by VZN (jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie) stratilo účinnosť. Následne v prípade, ak by obec, ktorá predmetné VZN vydala, v lehote šiestich mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia správneho súdu podľa § 367 ods. 1 SSP neuviedla VZN vydané vo veciach územnej samosprávy do súladu so zákonom, VZN (jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie) by po márnom uplynutí šesťmesačnej lehoty od právoplatnosti uznesenia správneho súdu stratilo platnosť. K takémuto postupu však v preskúmavanom prípade nedošlo. 35. Pokiaľ sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal otázkou, či správca dane postupoval pri určení výšky dane zo stavieb v súlade s § 104g ods. 3 zák. č. 528/2004 Z.z., reagoval len na odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa nemožnosti aplikácie cit. ust. § 104g ods. 3 zák. č. 528/2004 Z.z. Žalobca v žalobe vyslovil nesúhlas s argumentáciou žalovaného ohľadne zákonnosti určenia sadzby dane v § 4 VZN č. 1/2017 správcom dane, prvostupňové rozhodnutie správcu dane však bolo vo vzťahu k určeniu výšky vyrubenej dane z nehnuteľností založené na aplikácii VZN č. 1/2017, nie na aplikácii ust. § 104g ods. 3 zák. č. 528/2004 Z.z. Posúdenie zákonnosti § 4 VZN so zákonom č. 528/2004 Z.z. nebolo a ani nemohlo byť predmetom odvolacieho konania pred žalovaným. Ak sa žalovaný k otázke zákonnosti určenia sadzby dane zo stavieb v predmetnom VZN v odôvodnení rozhodnutia vyjadril, urobil tak len v rámci vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalobcu tak, ako bolo vyššie uvedené. Vyslovenie nesúhlasu žalobcu s argumentáciou žalovaného preto nemôže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že tvrdenie žalobcu v žalobe, že žalovaný vyslovil nesprávny právny názor, že Všeobecne záväzné nariadenie č. 1/2017 je v súlade s ust. § 104g ods. 3 zák. č. 582/2004 Z.z., nemá oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (žalovaný uviedol, že sadzby dane z nehnuteľností boli určené v súlade s § 104g ods. 3 zák. č. 582/2004 Z.z.) a tak, ako už bolo vyššie uvedené, žalovaný v odvolacom konaní ani nemal oprávnenie zaoberať sa otázkou súladu VZN č. 1/2017 so zákonom (§ 104g ods. 3 zák. č. 528/2004 Z.z.), keďže táto kompetencia prislúcha len prokurátorovi alebo správnemu súdu tak, ako je uvedené v bode 34 tohto rozsudku. 36. Správny súd pre úplnosť uvádza, že pokiaľ žalobca v žalobe poukázal na právne účinky vydaného Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/186/2013-53 zo dňa 11.09.2013 (v spojení s Rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Svzn/1/2017 zo dňa 17.09.2015), tieto vyplývali z ust. § 250zf ods. 5 O.s.p. účinného do 30.06.2016. Správca dane (a následne aj žalovaný) pri vydaní svojich rozhodnutí nevychádzali z VZN č. 1/2013 o dani z nehnuteľností, ale aplikovali sadzby dane ustanovené v § 4 VZN č. 1/2017, ktoré VZN bolo v čase vydania rozhodnutí i v čase vydania tohto rozsudku platné a účinné. Pokiaľ žalobca v žalobe vyslovil nesúhlas s postupom Obce Sklené Teplice, resp. jeho orgánu (obecného zastupiteľstva) pri rozhodovaní a prijímaní VZN o dani z nehnuteľností pre zdaňovacie obdobie 2014, takéto vyslovenie nesúhlasu nemá pre zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane žiadny právny význam. Navyše v čase, keď VZN Obce Sklené Teplice na zdaňovacie obdobie r. 2014 bolo prijímané, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 11.09.2013, ktorým bol vyslovený nesúlad § 4 VZN č. 1/2013 o dani z nehnuteľností, ktorým bola určená o.i. sadzba dane z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie r. 2013, nebol právoplatný, a preto nebol pre Obec Sklené Teplice právne záväzný. Vyššie uvedené vyslovenie nesúhlasu s postupom Obce Sklené Teplice pri prijímaní VZN č. 1/2014, č. 1/2015 a č. 1/2017 nič nemení na tom, že pre r. 2017, mal správca dane - Obec Sklené Teplice platné a účinné VZN č. 1/2017, podľa ktorého určil v § 4 výšku sadzby dane zo stavieb a následne, aplikujúc § 4 platného a účinného VZN č. 1/2017 vyrubil prvostupňovým rozhodnutím žalobcovi daň z nehnuteľností vo výške uvedenej vo výroku tohto rozhodnutia, ktoré žalovaný potvrdil napadnutým rozhodnutím. 37. Pokiaľ žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nepreskúmateľného rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, keď vo výroku rozhodnutia správcu dane chýba ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého správca dane rozhodoval, a preto je výrok správcu dane nepreskúmateľný, túto námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa § 63 ods. 3 písm. d/ Daňového poriadku výrok rozhodnutia má o.i. obsahovať ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého správca dane rozhodoval, tzn. ustanovenie, ktoré bolo v predmetnej veci aplikované, resp. na ktorom je výrok rozhodnutia založený. V preskúmavanej veci správca dane v rozhodnutí uviedol, že vyrubil žalobcovi daň na základe zák. č. 