Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cbi/2/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200434 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6018200434.6 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Daniely Maštalířovej v právnej veci navrhovateľa K.. W. O., nar. X.XX.XXXX, J. S. X, XXX XX D. D., SKP úpadcu INTREL, a.s. „v konkurze", Bellova 696/2, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 404 179, proti odporcovi S.. C. H., nar. XX.XX.XXXX, A. XX, XXX XX W., o nariadenie neodkladného opatrenia takto r o z h o d o l : I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým zakazuje žalovanému predať, darovať, vložiť do obchodnej spoločnosti, prenajať na čas dlhší ako jeden rok, zaťažiť záložným právom alebo vecným bremenom, prípadne akýmkoľvek iným spôsobom scudziť nehnuteľnosti v prospech odporcu vedené - Okresným úradom Ružomberok, odbor katastrálny, na LV č. XXXX pre k. ú. Q. ako parc. č. CKN XXXX/ XX - záhrady o výmere XX m2, parc. č. CKN XXXX/X - ostatné plochy o výmere XXX m2, a to v podiele 1/1, na LV č. XXXX pre k. ú. W. ako parc. č. CKN XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, a to v spoluvlastníckom podiele 1/6, na LV č. XX XXX pre k. ú. W., ako rodinný dom súpisné číslo XXXX na parc. č. CKN XXX, a to v spoluvlastníckom podiele 1/2, na LV č. XX XXX pre k. ú. W. ako priestor č. X na X. podlaží, vchod č. XX, a to v spoluvlastníckom podiele 1/2, a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti X XXX/XX XXX., a to v spoluvlastníckom podiele 1/2 - Okresným úradom Spišská Nová Ves, odbor katastrálny, na LV č. XXXX pre k. ú. H., ako parc. č. CKN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. CKN XXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere XXX m2, parc. č. CKN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. č. CKN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere X m2, parc. č. CKN XXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere XX m2, parc. č. CKN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. CKN XXXX/X - záhrady o výmere XXX m2, parc. č. CKN XXXX/X - záhrady o výmere XXX m2, garáž súpisné č. XX na parc. č. CKN XXX/X, garáž súpisné č. XX na parc. č. CKN XXX/X a dom súpisné č. XX na parc. č. CKN XXXX/X, a to v spoluvlastníckom podiele 1/2. II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 14.6.2018 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia a v prípade, ak by sa súd nestotožnil s názorom na nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia z rovnakých dôvodov uvedených v návrhu, požiadal o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 2. V odôvodnení uviedol, že bol do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu INTREL, a.s. „v konkurze“ Liptovský Mikuláš, ustanovený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, zo dňa 28.4.2016, č.k. 27K/59/2005 - Sn - 1382, právoplatným dňa 29.5.2017. Konkurzný súd mu uložil podať návrh na ďalší postup v konaní s právnou analýzou. Navrhovateľ zistil, že Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 6.9.2007, č.k. 6Obo/303/2006, zaviazal žalovaného S.. C. H. ako správcu konkurznej podstaty (ďalej len „správca“) zaplatiť žalobcovi, obchodnej spoločnosti TMG, a.s., Prievidza, sumu 4.089.183 Sk + 19% DPH + 13,5% úrok z omeškania ročne od 30.6.2006 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 133.045,50 Sk. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 5.11.2007. Správca podal proti rozsudku Najvyššieho súdu SR dovolanie a po podaní dovolania dobrovoľne uhradil žalobcovi časť prisúdenej pohľadávky vo výške 3.000.000 Sk dňa 11.12.2007. Žalobca sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 25.1.2008 domáhal vymoženia zostávajúcej sumy vo výške 1.089.183 Sk + 19% DPH + prisúdený úrok z omeškania a náhradu trov konania. Správca podal proti exekúcii námietky a po ich zamietnutí podal aj odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí námietok, avšak exekučný súd zamietnutie námietok potvrdil. Správca následne uhradil na účet súdneho exekútora celú vymáhanú sumu, t.j. 3.881.712,50 Sk. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 28.1.2010, č.k. 1Obdo V95/2007 - 131, zrušil rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 6.9.2007, č.k. 6Obo/303/2006 s odôvodnením, že zrušeným rozsudkom prisúdená suma bola v čase vyhlásenia konkurzu už riadnou pohľadávkou, ktorú si mal žalobca do konkurzu prihlásiť. Keďže si ju žalobca neprihlásil, nemohol mu ju súd priznať. Navrhovateľ ďalej uviedol, že správca považoval situáciu po zrušení vyššie uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu SR za priaznivú v prospech konkurznej podstaty, keď v správe zo dňa 28.4.2010 konkurznému súdu oznámil, že na základe zrušujúceho uznesenia NS SR je predpoklad, že do konkurznej podstaty bude získaná suma 4.089.183 Sk s DPH, s úrokom z omeškania a aj náhradou trov predchádzajúceho súdneho konania. Správca údajnú „budúcu pohľadávku“ voči žalobcovi TMG, a.s., v sume 4.089.183 Sk spolu so všetkým jej príslušenstvom ponúkol v rámci speňažovania konkurznej podstaty na predaj - odplatné postúpenie pohľadávky v júni 2010, a to inzerovaním v Hospodárskych novinách. Na základe jedinej doručenej ponuky od záujemcu KONTO AUDIT, s.r.o., Prievidza, požiadal konkurzný súd o súhlas s postúpením pohľadávky, a to pohľadávky v celkovej výške 228.431 Eur za odplatu 10.000 Eur. Konkurzný súd opatrením zo dňa 19.8.2010, č.k. 27K/51/2005 - Že udelil správcovi súhlas na postúpenie pohľadávky za 10.000 Eur záujemcovi KONTO AUDIT, s.r.o, Prievidza, ktorú zmluvu o postúpení pohľadávky správca uzavrel dňa 7.9.2010. Dohodou o urovnaní zo dňa 3.1.2012 sa postupník KONTO AUDIT, s.r.o., Prievidza a žalobca TMG, a.s. dohodli, že žalobca uhradí postupníkovi odplatu vo výške 60.000 Eur najneskôr do 9.1.2012, čím budú ich vzájomné práva a povinnosti celkom vysporiadané. Správca opakovane písomne oznamoval konkurznému súdu, že pripravuje žalobu o náhradu škody voči štátu, nakoľko má za to, že rozsudkom NS SR bola spôsobená škoda konkurznej podstate úpadcu, a to vo výške sumy uhradenej či už dobrovoľne žalobcovi vo výške 3.000.000 Sk alebo následne aj súdnemu exekútorovi vo výške cez 3.800 000 Sk. Správca informoval konkurzný súd, že napokon žalobu proti štátu nie je možné podať, nakoľko predmetný nárok na náhradu škody je už premlčaný. Konkurzný súd uložil správcovi bezodkladne napísať výzvu štátu na zaplatenie vzniknutej škody a následne po uplynutí polročnej lehoty podať žalobu proti štátu o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Správca nárok na náhradu škody voči štátu nijako neuplatnil, resp. z konkurzného spisu nevyplýva, že by správca vyzval SR - Ministerstvo spravodlivosti SR na náhradu škody, prípadne že by následne podal v tejto veci žalobu. 3. Vzhľadom na uvedené má navrhovateľ za to, že správca sa o nezákonnosti rozsudku NS SR dozvedel, keď mu bolo doručené uznesenie dovolacieho súdu o zrušení tohto rozsudku. V tom čase už bola tá suma v prospech žalobcu uhradená, napriek tomu správca od žalobcu túto sumu vrátiť nežiadal, hoci tak urobiť nepochybne mal, a to aj z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ktorý nárok v tom čase rozhodne premlčaný nebol. Taktiež hoci konkurzný súd písomne informoval, že tak koná, nijakým spôsobom neuplatnil nárok na náhradu škody voči štátu, a to aj napriek tomu, že mu tak konkurzný súd výslovne uložil urobiť. Podľa názoru navrhovateľa správca mohol zhojiť, resp. uspokojiť nárok na náhradu škody tým, že by uhradenú sumu vymohol od žalobcu, keďže tento ju získal na základe nezákonného rozhodnutia súdu a táto suma sa stala bezdôvodným obohatením na jeho strane. Správca pohľadávku nielen že nevymáhal, ale túto speňažil spôsobom, ktorý je extrémne nepriaznivý vo vzťahu ku konkurznej podstate a nárokom konkurzných veriteľov. Navrhovateľ uviedol, že v tejto situácii vidí ako možné riešenie jedine uplatnenie nároku na náhradu škody voči správcovi. Akýkoľvek prípadný nárok voči tretej osobe, napr. na vydanie bezdôvodného obohatenia, je už v súčasnosti premlčaný, pretože k vzniku bezdôvodného obohatenia došlo už pred viac ako desiatimi rokmi. Má za to, že škoda ktorá bola konkurznej podstate spôsobená, je vo výške 228.431 Eur, nakoľko túto sumu správca z konkurznej podstaty uhradil. 