Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23Sa/9/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200401 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6018200401.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou v právnej veci žalobcu: mal. F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. F. XX, XXX XX R., zast. zákonnou zástupkyňou: L.. I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. F. XX, XXX XX R., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Banská Bystrica, Trieda SNP 75, 974 89 Banská Bystrica, za účasti: Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, so sídlom Račianska 153, 831 54 Bratislava 35, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. UPS/US5/SSVOdPPKPC/SOC/2015/8369 Ant zo dňa 05.11.2015, takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Banská Bystrica č. UPS/US5/ SSVOdPPKPC/SOC/2015/8369 Ant zo dňa 05. novembra 2015 v spojení s Oznámením o oprave chyby č. UPS/US5/SSVOdPPKPC/SOC/2016/2094 zo dňa 10. júna 2016 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, v sume, aká bude vyčíslená v uznesení vydanom tunajším súdom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca v zastúpení zákonnou zástupkyňou podal dňa 28. 4. 2015 žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu podľa § 22 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z.“). 2. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, ako prvostupňový orgán verejnej správy, rozhodnutím č. ZV3/RPPNKŤZPAPČ/SOC/2015/37156-0003 zo dňa 3. 7. 2015 peňažný príspevok na osobnú asistenciu maloletému F. L. nepriznal, a to z dôvodu, že v komplexnom posudku (rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen č. ZV1/KP/SOC/2015/37280 zo dňa 29. 6. 2015 takýto peňažný príspevok navrhnutý nebol a pre priznanie požadovaného peňažného príspevku neboli splnené podmienky stanovené zákonom č. 447/2008 Z. z.. Z rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy vyplýva, že na základe komplexného posudku sa maloletý F. L. považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 80 %. Rozhodujúcim ochorením pre stanovenie miery funkčnej poruchy u maloletého F. L. je postihnutie mozgu pri vrodenej vývojovej chybe mozgu - Dandy Walkerov syndróm s kompletným cerebelárnym syndrómom. Maloletý nedokáže vykonávať samoobslužné úkony, nedokáže vyjadriť svoje potreby (rozumie mu len matka), vyžaduje celodenný dohľad s potrebou opatrovania inou fyzickou osobou, na základe čoho mu bol stanovený VI. stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, čo predstavuje rozsah odkázanosti na pomoc viac ako 12 hodín denne, a preto mu peňažný príspevok na osobnú asistenciu nebol navrhnutý. Sociálne dôsledky jeho zdravotného postihnutia boli komplexným posudkom navrhnuté kompenzovať peňažným príspevkom na opatrovanie. 3. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podala odvolanie zákonná zástupkyňa v mene maloletého F. L. a na základe podaného odvolania žalovaný, rozhodnutím č. UPS/US5/ SSVOdPPKPC/SOC/2015/8369 Ant zo dňa 05.11.2015, ako druhostupňový orgán verejnej správy, rozhodol tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 4. Žalovaný podľa § 47 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. (ďalej v texte aj Správny poriadok) doručil účastníkom konania Oznámenie o oprave chyby č. UPS/US5/SSVOdPPKPC/SOC/2016/2094 zo dňa 10. 6. 2016, ktorým opravil chybu v písaní v písomnom vyhotovení rozhodnutia číslo UPS/US5/ SSVOdPPKPC/SOC/2015/8369 Ant zo dňa 5. 11. 2015, na tretej strane, v ods. 2 v poslednom riadku, kde bol nesprávne uvedený dátum psychiatrického vyšetrenia 17. 9. 2015 namiesto správneho dátumu 17. 9. 2014. 5. Žalovaný v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia s odkazom na § 20 ods. 1, § 20 ods. 2, § 14 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. v náväznosti na lekársku posudkovú činnosť a sociálnu posudkovú činnosť (podkladom pre vypracovanie komplexného posudku č. UPS/US5/SSVOdPPKPC1/ SOC/2015/8532/PD z 22. 10. 2015 bol lekársky posudok Ústredia č. UPS/US5/SSVOdPPKPC1/ SOC/2015/8532/PD zo dňa 15.10.2015 a posudkový záver zo dňa 19.10.2015) konštatoval, že ťažké zdravotné postihnutie maloletého F. L. je možné vhodne kompenzovať peňažným príspevkom na opatrovanie, nakoľko vyžaduje pomoc a celodenný dohľad inej osoby. V čase, keď je matka v zamestnaní, má starostlivosť zabezpečenú prostredníctvom sociálnej služby v Domove sociálnych služieb v Detve (ďalej aj "DSS Detva") Voľnočasové aktivity v rodinnom prostredí mu plnohodnotne zabezpečuje rodina v rozsahu zodpovedajúcom aj veku dieťaťa, preto peňažný príspevok na osobnú asistenciu v súčasnosti nebol navrhnutý v komplexnom posudku Ústredia. Komplexný posudok je v zmysle § 55 ods. 6 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu základom druhostupňového rozhodnutia a je pre rozhodnutie záväzným. Uzavrel, že vzhľadom na to, že požadovaný peňažný príspevok na kompenzáciu v komplexnom posudku odvolacieho orgánu nebol navrhnutý, maloletý F. L. nespĺňa podmienky pre priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu, preto bolo dôvodné odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdiť. 6. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobu zákonná zástupkyňa v mene maloletého žalobcu, v ktorej navrhovala napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V dôvodoch žaloby vytýkala žalovanému nesprávne právne posúdenie veci, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisu, najmä neboli zohľadnené skutočnosti, ktoré boli dôvodom pre podanie žiadosti a sú súčasťou spisu, pričom žalovaný sa k nim nijako nevyjadril. Zákonná zástupkyňa žalobcu ďalej tvrdila, že zistenie skutkového stavu je nepostačujúce pre posúdenie veci, pretože žalovaný nevykonal posúdenie v oblasti sociálneho šetrenia domáceho prostredia a úkonov, ktoré je nutné vykonať mimo pobytu maloletého v DSS R., čo bolo hlavným dôvodom podania žiadosti o kompenzáciu formou osobnej asistencie. 7. Zákonná zástupkyňa maloletého žalobcu v žalobe namietala a uvádzala najmä tieto ďalšie skutočnosti (body 8-17): 8. Žalovaný porušil základné zásady správneho konania ustanovené v § 3 ods. 2, ods. 4 a ods. 5 Správneho poriadku, keď dopĺňal dokazovanie až v rámci konania o odvolaní, zákonná zástupkyňa žalobcu o tom nebola informovaná a nebolo jej umožnené vyjadriť sa k doplnenému dokazovaniu, k podkladom rozhodnutia. 