Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/267/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216201745 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6216201745.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Haluškovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu v spore žalobkyne U. E., nar. XX. XX. XXXX, trvalým pobytom F. XXX/XX, XXX XX Q. O., proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 10C/70/2016-95 zo dňa 08. 03. 2017 takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 08. 03. 2017 určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - pozemku par. registra C na katastrálnej mape par. č. XXXX/XX, druh pozemku vinice o výmere 9.847 m2 pre k. ú. Q. O., vytvorenej geometrickým plánom č. 46701907-5/2016 overeným Okresným úradom Q. O. na obnovu pôvodnej celej parcely PK XXXX/X (I. výrok). Rozhodol, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu (II. výrok). Žalobkyňa odôvodnila žalobu tým, že jej vlastnícke právo k nehnuteľnosti vedenej pôvodne v pozemkovej knihe Q. O. vo vložke č. XXX ako parcela č. XXXX/X, roľa Q., bolo v celosti potvrdené rozhodnutím Štátneho notárstva vo Veľkom Krtíši sp. zn. D 423/85 zo dňa 06. 02. 1986 v dedičskej veci po poručiteľke Y. O., rod. O., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX. Nehnuteľnosť je v súčasnosti podľa geometrického plánu č. 46701907-6/2016 súčasťou C-KN parcely č. XXXX/X o výmere 53.529 m2, vinica a C-KN parcely č. XXXX/X o výmere 52.743 m2, vinica, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX katastra nehnuteľností. Z tohto dôvodu nie je potrebná ďalšia identifikácia nehnuteľnosti. Žalovaná sa bránila tým, že nejde o duplicitný vlastnícky vzťah. Kataster ani žiadna komisia ROEP by nemohli zapísať vlastníctvo štátu bez právneho titulu. Zo zoznamu pôvodných majiteľov, ktorí podpísali zmluvy s Komplexným výskumným ústavom vinohradníckym a vinárskym vyplýva, že U. O., bytom S. XXX, Q. O. podpísal kúpno-predajnú zmluvu za 3.474,20 Kčs bez bližšej špecifikácie predmetu kúpy, pričom žalovaná predpokladá, že ide o manžela E.O.. Okresný súd v odôvodnení rozsudku citoval ustanovenie § 34 ods. 3 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že geometrickým plánom č. 46701907-5/2016 zhotoviteľa G.P.S., s. r. o., Komenského 3, Veľký Krtíš, IČO: 46 701 907 (overeného pod č. 81/2016) došlo k odčleneniu parcely č. XXXX/XX o výmere 9.847 m2 z parcely č. XXXX/X, vedenej ako vinica o výmere 53.529 m2 a z parcely č. XXXX/X, vedenej ako vinica o výmere 52.743 m2, ktorých vlastníctvo je evidované v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX v k. ú. Q. O.. Z geometrického plánu vyplýva, že by malo ísť o nehnuteľnosť, ktorá bola pôvodne zapísaná v pozemkovoknižnej vložke č. XXX ako parcela č. XXXX/X. Na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX (C-KN parcely č. XXXX/X a XXXX/X) v k. ú. Q. O., ktoré sú vo vlastníctve SR- Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, hospodári na základe nájomnej zmluvy zo dňa 12. 11. 2004 nájomca VÍNO NATURAL Domin & Kušický, s. r. o., Veľký Krtíš. Z rozhodnutia Štátneho notárstva Veľký Krtíš č. D 423/85 okresný súd zistil, že vlastníctvo k pozemnoknižnej parcele č. XXXX/X, zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. XXX pod poradovým číslom XX pod názvom Roľa Q. bez uvedenia výmery, nadobudla žalobkyňa po svojej starej matke, poručiteľke Y. O., rod. O., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX. Nehnuteľnosti C-KN parc. č. XXXX/X a XXXX/X boli na LV č. XXXX prevedené na základe delimitačného protokolu vedeného pod sp. zn. Z 7/2005, zapísaného pod položkou výkazu zmien č. 622/2005, podpísaného medzi odovzdávajúcim Výskumným ústavom vinohradníckym a vinárskym so sídlom Matúškova 25, 831 01 Bratislava, IČO: 31 791 026 a preberajúcou žalovanou. Súd prvej inštancie nemal preukázaný právny titul prevodu alebo prechodu vlastníctva zo žalobkyne, resp. jej právnej predchodkyne na Výskumný ústav vinohradnícky a vinársky. Nestotožnil sa s názorom žalovanej, že k prevodu došlo na základe hospodárskej zmluvy. Z hospodárskej zmluvy zo dňa 07. 05. 