Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/159/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200723 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6017200723.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: WorldWood Slovakia, s.r.o., so sídlom Kukučínova 253/90, 962 12 Detva, IČO: 36 638 315, zastúpený právnym zástupcom: JUDr. Miroslav Červenka, advokát, KOMERCIA: združenie advokátov, so sídlom M. R. Štefánika 72, 962 12 Detva, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102175188/2017 zo dňa 13.10.2017, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len v texte aj „správca dane alebo prvostupňový orgán verejnej správy“) vykonal u žalobcu kontrolu dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie rok 2012, o výsledku ktorej vytvoril protokol z daňovej kontroly č. 9614401/5/5267346/2014/Či zo dňa 02.12.2014. Správca dane doručil dňa 11.12.2014 protokol, ku ktorému sa žalobca vyjadril a jeho elektronické podanie bolo zaevidované pod č. j.: 6/22773083/2014 dňa 22.12.2014. 2. Správca dane po ukončení daňovej kontroly, v následnom vyrubovacom konaní, vydal rozhodnutie č. 103472948/2016 zo dňa 11.07.2016, ktoré bolo splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu doručené dňa 28.07.2016. 3. Daňový subjekt voči predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie dňa 11.08.2016. 4. Finančné riaditeľstvo SR (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. 104204539/2016 zo dňa 31.10.2016, rozhodnutie č. 103472948/2016 zo dňa 11.07.2016 zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. 5. Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Zvolen zaslal daňovému subjektu Upovedomenie č. 104354841/2016 zo dňa 24.11.2016, že na základe rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR bolo rozhodnutie č. 103472948/2016 zo dňa 11.07.2016 zrušené a Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Zvolen nemôže rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote vzhľadom na zložitosť prípadu. Z tohto dôvodu bola zaslaná Žiadosť o predĺženie lehoty č. 104354520/2016 zo dňa 24.11.2016 na Finančné riaditeľstvo SR, odbor daňového konania Banská Bystrica. Dňa 05.01.2017 bola doručená odpoveď z Finančného riaditeľstva SR Banská Bystrica vo veci Predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia č. 100009882/2017 zo dňa 03.01.2017. 6. Správca dne zaslal Dožiadanie č. 104547766/2016 zo dňa 29.12.2016 na Daňový úrad Košice za účelom výsluchu svedka T. Q., bytom R. XXXX/XX, W. na základe doporučenia odvolacieho orgánu. Dňa 09.02.2017 bola na Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Zvolen doručená odpoveď na dožiadanie č. 100211427/2017 zo dňa 06.02.2017. 7. Na základe zistení získaných daňovou kontrolou správca dane vo vyrubovacom konaní vydal dňa 13.04.2017 rozhodnutie č. 100622139/2017, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2011 v sume 21 052,59 Eur. 8. Správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval dodávateľské faktúry, ktoré žalobca zaúčtoval ako ťarchu - nákup PHM - od dodávateľa LIBENZ, s.r.o. zároveň si v priebehu daňovej kontroly v záujme preukázania pravdivosti, správnosti a hodnovernosti údajov uvedených na došlých faktúrach od spoločnosti LIBENZ, s.r.o. preveroval obchodné prípady, ktoré sa týkali dodávok motorovej nafty. 9. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v kontrolovanom zdaňovacom období rok 2011 nebolo deklarovaným dodávateľom LIBENZ, s.r.o. preukázané vykonávanie ekonomickej činnosti. Daňový subjekt LIBENZ, s.r.o. nesídlil na adrese uvedenej v obchodnom registri a ani nevystavil preverované faktúry, ktoré boli predložené kontrolovaným daňovým subjektom (žalobcom) k výkonu daňovej kontroly. Zároveň nebolo preukázané reálne vykonávanie ekonomickej činnosti daňového subjektu LIBENZ, s.r.o., nakoľko štatutárny orgán obchodnej spoločnosti LIBENZ, s.r.o. nemal žiadnu vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktorými by spoločnosť napĺňala definíciu pojmu podnikania a preverované transakcie niesli prvky zneužívajúceho konania za účelom získania daňovej výhody. V rámci výkonu daňového konania pri