9. Žalovaný sa dôsledne neriadil zásadou, že je povinný vybaviť vec včas a bez zbytočných prieťahov, keďže neboli dodržané lehoty pre vydanie rozhodnutia v zmysle § 60a v nadväznosti na § 49 Správneho poriadku. 10. Žalovaný prakticky vydal nové rozhodnutie, pretože prvostupňové rozhodnutie nebolo riadne odôvodnené; napriek tomu žalovaný vo výroku uviedol, že odvolanie zamieta a prvostupňové rozhodnutie potvrdzuje. 11. Nikde v rozhodnutí nie je objasnené šetrenie domáceho prostredia a pobytu maloletého žalobcu mimo Domova sociálnych služieb R., ktoré tvorí podstatnú časť jeho prežívaných aktivít. 12. Rozhodnutím žalovaného, ktorým nebola priznaná kompenzácia formou osobnej asistencie, pričom bola v komplexnom posudku navrhnutá kompenzácia formou opatrovania, došlo k zamedzeniu ďalšieho rozvoja maloletého žalobcu a boli vymedzené povinnosti matky, ktorá sa sama stará o maloletého žalobcu v takej miere, v akej sama tieto povinnosti už nie je schopná zabezpečiť. Neboli zohľadnené dôvody, pre ktoré bola podaná žiadosť o kompenzáciu formou osobnej asistencie. 13. Osobná asistencia bola žiadaná na úkony vykonávané v domácom prostredí, vrátane aktivít mimo domáceho prostredia, a nie počas pobytu v DSS R.. Napriek tomu, predmetom zisťovania sociálnych dôsledkov mimo stretnutia s matkou, bol telefonický rozhovor so sociálnou pracovníčkou DSS R. ohľadom zisťovania aktivít a činností vykonávaných špecializovaným personálom tohto zariadenia. 14. Úkony, ktoré matka vykonáva denne pre zabezpečenie štandardných potrieb maloletého žalobcu sú mimoriadne náročné, jednak po psychickej stránke, ale aj fyzickej. Nakoľko maloletý žije v spoločnej domácnosti len s matkou, všetky činnosti spojené s jeho sebaobsluhou, ako aj ostatné aktivity sú jej výlučným bremenom. Žije v byte na 1. poschodí, ktorý nie je bezbariérový, dom je bez výťahu. Premiestňovanie maloletého po schodoch, je nad rámec fyzických schopností matky, prípadne starej matky, ktorá zastupuje matku počas jej neprítomnosti v dôsledku pracovných alebo študijných aktivít. 15. Porovnávanie zabezpečovanej starostlivosti rodiča o dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím so starostlivosťou o neplnoletú osobu rovnakého veku je neuvážené, keďže táto osoba nie je schopná si uvedené úkony a aktivity zabezpečiť bez asistencie inej fyzicky spôsobilej osoby. Premiestňovanie a polohovanie v sociálnom zariadení zabezpečujú minimálne dve osoby. Navyše, ide o špecializované zariadenie, v ktorom je zabezpečená bezbariérovosť a potrebné personálne vybavenie. Žalovaný zamietavým postojom nerešpektuje základné práva občana na ochranu osobnosti, ľudskej dôstojnosti a zdravia. 16. Žalovaný nedostatočne zohľadnil, že rodinu, ktorá má zabezpečovať voľnočasové aktivity, v danom prípade predstavuje len jedna dospelá osoba, ktorá s vypätím maxima fyzických schopností sa snaží zabezpečovať všetky úkony a aktivity spojené so starostlivosťou o maloletého žalobcu. Tento dôvod bol najvýznamnejší pre požiadanie kompenzácie formou osobnej asistencie. 17. Uzavrela, že žalovaný sa vecou nezaoberal dostatočne objektívne, neodôvodnil svoje zamietavé stanovisko, nevykonal žiadne objektívne dokazovanie, nežiadal stanoviská a lekárske správy odborných lekárov a neabsolvoval šetrenie domáceho prostredia pri posudzovaní sociálnych dôsledkov na účely vydania predmetného rozhodnutia. 18. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhoval žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K veci ďalej uviedol, že poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu nebolo v komplexnom posudku navrhnuté. Ústredie v rámci odvolacieho konania vydalo komplexný posudok, podľa ktorého mal maloletý účastník konania funkčnú poruchu v rozsahu 80 %. Podľa predložených odborných nálezov je intelekt maloletého na úrovni strednej mentálnej retardácie. V popredí je diagnostikovaná neurologická symptomatológia na podklade vrodenej vývojovej chyby mozočku so sekundárnymi prejavmi. Ustanovenie § 13 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu upravuje charakteristiku sociálnej posudkovej činnosti. Uvedené ustanovenie neobsahuje povinnosť príslušného orgánu vykonávať sociálnu posudkovú činnosť v domácom prostredí posudzovaného. Sociálna posudková činnosť za účasti maloletého bola vykonaná v priestoroch Ústredia. Odvolací orgán mal snahu vykonať šetrenie priamo v domácom prostredí maloletého účastníka, avšak pre objektívne príčiny na strane matky maloletého sa uskutočnilo stretnutie zákonnej zástupkyne maloletého žalobcu so sociálnou pracovníčkou odvolacieho orgánu na Ústredí dňa 17.09.2015. Sociálnym zisťovaním bolo zistené, že maloletý má možnosť v čase mimo vyučovania plnohodnotne tráviť čas s profesionálnym personálom zariadenia, kde je prihliadané na potreby vyplývajúce z jeho ťažkého zdravotného postihnutia. Pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby v zmysle § 14 ods. 2 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu sa neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosť o domácnosť alebo pri realizácii základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku. Ide napríklad o sprevádzanie dieťaťa zo školy, do školy. Rozsah hodín osobnej asistencie sa na tieto úkony môže navrhnúť len v prípade, že je rodič fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Z lekárskej posudkovej činnosti vyplýva, že voľnočasové aktivity v rodinnom prostredí maloletého plnohodnotne zabezpečuje rodina v rozsahu zodpovedajúcemu aj veku dieťaťa, preto peňažný príspevok na osobnú asistenciu nebol v komplexnom posudku Ústredia navrhnutý. 19. Uvádzal, že odvolanie účastníčky konania bolo s kompletnou spisovou dokumentáciou doručené Ústrediu dňa 17.08.2015, rozhodnutie bolo vydané 05.11.2015, teda lehota určená v § 55 ods. 11 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu (90 dní), bola dodržaná. Ústredie telefonicky kontaktovalo sociálnu pracovníčku v DSS R., ktorá podrobne informovala o činnosti maloletého F. L. počas pobytu v DSS (záznam z 22.10.2015). Podľa zistených skutočností maloletý má možnosť v čase mimo vyučovania plnohodnotne tráviť čas s profesionálnym personálom v zariadení DSS, kde je prihliadnuté na potreby vyplývajúce z jeho ťažkého zdravotného postihnutia. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Uvedené zisťovanie v DSS R. bolo súčasťou posudzovania sociálnych dôsledkov maloletého F. L. a Ústredie nepovažovalo za nutné túto časť získavania podkladov pre rozhodnutie konzultovať s matkou maloletého. 