1986 vyplýva odovzdanie nehnuteľností, avšak nie tej, ktorá je predmetom tohto konania. K zoznamu vlastníkov, ktorí mali podľa tvrdenia žalovanej predať pozemky výskumnému ústavu okresný súd uviedol, že predložené doklady túto skutočnosť jednoznačne nepotvrdzujú. Z kópie archívnych dokladov nie je zrejmé, že ide o predaj pozemkov Komplexnému výskumnému ústavu vinohradníckemu a vinárskemu (pravdepodobne predchodcovi Výskumného ústavu vinohradníckeho a vinárskeho). V hlavičke dokladu je len uvedené „Zoznam pôvodných majiteľov, ktorí podpísali kúpnopredajnú zmluvu“. Označenie kupujúceho je uvedené len vo vyjadrení žalovanej doručenom súdu dňa 07. 03. 2017, prílohou ktorého boli uvedené archívne doklady. Nie je tiež preukázané, aké pozemky predávajúci zo zoznamu predali; samotná žalovaná priznala, že chýba bližšia špecifikácia. Nie je tak ustálený predmet kúpy, kupujúci a dátum uzatvorenia zmluvy, známa je len cena. Predmetnú nehnuteľnosť vlastnila vždy len Y. O., rod. O. (manželka U.); vlastnícke právo v jej prospech bolo do pozemkovoknižnej vložky č. XXX zapísané 12. mája 1950. Poznámka v zátvorke má len informatívny charakter a nie je dôkazom vlastníckeho práva pre manžela U.. P. U., ktorý zomrel skôr (XX. XX. XXXX) nemohol predávať niečo, čo nevlastnil a pokiaľ by aj nehnuteľnosť predal, nemohla byť predmetom dedenia po poručiteľke. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že v pôvodných dokumentoch sa výmera pôvodnej (pozemnoknižnej, pozn. odvolacieho súdu) parcely č. XXXX/X neuvádzala. Pri určení výmery novovzniknutej parcely C- KN č. XXXX/XX sa stotožnil s názorom žalobkyne, že identifikácia nie je nutná. Geometrický plán má vyššiu právnu silu a záväznosť ako identifikácia, navyše geometrický plán je nutné urobiť vtedy, keď jednoduchá identifikácia parciel nie je možná. Obrátene to však neplatí, čo znamená, že identifikácia nemôže nahradiť geometrický plán, ale geometrický plán môže nahradiť identifikáciu. Geodet postupoval pri určení hraníc pozemku s odbornou starostlivosťou a vychádzal zo starých pôvodných ortomáp, pričom pri prepočte získal uvedené výmery. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania zdôvodnil okresný súd ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) a plným úspechom v konaní žalobkyne, ktorej priznal nárok na plnú náhradu trov konania. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a), e), f), h) CSP (neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietla, že sa súd prvej inštancie nezaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení v zmysle § 137 písm. c) CSP (predtým § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku), preukázanie ktorého je nevyhnutnou podmienkou. Podľa žalovanej naliehavý právny záujem žalobkyne na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je daný ani preukázaný. Citovala právny názor NS SR vyslovený v rozsudku sp. zn. 4Cdo 130/2007. Uviedla, že sporná nehnuteľnosť bola pôvodne vedená v pozemkovej knihe Q. O. vo vložke č. XXX ako PK parc. č. XXXX/X s názvom H. Q., bez uvedenia výmery. Okresnému súdu vytkla, že nie je zrejmé akým spôsobom identifikoval, že táto nehnuteľnosť je súčasťou nehnuteľností C-KN parc. č. XXXX/X a XXXX/X. Nesúhlasila s jeho záverom, že identifikácia parciel nie je nutná s poukazom na geometrický plán. Podľa odvolateľky súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, pretože presná identifikácia parciel je pre posúdenie veci nevyhnutná. Citovala § 69 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností. Napokon uviedla, že do podania žaloby nebol spochybnený zápis vlastníka Čsl. štát - Komplexný výskumný ústav vinohradnícky a vinársky, Bratislava k parc. č. XXXX/X o výmere 5ha 8.147 m2 a č. XXXX/X o výmere 5ha 3.189 m2 evidovaným na LV č. XXXX zo dňa 10. 03. 1993 vo výpise z evidencie nehnuteľností. Žalobkyňa bola pasívna v ROEP z nevedomosti, o tieto veci sa nestarala. SPF ako správca nehnuteľností svojím správaním neinicioval súdne konanie ani nedal príčinu na začatie súdneho sporu. Na jeho úkor nemôže byť skutočnosť, že sa nezachovala kúpna zmluva ani iný dokument, na základe ktorého bol vykonaný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na štát pred cca 24 rokmi. Žalobkyňa spochybnila vlastnícke právo podaním žaloby 04. 04. 2016, t. j. 11 rokov po ukončenom dedičskom konaní. Skorším uplatňovaním vlastníckeho práva by bola vyššia pravdepodobnosť zachovania listín preukazujúcich prechod vlastníckeho práva. Na tieto okolnosti, na osobitný charakter statusu SPF v tomto konaní aj na konanie žalobkyne treba vziať zreteľ pri posudzovaní náhrady trov konania a aplikovať § 257 CSP. 3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu k námietke neexistencie naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva poukázala na uznesenie Ústavného súdu SR č. II.