Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cbi/2/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200434 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6018200434.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miram Boborovej Sninskej v právnej veci navrhovateľa K.. W. O., nar. X.XX.XXXX, J. S. X, XXX XX D. D., SKP úpadcu INTREL, a.s. „v konkurze", Bellova 696/2, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 404 179, proti odporcovi S.. C. H., nar. XX.XX.XXXX, A. XX, XXX XX W., o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia takto r o z h o d o l : I. Súd zriaďuje záložné právo k nehnuteľnostiam odporcu, ktoré sú vedené - Okresným úradom Ružomberok, odbor katastrálny, na LV č. XXXX pre k. ú. Q. ako parc. č. CKN XXXX/ XX - záhrady o výmere XX m2, parc. č. CKN XXXX/X - ostatné plochy o výmere XXX m2, a to v podiele 1/1, na LV č. XXXX pre k. ú. W. ako parc. č. CKN XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, a to v podiele 1/3 na LV č. XX XXX pre k. ú. W., ako rodinný dom súpisné číslo XXXX na parc. č. CKN XXX, a to v podiele 1/1, na LV č. XX XXX pre k. ú. W. ako priestor č. X na N. podlaží, vchod č. XX, a to v podiele 1/1, a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti X XXX/XX XXX a - Okresným úradom Spišská Nová Ves, odbor katastrálny, na LV č. XXXX pre k. ú. H., ako parc. č. CKN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. CKN XXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere XXX m2, parc. č. CKN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. č. CKN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere X m2, parc. č. CKN XXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere XX m2, parc. č. CKN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. CKN XXXX/X - záhrady o výmere XXX m2, parc. č. CKN XXXX/X - záhrady o výmere XXX m2, garáž súpisné č. XX na parc. č. CKN XXX/X, garáž súpisné č. XX na parc. č. CKN XXX/X a dom súpisné č. XX na parc. č. CKN XXXX/X. II. Navrhovateľ je povinný v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať proti odporcovi žalobu o náhradu škody vo výške 228.431 Eur. III. Navrhovateľ má voči odporcovi nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 14.6.2008 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia a v prípade, ak by sa súd nestotožnil s názorom na nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia z rovnakých dôvodov uvedených v návrhu, požiadal o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v znení ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. 2. V odôvodnení uviedol, že bol do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu INTREL, a.s. „v konkurze“ Liptovský Mikuláš, ustanovený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, zo dňa 28.4.2016, č.k. 27K/59/2005 - Sn - 1382, právoplatným dňa 29.5.2017. Konkurzný súd mu uložil podať návrh na ďalší postup v konaní s právnou analýzou. Navrhovateľ zistil, že Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 6.9.2007, č.k. 6Obo/303/2006, zaviazal žalovaného S.. C. H. ako správcu konkurznej podstaty (ďalej len „správca“) zaplatiť žalobcovi, obchodnej spoločnosti TMG, a.s., Prievidza, sumu 4.089.183 Sk + 19% DPH + 13,5% úrok z omeškania ročne od 30.6.2006 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 133.045,50 Sk. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 5.11.2007. Správca podal proti rozsudku Najvyššieho súdu SR dovolanie a po podaní dovolania dobrovoľne uhradil žalobcovi časť prisúdenej pohľadávky vo výške 3.000.000 Sk dňa 11.12.2007. Žalobca sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 25.1.2008 domáhal vymoženia zostávajúcej sumy vo výške 1.089.183 Sk + 19% DPH + prisúdený úrok z omeškania a náhradu trov konania. Správca podal proti exekúcii námietky a po ich zamietnutí podal aj odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí námietok, avšak exekučný súd zamietnutie námietok potvrdil. Správca následne uhradil na účet súdneho exekútora celú vymáhanú sumu, t.j. 3.881.712,50 Sk. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 28.1.2010, č.k. 1Obdo V95/2007 - 131, zrušil rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 6.9.2007, č.k. 6Obo/303/2006 s odôvodnením, že zrušeným rozsudkom prisúdená suma bola v čase vyhlásenia konkurzu už riadnou pohľadávkou, ktorú si mal žalobca do konkurzu prihlásiť. Keďže si ju žalobca neprihlásil, nemohol mu ju súd priznať. Navrhovateľ ďalej uviedol, že správca považoval situáciu po zrušení vyššie uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu SR za priaznivú v prospech konkurznej podstaty, keď v správe zo dňa 28.4.2010 konkurznému súdu oznámil, že na základe zrušujúceho uznesenia NS SR je predpoklad, že do konkurznej podstaty bude získaná suma 4.089.183 Sk s DPH, s úrokom z omeškania a aj náhradou trov predchádzajúceho súdneho konania. Správca údajnú „budúcu pohľadávku“ voči žalobcovi TMG, a.s., v sume 4.089.183 Sk spolu so všetkým jej príslušenstvom ponúkol v rámci speňažovania