20. Podľa žalovaného, ťažké zdravotné postihnutie maloletého F. L. je možné vhodne kompenzovať peňažným príspevkom na opatrovanie, nakoľko vyžaduje pomoc a celodenný dohľad inej osoby. Účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. V prípade maloletého F. L. by nebol osobnou asistenciou dosiahnutý uvedený účel, nakoľko pri svojom zdravotnom postihnutí nie je schopný rozhodovať sa a ovplyvňovať vykonávanie uvedených aktivít za účelom sociálneho začlenenia. Pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby v zmysle § 14 ods. 2 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu sa neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť alebo pri realizácii základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku. Odvolací orgán pri posudzovaní odkázanosti maloletého účastníka konania na pomoc inej fyzickej osoby rešpektoval aj toto ustanovenie. Je nesporné, že starostlivosť o ťažko zdravotne postihnuté dieťa je náročná tak po fyzickej, ako aj psychickej stránke, avšak účelom kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za podmienok za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. Podľa prílohy č. 4 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, osobná asistencia môže byť na tento účel navrhnutá len v prípade, že je rodič fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, čo v danom prípade nebolo preukázané. 21. Správny súd uznesením č.k. 23S/7/2016-42 zo dňa 3. 5. 2016 pribral na návrh zákonnej zástupkyne žalobcu do konania Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. 22. Krajský súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 8. 6. 2016 a rozsudok bol verejne vyhlásený po odročení pojednávania za účelom vyhlásenia rozsudku dňa 22. 6. 2016, keď krajský súd žalobu zamietol. 23. Zákonná zástupkyňa maloletého žalobcu na pojednávaní dňa 08.06.2016 ďalej k veci uviedla, že pokiaľ sa vo vyjadrení žalovaného hovorí, že 17.09.2015 sa mal maloletý zúčastniť psychologického vyšetrenia, tento údaj nie je pravdivý, pretože to nebolo 17.09.2015, ale bolo to ešte v roku 2014. Nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že v domove sociálnych služieb je zabezpečená všetka starostlivosť o maloletého. Nesúhlasila ani s ďalším tvrdením žalovaného, že by mala vykonávať všetky úkony ako rodič. V danom prípade sa jedná o dieťa, ktoré má už 10 rokov a v súvislosti s jeho zdravotným stavom musí robiť všetky úkony ohľadom tohto dieťaťa a v tejto súvislosti poukázala na to, že 10-ročné zdravé dieťa si veľa úkonov môže urobiť samo. V prípade, že by pristúpila na riešenie, podľa ktorého by jej mal byť poskytnutý príspevok na opatrovanie, bolo by to pre ňu likvidačné, pretože žije len so synom, sú len dvaja a za situácie, že by pristúpila na opatrovateľský príspevok, by sa vlastne nevedela finančne postarať o syna. Pokiaľ ide o osobnú asistenciu, tak pod touto osobnou asistenciou si predstavuje osobu, ktorej by dôverovala a ktorá by bola schopná vykonávať takúto činnosť. Osobnú asistenciu by nemohla vykonávať sama, pretože by prišla o určitý príjem a chce byť aj naďalej aktívne činná v práci. Nesúhlasila s tým, že by u maloletého nedošlo k nejakému pozitívnemu vývoju od jeho narodenia až do súčasnosti. 24. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 08.06.2016 k veci uviedla, že v danom prípade ide o fakultatívnu dávku. Odkázanosť na osobnú asistenciu upravuje § 14 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. Odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby pri sebaobslužných činnostiach je uvedená v prílohe č. 4 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Je len jednou z podmienok pre priznanie nároku na peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Ďalšou podmienkou je, aby touto osobnou asistenciou sa dosiahol účel ustanovený v § 20 ods. 2, a to aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. U maloletého F. L., vzhľadom na charakter jeho ťažkého zdravotného postihnutia, nemožno očakávať dosiahnutie účelu osobnej asistencie, nakoľko nie je schopný nezávisle sa rozhodovať a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí a vykonávanie vzdelávacích a voľnočasových aktivít. Ústredie vyšlo v ústrety matke maloletého žalobcu tým, že sociálne šetrenie sa vykonávalo vlastne v sídle správneho orgánu, čo sa vykonalo na jej žiadosť a s jej súhlasom. Príspevok na opatrovanie ako navrhnutá forma kompenzácie vhodne kompenzuje sociálne dôsledky maloletého v oblasti sebaobsluhy. Opatrovanie nemusí vykonávať iba matka, môžu to byť aj iné, či už blízke osoby, alebo aj úplne cudzie osoby za istých podmienok. Nie je pravdou, že by bolo ignorované ustanovenie § 14 ods. 2, pretože žalovaný zvážil potrebu dieťaťa na vykonávanie alebo na poskytovanie pomoci inou fyzickou osobou pri vykonávaní sebaobslužných úkonov práve vo vysokom rozsahu, teda takmer v celom rozsahu spektra, a preto bol peňažný príspevok na opatrovanie navrhnutý ako vhodná forma kompenzácie. 25. Zástupkyňa Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím na pojednávaní dňa 08.06.2016 vychádzala z vyjadrenia Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím zo dňa 07.06.2016. Poukázala na Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý bol prijatý OSN 2006, súčasťou Právneho poriadku SR sa stal 25.06.2010. Dohovor má podľa Ústavy SR prednosť pred vnútroštátnymi právnymi predpismi. Zástupkyňa tvrdila, že bol konkrétne porušený čl. 2 ods. 2, ktorý má nadpis „Deti so zdravotným postihnutím“, čl. 19 „Nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti“, a to konkrétne v písm. a) a b). Okrem Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím boli podľa zástupkyne porušené aj ľudsko-právne dokumenty, najmä Dohovor o právach dieťaťa, ako aj čl. 7 Ústavy SR. Podľa reštriktívneho výkladu je účelom osobnej asistencie to, aby osoba bola aktívna a aby sa socializovala. V danom prípade sa jedná o dieťa, ktoré má 11 rokov, 60 kg, po byte sa pohybuje iba štvornožky alebo po zadku a pre takéto dieťa je aktivizáciou aj to, keď sa na druhý deň postaví, alebo keď spraví na druhý deň o dva, tri kroky viac. Socializáciou dieťaťa začlenením do spoločnosti je to, keď bude poznať o jedného alebo dvoch viac ľudí. Dieťa sa stretáva iba s matkou, so starou matkou a s pracovníkmi z DSS. Z rozhodnutia vôbec nevyplýva, že došlo k aplikácii ustanovenia § 14 ods. 2 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, skôr naopak, ide o jeho ignorovanie. Osobnú