Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/59/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200225 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6018200225.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana, v právnej veci žalobcov: 1. C. T., bytom H. X, M., zast. JUDr. Tatiana Kubincová, advokátka, so sídlom M. Rázusa 20, 974 01 Banská Bystrica, 2. Združenie Slatinka (občianske združenie), so sídlom ul. A. Sládkoviča 2, 960 01 Zvolen, IČO: 31936105, 3. Rieka - združenie na ochranu vodných tokov (občianske združenie), so sídlom Čadca Rieka 230, 022 01 Čadca, IČO: 42225671, 4. Hereditas HH (občianske združenie), so sídlom Námestie SNP 310, 965 01 Hliník nad Hronom, IČO: 42393388, 5. Slovenský rybársky zväz - Rada Žilina, so sídlom Andreja Kmeťa 20, 010 55 Žilina, IČO: 00178 209, žalobcovia 2.-5. zast. Mgr. Kristína Babiaková, advokátka, so sídlom Holubyho 37, 902 01 Pezinok, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti: 1. Hydro Company, s.r.o., Ladomerská Vieska 1030, 965 01 Ladomerská Vieska, 2. Klub slovenských turistov, Záborského 33, Bratislava, 3. Združenie domových samospráv, Námestie SNP 13, P.O. Box 218, Bratislava, 4. BUILDER - DE s.r.o., Šulekova 2, 811 06 Bratislava, 5. TRIO GROUP a.s., Palisády 33, 911 06 Bratislava, 6. PEBA motors s.r.o., M. R. Štefánika 460/11, 965 01 Žiar nad Hronom, 7. GENERAL TRUCKING a.s., SNP 151, 965 01 Žiar nad Hronom, 8. URSTA - import, export s.r.o., SNP 7, 965 01 Žiar nad Hronom, 9. D. R., M. V. XX/XX, XXX XX Q. U. T., 10. Občianske združenie Hron pre slobodné rieky, P.O. BOX 2, 960 01 Zvolen, 11. B.. G. M., R. 3, R., XX. B.. C. F. V.., R. č. XXX, XXX XX R., 13. C. N., T. XXX/XX, XXX XX Q. U. T., 14. C. L., C. M. XXX, XXX XX C. M., 15. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2018/006718-3,TS zo dňa 08. februára 2018, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BB- OVBP2-2018/006718-3,TS z 8. februára 2018 a rozhodnutie Mesta Žiar nad Hronom, stavebného úradu č. 1933/2017;O:20156/2017 z 23. augusta 2017 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcom dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník. Ďalším účastníkom konania náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1. Obchodná spoločnosť Hydro Company, s.r.o., Ladomerská Vieska 1030, 965 01 Ladomerská Vieska (ďalej len „Hydro Company, s.r.o.“) podala Mestu Žiar nad Hronom, ako stavenému úradu (ďalej len „stavebný úrad“) dňa 06.02.2017 návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby: „Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom r.km 130,113“ v rozsahu stavebných objektov stavby: Skupina 1 - So 101 až So 113, Skupina 2 - So 201 až So 205, Skupina 3 - So 301 až So 303, Skupina 4 - So 401 až So 403 a Prevádzkových súborov stavby: PS 01.1 MVE strojnotechnologická časť, PS 01.2 MVE elektrotechnologická časť, PS 02.1 Vaková hať - elektrotechnologická časť, na pozemkoch uvedených v prílohe v kat. území Žiar nad Hronom (ďalej len „MVE“). Prílohu návrhu tvorí situačný výkres stavu územia, dokumentácia pre územné rozhodnutie vypracovaná odborne spôsobilou osobou, súhlas vlastníkov pozemkov, kópia katastrálnej mapy a záväzné stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy. Predložené bolo aj rozhodnutie Okresného úradu Žiar nad Hronom, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-ZH-OSZP-2016/002265 z 03.02.2016, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť „Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom“ umiestnená v k.ú. Q. U. T. na r.km 130,137/130,130 nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z.z.“). Z tohto rozhodnutia vyplýva, že na realizáciu sa odporúča variant č. 1, to znamená vybudovanie príhaťovej MVE na rieke Hron v r.km 130,137 s výškou hrádze nad terénom 4,0 m s inštalovaným výkonom cca 2000 kW. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 01.03.2016. Ďalej bolo predložené záväzné stanovisko Okresného úradu Žiar nad Hronom, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-ZH- OSZP-2017/003234 z 28.02.2017, v zmysle záverov ktorého je návrh na začatie územného konania o umiestnení stavby MVE v k.ú. Q. U. T. v rozsahu uvedených stavebných objektov, s prihliadnutím na nepodstatné zmeny, ktoré nemajú vplyv na životné prostredie, v súlade so zákonom a s podmienkami určenými v rozhodnutí zo zisťovacieho konania vydaným Okresným úradom Žiar nad Hronom. Na základe uvedeného toto záväzné stanovisko v závere potvrdilo súlad predloženej žiadosti navrhovateľa Hydro Company, s.r.o. na začatie územného konania o umiestnení stavby MVE so zákonom a s podmienkami určenými v rozhodnutí zo zisťovacieho konania. Stavebný úrad listom z 08.02.2017 oznámil začatie konania o vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby „Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom v r.km 130,113“ na rieke Hron v rozsahu podľa podaného návrhu a nariadil ústne pojednávanie na deň 02.03.2017 o 13:00 hod. Z uskutočneného ústneho pojednávania bola spísaná zápisnica, z ktorej vyplýva, že boli k územnému konaniu boli viacerými osobami zúčastnenými na pojednávaní podané námietky, resp. stanoviská. Stavebný úrad následne rozhodnutím oznámeným verejnou vyhláškou zo 06.03.2017 prerušil konanie vo veci vydania územného rozhodnutia o umiestnení MVE do doby doručenia vyžiadaných stanovísk dotknutých orgánov - Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie a Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie k námietkam smerujúcim k obsahu stanovísk, ktoré k predmetnému konaniu dotknuté orgány vydali. Následne bolo na žiadosť stavebného úradu predložené stanovisko Okresného úradu Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie z 15.03.2017, v ktorom uviedol, že v plnom rozsahu trvá na vydanom záväznom stanovisku z 28.02.2017, ktoré bolo vydané v súlade s platnými ustanoveniami zákona. Bolo predložené tiež stanovisko Okresného úradu Banská Bystrica, odboru opravných prostriedkov zo 17.05.2017, ktoré v plnom rozsahu potvrdilo vydané záväzné stanovisko Okresného úradu Žiar nad Hronom, odboru starostlivosti o životné prostredie z 28.02.2017. Z listu Okresného úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné prostredie z 23.03.2017 k súladu s požiadavkami uvedenými v § 16 ods. 6 písm. b/ zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) (ďalej len „Vodný zákon“) uviedlo, že svoje záväzné stanovisko z 31.03.2016 na základe námietok nemení. K problematike, ku ktorej sa vyjadruje záväzné stanovisko Okresného úradu Banská Bystrica OU-BB-OSZP2-2016/009525-002 z 31.03.2016 zaujalo stanovisko Ministerstvo životného prostredia SR v zmysle § 140b ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“) listom z 05.06. 2017, v ktorom potvrdil citované záväzné stanovisko okresného úradu Banská Bystrica. Následne stavebný úrad vydal rozhodnutie č. 1933/2017;O:20156/2017 z 23.08.2017, ktorým rozhodol o umiestnení stavby „Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom r.km 130,113“ líniová stavba na tam uvedených pozemkoch v kat. území Q. U. T. v Meste Q. U. T. v r.km 130,137 na rieke Hron, tak ako je uvedené v grafickej prílohe rozhodnutia v rozsahu podľa návrhu na vydanie územného rozhodnutia (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie o umiestnení stavby“). Prvostupňové rozhodnutie v ďalšom pokračovaní výrokovej časti upresnilo, že stavba MVE bola umiestnená na pozemkoch, ktoré opätovne špecifikovalo s uvedením r.km. 130,113 v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou. V nasledujúcej časti výroku prvostupňového rozhodnutia stavebný úrad uviedol, že záujmové územie vodného diela sa nachádza v intraviláne katastrálneho územia G. Q. U. T. v r.km 129,400 (začiatok úpravy dna Hrona) až po r.km 132,900 (dosah vzdutia) a v jeho priľahlej aluviálnej nive. V ďalšom pokračovaní výroku tohto rozhodnutia stavebný úrad deklaroval, že predmetom rozhodnutia o umiestnení stavby je vodné dielo Žiar nad Hronom v r.km. 130,137. Stavebný úrad pre umiestnenie stavby a projektovú prípravu určil konkrétne podmienky ako aj podmienky vyplývajúce zo stanovísk vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov, osobitné podmienky a všeobecné podmienky. Stanovisko Združenia domových samospráv Bratislava stavebný úrad vyhodnotil ako námietky smerujúce k obsahu záväzných stanovísk, ktoré vydali dotknuté orgány štátnej správy a v konaní o ktorých postupoval podľa ustanovenia § 140b ods. 5 Stavebného zákona, na základe ktorého postupu boli tieto stanoviská nadriadenými orgánmi potvrdené. Námietky Združenia Slatinka, OZ Hereditas HH a Klubu slovenských turistov stavebný úrad zamietol. Pripomienky Občianskeho združenia Rieka - Združenie na ochranu vodných tokov stavebný úrad vyhodnotil ako neopodstatnené, resp. ich zamietol a zamietol aj námietky TRIO GROUP, a.s. Bratislava. Námietky podané C. T., M. zobral na vedomie, pričom námietku č. 2 zamietol, avšak námietke č. 1 týkajúcej sa prevádzkových hladín stavby MVE Žiar nad Hronom vo vzťahu k MVE Lutila čiastočne vyhovel. Za nedôvodné považoval námietky Slovenského rybárskeho zväzu RADA Žilina a preto ich zamietol s výnimkou náhradného neresiska v priestoroch pod haťou, a tiež bolo vyhovené námietkam vo vzťahu k nedokončenej MVE Lutila. Stavebný úrad vyhovel aj miestnej organizácii Slovenského rybárskeho zväzu, ako aj rešpektoval námietku Veolia Utilitis Žiar nad Hronom, a.s. týkajúcu sa zachovania zdroja pitnej vody. Ďalšie námietky Združenia domových samospráv Bratislava považoval za neodôvodnené alebo nedôvodné, a preto ich stavebný úrad zamietol. Napokon zamietol aj námietku URSTA - import, export, s.r.o. Žiar nad Hronom, týkajúci sa podmáčania pozemku, na ktorom sa nachádza sídlo tejto spoločnosti. Záverom stavebný úrad poukázal na záväzné stanoviská dotknutých orgánov, na splnenie podmienok aktualizácie koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030, ktorý vláda prijala uznesením č. 12/2017 z 11.01.2017, na rozhodnutie Okresného úradu Žiar nad Hronom, odboru starostlivosti o životné prostredie z 03.02.2016 vydané podľa zákona č. 24/2006 Z.z., na základe ktorého bolo konštatované splnenie podmienok. Ďalej považoval za splnené aj posúdenie vykonané v súlade s rámcovou smernicou o vode a podľa § 16 ods. 6 písm. b/ Vodného zákona v záväznom stanovisku Okresného úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné prostredie a tým považoval za splnenú aj podmienku AKHEP č. 3. Na základe uvedeného stavebný úrad posúdil návrh na umiestnenie stavby podľa § 37 Stavebného zákona a skonštatoval, že umiestnenie stavby zodpovedá hľadiskám starostlivosti o životné prostredie, že týmto hľadiskám neodporuje ani životné prostredie neohrozuje. Stavebný úrad ďalej uviedol, že návrh posúdil v súlade s § 139 ods. 3 Stavebného zákona, podľa ktorého sú líniovými stavbami najmä diaľnice, cesty a miestne komunikácie, pričom súčasťou návrhu stavby je aj cesta v dĺžke 750 m. Ďalej sú líniovými stavbami podzemné a nadzemné vedenia rozvodu elektriny, pričom súčasťou návrhu stavby je aj vedenie výkonu podzemným a nadzemným vedením. Líniovými stavbami v zmysle zákona sú aj vodovodné a kanalizačné rady, ochranné hrádze, plavebné a derivačné kanály, pričom súčasťou návrhu stavby je aj kanalizácia (odvodňovacie potrubie v dĺžkach viac ako 1000 m), budovanie (navýšenie) ochranných hrádzí na oboch brehoch v dĺžke viac ako 500 m, športový priepust pre vodákov - plavebný kanál. Nakoľko majú viaceré stavebné objekty stavby malej vodnej elektrárne charakter, ktorý je definovaný podľa zákona ako stavba líniová, stavebný úrad ju jednoznačne definoval ako líniovú stavbu. Vzhľadom na to, že sa jedná o líniovú stavbu a ako zvlášť rozsiahlu stavbu s veľkým postom účastníkov konania stanovil, že oznamovanie sa v tomto konaní bude vykonávať formou verejnej vyhlášky. 2. O odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2018/006718-3,TS z 08.02.2018, ktorým odvolanie účastníkov konania o vydanie územného rozhodnutia pre umiestnenie líniovej stavby „Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom r.km 130/113“ zamietol a prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu zistil, že stavebný úrad postupoval v súlade s § 39 Stavebného zákona, keď v územnom rozhodnutí vymedzil územie na navrhovaný účel, určil podmienky, ktorými zabezpečil záujmy spoločnosti v území, vecnú a časovú koordináciu jednotlivých stavieb a iných opatrení v území, predovšetkým starostlivosť o životné prostredie a rozhodol o námietkach účastníkov konania. Skonštatoval, že návrh na vydanie územného rozhodnutia obsahoval všetky náležitosti a potrebné podklady v súlade s § 3 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. a bolo tiež predložené právoplatné rozhodnutie zo zisťovacieho konania č. OU-ZH-OSZP-2016/002265 z 03.02.2016 vydané podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z.z. a dokumentáciu pre územné rozhodnutie vypracoval projektant s odbornou spôsobilosťou v súlade so stavebným zákonom. Skonštatoval, že prvostupňové rozhodnutie je v súlade s § 46 až § 47 Správneho poriadku a vysporiadal sa s jednotlivými odvolacími námietkami účastníkov konania. Odvolacie dôvody Slovenského rybárskeho zväzu - Rada Žilina nepovažoval za dôvodné pre zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia, nakoľko jeho námietky už boli predmetom posúdenia príslušných orgánov štátnej správy na úseku starostlivosti o životné prostredie a projektová dokumentácia stavby bola predmetom zisťovacieho konania, ktorého výsledkom je vydanie právoplatného rozhodnutia. Toto rozhodnutie vzal do úvahy aj príslušný dotknutý orgán v zmysle Vodného zákona, ktorého stanovisko bolo potvrdené nadriadeným orgánom - Ministerstvom životného prostredia SR postupom podľa § 140b Stavebného zákona. Podmienky stanovené dotknutým orgánom na úseku Vodného zákona prevzal aj stavebný úrad do podmienok pre umiestnenie stavby. K námietkam C. T. žalovaný uviedol, že stavebný úrad pri umiestňovaní stavby vychádzal z projektovej dokumentácie, ktorú vypracovala odborne spôsobilá osoba - projektant, ktorý zodpovedá za to, že jeho autorské názory vyjadrené v projektovej dokumentácii sú v súlade s príslušnými zákonmi, normami a predpismi, v ktorých je vyjadrený verejný záujem. Stavebný úrad postačujúcim spôsobom reagoval na námietky, keď v podmienkach pre umiestnenie stavby určil, že v ďalšom stupni projektovej dokumentácie, t.j. v stavebnom konaní je potrebné zohľadniť a skoordinovať realizáciu stavby MVE Žiar nad Hronom s existujúcou rozostavanou stavbou MVE Lutila. K námietke posunu umiestnenia stavby vo vzťahu k umiestneniu na príslušnom riečnom kilometri žalovaný uviedol, že nie je možné sa týmto dôvodom zaoberať v dôsledku koncentračnej zásady upravenej v § 42 ods. 5 Stavebného zákona, ktorá na túto námietku neumožňuje prihliadať. Napriek tomu konštatoval, že k posunu umiestnenia stavby nedošlo, pretože tak ako bola územným rozhodnutím stavba umiestnená, išlo o umiestnenie vyplývajúce zo staničenia osi obežného kolesa turbíny. Za neopodstatnené vyhodnotil aj odvolacie dôvody Združenia Slatinka, pretože stavebný úrad v územnom konaní posúdil návrh na vydanie územného rozhodnutia aj z hľadiska starostlivosti o životné prostredie, pretože územnému konaniu predchádzalo zisťovacie konanie v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. a v tomto konaní uplatnili svoje stanoviská aj dotknuté orgány, mimo iného aj Ministerstvo životného prostredia SR, Okresný úrad Banská Bystrica, ktorý je okresným úradom v sídle kraja a iné orgány. K namietanému stanovisku Okresného úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné prostredie odkázal na potvrdzujúce stanovisko Ministerstva životného prostredia SR. K námietke nesúladu umiestnenia stavby MVE s územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Žiar nad Hronom, resp. VÚC BBSK uviedol, že v súlade s § 37 ods. 1 Stavebného zákona sú územné plány podkladom rozhodnutia, s ktorým je navrhovaná stavba v súlade a poukázal pritom na časť územný plán Mesta Žiar nad Hronom, podľa ktorého je v oblasti vodných tokov a vodných diel v bode č. 1 uvedené - realizovať VD - MVE Žiar nad Hronom na toku Hron v r.km 130,137, z ktorých dôvodov bola námietka zamietnutá ako nedôvodná. Ako neopodstatnené vyhodnotil žalovaný aj odvolacie dôvody OZ Rieka - Združenie na ochranu vodných tokov. Poukázal na to, že až pred vydaním stavebného povolenia je investor povinný požiadať príslušný správny orgán o vydanie rozhodnutia o trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy s priložením všetkých dokladov v zmysle zákona č. 220/2004 Z.z. a tiež uviedol, že stavebný úrad nemal pochybnosť o tom, že ide o líniovú stavbu v zmysle § 139 ods. 3 písm. e/ Stavebného zákona, nakoľko výpočet líniových stavieb v zmysle ustanovenia § 139 ods. 3 Stavebného zákona je len demonštratívny vyjadreným slovom „najmä“, teda možno ho podľa povahy veci aj rozšíriť. Ďalej žalovaný dôvodil, že stavba MVE pozostáva zo stavebných objektov ako sú kanalizácia, či protipovodňové opatrenia, čo je naplnením Stavebného zákona vo vzťahu k líniovým stavbám. Poukázal tiež na to, že záujmové územie vodného diela sa nachádza v intraviláne katastra Mesta Žiar nad Hronom, v riečnom kilometri 129,625 až po r.km 132,900, preto bolo dôvodné doručovanie písomností v súlade s § 36 ods. 4 Stavebného zákona formou verejnej vyhlášky. Odvolacie dôvody OZ Hereditas Hliník nad Hronom, ako aj odvolacie dôvody Klubu slovenských turistov žalovaný vyhodnotil ako neopodstatnené s tým, že poukázal na predchádzajúce vyjadrenia k odvolacím námietkam iných účastníkov konania. Obdobne tak poukázal na vyjadrenia k iným odvolacím námietkam účastníkov konania aj vo vzťahu k námietkam Združenia domových samospráv ohľadom stanoviska podľa § 103 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z.z. Skonštatoval, že neopodstatnená bola námietka potreby vyjadrenia príslušného orgánu podľa § 140c ods. 2 Stavebného zákona, pretože predmetné stanovisko bolo v územnom konaní predložené len na základe vznesenej námietky voči jeho obsahu, stavebný úrad uplatnil postup podľa § 140b ods. 5 Stavebného zákona a nadriadený orgán toto stanovisko potvrdil. Podľa žalovaného z ustanovení zákona nevyplýva, že práve z výroku rozhodnutia má vyplývať, ako bolo rozhodnuté o námietkach účastníka konania, pričom poukázal, že stavebný úrad sa v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami účastníkov konania a tiež, že je úplne zrejmé, že tieto námietky zamietol. Zhrnutie argumentov žalobcov a vyjadrenia žalovaného 3. C. T. bytom H. 9, M. (ďalej len „žalobca 1“) sa podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pričom namietal, že napadnuté rozhodnutie bolo doručené účastníkom konania verejnou vyhláškou v rozpore so zákonom, nakoľko stavebný úrad posudzoval stavbu MVE Žiar nad Hronom ako líniovú stavbu, pričom v zmysle Stavebného zákona sa verejnou vyhláškou pri líniovej stavbe doručuje len oznámenie o začatí územného konania o umiestnení stavby a rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby, z čoho vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, t.j. rozhodnutie vydané v odvolacom konaní, bol žalovaný účastníkom konania povinný doručovať podľa správneho poriadku do vlastných rúk. Ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, ako aj pre nedostatok dôvodov. Argumentoval tým, že odôvodnenie rozhodnutia je síce na prvý pohľad obsiahle, avšak na stranách 2 až 16 žalovaný len zhrnul námietky účastníkov konania, vyjadrenia k odvolaniam, opísal priebeh konania a citoval právne predpisy. Samotné odôvodnenie rozhodnutia a vysporiadanie sa s odvolacími námietkami tvorí necelých 5 strán. Žalovaný námietky podané účastníkmi konania zhrnul na jeden a pol strany a vysporiadal sa s nimi v rozsahu pol strany z čoho je zrejmé, že žalovaný sa s odvolacími námietkami nemohol vysporiadať dostatočným spôsobom, pričom s väčšinou nimi podaných námietok sa nevysporiadal vôbec. Žalovaný sa podľa názoru žalobcu 1 nevysporiadal s námietkou, že prvostupňové rozhodnutie o umiestnení stavby odporuje obsahu spisového materiálu, pretože v rozhodnutí o umiestnení stavby sa uvádza, že žalobca 1 na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadne dôkazy, pričom však predložil 73 listov, ktoré preukazovali jeho tvrdenia, ktoré stavebný úrad vôbec nebral do úvahy. Ďalej sa podľa neho žalovaný vôbec nevysporiadal s námietkou, že prvostupňové rozhodnutie o umiestnení stavby nevychádzalo z územnoplánovacích podkladov, ako sa ani nevysporiadal s námietkou, že boli porušené ustanovenia § 3 ods. 2, 4 a 5, § 34 a § 37 Správneho poriadku, resp. aj s námietkou, že rozhodnutie bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, pretože nezistil dostatočne skutkový stav vo vzťahu k štádiu rozostavanosti, resp. dokončeniu MVE Lutila a nevykonal ani ohliadku na mieste. Taktiež sa podľa neho žalovaný nevysporiadal s námietkou, že MVE Lutila je už postavená a nie je možné, aby došlo ku koordinácii stavebných prác na MVE Lutila a MVE Žiar nad Hronom, a ak nedôjde k upraveniu parametrov MVE Žiar nad Hronom, tak takáto elektráreň nemôže byť umiestnená tam kde je navrhovaná. Ďalej sa nevysporiadal s námietkou, že v rozhodnutí o umiestnení stavby sú uvedené iné pozemky, na ktorých má byť umiestnená stavba MVE ako pozemky, ktoré boli uvádzané počas celého územného konania. Podľa žalobcu 1 sa žalovaný tiež nevysporiadal s námietkou, že podľa špecifikácie stavbou dotknutých pozemkov pre trvalý záber pôdy má byť MVE umiestnená na ďalších v rozhodnutí o umiestnení stavby nespomenutých pozemkoch, ako aj s námietkami, že rozhodnutie o umiestnení stavby nespĺňa požiadavky stanovené v § 39 ods. 1, ods. 2 a § 39a Stavebného zákona, a nie je v súlade s § 3, § 4 ods. 2, § 32 a § 33, § 34, § 46 a § 47 Správneho poriadku a s Ústavou SR. Podľa žalobcu 1 sa žalovaný vysporiadal len so štyrmi ním vznesenými námietkami, aj to nedostatočným a nezrozumiteľným spôsobom. Išlo o námietku, že prevádzkové hladiny MVE Lutila boli záväzne stanovené v stavebnom konaní a sú nemenné, t.j. nemôžu sa stanoviť až po dokončení MVE Lutila. Preto podmienka stanovená stavebným úradom vo vzťahu k MVE Lutila je nezmyselná a nemá oporu v spisovom materiály, ani v zákone. Stavebný úrad sa v rámci osobitných podmienok v prvostupňovom rozhodnutí s touto námietkou vysporiadal tak, že: „Ak dôjde k dokončeniu MVE Lutila a jej povoleniu do užívania a po následnom stanovení prevádzkových hladín Malej vodnej elektrárne MVE Lutila v manipulačnom poriadku schválenom príslušným orgánom štátnej správy ....