inej kontrole, o čom bol spísaný úradný záznam č. 9614401/5/361061/2014/Či, bol T. Q., ako splnomocnený zástupca spoločnosti LIBENZ, s.r.o. predvolaný na výsluch svedka dňa 20.05.2014, na ktorý sa nedostavil a ani nepreukázal vykonávanie ekonomickej činnosti daňového subjektu LIBENZ, s.r.o., nepotvrdil vystavovanie preverovaných faktúr na základe plnomocenstva z 18.10.2010, a teda správca dane dospel k záveru, že k dodaniu tovaru - motorovej nafty, týmto dodávateľom nedošlo a ani nemohlo dôjsť. Zároveň z iného daňového konania, v ktorom boli preverované obchodné vzťahy iného daňového subjektu so spoločnosťou LIBENZ, s.r.o., bolo preukázané, že bývalý konateľ spoločnosti LIBENZ, s.r.o. T. Q. nevedel predložiť žiadne daňové a účtovné doklady, nevedel preukázať fyzické odovzdanie dokladov, nevedel preukázať pôvod motorovej nafty a nepamätal si žiadneho z dodávateľov motorovej nafty. Nevedel preukázať uskladnenie tovaru a ani nevedel preukázať nájomnú zmluvu s Fondom národného majetku. T. Q. uviedol, že k uvedeným transakciám nemal doklady a nevedel ich predložiť nakoľko ich odovzdal novému konateľovi. Fyzické odovzdanie týchto dokladov nepreukázal a nemal žiadny doklad o ich odovzdaní. Správca dane preto neuznal uplatňované daňové náklady v základe dane za kontrolované zdaňovacie obdobie z predmetných faktúr, nakoľko počas výkonu daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní žalobcom nebol dokázaný pôvod motorovej nafty. Ďalej nebolo preukázané vykonávanie ekonomickej činnosti u dodávateľa PHM spoločnosti LIBENZ, s.r.o. 10. Spoločnosť LIBENZ, s.r.o. nebola zaregistrovaná na Colnom úrade Košice na spotrebnej dani a nemala povolenie na obchodovanie s pohonnými hmotami, nebola preukázaná reálna existencia splnomocnenia pre T. Q. na konanie v mene spoločnosti LIBENZ, s.r.o. nakoľko neexistoval originál a plnomocenstvo nebolo predložené k registrácii správcovi dane, kontrolovaný daňový subjekt - žalobca, ho predložil len vo fotokópii. Zároveň platby, ktoré mali byť zaplatené spoločnosti LIBENZ, s.r.o. boli preukázateľné poukazované na bankový účet, ktorého majiteľom nebola spoločnosť LIBENZ, s.r.o. ale spoločnosť LIG-OIL, s.r.o. Spoločnosť LIBENZ, s.r.o. nepreukázala, že disponovala personálnymi, materiálno-technickými a finančnými prostriedkami na uskutočnenie deklarovaných dodávok, nepodala daňové priznanie na dani z právnickej osoby za rok 2011, neboli k dispozícii účtovné a daňové doklady a nebola potvrdená ani ich existencia. Tvrdenia bývalého a súčasného konateľa spoločnosti LIBENZ, s.r.o. boli protirečivé a nevierohodné, pričom konateľ spoločnosti LIBENZ, s.r.o. v preverovanom období nemal žiadnu vedomosť o ekonomickej činnosti spoločnosti a bývalý konateľ p. Q. aj vo svojej svedeckej výpovedi, ktorá bola uskutočnená vo vyrubovacom konaní na základe doporučenia odvolacieho orgánu, nedokázal predložiť žiadne nové dôkazy, ktorými by potvrdil svoje vyjadrenia, ktoré sú podľa správcu dane nepravdivé a protirečivé. 11. Žalovaný ako odvolací orgán, rozhodnutím č. 102175188/2017 zo dňa 13.10.2017 rozhodnutie správcu dane potvrdil. 12. Žalovaný sa na základe zistených skutočností stotožnil so záverom správcu dane, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na uplatnenie nákladov z dodávateľských faktúr za nákup motorovej nafty znejúcich na dodávateľa LIBENZ, s.r.o. v sume 110 803,03 Eur v daňových výdavkoch a námietky daňového subjektu vyhodnotil ako neopodstatnené. Daňový subjekt uplatnením nákladov z dodávateľských faktúr za dodávku motorovej nafty od spoločnosti LIBENZ, s.r.o. v daňových výdavkoch porušil ust. § 2 písm. i/, § 21 ods. 1 a § 17 ods. 2 písm. a/ zákona o dani z príjmov, a preto mu bol o uvedenú sumu opodstatnene zvýšený základ dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2011. 13. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102175188/2017 zo dňa 13.10.2017, ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia správcu dane č. 100622139/2017 zo dňa 13.04.2017 a žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Rozhodnutie žalovaného napadol v celom rozsahu. Žalobca v žalobe v zásade zotrval na rovnakých námietkach, ako uplatnil proti prvostupňovému rozhodnutiu v odvolaní, pričom namietal a uvádzal najmä tieto skutočnosti a/ podľa názoru žalobcu daňová kontrola a následné vyrubovacie konanie neboli správcom dane vykonané v rozsahu, ktorý by bol nevyhnutne potrebný na dosiahnutie ich účelu, keď správca dane vyhodnotil ním preverené skutočnosti jednostranne v neprospech žalobcu, a to v príkrom rozpore s ust. § 3 Daňového poriadku. b/ namietal, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, je tak obsiahle, až sa to javí zbytočné, neefektívne a v rozpore s ust. § 63 Daňového poriadku, nakoľko sa daňové orgány v nich zameriavali takmer výlučne na sumarizáciu priebehu daňového konania a odkazovali na právne nezáväzné rozhodnutia v úplne iných veciach, ktoré paušalizovali v snahe o ich aplikáciu na prejednávaný prípad. c/ žalobca preukázal existenciu tovaru a jeho nadobudnutie, nepochybne v rámci daňového konania, predloženými listinnými dôkazmi, a to dodávateľskými faktúrami, dodacími listami, ako aj výpoveďou štatutárneho zástupcu žalobcu K. A., svedkov T. Q., S. J. a K. F.. Žalobca mal za to, že žalovaný ako aj správca dane vyvodili nesprávne skutkové zistenia, resp. z týchto zistení nesprávne právne závery, keď v rámci daňovej kontroly, ako aj v rámci vyrubovacieho konania, sa evidentne snažili preniesť dôkazné bremeno výhradne na žalobcu, pričom na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa žalobcu, resp. u jeho subdodávateľov mal znášať tiež dôkazného bremena správca dane a nie žalobca. d/ správca dane vychádzal zo zápisnice o ústnom pojednávaní s pánom K. T. zo dňa 18.11.2014, pričom tento úkon bol vykonaný v rozpore s daňovým poriadkom bez toho, aby o jeho konaní správca dane informoval žalobcu, čím žalobcovi znemožnil v súlade so základnými zásadami daňového konania, aby bola vec prejednaná v jeho prítomnosti. e/ žalobca poukázal aj na neodôvodenú dĺžku trvania vyrubovacieho konania, ktoré trvalo viac ako dva roky. f/ podľa názoru žalobcu daňové orgány a ich konštatovania neboli ničím podložené, a vyjadrovali len subjektívny pohľad správcu dane a žalovaného na posudzovanú otázku. 14. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zotrval na argumentácii uvedenej v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia, pričom odkázal na svoje závery, nakoľko žalobca v žalobe uviedol rovnaké skutočnosti ako v odvolaní, pričom k jednotlivým žalobným bodom uviedol najmä tieto skutočnosti: V priebehu daňovej kontroly aj vyrubovacieho konania vyplynulo, že dodávateľská spoločnosť LIBENZ s.r.o. nepredložila žiadne doklady a dôkazy preukazujúce dodanie motorovej nafty, na adrese sídla sa nenachádzala a nevykonávala tam žiadnu ekonomickú činnosť. Správca dane zistil, že na základe úplného výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I., oddiel: Sro, Vložka číslo: 10087/V Obchodné meno: LIBENZ, s.r.o., Jovická cesta č. 1744, Rožňava, IČO: 34181421, v spoločnosti bol do dňa 18.11.2010 jediným spoločníkom a jediným konateľom T. Q., L. R. XXXX/XX, W.. Od 18.11.2010 jediným spoločníkom a jediným konateľom spoločnosti LIBENZ, s.r.o. bol K. T., S. XXXX/XX, J. - I. J.. Z výpovedí K. T. (zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9701402/5/5121522/2013 zo dňa 18.11.2013 a č. 9614401/5/1370027/2014/Sed zo dňa 07.04.2014) vyplynulo, že nevie kde je sídlo spoločnosti, nepozná W., nevie aké má spoločnosť skladové priestory, nevie akých zamestnancov má spoločnosť, raz videl p. Q. pri podpise dokladov u notára, nevie kto viedol účtovníctvo za spoločnosť a žiadne doklady neprevzal. Ku skutočnosti, že sa stal konateľom spoločnosti sa vyjadril nasledovne: „Bol som na charite, pil som a v krčme ma oslovili dvaja páni. Oslovili ma, že či na seba nepreberiem spoločnosti, ktoré idú do konkurzu a nič sa mi nemôže stať. Ponúkli mi stovku, že mi ešte zaplatia, ale viac ma nekontaktovali. Ja som zhruba celé doobedie čakal v krčme, kým po mňa prišli, prišiel nejaký pán, ktorého oslovovali W., on ma odviedol do W. a tam nás čakal Q., ktorého takto oslovovali. Podpísal som nejaké papiere o prevode, a na seba zobral firmu. Papiere som podpísal na notárskom