asistenciu vykonáva osobný asistent, ktorý nemusí mať špeciálne vzdelanie, dáva svoj čas a svoju fyzickú silu do služieb človeka so zdravotným postihnutím. Niekoľkoročná náročná starostlivosť matky o dieťa vedie k jej prepracovanosti. Matka postupne stráca fyzické a psychické schopnosti naplniť potreby svojho zdravotne postihnutého dieťaťa. Dokonca sama sa stala osobou, ktorá je odkázaná na pomoc iných. Zamietnutie žiadosti z dôvodu, že maloleté dieťa má možnosť tráviť voľný čas s profesionálnymi zamestnancami v DSS, je v zásadnom rozpore s filozofiou vývoja sociálnej politiky SR. Nosnou filozofiou je už dlhodobo deinštitucionalizácia, na čo poukazuje aj programové vyhlásenie Vlády SR na roky 2016 - 2020. Osobná asistencia je jedným z podporných inštitútov, ktorý má čiastočne prispieť k uľahčeniu ťažkého života osôb so zdravotným postihnutím. Od ostatných foriem pomoci ľuďom so zdravotným postihnutím sa odlišuje štyrmi znakmi, ktoré sú označované ako „Princípy osobnej asistencie“, ide o princípy demedikalizácia, deprofesionalizácia, deinštitucionalizácia, delimitácia. Obsah osobnej asistencie sa riadi individuálnymi potrebami konkrétneho človeka. Navrhovala, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 26. V stanovisku k vyjadreniu Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím žalovaný uviedol, že konkretizáciu práv osôb so zdravotným postihnutím možno hľadať vo viacerých zákonoch. Právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia pre Slovenskú republiku upravuje zákon NR SR č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Znenie tohto zákona týkajúce sa podmienok poskytnutia peňažného príspevku na osobnú asistenciu neodporuje Dohovoru. Poskytovanie peňažných príspevkov má veľmi jasné pravidlá. Správny orgán nemôže rozhodovať na základe emócií, ale na základe riadne zisteného skutkového stavu veci, a to po vykonanej lekárskej posudkovej činnosti a sociálnej posudkovej činnosti. V prípade maloletého F. L. bola tak lekárska, ako aj sociálna posudková činnosť vykonaná v súlade so zákonom a jej výsledkom bol okrem iného návrh kompenzácie peňažného príspevku na opatrovanie. Opatrovanie môže vykonávať aj cudzia osoba, ak je prihlásená k trvalému alebo prechodnému pobytu s opatrovaným. Účel osobnej asistencie je vyjadrený v § 20 ods. 2 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Za aktivizáciu a začlenenie sa do spoločnosti nie je možné považovať to, že osoba so zdravotným postihnutím „urobí o pár krokov viac ako včera“, ako sa uvádza vo vyjadrení Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Pokrok schopností zdravotne postihnutých osôb zabezpečovať si určité sebaobslužné úkony je väčšinou výsledkom rehabilitácie a terapie, a nie osobnej asistencie. Podľa vyjadrenia Úradu komisára pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, osobná asistencia je nástroj na uplatňovanie práva na sebaurčenie ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím. Tento princíp žalovaný nepopiera, práve naopak zdôrazňuje ho. Avšak pre to, aby bol tento znak osobnej asistencie dosiahnutý, sa vyžaduje určitý osobnostný potenciál osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, a to schopnosť vyjadriť svoje potreby, vôľu, zámery a za pomoci osobného asistenta aj ich realizovať. U maloletého F. L. však ide o také zdravotné postihnutie, ktoré vylučuje takéto schopnosti - poznať svoje potreby, vedieť ich pomenovať a vedieť, ako ich za pomoci osobného asistenta uspokojiť tak, aby sa mohol začleniť do spoločnosti. Tvrdenie, že maloletý F. vie prejaviť svoje potreby, nevyplýva z rozhodnutia žalovaného, ani z jeho podkladov a nie je preukázané odbornými nálezmi. Zdokonaľovanie sa v sebaobslužných činnostiach, o ktoré sa matka dieťaťa usiluje, nemožno považovať za integráciu dieťaťa do spoločnosti, ak ide o zvýšenie jeho samostatnosti pri sebaobsluhe. Peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia je svojím charakterom dávka fakultatívna, teda tento nárok naň nevzniká automaticky pri splnení podmienok. Ich priznanie alebo nepriznanie je vždy výsledkom správnej úvahy správneho orgánu, ktorý má kompetencie o nich rozhodovať. U maloletého F. L., vzhľadom na charakter jeho zdravotného postihnutia, nemožno očakávať dosiahnutie samostatnosti a nezávislosti ani za pomoci osobného asistenta, pretože jeho odkázanosť na pomoc inej osoby je vyjadrená stupňom VI. podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. Žalovaný akceptoval ustanovenie § 14 ods. 2 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu a rešpektoval rozdiely v starostlivosti, ktorú rodič obvykle poskytuje maloletému dieťaťu v rovnakom veku bez zdravotného postihnutia a v starostlivosti o posudzovaného určil, že maloletý F. L. je odkázaný na pomoc inej osoby podľa VI. (najvyššieho) stupňa prílohy č. 3 Zákona o sociálnych službách. Skutočnosť, že maloleté dieťa má možnosť tráviť voľný čas s profesionálnymi zamestnancami DSS, nebola dôvodom zamietnutia žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu. V čase začatia konania bola maloletému F. už poskytovaná pobytová sociálna služba v zariadení sociálnych služieb formou denného pobytu. Matka dieťaťa žiadala o poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu súbežne s poskytovaním uvedenej sociálnej služby, a to na úkony sprevádzania dieťaťa do zariadenia sociálnych služieb a z tohto zariadenia a na starostlivosť dieťaťa do príchodu matky z práce, teda nesledovala deinštitucionalizáciu sociálnych služieb. Pre dieťa je výhodné, ak trávi čas s ľuďmi, ktorí majú zodpovedajúce vzdelanie a profesionálny prístup k dieťaťu, čo pri osobnej asistencii nie je zaručené. Matka ani na pojednávaní krajského súdu nevedela konkretizovať osobu, ktorá by jej synovi vykonávala osobnú asistenciu. Kompenzovanie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia definovaných v ustanovení § 2 ods. 2 Zákona o peňažných príspevkoch nie je možné považovať za „riešenie ťažkej životnej situácie“ rodinných príslušníkov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ale má slúžiť na zmiernenie alebo prekonanie znevýhodnenia, ktoré má fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok. Účelom poskytovania peňažného príspevku na osobnú asistenciu nie je vylepšenie finančnej situácie rodiny fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Maloletý F. L. je vzhľadom na svoje ťažké zdravotné postihnutie odkázaný na opatrovanie a kompenzáciu sociálnych dôsledkov jeho ťažkého zdravotného postihnutia peňažným príspevkom na opatrovanie považuje za adekvátnu a vhodnú formu kompenzácie. Žalovaný svojím rozhodnutím neporušil žiadne z práv maloletého F. L., ktoré mu zaručujú vnútroštátne právne predpisy (ktorých platnosť pre Slovenskú republiku nikto nespochybnil), ako aj medzinárodné predpisy, ktorými je Slovenská republika viazaná. 27. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, rozsudkom sp. zn. 9Sžsk/10/2016 dňa 25. 4. 2018 vyhovel kasačným sťažnostiam mal. žalobcu a Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/7/2016-69 z 22. 6. 2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia bolo nedoručenie stanoviska žalovaného k vyjadreniu Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím zákonnej zástupkyni maloletého žalobcu ako aj Úradu komisára, v dôsledku čoho došlo k porušeniu princípu kontradiktórnosti konania. Najvyšší súd konštatoval, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zároveň vytkol krajskému súdu, že ako žalobkyňu označoval L.. I. B., napriek tomu, že zo žaloby, ako aj z celého súdneho konania vyplýva, že žalobcom je mal. F. L., zastúpený zákonnou zástupkyňou L.. I. B.. 28. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd vecne príslušný (§ 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a zároveň miestne príslušný (§ 13 SSP) opätovne preskúmal zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a konanie, ktoré mu predchádzalo, zohľadnil obsah administratívneho spisu a všetky stanoviská účastníkov konania podaných pred aj po rozhodnutí kasačného súdu, vrátane Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Zohľadnil, že sa jedná o žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný rozsahom žalobných bodov v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. Zároveň zohľadnil aj skutočnosť, že na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy v zmysle § 135 ods. 1 SSP. V konaní pokračoval aplikujúc zákon č. 162/2015 Z.z. v zmysle § 491 ods. 1 SSP, prihliadajúc aj na ustanovenie § 491 ods. 2 SSP 29. V intenciách názoru kasačného súdu, správny súd (v konaní, ktoré sa ďalej vedie pod novou spisovou značkou 24Sa/9/2018, v zmysle § 23 ods. 2 písm. b) SSP vo veci rozhoduje sudca) doručil zákonnej zástupkyni maloletého žalobcu, ako aj Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím stanovisko žalovaného k vyjadreniu Úradu komisára a zabezpečil ich vyjadrenia k nemu, ktoré následne doručil žalovanému. Žalovaný možnosť ďalšieho vyjadrenia k nim nevyužil. 30. Správny súd vec prejednal bez ďalšieho nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP, pretože na nariadenie pojednávania nezistil žiadny z dôvodov v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP. Zohľadnil pritom, že vo veci sa už uskutočnilo pojednávanie, na ktorom sa zúčastnili všetci účastníci konania a predniesli svoje vyjadrenia vo veci. 31. Po opätovnom prejednaní veci správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zároveň zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, preto rozhodnutie žalovaného zrušil (§ 191 ods. 1 písm. c) a písm. e) SSP) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP). 32. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 33. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 34. Predmetom preskúmavacej činnosti správneho súdu na základe podanej žaloby bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo. V danom prípade správny súd posudzoval najmä otázku, či žalovaný orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní postupoval zákonným spôsobom tak, aby bola zachovaná podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených zákonom, vrátane medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. 35. Spornou bola vhodnosť formy kompenzačného príspevku, t. j. či vhodným bol príspevok na osobnú asistenciu, o ktorý žiadala zákonná zástupkyňa v mene žalobcu alebo bol vhodným príspevok na opatrovanie, ktorý priznal úrad a ktorý matka maloletého žalobcu nepovažovala za vhodnú formu kompenzovania sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia jej syna maloletého F.. 36. Z administratívneho spisu vyplýva: Podľa komplexného posudku Ústredia je maloletý žalobca fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 80% podľa prílohy č. 3 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu pre ochorenie zaradené do skupiny V. ods. 3 písm. c). 37. Posudkový lekár odvolacieho orgánu vykonal posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. Podkladom pre vypracovanie komplexného posudku bol lekársky posudok Ústredia č. UPS/ US5/SSVOdPPKPC1/SOC/2015/8532/PD zo dňa 15.10.2015 a posudkový záver zo dňa 19.10.2015. Posudkový lekár odvolacieho orgánu pri hodnotení zdravotného stavu maloletého F. L. vychádzal z nasledovných predložených nálezov: vyšetrenie všeobecným lekárom zo dňa 16.03.2015, neurologické vyšetrenie zo dňa 08.10.2015 s vykonaním MRI vyšetrením mozgu v auguste 2015 a psychiatrického vyšetrenia zo dňa 17.09.2014. 38. Maloletý F. L. je od detstva sledovaný na odborných ambulanciách. V popredí je diagnostikovaná neurologická symptomatológia na podklade vrodenej vývojovej chyby mozočku so sekundárnymi prejavmi. V klinickom obraze je celková hypotómia svalstva. Postoj je možný len s oporou, presuny sú možné len na mechanickom vozíku. Maloletý F. L. nerozpráva, iba vydáva zvuky, výzvam rozumie a je usmerniteľný. Podľa predložených odborných nálezov má slabšie aj horné končatiny, úchop je zachovaný, napr. naje sa sám. Hygienické návyky nemá fixované, je plienkovaný, intelekt je na úrovni strednej mentálnej retardácie. Epilepsia je v súčasnej dobe kompenzovaná a od roku 2010 je bez epileptických záchvatov. Poruchy zmyslov nie sú uvedené. V súčasnosti je stav hodnotený na základe aktuálnych odborných nálezov, podľa ktorých je maloletý F. L. odkázaný na celodenný dohľad. 