“ K nemennosti prevádzkovej hladiny MVE Lutila v stavebnom konaní v rámci odvolania priložil dôkaz, konkrétne vyjadrenie k prevádzkovej hladine MVE Lutila vypracované B.. W., projektantom MVE Lutila, ktorého navrhli aj vypočuť ako svedka. Žalovaný sa s touto odvolacou námietkou vysporiadal nesprávne a nedostatočne, nakoľko len uviedol, že stavebný úrad vychádzal z projektovej dokumentácie, ktorú vypracovala odborne spôsobilá osoba, pričom projektant zodpovedá za to, že jeho názory vyjadrené v dokumentácii sú v súlade so zákonmi a stavebný úrad postačujúcim spôsobom reagoval na námietky žalobcu 1, keď v podmienkach pre umiestnenie stavby určil, že v ďalšom stupni projektovej dokumentácie bude potrebné zohľadniť a skoordinovať realizáciu stavby MVE Žiar nad Hronom s existujúcou rozostavanou stavbou MVE Lutila. Takéto vysporiadanie sa s odvolacou námietkou a s návrhom na svedeckú výpoveď je nedostatočné a v rozpore so zákonom, pretože žalovaný úplne ignoroval vyjadrenie projektanta MVE Lutila. Poukázal na to, že nie projektant MVE Žiar nad Hronom, ale žalovaný je štátnym orgánom, ktorý je podľa zákona povinný posudzovať a kontrolovať, či projektová dokumentácia je v súlade so zákonom. Ďalej išlo o námietku, že stavebný úrad bol povinný návrh na vydanie územného rozhodnutia zamietnuť podľa § 37 ods. 4 Stavebného zákona, nakoľko tento návrh nie je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou. Žalovaný uviedol v odôvodnení rozhodnutia len to, že stavebný úrad vychádzal z projektovej dokumentácie, ktorú vypracovala odborne spôsobilá osoba, ktorá zodpovedá za to, že názory vyjadrené v príslušnej dokumentácii sú v súlade so zákonmi. Takéto zdôvodnenie je podľa názoru žalobcu 1 nedostatočné a nesprávne, pretože jeho úlohou bola alebo je kontrola a posudzovanie návrhov vrátane projektovej dokumentácie. Žalovaný nemôže rozhodnutie zdôvodňovať tým, že projektovú dokumentáciu vypracovala odborne spôsobilá osoba, ktorá má konať v súlade s právnymi predpismi, ktorými je vyjadrený verejný záujem, pretože ochranu verejného záujmu má zabezpečovať žalovaný. Tretia námietka, s ktorou sa podľa žalobcu 1 žalovaný nedostatočne vysporiadal spočívala v tom, že stavebný úrad konal v rozpore so zákonom, keď vydal rozhodnutie o umiestnení stavby do iného územia, ako bolo navrhované. Žalovaný na to reagoval tak, že nie je možné v zmysle koncentračnej zásady k tejto námietke prihliadať a napriek tomu uviedol, že návrh na vydanie rozhodnutia bol podaný v súlade s tým, ako bola rozhodnutím stavba umiestnená a pokiaľ ide o jej umiestnenie na konkrétnom pozemku, toto bolo určené podľa predloženej dokumentácie na 130,137 r.km. Názov stavby vyplýval zo staničenia osi obežného kolesa turbíny, a teda k posunu umiestnenia stavby podľa predloženej dokumentácii nedošlo. Žalobca 1 namietal, že koncentračná zásada sa môže vzťahovať len na skutočnosti, ktoré mohli byť účastníkom konania zrejmé už pred vydaním rozhodnutia, avšak v danom prípade sa o zmene riečneho kilometra dozvedeli až z rozhodnutia o umiestnení stavby, pretože dovtedy bol na dokumentoch uvádzaný iba riečny kilometer 130,113, pričom s poukázaním na konkrétne parcelné čísla pozemkov je podľa žalovaného zrejmé, že stavebný úrad rozhodol o umiestnení stavby v inom riečnom kilometri ako žiadal navrhovateľ. Ak bola v návrhu na vydanie územného rozhodnutia chyba, v tejto súvislosti mal stavebný úrad navrhovateľa vyzvať na zmenu návrhu. Účastníci konania v dôsledku nesprávneho postupu stavebného úradu tak stratili možnosť vyjadriť sa k tejto otázke. Žalovaný sa s uvedenou námietkou podľa žalobcu 1 vysporiadal nedostatočne a nesprávne a jeho tvrdenia sú v rozpore s obsahom spisov. K ďalšej odvolacej námietke žalobcu 1 ohľadom pozemkov, na ktorých mala byť podľa prvostupňového rozhodnutia MVE Žiar nad Hronom umiestnená so súhlasmi vlastníkov pozemkov, ktoré sú založené v spise územného konania, z ktorého je zrejmé, že navrhovateľ nemá vlastnícke právo, resp. súhlas na umiestnenie od všetkých vlastníkov, t.j. že rozhodnutie bolo vydané v rozpore s § 38 Správneho poriadku, žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol len to, že na tento odvolací dôvod nie je možné v dôsledku koncentračnej zásady podľa § 42 ods. 2 Stavebného zákona prihliadať v odvolacom konaní. Súčasne skonštatoval, že navrhovateľ preukázal v konaní vlastnícke právo k pozemkom a súhlas vlastníkov pozemkov tak ako to ustanovuje Stavebný zákon pre územné konanie. Takéto vysporiadanie sa s odvolacou námietkou považuje za zmätočné a nezrozumiteľné, nakoľko na jednej strane žalovaný uviedol, že na tento dôvod nebude v súlade s koncentračnou zásadou prihliadať, na druhej strane bez ďalšieho vysvetlenia a zdôvodnenia uviedol, že navrhovateľ preukázal v konaní vlastnícke právo k pozemku a súhlas vlastníkov pozemkov tak ako to ustanovuje Stavebný zákon pre územné konanie. Žalobca 1 mal ďalej za to, že na koncentračnú zásadu sa nemožno odvolať v prípade porušenia vlastníckeho práva, ktoré je garantované ústavou a na ktorého ochranu má stavebný úrad prihliadať ex offo. Z uvedeného mal žalobca 1 za zrejmé, že napadnuté rozhodnutie je nielen v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ale aj s článkom 46 Ústavy SR a s čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Ďalším žalobným bodom žalobca 1 namietal, že zistenie skutkového stavu žalovaným, ako aj prvostupňovým orgánom bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný, ako aj prvostupňový orgán za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Žalobca 1 namietal, že žalovaný skutkový stav v skutočnosti nezisťoval, len citoval zákon. Tvrdil, že stavebný úrad v územnom konaní vymedzil územie na navrhovaný účel, ktoré je nepresné. Ak by sa dostatočne zaoberal odvolacími námietkami žalobcu 1, zistil by, že v rozhodnutí o umiestnení stavby sú uvedené C KN a E KN parcely, pričom niektoré pozemky - parcely v rozhodnutí o umiestnení stavby absentujú napr. CKN XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X. Tieto parcely nie sú v rozhodnutí o umiestnení stavby uvedené ani ako EKN parcely, nakoľko z prekrytia parciel vyplýva, že ide o EKN č. XXX/X a XXX. V danom prípade nemôže ísť len o chybu v písaní, pretože v spise sa nenachádzajú súhlasy vlastníkov týchto pozemkov. Zo špecifikácie stavbou dotknutých pozemkov pre trvalý záber pôdy, ktorá je súčasťou administratívneho spisu vyplýva, že stavba MVE Žiar nad Hronom má byť umiestnená aj na ďalších v rozhodnutí nespomenutých pozemkoch. V spise chýbajú súhlasy vlastníkov týchto pozemkov, na ktorých má byť MVE umiestnená. Z uvedeného mal žalobca 1 za zrejmé, že zistený skutkový stav bol zistený nedostatočne čo sa týka územia navrhovanej činnosti a tiež súhlasu vlastníkov s navrhovanou činnosťou. Ich zistenia, na základe ktorých vydali rozhodnutia si odporujú obsahom spisov. Ďalej namietal, že zistenie skutkového stavu je nedostatočné a odporuje spisovému materiálu aj čo sa týka koordinácie MVE Žiar nad Hronom s MVE Lutila, pretože je zo spisového materiálu zrejmé, že stavebný úrad vecnú a časovú koordináciu jednotlivých stavieb nestanovil, iba uviedol, že bude stanovená v stavebnom povolení. Ďalej namietal, že vo vzťahu k dokončeniu MVE Lutila, ako aj k stanoveniu prevádzkových hladín MVE Lutila žalovaný vychádzal z nedostatočného zistenia skutkového stavu veci, pretože už v odvolaní doložil dôkazy o tom, že prevádzkové hladiny vyplývajú zo stavebného povolenia a sú nemenné. Žalovaný však predložené dôkazy úplne ignoroval a rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a v rozpore s obsahom spisov. Posunutie koordinácie stavieb MVE Žiar nad Hronom a MVE Lutila vnáša neistotu do práv vlastníka MVE Lutila, nakoľko potrebné parametre sú známe už dnes a teda mal o tejto otázke jednoznačne rozhodnúť stavebný úrad v rozhodnutí o umiestnení stavby. V dôsledku nezosúladenia prevádzkových hladín MVE Žiar nad Hronom s MVE Lutila nedôjde len k zníženiu objemu elektriny vyrobenej na MVE Lutila, ale aj k zanášaniu stavby MVE Lutila a tým k jej postupnému zničeniu, čo vyplýva z vyjadrenia B.. W., ktoré sa nachádza v spise. B.. W. a B.. arch. V. R. navrhol žalobca 1 vypočuť, resp. navrhol vykonať ohliadku na mieste. Nedostatočne zistený skutkový stav žalobca 1videl v tom, že stavebný úrad nemal na posúdenie týkajúce sa vzdutia hladiny, ktoré zlikviduje MVE Lutila dostatok podkladov. Tvrdenie, že žalobca 1 nepredložil žiadne dôkazy na podporu jeho tvrdení nie je pravdivé, nakoľko žalobca 1 spolu s vyjadrením predložil 73 strán z dokumentov, z ktorých uvedené skutočnosti vyplývali, ktoré stavebný úrad ignoroval. Ďalej žalobca 1 namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k takému podstatnému porušeniu ustanovenia v konaní pred orgánom verejnej správy, že to má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Žalobca 1 tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy napríklad z toho dôvodu, že stavebný úrad rozhodol o umiestnení stavby MVE Žiar nad Hronom v inom riečnom kilometri ako bolo uvedené v návrhu, pričom takúto možnosť mu zákon nedáva. Mal za to, že v danom prípade je irelevantné, aký riečny kilometer vyplýval z projektovej dokumentácie, ak totiž stavebný úrad zistil, že návrh na vydanie rozhodnutia sa nezhoduje s projektovou dokumentáciou, mal navrhovateľa na tento nedostatok upozorniť, resp. vyzvať na jeho zmenu, avšak stavebný úrad tak neurobil, čím boli ostatní účastníci konania uvedení do omylu a nemohli účinne brániť svoje práva. Okrem toho je umiestnenie stavby MVE Žiar nad Hronom v r.km 130,137 v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou. Stavebný úrad ani žalovaný podľa žalobcu 1 neposúdili návrh ani z hľadiska starostlivosti o životné prostredie napriek tomu, že im takáto povinnosť vyplýva z ustanovenia § 37 Stavebného zákona a neurčili požiadavky na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie s výnimkou požiadaviek dotknutých orgánov, a neuviedli ani informácie z rozhodnutia zo zisťovacieho konania. Žalobca 1 namietal, že z rozhodnutia o umiestnení stavby je zrejmé, že stavebný úrad sa s písomnou časťou územnoplánovacej dokumentácie nezaoberal, pretože nevedel o negácii MVE Žiar nad Hronom s MVE Lutila a v rozpore s ňou umiestnil MVE Žiar nad Hronom do iného riečneho kilometra. Nevykonal posúdenie starostlivosti o životné prostredie, iba poukázal na to, že prebehlo zisťovacie konanie, avšak podmienky zo zisťovacieho konania neuviedol a s predchádzajúcimi hodnoteniami sa taktiež nevysporiadal a nepreskúmal ani technické možnosti výstavby a následného fungovania MVE Žiar nad Hronom v spojitosti s už postavenou stavbou MVE Lutila. Žalobca 1 poukázal na to, že zisťovacie konanie sa netýkalo líniovej stavby „Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom r.km 130,137“, ale sa týkalo navrhovanej činnosti „Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom“ na tam uvedených pozemkoch. Z uvedeného mal za preukázané, že posudzovanie vplyvov na životné prostredie sa netýkalo líniovej stavby MVE Žiar nad Hronom, ale stavby MVE Žiar nad Hronom oveľa menších rozmerov. Nesprávne právne posúdenie žalovaného spočíva podľa neho v tom, že posúdenie vyjadrení účastníkov konania a ich námietok v prvostupňovom, ale aj v druhostupňovom správnom konaní bolo nedostatočné. Ďalej poukázal na § 38 Stavebného poriadku, podľa ktorého ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo, možno bez súhlasu vlastníka územné rozhodnutie o umiestnení stavby vydať len vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť. Dôvodil, že v spise sa nenachádzajú súhlasy všetkých vlastníkov parciel, na ktorých má byť umiestnená MVE Žiar nad Hronom a napriek tomu žalovaný rozhodnutie o umiestnení stavby potvrdil. Mal za to, že o umiestnení stavby na pozemkoch vlastníkov, ktorí nedali s touto stavbou súhlas dochádza k zásahu do vlastníckeho práva týchto vlastníkov, čo je v rozpore nielen s týmto ustanovením, ale aj s čl. 20 Ústavy SR. Žalovaný ako aj prvostupňové orgány boli povinní chrániť záujmy vlastníkov týchto pozemkov v súlade s § 38 a § 39 ods. 1 a 2 Stavebného zákona. Napadnuté rozhodnutie v súlade s citovanými ustanoveniami obsahuje len zmienku o tom, že prebehlo zisťovacie konanie, pričom informácie o rozhodnutí zo zisťovacieho konania napríklad podmienky v ňom stanovené absentujú. S poukázaním na § 39a ods. 1 Stavebného zákona žalobca 1 namietal, že došlo k pochybeniam pri umiestnení stavby do územia, a to jednak z dôvodu, že v rozhodnutí o umiestnení stavby niektoré pozemky úplne chýbajú aj z dôvodu, že stavebný úrad umiestnil stavbu do iného územia, iného riečneho kilometra ako požadoval navrhovateľ. S poukázaním na § 39a ods. 2 Stavebného zákona namietal, že z rozhodnutia stavby je zrejmé, že stavebný úrad neurčil žiadne požiadavky na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie s výnimkou tých, ktoré vyplývajú zo stanoviska dotknutých orgánov. Uvedenou námietkou sa žalovaný v odvolacom konaní nezaoberal. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný ani prvostupňový orgán nechránili práva a záujmy žalobcu v zmysle § 3 ods. 1 Správneho poriadku, ani nepostupovali v zmysle § 3 ods. 2, ods. 4 a ods. 5 a 6, § 32 a § 33 a § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia podľa žalobcu 1 absentujú úvahy, akými bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a rovnako absentuje aj skutočnosť, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov. Je zrejmé, že žalovaný nepreskúmal prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu ako mu to ustanovuje zákon, napríklad ním vznesené námietky, že sa v spise nenachádzajú súhlasy všetkých vlastníkov pozemkov s navrhovanou činnosťou, na čo žalovaný reagoval tak, že na ne nemohol prihliadať v dôsledku koncentračnej zásady. Žalobca 1 namietal aj ďalšie vady odvolacieho konania, ktoré majú dopad na zákonnosť rozhodnutia, a to že žalovaný rozhodoval na základe neúplného spisového materiálu, nakoľko tvrdil, že chýbali listiny, ktoré do spisu ako prílohy jeho vyjadrenia predložil žalobca 1 a v spise sa nenachádzali ani súhlasy vlastníkov pozemkov s využitím územia na navrhovanú činnosť, ani rozhodnutie zo zisťovacieho konania. Nakoľko tieto dokumenty nie sú uvedené ani ako prílohy prípisu odstúpenie spisu z 15.11.2017 mal za to, že stavebný úrad tieto dokumenty odvolaciemu orgánu nepostúpil, čo je takou vadou konania, ktorá sama o sebe spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorý v dôsledku nepredloženia kompletného spisového materiálu nemal možnosť dôsledne sa oboznámiť so skutkovým stavom a teda rozhodol na základe neúplne zisteného skutkového stavu. Žalobca 1 bol nahliadnuť do spisu na stavebnom úrade, aby zistil či sa tam tieto dokumenty nachádzajú, zamestnanci mu však odmietli akékoľvek spisy predložiť a z ich vyjadrení vyplynulo, že v posledných dňoch žalovanému posielali doplnenie spisového materiálu, pričom rozhodnutie bolo vydané už 08.02.2018. Z tohto dôvodu žalobca 1 navrhol vypočuť zamestnancov žalovaného, ako aj zamestnancov stavebného úradu. Namietal tiež, že v odvolacom konaní došlo k zásadnému porušeniu ustanovení o doručovaní, pretože žalovaný účastníkom konania nedoručoval dokumenty do vlastných rúk ale verejnou vyhláškou v rozpore s § 26 Správneho poriadku, pretože pobyt účastníkov konania mu bol známy a osobitný zákon (Stavebný zákon) na doručovanie rozhodnutia v odvolacom konaní jeho doručovanie verejnou vyhláškou neumožňuje. Záverom navrhol napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Prílohu žaloby tvoria aj výtlačky katastrálnych máp s poznámkami žalobcu, ako aj listy vlastníctva k niektorým pozemkom, ktoré mali byť podľa žalobcu 1dotknuté plánovanou výstavbou MVE Žiar nad Hronom. Súčasne žalobca v prílohe žaloby predložil územné rozhodnutie z roku 1997 o využití územia zlúčené s rozhodnutím o umiestnení stavby, ktoré bolo na základe protestu prokurátora Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom rozhodnutím Krajského úradu v Banskej Bystrici z 23.02.1998 zrušené a vec bola vrátená stavebnému úradu na nové konanie a rozhodnutie. Predložil aj ďalšie rozhodnutie o využití územia zlúčené s rozhodnutím o umiestnení stavby „Vodné dielo Žiar nad Hronom“ z 28.07.1998, ktoré však taktiež bolo zrušené rozhodnutím Krajského úradu v Banskej Bystrici zo 07.12.1998 na základe odvolania C. R. a žalobcu 1 zrušené. 4. Žalovaný sa vyjadril k správnej žalobe žalobcu, kde poukázal na to, že odvolací orgán, ak je to nevyhnutné konanie pred podaním odvolania doplní, prípadné zistené vady odstráni a pre jeho konanie a rozhodnutie platí princíp legitímneho očakávania, to znamená, že odvolací orgán bude postupovať rovnako ako prvostupňový orgán aj pri doručovaní písomností, pričom v stavebnom konaní pokiaľ ide o doručovanie písomností sa uplatňuje zásada lex specialis, kedy podmienky pre doručovanie písomností určuje § 36 ods. 4 Stavebného zákona. K námietke, že žalovaný sa nevysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu žalovaný uviedol, že nie je úlohou odvolacieho orgánu uvádzať doslovný prepis námietok podaného odvolania, keďže odvolanie je súčasťou administratívneho spisu a súčasne s odvolaním sa v rámci doplnkového konania podľa § 56 Správneho poriadku oboznámia a aj sa v tomto prípade oboznámili všetci ďalší účastníci konania. Poukázal tiež na to, že podľa ustálenej praxe povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom, v súvislosti s čím vyslovil aj Ústavný súd SR názor, že „všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania“ (I.