Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 11Co/269/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216201745 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6216201745.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobkyne U. E., nar. XX. XX. XXXX, trvalým bytom F. XXX/XX, XXX XX Q. O., zastúpenej Advokátska kancelária VICTORIA, s. r. o., so sídlom Stránska 3155/7, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 51 164 353, proti žalovanej Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 10C/70/2016-176 zo dňa 30.05.2018 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. II. Žalobkyňa m á voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 30.05.2018 (v poradí druhým) rozhodol, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti pozemku parc. registra C č. XXXX/XX, druh pozemku vinice, o výmere 9 847 m2 pre k. ú. Q. O., parc. vytvorená geometrickým plánom č. 46701907-5/2016, vyhotoveným G. P. G., s. r. o., so sídlom Komenského 3, Veľký Krtíš, IČO: 46 701 907, zo dňa 21.03.2016, overeným Okresným úradom Q. O., katastrálny odbor dňa 05.04.2016, na obnovu pôvodnej celej parcely PK XXXX/X. Geometrický plán č. 46701907-5/2016 tvorí neoddeliteľnú časť rozsudku (prvý výrok). Žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania prvostupňového aj odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu (druhý výrok). Z dôvodov rozsudku vyplýva, že predmetom konania začatého dňa 04.04.2016 bolo určenie, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - pozemku C-KN parc. č. XXXX/XX, vinice o výmere 9 847 m2 v k. ú. Q. O., vytvorenej geometrickým plánom č. 46701907-5/2016 na obnovu pôvodnej celej parcely PK XXXX/X, overeným Okresným úradom Q. X.X. Súd a priznanie náhrady trov konania. Žalobkyňa odôvodnila žalobu tým, že rozhodnutím Štátneho notárstva vo Veľkom Krtíši č. D 423/85 zo dňa 06.02.1986 v dedičskej veci po poručiteľke Y. O., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom vo Q. O. bolo žalobkyni potvrdené vlastnícke právo k nehnuteľnosti, zapísanej pôvodne vo vložke č. XXX pozemkovej knihy Q. O. ako parcela č. XXXX/X, roľa Q., v celosti. Poručiteľka nadobudla vlastnícke právo k uvedenej nehnuteľnosti uznesením o odovzdaní pozostalosti po právnych predchodcoch. Žalobkyňa dala z dôvodu identifikácie vypracovať geometrický plán č. 46701907-6/2016, podľa ktorého nehnuteľnosť v súčasnosti v súbore katastrálneho operátu predstavuje časť parcely registra "C" na katastrálnej mape č. XXXX/X o výmere 53 529 m2 , vinice a č. XXXX/X o výmere 52 743 m2, vinice, ktorých vlastníctvo je v katastri nehnuteľností evidované na LV č. XXXX v k. ú. Q. O.. Žalobkyňa pozemky do ROEP neprihlásila z nevedomosti. Jej právny zástupca uviedol, že k zápisu vlastníckeho práva na Slovenskú republiku došlo bez právneho titulu, len na základe hospodárskej zmluvy. Takýmto titulom nie je ani zoznam predávajúcich. Nehnuteľnosti nikdy nevlastnil U. O., ale len Y. O.. Žiadna zmluva, ktorou by Y. O. nehnuteľnosti predávala, sa na okresnom úrade, katastrálnom odbore nenachádza. Žalovaná namietla, že kataster ani žiadna komisia ROEP by vlastníctvo bez právneho titulu nemohla zapísať. Nejde o duplicitný vlastnícky vzťah. U. O., bytom S. XXX, Q. O. podpísal s Komplexným výskumným ústavom vinohradníckym a vinárskym kúpno-predajnú zmluvu na sumu 3.474,20 Kčs bez bližšej špecifikácie predmetu kúpnej zmluvy; žalovaná predpokladá, že ide o manžela Y. O.. 1.1. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že geometrickým plánom č. 46701907-5/2016 zhotoviteľa G. P. S., s. r. o., Komenského 3, Veľký Krtíš (overeného úradne pod č. 81/2016) došlo k odčleneniu parcely registra C č. XXXX/XX o výmere 9 847 m2 , druh pozemku vinica z parcely registra C č. XXXX/X, vinica o výmere 53 529 m2 a parcely registra C č. XXXX/X, vinica o výmere 52 743 m2, ktorých vlastníctvo je evidované v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX v k. ú. Q. O.. Z geometrického plánu vyplynulo, že by malo ísť o nehnuteľnosť pôvodne zapísanú v pozemkovoknižnej vložke č. XXX