39. Z výsledkov šetrenia sociálnych dôsledkov dňa 17.09.2015 vyplýva, že maloletý F. L. žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá je zamestnaná v Q. Q. a študuje popri zamestnaní na N. fakulte E. v Q. Q.. Počas matkinej neprítomnosti starostlivosť o maloletého zabezpečuje stará matka, ktorá je na starobnom dôchodku. Maloletý F. L. sa po byte pohybuje štvornožky, prípadne sa posúva po zadku. Matka, prípadne stará matka ho musí dvíhať. Po vonku sa premiestňuje na mechanickom vozíku, ktorý vie sám ovládať. Snaží sa chodiť, a to tak, že ho matka drží v podpazuší, prípadne za ruku, dokáže prejsť približne 20 krokov. Pri prechádzkach po rovine je schopný niekedy prejsť cca 500 metrov. Chôdza je knísavá a neudrží rovnováhu. Po schodoch smerom hore prejde v sprievode inej osoby a smerom dolu ho musia zniesť. Matka uviedla, že maloletý F. dokáže komunikovať kombinovanou formou, a to posunkami, prípadne povie pár slov a je presvedčená, že vie prejaviť svoje potreby. Komunikáciu trénuje pomocou tabletu a obrázkov. Navštevuje Domov sociálnych služieb v R., kde ho matka dovezie osobným motorovým vozidlom ráno o 6,30 hod. Do školy sa premiestňuje s personálom zariadenia v rámci budovy Domova sociálnych služieb. Vyučovanie začína o 8,00 hod a končí približne o 12,00 hod. Po vyučovaní sa znova premiestni s pomocou personálu do Domova sociálnych služieb, kde zotrváva do 16,00 hod, do príchodu matky. V čase od 12,00 hod do 16,00 hod má maloletý F. personálom zariadenia zabezpečený program. Chodí na prechádzky do prírody, vypracúvajú rôzne kognitívne úlohy a učia sa sebaobsluhe. Počas pobytu v zariadení môže relaxovať a využívať aj snoezelenovú miestnosť. V rámci domova sociálnych služieb sa premiestňuje prostredníctvom mechanického vozíka. V prípade, že ho personál premiestni napr. do polohovacieho vaku, túto činnosť vykonávajú dve pracovníčky. Na WC sa premiestni prostredníctvom mechanického vozíka, pri tomto úkone spolupracuje a pridržiava sa madla. Matka žiada osobnú asistenciu z dôvodu, že považuje čas strávený v Domove sociálnych služieb od 6,30 hod do 16,00 hod za veľmi dlhý a pre syna namáhavý. Sociálnym zisťovaním bolo zistené, že maloletý má možnosť v čase mimo vyučovania plnohodnotne tráviť čas s profesionálnym personálom zariadenia, kde je prihliadnuté na potreby vyplývajúce z jeho ťažkého zdravotného postihnutia. Matka maloletého uviedla, že osobnú asistenciu žiada pre syna v čase ranného vstávania, prípravy do školy a cesty do školy, nakoľko sa v súčasnej dobe prispôsobujú jej odchodu do zamestnania. Maloletý F. L. pre únik moču aj stolice používa plienky. Matka uviedla, že osobnú asistenciu by potrebovala pri úkonoch vstávania, líhania, umývania a sprchovania, ďalej pri obliekaní, vyzliekaní, pričom ho matka učí spolupracovať, o čo sa maloletý aj snaží, rovnako pri obliekaní, vyzliekaní, pri podávaní stravy, nakupovaní potravín, aj vecí osobnej potreby. Na nákupy chodí v sprievode matky do supermarketov a obchodov s bezbariérovým prístupom. Pri dodržiavaní liečebného režimu a akútnom ochorení jej pomáha matka, ktorá uviedla, že nebýva často chorý. Na dovolenky nechodí. Spoločne s matkou navštevujú starú mamu, ktorá býva v L., raz týždenne chodia do prírody na dlhšie prechádzky. Maloletý F. L. raz ročne v sprievode matky absolvuje kúpeľnú liečbu v U.. Podľa vyjadrenia matky by potreboval pomoc osobného asistenta i počas školských prázdnin, pri preprave a premiestňovaní sa na vzdelávacie a voľnočasové aktivity. 40. Uvedené sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia bolo v komplexnom posudku navrhnuté kompenzovať týmito formami: 1) peňažným príspevkom na opatrovanie 2) peňažným príspevkom na kúpu osobného motorového vozidla 3) peňažným príspevkom na opravu pomôcky - druhý mechanický vozík 4) peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia 5) peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla 41. Zo záverov komplexného posudku Ústredia vyplýva, že pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osobe v zmysle § 14 ods. 2 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu sa neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosť o domácnosť alebo pri realizácii základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku, i napríklad sprevádzanie dieťaťa do a zo školy. Rozsah hodín osobnej asistencie sa na tieto úkony môže navrhnúť len v prípade, že je rodič fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. 42. Podľa matky, čas strávený v Domove sociálnych služieb od 6,30 hod. do 16,00 hod. je veľmi dlhý a pre syna namáhavý, preto žiadala priznať osobnú asistenciu. Osobnú asistenciu maloletý potrebuje tiež v čase ranného vstávania, prípravy do školy a cesty do školy, nakoľko sa v súčasnej dobe prispôsobujú jej odchodu do zamestnania. Rovnako pri úkonoch vstávania, líhania, umývania a sprchovania, ďalej pri obliekaní, vyzliekaní, pričom ho matka učí spolupracovať, o čo sa maloletý aj snaží, rovnako pri podávaní stravy, nakupovaní potravín, aj vecí osobnej potreby. Na nákupy chodí v sprievode matky do supermarketov a obchodov s bezbariérovým prístupom. Podľa vyjadrenia matky by potreboval pomoc osobného asistenta i počas školských prázdnin, pri preprave a premiestňovaní sa na vzdelávacie a voľnočasové aktivity. 43. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. 44. Podľa § 14 ods. 1 citovaného zákona; fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby na účely tohto zákona, ak je odkázaná na osobnú asistenciu, opatrovanie alebo sociálnu službu podľa osobitného predpisu. 45. Podľa § 14 ods. 3 citovaného zákona; fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na osobnú asistenciu, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 a osobnou asistenciou sa dosiahne účel ustanovený v § 20 ods. 2. 46. Podľa § 14 ods. 4 citovaného zákona; fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného predpisu. 47. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) a n) citovaného zákona; (1) Peňažné príspevky na kompenzáciu sú a) peňažný príspevok na osobnú asistenciu, 48. n) peňažný príspevok na opatrovanie. 49. Podľa § 20 ods. 1 citovaného zákona; osobná asistencia je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4. Osobnú asistenciu vykonáva osobný asistent. 50. Podľa § 20 ods. 2 citovaného zákona; účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. 51. Podľa § 22 ods. 1 citovaného zákona; fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na osobnú asistenciu, možno poskytovať peňažný príspevok na osobnú asistenciu, ak sa osobná asistencia vykonáva pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4. 52. Podľa § 22 ods. 4 citovaného zákona; peňažný príspevok na osobnú asistenciu nemožno poskytovať, ak osobnú asistenciu vykonáva manžel, manželka, rodičia alebo fyzická osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, alebo fyzická osoba, ktorú súd ustanovil za opatrovníka fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, deti, starí rodičia, vnuci, súrodenci, nevesta, zať, svokor, svokra, ak tento zákon neustanovuje inak. Peňažný príspevok na osobnú asistenciu nemožno poskytovať fyzickej osobe, ktorej sa poskytuje opatrovanie podľa § 40 alebo opatrovateľská služba podľa osobitného predpisu. 