úrade niekde pri Polícii, nepamätám si presne. Žiadnu ďalšiu odmenu som potom nedostal za výkon funkcie. Nijako som sa nepodieľal na riadení spoločnosti. Doklady, ako také som neprebral, akurát zmluvu o prevode vlastníctva“. K činnosti spoločnosti sa K. T. vyjadril, že nemal žiadne informácie o podnikaní tejto spoločnosti, nevedel o žiadnych zmluvách, o mieste výkonu činnosti spoločnosti a ani o tom, čo spoločnosť robí alebo robila. Policajti z Košíc a kriminálka z Rožňavy ho predvolali na výpoveď, tam sa dozvedel, že firma vykonávala činnosť a že on je jej konateľom. Vo firme na sídle spoločnosti v živote nebol a nebol si istý, či podpisoval splnomocnenie na zastupovanie spoločnosti. Nemal vedomosť aké obchody realizovala spoločnosť, žiadne faktúry za spoločnosť nevystavoval, nevedel, kto ich vystavoval a žiadne faktúry ani nevidel. Nepamätal si, či niekomu podpisoval plnomocenstvo v banke, tam ani nebol. Nepodával žiadne daňové priznania, nemal vedomosť, kto tieto priznania podával za spoločnosť, nevedel kto viedol účtovníctvo, nemal k dispozícii žiadne účtovné doklady, ani pečiatky, ani iné písomnosti za spoločnosť, to musel vedieť len p. Q., s ním bol v kontakte. Neboli mu odovzdané pečiatky a doklady. Nikto mu nepovedal, čo má robiť ako konateľ spoločnosti. Nepoznal spoločnosť LIG-OIL, s.r.o., nevedel kto je tam konateľ. Nemal žiadne informácie o obchodoch tejto spoločnosti so spoločnosťou LIBENZ, s.r.o. 15. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že všetky obchodné transakcie boli organizované cez osobu T. Q., ktorý vystupoval na základe splnomocnenia, ktorého originál nebol správcovi dane predložený, za spoločnosť LIBENZ, s.r.o. Zároveň bol taktiež konateľom spoločnosti LIG-OIL, s.r.o., na ktorej účet boli uhrádzané faktúry od dodávateľa LIBENZ, s.r.o., taktiež preberal úhrady v hotovosti od žalobcu, osobne vyhotovoval faktúry v mene spoločnosti LIBENZ, s.r.o. a nosil ich žalobcovi. 16. Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozsiahlym dokazovaním, ktoré správca dane vykonal v priebehu daňovej kontroly aj vyrubovacieho konania, nebolo preukázané reálne dodanie motorovej nafty, spoločnosťou LIBENZ, s.r.o., preto žalovaný námietky, týkajúce sa dodania nafty touto spoločnosťou daňovému subjektu, považoval za neopodstatnené. 17. K námietke žalobcu, že na faktúrach, ktoré mu boli doručené prostredníctvom T. Q., nebol uvedený účet spoločnosti LIBENZ, s.r.o., ale účet inej spoločnosti a že túto skutočnosť objektívne nemohol žalobca preveriť a nemohol ani zistiť komu patrí, žalovaný uviedol, že z administratívneho spisu nezistil skutočnosť, že by správca dane od žalobcu požadoval, aby preveroval informácie o vlastníctve bankového účtu obchodného partnera v banke. Z administratívneho spisu je však zrejmé, že správca dane informoval žalobcu o zisteniach, a teda aj o dožiadaní na C., a.s. ohľadom predmetného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý bol uvedený na faktúrach od spoločnosti LIBENZ, s.r.o. a ktorý patrí spoločnosti LIG-OIL, s.r.o. a ktorého majiteľom je T. Q.. Správca dane a ani žalovaný však nevyvodzovali zodpovednosť žalobcu za to, že účet nepatrí dodávateľovi uvedenému na faktúrach - spoločnosti LIBENZ, s.r.o. I toto zistenie však vo vzájomnom vyhodnotení všetkých zistení a dôkazov prispelo k pochybnosti správcu dane, či dodávateľom tovaru je reálne spoločnosť uvedená na faktúre. 18. Rozsiahlym dokazovaním vykonaným v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, podrobne opísaným v rozhodnutí správcu dane i žalovaného, bolo zistené, že náklady v celkovej sume 110 803,08 Eur vyfakturované spoločnosťou LIBENZ, s.r.o. nespĺňajú podmienku vecnosti, t. j. neslúžili na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov žalobcu a podmienku preukaznosti, t. j. nebola preukázaná opodstatnenosť ich vynaloženia, a preto tieto náklady nemožno uznať za daňové výdavky. 