ÚS 241/07). K námietke žalobcu 1, že sa nevysporiadal s dôvodmi odvolania na strane 3. a 4. správnej žaloby, uviedol, že tieto odvolacie dôvody podľa neho smerujú k umiestneniu stavby a žalovaný poukázal na skutočnosť, že stavba bola umiestnená na základe projektovej dokumentácie vypracovanej odborne spôsobilou osobou, ktorou je projektant, ktorý vykonáva projektovú činnosť považovanú za vybranú činnosť vo výstavbe podľa § 45 ods. 1 písm. a/ Stavebného zákona. Na vykonávanie vybranej činnosti vo výstavbe musí byť projektant oprávnený podľa zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch. Projektant zodpovedá aj za súlad projekčných riešení s verejným záujmom ochraňovaných stavebným zákonom na podklade stavebného zákona a osobitných predpisov (§ 45 ods. 4 Stavebného zákona). Stavebný úrad v konaní postupuje v súlade so zákonmi a osobitnými predpismi, pričom zásada zákonnosti vychádza z jedného z vedúcich princípov verejného práva, a to, že správne orgány môžu konať len v takom rozsahu ako im to umožňuje zákon. Procesné ustanovenia Stavebného zákona neukladajú stavebnému úradu zasahovať do projekčnej činnosti spôsobom nariaďovania projekčných riešení iných od navrhnutých projektantom, pretože by išlo o neoprávnený zásah do projekčnej činnosti projektanta ako vybranej činnosti vo výstavbe, na ktorú nie je oprávnený stavebný úrad, ale projektant. Stavebný úrad by si mohol len vyžiadať tie projekčné riešenia, ktoré mu neboli predložené. K žalobnej námietke, že stavebný úrad umiestnil stavbu na inom riečnom kilometri ako žiadal navrhovateľ žalovaný uviedol, že v odôvodnení rozhodnutia je uvedené, pokiaľ ide o umiestnenie stavby na 130,137 r.km na rieke Hron, že išlo o názov stavby, ktorý vyplýva zo staničenia osi obežného kolesa turbíny a teda k posunu umiestnenia stavby, tak ako bolo navrhnuté podľa predloženej projektovej dokumentácie, ku ktorej sa vyjadrovali dotknuté orgány nedošlo. Pokiaľ žalobca 1 poukázal na odôvodnenie rozhodnutia (strana 15 napadnutého rozhodnutia), tak v danom prípade ide o zrejú nesprávnosť v písaní (§ 47 ods. 6 Správneho poriadku), ktorá aj v spojení s rozhodnutím žalovaného nezakladá dôvod na zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť. Stavba MVE Žiar nad Hronom je líniovou stavbou v zmysle § 4 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 453/2000 Z.z. a v územnom rozhodnutí potom postačí uviesť len opis územia. Tým, že stavebný úrad uviedol aj parcelné čísla pozemkov, konal nad rámec zákona. Stavba sa umiestňuje na základe návrhu na umiestnenie územného rozhodnutia a nie na základe vyjadrení Slovenského pozemkového fondu alebo mesta, keďže žalobca údaje o predmetných pozemkoch čerpal z týchto vyjadrení. Pri popise pozemkov vo výrokovej časti rozhodnutia stavebný úrad vychádzal z obsahu projektovej dokumentácie predloženej spolu s návrhom na vydanie územného rozhodnutia a jej prílohy B1 - výpis dotknutých pozemkov. Keby vo výrokovej časti rozhodnutia stavebného úradu bol uvedený pozemok, ktorý by nebol súčasťou vyjadrení Slovenského pozemkového fondu alebo Mesta Žiar nad Hronom a nejednalo by sa o líniovú stavbu, mohlo by byť výrok rozhodnutia neurčitý, avšak v danom prípade nastala opačná situácia, kedy vo výroku rozhodnutia, aj keď to zákon nevyžaduje nie je uvedený pozemok, ktorý bol predmetom vydaných vyjadrení (súhlasov). Z uvedeného potom podľa názoru žalovaného vyplýva, že na žalobcom uvádzaných pozemkoch nebola stavba MVE Žiar nad Hronom umiestnená. Verejný záujem bol overený na pozemkoch priamo dotknutých stavbou. Nejde o pozemky, ktoré by v územnom konaní neboli predmetom posúdenia verejného záujmu na základe vyjadrení dotknutých orgánov. Navrhovateľ tiež preukázal aj vlastnícke práva, resp. súhlas k pozemkom, na ktorých bola stavba umiestnená. Ďalej žalovaný argumentoval, že v dôvodovej časti rozhodnutia zhodnotil priebeh územného konania pred stavebným úradom a tiež skonštatoval, že postup stavebného úradu zodpovedal ustanoveniam Stavebného zákona. Keďže nezistil dôvody pre zrušenie rozhodnutia, nemal prečo ďalej rozsiahlo odôvodňovať rozhodnutie a postup stavebného úradu. Osobitne sa vysporiadal s odvolacími dôvodmi účastníkov konania, pričom tvrdenie, že žalovaný len citoval zákon je povrchným konštatovaním žalobcu. Stavebný úrad v podmienkach pre umiestnenie stavby určil vecnú a časovú koordináciu jednotlivých stavieb tak, že podmienky pre koordináciu stavebných prác oboch elektrární budú stanovené v stavebnom povolení pre MVE Žiar nad Hronom, nakoľko stavebné konanie bude prebiehať pred špeciálnym stavebným úradom, keďže ide o vodnú stavbu. Stavebník spolu so žiadosťou o vydanie stavebného povolenie potom predkladá aj základné údaje o stavbe, jej členení, technickom alebo výrobnom zariadení v budúcej prevádzke a jej vplyve na životné prostredie a zdravie ľudí a o súvisiacich opatreniach. Žalovaný považoval za potrebné dodať, že žalobca 1 si nesprávne vykladá ustanovenie § 39 ods. 1 Stavebného zákona pokiaľ ide o vecnú a časovú koordináciu jednotlivých stavieb. Vymedzenie vecnej a časovej koordinácie jednotlivých stavieb sa vzťahuje len k tej navrhovanej konkrétnej stavbe, ktorá je aktuálne predmetom územného konania a pozostáva z viacerých stavebných objektov (napríklad prístupová komunikácia k stavbe, siete a prípojky). Nevzťahuje sa už k zrealizovaným stavbám. Ďalej žalovaný uviedol, že stavebný úrad sa riadne zaoberal Územnoplánovacou dokumentáciou mesta Žiar nad Hronom ako je uvedené v bode č. 1 podmienok pre umiestnenie stavby. Súlad umiestnenia stavby preskúmal aj odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí kde na strane 19 sa vyjadril k súladu navrhovanej stavby s platným Územným plánom mesta Žiar nad Hronom. Tvrdenie žalobcu o tom, že stavebný úrad nevykonal posúdenie starostlivosti o životné prostredie je zavádzajúce a vychádza z neznalosti aplikácie právnych predpisov v územnom konaní. Ak sa konanie podľa stavebného zákona dotýka záujmov chránených, okrem iných aj predpismi o vplyvoch na životné prostredie, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanovisko dotknutého orgánu podľa § 140a Stavebného zákona, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov (ustanovenie § 126 ods. 1 Stavebného zákona). Takto uplatnené požiadavky dotknutého orgánu, ktoré sú pre stavebný úrad záväzné sú následne premietnuté do podmienok pre umiestnenie stavby (§ 39a ods. 2 písm. a/ Stavebného zákona). Tým je zároveň zabezpečená aj starostlivosť o životné prostredie tak, ako to ukladá § 39 ods. 1 Stavebného zákona. Žalovaný poukázal aj na nesprávnu interpretáciu § 37 ods. 2 Stavebného zákona pokiaľ ide o preskúmanie návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby s predchádzajúcimi rozhodnutiami o území. Stavebný úrad v územnom konaní neskúma navrhovanú stavbu s rozhodnutiami, ktoré boli vydané v súvislosti s priľahlými alebo vzdialenými územiami, ale skúma tie rozhodnutia, ktoré boli vydané a vzťahujú sa len k územiu, na ktoré bude stavba umiestnená. Teda predmetné pozemky, ktoré budú priamo zabraté stavbou. Môže ísť preto napríklad o už v minulosti uložené siete území, na ktorom má byť stavba priamo umiestnená. Návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby MVE Žiar nad Hronom rešpektuje tiež aj jestvujúci stav MVE Lutila a vzájomne nekolidujú. Dokumentácia pre územné rozhodnutie je vypracovaná odborne spôsobilou osobu, ktorá zodpovedá aj za technické riešenie stavby. Rozhodnutie zo zisťovacieho konania bolo vydané v súlade so zákonom č. 24/2006 Z.z. a je z neho jasné, že ide o identickú stavbu, ktorá bola predmetom územného konania. Navrhovateľ v územnom konaní predložil aj záväzné stanovisko Okresného úradu Žiar nad Hronom, odboru starostlivosti o životné prostredie z 28.02.2017, ktorý potvrdil súlad návrhu na začatie územného konania o umiestnení stavby MVE Žiar nad Hronom s podmienkami určenými v rozhodnutí zo zisťovacieho konania. 5. Proti napadnutému rozhodnutiu bola podaná správna žaloba aj zainteresovanou verejnosťou, konkrétne 1. Združenie Slatinka (občianske združenie), 2. Rieka - združenie na ochranu vodných tokov (občianske združenie) 3. Hereditas HH (občianske združenie), 4. Slovenský rybársky zväz - Rada Žilina (ďalej len „žalobcovia 2 až 5“), ktorí boli účastníkmi konania o umiestnení stavby MVE Žiar nad Hronom v oboch stupňoch. Žalobcovia 2 až 5 poukázali na to, že na rieke Hron bolo naplánovaných 14 nových MVE, ktoré negatívne zasiahli alebo zasiahnu do životného prostredia, medzi ktoré patrí aj predmetná stavba MVE Žiar nad Hronom. V prípade, ak by sa plánovaná masová výstavba MVE na rieke Hron realizovala, malo by to za následok negatívne následky na životné prostredie, najmä z pohľadu charakteru prirodzene tečúcej rieky a migrácie vodných živočíchov. Výstavba MVE tiež negatívne zasahuje do rozvinutého odvetvia cestovného ruchu, ktorým je vodácky turizmus. Týmto dôsledkom sa žalobcovia 2 až 5 snažia zabrániť podanou správnou žalobou. Podľa žalobcov 2 až 5 napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázali na to, že územný plán Vyššieho územného celku Banskobystrického samosprávneho kraja bol schválený Všeobecne záväzným nariadením VÚC BB č. 27/2014, ktorým bola schválená jeho záväzná časť a konkrétne na záväzný regulatív 3.1.6 ako aj regulatívy 7.2.13 a 7.2.14, podľa ktorých je prioritou pre dosiahnutie strategického cieľa a špecifického cieľa rozvoja cestovného ruchu v kraji aj v plánovaní a regulácii územného rozvoja potrebné za prioritné považovať aj vodnú turistiku na trase rieky Hron a Ipeľ. MVE umiestňovať len v lokalitách s technicky využiteľným hydroenergetickým potenciálom pri zohľadnení enviromentálnych aspektov a iných oprávnených záujmov v území vrátane zachovania podmienok plavby na vodných cestách a MVE umiestňovať výlučne na existujúcich vodohospodárskych stavbách a bariérach vodných tokov s podmienkou ich spriechodnenia pre ryby a ostatné vodné organizmy. Poukázali aj na dôvody zamietnutia námietok vzťahujúcich sa k uvedeným regulatívnom Územného plánu VÚC Banskobystrického kraja, ktoré považujú za tendenčné a účelové. Namietali, že žalovaný hodnotil súlad navrhovanej činnosti ku každému regulatívu osobitne, bez ohľadu na vzájomné súvislosti, účel a celkový kontext územného plánu VÚC. Podľa ich názoru nie je možné ďalšie prehradzovanie rieky Hron a Ipeľ novými MVE bez ohľadu na to, či ich súčasťou je rybovod, resp. vodácky sklz, ktorý umožňuje prekleňovanie bariéry (hrádza MVE). Ak sa má nejaká nová malá MVE umiestniť a postaviť, musia to uskutočniť tak ako to určujú regulatívy 7.2.13 a 7.2.14 spoločne, teda tam, kde je to technicky možné, má to zmysel z hľadiska využitia hydroenergetického potenciálu a iba v miestach, kde v súčasnosti už nejaká bariéra v podobe vodohospodárskej stavby existuje. Iba v takých prípadoch má vybudovanie rybovodu a športového vodáckeho sklzu skutočný význam, pretože existujúcu bariéru spriechodňuje a teda zlepšuje podmienky vodáckeho športu, resp. migrácie vodných živočíchov. Regulatív územného plánu VÚC je v tomto jednoznačný, pričom nové MVE umožňuje na rieke Hron len na miestach kde sa už nachádza vodohospodárska stavba, ktorá je súčasne bariérou na vodnom toku. Tvrdenie, že sa na danom úseku nachádza vodohospodárska stavba, ktorou sú umelé brehy rieky Hron je v tomto ohľade účelové, keďže nejde o stavbu, ktorá by bola bariérou na vodnom toku. Žalobcovia 2 až 5 ďalej namietali, že žalovaný námietku nesúladu s územným plánom VUC vôbec neriešil s poukazom na § 37 ods. 1 Stavebného zákona, podľa ktorého podkladom pri vydaní územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Podľa názoru žalovaného UP VÚC vôbec nie je podkladom územného rozhodnutia a v územnom konaní nie je dôvod sa ním zaoberať, pričom žalobcovia 2 až 5 považujú takýto názor za nesprávny a odporujúci príslušným zákonným ustanoveniam. Považujú za nepochybné, že územný plán VUC tvorí podklad rozhodnutia nevyhnutný na presné a úplné zistenie veci. Prvostupňový stavebný úrad to rešpektoval a považoval územný plán VÚC za podklad rozhodnutia, aj keď ho nesprávne vyhodnotil. Poukázal pritom aj na ustanovenie § 46 Správneho poriadku, podľa ktorého musí byť rozhodnutie v súlade so zákonmi ako aj ostatnými právnymi predpismi a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Z ustanovení 25 ods. 1 a § 30 ods. 2 Stavebného zákona vyplýva nadradenosť územného plánu regiónu k územnému plánu obce a povinnosť obcí udržiavať územnoplánovaciu dokumentáciu v súlade s nadradenou územnoplánovacou dokumentáciou regiónu. Túto povinnosť si orgány územného plánovania vo veci územného plánu mesta Žiar nad Hronom podľa žalobcov 2 až 5 nesplnili. Poukázali tiež na to, že Územný plán mesta Žiar nad Hronom v predmetných častiach bol schválený v roku 2009, pričom zmeny a doplnky Územného plánu VUC, ktoré do textu záväznej časti vložili aj regulatívy, na ktoré poukázali boli schválené v roku 2014. Rozporné znenie oboch územných plánov je preto podľa jeho názoru potrebné vyložiť použitím výkladového pravidla lex superior derogat legi inferiori, na základe ktorého mal žalovaný, ako aj prvostupňový orgán vychádzať z citovaných regulatívov územného plánu VÚC a neaplikovať príslušný regulatív Územného plánu mesta Žiar nad Hronom. Navyše nadriadená územnoplánovacia dokumentácia rieši v danom prípade otázku, ktorá nemôže byť predmetom územného plánu obce vzhľadom na to, že ide o otázku regionálneho charakteru (zabezpečenie vodáckeho športu na rieke Hron, ktorá preteká celým regiónom). Pri hodnotení súladu územnoplánovacej dokumentácie s navrhovanou činnosťou tak žalovaný, ako aj prvostupňový orgán vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože daná vec je regulovaná aj Územným plánom mesta Žiar nad Hronom, ako aj Územným plánom VUC Banskobystrického kraja. Vzhľadom k jej rozpornému zneniu vo vzťahu k umiestneniu MVE bolo potrebné aplikovať nadradenú a neskôr schválenú úpravu územného plánu VÚC, ktorá vylučuje výstavbu MVE v danej lokalite. Ďalej žalobcovia 2 až 5 namietali, že už vo svojich podaniach v priebehu konania poukázali na to, že MVE bude mať negatívne dopady na životné prostredie a to s ohľadom na existujúce neresisko chránených druhov rýb, ktoré bude výstavbou zničené, zásah do regionálneho systému územnej stability, keďže rieka Hron predstavuje nadregionálny biokoridor, prerušenie kontinuity vodného toku vzhľadom k výstavbe hrádze MVE, zhoršenie migrácie vodných organizmov, najmä rýb, zmeny charakteru vodného prostredia (z prúdiacej vody sa v dĺžke vzdutia sa stane stojatá voda), výskyt a životné podmienky chránených druhov rýb, blízkosť prevádzky inej MVE v Hronskej Dúbrave, ktorej kumulatívny vplyv s plánovanou MVE Žiar nad Hronom bude znásobovať uvedené negatívne faktory vo vzťahu k životnému prostrediu atď. Všetky námietky vo vzťahu k zásahom do životného prostredia stavebný úrad odmietol z dôvodu, že to bolo zhodnotené a riešené v predchádzajúcom posudzovaní vplyvov MVE na životné prostredie podľa zákona EIA, ktoré bolo ukončené právoplatným rozhodnutím. Tento názor je podľa žalobcov 2 až 5 v rozpore so zákonom, nakoľko nie je možné tvrdiť, že pripomienky k problematike ochrany životného prostredia boli vyriešené v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, pretože toto posudzovanie vôbec neprebehlo. Prebehlo iba tzv. zisťovacie konanie a v zmysle ustanovenia § 29 v tom čase platného zákona EIA, kde sa rozhodlo, že predmetná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona o EIA. Nie je preto podľa ich názoru možné akceptovať postup, kedy sa problematika ochrany životného prostredia, ktorá sa v územnom konaní musí zo strany stavebného úradu povinne riešiť, vyrieši odkazom na proces EIA, ktorý sa však vôbec neuskutočnil. Zisťovacie konanie nie je zjednodušeným procesom EIA. Jeho súčasťou je len zámer, ktorý je vstupným materiálom na spracovanie ďalšej dokumentácie potrebnej v procese EIA, ktorého súčasťou však nie sú ďalšie postupy procesu EIA, ktorým je navrhovaná činnosť detailne hodnotená. Poukázali aj na to, že predchádzajúce rozhodnutie zo zisťovacieho konania pre navrhovanú činnosť MVE Žiar nad Hronom bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici v sp. zn. 23S/77/2015 z 30.09.2015. V tomto rozsudku sa mimo iného uvádza, že neposudzovanie vplyvov na životné prostredie je výnimkou, ktorá môže byť pripustená len výnimočne za splnenia zákonom stanovených podmienok po vyhodnotení jednotlivých kritérií stanovených pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10. Nepripustiť posudzovanie navrhovanej činnosti podľa tohto zákona je výrazným zásahom do účelu zákona č. 24/2006 Z.z. vyplývajúceho z § 2. Ďalej žalobcovia 2 až 5 argumentovali tým, že rozhodnutie zo zisťovacieho konania z 03.02.2016 vydané po tomto rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sa len formálne vysporiadalo s požiadavkami súdu uvedenými v rozsudku, o čom svedčí, že príslušný orgán - Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie, po vrátení veci na ďalšie konanie súdom nezopakoval žiadne úkony zisťovacieho konania, nevykonal nové dokazovanie, ani nedal účastníkom konania možnosť sa vyjadriť k dôvodom uvedeným v rozsudku. Okresný úrad iba opätovne vydal rozhodnutie zo zisťovacieho konania v mierne pozmenenom znení, avšak s rovnakým výsledkom, a to, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať v zmysle zákona EIA. Jedinou zásadnou zmenou uvedeného rozhodnutia je skutočnosť, že vo výrokovej časti obsahuje podmienky pre výkon činnosti. Tieto podmienky sú však nevykonateľné a ustanovené bez právneho základu, keďže zákon EIA vo v tom čase platnom znení neumožňoval vo výroku rozhodnutia zo zisťovacieho konania uvádzať záväzné podmienky rozhodnutia (§ 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z.z., ktoré nadobudlo účinnosť dňa 14.06.2017). Žalobcovia 2 až 5 poukázali aj na ďalšie nedostatky v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z., ktorými podľa ich názoru rozhodnutie zo zisťovacieho konania trpí, vrátane toho, že podľa aktuálneho právneho stavu po novele účinnej od 01.01.2017 by MVE s parametrami ako je navrhovaná MVE Žiar nad Hronom bola už dnes povinne posudzovaná v kompletnom procese EIA. Ďalej žalobcovia 2 až 5 poukázali na aktualizáciu koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030 (AKHEP), ktorá bola schválená uznesením Vlády SR č. 12/2007 a ktorú považujú za záväzný a východiskový dokument pre využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov. Podľa tohto materiálu sú stanovené aj environmentálne požiadavky a všeobecné zásady a podmienky pre procesy prípravy, posudzovania, povoľovania, realizácie a prevádzkovania MVE. Podľa tohto materiálu sa pri každom konkrétnom projekte (navrhovanej činnosti) ukladá zabezpečiť dôsledné posúdenie vplyvov na životné prostredie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/52/EU o posudzovaní určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie a so zákonom č. 24/2006 Z.z. a ďalšími relevantnými predpismi tak, aby vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci a najlepších dostupných vedeckých poznatkov. V územnom rozhodnutí podľa ich názoru nie sú rešpektované požiadavky vo vzťahu k ochrane životného prostredia vyplývajúce z vládnej koncepcie AKHEP. V ďalšom žalobnom bode žalobcovia 2 až 5 namietali, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď za nevyhnutný podklad územného rozhodnutia nepovažoval právoplatné rozhodnutie podľa § 6 ods. 2 a § 40 zákona č. 543/2002 Z.z., pretože nemal právoplatne rozhodnuté v konaní podľa § 6 ods. 4 a § 40 tohto zákona, v ktorom bolo vydané len prvostupňové rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR a konanie ďalej prebieha. Toto konanie podľa názoru žalobcu malo byť považované za konanie o predbežnej otázke, čo je dôvodom na prerušenie konania v zmysle § 29 ods. 1 Správneho poriadku. Žalovaný pritom poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/10/20009 z 12.01.2010. Žalobcovia 2 až 5 ďalej namietali nezrozumiteľnosť, resp. zmätočnosť rozhodnutia o umiestnení stavby, pretože toto rozhodnutie pri umiestnení stavby MVE viackrát používa riečny kilometer 130,113 a zmätočne aj viackrát používa riečny kilometer 130,137. Zo spisu podľa jeho názoru nie je zrejmé, prečo sa má konať o umiestnení MVE na r.km 130,113, keďže ju umiestnil na r.km 130,137, pričom takýto posun v umiestnení stavby môže mať dopad na zákonné požiadavky vo vzťahu k usporiadaniu vlastníckych vzťahov podľa § 38 Stavebného zákona, ale aj dopad na starostlivosť o životné prostredie. O zmene umiestnenia stavby sa účastníci konania nemali možnosť vyjadriť, ani o ňom nevedeli. Stavba je podľa ich názoru umiestnená v rozpore s Územným plánom mesta Žiar nad Hronom, ktorý v regulatíve č. 1 § 22 na strane 11 uvádza, že je možné realizovať vodné dielo MVE Žiar nad Hronom na toku Hron v r.km 130,137. Predmetom ďalšieho žalobného bodu bola námietka nesprávneho právneho posúdenia postupu stavebného úradu v pochybnostiach či ide o líniovú stavbu, nakoľko vodná stavba MVE je stavba, ktorú povoľuje špeciálny stavebný úrad, to znamená Okresný úrad, odbor štátnej vodnej správy, iba ktorý, v súlade s § 139 ods. 4 Stavebného zákona je v prípade pochybností oprávnený rozhodnúť, či ide o líniovú stavbu. V tejto otázke je povinný mu postúpiť vec na rozhodnutie stavebný úrad konajúci o žiadosti o vydanie územného rozhodnutia v prípade akýchkoľvek pochybností, nielen v prípade pochybností na jeho strane. Podľa žalobcov 2 až 5 prvostupňový orgán postupoval v rozpore s § 139 ods. 4 Stavebného zákona. Žalobcovia samostatným bodom žaloby požadovali v súlade s § 27 ods. 1 SSP o preskúmanie skôr vydaného opatrenia verejnej správy, z ktorého prvostupňové rozhodnutie vychádza, a to opatrenia Okresného úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-BB-OSZP2-2016/009525-002 z 31.03.2016. Poukázali na ustanovenia § 16 ods. 6 písm. b/ Vodného zákona, na AKHEP str. 20 až 21 a uviedli, že podkladom územného rozhodnutia je aj stanovisko Výskumného ústavu vodného hospodárstva z primárneho posudzovania MVE Žiar nad Hronom zo dňa 04.06.2015, ktoré spracováva A.. C. I. v zmysle požiadaviek z AKHEP a kde sa konštatuje, že výstavbou MVE Žiar nad Hronom možno očakávať, že vplyv predpokladaných identifikovaných zmien v útvare povrchovej vody SKR0004 Hron, ktoré boli posúdené/vyhodnotené ako zmeny trvalé, bude významný do takej miery, že môže byť príčinou postupného zhoršovania jeho ekologického stavu, a to najmä v dôsledku kumulatívneho účinku všetkých hydromorfologických zmien z existujúcich a pripravovaných stavieb MVE na vodný útvar. Preto MVE Žiar nad Hronom je potrebné posúdiť podľa čl. 4.7 RSV (Rámcová smernica o vodách). Poukázali tiež na to, že podľa napadnutého opatrenia: „predložené posúdenie preukazuje opodstatnenie výnimky z dosiahnutia environmentálnych cieľov pre dotknutý vodný útvar povrchovej vody SKR0004“. Podľa názoru žalobcov je uvedené posúdenie § 16 ods. 6 písm. b/ Vodného zákona v napadnutom vyjadrení nezrozumiteľné, nepodložené a mätúce, nakoľko podmienky na uplatnenie postupu podľa tohto ustanovenia neboli splnené. Vo veci navyše konal orgán, ktorý na taký postup nebol v zmysle žiadneho z ustanovení vodného zákona oprávnený. Ďalej dôvodili, že zo strany 18 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa tam touto odvolacou námietkou zaoberalo, vyplýva, že stanovisko dotknutého orgánu štátnej vodnej správy podľa § 16 ods. 6 písm. b/ Vodného zákona nie je možné preskúmať a podľa názoru žalovaného orgánu nemajú účastníci konania, ktorí sú zároveň dotknutou verejnosťou možnosť namietať formu, spôsob ani obsah primárneho i následného posúdenia vykonaného v jeho zmysle. Takýto názor je podľa ich názoru v rozpore s Dohovorom o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (tzv. Aarhuský dohovor), ako aj s aktuálnou rozhodovacou praxou Súdneho dvora Európskej únie, na ktorú poukázal (C664/15 z 20.12.2017). Nakoľko sú žalobcovia organizáciami na ochranu životného prostredia vzťahujú sa na nich uvedený rozsudok, v zmysle ktorého majú právo napadnúť rozhodnutia vydané na základe smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23.10.2000. V závere navrhli, aby napadnuté a prvostupňové rozhodnutie boli zrušené a vec bola v celom rozsahu vrátená stavebnému úradu na nové konanie a súčasne navrhli, aby záväzné stanovisko Okresného úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-BB- OSZP2-2016/0009525/002 z 31.06.2016 bolo taktiež preskúmané. 