ÚS 231/09. Správnosť identifikácie parciel v geometrickom pláne osvedčil Okresný úrad Q. O. overením geometrického plánu pod č. 81/2016. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne potvrdil. 4. Občianske súdne konanie bolo začaté za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok v zmysle jeho prechodného ustanovenia § 470 ods. 1. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 CSP) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec prejednal v medziach odvolania žalovanej (§ 380 ods. 1 CSP), v rozsahu určenom ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) CSP a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b), § 391 ods. 1 CSP). 5. Vychádzajúc z odvolacích námietok žalovanej odvolací súd pripomína, že základným procesným predpokladom úspechu žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je bola podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku existencia naliehavého, t. j. kvalifikovaného právneho záujmu na požadovanom určení, ktorý bol daný tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu neisté alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Táto právna úprava teda rozlišovala medzi určením existencie práva a právneho vzťahu. K zmene systému určovacích žalôb došlo prijatím novej procesnej právnej úpravy Civilného sporového poriadku, ktorý už určenie existencie právneho vzťahu výslovne neuvádza. Jeho § 137 rozlišuje medzi žalobou, ktorou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, pričom naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (písm. c)), alebo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu (písm. d)). Ako uvádza komentár k Civilnému sporovému poriadku (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 504) právny záujem na určení práva vyplýva z právneho predpisu, ak právny predpis určitú osobu oprávňuje, alebo jej ukladá podať bližšie špecifikovanú žalobu. Oprávnenie podať takúto určovaciu žalobu zakladá nevyvrátiteľnú domnienku, že právny záujem žalobcu je daný. Takýmito typmi žalôb sú napr. žaloba na určenie popretej pohľadávky prihlásenej do konkurzu (§ 32 zákona o konkurze a vyrovnaní), alebo žaloba na vylúčenie veci z exekúcie, ak tretia strana uplatňuje právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku). 6. Potreba skúmania existencie naliehavého právneho záujmu ako jednej z procesných podmienok žaloby na určenie vlastníckeho práva vyplýva nielen z ustanovení procesného právneho predpisu, ale aj z rozsiahlej judikatúry. Ako príklad odvolací súd uvádza uznesenie Ústavného súdu SR zo 06. 10. 2017 sp. zn. II. ÚS 590/2017, v ktorom uviedol: „Ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania.“ 7. Medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania patrí právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument ( Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako sa k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky napr. aj v náleze III. ÚS 119/03. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03 ). 8. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie napadnutého odvolaním nevyplýva, či sa okresný súd zaoberal naplnením procesnej podmienky naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorú právnu úpravu v tejto súvislosti aplikoval a k akému záveru dospel. Týmto spôsobom odňal stranám sporu právo na spravodlivé súdne konanie, čo je pochybenie, ktoré nie je možné sanovať v odvolacom konaní. 9. K argumentácii odvolateľky, že pre posúdenie veci je nevyhnutnou presná identifikácia nehnuteľností odvolací súd uvádza, že identifikáciou parcely sa v zmysle § 3 ods. 12 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (ďalej aj „zákon o katastri nehnuteľností“) rozumie porovnanie zápisu a zákresu tej istej nehnuteľnosti vo verejnej listine a inej listine a v iných operátoch so zápisom a zákresom v súbore popisných informácií a v súbore geodetických informácií katastra. Zloženie katastrálneho operátu, obsah súboru geodetických informácií a obsah súboru popisných informácií definuje zákon o katastri nehnuteľností v § 8 ods. 1. Geometrický plán, ktorý sa vyhotovuje na základe výsledkov geodetických prác je technickým podkladom právnych úkonov, verejných a iných listín. Obsahuje najmä grafické znázornenie nehnuteľnosti pred zmenou a po zmene s uvedením dovtedajších a nových parcelných čísel, druhov pozemkov a ich výmer, ako aj údaje o právach k nehnuteľnostiam (bližšie viď § 67 zákona o katastri nehnuteľností). Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na § 30 ods. 5 zákona o katastri nehnuteľností, podľa ktorého ďalšími prílohami návrhu na vklad je identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nie je vpísané na liste vlastníctva, geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k pozemku. Identifikácia parciel je teda porovnaním zákresu parcely podľa staršieho podkladu (napr. katastrálne náčrty, krokárske mapy) so stavom podľa katastrálnej mapy. Pokiaľ bol v katastrálnom území zapísaný register obnovenej evidencie pozemkov, identifikácie parciel sa nevyhotovujú. Zhotovenie geometrického plánu je potrebné napr. pri rozdelení pozemkov (aby bolo jasné kadiaľ vedie novovzniknutá hranica). V časti jeho grafického znázornenia je potom zakreslený pôvodný stav (čiernou) a nový stav (červenou). Výkaz výmer obsahuje údaje pôvodného (doterajšieho) aj nového stavu a vzájomné zmeny výmer. Pre potreby tohto súdneho konania potom podľa názoru odvolacieho súdu zhotovenie identifikácie parciel potrebné nie je. 10. V ďalšom konaní a pri novom rozhodovaní bude súd prvej inštancie náležitým spôsobom dbať aj na formálnu stránku konania a samotného rozhodnutia. Nehnuteľnosti je potrebné označovať v súlade s údajmi katastra nehnuteľností (v zmysle § 7 písm. b) zákona o katastri nehnuteľností označením parcelného čísla, údaja o tom, či ide o parcelu registra C alebo parcelu registra E, druhom, výmerou pozemku). Geometrický plán je potrebné vo výroku rozsudku konkrétne špecifikovať (aspoň v rozsahu číslo plánu, označenie zhotoviteľa, dátum jeho zhotovenia, dátum overenia a označenie overujúceho orgánu). Nakoľko je predmetom konania novovytvorená (oddelená) parcela, znalecký posudok urobí súd výrokovou súčasťou svojho rozsudku uvedením, že konkrétne špecifikovaný geometrický plán tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku (t. j. jeho obsahovú súčasť). Na účely zápisu rozsudku o určení vlastníckeho práva k novovytvorenej nehnuteľnosti (ak okresný súd žalobe vyhovie) treba geometrický plán fyzicky pripojiť k rozsudku, pretože bude podkladom na zápis určeného vlastníckeho práva (v prípade, že k nemu dôjde) do katastra nehnuteľností. Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd týmto spôsobom nepostupoval. Podľa záznamu na prílohovej obálke (č. l. 17 súdneho spisu) bol geometrický plán č. 46701907-5/2016 vyhotovený dňa 21. 03. 2016 G.P.G., s. r. o., so sídlom Komenského 3, Veľký Krtíš, úradne overený 05. 04. 2016 Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálnym odborom, predložený žalobkyňou súdu prvej inštancie vo dvoch vyhotoveniach. Jedno z nich sa naďalej nachádza v prílohovej obálke, jedno bolo doručené žalovanej dňa 03. 05. 2016. Geometrický plán teda nebol ako pevná súčasť pripojený ani k prvopisu rozsudku, ani k jeho rovnopisom doručovaným stranám sporu, ani k rovnopisu, ktorý by bol v prípade vyhovenia žalobe po právoplatnosti zaslaný príslušnému okresnému úradu, katastrálnemu odboru ako podklad pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od zhotovenia geometrického plánu okresný súd dopytom na katastrálnom odbore príslušného okresného úradu zistí, či od doby jeho vyhotovenia nedošlo k zmenám týkajúcim sa nehnuteľností a či je stále spôsobilým podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností. Okresný súd bude náležitú pozornosť venovať aj stotožneniu žalobkyne vzhľadom na to, že táto je v žalobe označená krstným menom Q., pričom v rozhodnutí Štátneho notárstva vo Veľkom Krtíši je dedičkou poručiteľky Y. O. U. E.. Napokon odvolací súd udáva, že okresný súd si v ďalšom konaní pripojí celý spis býv. Štátneho notárstva Veľký Krtíš sp. zn. D 423/85, nakoľko pri rozhodovaní vychádzal iba zo zle čitateľnej a neúplnej fotokópie dedičského rozhodnutia po poručiteľke Y. O. (neobsahuje údaj o dátume a mieste jeho vydania, odtlačok pečiatky, nie je z nej zistiteľné, či a kedy rozhodnutie nadobudlo právnu záväznosť). 11. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 CMP). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 CMP). Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 CMP). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 CMP).