ako parcela č. XXXX/X. Nehnuteľnosti (C-KN parc. č. XXXX/X a XXXX/X) sú zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. Q. O. vo vlastníctve SR - Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava. Na základe nájomnej zmluvy zo dňa 12.11.2004 na pozemkoch hospodári nájomca VÍNO NATURAL Domin & Kušický, s. r. o., Veľký Krtíš. Z rozhodnutia Štátneho notárstva vo Veľkom Krtíši č. D 423/85 mal okresný súd preukázané, že vlastníctvo k PK parc. č. XXXX/ X, roľa Q., zapísanej v PK vložke č. XXX pod poradovým číslom XX, bez uvedenia výmery, nadobudla žalobkyňa po svojej starej matke, poručiteľke Y. O., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. Pozemky C-KN parc. č. XXXX/X a C-KN parc. č. XXXX/X, ktorých súčasťou je aj sporná nehnuteľnosť, boli na list vlastníctva č. XXXX prevedené na základe delimitačného protokolu vedeného pod sp. zn. Z 7/2005 a zapísaného pod položkou výkazu zmien č. 622/2005 medzi odovzdávajúcim Výskumným ústavom vinohradníckym a vinárskym, so sídlom Matúškova 25, 831 01 Bratislava, IČO: 31 791 026 a preberajúcim, ktorým bola žalovaná. Preukázané nebolo, na základe akého právneho titulu došlo k prevodu alebo prechodu vlastníctva zo žalobkyne, resp. jej právnej predchodkyne na Výskumný ústav vinohradnícky a vinársky. Okresný súd nesúhlasil so žalobkyňou, že k prevodu vlastníctva došlo na základe hospodárskej zmluvy. Z hospodárskej zmluvy zo dňa 07.05.1986 je zrejmé, že na jej základe došlo k odovzdaniu nehnuteľnosti, avšak nie tej, ktorá je predmetom tohto konania ( pozemnoknižná parcela č. E.v hospodárskej zmluve nie je uvedená). Pokiaľ ide o zoznam vlastníkov, ktorí mali predať pozemky výskumnému ústavu ako tvrdí žalovaná, predložené doklady túto skutočnosť jednoznačne nepotvrdzujú. Z kópie archívnych dokladov nie je zrejmé, že ide o predaj pozemkov Komplexnému výskumnému ústavu vinohradníckemu a vinárskemu (pravdepodobne predchodca Výskumného ústavu vinohradníckeho a vinárskeho). V hlavičke dokladu je len uvedené "Zoznam pôvodných majiteľov, ktorí podpísali kúpnopredajnú zmluvu" Označenie kupujúceho je uvedené len vo vyjadrení žalovanej doručenom súdu dňa 07.03.2017, prílohou ktorého boli uvedené archívne doklady. Rovnako nie je preukázané, aké pozemky predávajúci zo zoznamu vlastne predali. Aj žalovaná priznala, že chýba ich bližšia špecifikácia. Nie je tak ustálený predmet kúpy, kupujúci a dátum uzatvorenia zmluvy, známa je len cena. Okresný súd zdôraznil, že predmetnú nehnuteľnosť vlastnila vždy len Y. O., rod. O. (manželka U.), k zápisu vlastníckeho práva ktorej do pozemkovoknižnej vložky č. XXX došlo 12.mája 1950. Poznámka v zátvorke má podľa názoru súdu len informatívny charakter a nie je dôkazom vlastníckeho práva manžela U., ktorý zomrel skôr (XX.XX.XXXX) ako poručiteľka. V čase jej smrti (XX.XX.XXXX) bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti ona. Manžel U. nemohol predávať to, čo nevlastnil a pokiaľ by aj bol nehnuteľnosť predal, tá potom nemohla byť predmetom dedenia po poručiteľke. Z uvedeného vyplýva, že predaj spornej nehnuteľnosti manželom U. O. Komplexnému výskumnému ústavu vinohradníckemu a vinárskemu je vylúčený. Porovnaním rozhodnutia Štátneho notárstva vo Veľkom krtíši sp. zn. D 423/85 s rodným listom žalobkyne je zrejmé, že osoba uvedená v rozhodnutí (U.) je totožná so žalobkyňou (U.), pretože v oboch dokumentoch je zhoda v dátume narodenia žalobkyne (dedičky) a zhoda v mene starej matky. Žalovaná nepreukázala platný prevod vlastníctva nehnuteľnosti žalobkyňou na predchádzajúceho užívateľa Komplexný výskumný ústav vinohradnícky a vinársky, resp. Výskumný ústav vinohradnícky a vinársky. Pokiaľ ide o výmeru predmetnej nehnuteľností, súd prvej inštancie zistil, že v pôvodných dokumentoch sa výmera pôvodnej pozemkovoknižnej parcely XXXX/X neuvádzala. Pri určení výmery novovzniknutej parcely registra C č. C XXXX/XX sa stotožnil s názorom žalobkyne, že identifikácia nie je nutná. Geometrický plán má vyššiu právnu silu a záväznosť ako identifikácia, navyše geometrický plán je nutné urobiť vtedy, keď nie je možná identifikácia parciel. Identifikácia nemôže nahradiť geometrický plán, ale geometrický plán môže nahradiť identifikáciu. Geodet postupoval pri určení hraníc pozemku s odbornou starostlivosťou a vychádzal zo starých pôvodných orto máp, pričom pri prepočte získal uvedené výmery. Tento postup sa okresnému súdu javil správnym a zrozumiteľným. 