Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/107/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414200066 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6414200066.4 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava- Staré Mesto, proti žalovanému T. W., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom XXX XX L. XXX, za účasti Všeobecnej ochrany práv spotrebiteľov, so sídlom Šafarikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962 (do 30. 06. 2016 vystupujúceho v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného), do 30. 06. 2016 právne zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 274,27 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6C/192/2014-51 zo dňa 02. 06. 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom vo výroku, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol (II. výrok) a vo výroku o náhrade trov konania (III. výrok) z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. 1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“, event. „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 02. 06. 2015 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12,68 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 12,68 Eur od 04. 02. 2011 do zaplatenia, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (I. výrok).Vo zvyšku žalobu zamietol (II. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal (III. výrok) a taktiež nepriznal náhradu trov konania ani (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného (IV. výrok). 1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd konštatoval, že žalobca sa žalobou zo dňa 07. 01. 2014 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 274,27 Eur s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 12,68 Eur od 04. 02. 2011 do zaplatenia a s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 261,59 Eur od 06. 01. 2011 do zaplatenia. Žalobca nárok odôvodnil zo zmluvy o pripojení so spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s., ktorej právnym nástupcom je spoločnosť Slovak Telekom, a.s., ktorá žalovanému fakturovala faktúrou splatnou dňa 03. 02. 2011 sumu 12,68 Eur a sumu 261,59 Eur faktúrou splatnou dňa 05. 01. 2011. Ďalej uviedol, že pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 03. 10. 2012. 1. 3. V ďalšej časti odôvodnenia rozsudku prvoinštančný súd konštatoval, že dôvodný bol nárok žalobcu iba ohľadne sumy 12,68 Eur, pričom s poukazom na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, kvôli premlčaniu nemohol priznať žalobcovi právo na zaplatenie sumy 261,59 Eur s úrokmi z omeškania, keďže faktúra bola splatná dňa 05. 01. 2011 a od nasledujúceho dňa začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňom 06. 01. 2014, teda ešte pred podaním žaloby na súde dňa 07. 01. 2014. 1. 4. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou v tej dobe platného a účinného ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a žalovanému, ktorý mal v konaní v prevažnej časti úspech, nepriznal náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne nevznikli. Náhradu trov konania nepriznal ani (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, pretože (pôvodný) vedľajší účastník náhradu trov konania nežiadal. 2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie, ktorým napadol výrok, ktorým bola jeho žaloba vo zvyšku zamietnutá (II. výrok) a proti závislému výroku o trovách konania (III. výrok). Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 261,59 Eur s 9 % úrokom z omeškania od 06. 01. 2011 a nahradiť mu trovy konania. 2. 2. V odôvodnení odvolania namietal nesprávne právne posúdenie prvoinštančným súdom ohľadne plynutia premlčacej doby, v dôsledku čoho považoval prvoinštančný súd nárok na zaplatenie sumy 261,59 Eur na základe faktúry splatnej dňa 05. 01. 2011 za premlčaný. Koniec plynutia premlčacej lehoty pripadol na 05. 01. 2014. Uvedený deň bola nedeľa a preto bol posledným dňom premlčacej doby najbližší nasledujúci pracovný deň, t. j. utorok 07. 01. 2014, kedy bola žaloba doručená prvoinštančnému súdu. Zároveň poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k. 1Co/279/2014, Krajského súdu v Žiline 11Co/150/2015-75. 3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril. 4. Odvolanie žalobcu bolo podané dňa 04. 08. 2016, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z citovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodovanie o odvolaní prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého „právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované.“ 5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 379, § 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol (II. výrok) a vo výroku o náhrade trov konania (III. výrok) podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a vec mu v tomto rozsahu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 6. Procesný postup súdu znamenajúci porušenie práva na spravodlivý proces je jedným zo zákonných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho zložky patrí (okrem iných) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami sporu zo strany súdu a právo na spravodlivé prejednanie veci, ktorého súčasťou je i právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. 7. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú túto procesnú vadu, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby (procesnou aktivitou) uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces, ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (NS SR 3 Cdo 78/2017, IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). 8. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že nárok žalobcu ohľadne zaplatenia sumy 261,59 Eur s 9 % úrokmi z omeškania od 06. 01. 2011 do zaplatenia na základe faktúry splatnej dňa 05. 01. 2011 je premlčaný. 9. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 10. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 11. Podľa § 122 ods. 1 OZ, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. 12. Podľa § 122 ods. 2, OZ koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. 13. Podľa § 122 ods. 3 OZ, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. 14. Premlčacie doby predstavujú kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (resp. jeho žalovateľnosť/vykonateľnosť), vyplývajúci z určitého subjektívneho práva, možno odvrátiť námietkou premlčania; uplynutím takejto doby právo nezaniká, stáva sa však súdne nevynútiteľným (pozri § 100 a nasl. OZ <.). 15. Ustanovenie Občianskeho zákonníka <. o počítaní času sa vzťahuje na všetky lehoty občianskeho hmotného práva, a teda aj na lehoty premlčacie (R 17/1955).Pri všetkých akokoľvek počítaných lehotách sa však koniec lehoty modifikuje vtedy, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok (podotýkame, že to sa týka iba konca lehoty, nie jej začiatku). Za sviatky sa považujú dni uvedené v zákone č. 241/1993 Z. z. <. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (za štátne sviatky sa považujú aj dni pracovného pokoja vymenované v tomto zákone <.). Ak nasleduje po sebe viac dní pracovného pokoja, presúva sa posledný deň lehoty až na prvý pracovný deň [porovnaj § 903 ABGB, § 193 BGB a čl. 279(e) PCC]. Rovnaké pravidlo platí aj podľa čl. 5 Európskeho dohovoru o počítaní lehôt, čl. 12. 1. (2) PICC Unidroit, čl. I.-1:110(6) DCFR a čl. 1:304 (2) PECL. Navyše podľa čl. 1.12 (3) PICC sa za relevantnú považuje časová zóna v štáte, v ktorom došlo k uzavretiu zmluvy. Ak posledný deň lehoty pripadá na nedeľu alebo deň pracovného pokoja (i soboty a sviatky), v takom prípade koniec lehoty pripadá na najbližší nasledujúci pracovný deň (§ 122 ods. 3 OZ <.). Občiansky zákonník <. tu vychádza zo starej zásady rímskeho práva, že nedeľa nie je žiadny právny deň (dies domicus non est juridicus). Ak nedeľa alebo sviatok boli presunuté, znamená to, že uvedenú výhodu nemá kalendárna nedeľa, ale deň, ktorý je dňom pracovného pokoja, lebo nedeľa alebo sviatok sa presúva na tento deň. 16. Po oboznámení sa s prejednávanou vecou odvolací súd konštatuje, že zo strany prvoinštančného súdu došlo k nesprávnemu právnemu záveru o premlčaní nároku žalobcu ohľadne sumy 261,59 Eur s 9 % úrokom z omeškania od 06. 01. 2011 do zaplatenia. 17. Súd prvej inštancie je viazaný vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu a v ďalšom konaní sa vysporiada s otázkou premlčania nároku žalobcu o zapltenie sumy 261,59 Eur s 9 % úrokom z omeškania od 06. 01. 2011 do zaplatenia. 18. Z uvedených dôvodov preto neostávala odvolaciemu súdu iná možnosť ako odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol (II. výrok) a vo výroku o náhrade trov konania (III. výrok) podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 19. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie náležite zdôvodní tak, aby bolo konkrétne, jednoznačné a zrozumiteľné, teda preskúmateľné, čiže aby spĺňalo zákonné kritéria uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. 20. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku prvoinštančného súdu, ktorými uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12,68 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 12,68 Eur od 04. 02. 2011 do zaplatenia (I. výrok) a výrok, ktorým nepriznal (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania zostali nedotknuté (§ 367 ods. 3 CSP). 21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP). 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).