19. K námietke žalobcu, týkajúcej sa neodôvodnenej dĺžky trvania vyrubovacieho konania žalovaný uviedol, že zo spisu je evidentné, že vo vyrubovacom konaní nedochádzalo k zbytočným prieťahom, pretože je zrejmé, že správca dane sa zaoberal vyjadreniami a pripomienkami samotného žalobcu, viedol dokazovanie, pričom v tomto prípade sa riadil aj priamo návrhmi žalobcu vo veci doplnenia dokazovania. Zo spisu je tiež evidentné, že počas celého vyrubovacieho konania predkladal návrhy na doplnenie dokazovania a správca dane sa týmito návrhmi zaoberal. O všetkých zisteniach a dokazovaniach v rámci vyrubovacieho konania bol žalobca oboznámený na ústnom pojednávaní konanom dňa 22.06.2016 o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 103403647/2016 a následne bolo dňa 11.07.2016, vydané rozhodnutie č. 103472948/2016, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2011 v sume 21 052,59 Eur. 20. Právo repliky žalobca nevyužil. 21. Súd v zmysle § 107 ods. 1 písm. a/ SSP nariadil pojednávanie, pričom žalobca a žalovaný na pojednávaní zotrvali v celom rozsahu na podanej žalobe, ako aj na jednotlivých vyjadreniach a dôvodoch v nich uvedených. 22. Uznesením č. 23S/159/2017-107 zo dňa 06.03.2018 správny súd zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 23. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa, ako aj postup, ktorý im predchádzal, v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe (§ 134 ods. 1, 2 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 24. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 25. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 26. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že žalobca v daňovom konaní uniesol dôkazné bremeno na preukázanie opodstatnenosti zaúčtovania predmetných nákladov do daňových výdavkov. Súd poukazuje na to, že zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z.) rozdeľuje dôkazné bremeno, resp. dôkaznú povinnosť medzi daňový subjekt a správcu dane, pričom ťažisko dôkaznej povinnosti je na daňovom subjekte. Daňový subjekt má povinnosť preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; ďalej skutočnosti, na preukázanie ktorých bol správcom dane vyzvaný v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, a napokon preukazuje vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. V zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. V zmysle § 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie daní. Zákon ukladá dôkazné bremeno aj správcovi dane, a to jednak vyvrátiť prostredníctvom zákonných dôkazov tvrdenia daňového subjektu, a jednak preukázať skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Dokazovanie určitých skutočností tvrdených daňovým subjektom a ich vyvracanie správcom dane tvorí podstatu vedeného dokazovania určitých skutočností dôležitých pre správne zistenie daňovej povinnosti a týmto sa realizuje dôkazné bremeno daňového subjektu a správcu dane. 28. Správca dane postupoval v súlade s ustanoveniami § 24 zákona č. 563/2009 Z. z. a zásadami daňového konania upravenými v § 3 zákona č. 563/2009 Z. z., ak overoval, či deklarované dodanie pohonných hmôt dodávateľom zodpovedá skutočnosti. Dôkazné bremeno na preukázanie reálneho dodania deklarovaného tovaru dodávateľom je primárne na daňovom subjekte, ktorý musí byť schopný preukázať dodanie tovaru dodávateľom a nepostačuje, ak nie je schopný preukázať, že fakturované dodanie tovaru bolo vykonané osobou uvedenou na faktúre ako dodávateľom. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných a navrhovaných daňovým subjektom. 29. Podľa § 17 ods. 2 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z. z.“); výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške. 30. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.; Daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, 1) výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané,... 31. Podľa § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z.; na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak. 32. Podľa § 3 ods.1 zákona č. 563/2009 Z. z.; pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 33. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.; správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 34. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.; správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 35. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.; daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 36. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.; správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 37. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.; ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 38. Úlohou súdu pri posúdení predmetnej veci bolo zodpovedanie otázky, či daňové orgány dospeli k správnemu záveru, ak žalobcovi neuznali zahrnutie nákladov do daňových výdavkov na základe faktúr od dodávateľa obchodnej spoločnosti LIBENZ, s.r.o. Za podstatnú argumentáciu súd považoval žalobcom v žalobných bodoch uvedené tvrdenie, že žalovaný vo svojom rozhodnutí ako aj v rozhodnutí správcu dane vykonal daňovú kontrolu a následné vyrubovacie konanie v rozsahu, ktorý by bol nevyhnutne potrebný na dosiahnutie ich účelu, keď správca dane vyhodnotil ním preverené skutočnosti jednostranne v neprospech žalobcu a teda v rozpore s § 3 zákona č. 563/2009 Z. z. Zároveň žalobca argumentoval, že rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správcu dane sú v rozpore s ust. § 63 zákona č. 563/2009 Z. z. nakoľko sú zbytočne obsiahle a neefektívne, pričom žalobca nezohľadňuje dodávateľské faktúry, dodacie listy, ako aj výpoveď štatutárneho zástupcu žalobcu K. A. ani svedkov T. Q., S. J. a K. F.. Žalobca mal za to, že ako daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno tým, že disponoval existenciou materiálneho plnenia a mal k tovarom zodpovedajúcu faktúru s položkovitým opisom druhu a ceny dodaných tovarov od určitého dodávateľa. Ďalej namietal, že celé odôvodnenie rozhodnutia správcu dane a následne rozhodnutia žalovaného poukazuje na nedostatky, ktoré daňové orgány zistili vo vzťahu k dodávateľovi LIBENZ, s.r.o., pričom daňové konanie sa netýkalo tohto daňového subjektu ale žalobcu, ktorý si zodpovedne a svedomito plnil svoje povinnosti voči daňovej správe a skutočnosť, že žalovaný mal za preukázané nevykonávanie ekonomickej činnosti u deklarovaného dodávateľa motorovej nafty spoločnosti LIBENZ, s.r.o., bolo vyvrátené svedeckými výpoveďami svedka Q., ktorý bol konateľom dodávateľa žalobcu a neskôr splnomocneným zástupcom tohto dodávateľa a táto skutočnosť nemôže byť kladená za vinu žalobcovi. Žalobca mal za to, že prípadné podvodné konanie dodávateľa žalobcu, o ktorom v danom čase zrejme nemal vedomosť ani samotný správca dane, nemožno pričítať na úkor daňového subjektu, ktorý si zodpovedne plní všetky svoje povinnosti voči správcovi dane, ako aj voči ostatným inštitúciám. Zároveň uviedol, že správca dane využil svoje oprávnenie a prostredníctvom dožiadaných správcov bola dňa 18.11.2013 s konateľom spoločnosti LIBENZ, s.r.o. pánom K. T. spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Uvedený úkon dožiadaný správca vykonal v rozpore s daňovým poriadkom bez toho, aby o jeho konaní informoval žalobcu, čím žalobcovi znemožnil v súlade so základnými zásadami daňového konania, aby bola vec prejednaná v jeho prítomnosti. 39. V prejednávanej veci je nepochybné, že žalobca vykonával podnikateľskú činnosť, pri ktorej používal motorovú naftu, a to za účelom zabezpečenia prevádzky svojich motorových vozidiel. Žalobca ale nepreukázal, že motorovú naftu odoberal aj od deklarovaného dodávateľa LIBENZ, s.r.o, a to v období od januára 2011 do decembra 2011. 40. Žalobca predložil faktúry vystavené dodávateľskou spoločnosťou LIBENZ, s.r.o. a na preukázanie reálnosti deklarovaných obchodných transakcií, ktoré si uplatnil žalobca ako daňový výdavok, navrhol výsluchy svedkov svojich zamestnancov K. F. a S. J., zároveň predložil dodacie listy, ktoré mali byť podpísané týmito dvoma zamestnancami. 41. Správny súd sa stotožňuje so závermi daňových orgánov, a to vo vzťahu k listinným dôkazom predložených žalobcom, ako aj vo vzťahu k svedeckým výpovediam zamestnancov žalobcu a aj k výpovedi konateľa žalobcu. 42. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku boli daňovou kontrolou zisťované a preverované skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržanie ustanovení osobitných predpisov. Skutkový stav bol správcom dane a žalovaným zistený dostatočne a náležite a dokazovanie bolo vedené vyčerpávajúcim spôsobom, pričom správca dane postupoval v zmysle § 24 ods. 2 a § 29 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. Aj preto správny súd považuje námietku žalobcu o neefektívnosti a obsiahlosti rozhodnutí správcu dane a žalovaného ako neopodstatnenú, pretože podľa § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. rozhodnutie obsahuje odôvodnenie a v odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia. Tieto však nie sú postihnuté vadou zmätočnosti a nepreskúmateľnosti, ktoré by vyústili do ich nezákonnosti. 43. Rozhodnutia žalovaného ako aj správcu dane sú rozsiahle a je v nich obsiahnutý celý priebeh daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania. Správny súd má za to, že je zrejmý záver ku ktorému daňové orgány dospeli a aké úkony za účelom preverenia skutočnosti, rozhodujúcich pre správne určenie dane vykonali a ako ich vyhodnotili. Samotné zistenie, že deklarovaný dodávateľ podľa vyjadrenia jeho konateľa nevykonával ekonomickú činnosť, spochybňuje vierohodnosť tvrdenia žalobcu o reálnosti deklarovaných obchodných transakcií. Vykonávanie ekonomickej činnosti u deklarovaného dodávateľa nebolo preukázané ani splnomocnením pre T. Q., pretože jediný spoločník a konateľ deklarovaného dodávateľa nemal vedomosť o tom, že by plnomocenstvo udeľoval a že by takýmto spôsobom mala byť zabezpečená realizácia ekonomickej činnosti spoločnosti LIBENZ, s.r.o. 44. Samotné daňové podanie daňových priznaní zo strany spoločnosti LIBENZ, s.r.o. taktiež nepreukazuje reálne dodanie motorovej nafty, ani K. T. ani T. Q. ekonomickú činnosť spoločnosti LIBENZ, s.r.o.. Zároveň nepotvrdili a neuviedli dodávateľa, prípadne dodávateľov motorovej nafty, na základe čoho by bolo preukázané, že spoločnosť LIBENZ, s.r.o. v predmetnom období odoberala naftu od svojich dodávateľov a ďalej s ňou obchodovala. 45. Zároveň skutočnosť, že sídlo dodávateľskej spoločnosti LIBENZ, s.r.o. sa na adrese sídla nenachádzalo spolu v kontexte s ostatnými zisteniami preukazovalo celkovú ekonomickú činnosť tejto spoločnosti v súvislosti s jej možnosťami a schopnosťami reálne dodať motorovú naftu v zmysle predložených dodávateľských faktúr. 46. Správny súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že svedok S. J. a K. F. taktiež nepotvrdili dodanie motorovej nafty deklarovaným dodávateľom. Ich výpovede boli všeobecné, neurčité a v niektorých častiach si odporovali. Svedok S. J. k odberom motorovej nafty v roku 2011, k jej dodávkam od deklarovaného dodávateľa k jej prevzatiu a úhradám nič konkrétne neuviedol. Vypovedal, že naftu preberal vtedy, keď bol na pracovisku, čomu mali zodpovedať aj ním podpísané dodacie listy. Svedkyňa K. F. taktiež v konkrétnostiach neuviedla také skutočnosti, ktoré by preukazovali dodanie motorovej nafty deklarovaným dodávateľom. Uviedla, že prepravná spoločnosť sa volala EUTROTRANS Košice, čo malo byť uvedené aj na dodacích listoch, ktoré podpisovala, avšak toto tvrdenie sa preukázalo ako nepravdivé, nakoľko na nich bola uvedená spoločnosť LIBENZ, s.r.o. a nie prepravca. Zároveň sa svedecké výpovede nezhodujú ani v objeme cisterny v areáli žalobcu, keď uviedli objem 30 000 litrov a 10 000 litrov alebo menej. Pričom svedkyňa K. F. uviedla, že v cisterne sa uskladňovala nafta aj od dodávateľa OMV Slovensko, a.s. 47. Správny súd preto považuje vyhodnotenie výpovedí svedkov daňovými orgánmi za správne, keďže svedkovia vo svojich výpovediach neuviedli také skutočnosti, ktoré by jednoznačne potvrdzovali deklarované obchodné transakcie. 48. Tú skupinu žalobných námietok, v ktorých žalobca uvádzal, že mu boli kladené za vinu zistené skutočnosti, ktoré boli pochybením na strane dodávateľa a ktoré on nemohol ovplyvniť sú neopodstatnené. Podstatné v prejednávanej veci bolo preukázanie formálnej a materiálnej stránky na uplatnenie si nároku na daňový výdavok a skutočnosti, ktoré daňové orgány zistili v rámci daňovej kontroly, boli vyhodnocované len v súhrne s inými zistenými skutočnosťami za účelom preverenia skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie daňových povinností a na preverenie reálnosti deklarovaných obchodných transakcií. Správca dane zistenými skutočnosťami preukázateľným spôsobom žalobcovi preukázal, že obchodné transakcie sa nestali tak, ako boli deklarované a na výzvu daňových orgánov žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by závery správcu dane vyvrátili. 