6. K žalobe žalobcov 2 až 5 sa vyjadril žalovaný, ktorý k žalobným bodom tak, ako boli uvedené v podanej správnej žalobe uviedol, že podľa § 37 ods. 1 Stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Jediným záväzným podkladom na vydanie územného rozhodnutia z hľadiska priestorového a funkčného využitia územia je územný plán obce. Nesúhlasil s argumentáciou žalobcov o princípe vyššej právnej sily územného plánu VÚC, pretože pokiaľ ide o územný plán, tak záväznosť tohto dokumentu sa v zmysle § 37 ods. 1 Stavebného zákona vzťahuje výlučne k územnému plánu obce. Poukázal na to, že zosúladenie územného plánu obce s územným plánom regiónu je v originálnej kompetencii obce ako orgánu samosprávy a na túto činnosť stavebný úrad nemá žiadny vplyv a musí rešpektovať existujúci stav v platnom územnom pláne. Preto v danom prípade stavebný úrad vyhodnotil navrhovanú stavbu MVE Žiar nad Hronom ako súladnú s platným územným plánom mesta Žiar nad Hronom. Ďalej žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcov 2 až 5 týkajúcim sa rozhodnutia zo zisťovacieho konania a jeho nezákonnosti, resp. nepoužiteľnosti pre rozhodnutie o umiestnení stavby. Zisťovacie konanie podľa neho v zmysle § 3 písm. c/ zákona č. 24/2006 Z.z. spadá pod posudzovanie navrhovanej činnosti na životné prostredie, pričom stavebný úrad posudzoval navrhovanú stavbu z hľadiska starostlivosti o životné prostredie aj na základe iných zákonov, a to na základe zákona č. 364/2004 Z.z., zákona 543/2002 Z.z., zákona č. 79/2015 Z.z., ako aj zákona č. 137/2010 Z.z. a verejný záujem na úseku osobitných právnych predpisov bol v územnom konaní overený na základe súhlasných stanovísk dotknutých orgánov. Považuje tak za zavádzajúce tvrdenie žalobcov, že stavebný úrad nezabezpečil starostlivosť o životné prostredie. Rozhodnutie zo zisťovacieho konania sa stalo právoplatným a nebolo zrušené súdom, a preto je spôsobilým podkladom na vydanie územného rozhodnutia. Stavebný úrad nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť výsledok tohto konania. Poukázal na to, že novelizáciou zákona č. 24/2006 sa dosiahlo, aby výsledkom posudzovania vplyvov na životné prostredie bol konečný výstup a jeho vydaniu predchádza konanie za účasti zainteresovanej verejnosti. Následne vydané rozhodnutie sa stane právoplatným a potom je už očistené od prípadných nedostatkov a slúži ako riadny podklad pre vydanie územného rozhodnutia. Tento postup má zamedziť aj neustálemu spochybňovaniu zo strany účastníkov konania o tom, či malo byť vydané rozhodnutie zo zisťovacieho konania alebo malo byť vydané záverečné stanovisko k navrhovanej činnosti. Ochrana tohto záujmu používa dvojitú ochranu na úkor ostatných oblastí verejných záujmov vymedzených v § 126 Stavebného zákona. K žalobnej námietke týkajúcej sa toho, že územné rozhodnutie nemalo byť vydané skôr, než sa rozhodne o námietke podľa § 103 ods. 6 zákona č. 543/2002, o ktorej ešte doposiaľ nebolo rozhodnuté uviedol, že účelom územného konania je umiestniť stavbu na pozemku za dodržania podmienok verejného záujmu, ktorý sledujú dotknuté orgány. Samotné rozhodnutie o umiestnení stavby nezakladá oprávnenie stavebníka realizovať stavbu na vymedzenom území. Podrobnejšie formy a rozsah stavebnej činnosti je známy až z projektovej dokumentácie v stavebnom konaní, v ktorom sa taktiež overuje verejný záujem na základe stanovísk dotknutých orgánov. Orgán ochrany prírody a krajiny je dotknutým orgánom v územnom, ako aj v stavebnom konaní, pričom v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. tento orgán upozorní v územnom konaní vo svojom stanovisku, že činnosťou, ku ktorej dá vyjadrenie môže dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu. Na uskutočnenie tejto činnosti je potrebný súhlas orgánu ochrany prírody, teda zákon súhlas orgánu ochrany prírody vyžaduje k uskutočneniu činnosti, t.j. v danom prípade k realizácii stavby a tú je možné uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 543/2002 na zmenu stavu mokrade sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody okrem vykonania týchto činností správcom vodného toku v súlade s osobitným predpisom a poukázal na to, že ide o činnosť, teda o realizáciu stavby, ktorá však neznamená, že ide o umiestnenie stavby. Stavebný úrad umiestnil stavbu s názvom „Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom r.km 130,113“ a vymedzil územie na navrhovaný účel podľa § 39 ods. 1 Stavebného zákona s opisom územia a to tak, že uviedol nad rámec zákona aj parcelné čísla pozemkov s uvedením riečneho kilometra kde bude stavba umiestnená. Teda výrok obsahuje náležitosti v zmysle § 4 ods. 1 písm. b/ a c/ vyhlášky č. 453/2000 Z.z. V žiadnom prípade nedošlo k posunu stavby tak, ako to namietajú žalobcovia 2 až 5, pretože bolo rozhodnuté o umiestnení stavby v súlade s návrhom na vydanie územného rozhodnutia, resp. z predloženej dokumentácie. Nesúhlasil ani s námietkou, že nejde o líniovú stavbu a poukázal na to, že podľa § 139 ods. 4 Stavebného zákona ide o líniovú stavbu, pričom nemal o tom žiadnu pochybnosť. Postup podľa § 139 ods. 4 Stavebného zákona sa uplatňuje len vtedy, keď má stavebný úrad o tomto pochybnosť, čo sa v danom prípade nestalo. Poukázal tiež na to, že pokiaľ by stavebný úrad z dôvodu, že sa nejedná o líniovú stavbu nedoručoval písomnosti verejnou vyhláškou, nemohla by si ani zainteresovaná verejnosť uplatniť svoje práva v územnom konaní. K návrhu na preskúmanie predtým vydaného opatrenia Okresného úradu Banská Bystrica uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcov o tom, že účastníci konania, ktorí sú zároveň dotknutou verejnosťou nemajú možnosť namietať formu, spôsob ani obsah primárneho i následného posúdenia vykonaného v zmysle § 16 ods. 6 písm. b/ Vodného zákona, pretože takýto názor žalovaný v rozhodnutí vôbec nevyslovil a ide o subjektívnu interpretáciu žalobcov. Žalovaný uviedol, že účastníci konania majú v územnom konaní možnosť dosiahnuť zmenu obsahu záväzného stanoviska dotknutého orgánu tak, že voči jeho obsahu, s ktorým nesúhlasia uplatnia námietky a stavebný úrad potom vykoná postup podľa § 140b ods. 5 Stavebného zákona a to znamená, že majú podľa jeho názoru možnosť namietať obsah záväzného stanoviska. Navrhol žalobu zamietnuť. Vyjadrenia žalobcov a ďalších účastníkov konania 7. Ďalší účastník konania GENERAL TRUCKING, a.s., Žiar nad Hronom vo vyjadrení k žalobe uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom žalobcov, že napadnuté rozhodnutie ako aj konania, ktoré mu predchádzali majú zásadné formálne a procesné vady a sú nezákonné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Mal za to, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán sa nedôsledne vysporiadali s námietkami účastníkov konania a nevykonali nimi navrhované dokazovanie, na ktorého vykonanie boli v zmysle správneho poriadku povinní. Ďalej mal za to, že žalovaný, ako aj prvostupňový orgán sa dôsledne neriadili ustanoveniami § 37 ods. 2 a § 38 Stavebného zákona. Stotožnil sa so žalobcami, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné, pretože neobsahujú akým spôsobom sa správne orgány vysporiadali s jednotlivými námietkami. Záverom navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. 8. Žalobca 1. v replike uviedol, že jeho úmyslom v danom prípade nebolo napádanie rozsahu zhrnutia jeho námietok, ale poukázanie na nepomer tohto zhrnutia s textom, v ktorom sa žalovaný s týmito námietkami vysporiadal (pol strany). Zopakoval, že žalovaný sa s väčšinou námietok nevysporiadal vôbec, resp. s niektorými sa vysporiadal nedostatočným alebo nezrozumiteľným spôsobom. Poukázal pritom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09-70 z 26.01.2010. K argumentácii žalovaného, že stavba bola umiestnená na základe projektovej dokumentácie vypracovanej odborne spôsobilou osobou a že projektant zodpovedá za súlad projekčných riešení s verejným záujmom ochraňovaným stavebným zákonom uviedol, že v územnom konaní nerozhoduje projektant ale rozhodujú správne orgány, a teda posúdenie návrhu nie je možné nahradiť odkazom na to, že projektová dokumentácia bola vypracovaná odborne spôsobilou osobou. Správny orgán je povinný návrh posudzovať a nie naň odkazovať. Súhlasil so žalovaným, že stavebný úrad nemá právo nariaďovať iné projekčné riešenia, avšak má povinnosť navrhnuté projekčné riešenie posudzovať. V prípade, ak zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s územnými plánmi a inými podkladmi podľa § 37 ods. 1 Stavebného zákona s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi, je povinný návrh zamietnuť. Obdobne má postupovať aj v prípade, ak navrhovateľ nemá k pozemku vlastnícke alebo iné právo. K umiestneniu stavby uviedol, že skutočnosť, že stavba MVE Žiar nad Hronom má byť umiestnená v r.km 130,113 na rieke Hron sa uvádza nielen v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového orgánu, ale aj v podmienkach pre umiestnenie stavby vo výroku rozhodnutia a tiež na všetkých dokumentoch v rámci prvostupňového konania, vrátane oznámenia o začatí územného konania, zápisnice z ústneho pojednávania. Rovnako z návrhu na vydanie územného rozhodnutia vyplýva tiež len r.km 130,113, pričom r.km 130,137 tam nie je ani len spomenutý. Vzhľadom na to, že vo výroku rozhodnutia je uvedené umiestnenie MVE Žiar nad Hronom v r.km 130,137 a v podmienkach pre umiestnenie stavby, ktoré sú taktiež záväzné je uvedený v r.km 130,113, rozhodnutie je zmätočné. Stavebný úrad konal nad rámec zákona ak uviedol vo výroku rozhodnutia aj parcelné čísla pozemkov, pretože v zmysle § 4 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 453/2000 Z.z. v územnom rozhodnutí stačí uviesť len opis územia. Nesúhlasil s názorom žalovaného ohľadom rozsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Podľa žalobcu 1. je správny orgán povinný nielen dostatočným spôsobom sa vysporiadať s odvolacími dôvodmi účastníkov konania, čo žalovaný neurobil, ale tiež je povinný uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval. Žalobca 1. zotrval na nemožnosti koordinácie stavebných prác oboch elektrární ako sa vyjadril v žalobe, nakoľko MVE Lutila je už postavená. Žalobca 1. považoval výklad § 39 ods. 1 Stavebného zákona žalovaným za rozporný so Stavebný zákonom ako aj s logikou, pretože ak by zákonodarca nemal záujem na tom, aby stavebný úrad v územnom konaní sa zaoberal aj problematikou životného prostredia, tak by to v ustanoveniach § 39 ods. 1 a § 39a ods. 2 Stavebného zákona neuvádzal. V tejto súvislosti podotkol, že povinnosť stavebného úradu uviesť v podmienkach na umiestnenie stavby podmienky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov vyplýva z § 39a ods. 2 písm. d/ a nie z písm. a/ Stavebného zákona. Zotrval na názore, že k posúdeniu líniovej stavby MVE Žiar nad Hronom nikdy nedošlo, pretože z pohľadu ochrany životného prostredia otázka, či ide o bežnú stavbu alebo o líniovú stavbu je podstatná, a preto zotrval na názore, že v danom prípade došlo k porušeniu nielen § 39 ods. 2 a § 140c Stavebného zákona, ale aj zákona č. 24/2006 Z.z. 9. Z vyjadrenia ďalšieho účastníka Hydro Company, s.r.o. vyplýva, že napadnuté rozhodnutie považuje za správne po právnej i skutkovej stránke, o čom svedčí obsah administratívneho spisu. Žalobné námietky považoval za nepodložené a neurčité. Odôvodnenie, ako aj procesný postup žalovaného označil plne legitímny a nevidel žiadne pochybenia žalovaného, resp. prvostupňového orgánu pri doručovaní rozhodnutia. Vzhľadom na obsah administratívneho spisu treba podľa jeho názoru mať na zreteli, že zámer účastníka konania spĺňa kritériá zákona a obsahuje všetky povinné náležitosti. Dôležité je podľa neho vnímať podklady a odkazy na iné rozhodnutia a stanoviská dotknutých orgánov, najmä nadregionálneho významu, ktoré posilňujú postavenie navrhovanej činnosti nad subjektívny záujem a objektivizujú postup hodnotených vplyvov na životné prostredie ako dostatočne podložený. Napadnuté rozhodnutie je preto potrebné vnímať v súvislostiach a nie izolovane od jeho podkladov. Správny orgán podľa jeho názoru reagoval na námietky zodpovedajúcim spôsobom, nakoľko námietky majú charakter upozornenia na diskrepanciu stanovísk Ministerstva životného prostredia vo vzťahu k náležitému zisťovaniu - prieskumu územia. Žalobné dôvody podľa neho nepredstavujú nóvum oproti odvolaciemu konaniu a v jednotlivých bodoch obdobne ako v odvolaniach žalobcovia uvádzajú svoje námietky a výhrady, ktoré však nie sú dané. Práve s odkazom na vyjadrenie žalovaného súhlasil s tým, že odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia v tomto smere vyčerpalo všetky body merita veci a riadne odôvodnilo výrok rozhodnutia po všetkých stránkach. Žaloba podľa názoru ďalšieho účastníka podsúva súdu názor, že akékoľvek rozhodnutie v danej veci bude nesprávne, pokiaľ dôjde k zmene jestvujúceho stavu, čo je trvalo neudržateľný záver. Stanoviská dotknutých orgánov sú v zmysle právnej úpravy považované za súhlasné, a to aj po opätovnom prehodnotení, čo vytvára konštrukciu dostatočne chrániacu príslušné zložky životného prostredia, zákonnosť rozhodnutia i postupu v konaní žalovaným. Pokiaľ ide o žalobným dôvod ohľadne umiestnenia stavby, podľa neho sa jedná o subjektívne, ničím nepodložené názory, pretože projektová dokumentácia MVE Žiar nad Hronom r.km 130,113 bola nazvaná podľa staničenia osi obežného kolesa turbíny a podľa jej názvu bol podaný návrh na územné konanie. Z obsahu projektovej dokumentácie je zrejmé, že sa jedná o MVE osadenú na r.km 130,137 a tak sa k dokumentácii vyjadrovali aj jednotlivé inštitúcie a orgány štátnej správy. Technické parametre, riečne kilometre, výroba, spád, výkon, prietoky prislúchajúce k jednotlivým profilom príloh sú orientačného charakteru a budú upresnené až po optimalizácii využitia hydroenergetického potenciálu konkrétneho projektu. Optimalizácia konkrétneho projektu nastáva počas prípravy projektovej dokumentácie pre jednotlivé konania, ktoré už sú detailne rozpracované aj pre jednotlivé stavebné objekty. Presné umiestnenie hate v rámci projektu MVE je súčasťou upresňovaného technického riešenia. V závere konštatoval, že rozhodnutie z pohľadu preskúmateľnosti predstavuje po stránke obsahovej dostatočný podklad pre vyhodnotenie správnej úvahy správneho orgánu pri použití právnych predpisov a zistenom skutkovom stave, pričom poukázal na judikatúru ohľadom úlohy súdu pri výkone správneho súdnictva, ako aj k preskúmavaniu správnej úvahy. Konkrétne upriamil pozornosť na to, že správna úvaha je v súlade so zákonom vtedy, ak závery správneho orgánu sú logické, neodporujú skutkovým zisteniam a sú odôvodnené (Najvyšší súd SR sp. zn. 8Sžh/2/2010, resp. 8Sžo/163/2010 R 27/2012). Prejednávaná vec podľa jeho názoru tieto atribúty spĺňa. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/95/2007 z 30.01.2008, podľa ktorého konajúci súd nie je povinný dať odpoveď na všetky vznesené námietky, či už zo strany žalobcu alebo žalovaného, pokiaľ tieto nemajú podstatný význam pre rozhodnutie konajúce súdu vo veci samej a ich prípadné zodpovedanie by rozhodnutie konajúceho súdu nijakým spôsobom neovplyvnilo, nakoľko tento bez dôvodných pochybností dospel na základe iných skutočností, či dôkazov k jednoznačnému záveru, ako vo veci rozhodnúť. Poukázal tiež na to, že zákon č. 24/2006 pozná tzv. povinné posudzovanie, ale i tzv. zisťovacie konanie ohľadne toho, či sa má záver posudzovať, a preto nemožno abstrahovať od výsledkov zákonne prebiehajúceho zisťovacieho konania a výsledkov právoplatne získaných v iných konaniach. 10. Žalobcovia 2 až 5 sa vo vyjadrení stotožnili v plnej miere so žalobnými bodmi žalobcu 1 a odkázali na žalobné dôvody uvedené vo vlastnej podanej správnej žalobe. Názory vo vyjadrení žalovaného považovali za formalistický, účelový a postup vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú presvedčení o tom, že v prípade, ak má byť splnená povinnosť uvedená v správnom poriadku zistiť úplne skutočný stav veci a ak pri tom správne orgány musia vychádzať zo všetkých dostupných podkladov, ktoré mu skutočný stav veci objasnia, nemôžu v územnom konaní ignorovať územnoplánovaciu dokumentáciu regiónu, ktorá je navyše schválená formou všeobecne záväzného právneho predpisu. Opätovne zdôraznili, že územnoplánovacia dokumentácia regiónu sa týka otázok regionálneho charakteru, ktoré územný plán obce ani nemôže obsahovať. V danom prípade ide o zachovanie turistickej atraktivity vodnej cesty na rieke Hron, ktorá preteká územím celého Banskobystrického kraja. Poukázali na skutočnosť, že vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia sa pre umiestňovanú stavbu uvádza údaj, že stavba sa umiestňuje na 130,113 r.km, ale rovnako sa vo výrokovej časti výslovne uvádza, že stavba sa umiestňuje aj na 130,137 r.km. Takýto výrok je podľa ich názoru zmätočný a neurčitý a nezákonný. 11. Ďalší účastník - Občianske združenie Hron pre slobodné rieky sa vo vyjadrení zhodol s tvrdením žalobcov, že rozhodnutie stavebného úradu o umiestnení stavby bez posúdenia zámeru podľa zákona č. 24/2006 Z.z. v procese EIA bolo vydané v rozpore so zákonom. Týka sa to predošlých činností týchto orgánov vo vzťahu k zámeru „Vodné dielo Žiar nad Hronom“ z roku 1995 (zámer predložili Slovenské elektrárne, a.s. a neskôr bol prevzatý Vodnými elektrárňami Trenčín, š.p.) a zámeru činnosti na MVE na Hrone v lokalite Šášovské podhradie. Vtedy bol predložený zámer na „Vodné dielo Žiar nad Hronom“, ktorý bol posudzovaný podľa zákona č. 127/1994 Z.z. a po jeho posúdení bolo vydané dňa 28.01.1997 záverečné stanovisko č. 137/1997, ktoré bolo 3x predlžované a jeho platnosť skončila v roku 2012. Okresný úrad v Žiari nad Hronom, odbor životného prostredia vydal dňa 28.07.1998 územné rozhodnutie o umiestnení stavby „Vodné dielo Žiar nad Hronom“, ktoré Krajský úrad v Banskej Bystrici 2x zrušil. Ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 2Sžo/43/2015 z 18.11.2015, podľa ktorého zákon č. 127/1994 Z.z. a počnúc od 01.02.2006 ani zákon č. 24/2006 Z.z. upravujúci proces posudzovania predpokladaných vplyvov navrhovaných činností na životné prostredie neobmedzoval, ani neobmedzuje platnosť takého typu rozhodnutia ministerstva. Rovnako rozhodlo aj ministerstvo. V prípade MVE Žiar nad Hronom jedným z hlavných dôvodov neposudzovania zámerov podľa tohto zákona bolo, že zámer už bol pred tým v roku 1994 - 1996 posúdený podľa platného zákona č. 127/1994 Z.z. so súhlasným záverečným stanoviskom. Ak by mal byť spisový materiál kompletný, mal by byť aj tento spisový materiál súčasťou spisu stavebného úradu. Stavebný úrad akceptoval rozhodnutie zo zisťovacieho konania z 03.02.2016 o tom, že navrhovaná činnosť MVE Žiar nad Hronom sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. napriek tomu, že mal vedomosť o právoplatnom rozhodnutí MŽP SR zo zisťovacieho konania podľa zákona č. 127/1994 Z.z. z roku 1995 o tom, že zámer tejto činnosti sa má posudzovať podľa zákona. Pretože vo veci už bolo právoplatne rozhodnuté a nové rozhodnutie tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci, došlo k porušeniu všeobecných procesných podmienok a stavebný úrad ako príslušný správny orgán mal povinnosť konanie o umiestnení stavby zastaviť. Ak tak neurobil, mal tak urobiť žalovaný ako odvolací orgán, ktorému tieto skutočnosti preukázal. 