Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/255/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6705207680 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6705207680.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobkyne U. M., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom J. L. XXXX/X, XXX XX K., právne zastúpenej advokátkou JUDr. Monikou Ludikovou, so sídlom J. Kozačeka 11, 960 01 Zvolen, proti žalovanému P. P., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom A. B. XXXX/X, XXX XX K., právne zastúpenému advokátom JUDr. Jozefom Brázdilom, vykonávajúcim advokáciu prostredníctvom advokátskej kancelárie Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Trhová 992/1, 960 01 Zvolen, IČO: 50 492 934, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobkyne a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/132/2005-608 zo dňa 23.01.2012, v spojení s opravným uznesením č. k. 13C/132/2005-672 zo dňa 22.11.2016 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch o zrušení podielového spoluvlastníctva a o jeho vyporiadaní (prvý, druhý, tretí výrok) a vo výrokoch o uložení povinnosti žalobkyni aj žalovanému nahradiť štátu trovy konania (piaty, šiesty výrok) p o t v r d z u j e. II. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni z titulu majetkového práva investujúceho spoluvlastníka sumu 20.532,- eur do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (štvrtý výrok) a v závislom výroku o trovách konania (siedmy výrok) z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd" alebo „súd prvej inštancie", resp. „súd") rozsudkom zo dňa 23.01.2012 v spojení s opravným uznesením č. k. 13C/132/2005-672 zo dňa 22.11.2016 zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným ako parc. č. KN-C XXXX/X o výmere 194 m2 - zast. plochy a nádvoria, parc. č. KN-C XXXX/XX o výmere 182 m2 - záhrady, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. K., okres K., obec K., vedených Správou katastra K. a k rodinnému domu č. súpisné XXXX na parc. č. KN-C XXXX/X, zapísanému na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. K., okres K., obec K., vedenému Správou katastra K. (prvý výrok), nehnuteľnosti zapísané ako parc. č. KN-C XXXX/X o výmere 194 m2 - zast. plochy a nádvoria, parc. č. KN-C XXXX/XX o výmere 182 m2 - záhrady, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. K., okres K., obec K., vedené Správou katastra K. a rodinný dom č. súpisné XXXX na parc. č. KN-C XXXX/X, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. K., okres K., obec K., vedený Správou katastra K., prikázal v celosti do výlučného vlastníctva žalobkyne (druhý výrok), navrhovateľke (od 01.07.2016 žalobkyni, pozn. odvolacieho súdu) uložil povinnosť zaplatiť odporcovi (od 01.07.2016 žalovanému, pozn. odvolacieho súdu) na náhradu jeho spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam vedeným Správou katastra K. zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX a na liste vlastníctva č. XXXX, obidve k. ú. K. sumu 40.122,65 Eur do 90 dní od právoplatnosti rozsudku (tretí výrok), odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke z titulu majetkového práva investujúceho spoluvlastníka sumu 20.532,- Eur do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (štvrtý výrok), navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť trovy štátu na účet Okresného súdu Zvolen vo výške 202,94 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (piaty výrok), odporcovi uložil povinnosť nahradiť trovy štátu na účet Okresného súdu Zvolen vo výške 202,94 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (šiesty výrok) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (siedmy výrok). 