4. Navrhovateľ ďalej uviedol, že na základe schôdze konkurzných veriteľov zistil, že odporca S.. C. H. je vlastníkom nehnuteľností uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného, prípadne zabezpečovacieho opatrenia. Podľa názoru navrhovateľa nie je možné dosiahnuť sledovaný účel nariadením zabezpečovacieho opatrenia, pretože uznesenie súdu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam žalovaného je záznamovou listinou bez akejkoľvek prednosti. Ak by odporca v priebehu času, kým súd rozhodne o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, tieto previedol na tretiu osobu a podal návrh na vklad, potom neskôr doručené rozhodnutie súdu o zriadení záložného práva k dotknutým nehnuteľnostiam bude záznamovou listinou, a teda okresný úrad, katastrálny odbor o ňom bude rozhodovať podľa pravidla poradia. Podľa názoru navrhovateľa je nevyhnutné, aby súd na odvrátenie obáv z ohrozenia exekúcie nariadil neodkladné opatrenie podľa § 325 a nasl. CSP, a to bez časového obmedzenia, príp. ak sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nestotožní, nech z rovnakých dôvodov v súlade s § 343 CSP nariadi zabezpečovacie opatrenie. 5. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 41Cbi/2/2018-55 zo dňa 16.júla 2018 na návrh navrhovateľa zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam odporcu tak ako bolo uvedené vo výroku tohto uznesenia a zároveň vydal dňa 7.augusta 2018 opravné uznesenie, ktorým opravil číslo LV vo výroku uznesenia, keď namiesto nesprávne uvedeného LV č. XXXX pre k.ú. W. opravil na správne číslo XXXX pre k.ú. W.. Proti uzneseniu o nariadení zabezpečovacieho opatrenia podal odporca odvolanie a zároveň námietku zaujatosti voči členke senátu S.. K. D. I. a navrhol ju vylúčiť z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci vzhľadom na jej pomer k veci. 6. Najvyšší súd SR uznesením č. k. 1Ndob/10/2018-113 zo dňa 12.septembra 2018 sudkyňu S.. K. D. I. vylúčil z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 41Cbi/2/2018. 7. Zároveň Najvyšší súd SR uznesením č. k. 1Obo/12/2018-17 zo dňa 24.októbra 2018 uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cbi/2/2018- 55 zo dňa 16.júla 2018 v spojení s opravným uznesením č. k. 41Cbi/2/2018-79 zo dňa 7.augusta 2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, vzhľadom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Ndob/10/2018 z 12.septembra 2018, ktorým bola sudkyňa S.. K. D. I. vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 41Cbi/2/2018 a teda uznesenie o zabezpečovacom opatrení bolo vydané senátom, ktorého členkou bola aj vylúčená sudkyňa. So zreteľom na uvedené neboli v konaní splnené na strane súdu procesné podmienky, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom bude súd prvej inštancie povinný opätovne posúdiť a následne rozhodnúť, či sú splnené zákonné predpoklady pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia a opätovne rozhodnúť o trovách odvolacieho konania podľa ust. § 396 ods. 3 CSP. 8. Z dôvodu vylúčenia sudkyne S.. K. D. I. súd vo veci konal ďalej s členkou senátu JUDr. Danielou Maštalířovou v súlade s rozvrhom práce Krajského súdu v Banskej Bystrici. 9. Vzhľadom na uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu navrhovateľ doručil Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 23.11.2018 písomné podanie označené ako „neodkladné opatrenie - zmena petitu“ vrátane príloh k nemu. V podaní uviedol, že dňa 27.8.2018 podal na Krajskom súde v Banskej Bystrici žalobu proti odporcovi o zaplatenie 228.431,--eur s príslušenstvom, ktoré konanie je vedené pod sp. zn. 41Cbi/3/2018. Uviedol, že má za to, že boli a sú splnené všetky procesné ako aj hmotnoprávne predpoklady na nariadenie neodkladného či zabezpečovacieho opatrenia tak, ako navrhoval návrhom zo dňa 13.6.2018. Ďalej uviedol, že konajúci súd rozhodol o jeho návrhu uznesením, ktorým zriadil k nehnuteľnostiam odporcu záložné právo, t. j. rozhodol zabezpečovacím opatrením a nie neodkladným opatrením, ktoré navrhovateľ primárne navrhoval. Odporca previedol spoluvlastnícke podiely k svojim nehnuteľnostiam takto: - Nehnuteľnosti na LV č. XXXX pre k.ú. Q. - bez zmeny - Nehnuteľnosti na LV č. XXXX pre k.ú. W. - v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol odporca podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 1/3, k dnešnému dňu daroval polovicu zo svojho podielu S.. V. H., rod. K., nar. XX.X.XXXX, bytom C. K. XXXX/ XX., W., teda manželke resp. exmanželke odporcu bývajúcej na zhodnej adrese ako odporca, ktorej daroval aj 1/2 z nehnuteľností na LV č. XXXXX pre k.