1.2. Vo svojom rozsudku okresný súd citoval § 34 ods. 3 zák. č. 180/1995 Z. z. a § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žaloba bola podaná za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, jej právne účinky zostali zachované. Okresný súd konštatoval, že žalobkyňa disponuje naliehavým právnym záujmom na požadovanom určení. Svoje nároky si mohla uplatniť v reštitúcii, ktorá je obsiahnutá v zákonoch č. 229/1991 Zb. a 503/2003 Z. z,, keď nárok na vydanie nehnuteľnosti bolo možné uplatniť do 31.12.1992, resp. 31.12.2004. Žalobkyňa tak neurobila, čo však nie je dôvodom prepadnutia jej vlastníckeho práva, ktoré je podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka nepremlčateľné. Iným spôsobom ako určovacou žalobou sa žalobkyňa svojho práva dovolať nemohla, preto súd prvej inštancie považoval naliehavý právny záujem žalobkyne za osvedčený. 1.3. Rozhodnutie o náhrade trov konania zdôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“). Nestotožnil s názorom žalovanej, že nedala príčinu na začatie sporu. Uviedol, že žalovaná dobrovoľne majetok nevydala, v konaní sa kvalifikovane bránila, preto muselo byť vytýčené pojednávanie, čo finančne zaťažilo žalobkyňu. Žalovaná aj po prvostupňovom rozhodnutí pokračovala vo svojom úsilí a spor preniesla do odvolacieho konania. V odvolacom konaní boli vytýkané predovšetkým formálne chyby a nie pochybenia, na ktoré poukazovala žalovaná. Okresný súd preto rozhodol v súlade s pravidlom úspechu v spore. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, preto jej priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 C. s. p. samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. 2. Prvýkrát súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom z 27.01.2017, č. k. 10C/70/2016-95, ktorým žalobe vyhovel. Tento rozsudok bol zrušený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/262/2017-144 zo dňa 10.01.2018. Vec bola súdu prvej inštancie vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, lebo z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie napadnutého odvolaním nevyplynulo, či sa okresný súd zaoberal naplnením procesnej podmienky naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorú právnu úpravu v tejto súvislosti aplikoval a k akému záveru dospel. Súd prvej inštancie bol upozornený na potrebu označovať nehnuteľnosti v súlade s údajmi katastra nehnuteľností, na potrebu geometrický plán vo výroku rozsudku konkrétne špecifikovať (aspoň v rozsahu číslo plánu, označenie zhotoviteľa, dátum jeho zhotovenia, dátum overenia a označenia overujúceho orgánu). Nakoľko je predmetom konania novovytvorená (oddelená) parcela, znalecký posudok urobí okresný súd výrokovou súčasťou svojho rozsudku uvedením, že konkrétne špecifikovaný geometrický plán tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Na účely zápisu rozsudku o určenie vlastníckeho práva k novovytvorenej nehnuteľnosti (ak okresný súd žalobe vyhovie) treba geometrický plán fyzicky pripojiť k rozsudku, pretože bude podkladom na zápis určeného vlastníckeho práva (v prípade, že k nemu dôjde) do katastra nehnuteľností. Vzhľadom na dobu od zhotovenia geometrického plánu súd prvej inštancie dopytom na katastrálnom odbore príslušného okresného úradu zistí, či od doby jeho vyhotovenia nedošlo k zmenám týkajúcim sa nehnuteľnosti a či je stále spôsobilým podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností. Súd prvej inštancie bude náležitú pozornosť venovať aj stotožneniu žalobkyne vzhľadom na to, že táto bola v žalobe označená krstným menom F., v rozhodnutí Štátneho notárstva vo Veľkom Krtíši je dedičkou poručiteľky Y. O. U. E.. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 C. s. p. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f), h) C. s. p. s návrhom, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 3.1. Žalovaná súdu prvej inštancie vytkla nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia, čím je podľa nej naplnený odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. a došlo k postupu v rozpore s princípom právnej istoty podľa čl. 2 ods. 2, 3 C. s. p. Z rozsudku nie je zrejmé, či súd prvej inštancie považuje naliehavý právny záujem za taký, ktorý nie je potrebné preukazovať (t. j. v zmysle platnej právnej úpravy vyplýva z osobitného predpisu), alebo akým spôsobom ho žalobkyňa preukázala. Z dôvodov rozsudku nie je zrejmé, akú právnu normu aplikoval súd prvej inštancie pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu. Súd prvej inštancie iba poukázal, že pokiaľ v čase podania návrhu existoval naliehavý právny záujem za účinnosti O. s. p., existuje aj po zmene právnej úpravy. 3.2. V ďalšej časti odvolania žalovaná (ďalej aj „odvolateľka“) poukázala na to, že pozemok C-KN parc. č. XXXX/XX o výmere 9 847 m2 v kat. úz. Q. O. bol v zmysle geometrického plánu odčlenený z pozemku C-KN parc. č. XXXX/X o výmere 53 529 m2 a z pozemku C- KN parc. č. XXXX/X o výmere 52 743 m2 zapísaných na LV č. XXXX. V zmysle tohto listu vlastníctva je však výmera C-KN parc. č. XXXX/X 51 867 m2, t. j. menšia ako je uvedené na geometrickom pláne. Na zvyšnú časť pôvodnej výmery C-KN parc. č. XXXX/X bola pravdepodobne vytvorená iná parcela, ku ktorej vlastnícke právo žalovanému neprináleží. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, v ktorej časti C-KN parc. č. XXXX/X došlo k úbytku výmery, a či tento má alebo nemá vplyv na odčlenenie C-KN parc. č. XXXX/XX podľa grafickej časti geometrického plánu. Vyjadrenie Okresného úradu Q. O., katastrálneho odboru, podľa ktorého je geometrický plán zapísateľný do katastra žalovaná nepovažuje za postačujúce na zistenie, či rozhodnutím okresného súdu nedošlo aj k zásahu do vlastníckeho práva iného subjektu pre zmeny vo výmere pôvodnej C-KN parc. č. XXXX/X po vyhotovení geometrického plánu úradne overeného dňa 05.04.2016. Zdôraznila, že táto skutočnosť má vplyv aj na vecnú legitimáciu strán sporu. 3.3. Odvolateľka nesúhlasila s konštatovaním súdu prvej inštancie, že predchádzajúci užívateľ užíval nehnuteľnosti bez právneho titulu. Právny predchodca žalovanej a žalovaná užívali spolu spornú nehnuteľnosť v súlade s platnou právnou úpravou a mali nadobúdacie tituly pre zápis vlastníckeho práva do evidencie nehnuteľností, o čom svedčí výpis z evidencie nehnuteľností zo dňa 10.03.1993. 3.4. Za nepreukázanú považovala odvolateľka výmeru pôvodnej PK parcely č. XXXX/X, ktorá v pozemkovoknižnej evidencii nie je uvedená a v geometrickom pláne došlo k určeniu výmery podľa nákresu výkazu XVI-17/14, v ktorom sa uvádza, že táto parcela bola rozdelená 27.09.1946 pod č. d. XXX. Tento výkaz v konaní nebol predložený a žalovaná ho nepovažuje sám o sebe za záväzný, aby bol bez ďalšieho smerodajný pre určenie vlastníckeho práva žalobkyne. Žalovaná nemá informácie o tom, o aký výkaz ide, kto ho vydal, na základe čoho a či mení vlastnícke pomery. 3.5. V odôvodnení dedičského rozhodnutia po poručiteľke Y. O., rod. O. sp. zn. D 423/85 je uvedené, že vlastníctvo zdedených poľnohospodárskych pozemkov neoprávňuje na vymáhanie ich vrátenia, na vstup na ne, na ich obrábanie a užívanie týchto pozemkov je časovo neobmedzené a bezodplatné. Takéto dedičské rozhodnutie podľa odvolateľky nie je spôsobilým nadobúdacím titulom, keďže pozemnoknižná parcela č. XXXX/X nie je vymedzená určite (bez výmery), v rozpore s vtedajšou evidenciou nehnuteľností, preto nedošlo k zápisu vlastníckeho práva žalobkyne do evidencie nehnuteľností. 