1.1. Z dôvodov rozsudku vyplýva, že predmetom konania začatého 20.07.2005 bolo zrušenie a vyporiadanie v širšom zmysle podielového spoluvlastníctva strán sporu. Súd prvej inštancie zistil, že strany sporu žili v spoločnej domácnosti približne od roku 1993, z ich vzťahu sa v roku 1998 narodil syn V. P.. Sporné nehnuteľnosti zakúpili v roku 1999 do podielového spoluvlastníctva zodpovedajúcemu množstvu financií, ktorými každý z nich disponoval. Žalobkyňa mala podiel na obidvoch nehnuteľnostiach 68 % a žalovaný 32 %. V čase kúpy prízemného rodinného domu so suterénom (v ktorom bola pivnica) bola obývateľná jeho nadzemná časť pozostávajúca zo spálne, obývačky, kuchyne, kúpeľne a špajzy. Dohodli sa na vykonaní rekonštrukcie rodinného domu skôr, než sa do neho nasťahujú, bol vypracovaný jej projekt. Žalobkyňa čerpala na rekonštrukciu nehnuteľnosti úver vo výške 800.000,- Sk, na čom sa dohodli. Vypovedala, že sa so žalovaným nedohodli o prispievaní na rekonštrukciu domu podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, ale na tom, že ju bude financovať výlučne ona, pretože do domu sa mala nasťahovať aj jej matka a sestra. Po rekonštrukcii domu sa do neho približne v novembri 2002 nasťahovala žalobkyňa, žalovaný, ich maloletý syn a maloletá sestra žalobkyne, zverenej súdom do jej osobnej starostlivosti. Žalovaný poprel, že žalobkyňa v čase rekonštrukcie rodinného domu mala 1.000.000,- Sk, nakoľko bola v tom čase nezamestnaná, na materskej dovolenke a ak by disponovala takými financiami, nemuseli by čerpať úver. Keďže žili v spoločnej domácnosti, dohodli sa, že splátky úveru budú hradiť spoločne. Ďalšie finančné prostriedky na rekonštrukciu spoločne zarobili. Podľa odhadu žalovaného išlo o čiastku 1.100.000,- Sk až 1.200.000,- Sk. Od ukončenia spolužitia úver 800.000,- Sk splácala výlučne žalobkyňa. Pripustil, že žalobkyňa mohla zo svojich prostriedkov investovať do rekonštrukcie ďalších 200.000,- Sk, teda celkovo podľa jeho odhadu investovala 1.000.000,- Sk a on približne 300.000,- Sk. Žalovaný v rodinnom dome býval do 07.11.2004. Žalobkyňa uviedla, že úver 800.000,- Sk pozostával zo 600.000,-Sk zo Štátneho fondu rozvoja bývania a z 200.000,- Sk zo stavebného sporenia. Investície do domu boli 1.929.400,72 Sk, z čoho približne 1.000.000,- Sk mala nasporených skôr, ako začala so žalovaným žiť. Nepoprela, že niektoré rekonštrukčné práce na rodinnom dome realizovali rodinní príslušníci žalovaného. Stavebné povolenie bolo vydané na základe jeho súhlasu. Žalovaný súhlasil s prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobkyne požadujúc vyplatenie všeobecnej ceny jeho spoluvlastníckeho podielu určenej znaleckým posudkom. Súhlasil aj s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle. Po jeho odchode zo spoločnej domácnosti žalobkyňa na nehnuteľnostiach vybudovala altánok ocenený znaleckým posudkom na 129.047,- Sk. Súhlasila s tým, že nehnuteľnosti budú prikázané do jej výlučného vlastníctva, navrhovala výplatu spoluvlastníckeho podielu žalovanému v hodnote 1.086.953,- Sk v lehote do 90 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že žalovaný je povinný žalobkyni zaplatiť z titulu vložených investícií sumu 732.746,- Sk rovnako do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedla, že z predložených faktúr vyplýva hodnota jej výlučných investícií 1.929.400,60 Sk, platba za vypracovanie projektovej dokumentácie bola 27.000,- Sk. Poukázala na príjmový doklad z 19.05.2000 vo výške 315.522,60 Sk a fotokópie pokladničných dokladov k dokončovacím stavebným prácam vo výške 17.908,- Sk, čo predstavuje spolu 2.289.831,20 Sk. Žalovaný by sa mal podieľať na týchto investíciách vo výške zodpovedajúcej jeho spoluvlastníckemu podielu 32 %, čo predstavuje sumu 732.746,- Sk. Žalovaný súhlasil s tým, že altánok bol vybudovaný výlučne z finančných prostriedkov žalobkyne po tom, čo opustil spoločnú domácnosť. Jeho hodnota však mala byť odpočítaná z ocenenia nehnuteľností v znaleckom posudku a z takto zistenej ceny mal byť vypočítaný podiel žalovaného