53. Podľa § 39 ods. 1 citovaného zákona; opatrovanie na účely tohto zákona je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa § 14 ods. 4, ak tento zákon neustanovuje inak. 54. Podľa § 39 ods. 2 citovaného zákona; účelom opatrovania je zabezpečiť každodenne pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom domácom prostredí. 55. Podľa § 40 ods. 1 citovaného zákona; ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie, opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie. 56. Podľa § 40 ods. 23 citovaného zákona; peňažný príspevok na opatrovanie nemožno poskytnúť, ak sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu, alebo ak sa tejto fyzickej osobe poskytuje opatrovateľská služba viac ako osem hodín mesačne, týždenná pobytová sociálna služba alebo celoročná pobytová sociálna služba. To neplatí, ak sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje pobytová sociálna služba v útulku, domove na polceste alebo v zariadení núdzového bývania. 57. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Správny súd sa nestotožňuje so záverom k akému dospel žalovaný pri aplikovaní ustanovenia § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. Citované ustanovenie bolo interpretované neprimerane reštriktívnym spôsobom, v rozpore s účelom zákona. Zo strany žalovaného ide o prísne formalistický výklad. Aj orgány verejnej správy sú povinné vykladať aplikované zákony v súlade s účelom a zmyslom zákona. Nič na tom nemení príkaz podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého orgány verejnej správy sú povinné konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 58. Orgán verejnej správy precenil význam možného vzdelávania, sebarealizácie odkázanej osoby. Najmä, ak konštatoval, že minimálne možná progresia v zlepšení zdravotného stavu maloletého žalobcu vylučuje priznať osobnú asistenciu, keďže by to bolo v rozpore so sledovaným účelom tejto formy kompenzácie. Podľa žalovaného u maloletého F. L., vzhľadom na charakter jeho zdravotného postihnutia, nemožno očakávať dosiahnutie samostatnosti a nezávislosti ani za pomoci osobného asistenta, pretože jeho odkázanosť na pomoc inej osoby je vyjadrená stupňom VI. podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. Takýmto prístupom by boli znevýhodnené tie osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorých zdravotným postihnutím sú také choroby, pri ktorých sa predpokladá zdĺhavejší, pomalší proces vzdelávania, napredovania, najmä pri rôznych chorobách mozgu, mentálnej retardácii a podobne, rovnako ako u maloletého žalobcu. Podľa názoru súdu, z ničoho nevyplýva, že osobná asistencia by nebola vhodná aj pre deti a dospelých s ťažkým zdravotným postihnutím, nielen fyzickým, ale aj zmyslovým, mentálnym či kombinovaným, rovnako pre osoby s psychiatrickými ochoreniami a autizmom. V takom prípade však nemožno očakávať vysoko nastavený osobnostný potenciál, naopak treba vychádzať z osobnostného potenciálu, ktorý zodpovedá zdravotnému postihnutiu. Súd sa stotožňuje so stanoviskom Úradu komisára, že je potrebné akceptovať aj zdanlivo bezvýznamné pokroky, ktoré prispievajú k začleneniu takto handicapovaného jednotlivca do spoločnosti. 59. V konaniach o peňažných príspevkoch je potrebné rešpektovať právny princíp ius dispositiva a taktiež odlíšiť okruh oprávnených subjektov v jednotlivých konaniach, lebo podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. sa peňažný príspevok na opatrovanie vypláca osobe, ktorá odkázanú osobu opatruje a táto osoba je súčasne žiadateľom o tento príspevok, pričom podľa § 22 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. sa peňažný príspevok na osobnú asistenciu vypláca osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je zároveň aj žiadateľom o tento druh príspevku. 60. Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Cieľom týchto právnych vzťahov je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. 61. Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby na účely tohto zákona, ak je odkázaná na osobnú asistenciu, opatrovanie alebo sociálnu službu podľa osobitného predpisu (§ 14 ods. 1). 62. Ťažké zdravotné postihnutie fyzickej osoby možno kompenzovať viacerými druhmi peňažného príspevku, medzi inými peňažným príspevkom na osobnú asistenciu alebo príspevkom na opatrovanie. Peňažný príspevok na osobnú asistenciu nemožno poskytovať vtedy, ak sa poskytuje opatrovanie podľa § 40 alebo opatrovateľská služba (§ 22 ods. 4). Peňažný príspevok na opatrovanie nemožno poskytnúť, ak sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu (§ 40 ods. 23). Z uvedeného je zrejmé, že poskytovať možno, len jeden druh tohto príspevku. 63. Podľa § 55 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. v žiadosti fyzická osoba uvedie druh peňažného príspevku, o ktorý žiada a uvedie odôvodnenie svojej žiadosti. V danom prípade zákonná zástupkyňa maloletého žalobcu žiadala priznať v mene maloletého žalobcu osobnú asistenciu, čo odôvodňovala vážnym zdravotným stavom maloletého žalobcu v súvislosti so starostlivosťou o neho a manipuláciou s ním. V žiadosti požiadala, aby jej bolo umožnené byť prítomná pri posudzovaní posudkovým lekárom. 64. Vzhľadom na rozdielnosť týchto kolidujúcich druhov kompenzácie pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, rozdielnosť účelu, rozdielnosť prijímateľov príspevku, ako aj rozdielnosť subjektov, ktoré zabezpečujú pomoc odkázanej fyzickej osoby, t. j. opatrovateľ, resp. asistent bolo potrebné zohľadňovať aj ďalšie okolnosti pri posudzovaní vhodnosti priznania formy kompenzácie, a to na strane potenciálnych poskytovateľov pomoci odkázanej osobe. Najmä, ak orgán verejnej správy nevyhovel žiadosti o priznanie príspevku na osobnú asistenciu, ale v rozpore so žiadosťou priznal príspevok na opatrovanie. Možno súhlasiť s matkou maloletého žalobcu, že takýmto spôsobom ju orgán verejnej správy nepriamo núti ukončiť pracovný pomer a stať sa opatrovateľkou alebo prihlásiť minimálne na prechodný pobyt do ich dvojizbového bytu cudziu osobu - opatrovateľa (§ 40 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z.). Zákonná zástupkyňa maloletého žalobcu pritom žiadala o peňažný príspevok na osobnú asistenciu len za účelom premiestnenia žalobcu do a zo školy a za účelom jeho premiestnenia na voľnočasové aktivity. 