49. Správny súd, aj keď žalobca poukazoval na skutočnosť, že mu nebol oznámený výsluch K. T. a malo mu byť upreté právo zúčastniť sa tohto výsluchu a klásť svedkovi otázky nepovažoval za dôvodnú. Z administratívneho spisu vyplýva, že osoba K. T. bola nekontaktná, nepodarilo sa ju zastihnúť na mieste trvalého pobytu, ani sa nepodarilo vypátrať jej pobyt. Daňové orgány v rámci administratívneho konania preto čerpali z výpovede K. T., ktorá bola poskytnutá dožiadaným správcom dane. Výsluch bol realizovaný v inom daňovom konaní, v ktorom žalobca nebol účastníkom konania a daňovým orgánom bola sprístupnená zápisnica o ústnom pojednávaní, kde K. T. vypovedal ako konateľ a spoločník obchodnej spoločnosti LIBENZ, s.r.o. 50. Z ustanovení zákona o dani z príjmov vyplýva, že aby na daňové účely bolo možné považovať výdavok (náklad) za daňový výdavok, musí splniť základné podmienky uznateľnosti, a to: výdavok musí vynaložiť daňovník, ktorý si tento výdavok uplatňuje - podmienka príslušnosti; výdavok musí byť preukázateľne vynaložený - podmienka existencie; výdavok musí slúžiť na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov - podmienka vecnosti; výdavok musí byť zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka - podmienka evidencie; výdavok musí byť preukázaný - podmienka preukázanosti; podmienka rozsahu (ak je jeho výška limitovaná). 51. Uplatnenie nákladov v daňových výdavkoch je viazané na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, pričom už nesplnenie jednej z nich vylučuje opodstatnenosť zahrnutia nákladov do daňových výdavkov. Tieto podmienky však zo strany žalobcu neboli splnené. 52. Žalobca v správnej žalobe ako ďalšieho účastníka konania označil Daňový úrad Banská Bystrica, ktorý bol v administratívnom konaní ako správca dane v pozícii orgánu verejnej správy 1. stupňa a vydal prvostupňové rozhodnutie. Správny súd s orgánom verejnej správy 1. stupňa ako s ďalším účastníkom konania nekonal. Rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa môže byť predmetom prieskumu v konaní pred správnym súdom v rámci prieskumu druhostupňového rozhodnutia. Rozsah súdneho prieskumu určuje žalobca. V prípade, ak žalobca nastaví v správnej žalobe rozsah súdneho prieskumu tak, že žiada preskúmať aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, môže sa zároveň domáhať aj jeho zrušenia. Tomu potom zodpovedá aj oprávnenie správneho súdu zrušiť nielen rozhodnutie žalovaného, ale aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa. Orgán verejnej správy 1. stupňa ale nie je v pozícii ďalšieho účastníka konania v zmysle dikcie ustanovenia § 27 ods. 1 SSP. Ustanovenie § 27 ods. 1 SSP upravuje prípady, ak by rozhodnutiu, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, predchádzalo iné rozhodnutie, ktoré nebolo možné samostatne preskúmať súdom a pre orgán verejnej správy, ktorého rozhodnutie je predmetom súdneho prieskumu, bolo takéto rozhodnutie záväzné alebo z neho orgán verejnej správy vychádzal. Správny súd potom môže na návrh žalobcu posúdiť aj zákonnosť prv vydaného rozhodnutia, ktoré nebolo možné samostatne preskúmať správnym súdom, v nadväznosti na čo by bol orgán verejnej správy, ktorý takéto rozhodnutie vydal, v procesnej pozícii ďalšieho účastníka konania. 53. V prejednávanej veci žalobca nastolil v správnej žalobe rozsah súdneho prieskumu tak, že žiadal preskúmať aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa. Správny súd preto v rámci súdneho prieskumu preskúmaval rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, vrátane postupu, ktorý týmto rozhodnutiam predchádzal. 54. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, keď žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal. 55. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) . O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.