12. Ďalší účastník Združenie domových samospráv predložilo vyjadrenie z 16.09.2018, ktorým nahradilo všetky predchádzajúce vyjadrenia v predmetnej veci. Podľa jeho názoru v napadnutom rozhodnutí absentuje akékoľvek uvedenie úvah správneho orgánu, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov, pričom poukázal na viaceré rozsudky najvyššieho súdu ohľadom odôvodnenia rozhodnutia. Odvolací orgán sa podľa neho s argumentami žalobcov nijakým spôsobom nevysporiadal a nevysporiadal sa ani s vadami prvostupňového rozhodnutia, najmä s nedostatočným odôvodnením. Poukázal na to, že žiadnym spôsobom nie je možné odvodiť, že projekt a stanovisko projektanta má vlastnosti záväzného stanoviska podľa § 140b Stavebného zákona, ktoré je pre stavebný úrad záväzné a na ktoré musia prihliadať. Vo veci boli stanoviská dvoch odborne spôsobilých osôb, pričom podľa § 4 ods. 2 Správneho poriadku majú všetci účastníci konania rovnaké procesné postavenie a nemôže sa teda prikloniť na stranu projektanta predmetnej stavby. Podľa judikátu Najvyššieho súdu SR 6Sžp 6/2011 z 28.03.2012 Stavebnému úradu neprináleží bez vykonania kontrolného znaleckého dokazovania zameraného na odstránenie rozporov už podaných znaleckých posudkov vyhodnotiť znalecký posudok ako nesprávny a následne ho nahradiť vlastným posúdením skutočností z odbornej stránky. Stavebný úrad nemal medzi takýmito stanoviskami rozhodovať ako nezávislý arbiter vlastným úsudkom, ale výlučne zabezpečením tretieho nezávislého posúdenia spornej otázky. Stavebný úrad nevykonával svoje kompetencie, pretože nevykonal overenie skutočností podstatných pre vydanie územného rozhodnutia podľa § 37 Stavebného zákona a zároveň si v rozpore s § 32 Správneho poriadku nezabezpečil potrebné podklady pre rozhodnutie. Poukázal tiež na názor, že ak sa stavebný úrad nezaoberá námietkami, návrhmi dôkazov a vyjadeniami účastníkov konania podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku tak postupoval v rozpore s týmto ustanovením a to samo o sebe je dôvodom na zrušenie takéhoto rozhodnutia. Žiadal vypočuť ako svedkov pracovníkov stavebného úradu pre podozrenie z neúplnosti a následného dopĺňania administratívneho spisu. Podľa § 137 ods. 1, 2 Stavebného zákona je rozhodnutie v rozpore so zákonom, ak sa stavebný orgán v rámci konania podľa stavebného zákona nevysporiadal s občianskoprávnou námietkou týkajúcou sa iného práva k pozemku. Mal za to, že viaceré námietky žalobcu mali charakter občianskoprávnej námietky, avšak stavebný úrad postupoval spôsobom, ktorý nie je v súlade so zákonom. Vyjadrenie súladu s územným plánom nie je vyjadrením podľa § 126, § 140a, resp. § 140b Stavebného zákona a nie je pre rozhodnutie stavebného úradu záväzné, ale je len jedným zo stanovísk, ktorým sa musí zaoberať stavebný úrad a v rozhodnutí ho zohľadniť. Jedným z ústavných práv účastníka konania je vlastnícke právo, ktoré požíva ochranu podľa čl. 20 Ústavy, ale aj ďalšie ústavné právo, ktorým je právo na životné prostredie podľa čl. 64 a 65 Ústavy SR. Všeobecným právom je aj právo na spravodlivý proces podľa čl. 46 Ústavy SR, ako aj povinnosť orgánov interpretovať a aplikovať Ústavu v súlade s Ústavou SR podľa čl. 152 ods. 4. Napadnuté rozhodnutie je v rozpore s územným plánom Banskobystrického samosprávneho kraja, s VZN, ktorým bol územný plán schválený. Napadnuté rozhodnutie narúša právnu istotu účastníkov konania a zásadu legitímnych očakávaní, nakoľko ustanovuje práva a povinnosti odchyľujúc sa od všeobecného záväzného normatívneho aktu, ktorým je VZN Banskobystrického kraja vyhlasujúce územný plán.. Ďalej sa Združenie domových samospráv stotožnilo so žalobným dôvodom, že výrok prvostupňového rozhodnutia je zmätočný, nakoľko umiestnil danú stavbu na dvoch riečnych kilometroch. Ďalej poukázal na to, že v územnom konaní sa rozhoduje o tom, či na danom mieste v priestore bude umiestnená stavba alebo strom a je zrejmé, že tam nemôžu byť oba súčasne. Ak teda stavebný úrad umiestnil stavbu aj bez súhlasu na výrub, konal bez požadovaného záväzného stanoviska a zároveň v rozpore s princípom legitímnych očakávaní. Záujem ochrany drevín sledujú orgány ochrany prírody, ktoré o tom rozhodujú výrubovým povolením, ktoré nebolo. Ďalej namietal, že v danom prípade sa jedná o vodnú stavbu a nie líniovú stavbu, na ktorú sa vzťahuje osobitný vodný zákon, pre ktorú stavbu je v stavebnom konaní príslušný špeciálny stavebný úrad štátnej vodnej správy. Územné rozhodnutie musí teda obsahovať všetky náležitosti podľa vodného zákona podstatné pre rozhodnutie. Pre územné rozhodnutie, ktoré sa v zmysle vodného zákona nebude dať realizovať je nezákonné v dôsledku nedostatočného zváženia vplyvov na životné prostredie, ako aj zohľadnenia oprávnených záujmov iných osôb. Vzhľadom na to si mal stavebnú úrad vyžiadať stanovisko podľa § 139 ods. 4 Stavebného zákona. Záverom ďalší účastník žiadal napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie stavebného úradu o umiestnení stavby zrušiť a vec vrátiť stavebnému úradu na nové konanie. 13. Ďalší účastník Hydro Company, s.r.o. v duplike nesúhlasil s vyjadreniami žalobcov 1 a žalobcov 2 až 5 k vyjadreniu žalovaného, ktoré považoval za správne, ako aj napadnuté rozhodnutia považoval za zákonné. Vyjadrenia žalobcov považoval za zavádzajúce, pretože ide o vyjadrenia nad rámec žalobných dôvodov, a preto nevidel žiadny dôvod pre dokazovanie v tomto smere. Argumentáciu žalobcov ohľadne umiestnenia stavby na konkrétnom riečnom kilometre považoval za byrokratickú a formalistickú, pretože z dokumentácie predloženej v konaní a slúžiacej ako podklad k územnému rozhodnutiu je jasné, že umiestnenie (poloha) stavebných objektov sa nijako nemenila a výkresy jasne určujú, kde tieto stavebné objekty budú stáť. Nie je mu zrejmé, akú vlastnú posudzovaciu činnosť by mal žalovaný, resp. prvostupňový orgán vykonávať, naopak i tieto sú povinné rešpektovať uvedené stanoviská, pretože oni samotné sú výsledkom posudzovania. Čiže všetky stanoviská boli kladné, nedochádzalo ani k diskrepancii, kedy bolo úlohou správneho orgánu stanoviská zjednocovať alebo žiadať ich prehodnotenie. Extenzívne vykladanie právomoci nemá oporu v platnej právnej úprave a naviac je v rozpore s princípom správneho konania, pretože by mohlo znamenať ignoranciu odborných záverov dotknutých orgánov v podobe záväzného stanoviska na úkor nepodložených tvrdení konajúceho orgánu, ktoré by sa však javili ako výsledok vlastného skúmania. Jedná sa tak podľa neho o absolútne irelevantnú námietku. Doručovanie verejnou vyhláškou považoval za správne a zaručujúce práva všetkých účastníkov. Územné rozhodnutie v preskúmavanej veci nemohlo byť vydané na základe územného plánu veľkého územného celku, pretože obec - Mesto Žiar nad Hronom malo vypracovaný územný plán, ktorý je podľa § 37 ods. 1 Stavebného zákona podkladom rozhodnutia o umiestnení stavby. Aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp.zn. 8Sžo/14/2008 jednoznačne konštatoval, že záväzným podkladom, z ktorého sa vychádza pri vydávaní územného rozhodnutia je územný plán obce alebo zóny. Keďže jeho existencia je aj v tomto prípade nesporná, ďalší účastník nevidí žiadny dôvod pre odklon od tejto judikatúry a od znenia právnej normy § 37 ods. 1 Stavebného zákona. Územný plán regiónu obsahuje zásady a regulatívy štruktúry osídlenia a územný plán obce už stanovuje využívanie jednotlivých plôch obce. Rozdiel z hľadiska využitia územného plánu regiónu a územného plánu obce vyplýva z vykonávacej vyhlášky č. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej činnosti, kde podľa § 11 ods. 6 písm. c/ sa do záväznej časti územného plánu regiónu začleňujú zásady a regulatívy verejného, dopravného a technického vybavenia. Na rozdiel od územného plánu obce, kde sa podľa § 12 ods. 6 písm. d/ už stanovujú zásady a regulatívy umiestnenia verejného, dopravného a technického vybavenia územia. A práve konkrétne umiestnenie je v tomto prípade rozhodujúce, pretože sa jedná o konkrétny prvok, zatiaľ čo pri územnom pláne regiónu sa jedná len o všeobecný prvok. Územný plán VÚC teda nie je vo vzťahu k umiestneniu dopravného vybavenia vôbec určený, k tomu je určený územný plán obce. 14. Žalobca 1 sa na nariadenom pojednávaní pridržiaval žalobných dôvodov uvedených v písomnej žalobe. Následne zdôraznil v písomnej žalobe uplatnené dôvody nezákonnosti všeobecne a konkretizoval žalobný dôvod nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že žalovaný sa nezaoberal posúdením dôsledku umiestňovanej stavby na susedné stavby, najmä na MVE Lutila. Pokiaľ by sa žalovaný a stavebný úrad touto otázkou zaoberali, tak by musel zistiť, že pri tých parametroch, ktoré má umiestnená stavba MVE Žiar nad Hronom stavba žalobcu 1 zničená. Napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávne a nedostatočne zisteného skutkového stavu, keď vychádza z toho, že MVE Lutila ešte nie je postavená, pretože toto nie je pravda. V prípade potreby navrhuje vykonať ohliadku, pretože táto stavba je už dostavaná tak, ako uvádza v žalobe, je potrebné uložiť do rieky len oceľovú klapku. Ďalej zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie nemohlo byť v súlade s obsahom spisu, pretože žalovaný nemal pri rozhodovaní k dispozícii celý obsah spisu ako uvádza v žalobe s tým, že navrhol, aby súd vykonal dokazovanie listom mesta Žiar nad Hronom, ktorý predložil. Právny zástupca žalobcu 1 čítal z tohto listu, že fotokópie ostatných listinných materiálov odovzdanej dokumentácie boli zaslané 11.04.2018 Okresnému úradu Banská Bystrica a ostatné listinné materiály neboli podkladom pre rozhodnutie, nakoľko sa týkali komunikácie medzi žalobcom a inými správnymi orgánmi. Išlo o listiny, ktoré boli prílohou vyjadrenia žalobcu k ústnemu konaniu v prvostupňovom konaní. Žalobcovia 2 až 5 zotrvali na podanej žalobe a žiadali zrušiť tak napadnuté, ako aj prvostupňové rozhodnutie. Žalobca 1 navrhol vykonanie dokazovania ohliadkou stavby MVE Lutila na svoje tvrdenie, že ide o stavbu postavenú a to bude dôkaz o tom, že rozhodnutie je nezákonné, pretože stavebný úrad v rozhodnutí uviedol, že má dôjsť ku koordinácii stavieb. Navrhol ďalej vykonanie dôkazu výsluchom svedka, resp. obidvoch navrhnutých svedkov (projektantov) na svoje tvrdenie, že prevádzkovými poriadkami nie je možné upravovať prevádzkovú hladinu MVE žalobcu 1, pretože parameter je uvedený v stavebnom povolení a ten žalobca musí dodržať. 15. Žalovaný odkázal na písomné dôvody napadnutého rozhodnutia a vyjadrenia k žalobe. Zdôraznil, že stavba bola napadnutým rozhodnutím umiestnená v súlade so zákonom a pokiaľ ide o chýbajúce stanovisko, ktoré namieta zástupca žalobcov 2. až 5., tak takéto nebolo v konaní o územnom rozhodnutí potrebné, pretože ide o stanovisko alebo súhlas, ktorý je potrebný až pri povoľovaní činnosti, čiže netýka sa tohto konania vôbec. Ďalej uviedol, že žalobné námietky o tom, že nebol posúdený dopad umiestňovanej stavby na stavbu žalobcu 1 nie sú dôvodné, pretože tento dopad posudzovaný bol a po posúdení odborníkov bolo konštatované, že je možné žalobcom 1 tvrdené dopady eliminovať prevádzkovými a manipulačnými poriadkami. K žalobným námietkam žalobcu 1 o neúplnom spise uviedol, že tieto neboli dôvodné, pretože žalovaný sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu a v tom administratívnom spise je zmienka stavebného úradu o obsahu listín, ktoré žalobca pripojil k svojmu vyjadreniu k ústnemu konaniu. Je faktom, že tieto listiny neboli súčasťou správneho spisu, avšak z tej listiny žalovaný zistil, že nešlo o listiny, ktoré by mohli byť podkladom tohto rozhodnutia a následne, keď mu boli po vydaní rozhodnutia tieto listiny v apríly doručené prvostupňovým orgánom, tento záver si z obsahu týchto listín potvrdil. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 16. Ďalší účastník GENERAL TRUCKING, a.s. sa v plnom rozsahu držal žalobných bodov uplatnených žalobcami a žiadal, aby súd pre nezákonnosť tak prvostupňové, ako aj napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Ďalší účastník Hydro Company, s.r.o., zotrval na písomnom vyjadrení k podanej žalobe. Podľa neho je rozhodnutie v súlade so zákonom a v súlade s Územným plánom Mesta Žiar nad Hronom. Nesúhlasil so žalobnými námietkami, ktoré boli uplatnené len všeobecne, nekonkrétne a nie sú dôvodné. Predovšetkým napadnuté rozhodnutie v žiadnom prípade nie je v rozpore ani s územným plánom vyššieho územného celku, pretože podľa toho regulatívu 7.2.14 je možné stavbu umiestniť na mieste kde bola umiestnená, nakoľko nejde o podmienky, ktoré by boli kumulatívne, ale stačí, že jedna z tých podmienok tam uvedených je splnená. Umiestnená stavba podľa neho bola posudzovaná z hľadiska vplyvov na stavbu MVE Lutila, pretože ako vyplýva z obsahu prvostupňového rozhodnutia, ako aj z napadnutého rozhodnutia, týmito vplyvmi sa správny orgán zaoberal a keďže nejde ešte o dokončenú stavbu stanovil, že budúce vzťahy bude potrebné upraviť potom manipulačnými a prevádzkovými poriadkami. Na ilustráciu uviedol, že nič nebráni tomu, aby na rieke bola kaskáda vodných elektrární. Poukazuje na Vážsku kaskádu, kde je tak isto asi 9 elektrární, ktoré upravujú hladinu koordinovane tak, ako je to stanovené v ich prevádzkových a manipulačných poriadkoch. Tak isto by sa žalobca mohol domnievať, že jeho elektráreň zničí MVE Hronská Dúbrava, ale v skutočnosti to tak nie je. Pokiaľ žalobcovia namietali, že nebolo prihliadnuté na negatívne vplyvy umiestňovanej stavby na životné prostredie, tak tieto námietky nie sú dôvodné, pretože žalobca k svojej žiadosti o územné rozhodnutie pripojil súhlasy všetkých zainteresovaných orgánov, ktoré boli preverené ich nadriadenými orgánmi a pritom všetky tieto odborné orgány dali súhlasné stanovisko a preto je námietka v rozpore s obsahom správneho spisu. Každá MVE má vplyv na životné prostredie, ale nie v takom negatívnom rozsahu, aby ju nebolo možné povoliť. Práve na to sú tieto stanoviská. Žalobca prešiel konaním EIA, výsledkom ktorého bolo, že jeho stavba sa nebude posudzovať a toto rozhodnutie je právoplatné, takže žiadne zásadné negatívne vplyvy nemôže mať. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že s ich námietkami sa správny orgán v tomto smere nevysporiadal, z rozhodnutia vyplýva, že sa s týmito námietkami vysporiadal. Ani jeden oprávnený orgán nedal negatívne stanovisko k žalobcom navrhovanej stavbe. Žalobca splnil všetky podmienky, ktoré od neho vyžaduje zákon a preto žalovaný musel rozhodnúť tak ako rozhodol. Podľa jeho porozumenia prvostupňovému rozhodnutiu bola stavba umiestnená na riečnom kilometri 130,137. Nebola vôbec nijakým spôsobom posunutá, pretože i keď sa nazýva, že ide o Malú vodnú elektráreň na riečnom kilometri 130,113, ide o to, že na riečnom kilometri 130,113 je os turbíny, to znamená, že nedošlo k žiadnemu posunutiu stavby oproti žiadosti tým, že bola umiestnená na riečnom kilometri 130,137. Ako grafickú prílohu rozhodnutia označil výkres zo správneho spisu označený ako MVE Žiar nad Hronom projekt pre územné rozhodnutie (2014), ktorý bol prílohou návrhu na vydanie rozhodnutia a nazýva sa „Situácia širších vzťahov“. Ďalej argumentoval, že nie je dôvodný žalobný bod, podľa ktorého nebola posudzovaná tá istá stavba, ktorá bola umiestnená, pretože tá stavba nie je daná pozemkami tak ako to tvrdí žalobcovia 2 až 5, ale je daná umiestnením na rieke. Poukázal na to, že aj keby išlo o nejaký posun, je to 24 metrov, ktorý nemôže mať nijaký vplyv na parametre elektrárne, ani na životné prostredie, pretože stavba je projektovaná na vzdutie hladiny v dĺžke troch kilometrov a tam 24 metrov nemôže robiť žiaden rozdiel. V danom prípade ide o malé koryto, toto je rovinatého charakteru, a teda nemôže to byť žiadny rozdiel. Navrhol, aby súd žalobu zamietol, pretože napadnuté rozhodnutie, ani predchádzajúci postup neobsahuje žiadnu takú chybu, ktorá by odôvodňovala jeho zrušenie a ani namietaná nejasnosť nie je nejasnosťou v rozhodnutiach a rozhodnutie je vydané na základe súhlasných stanovísk všetkých zainteresovaných orgánov. 17. Konania sa zúčastnil aj ďalší účastník Občianske združenie Hron pre slobodné rieky, Zvolen, ktorý uviedol, že ako podklad rozhodnutia chýba rozhodnutie o posudzovaní vplyvov umiestnenej stavby na životné prostredie vydané na základe návrhu z roku 1995, o ktorom Ministerstvo životného prostredia rozhodlo, že sa vplyv na životné prostredie bude posudzovať. V tomto prípade žiadateľ o územné rozhodnutie mal v konaní EIA posudzovaný zámer, pričom vo svojom návrhu uviedol, že jedna z variant je podľa projektu, ktorý bol predmetom toho predchádzajúceho posudzovania a tu rozhodol okresný úrad životného prostredia tak, že sa tento zámer alebo navrhovaná činnosť nebude posudzovať. Z toho vyplýva, že existujú dve rozporné rozhodnutia a bolo na žalovanom, aby rozhodol až po tom, ako tieto rozpory budú odstránené a teda sa mal obrátiť na Ministerstvo životného prostredia, aby tieto rozpory odstránil. Uviedol, že vychádza z toho, že v inej veci, konkrétne pri územnom rozhodnutí o MVE Šášovské podhradie bolo vydané rozhodnutie, podľa ktorého sa nemal daný zámer posudzovať, avšak žiadateľ sa odvolal a najvyšší súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že rozhodnutie o tom či sa budú alebo nebudú posudzovať vplyvy na životné prostredie nemá časovo obmedzenú platnosť, takže by to malo platiť aj v tomto prípade, a teda to predchádzajúce rozhodnutie na základe žiadosti z roku 1995 nemá časove obmedzenú platnosť a je rozporné s tým neskorším rozhodnutím, na základe ktorého rozhodoval stavebný úrad a žalovaný. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 18. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/20015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP pre toto konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloby boli dôvodné, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/ a g/ SSP pre nesprávne právne posúdenie veci, pre nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu nezrozumiteľnosti a nedostatku dôvodov, pre nedostatočné zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy na riadne posúdenie veci ako aj preto, lebo došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. 19. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 20. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 177 ods.1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 22. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak c/ vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, g/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej . 23. Podľa § 35 ods. 1 Stavebného zákona územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka, z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou osobou (§ 45 ods. 4), a dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a fyzických osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi. 24. Podľa § 35 ods. 2 Stavebného zákona kópiu žiadosti o začatie územného konania o umiestnení stavby a územného konania o využití územia, ktoré sa týka územia, vo vzťahu ku ktorému sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa osobitného predpisu,1ga) bez príloh zverejní stavebný úrad bezodkladne na svojej úradnej tabuli a na svojom webovom sídle. Ak zverejnenie na webovom sídle nie je možné, zverejní ho stavebný úrad len na úradnej tabuli. Zverejnenie musí stavebný úrad zabezpečiť odo dňa začatia územného konania o umiestnení stavby alebo územného konania o využití územia až do jeho právoplatného ukončenia. Zverejnenie musí obsahovať okrem kópie žiadosti o začatie územného konania o umiestnení stavby alebo územného konania o využití územia bez jej príloh aj údaje o sprístupnení právoplatného rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní a záverečného stanoviska na webovom sídle orgánu, ktorý ho vydal, ak bolo ohľadom územia vydané. 25. Podľa § 35 ods. 3 Stavebného zákona ak predložený návrh neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie umiestnenia navrhovanej stavby alebo iného opatrenia v území (§ 32), najmä vplyvov na životné prostredie, vyzve stavebný úrad navrhovateľa, aby návrh v primeranej lehote doplnil potrebnými údajmi alebo podkladmi, a upozorní ho, že inak územné konanie zastaví. Ak navrhovateľ nedoplní návrh na vydanie územného rozhodnutia požadovaným spôsobom v určenej lehote, stavebný úrad územné konanie zastaví. 26. Podľa § 36 ods. 1 Stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná. 27. Podľa § 36 ods. 2 Stavebného zákona od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť v prípade, že je pre územie spracovaná územnoplánovacia dokumentácia, na základe ktorej možno posúdiť návrh na územné rozhodnutie. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí lehotu, do ktorej môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne; táto lehota nesmie byť kratšia ako 7 pracovných dní. 28. Podľa § 36 ods. 3 Stavebného zákona dotknuté orgány oznámia svoje stanoviská v rovnakej lehote, v ktorej môžu uplatniť svoje pripomienky a námietky účastníci územného konania. Ak niektorý z orgánov štátnej správy potrebuje na riadne posúdenie návrhu dlhší čas, stavebný úrad na jeho žiadosť určenú lehotu pred jej uplynutím, primerane predĺži. Ak dotknutý orgán, ktorý bol vyrozumený o začatí územného konania, neoznámi v určenej alebo predĺženej lehote svoje stanovisko k navrhovanej stavbe, má sa za to, že so stavbou z hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasí. 29. Podľa § 36 ods. 4 Stavebného zákona začatie územného konania o umiestnení líniovej stavby alebo v odôvodnených prípadoch aj zvlášť rozsiahlej stavby, stavby s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj územného konania o využití územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme, ak sa týka rozsiahleho územia, oznámi stavebný úrad účastníkom územného konania verejnou vyhláškou. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania verejnou vyhláškou aj v prípade, že mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi. 30. Podľa § 37 ods. 1 Stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. 31. Podľa § 37 ods. 2 Stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. 32. Podľa § 37 ods. 3 Stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. 33. Podľa § 37 ods. 4 Stavebného zákona ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne. 34. Podľa § 38 Stavebného zákona ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo, možno bez súhlasu vlastníka územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo rozhodnutie o využití územia vydať len vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť. 35. Podľa § 39 ods. 1 Stavebného zákona v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia. 36. Podľa § 39 ods. 2 Stavebného zákona ak sa územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo územné rozhodnutie o využití územia týka územia, vo vzťahu ku ktorému sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa osobitného predpisu,1ga) musí obsahovať informácie o rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní a záverečnom stanovisku, ak boli vydané. 37. Podľa § 39a ods. 1 Stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. 38. Podľa § 39a ods. 2 Stavebného zákona v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a/ na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b/ na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c/ vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d/ vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. 39. Podľa § 42 ods. 1 Stavebného zákona územné rozhodnutie sa účastníkom oznamuje doručením písomného vyhotovenia. 40. Podľa § 42 ods. 2 Stavebného zákona verejnou vyhláškou sa oznámi územné rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby a v odôvodnených prípadoch aj o umiestnení zvlášť rozsiahlej stavby, stavby s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj rozhodnutie o využití územia a o ochrannom pásme, ak sa týka rozsiahleho územia. Doručenie sa uskutoční vyvesením územného rozhodnutia na 15 dní spôsobom v mieste obvyklým. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia. 41. Podľa § 42 ods. 5 Stavebného zákona v odvolacom konaní sa neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť. Stavebný úrad je povinný účastníkov konania na to upozorniť v oznámení o začatí územného konania. 42. Podľa § 42 ods. 6 Stavebného zákona územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo územné rozhodnutie o využití územia, ktoré sa týka územia, vo vzťahu ku ktorému sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa osobitného predpisu1ga) zverejní stavebný úrad bezodkladne na svojej úradnej tabuli a na svojom webovom sídle. Ak zverejnenie na webovom sídle nie je možné, zverejní ho stavebný úrad len na úradnej tabuli. Rozhodnutie musí byť zverejnené odo dňa jeho vydania až do nadobudnutia jeho právoplatnosti. 43. Podľa § 139 ods. 3 Stavebného zákona líniovými stavbami sú na účely tohto zákona najmä a/ ropovody, plynovody, produktovody, teplovody, b/ diaľnice, cesty a miestne komunikácie, c/ stavby dráh, d/ podzemné a nadzemné vedenia rozvodu elektriny, e/ vodovodné a kanalizačné rady, ochranné hrádze, plavebné a derivačné kanály, f/ vedenia elektronickej komunikačnej siete, g/ letiská, h/ prístavy. 44. Podľa § 139 ods. 4 Stavebného zákona v prípade pochybnosti o tom, či ide o líniovú stavbu podľa odseku 3 alebo o jej súčasť, rozhodne orgán štátnej správy príslušný na jej povolenie. 45. Podľa § 3 ods. 1 Vyhlášky č. 453/2000 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona návrh na vydanie územného rozhodnutia obsahuje a/ meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) navrhovateľa, b/ predmet územného rozhodnutia so stručnou charakteristikou územia a spôsobu jeho doterajšieho využitia, c/ zoznam všetkých známych účastníkov územného konania, d/ druhy a parcelné čísla pozemkov podľa katastra nehnuteľností 1) s uvedením vlastníckych a iných práv, ktorých sa územné rozhodnutie týka, parcelné čísla susedných pozemkov a susedných stavieb, e/ ak ide o návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby a o využití územia, súhlas vlastníka pozemku, ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo a pre navrhované opatrenie sa pozemok nedá vyvlastniť, f/ údaje o splnení podmienok určených dotknutými orgánmi štátnej správy, ak boli obstarané pred podaním návrhu. 46. Podľa § 3 ods. 2 Vyhlášky č. 453/2000 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona ak ide o návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení líniovej stavby alebo v odôvodnených prípadoch aj zvlášť rozsiahlej stavby s veľkým počtom účastníkov konania, územného rozhodnutia o využití územia, o chránenej časti krajiny, o stavebnej uzávere, ak sa týkajú rozsiahleho územia, údaje podľa odseku 1 písm. c/ a d/ sa v návrhu neuvádzajú, ale uvedie sa opis prebiehajúcich hraníc územia. 47. Podľa § 4 ods. 1 Vyhlášky č. 453/2000 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona územné rozhodnutie obsahuje okrem všeobecných náležitostí 10) a/ meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) navrhovateľa a ostatných účastníkov konania, b/ druh, účel a stručný opis predmetu územného rozhodnutia, c/ druhy a parcelné čísla pozemkov podľa katastra nehnuteľností, na ktorých sa predmet územného rozhodnutia umiestňuje; ak ide o prípady uvedené v § 36 ods. 4 zákona, postačí opis územia, d/ podmienky podľa druhu územného rozhodnutia ustanovené v § 39 až 39d zákona, e/ ďalšie podmienky, ktorými sa zabezpečí ochrana verejných záujmov a právom chránených záujmov účastníkov konania, f/ rozhodnutie o námietkach účastníkov konania, g/ dobu platnosti rozhodnutia. 48. Podľa § 4 ods. 2 Vyhlášky č. 453/2000 Z.. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona k územnému rozhodnutiu pripojí stavebný úrad overený situačný výkres so zakreslením predmetu územného rozhodnutia na podklade katastrálnej mapy alebo mapový podklad vypracovaný podľa § 3 ods. 3 písm. a/. 49. Žalobcovia 2 až 5 namietali nezrozumiteľnosť, resp. zmätočnosť rozhodnutia o umiestnení stavby MVE Žiar nad Hronom, pretože toto rozhodnutie viackrát používa riečny kilometer 130,113 a zmätočne aj viackrát používa riečny kilometer 130,137. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že v prvom odseku výrokovej časti deklaruje umiestnenie líniovej stavby MVE Žiar nad Hronom na tam uvedených pozemkoch (podľa parcelných čísiel) v k.ú. Žiar nad Hronom, v meste Žiar nad Hronom v r.km. 130,137 na rieke Hron „tak, ako je to uvedené v grafickej prílohe tohto rozhodnutia“. V administratívnom spise sa nenachádza listina, z ktorej by vyplývalo, že je grafickou prílohou rozhodnutia o umiestnení stavby. V ďalšej časti výroku označenej ako „I. Pre umiestnenie stavby a projektovú prípravu sa určujú tieto podmienky“ v prvom odseku bodu 1. je uvedené, že „Stavba bude umiestnená na pozemkoch parc. č. líniová stavba (nasledujú konkrétne parcelné čísla pozemkov) v katastrálnom území Q. U. T., v meste Q. U. T. v r.km. 130,113 v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou...“ V druhom odseku sa uvádza, že záujmové územie vodného diela sa nachádza v intraviláne k.ú. Q. nad T. v r.km. 129,400 (začiatok úpravy dna Hrona) až po r.km. 132,900 (dosah vzdutia), pričom ide o územie rovinatého charakteru nachádzajúce sa v nadmorskej výške cca 244,00 m n.m. V treťom odseku bodu 1. je uvedené, že „predmetom rozhodnutia o umiestnení stavby je vodné dielo Žiar nad Hronom v r.km. 130,137, ...“ V štvrtom odseku bodu 1. sa uvádza, že v blízkosti profilu MVE na ľavom brehu je priemyselný park s dlhoročnou tradíciou výroby hliníka, pri ľavej hrádzi sa nachádza vo vzdialenosti cca 47 m od osi LB hrádze vodárenský zdroj tvorený záchytnými zárezmi so zbernými studňami, na pravom brehu sídli niekoľko firiem a územie nazývané Farské lúky je vedené ako priemyselná zóna, trvalo obývaná časť je oddelená násypom novej diaľnice R1 a starým korytom potoka Lutila. V ďalších častiach bodu 1. sa výrok prvostupňového rozhodnutia zaoberá stavebnotechnickým opisom stavby MVE Žiar nad Hronom. Z uvedeného obsahu výroku rozhodnutia o umiestnení stavby MVE Žiar nad Hronom vyplýva, že jej umiestnenie v území bolo vykonané jednak uvedením parcelných čísiel stavebných pozemkov, na ktorých mala byť MVE umiestnená, čo sa v zmysle platnej právnej úpravy pri líniových stavbách nevyžaduje (§ 4 ods. 1 písm. c/ Vyhlášky č. 453/2000 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona), uvedením riečneho kilometra, resp. dvoch rozdielnych údajov o riečnom kilometri, na ktorom má byť MVE umiestnená a tiež opisom stavieb v blízkosti územia, na ktorom mala byť MVE umiestnená. V danej súvislosti má význam aj skutočnosť, že zo všetkých úkonov prvostupňového konania, vrátane oznámenia o začatí územného konania, zápisnice z ústneho pojednávania ale najmä z návrhu na vydanie územného rozhodnutia, ktorým je stavebný úrad v zmysle dispozičnej zásady ovládanej účastníkom konania (navrhovateľom) viazaný, vyplýva označenie umiestnenia stavby len riečnym kilometrom 130,113. 50. Výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy vydaného v správnom konaní musí byť formulovaný tak, aby nespôsoboval žiadne pochybnosti o jeho obsahu, bol určitý a zrozumiteľný, bez potreby dodatočného výkladu, prípadne korekcií alebo doplnkov. Potrebné je dať za pravdu námietke žalobcov 2 až 5, pretože výrok rozhodnutia o umiestnení stavby je ako celok nezrozumiteľný, nakoľko z neho nie je možné dospieť k jednoznačnému záveru o umiestnení stavby MVE Žiar nad Hronom (jej jednotlivých stavebných objektov a prevádzkových súborov) v území. Z rovnakého dôvodu bolo zmätočné aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Podľa § 39 ods. 1 a § 39a ods. 1 Stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby stavebný úrad vymedzí územie na navrhovaný účel, určí stavebný pozemok a umiestni stavbu na ňom, pričom umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. Rozhodnutie o umiestnení stavby podľa § 4 ods. 1 písm. c/ Vyhlášky č. 453/2000 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona obsahuje druhy a parcelné čísla pozemkov podľa katastra nehnuteľností, na ktorých sa predmet územného rozhodnutia umiestňuje. Pokiaľ bola MVE Žiar nad Hronom umiestnená ako líniová stavba (; ak ide o prípady uvedené v § 36 ods. 4 zákona), postačoval opis územia. Z označenej právnej úpravy tak plynie záver, že ak ide o určenie stavebných pozemkov, na ktorých má byť umiestnená líniová stavba, tieto pozemky sa určujú opisne. Umiestnenie stavby MVE Žiar nad Hronom je, vzhľadom na obsah výroku prvostupňového rozhodnutia, nezrozumiteľné, pretože rozhodnutie neobsahuje taký opis územia, ktorým by bez pochybností o tom, kde sa predmet územného konania (MVE Žiar nad Hronom) umiestňuje, toto konkrétne územie na navrhovaný účel vymedzilo. Opis územia kde sa líniová stavba umiestnila musí byť vymedzený jednoznačnou a zrozumiteľnou formuláciou, obsahom ktorej je informácia o určení stavebných pozemkov, na ktorých bola stavba umiestnená (§ 39a ods. 1 Stavebného zákona). Stavebný pozemok alebo pozemky sa pri líniovej stavbe určujú opisne, t.zn. bez uvedenia ich druhov a parcelných čísel, avšak za pomoci grafickej prílohy územného rozhodnutia, kde sa umiestnenie stavby vyznačí. Z účelu umiestenia stavby, z ktorého má byť nepochybné kde bola stavba umiestnená, plynie, že prípadný nedostatok identifikačných prostriedkov v území, prostredníctvom ktorých by bolo možné umiestnenie líniovej stavby opisom bezpečne ohraničiť, je potrebné odstrániť práve vyznačením umiestnenia stavby v grafickej prílohe, ktorá je obligatórnou prílohou rozhodnutia o umiestnení stavby (§ 39a ods. 1 Stavebného zákona veta druhá). V administratívnom spise stavebného úradu (č.l. 11/5) sa nachádza výkres „Situácia širších vzťahov“, o ktorého oznámení (vyvesení, resp. zverejnení) spolu s prvostupňovým rozhodnutím (č.l. 22) nie je v spise žiadna zmienka, a ktoré neobsahuje žiadne údaje o stavebných pozemkoch, riečne kilometre vyznačuje len za každých 100 metrov ani inak nespresňuje výrok o umiestnení stavby. Vnútorný rozpor výroku rozhodnutia o umiestnení stavby ohľadom riečneho kilometra a tiež nedostatok opisu územia, na ktorom bola MVE Žiar nad Hronom umiestnená, tak nebol odstránený grafickou prílohou, ani vymedzením záujmového územia vodnej stavby, ktoré z povahy veci nemožno stotožňovať so stavebnými pozemkami, na ktorých sa stavba umiestnila. 51. Určenie riečneho kilometra, na ktorom sa stavba MVE Žiar nad Hronom umiestnila (pokiaľ by aj bol jednoznačne a bez dôvodných pochybností určený), vzhľadom na charakter stavby pozostávajúcej z niekoľkých stavebných objektov (Skupiny 1 až 4) a prevádzkových súborov stavby (PS 01.1, 01.2 a 02.01) MVE situovaných na ploche niekoľkých desiatok až stoviek metrov, taktiež nemožno považovať za opis územia, kde má byť stavba umiestnená. Územný plán mesta Žiar nad Hronom v záväznej časti bod 4/ Zásady a regulatívy umiestnenia verejného technického vybavenia, konkrétne v bode 4,2 (V oblasti vodných tokov a vodných diel) ods. 1. stanovil, že: „Realizovať VD - MVE Žiar nad Hronom na toku Hron v rkm 130,137“, pričom bližšie nevymedzil spôsob umiestnenia stavby. Preto bolo úlohou stavebného úradu v územnom konaní a v rozhodnutí o umiestnení stavby na základe záväzného regulatívu vyplývajúceho z platnej územnoplánovacej dokumentácie, spôsobom neodporujúcim platnému územnému plánu a zákonu, vymedziť príslušné územie a vhodným spôsobom v ňom umiestniť stavbu. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia ale aj z úkonov prvostupňového konania nemožno zistiť, aký stavebný objekt Skupiny 1 až 4 alebo prevádzkový súbor stavby MVE Žiar nad Hronom (posúdenej ako líniová stavba) a akým spôsobom mal byť umiestnený v r.km. 130,137 alebo r.km. 130,113 na rieke Hron, v k.ú. Q. U. T., a v akých r.km. boli umiestnené ďalšie stavebné objekty, pričom jednoznačné umiestnenie stavby nie je zrejmé ani pre absenciu dostatočne konkrétneho opisu územia. O určení bodu staničenia obežného kolesa osi turbíny v niektorom z uvedených r.km., na čo sa žalovaný vo svojich vyjadreniach odvolával, v územnom rozhodnutí zmienka nie je. Preto je toto rozhodnutie vo výroku o umiestnení stavby nezrozumiteľné a tým v tejto časti (nie ako celok) nepreskúmateľné, čo však nebráni jeho preskúmateľnosti v rozsahu ďalších žalobných bodov. Vzhľadom na to, že vada nezrozumiteľnosti nebola odstránená ani v odvolacom konaní, kde žalovaný bez ďalšieho prevzal len tú časť prvostupňového rozhodnutia, ktorá bez bližšej identifikácie spôsobu umiestnila stavbu MVE Žiar nad Hronom na rieke Hron v r.km. 130,137, nezákonnosťou trpí aj napadnuté rozhodnutie. 52. Určenie umiestnenia stavby je účelom konštitutívneho rozhodnutia o umiestnení stavby, ktoré situáciu plánovanej stavby autoritatívne určuje na základe projektovej dokumentácie. Konečné umiestnenie stavy teda nie je výsledkom projektovej dokumentácie, ktorú stavebný úrad len overuje postupom podľa § 37 ods. 1 až 4 Stavebného zákona. Projektová dokumentácia nemá účinky individuálneho správneho aktu (rozhodnutia), iba prostredníctvom ktorého možno právne záväzným spôsobom rozhodnúť o umiestnení stavby. Pokiaľ je zrejmé, že účelom rozhodnutia o umiestnení stavby je určiť kde má byť táto stavba umiestnená (v zmysle - následne zhotovená alebo postavená), nemožno pochybovať o tom, že esenciálnou náležitosťou tohto rozhodnutia je jednoznačne určitým alebo určiteľným a hlavne zrozumiteľným spôsobom definovať polohu budúcej stavby v konkrétnom území, bez potreby ďalších projektových alebo iných technických podkladov zo strany stavebníka alebo iných osôb (s výnimkou nevyhnutných geodetických úkonov). Dôležité je to najmä z toho dôvodu, že o umiestnení stavby sa má konečným a záväzným spôsobom v celom rozsahu rozhodnúť v územnom konaní, pretože v stavebnom konaní, ktoré sa zaoberá najmä stavebnotechnickými aspektmi stavby, sa táto otázka už nerieši. Tento záver nepochybne vyplýva aj z ust. § 62 ods. 4 Stavebného zákona, podľa ktorého, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne. Z uvedeného vyplýva aj nedôvodnosť námietky, resp. názoru ďalšieho účastníka - Hydro Compny, s.r.o., že môže ísť o prípadné posunutie umiestnenia stavby na rieke Hron o 24 metrov, ktoré je vzhľadom na dosah vzdutia vodnej hladiny rieky bezvýznamné. 53. Žalovaný k odvolacej námietke posunu umiestnenia stavby MVE Žiar nad Hronom vo vzťahu k umiestneniu na príslušnom riečnom kilometri uviedol, že nie je možné sa týmto dôvodom zaoberať v dôsledku koncentračnej zásady upravenej v § 42 ods. 5 Stavebného zákona, ktorá na túto námietku neumožňuje prihliadať. V tejto súvislosti bola dôvodná námietka žalobcu 1, že koncentračná zásada sa môže vzťahovať len na skutočnosti, ktoré mohli byť účastníkom konania zrejmé už pred vydaním rozhodnutia, avšak v danom prípade sa o zmene riečneho kilometra dozvedeli až z rozhodnutia o umiestnení stavby, pretože dovtedy bol na dokumentoch uvádzaný iba riečny kilometer 130,113. Nie je možné, aby zákonné obmedzenia vyplývajúce z uplatňovanej zásady koncentrácie územného konania (§ 36 ods. 2 a § 42 ods. 5 Stavebného zákona) dopadali na účastníka územného konania, ktorý namieta vady, o ktorých sa nemohol dozvedieť pred vydaním rozhodnutia, ktorého zákonnosť v odvolacom konaní namieta. Žalovaným prezentovaný neprimerane zužujúci výklad zjavne nie je v súlade s účelom a významom koncentračnej zásady územného konania, pretože oberá účastníkov konania o možnosť účinne sa brániť pred účinkami územného rozhodnutia, ktoré považujú za nezákonné práve v dôsledku vád, o ktorých sa mohli dozvedieť až po jeho oznámení. Právne posúdenie uplatňovania koncentračnej zásady v územnom konaní (v štádiu odvolania) tak bolo zjavne nesprávne. 54. K námietkam žalobcu 1 ako aj žalobcov 2 až 5 (spolu ďalej len „žalobcovia“) spočívajúcim v tom, že rozhodnutie o umiestnení stavby MVE Žiar nad Hronom neobsahuje výpočet všetkých pozemkov, na ktorých má byť postavená, resp. ktoré budú stavbou dotknuté, na základe čoho bol nedostatočne zistený skutkový stav, resp. že stavba bola umiestnená do iného územia ako bolo navrhované, je potrebné uviesť, že tento namietaný nedostatok obsahu územného rozhodnutia, resp. nedostatok riadne zisteného skutkového stavu veci v konaní, ktoré mu predchádzalo, nespôsobil nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia. K inému záveru nemožno dospieť vzhľadom na predchádzajúce časti tohto rozsudku zaoberajúce sa tým, že stavba MVE Žiar nad Hronom bola stavebným úradom posúdená ako líniová stavba, pri umiestnení ktorej nie je potrebné v územnom rozhodnutí uviesť čísla a druhy všetkých pozemkov, na ktorých sa umiestňuje. Odhliadnuc od toho platí, že pokiaľ z rozhodnutia o umiestnení stavby plynie, že stavba sa umiestnila na konkrétnych pozemkoch, bude môcť byť reálne umiestnená, resp. postavená len na tých pozemkoch, ktoré sú v jeho výroku uvedené a na žiadnych iných. Pokiaľ by rozsah stavebných pozemkov, s ktorými počítalo územné konanie a rozhodnutie bol v rámci ďalšej etapy, ktorou je stavebné konanie (o vydanie stavebného povolenia stavby) prekročený, bol by to dôvod na zamietnutie žiadosti o stavebné povolenie podľa § 62 ods. 4 Stavebného zákona. Správne konanie o vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby sa riadi dispozičnou zásadou, t.zn. stavebný úrad mohol vydať a vydal rozhodnutie len v intenciách žiadosti navrhovateľa Hydro Company, s.r.o., ktorej obsahom a rozsahom vrátane jej príloh, jednou z ktorých bol aj zoznam pozemkov dotknutých stavbou, bol viazaný. Rozsah žiadosti, ktorý bol obmedzený na takto vymedzený okruh pozemkov nebol stavebný úrad oprávnený svojvoľne meniť. Pokiaľ sa teda žalobcovia domnievajú, že na účely umiestnenia stavby MVE Žiar nad Hronom bolo potrebné (opisne) určiť aj ďalšie pozemky, budú mať možnosť namietať to v konaní o vydanie stavebného povolenia stavby MVE Žiar nad Hronom, pokiaľ k jeho začatiu na základe ďalšieho postupu konajúcich orgánov, resp. navrhovateľa dôjde. 55. S uvedenou námietkou žalobcov súvisí aj ich ďalšia žalobná námietka nedostatku vlastníckeho práva k stavebným pozemkom, resp. nedostatku súhlasu ich vlastníkov so stavbou MVE Žiar nad Hronom na týchto pozemkoch v súvislosti s porušením § 38 Stavebného zákona, podmieňujúcim vydanie územného rozhodnutia práve preukázaním vlastníckeho alebo iného práva k pozemkom, resp. súhlasom vlastníkov pozemkov, ale aj v kontexte s nedostatočne zisteným skutkovým stavom v tejto otázke. K takejto námietke neboli žalobcovia v rámci preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia aktívne procesne legitimovaní. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím, opatrením, nečinnosťou alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok stanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Uvedené ustanovenia zákona odzrkadľujú ústavné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR, ktoré spresňujú tak, že právo na poskytnutie právnej ochrany správnym súdom má každý, avšak za splnenia podmienky porušenia alebo priameho dotknutia jeho práv zo strany orgánu verejnej správy. Žalobcovia v danom prípade neosvedčili porušenie alebo priame dotknutie na ich právach alebo právom chránených záujmoch, naopak dôvodili aj s poukázaním na ústavnoprávnu ako aj zákonnú ochranu vlastníckeho práva vlastníkov pozemkov, ktorí sú osobami odlišnými od žalobcov. Opak z podaných správnych žalôb žalobcov nevyplýva. Vzhľadom na uvedené správny súd opodstatnenosť tejto námietky v danom konaní nemohol posudzovať. 56. Namietanú nezákonnosť postupu v rámci zisťovacieho konania podľa zákona č. 24/2006 Z.z. a rozhodnutia Okresného úradu Žiar nad Hronom, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU- ZH-OSZP-2016/002265 z 03.02.2016 správny súd nebol oprávnený posudzovať, pretože označené rozhodnutie vrátane postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, nemohol preskúmať, nakoľko nebolo rozhodnutím, ktoré bolo žalobcami požadované samostatne preskúmať v zmysle podaných správnych žalôb. Súd môže v správnom súdnictve čiastočne postupovať mimo zásady ultra petitum len vo výnimočných prípadoch (napr. pri žalobe v sociálnych veciach alebo v oblasti správneho trestania za stanovených podmienok), avšak vo vzťahu k predmetu súdneho prieskumu je to úplne vylúčené. Aj v prípade, ak by toto rozhodnutie bolo v žalobe označené ako požadovaný predmet prieskumu, nemohol by ho správny súd preskúmať pre márne uplynutie zákonnej dvojmesačnej lehoty od jeho oznámenia, resp. nadobudnutia právoplatnosti (ktorá je vyznačená dňom 01.03.2016) podľa § 181 ods. 1, 3 SSP. Do úvahy nepripadá ani prieskum zákonnosti označeného rozhodnutia v rámci postupu podľa § 27 ods. 1 SSP, jednak opätovne v dôsledku nepodania takého návrhu žalobcom (súd nie je oprávnený na tento postup bez návrhu žalobcu), ktorý by však ani nemohol byť účinne podaný, pretože toto rozhodnutie bolo spôsobilé na samostatný prieskum správnym súdom podľa § 6 ods. 2 písm. a/ SSP, čo je podľa zákona v rámci tohto postupu neprípustné. Správny súd preto rovnako ako stavebný úrad a žalovaný bol povinný rešpektovať účinky právoplatného rozhodnutia zo zisťovacieho konania bez ohľadu na to, že jemu predchádzajúce obdobné rozhodnutie bolo súdom pre nezákonnosť zrušené a bez prihliadnutia na všetky ďalšie námietky smerujúce proti nemu alebo proti jeho akceptácii v územnom konaní. Pokiaľ teda z označeného rozhodnutia so zisťovacieho konania jednoznačne vyplýva, že navrhovaná činnosť „MVE Žiar nad Hronom“ sa nebude posudzovať, tento záver platí v celom rozsahu aj v tom zmysle, že neboli zistené také vplyvy, ktoré by si to vyžadovali, čím aj v negatívnom zmysle vyjadril konajúci orgán autoritatívny záver ohľadom posúdenia vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie. Námietky spočívajúce v nedostatočnom posúdení vplyvov navrhovanej činnosti na životné v dôsledku, že proces posudzovania vplyvov (EIA) sa vôbec neuskutočnil (uskutočnilo sa „len“ zisťovacie konanie), sú preto v rozpore s účelom právnej úpravy zákona č. 24/2006 Z.z., ktorej úlohou nie je „donekonečna“ skúmať otázku, ktorá bola právoplatne vyriešená, a to, či je potrebné vplyv na životné prostredie posudzovať alebo takáto potreba nie je. Pokiaľ sa rozhodlo, že takáto potreba vzhľadom na okolnosti nie je, aj takýto záver nevyhnutne musel zahŕňať posúdenie vplyvov na životné prostredie v miere umožňujúcej jeho prijatie, ktorý súčasne uzatvoril túto otázku v tom zmysle, že posudzovanie v celom rozsahu nie je potrebné. 57. Podľa § 65e zákona č. 24/2006 Z.z. zisťovacie konania a konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny začaté a právoplatne neukončené pred 1. januárom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2016. Ak uvedené platí pre neskončené zisťovacie konania z podstaty veci možno rovnako akceptovať rozhodnutia už vydané podľa predpisov platných do 31.12.2016, ako tomu bolo aj v danom prípade. Opak z príslušných intertemporálnych noriem zákona č. 24/2006 Z.z. nevyplýva a v súlade so zásadou aretroaktivity ani vyplývať nemôže. Preto nemôže mať právnu relevanciu ani námietka žalobcov 2 až 5, že MVE s parametrami ako MVE Žiar nad Hronom od 01.01.2017 musí byť povinne posúdená v komplexnom procese EIA. Z námietky, že právna úprava zákona EIA účinná do 31.12.2014 (za účinnosti ktorej bolo zisťovacie konanie začaté a v súlade s § 65d ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z. sa malo podľa nej aj dokončiť) ustanovila, že zisťovacie konanie prebiehalo mimo režimu správneho poriadku, na základe čoho neboli výstupy zákona EIA pre následný povoľovací proces záväzné, nemožno abstrahovať zrozumiteľný právny záver, ktorý by bol spôsobilým podkladom na prieskum napadnutého rozhodnutia. V rozpore s obsahom prvostupňového rozhodnutia bola aj námietka, že stavebný úrad podľa § 39 ods. 2 Stavebného zákona v územnom rozhodnutí o umiestnení stavby, vo vzťahu ku ktorému sa uskutočnilo zisťovacie konanie podľa osobitného predpisu (zákon č. 24/2006 Z.z.) neuviedol informácie o rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní. Rozhodnutie o umiestnení stavby takéto informácie obsahuje na str. 50. Napokon nebola dôvodná ani námietka ďalšieho účastníka - OZ Hron pre slobodné rieky, spočívajúca v poukázaní na prehliadnutú existenciu skôr vydaného právoplatného rozhodnutia z roku 1995, z ktorého vyplýva, že obdobný projekt MVE mal byť posudzovaný ohľadom jeho vplyvov na životné prostredie, a ktoré vydaniu nového rozhodnutia zo zisťovacieho konania bránilo. Prekážka rozhodnutej veci (res iudicatae) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený predmetom konania vyplýva z rovnakých skutkových okolností veci, čo v danom prípade splnené nebolo, pretože sa posudzoval iný zámer (iná projektová dokumentácia), predložený inými osobami a nepochybne za zmenených okolností životného prostredia (nie je potrebné dokazovať skutočnosť, že od oku 1995 stav životného prostredia na uvedenom úseku nemôže byť totožný) a dokonca išlo o posúdenie podľa iného zákona (v roku 1995 bol účinný zákon č. 127/1994 Z.z.). 58. Žalobcovia ďalej namietali, že návrh nebol dostatočne preskúmaný z pohľadu starostlivosti o životné prostredie. Pokiaľ žalobcovia namietali, že rozhodnutie zo zisťovacieho konania a záväzné stanoviská dotknutých orgánov ochrany prírody nestačia na posúdenie vplyvov stavby MVE Žiar nad Hronom a že posúdením vplyvov sa mal zaoberať aj stavebný úrad taká námietka je v tomto konkrétnom prípade nekonkrétna, pretože zo žalôb nevyplýva aký konkrétny negatívny vplyv na životné prostredie, resp. na ochranu prírody a krajiny nebol v danom prípade posúdený alebo bol posúdený nedostatočne a z akých dôvodov. Žalobca 1 síce namietal, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav aj čo sa týka opatrení ohľadne starostlivosti o životné prostredie, avšak bez bližšej konkretizácie. Žalobcovia 2 až 5 túto námietku rozvádzajú v bode III. 1.2 správnej žaloby (str. 9 až 13), kde s odkazom na povinnosti vyplývajúce stavebnému úradu z ust. § 37 ods. 2 a § 39 ods. 1 Stavebného zákona poukázali na tam vymenované dopady MVE na životné prostredie, ktoré namietali vo svojich podaniach v územnom konaní, tiež poukázali na reakciu stavebného úradu v prvostupňovom rozhodnutí, ktorý mal za to, že tieto pripomienky boli riešené v postupe podľa zákona č. 24/2006 Z.z., čo považovali za neakceptovateľné, pretože proces EIA sa vôbec neuskutočnil. Námietka absencie „komplexného zistenia“ predpokladaných vplyvov na životné prostredie v procese EIA vzhľadom na obsah predchádzajúceho bodu tohto rozsudku dôvodná nebola. V ďalšom bola formulovaná žalobcami tak, že predstavuje len všeobecný nesúhlas s postupom a rozhodnutím stavebného úradu a žalovaného, bez odôvodnenia jej opodstatnenosti a teda bez identifikácie a zdôvodnenia právnych alebo skutkových záverov žalovaného, v ktorých sa mýlil a tiež bez vlastných právnych argumentov a skutkových tvrdení žalobcov podložených dôkazmi alebo inými podkladmi, na základe ktorých by mohol správny súd dospieť k odlišným záverom ako žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Všeobecná námietka nestačí a nestačí ani odkaz na predchádzajúce podania, alebo úkony žalobcov v územnom konaní, pretože správny súd je viazaný len žalobnými dôvodmi, resp. žalobnými bodmi obsiahnutými v správnej žalobe. Pre úplnosť je však potrebné doplniť, že žalovaný sa mýli, pokiaľ povinnosť posúdiť návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby v územnom konaní predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie podľa § 37 ods. 1 až 4 Stavebného zákona a následnú povinnosť určiť podľa § 39 ods. 1, § 39a ods. 2 písm. a/ Stavebného zákona podmienky ich zabezpečenia, spája výlučne s posúdením podkladov na základe stanovísk dotknutých orgánov (§ 37 ods. 3, § 39a ods. 2 písm. d/ Stavebného zákona). Ak tieto vopred zabezpečené stanoviská nereagujú na všetky otázky, ktorých potreba riešiť v priebehu územného konania vyvstane (napríklad na základe odôvodnených námietok alebo vyjadrení účastníkov konania alebo zainteresovanej verejnosti), na ich zákonné zodpovedanie stavebný úrad v týchto stanoviskách nemá oporu pričom nejde o postup podľa § 140b ods. 5, 6 Stavebného zákona. Z toho vyplýva, že je to práve stavebný úrad, ktorý musí takéto situácie posúdiť, pričom spôsob akým to zabezpečí je na ňom. Uvedená nedostatočná konkrétnosť sa obdobne týka niektorých ďalších námietok žalobcu 1, napríklad, že žalovaný sa nevysporiadal s námietkami vôbec, resp. v celom rozsahu, že nespĺňa požiadavky podľa § 39, § 39a Stavebného zákona, § 3, § 4 ods. 2, § 32 až § 34, § 46 a § 47 Správneho poriadku, čl. 2 ods. 2, čl. 20, čl. 44 a 45 Ústavy SR (na str. 3 až 5, ale aj na str. 13 až 15 žaloby), nakoľko z takto formulovaných námietok nemožno zistiť aký mali mať tieto vytýkané nedostatky konkrétny vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Takto uplatnené žalobné dôvody preto neumožňovali súdny prieskum zákonnosti, pretože žalobné námietky sú nekonkrétne a všeobecné. 59. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním žaloby vyvolať súdne konanie, kde orgán verejnej správy už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti. Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP) posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). 60. Žalobca 1 dôvodne namietal, že žalovaný sa nedostatočne, resp. nesprávne vysporiadal s námietkou negatívneho vplyvu MVE Žiar nad Hronom na už dostavanú MVE Lutila, konkrétne vo vzťahu k jej prevádzkovej hladine a nedostatočne zistil skutkový stav ohľadom koordinácie stavieb oboch MVE v stavebnom povolení MVE Žiar nad Hronom, resp. v manipulačných poriadkoch MVE. Žalobca 1 tvrdil negatívne vplyvy plánovanej MVE Žiar nad Hronom už v rámci ústneho pojednávania, kde mimo svojho vyjadrenia obsahujúceho tvrdenia ohľadom negatívneho vplyvu MVE Žiar nad Hronom na MVE Lutila a iných početných príloh predložil aj list B.. W. a Ing. arch. R. (odborne spôsobilý inžinier a architekt) z 20.01.1998 označený ako „MVE Lutila, upresnenie údajov“, z ktorého vyplývajú údaje týkajúce sa kót výšok hladiny vzdutia vody. K odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca 1 na podporu svojej argumentácie k negatívnemu vplyvu vzdutia hladiny MVE Žiar nad Hronom na prevádzku MVE Lutila predložil list projektanta B.. W. z 13.09.2017 označený ako „Vyjadrenie k prevádzkovej hladine MVE Lutila“, z ktorého v nadväznosti na list z 20.01.1998 vyplývajú závažné závery spočívajúce v konštatovaní projektanta, že prevádzková hladina MVE Lutila bola stanovená v rámci projektu stavby a stavebného povolenia, že pri povoľovaní stavby do užívania sa prevádzkové hladiny už nestanovujú, nakoľko vyplývajú zo stavebného povolenia, resp. jeho príloh, že výškové parametre hladín MVE Lutila, ktoré uviedol, sú nemenné, že MVE Lutila je vybudovaná, že sa musia natrvalo zmeniť parametre hornej vzdutej hladiny pripravovanej MVE Žiar nad Hronom, že v prípade prevádzky MVE Žiar nad Hronom iba na krátky čas na kóte hornej hladiny 245,50 m.n.m., budú spodné časti vývaru a strojovne MVE Lutila zanášané sedimentmi a bahnom, že negatívne dôsledky na MVE Lutila bude mať v zimnom období aj zamŕzajúca vzdutá horná vodná hladina MVE Žiar nad Hronom spôsobená znížením rýchlosti prúdenia vody. V závere vyjadrenia konštatoval, že ak dôjde k postaveniu MVE Žiar nad Hronom s parametrami, aké sú uvedené v žiadosti o vydanie územného rozhodnutia, tak stavba MVE Lutila nebude môcť slúžiť účelu, ktorý ma napĺňať. Z uvedeného je zrejmé, že nebol dôvod neprihliadať na tieto námietky s odkazom na § 36 ods. 2 a § 42 ods. 5 Stavebného zákona pre zákonné obmedzenia v dôsledku uplatňovanej zásady koncentrácie územného konania, čím sa bránil žalovaný. Naopak, k včas uplatneným odôvodneným námietkam bolo potrebné zaujať zrozumiteľné vecné stanovisko o dôvodoch ich neakceptovania v celom rozsahu alebo ich akceptovať, a v takom prípade primerane procesne reagovať. Stavebný úrad ako aj žalovaný v tejto súvislosti nenáležite (bez ďalšieho) reagovali odkázaním na projektovú dokumentáciu stavby MVE Žiar nad Hronom. Žalovaný argumentoval aj nepredložením dôkazov (čo je v rozpore so obsahom spisu - prílohy k vyjadreniu v rámci ústneho konania a k odvolaniu), nedokončenosťou výstavby MVE Lutila, resp. jej neodbornou výstavbou a nedodržaním termínov (s odkazom na ohliadku, resp. štátny stavebný dohľad, o ktorých v spise nie je zmienka), bez odôvodnenia relevancie týchto záverov. Stavebný úrad v územnom konaní tak bez bližšieho odôvodnenia prijal závery projektanta MVE Žiar nad Hronom (ako odborne spôsobilej osoby, ktorý zodpovedá za to, že jeho autorské názory vyjadrené v projektovej dokumentácii sú v súlade s príslušnými zákonmi, normami a predpismi, v ktorých je vyjadrený verejný záujem) o tom, že jej prevádzka podľa projektovaných technických parametrov nebude negatívne ovplyvňovať MVE Lutila, pričom zo žiadneho zákonného ustanovenia nie je možné vyvodiť, že projekt a stanovisko projektanta umiestňovanej stavby sú pre všetkých účastníkov konania, dokonca aj pre stavebný úrad záväzné, alebo majú vlastnosti záväzného stanoviska podľa § 140b Stavebného zákona, ktoré stavebný úrad musí akceptovať a na ktoré musí bez ohľadu na iné stanoviská prihliadať. Tým, že stavebný úrad sa v tejto otázke jednostranne sústredil len na hodnotenie podkladov predložených navrhovateľom (Hydro Company, s.r.o.) nezistil, skutočný stav veci v rozsahu dostatočnom na vydanie územného rozhodnutia, pretože nezohľadnil predostreté odborné podklady a námietky ďalších účastníkov konania (najmä žalobcu 1) a to nielen stanoviská odborne spôsobilých osôb, ale aj ďalšie podklady, ku ktorým sa nijako nevyjadril. V ďalšom konaní bude preto potrebné stavebným úradom zohľadniť všetky včas predložené stanoviská, námietky a podklady predložené účastníkmi konania, prípadne vykonať nimi navrhnuté dôkazy (ak vykonané nebudú ich nevykonanie zdôvodniť) a na základe takto zisteného skutočného stavu veci rozhodnúť o návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby MVE Žiar nad Hronom, s dostatočným a zrozumiteľným odôvodnením územného rozhodnutia. 61. V osobitných podmienkach (bod 4.1. prvostupňového rozhodnutia), bez toho, aby sa stavebný úrad čo i len vecne vyjadril k odôvodneným námietkam žalobcu 1, ktoré boli podložené taktiež závermi odborne spôsobilej osoby navyše vo vecnej rovine nezlučiteľnými so závermi projektanta MVE Žiar nad Hronom, určil, že v ďalšom stupni projektovej dokumentácie, t.j. v stavebnom konaní je potrebné zohľadniť a skoordinovať realizáciu stavby MVE Žiar nad Hronom s existujúcou rozostavanou stavbou MVE Lutila (stanovením prevádzkových hladín oboch MVE v manipulačných poriadkoch). Takýto postup stavebného úradu bol nesprávny, pretože neriešil vzniknutý rozpor v názoroch oprávnených odborne spôsobilých osôb v zásadnej otázke, či je možné následne koordinovať prevádzky oboch MVE. Jeho postup tak bol v nesúlade so zásadou rovnosti procesných práv a povinností všetkých účastníkov správneho konania v nadväznosti na ich rovnaké právo a povinnosť navrhovať dôkazy, ktoré hodnotí podľa svojej úvahy správny orgán (§ 4 ods. 1, § 33 a § 34 Správneho poriadku), s požiadavkou na riadnom zistení skutočného stavu veci (§ 3 ods. 5, § 32 ods. 1, § 46 Správneho poriadku) a bez vyrovnania sa s námietkami žalobcu 1 (§ 46, § 47 ods. 3 Správneho poriadku). Žalovaný bol podľa § 59 ods. 1, § 60a Správneho poriadku povinný nielen dostatočným spôsobom sa vysporiadať s odvolacími dôvodmi účastníkov konania a odstrániť zistené vady prvostupňového konania (viď. predchádzajúce body tohto rozsudku), čo žalovaný neurobil, ale tiež bol rovnako ako stavebný úrad povinný uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na napadnuté rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval. Na zvládnutie týchto úloh nestačí odkaz na projektovú dokumentáciu stavby hoci aj spracovanú odborne spôsobilou osobou, ktorá však nie je orgánom verejnej správy povinným konať v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR (Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon) a povinným zabezpečovať verejné záujmy chránené stavebným zákonom (§ 37 až § 39, § 39a, § 126 Stavebného zákona), a iným zákonmi (napr. Vodný zákon), ako aj chrániť práva fyzických a právnických osôb a postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy, a použiť na to najvhodnejšie prostriedky a postupy (§ 3 ods. 1, 2, 4, 5, § 46 Správneho poriadku). Napriek tomu, že oprávnená osoba má určitú všeobecnú povinnosť chrániť verejné záujmy, orgánmi verejnej správy (správnymi orgánmi) boli stavebný úrad a žalovaný, iba ktorí boli oprávnení a povinní právne záväzným spôsobom regulovať právne vzťahy subjektov územného konania tak, aby boli zachované všetky uvedené práva a právom chránené záujmy. Pokiaľ stavebný úrad a žalovaný neposkytli právnu ochranu žalobcovi 1, ktorý riadne a včas od stavebného úradu požadoval ochranu svojich práv vzťahujúcich sa k vlastníctvu MVE Lutila, ktorej budúca prevádzka má byť podľa jeho tvrdení stavbou MVE Žiar nad Hronom ohrozená alebo poškodená, pretože na jeho návrhy, vyjadrenia a podklady spôsobom zodpovedajúcim ich obsahu a povahe nereagovali, svoj postup a rozhodnutia zaťažili nezákonnosťou (§ 3 ods. 1, 2, 4, 5, § 32, § 33, § 34, § 46, § 47 ods. 1, 3 Správneho poriadku). Žalovaný sa vo vyjadrení k žalobe bránil tým, že stavebný úrad nebol oprávnený zasahovať do projekčnej činnosti a nariaďovať iné projekčné riešenia ako boli navrhnuté projektantom, pretože by išlo o neoprávnený zásah do projekčnej činnosti projektanta. Takýto postup nikto nežiadal. Z ust. § 37 ods. 2 Stavebného zákona však zreteľne vyplýva, že stavebný úrad posúdi návrh na vydanie územného rozhodnutia z viacerých hľadísk ochrany verejných záujmov, so všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu, ako aj v súvislosti s ochranou práv fyzických a právnických osôb, ktorých práva by mohli byť stavbou poškodené alebo nepriaznivo dotknuté (§ 3 ods. 1 Správneho poriadku). Pokiaľ zistí, že návrh a projektové dokumentácia nie sú v súlade s uvedenými zákonom požadovanými hľadiskami, podľa § 37 ods. 4 Stavebného zákona návrh zamietne. 62. Žalobcovia 2 až 5 ďalej namietali, že potom ako prejavili pochybnosti o tom, či ide o líniovú stavbu, nemal stavebný úrad právomoc urobiť si vlastný úsudok o otázke, či ide alebo nejde o líniovú stavbu a mal v zmysle § 139 ods. 4 Stavebného zákona vec postúpiť na rozhodnutie orgánu štátnej správy príslušnému na povolenie stavby (o povolení vodnej stavby rozhoduje špeciálny stavebný úrad, ktorým je príslušný okresný úrad). Z obsahu vyjadrenia Občianskeho združenia Hereditas HH predloženého už v rámci ústneho pojednávania (bod 7) vyplýva odôvodnená námietka, že nejde o líniovú stavbu s poukázaním na postup podľa § 139 ods. 4 Stavebného zákona, pričom takáto námietka bola aj predmetom podaného odvolania. Žalovaný na túto námietku reagoval tým, že nemal pochybnosť o tom, že ide o líniovú stavbu, čo odôvodnil rozsiahlosťou stavby pozostávajúcej z jednotlivých stavebných objektov a neuzavretým (demonštratívnym) výpočtom líniových stavieb podľa § 139 ods. 3 Stavebného zákona. Žalovaný a stavebný úrad označené zákonné ustanovenie vyložili príliš zužujúco, pretože pripustili jeho použiteľnosť len v prípade, ak samotný stavebný úrad má pochybnosti o tom, či ide o líniovú stavbu podľa odseku 3 alebo o jej súčasť. Takáto interpretácia nie je v súlade so znením ust. 139 ods. 4 Stavebného zákona ani s účelom zákona, pretože nezaručuje, že o povahe stavby pri rozdielnych názoroch nestranne rozhodne orgán oprávnený na jej povolenie, čo je obzvlášť vypuklé pri stavbách (napríklad vodných), o ktorých umiestnení a povolení rozhodujú rôzne orgány (stavebný úrad rozhoduje o umiestnení stavby, špeciálny stavebný úrad o povolení stavby) na odbornej úrovni zaručujúcej rešpektovanie osobitných zákonov pri výstavbe. Pokiaľ účastník konania alebo aj zainteresovaná verejnosť v územnom konaní odôvodnene spochybní (líniovú) povahu stavby a stavebný úrad takejto námietke nevyhovie, logickým dôsledkom toho je skutočnosť, že rozdielnosťou ich názorov, resp. ich neodstráneným stretom, vzniká o tom pochybnosť, vyriešením ktorej je zo zákona poverený orgán štátnej správy príslušný na jej povolenie. Z uvedeného je zrejmé, že stavebný úrad mal vec predložiť na rozhodnutie príslušnému špeciálnemu stavebnému úradu oprávnenému na povoľovanie vodných stavieb, ktorý by vec konečným spôsobom posúdil a uzavrel. Neuplatnením zákonného postupu došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP). 