65. Slovenská republika pristúpila k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len "Dohovor") s účinnosťou od 25. 06. 2010, ktorá skutočnosť bola oznámená v Zbierke zákonov Oznámením č. 317/2010 Z. z. 66. Podľa preambuly k Dohovoru štáty, ktoré sú zmluvnými štátmi tohto dohovoru sa zaviazali uznávať, že diskriminácia akejkoľvek osoby na základe zdravotného postihnutia znamená porušenie prirodzenej dôstojnosti a hodnoty ľudskej bytosti (písm. h/ preambuly) a uznávať potrebu presadzovať a chrániť ľudské práva všetkých osôb so zdravotným postihnutím vrátane tých, ktoré potrebujú viac podpory (písm. j/ preambuly). 67. Podľa článku 7 bod 1 Dohovoru zmluvné strany prijmú všetky nevyhnutné opatrenia, ktorými zabezpečia deťom so zdravotným postihnutím plné využívanie všetkých ľudských práv a základných slobôd na rovnakom základe s ostatnými deťmi. 68. Podľa článku 19 Dohovoru; zmluvné strany uznávajú rovnaké právo všetkých osôb so zdravotným postihnutím žiť v spoločenstve s rovnakými možnosťami voľby na rovnoprávnom základe s ostatnými, prijmú účinné a primerané opatrenia, ktoré umožnia plné využívanie tohto práva osobami so zdravotným postihnutím a ich plné začlenenie a zapojenie do spoločnosti a zabezpečia, aby - osoby so zdravotným postihnutím mali možnosť zvoliť si miesto pobytu, ako aj kde a s kým budú žiť na rovnakom základe s ostatnými a aby neboli nútené žiť v určitom konkrétnom prostredí; - osoby so zdravotným postihnutím mali prístup k celému spektru podporných služieb, či už domácich alebo pobytových a ďalších komunitných podporných služieb vrátane osobnej asistencie, ktoré sú nevyhnutné pre nezávislý život v spoločnosti a pre začlenenie sa do nej a ktoré zabraňujú izolácii a segregácii v spoločnosti. 69. Podľa článku 20 Dohovoru; zmluvné strany prijmú účinné opatrenia na zabezpečenie osobnej mobility s najväčšou možnou nezávislosťou pre osoby so zdravotným postihnutím, a to aj tým, že - uľahčia osobnú mobilitu osôb so zdravotným postihnutím takým spôsobom a v takom čase, aký si zvolia ony samy, a to za prijateľné ceny; - uľahčia prístup osôb so zdravotným postihnutím ku kvalitným pomôckam na mobilitu, k zariadeniam, k podporným technológiám, k rôznym formám živej asistencie a k sprostredkovateľom, a to aj zabezpečením ich finančnej dostupnosti. 70. Slovenská republika pristúpila aj k Dohovoru o právach dieťaťa - Oznámenie č. 104/1991 Zb.; Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú, že duševne alebo telesne postihnuté dieťa má požívať plný a riadny život v podmienkach zabezpečujúcich dôstojnosť, podporujúcich sebadôveru a umožňujúcich aktívnu účasť dieťaťa v spoločnosti. 71. Podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky; medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. 72. Ústavný súd ČR v rozhodnutí sp. zn. Pl.ÚS 21/96 konštatoval, že súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákonného ustanovenia, naopak sa od neho môže a musí odchýliť v prípade, keď to vyžaduje zo závažných dôvodov účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktorý má svoj základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku. 73. Pri aplikácii a interpretácii zákonov, ak prichádzajú do úvahy viaceré výklady je potrebné prikloniť sa vždy k ústavne konformnému výkladu. Cieľom úpravy právnych vzťahov pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia je podpora sociálneho začlenenia postihnutej osoby do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti. V zmysle článku 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Ústavou garantované základné ľudské práva a slobody najmä právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, právo na ochranu pred zasahovaním do rodinného života (článok 19) ako aj ústavou garantované sociálne práva si vyžaduje taký výklad príslušných ustanovení zákona, ktorý by zabezpečil priznanie osobnej asistencie v danom prípade. Inak by neboli zachované ústavou garantované práva, ale aj práva v zmysle vyššie uvedených článkov Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a Dohovoru o právach dieťaťa. Najmä ustanovenie § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. bolo interpretované neprimerane reštriktívnym spôsobom, v rozpore s účelom tohto zákona, ale aj zásady uvedenej v písm. h) a v písm. j) preambuly Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktoré sa SR zaviazala dodržiavať. 74. Preskúmaním veci správny súd zistil aj pochybenie pri lekárskej posudkovej činnosti ak bol akceptovaný lekársky posudok, ktorý zohľadňoval lekársku správu zo psychiatrického vyšetrenia staršiu ako 6 mesiacov z 17.9.2014, t.j. posudkový lekár nevychádzal z aktuálneho lekárskeho nálezu, pričom možnosť jeho použitia nebola odôvodnená. Takýto postup nie je v súlade § 11 ods. 3, ods. 6 a ods. 8 zákona č. 447/2008 Z.z. V súlade so zákonom nie je ani posúdenie zdravotného stavu osoby ťažko zdravotne postihnutej bez jej prítomnosti, ak zákonná zástupkyňa trvala na osobnej účasti maloletého žalobcu (§ 11 ods. 10 cit. zákona). Vadou je aj absencia sociálneho šetrenia v domácom prostredí, v dôsledku čoho súd konštatuje nedostatočne zistený skutočný stav veci. Vzhľadom na namietanie tejto skutočnosti zo strany zákonnej zástupkyne maloletého žalobcu, súd zastáva názor, že na túto vadu bolo potrebné prihliadnuť napriek tomu, že na vzniku vady v postupe orgánu verejnej správy sa svojim postojom podieľala aj ona sama. Žalovaný pochybil, ak v odvolacom konaní na tieto nedostatky nereagoval adekvátnym spôsobom, ale prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 75. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd rozhodnutie žalovaného, ktoré vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, zrušil (§ 191 ods. 1 písm. c) a písm. e) SSP) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP), v ktorom žalovaný nanovo posúdi relevantnosť odvolacích námietok a znova rozhodne v intenciách záveru správneho súdu, pričom v ďalšom konaní je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku (§ 191 ods. 6 SSP). Žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, súd priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v zmysle § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením v zmysle § 175 ods. 2 SSP, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Poučenie: Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).