369/1990 Zb. a podľa § 99e ods. 7 zák. č. 582/2004 Z.z. a zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok). Keďže v preskúmavanej veci bola žalobcovi vyrubená daň z nehnuteľností, správca dane na svoje rozhodnutie aplikoval zák. č. 582/2004 Z.z. a VZN Obce Sklené Teplice č. 1/2017, ktoré o.i. určilo aj miestnu daň - daň z nehnuteľností a súčasne upravilo sadzbu dane z nehnuteľností (o.i. dane zo stavieb), ktoré (VZN) musel správca dane na svoje rozhodnutie aplikovať. Výrok prvostupňového rozhodnutia správcu dane neobsahuje príslušné ustanovenie VZN č. 1/2017, ktoré bolo aplikované na rozhodnutie. Správca dane v odôvodnení uviedol, že rozhodol podľa VZN Obce Sklené Teplice č. 1/2017 o dani z nehnuteľností na základe žalobcom predloženého daňového priznania. Konkrétne VZN č. 1/2017 správca dane uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia ako normu, ktorá určuje podmienky určenia a vyrubenia dane z nehnuteľností na území Obce Sklené Teplice. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o.i. uviedol, že s účinnosťou od 01.01.2017 určil správca dane daň zo stavieb na zdaňovacie obdobie r. 2017 v § 4 VZN č. 1/2017 Obce Sklené Teplice, pričom najnižšiu sadzbu určil vo výške 0,21 € za každý aj začatý m2 zastavanej plochy a najvyššiu sadzbu určil vo výške 5,40 € za každý aj začatý m2 zastavanej plochy. Žalobcom namietaný nedostatok výroku, keď výrok obsahuje ustanovenie zákona, podľa ktorého bol správca dane oprávnený vyrubiť daň (§ 99e ods. 7 zák. č. 582/2004 Z.z.) a neobsahuje ustanovenie VZN, ktorým bol určený základ ako aj sadzba dane, pričom však obsahuje konkrétne údaje, z ktorých je možné zistiť predmet dane, základ dane, sadzbu dane a celkovo vyrubenú daň (bod A/ Daň z nehnuteľností, II. Daň zo stavieb: A - Stavby na bývanie, základ dane 264 m2, sadzba dane 0,21 €/m2, daň 55,44 €, H - Stavby na podnikanie, základ dane 1308 m2, sadzba dane 5,40 €/m2, daň 7063,20 €, I - Ostatné stavby, základ dane 227 m2, sadzba dane 5,40 €/m2, daň 3385,80 €, spolu daň z stavieb 10504,44 €), nespôsobil nezrozumiteľnosť, ani nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Odôvodnenie obsahovalo poukaz na to, že daň bola vyrubená na základe podaného daňového priznania a v súlade s VZN Obce Sklené Teplice č. 1/2017 o dani z nehnuteľností. Správny súd je oprávnený prihliadať len na také vady konania, ktoré predstavujú podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Uvedený nedostatok nie je takou chybou, ktorá by mohla byť vyhodnotená ako podstatné porušenie § 63 ods. 3 písm. d/ Daňového poriadku. Zároveň správny súd uvádza, že zmyslom konania podľa Správneho súdneho poriadku je poskytnutie ochrany pred nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej správy, ktorým bolo zasiahnuté do práv a právom chránených záujmov účastníkov konania, a nie dosiahnutie odstránenia pochybenia, ktorým nemožno privodiť pre účastníka zmenu rozhodnutia. 38. Námietka žalobcu, že žalovaný ako odvolací orgán mal preskúmať prvostupňové rozhodnutie správcu dane len v zmysle zákona účinného v čase vydania tohto rozhodnutia, na ktorý sa rozhodnutie odvoláva vo výrokovej vete, a nie podľa VZN, nie je dôvodná. Žalovaný postupoval v súlade so zákonom (§ 74 ods. 2 Daňového poriadku), keď napadnuté rozhodnutie správcu dane preskúmal v rozsahu požadovanom v odvolaní. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu. Skutočnosť, že žalobca nesúhlasí so spôsobom, akým sa žalovaný s jeho námietkami vysporiadal, resp. nesúhlasí so závermi žalovaného, nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. 39. Pokiaľ žalobca v žalobe uviedol, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo zo skutkového stavu nedostačujúceho na riadne posúdenie veci, túto námietku bližšie nešpecifikoval, a preto je námietka nekonkrétna. Takto všeobecne a nekonkrétne uplatnený žalobný dôvod neumožňuje súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Nie je úlohou správneho súdu, aby v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia konkretizoval alebo vyhľadával. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP). Správny súd nie oprávnený dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad. Uvedená námietka preto nebola spôsobilá vyvodiť záver o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. 40. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uplatnených v žalobe, viazaný dôvodmi ako aj rozsahom, v ktorom bolo rozhodnutie žalovaného napadnuté, dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 41. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP (a contrario), podľa ktorého právo na náhradu trov konania má účastník, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. 42. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Rozhodnutie nepodpísali členky senátu JUDr. Jana Novotná a Mgr. Ivana Datlová z dôvodu ich ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho písomného vyhotovenia.