3.6. Žalovaná nesúhlasila ani s odôvodnením rozhodnutia o náhrade trov konania. Zdôraznila, že predmetom sporu nebolo vydanie veci, žalobe nepredchádzalo mimosúdne konanie. Zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom a vrátenie veci na ďalšie konanie nemohlo byť na ťarchu žalovanej a nemalo by súvisieť s úvahami pri trovách konania. Poukázala na vyjadrenia žalobkyne z pojednávania z 29.07.2017, podľa ktorého sa do konania ROEP v roku 2005 neprihlásila z nevedomosti, nepotrebovala to, dlhodobo nebývala vo Q. O. a o tieto veci sa nestarala. Slovenský pozemkový fond ako správca neinicioval konanie svojím správaním, ani nedal príčinu na začatie súdneho sporu. Na jeho úkor nemôže byť skutočnosť, že sa nezachovala kúpna zmluva ani iný dokument, na základe ktorého bol vykonaný v katastri nehnuteľností prevod vlastníckeho práva na štát pred cca 24 rokmi. Vlastnícke práva žalovanej žalobkyňa spochybnila až podaním žaloby 04.04.2016, po 11 rokoch po ukončení dedičského konania. Prípadným skorším uplatňovaním vlastníckeho práva by bola pravdepodobnosť zachovania listín preukazujúcich prechod vlastníckeho práva oveľa vyššia (od čoho závisí aj výsledok súdneho sporu). Poukázala tiež na osobitný charakter statusu SPF v tomto konaní, na ktorý je nutné s poukazom na uvedené okolnosti vziať zreteľ aj pri posudzovaní náhrady trov konania. Citovala z komentára k § 257 Civilného sporového poriadku, ktorý umožňuje moderovať povinnosť nahradiť trovy konania celkom alebo sčasti. Priznanie trov konania žalobkyni vzhľadom na okolnosti vedúce k vzniku sporu a na jeho povahu považovala za neprimerane tvrdé a nespravodlivé. Tvrdila, že aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej poukázala na vlastnícky titul, ktorým je rozhodnutie Štátneho notárstva vo Veľkom Krtíši sp. zn. D 423/85 zo dňa 06.02.1986 po poručiteľke Y. O., rod. O.. Pozemkovoknižná parcela č. XXXX/X, roľa Q. vedená v pozemkovej knihe v katastrálnom území Q. O., vo vložke č. XXX bola zameraná geometrickým plánom č. 46701907-5/2016 ako súčasť parciel č. XXXX/ X a č. XXXX/X, evidovaných v katastri nehnuteľností v prospech žalovanej. Žalobkyňa v súčasnosti nie je ako vlastníčka nehnuteľnosti zapísaná. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej zo dňa 22.05.2017 (proti prvému rozsudku, pozn. odvolacieho súdu) citovala uznesenie Ústavného súdu SR č. II. ÚS 231/2009, v zmysle ktorého reštitučné predpisy neboli vydané, aby spôsobili zánik vlastníckeho práva oprávnených osôb, ale aby im uľahčili jeho obnovenie. Preto, ak došlo k zabratiu majetku štátom bez právneho dôvodu, osoba nestratila svoj vlastnícky vzťah k tomuto majetku a nič nebráni, aby sa svojho nároku, resp. finančnej náhrady domáhala žalobou opierajúcou sa o všeobecné predpisy občianskeho práva. Iné pozemky odčlenené od výmer parciel č. XXXX/X a č. XXXX/X boli oddelené počas prebiehajúceho súdneho konania a zapísané do katastra nehnuteľností, čím došlo k zníženiu výmery týchto parciel, iné pozemky však boli odčlenené z iných častí parciel č. XXXX/X a č. XXXX/X, t. j. predstavujú iné podlomenia. Katastrálny odbor nemôže pri obnove pôvodných pozemnoknižných parciel dvakrát odčleniť ten istý pozemok alebo jeho časť; v takom prípade by neoveril správnosť geodetickej činnosti. Okresný úrad Q. O., katastrálny odbor geometrický plán č. 46701907-5/2016 overil dňa 05.04.2016. Námietka žalovanej by mohla mať relevanciu len v prípade, ak by spolu bola výmera parciel č. XXXX/X a č. XXXX/X menšia ako novovytvorená parcela č. XXXX/XX, čo v danom prípade nie je. 4.1. Vo vzťahu k trovám konania žalobkyňa zdôraznila správnosť aplikácie zásady úspechu v spore v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. a poukázala na uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo 129/2011 zo 17.10.2011 o povinnosti súdu priznať strane sporu, ktorá mala vo veci plný úspech, plnú náhradu účelne vynaložených trov konania voči v spore neúspešnému účastníkovi v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Táto povinnosť platí za predpokladu, že súd nevyužije možnosť rozhodnúť v súlade s § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa žalobkyne neexistuje žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa na nepriznanie trov úspešnej strany sporu. Navrhla potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom. 5. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 C. s. p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) vec prejednal v rozsahu určenom ustanovením § 379 C. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) C. s. p.. Z dôvodu, že odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa pri posudzovaní sporu zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní žalovanej a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní nedošlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C. s. p.). Dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu s poukazom na § 387 ods. 1, 2 C .s. p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v zásade stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie, logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p.. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalovanej v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody. 6. Odvolateľka podala odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f), h) C. s. p.. 6.1. Odvolací dôvod podľa § 365 písm. b) C. s. p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane sporu realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu. Konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania. 6.2. Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu prejaviť v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm. f) C. s. p.). 6.3. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009). 7. Odvolaním žalovanej napadnutý rozsudok bol vydaný za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2016. Od 01.07.2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok podľa jeho prechodného ustanovenia § 470 ods. 1, v zmysle ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C. s. p. (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Zohľadňujúc vzájomnú súvzťažnosť ustanovení § 470 ods. 1 C. s. p. a § 470 ods. 2 C. s. p. odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1 C. s. p.), rešpektuje ale procesný účinok úkonov urobených do 30. júna 2016, ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (§ 470 ods. 2 C. s. p.). Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 36/1995). 7.1. V zmysle uvedeného treba pristupovať aj k námietke odvolateľky týkajúcej sa nedostatku odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa skúmania existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Základným procesným predpokladom úspechu žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je bola podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“) účinného do 30.06.2016 existencia naliehavého, t. j. kvalifikovaného právneho záujmu na požadovanom určení, ktorý bol daný tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu neisté alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Súd prvej inštancie (v bode 10 odôvodnenia rozsudku) konštatoval, že súdne konanie bolo začaté za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - v zátvorke označil jeho § 80 písm. c) - a právne účinky žaloby zostali zachované. Zdôraznil, že iným spôsobom ako určovacou žalobou sa žalobkyňa nemôže dovolať svojho práva, keďže neuplatnením jej nároku v reštitúcii v zákonných lehotách k prepadnutiu jej vlastníckeho práva, ktoré sa nepremlčuje, nedošlo. Z kontextu tejto časti odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že tento sa zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení jej vlastníckeho práva podľa právnej úpravy účinnej v čase začatia súdneho sporu a dospel k záveru, hoci to v dôvodoch rozsudku výslovne neuviedol, o jeho existencii. Z dôvodu právnej istoty odvolací súd dopĺňa, že žalobkyňa je nositeľkou naliehavého právneho záujmu na určení, či tu právo je alebo nie je aj v zmysle právnej úpravy Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (§ 137 c)). Bez požadovaného určenia jej vlastníckeho práva je jej postavenie vlastníčky nehnuteľnosti neisté, nedosiahla by súlad faktického stavu s údajmi zapísanými v katastri nehnuteľností. 