63. Žalobcovia samotné posúdenie MVE Žiar nad Hronom ako líniovej stavby priamo nenamietali (§ 134 ods. 1 SSP), a ďalší účastník - Združenie domových samospráv vo vyjadrení k žalobe namietal, len že MVE Žiar nad Hronom je vodnou stavbou a preto nejde o líniovú stavbu, na ktorú sa vzťahuje osobitný vodný zákon, pre ktorú stavbu je v stavebnom konaní príslušný špeciálny stavebný úrad štátnej vodnej správy. Z takto formulovanej argumentácie ďalšieho účastníka konania nie je zrejmý dôvod, pre ktorý by sa povaha vodnej stavby s líniovou stavbou mali vzájomne vylučovať ani iné dôvody nesprávneho právneho posúdenia záveru o líniovej povahe stavby MVE Žiar nad Hronom. Správny súd nie je oprávnený relevantnú právnu argumentáciu poskytovať sám a prisvojovať si tak oprávnenia a povinnosti účastníkov konania, a nie je ani ďalšou inštanciou v konaní oprávnenou nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy. Na základe takto všeobecne formulovanej námietky ďalšieho účastníka konania preto nebolo možné preskúmať zákonnosť právneho posúdenia líniovej stavby MVE Žiar nad Hronom. 64. V nadväznosti na predchádzajúce body tohto rozsudku je zrejmé, že nebola dôvodná námietka žalobcu 1 týkajúca sa oznamovania úkonov stavebného úradu a žalovaného a doručovania, nakoľko v územnom konaní o umiestnení líniovej stavby, ktorej (líniová) povaha žalobami nebola spochybnená, sa uplatňuje postup podľa § 36 ods. 4 a 42 ods. 2 Stavebného zákona (oznamovanie úkonov verejnou vyhláškou). Žalobca 1 sa mýli pokiaľ namieta, že rozhodnutie vydané v odvolacom konaní sa neoznamuje spôsobom ustanoveným pre oznamovanie rozhodnutia o umiestnení stavby alebo úkonov, ktoré jeho vydaniu prechádzali a malo sa účastníkom konania doručiť do vlastných rúk. Územné konanie o vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby je správnym konaním, ktoré je skončené právoplatným rozhodnutím odvolacieho orgánu o odvolaní (pokiaľ nedôjde k podaniu odvolania právoplatným rozhodnutím o umiestnení stavby). Uvedené správne konanie predstavuje jeden celok, ktorý sa vnútorne člení na štádium prvostupňového konania a štádium druhostupňového konania o odvolaní, pričom však nie je žiadny zákonný dôvod na jednotlivé štádiá konania uplatňovať rozdielny právny režim oznamovania úkonov konajúcich orgánov stavebnej správy. Naopak v rozpore s princípom právnej istoty a legitímneho očakávania by bolo očakávať rozdielny prístup. Akceptovateľný dôvod na prekonanie tohto zaužívaného názoru žalobca 1 v podanej správnej žalobe nepredostrel. 65. Žalobcovia namietali nesúlad napadnutého rozhodnutia s územnými plánom mesta Žiar nad Hronom, ktorý má vyjadrovať problematickú efektívnosť využitia Hydroenergetického potenciálu z dôvodu negácie s MVE Lutila (žalobca 1), resp. s územným plánom Vyššieho územného celku Banskobystrického kraja v znení zmien a doplnkov z roku 2014 (žalobcovia 2 až 5), konkrétne so záväznými regulatívmi vyjadrenými v bodoch 3.1.6, 7.2.13 a 7.2.14 umožňujúcimi za priority zachovania vodnej turistiky a podmienok plavby na vodných cestách MVE umiestňovať len v lokalitách s technicky využiteľným hydroenergetickým potenciálom pri zohľadnení enviromentálnych aspektov a iných oprávnených záujmov v území, a MVE umiestňovať výlučne na existujúcich vodohospodárskych stavbách a bariérach vodných tokov s podmienkou spriechodnenia pre ryby a ostatné vodné organizmy. Stavebný úrad k týmto námietkam uplatneným v rámci územného konania uviedol, že stavba je uvedená v dokumente „Aktualizácia koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov Slovenskej republiky do roku 2030“ schváleného uznesením vlády č. 12 z 11.01.2017 (AKHEP) a súčasťou projektovej dokumentácie MVE je aj opatrenie pre zachovanie splavnosti (výstavba športového priepustu - vodáckeho sklzu). Ďalej argumentoval, že stavba je umiestnená na zregulovanom úseku rieky Hron s umelými brehmi - existujúca vodohospodárska stavba a návrh rybovodu je v súlade s metodickým usmernením MŽP SR. Žalovaný sa s námietkou nesúladu prvostupňového rozhodnutia s územným plánom Banskobystrického kraja vôbec nezaoberal. Len skonštatoval, že s poukazom na § 37 ods. 1 Stavebného zákona sú podkladom územného rozhodnutia územné plány obcí a zón, pričom územný plán VÚC podľa jeho názoru vôbec nie je podkladom územného rozhodnutia a v územnom konaní nie je dôvod sa ním zaoberať. Z uvedeného plynie záver, že žalovaný na námietku nesúladu prvostupňového rozhodnutia s územným plánom mesta Žiar nad Hronom (tak ako ho naznačil žalovaný 1) a s konkrétnymi regulatívmi územného plánu Banskobystrického kraja (tak ako namietali žalobcovia 2 až 5) vecne nereagoval a nie je tak zrejmý jeho názor k tejto otázke, čo spôsobilo v tejto časti nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Nie je zrejmé ani na akej úvahe žalovaný založil záver, že územný plán VÚC Banskobystrického kraja, ktorého záväzná časť bola schválená všeobecne záväzným nariadením VÚC Banskobystrického kraja č. 27/2014, netvorí tiež podklad rozhodnutia o umiestnení stavby. Vzhľadom na to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí zrozumiteľným spôsobom nevyjadril svoje závery k žalobami nastoleným námietkam, nie je možné na ich základe napadnuté rozhodnutie preskúmať. Všeobecne záväzné nariadenie vyššieho územného celku, ktorým bola schválená záväzná časť územného plánu regiónu je všeobecne záväzným právnym predpisom. Preto nebol namieste prístup žalovaného, ktorý odkázal len na stavebným zákonom požadované podklady rozhodnutia o umiestnení stavby. Pokiaľ zo zásady legality (§ 3 ods.. 1 Správneho poriadku) vyplýva, že rozhodnutie ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal musí byť v súlade so zákonom, má sa mysli, že musí byť v súlade s právnym poriadkom, t.j. so všetkými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré sa na jeho vydanie vzťahujú. V situácii, keď ustanovenie právneho predpisu dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne súladným a druhý ústavne nesúladným spôsobom), má prioritu jeho výklad ústavne súladným spôsobom. Pre súdy (ale aj pre orgány verejnej správy) táto povinnosť vyplýva celkom jednoznačne z čl. 144 ods. 1 v spojení s čl. 152 ods. 4 ústavy. (z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 354/2008-50 z 22.01.2009). V nadväznosti na to, bude úlohou stavebného úradu v ďalšom konaní sa ústavne konformným spôsobom vysporiadať s otázkou, či je alebo nie je potrebné v územnom konaní o umiestnení stavby posudzovať súladnosť umiestnenia stavby MVE Žiar nad Hronom priamo s regulatívmi územného plánu VÚC Banskobystrického kraja, t.j. či sa na danú stavbu územný plán regiónu vzťahuje, a podľa výsledku posúdenia rozhodnúť. 66. Žalobcovia 2 až 5 ďalej namietali nevyriešenie prednostnej otázky podľa § 6 ods. 2, 4, § 103 ods. 6 zákona 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, až po vyriešení ktorej bolo podľa ich názoru možné rozhodnúť v územnom konaní. Poukázali pritom na prebiehajúce konanie v tejto otázke, ktoré nebolo ukončené (bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, voči ktorému bol podaný rozklad). Podľa vyjadrenia žalovaného samotné rozhodnutie o umiestnení stavby nezakladá oprávnenie stavebníka realizovať stavbu na vymedzenom území. Podrobnejšie formy a rozsah stavebnej činnosti je známy až z projektovej dokumentácie v stavebnom konaní, v ktorom sa taktiež overuje verejný záujem na základe stanovísk dotknutých orgánov. Orgán ochrany prírody a krajiny je dotknutým orgánom v územnom, ako aj v stavebnom konaní, pričom v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. tento orgán upozorní v územnom konaní vo svojom stanovisku, že činnosťou, ku ktorej dá vyjadrenie môže dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu. Na uskutočnenie tejto činnosti je podľa žalovaného potrebný súhlas orgánu ochrany prírody, teda zákon súhlas orgánu ochrany prírody vyžaduje k uskutočneniu činnosti, t.j. v danom prípade k realizácii stavby a tú je možné uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 543/2002 na zmenu stavu mokrade sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody okrem vykonania týchto činností správcom vodného toku v súlade s osobitným predpisom a poukázal na to, že ide o činnosť, teda o realizáciu stavby, ktoré však neznamená, že ide o umiestnenie stavby. S uvedeným názorom žalovaného možno súhlasiť s tým, že rozhodnutie o umiestnení stavby nielenže nezakladá oprávnenie stavebníka realizovať stavbu na vymedzenom území ale ho neoprávňuje ani zasahovať akýmkoľvek spôsobom do mokrade alebo iným spôsobom ohroziť záujmy ochrany prírody a krajiny. Z normatívneho textu zákona č. 543/2002 Z.z. nevyplýva, že povolenie výnimky alebo predloženie uvedeného súhlasu je potrebné už v štádiu územného konania. Obdobne sa to týka súhlasu s výrubom drevín, ktorého absenciu namieta Združenie domových samospráv. Nebol tak dôvod na prerušenie konania v zmysle § 29 ods. 1 Správneho poriadku, ako namietali žalobcovia 2 až 5. Z rozhodnutia o umiestnení stavby, v časti 4. „Osobitné podmienky“ v bode 4.3 a 4.4., je vydanie stavebného povolenia z hľadiska osobitných záujmov na ochrane drevín a na ochrane biotopov zrozumiteľne podmienené vydaním súhlasu na výrub drevín podľa § 47 až § 49 zákona č. 543/2002 Z.z. a súhlasu podľa § 6 ods. 4 cit. zákona, čím je ochrana záujmov na ochrane prírody a krajiny v tejto súvislosti dostatočne zabezpečená. 67. V súlade s § 27 ods. 1 SSP žalobcovia 2 až 5 navrhli preskúmať opatrenie - záväzné stanovisko dotknutého orgánu na úseku štátnej vodnej správy, ktorým bol Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-BB-OSZP2-2016/009525-002 (nesprávne označené ako č. OU-BB-OSZP2-2017/012587-003) z 31.03.2016. Na preskúmanie označeného opatrenie boli splnené zákonné podmienky, nakoľko záväzné stanovisko dotknutého orgánu predstavuje opatrenie, z ktorého preskúmavané rozhodnutie o umiestnení stavby vychádza a súčasne nie je samostatne preskúmateľné, nakoľko samo o sebe nepredstavuje zásah do práv alebo chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb (§ 2 ods. 2 SSP). Žalobcovia poukázali na ustanovenia § 16 ods. 6 písm. b/ Vodného zákona, na AKHEP str. 20 až 21 a uviedli, že podkladom územného rozhodnutia je aj stanovisko Výskumného ústavu vodného hospodárstva z primárneho posudzovania MVE Žiar nad Hronom zo dňa 04.06.2015, ktoré spracovala A.. C. I. v zmysle požiadaviek z AKHEP a kde sa konštatuje, že výstavbou MVE Žiar nad Hronom možno očakávať, že vplyv predpokladaných identifikovaných zmien v útvare povrchovej vody SKR0004 Hron, ktoré boli posúdené/vyhodnotené ako zmeny trvalé, bude významný do takej miery, že môže byť príčinou postupného zhoršovania jeho ekologického stavu, a to najmä v dôsledku kumulatívneho účinku všetkých hydromorfologických zmien z existujúcich a pripravovaných stavieb MVE na vodný útvar. Preto MVE Žiar nad Hronom je potrebné posúdiť podľa čl. 4.7 RSV (Rámcová smernica o vodách). Poukázali tiež na to, že podľa napadnutého opatrenia: „predložené posúdenie preukazuje opodstatnenie výnimky z dosiahnutia environmentálnych cieľov pre dotknutý vodný útvar povrchovej vody SKR0004“. Podľa názoru žalobcov 2 až 5 je uvedené posúdenie § 16 ods. 6 písm. b/ Vodného zákona v napadnutom vyjadrení nezrozumiteľné, nepodložené a mätúce, nakoľko podmienky na uplatnenie postupu podľa tohto ustanovenia neboli splnené. Ďalej namietali, že vo veci navyše konal orgán, ktorý na taký postup nebol v zmysle žiadneho z ustanovení vodného zákona oprávnený, čo nijako neodôvodnili. Ďalej dôvodili, že zo strany 18 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa touto odvolacou námietkou zaoberalo, vyplýva, že stanovisko dotknutého orgánu štátnej vodnej správy podľa § 16 ods. 6 písm. b/ Vodného zákona nie je možné preskúmať a podľa názoru žalovaného orgánu nemajú účastníci konania, ktorí sú zároveň dotknutou verejnosťou možnosť namietať formu, spôsob ani obsah primárneho i následného posúdenia vykonaného v jeho zmysle. Takýto názor je podľa ich názoru v rozpore s Dohovorom o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (tzv. Aarhuský dohovor), ako aj s aktuálnou rozhodovacou praxou Súdneho dvora Európskej únie, na ktorú poukázal (C664/15 z 20.12.2017). Nakoľko žalobcovia sú organizáciami na ochranu životného prostredia vzťahujú sa na nich uvedený rozsudok, v zmysle ktorého majú právo napadnúť rozhodnutia vydané na základe smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23.10.2000. Správny súd napriek splneným podmienkam na prieskum skôr vydaného opatrenia nenašiel v žalobných dôvodoch žalobcov 2 až 5 také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé na to, aby mohlo byť toto opatrenie zrušené podľa § 191 ods. 3 písm. b/ SSP. V žalobných dôvodoch chýba relevantná právna argumentácia, ktorá by dôvodne osvedčila rozpor opatrenia s konkrétnym ustanovením všeobecne záväzného právneho predpisu (Rámcová smernica o vodách nie je priamo vykonateľným právne záväzným aktom ES/EÚ; AKHEP vo forme uznesenia vlády nemá povahu všeobecne záväzného právneho predpisu). Poukázanie na rozpor opatrenia s predchádzajúcim stanoviskom Výskumného ústavu vodného hospodárstva je len všeobecným konštatovaným nesúhlasu žalobcov 2 až 5 bez toho, aby sa súčasne namietalo a odôvodnilo v čom sa dotknutý orgán mýli alebo čím porušil všeobecne záväzný právny predpis (§ 134 ods. 1, § 182 ods. 1 písm. e/ SSP). Poukaz na Aarhuský dohovor, resp. na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, z ktorých vyplýva právo organizácie na ochranu životného prostredia napadnúť na súde rozhodnutia o povolení projektu, ktorý môže byť v rozpore s povinnosťou v zmysle smernice, nič nehovorí o nezákonnosti napadnutého opatrenia. K uvedeným námietkam možno len konštatovať, že právo z nich vyplývajúce nebolo žalobcom 2 až 5 upreté, čoho dôkazom je práve tento rozsudok o nimi podanej správnej žalobe. Príslušnosť konať a rozhodnúť je zachovaná, resp. jej správnosť sa prezumuje, s výnimkou prípadov, ak bolo rozhodnuté orgánom verejnej správy, do ktorého zákonom určenej právomoci rozhodnúť o predmete konania celkom zjavne nepatrí (napríklad odvetvovo alebo funkčne), pokiaľ sa nepreukáže opak. Opak bol žalobcami 2 až 5 tvrdený bez kvalifikovaného odôvodnenia tejto námietky, na základe čoho správny súd nemal dostatok podkladov na preskúmanie príslušnosti konajúceho orgánu. 68. V rámci preskúmavacieho konania medzi žalobcom 1 (na základe žalobného bodu ako aj na základe ním predloženého vyjadrenia stavebného úradu z 12.11.2018) a žalovaným nebolo sporné, že časť listinného materiálu tvoriaceho administratívny spis konania o umiestnení stavby MVE Žiar nad Hronom, konkrétne prílohy vyjadrenia žalovaného 1 predložené v rámci ústneho pojednávania, bola žalovanému stavebným úradom predložená až 11.04.2018 teda po vydaní napadnutého rozhodnutia (ktoré bolo vydané dňa 08.02.2018). Žalobca 1 namietal, že žalovaný tak nemal možnosť dôsledne sa oboznámiť so skutkovým stavom a teda rozhodoval na základe neúplne zisteného skutkového stavu. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku odvolací orgán preskúma rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Pokiaľ žalovaný v čase vydania napadnutého rozhodnutia nemal k dispozícii úplný na vec sa vzťahujúci administratívny spis, v ktorom chýbali listinné podklady, na ktoré vo svojich podaniach v rámci konania ako aj v odvolaní poukazoval žalobca 1, ako na podklady preukazujúce jeho zásadné tvrdenia a námietky, nemohol zákonom požadovaným spôsobom preskúmať napadnuté rozhodnutie a jemu predchádzajúce konanie v celom rozsahu, prípadne toto konanie doplniť. Bez poznania priebehu prvostupňového konania a obsahu všetkých v rámci neho predložených listín, najmä tých, na ktorých odvolateľ (žalobca 1) zakladal svoje tvrdenia, nie je možné uvažovať o tom, či žalovaný ako odvolací orgán mohol objektívne a v súlade so zásadou materiálnej pravdy, posúdiť priebeh tohto konania a jeho výsledok v podobe napadnutého rozhodnutia. Možno tak súhlasiť so žalobcom 1, že žalovaný nepostupoval zákonom predpokladaným spôsobom (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP), na čom nič nemení ani jeho obrana v rámci ústneho pojednávania, spočívajúca v tom, že po predložení týchto dokladov sa utvrdil, že neboli pre posúdenie veci relevantné, nakoľko správny súd je, vzhľadom na predchádzajúci obsah tohto rozsudku (súčasťou chýbajúceho materiálu boli napríklad vyjadrenia projektantov MVE Lutila ohľadom výšky prevádzkových hladín vodného toku) iného názoru. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí s odvolacou námietkou neúplnosti spisu v podstate nevysporiadal (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku). 69. Na uvedených záveroch nič nemenia ani námietky ďalšieho účastníka konania Hydro Company, s.r.o., že všetky stanoviská boli kladné, nedochádzalo k diskrepancii, kedy bolo úlohou správneho orgánu stanoviská zjednocovať alebo žiadať ich prehodnotenie a že, extenzívne vykladanie právomoci nemá oporu v platnej právnej úprave a naviac je v rozpore s princípom správneho konania, pretože by mohlo znamenať ignoranciu odborných záverov dotknutých orgánov v podobe záväzného stanoviska na úkor nepodložených tvrdení konajúceho orgánu, ktoré by sa javili ako výsledok vlastného skúmania. Žalobcovia v rámci žalobných bodov, s ktorými sa správny súd stotožnil, však orgánom stavebnej správy nevytýkajú nedostatok záväzných stanovísk, prípadne ich vzájomné rozpory, ale procesné nedostatky spočívajúce mimo iného v nedostatočnom vyrovnaní sa s ich námietkami a nezachovaní súladnosti postupu so základnými zásadami správneho konania, v nezrozumiteľnosti, resp. z vecnej stránky v neakceptovaní územnoplánovacích pokladov. Z ustanovení označených právnych predpisov pre žalovaného a stavebný úrad vyplývajú aj ďalšie úlohy než tie, ktorých rozsah naznačuje ďalší účastník konania. Zvýrazniť je potrebné najmä tie, na ktorých porušenie sa zameriavajú prechádzajúce body tohto rozsudku. 70. Správny súd nevyhovel navrhnutému dokazovaniu zo strany žalobcov prípadne ďalších účastníkov konania - ohliadke miesta, vypočutiu svedkov (projektantov a zamestnancov žalovaného a stavebného úradu). Správny súd vo veciach všeobecných správnych žalôb, a teda v konaní podľa § 6 písm. a/ SSP nie je súdom skutkovým. Súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní, a preto nemôže vykonať hodnotenie dôkazov sám a tak sám zisťovať skutkový stav. Súd môže vykonať dokazovanie len na to, aby mohol dospieť k záveru, či rozhodnutie je alebo nie je v súlade so zákonom, pričom zásadne vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP). Návrhy na vykonanie dokazovania neboli navrhnuté na také tvrdenia, ktoré by smerovali k zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ale skôr k zisteniu skutočného stavu veci, preto im vyhovené nebolo. Správny súd mal na vydanie rozsudku dostatočný podklad v prvostupňovom ako aj napadnutom rozhodnutí a v administratívnom spise, nakoľko mu z nich bolo zrejmé, že na žalobcom 1 predložené podklady prihliadnuté nebolo a samotný žalovaný nenamietal proti jeho tvrdeniu, že konkrétnu súčasť spisu (vyjadrenia žalovaného 1 k ústnemu konaniu) v rámci odvolacieho konania ako podklad rozhodnutia k dispozícii nemal. 71. Na základe dôvodov uvedených v bodoch 49 až 69 tohto rozsudku správny súd dospel k záveru, že žaloby boli dôvodné, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/ a g/ SSP pre nesprávne právne posúdenie veci, pre rozpornosť vo výrokoch prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia, pre nedostatočné zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy na riadne posúdenie veci a tiež preto, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude prvostupňový orgán postupovať v súlade s právnymi názormi vyjadrenými v jednotlivých bodoch tohto rozsudku. 72. O trovách konania súd rozhodol podľa § 147 SSP, podľa ktorého má právo na náhradu trov ten účastník, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobcovia boli v konaní úspešní v celom rozsahu, preto im súd priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ďalším účastníkom konania nakoľko im správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im trovy v konaní vznikli. Neboli tak splnené zákonné podmienky uvedené v § 169 SSP na priznanie náhrady trov konania ďalším účastníkom. 73. Toto rozhodnutie prijal senát počtom hlasov 3:0. 73. Toto rozhodnutie prijal senát počtom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Rozhodnutie nepodpísali členka senátu JUDr. Alena Antalová a predsedníčka senátu JUDr. Jana Novotná z dôvodu ich ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho písomného vyhotovenia.