ú. W., kde v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol odporca výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností, - Nehnuteľnosti na LV č. XXXX pre k.ú. H. - v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol odporca výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností, k dnešnému dňu daroval 1/2 z nich S.. K. D., rod. H., nar. X.X.XXXX, bytom U. M./M., D. - N., jedná sa zrejme o dcéru odporcu. V tomto prípade odporca zároveň zriadil na nehnuteľnostiach vecné bremeno vo svoj prospech spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania predmetných nehnuteľností. 10. Navrhovateľ uviedol, že z odôvodnenia zrušeného uznesenia krajského súdu nevyplýva, na základe akých právnych či skutkových dôvodov rozhodol konajúci súd zabezpečovacím a nie neodkladným opatrením a tiež prečo mal súd za preukázané, že sa zriadením záložného práva dosiahne sledovaný cieľ a účel zabezpečovacieho opatrenia, t. j. posilniť postavenie veriteľa tým, že sa zvýši vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky a obmedzí priestor na zbavenie majetku, ktoré by bolo možné exekúciou postihnúť. Navrhovateľ má za to, že v súčasnosti je celkom zrejmé, že uvedené ciele a účel zabezpečovacieho opatrenia možno nariadiť len nariadením neodkladného opatrenia, pretože zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam sa postavenie veriteľa posilní len nepatrne, keďže odporca môže so svojimi nehnuteľnosťami aj naďalej disponovať, môže ich aj prevádzať na tretie osoby, zaťažiť vecnými bremenami, prípadne dlhodobo „nevypovedateľne prenajať“. Ak súd zriadi na nehnuteľnosti záložné právo v čase, keď je odporca výlučným vlastníkom tejto nehnuteľnosti, tak aj jej následným prevodom alebo prevodom spoluvlastníckeho prevodu k nej na tretiu osobu zostáva samozrejme záložné právo zachované k celej nehnuteľnosti, avšak práve dlhodobým prenájmom alebo zriadením vecného bremena k nehnuteľnosti tak ako to urobil aj odporca v prípade nehnuteľností vedených na LV č. XXXX pre k.ú. H., môže odporca dosiahnuť nepredajnosť nehnuteľností v prípadnom budúcom exekučnom konaní. V danom prípade došlo ku kombinácii úkonov smerujúcich k ohrozeniu či zmareniu prípadnej budúcej exekúcie, keď odporca po zistení, že prebieha toto konanie o nariadení neodkladného opatrenia, bezodkladne uzatvoril dve, resp. tri darovacie zmluvy, ktorými previedol spoluvlastnícke podiely k svojim nehnuteľnostiam na tretie osoby, čím jednoznačne ohrozil a výrazne sťažil prípadnú budúcu exekúciu, pretože speňažovanie spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti je v takomto prípade najmä vzhľadom na osobu druhého spoluvlastníka prakticky nemožné. Zriadil k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX pre k. ú. H. vo svoj prospech vecné bremeno doživotného bývania a užívania, čím prakticky dosiahol nepredajnosť nehnuteľnosti, resp. spoluvlastníckeho podielu k nej. Keďže Najvyšší súd SR zrušil uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením a vrátil mu vec na ďalšie konanie hrozí, že do opätovného rozhodnutia súdu o nariadení zabezpečovacieho opatrenia (pre prípad, že by konajúci súd opäť rozhodol o jeho nariadení) môže dôjsť k prevodom aj zostávajúcich nehnuteľností odporcu, resp. spoluvlastníckych podielov k nim, prípadne k zriadeniu ďalších vecných bremien k nim. Nie je tiež vylúčené, že odporca môže so svojimi nehnuteľnosťami naložiť aj inak, čím by mohol ohroziť či zmariť prípadnú budúcu exekúciu, pretože aktívne koná v snahe dosiahnuť sťaženie, ohrozenie, či priamo zmarenie či znemožnenie prípadnej exekúcie. Táto snaha z jeho doterajšieho konania jednoznačne a bez najmenších pochybností vyplýva. Navrhol preto, aby Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol o jeho návrhu na nariadenie neodkladného, resp. zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 13.6.2018 čo najskôr, v rámci jeho možností. Keďže sa k dnešnému dňu zmenili pomery k jednotlivým nehnuteľnostiam, je potrebné upraviť aj pôvodný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 13.6.2018 s tým, že jeho predmetom môžu byť len tie nehnuteľnosti, ktorých je odporca v súčasnosti vlastníkom, resp. spoluvlastníkom, preto navrhovateľ navrhol nariadiť neodkladné opatrenie v zmysle jeho zmeny petitu, ktorá bola doručená súdu dňa 23.11.2018. 11. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 12. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 13. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 14. Podľa § 326 ods. 1 CSP V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 15. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, písm. d/ niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo vznášala 16. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 17. Neodkladné opatrenie je mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany, ktoré súd môže nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného „odôvodnenia“. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu dokazovania v zmysle § 185 a nasl. CSP. 18. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Potreba úpravy právnych pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorázový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Súd preto nemôže danú podmienku považovať za nesplnenú iba z toho dôvodu, že sa navrhovateľ nedomáhal ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery. Rozhodujúce je výlučne kritérium splnenia uvedených podmienok v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. 19. Nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP. 20. Navrhovateľ v súlade s ust. § 326 ods. 1 CSP opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísal tiež skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zároveň podľa ods. 2 citovaného ustanovenia pripojil k návrhu listiny, na ktoré sa odvoláva. 21, Po nariadení zabezpečovacieho opatrenia uznesením č. k. 41Cbi/2/2018-55 zo dňa 16.7. 2018 došlo zo strany odporcu k uzatvoreniu darovacích zmlúv, ktorými odporca previedol spoluvlastnícke podiely na tretie osoby, čím podľa názoru súdu jednoznačne ohrozil a výrazne sťažil prípadnú ďalšiu exekúciu, keďže speňažovanie spoluvlastníckeho podielu nehnuteľností je v takomto prípade takmer nemožné, teda zbavuje sa svojho majetku prevodom na tretie osoby. Zároveň navrhovateľ preukázal, že po rozhodnutí súdu zriadil k nehnuteľnostiam vo svoj prospech vecné bremeno doživotného bývania a užívania. 22. Z uvedeného dôvodu dospel súd k záveru, že v danom konkrétnom prípade je potrebné podľa ust. § 324 ods. 3 CSP nariadiť neodkladné opatrenie, pretože zo správania odporcu je preukázané, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, s poukazom na kroky a konanie odporcu, ktoré učinil po rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým nariadil zabezpečovacie opatrenie v zmysle návrhu navrhovateľa zo dňa 13.6.2018. 23. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že sú dané dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia, navrhovateľ predloženými dôkazmi dostatočne osvedčil danosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a aj nebezpečenstvo bezprostrednej a reálnej obavy, že exekúcia by v prejednávanej veci mohla byť ohrozená. Preukázal, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery. 24. V pôvodnom uznesení sp. zn. 41Cbi/2/2018-55 zo dňa 16.7.2018 uložil súd navrhovateľovi v súlade s ust. § 336 ods. 1, 2 CSP podať do 30 dní od právoplatnosti uznesenia proti odporcovi žalobu o náhradu škody vo výške 228.431,--eur. Keďže navrhovateľ žalobu voči odporcovi o zaplatenie sumy 228.431,-- eur s príslušenstvom podal na Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 27.8.2018, takúto povinnosť mu súd v tomto uznesení už neukladal. 25. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 262 ods. 1, § 255 ods. 2 CSP a stranám náhradu trov konania nepriznal, keď obidve strany sporu mali v konaní čiastočný úspech. Odporca bol úspešný v odvolacom konaní, pretože odvolací súd uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici o nariadení zabezpečovacieho opatrenia pre procesné podmienky zrušil a navrhovateľ bol úspešný v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému súd vyhovel. 26. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). V Banskej Bystrici dňa 20.decembra 2018