konkurznej podstaty na predaj - odplatné postúpenie pohľadávky v júni 2010, a to inzerovaním v Hospodárskych novinách. Na základe jedinej doručenej ponuky od záujemcu KONTO AUDIT, s.r.o., Prievidza, požiadal konkurzný súd o súhlas s postúpením pohľadávky, a to pohľadávky v celkovej výške 228.431 Eur za odplatu 10.000 Eur. Konkurzný súd opatrením zo dňa 19.8.2010, č.k. 27K/51/2005 - Že udelil správcovi súhlas na postúpenie pohľadávky za 10.000 Eur záujemcovi KONTO AUDIT, s.r.o, Prievidza, ktorú zmluvu o postúpení pohľadávky správca uzavrel dňa 7.9.2010. Dohodou o urovnaní zo dňa 3.1.2012 sa postupník KONTO AUDIT, s.r.o., Prievidza a žalobca TMG, a.s. dohodli, že žalobca uhradí postupníkovi odplatu vo výške 60.000 Eur najneskôr do 9.1.2012, čím budú ich vzájomné práva a povinnosti celkom vysporiadané. Správca opakovane písomne oznamoval konkurznému súdu, že pripravuje žalobu o náhradu škody voči štátu, nakoľko má za to, že rozsudkom NS SR bola spôsobená škoda konkurznej podstate úpadcu, a to vo výške sumy uhradenej či už dobrovoľne žalobcovi vo výške 3.000.000 Sk alebo následne aj súdnemu exekútorovi vo výške cez 3.800 000 Sk. Správca informoval konkurzný súd, že napokon žalobu proti štátu nie je možné podať, nakoľko predmetný nárok na náhradu škody je už premlčaný. Konkurzný súd uložil správcovi bezodkladne napísať výzvu štátu na zaplatenie vzniknutej škody a následne po uplynutí polročnej lehoty podať žalobu proti štátu o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Správca nárok na náhradu škody voči štátu nijako neuplatnil, resp. z konkurzného spisu nevyplýva, že by správca vyzval SR - Ministerstvo spravodlivosti SR na náhradu škody, prípadne že by následne podal v tejto veci žalobu. 3. Vzhľadom na uvedené má navrhovateľ za to, že správca sa o nezákonnosti rozsudku NS SR dozvedel, keď mu bolo doručené uznesenie dovolacieho súdu o zrušení tohto rozsudku. V tom čase už bola tá suma v prospech žalobcu uhradená, napriek tomu správca od žalobcu túto sumu vrátiť nežiadal, hoci tak urobiť nepochybne mal, a to aj z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ktorý nárok v tom čase rozhodne premlčaný nebol. Taktiež hoci konkurzný súd písomne informoval, že tak koná, nijakým spôsobom neuplatnil nárok na náhradu škody voči, a to aj napriek tomu, že mu tak konkurzný súd výslovne uložil urobiť. Podľa názoru navrhovateľa správca mohol zhojiť, resp. uspokojiť nárok na náhradu škody tým, že by uhradenú sumu vymohol od žalobcu, keďže tento ju získal na základe nezákonného rozhodnutia súdu a táto suma sa stala bezdôvodným obohatením na jeho strane. Správca pohľadávku nielen že nevymáhal, ale túto speňažil spôsobom, ktorý je extrémne nepriaznivý vo vzťahu ku konkurznej podstate a nárokom konkurzných veriteľov. Navrhovateľ uviedol, že v tejto situácii vidí ako možné riešenie jedine uplatnenie nároku na náhradu škody voči správcovi. Akýkoľvek prípadný nárok voči tretej osobe, napr. na vydanie bezdôvodného obohatenia, je už v súčasnosti premlčaný, pretože k vzniku bezdôvodného obohatenia došlo už pred viac ako desiatimi rokmi. Má za to, že škoda ktorá bola konkurznej podstate spôsobená, je vo výške 228.431 Eur, nakoľko túto sumu správca z konkurznej podstaty uhradil. 4. Navrhovateľ ďalej uviedol, že na základe schôdze konkurzných veriteľov zistil, že odporca S.. C. H. je vlastníkom nehnuteľností uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného, prípadne zabezpečovacieho opatrenia. Podľa názoru navrhovateľa nie je možné dosiahnuť sledovaný účel nariadením zabezpečovacieho opatrenia, pretože uznesenie súdu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam žalovaného je záznamovou listinou bez akejkoľvek prednosti. Ak by odporca v priebehu času, kým súd rozhodne o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, tieto previedol na tretiu osobu a podal návrh na vklad, potom neskôr doručené rozhodnutie súdu o zriadení záložného práva k dotknutým nehnuteľnostiam bude záznamovou listinou, a teda okresný úrad, katastrálny odbor o ňom bude rozhodovať podľa pravidla poradia. Podľa názoru navrhovateľa je nevyhnutné, aby súd na odvrátenie obáv z ohrozenia exekúcie nariadil neodkladné opatrenie podľa § 325 a nasl. CSP, a to bez časového obmedzenia, príp. ak sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nestotožní, nech z rovnakých dôvodov v súlade s § 343 CSP nariadi zabezpečovacie opatrenie. 5. Podľa ust. § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 6. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 7. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 8. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 9. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 10. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 11. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. Podľa § 326 ods. 1 CSP V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 13. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 14. Podľa § 336 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. 