8. K odvolacej argumentácii žalovanej týkajúcej sa nezhôd vo výmerách pozemkov C-KN parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X uvedených v geometrickom pláne odčleňujúcom novovytvorenú parcelu č. XXXX/XX a v liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Q. O., katastrálneho odboru pre kat. úz. Q. O. odvolací súd uvádza, že práve táto nezhoda bola jedným z dôvodov, pre ktoré sa mal k tomuto geometrickému plánu ako podkladu slúžiacemu pre vklad vlastníckeho práva žalobkyne do katastra nehnuteľností vyjadriť Okresný úrad Q. O., katastrálny odbor. Ak by odčlenením pozemku C-KN parc. č. XXXX/XX došlo k zásahu do vlastníckych práv iných vlastníkov, uvedený kompetentný orgán by túto skutočnosť pri podávaní vyjadrenia do súdneho konania zistil. K zmenšeniu výmery pozemkov C-KN parc. č. XXXX/X a C-KN parc. č. XXXX/X došlo počas tohto súdneho konania v dôsledku vytvorenia (odčlenenia) ďalších pozemkov a ich zápisu na listy vlastníctva; ich označenie inými podlomeniami (nemôžu byť označené podlomením 18 totožným s podlomením sporného pozemku) nasvedčuje ich oddeleniu z iných častí parciel C-KN parc. č. R./X a parc. č. XXXX/X. 9. Vychádzajúc zo sporového charakteru konania a koncentračnej zásady odvolací súd konštatuje, že na odvolaciu námietku o nepreukázaní výmery pôvodnej PK parcely č. XXXX/X neprihliadal s odkazom na § 366 C. s. p.. Skutočnosť, že v geometrickom pláne došlo k určeniu výmery podľa nákresu výkazu XVI-17/14, ktorý v konaní nebol predložený a žalovaná nemá informácie o tom, o aký výkaz ide, kto ho vydal, na základe čoho a či mení vlastnícke pomery, žalovaná mala a mohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, nie až v odvolacom konaní. 10. Obsah rozhodnutia Štátneho notárstva vo Veľkom Krtíši v dedičskej veci po poručiteľke Y. O., rod. O. sp. zn. D 423/85 zo dňa 03.12.1985 zodpovedá dobe a právnej úprave, za účinnosti ktorej bolo vydané. Neuvedenie výmery žalobkyňou zdedeného pozemku PK parc. č. XXXX/X evidovaného v pozemkovej knihe Q. O. nie je vadou vymedzenia predmetu dedenia spôsobujúcou jeho neurčitosť. Predmet dedenia je vymedzený údajom o tom, že ide o poľnohospodársku pôdu v užívaní ŠM Q. O., údajom o katastrálnom území (Q. O.), o čísle PK vložky (XXX), PK parc. čísle (XXXX/X) aj o poradovom čísle, pod ktorým je zaznamenané vlastníctvo poručiteľky (B 2), tiež údajom o tom, že vlastnícke právo patrí v celosti. K stotožneniu tejto nehnuteľnosti so súčasným katastrálnym stavom došlo žalobkyňou predloženým geometrickým plánom. 11. Odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu aj výrok o trovách konania rozsudku súdu prvej inštancie (druhý výrok) a zistil jeho vecnú správnosť aj súlad s právnou úpravou. Okresný súd správne aplikoval zásadu úspechu zakotvenú v § 255 ods. 1 C. s. p. a žalobkyni, ktorá mala v konaní plný úspech, priznal nárok na plnú náhradu trov konania. V tejto časti rozhodnutia sa vysporiadal aj s argumentáciou žalovanej o tom, že nedala príčinu na začatie sporu. Odvolací súd v skutočnostiach týkajúcich sa okolností sporu ani v okolnostiach spočívajúcich či už na strane žalobkyne alebo na strane žalovanej, uvádzaných žalovanou aj v odvolaní, nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania. Priznanie trov konania žalobkyni, ktorá sa domáhala ochrany svojho nepremlčateľného vlastníckeho práva súdnou cestou, vzhľadom na okolnosti sporu a na jeho charakter odvolací súd nepovažuje za neprimerane tvrdé a nespravodlivé. Odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie stotožňuje a dodáva, že skutkové a právne závery okresného súdu vedúce k rozhodnutiu o trovách konania nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. 12. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania odvolací súd tiež aplikoval zásadu úspechu zakotvenú v § 255 ods. 1 C. s. p. za použitia § 262 ods. 1 C. s. p.. Aj v odvolacom konaní bola úplne úspešná žalobkyňa, preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania od žalovanej v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po skončení konania samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C. s. p.). 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).