15. Podľa § 151a Obč. zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. 16. Podľa § 151b ods. 1 veta prvá Obč. zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. 17. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenie veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Vzťah medzi neodkladnými a zabezpečovacími opatreniami je vyjadrený v § 324 ods. 3 CSP. Je možné konštatovať, že ide o vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu. Regulovanie vzťahov prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia má vždy prednosť pred reguláciou neodkladným opatrením. Predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú: zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. 18. Z ust. § 343 ods. 1 CSP vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na ktoré sa primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení obsiahnuté v § 324 a nasl. CSP je obava veriteľa, že exekúcia bude ohrozená. Základným účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia preto je zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky veriteľa a obmedziť priestor dlžníka, resp. ručiteľa na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné exekúciou postihnúť. 19. Nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP. Z hľadiska povahy inštitútu zabezpečovacieho opatrenia možno konštatovať, že v prípade zabezpečovacieho opatrenia ak sa návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podáva pred začatím konania, bude naň nadväzovať konanie vo veci samej, ktorého predmetom bude získanie judikovanej peňažnej pohľadávky a to v intenciách § 343 ods. 3 CSP. Dôvodom je, že bez existencie meritórneho rozhodnutia nemá zabezpečovacie opatrenie zmysel s poukazom na § 343 ods. 3 CSP ako aj z dôvodu, aby v aplikačnej praxi neprišlo k zneužívaniu daného inštitútu. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, s cieľom aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. 20. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia súdom sa v podstate jedná o sudcovské záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré v prípade plurality záložných veriteľov garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie. K jeho výkonu môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná. 21. Navrhovateľ v súlade s ust. § 326 ods. 1 CSP opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísal tiež skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zároveň podľa ods. 2 citovaného ustanovenia pripojil k návrhu listiny, na ktoré sa odvoláva, potom vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že v danom prípade je potrebné nariadiť zabezpečovacie opatrenie v súlade s ust. § 343 CSP, s poukazom na ust. § 324 ods. 3 CSP, keď má súd za to, že sledovaný účel možno dosiahnuť nariadeným zabezpečovacím opatrením, keď aj samotný navrhovateľ v návrhu uvádza, že v danej situácii vidí ako možné riešenie jedine uplatnenie nároku na náhradu škody voči správcovi, teda bude sa domáhať vymoženia peňažnej pohľadávky. 22. Súd má za to, že navrhovateľ osvedčil zákonné podmienky nevyhnutné pre jeho nariadenie, v tejto súvislosti poukazuje súd aj na vyššie citované ust. § 343 ods. 3 CSP, z ktorého vyplýva, že výkon záložného práva môže nastať až potom ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím, nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je však možné aj pred začatím konania, s tým že naň bude nadväzovať konanie vo veci samej. 23. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že sú dané dôvody pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, navrhovateľ dostatočne predloženým dôkazmi osvedčil danosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a aj nebezpečenstvo bezprostrednej a reálnej obavy, že exekúcia by v prejednávanej veci mohla byť ohrozená. Vzhľadom na ust. § 336 ods. 1,2 CSP súd uložil navrhovateľovi, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podal voči odporcovi žalobu o náhradu škody vo výške 228.431 Eur. V súlade s ust. § 336 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o zabezpečovacom opatrení zruší, ak by žaloba nebola v lehote podaná. 24. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 261 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP tak, že navrhovateľ, ktorý bol v návrhu o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia úspešný, má voči odporcovi nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 25. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici, proti ktorému rozhodnutiu smeru ( § 362 ods. 1 CSP ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) ( § 363 CSP ). Odvolanie možno odôvodniť len tým ( § 365 ods. 1 CSP ), že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, Odvolanie vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP ). Prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ( § 366 CSP ) a) sa týkajú procesných podmienok b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitné zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.