predstavujúci náhradu za všeobecnú hodnotu podielu zodpovedajúcu 32 %. Výšku investície namietol v celom rozsahu a vzniesol námietku premlčania, keďže premlčacia doba začala plynúť odo dňa vynaloženia finančných prostriedkov. Podľa žalobkyne k premlčaniu tohto nároku nemohlo dôjsť, pretože kolaudačné rozhodnutie o povolení užívania stavby nadobudlo právoplatnosť 03.10.2002 a žaloba bola podaná v júli 2005. Subjektívna premlčacia doba začala žalobkyni plynúť vypracovaním znaleckého posudku Ing. Pražmu z 13.03.2005, ktorým sa dozvedela o zhodnotení nehnuteľností; tento znalecký posudok, ktorý pripojila k žalobe, určil hodnotu nehnuteľností na 2.800.000,- Sk. Súdom ustanovená znalkyňa Ing. Y. M. v roku 2007 určila hodnotu nehnuteľností na 3.800.000,- Sk. V prvom dodatku znaleckému posudku k 27.01.2010 bola určená všeobecná hodnota zhodnotenia nehnuteľností na 63.667,49 Eur. Na pojednávaní znalkyňa vypovedala, že nehnuteľnosť má všeobecnú cenu 122.000,- Eur za použitia metódy polohovej diferenciácie. Nepoužila porovnávaciu metódu, nakoľko nemala z toho obdobia minimálne 3 zmluvy týkajúce sa obdobných rodinných domov. Reálne zhodnotenie nehnuteľnosti sa nedá mechanicky spočítať predloženými faktúrami a postupuje sa tak, aká bola reálna hodnota pred zhodnotením a aká po zhodnotení. Nevychádzala z použitých materiálov, ale z reálneho ohodnotenia ku dňu vypracovania znaleckého posudku oproti nehnuteľnosti pred realizáciou investície. Východisková hodnota je fakticky hodnota, za ktorú by sa rodinný dom dal postaviť v súčasnej dobe bez DPH. Žalobkyňa vzhľadom na tvrdenie o znížení hodnoty rodinného domu predložila odborné stanovisko znalca Ing. U. G. z 23.01.2012, podľa ktorého od roku 2008 došlo k poklesu cien rodinných domov v stanovenej lokalite vo výške minimálne 10 až 15 %. Právny zástupca žalovaného poukázal na výpoveď žalobkyne z pojednávania z 23.06.2008, kde uviedla, že rekonštrukciu bude financovať výlučne ona. Namietol rozsah žalobkyňou uplatnených prác vykonaných spoločnosťou Prima Invest. 1.2. Súd prvej inštancie mal preukázané podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam výpisom z listu vlastníctva č. M. vtedajšieho Katastrálneho úradu v XXX.XXX,-V., Správy katastra K., podľa ktorého je žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu XX/XX a žalovaný s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 16/50 pozemkov KN-C parc. č. XXXX/X o výmere 194 m2 - zastavané plochy a nádvoria a KN-C parc. č. XXXX/XX o výmere 182 m2 - záhrady. Kúpu týchto nehnuteľností za celkovú kúpnu cenu 533.495,- Sk, z ktorej žalovaný zaplatil 170.718,40 Sk, mal súd prvej inštancie preukázanú kúpnou zmluvou z 03.09.1999. Výpisom z listu vlastníctva č. XXXX vtedajšieho Katastrálneho úradu v V. V., Správy katastra K. bolo preukázané podielové spoluvlastníctvo strán sporu k stavbe rodinného domu súp. č. XXXX, postavenému na pozemku KN-C parc. č. XXXX/X, s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu žalobkyne 68/100 a žalovaného 32/100. Kúpu týchto nehnuteľností mal súd prvej inštancie preukázanú kúpnou zmluvou z 02.09.1999 za dohodnutú kúpnu cenu 166.505,- Sk, z ktorej žalovaný uhradil 53.281,60 Sk. Celková hodnota kupovaných nehnuteľností potom predstavovala 700.000,- Sk, z ktorých žalovaný zaplatil 32 %, teda 224.000,- Sk. Stavebným povolením č. j. ŽP 2000/15443-3 zo dňa 17.10.2000 Okresný úrad vo Zvolene, odbor životného prostredia povolil žalobkyni prestavbu rodinného domu a vytvorenie novej bytovej jednotky v k. ú. K. na parc. č. KN XXXX/X - zastavaná plocha, rodinný dom s prideleným súp. č. XXXX vo vlastníctve U. M. a P. P.; stavebné povolenie doručované žalobkyni a žalovanému nadobulo právoplatnosť 15.11.2000. Dňa 02.10.2002 Okresný úrad vo K., odbor životného prostredia vydal kolaudačné rozhodnutie č. j. ŽP 2002/22305, ktorým žalobkyni a žalovanému povolil užívanie stavby - prestavby rodinného domu a vytvorenia novej bytovej jednotky na pozemku v k. ú. K., parc. č. KN XXXX/X. Podľa tohto rozhodnutia prestavbou došlo k modernizácii pôvodnej bytovej jednotky a vzniku novej bytovej jednotky; kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 02.01.2002. Podľa znaleckého posudku č. 207/2007 súdnej znalkyne C.. Y. M. zo dňa 27.10.2007 je dispozične objekt momentálne riešený tak, že z praktického hľadiska so zreteľom na možné náklady stavebných prác vykonanie reálnej deľby hodnotenej stavby nie je reálne v žiadnom pomere. Okresný súd z tohto znaleckého posudku zistil, že všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností je 3.800.000,- Sk. Hodnota murovaného altánku bez súp. čísla na parc. č. XXXX/XX bola určená sumou 129.047,76 Sk. V tomto prípade bola hodnota nehnuteľností určená metódou polohovej diferenciácie. Z doplnku č. 1 k znaleckému posudku č. 207/2007 vypracovaného súdnou znalkyňou C.. Y. M. zo dňa 27.02.2010 vyplynulo, že hodnota rodinného domu súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/X, oplotenia, altánku, ako i vonkajších úprav a pozemkov parc. č. XXXX/X, XXXX/XX v k. ú. K. určená metódou polohovej diferenciácie je 122.000,- Eur. V tomto znaleckom posudku je uvedená hodnota murovaného altánku bez súp. čísla na parc. č. XXXX/XX vo výške 3.916,72 Eur. Zo záverov tohto znaleckého posudku okresný súd zistil, že komplexnú investíciu do rekonštrukcie predmetných nehnuteľností po kúpe z r. 1999 možno vyjadriť vo všeobecnej hodnote výšky zhodnotenia stavby a príslušenstva, ktorá činí 63.667,49 Eur. Doplnkom č. 2 k znaleckému posudku č. 207/2007 znalkyne C.. Y. M. zo dňa 28.09.2011 bola porovnávacou metódou stanovená všeobecná hodnota vyššie označených nehnuteľností 129.300,- Eur a hodnota investícií 64.162,50 Eur. 1.3. Okresný súd nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie vypočutím svedkov navrhnutých žalovaným, ktorí sa mali vyjadriť k spôsobu vykonávania rekonštrukcie nehnuteľností. Svoj postup zdôvodnil dostatkom podkladov pre rozhodnutie vo veci, keď pri zisťovaní všeobecnej hodnoty komplexnej investície vychádzal z technického zhodnotenia v poňatí všeobecnej hodnoty ako rozdielu súčasnej všeobecnej hodnoty stavieb a ich príslušenstva a všeobecnej hodnoty rodinného domu a príslušenstva pred rekonštrukciou. Poukázal na výpoveď znalkyne v súdnom konaní, podľa ktorej v zmysle znaleckých postupov nie je možné postupovať iným vhodným spôsobom. 1.4. Po citácii ustanovení § 141 ods. 1, 2 a § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ") konštatoval, že medzi stranami sporu nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Aplikujúc kritériá vyporiadania podielového spoluvlastníctva dané v § 142 ods. 1 OZ súd prvej inštancie dospel v zhode so stranami sporu k záveru, že rodinný dom a jeho príslušenstvo nie sú deliteľnými nehnuteľnosťami. Aplikoval preto druhý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov. Prikázanie nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobkyni sporným nebolo a svedčia mu aj ostatné kritériá (veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci - bytové pomery strán sporu, ich odkázanosť na bývanie v tejto nehnuteľnosti, ich vzťah k nej prejavujúci sa doterajšou starostlivosťou o jej užívanie a zveľaďovanie, prípadne ich spôsobilosť zabezpečiť primeranú starostlivosť o nehnuteľnosť aj do budúcna). 1.4.1. Pri stanovení výšky primeranej náhrady, ktorou je príslušný podiel z tzv. všeobecnej ceny celej veci okresný súd vychádzal z doplnku č. 2 k znaleckému posudku č. 207/2007 znalkyne C.. Y. M. a všeobecnej hodnoty nehnuteľností 129.300,- Eur určenej porovnávacou metódou, od ktorej odpočítal hodnotu 3.916,72 Eur murovaného altánku postaveného na parc. č. XXXX/XX a dospel k sume 125.383,28 Eur. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému na náhradu jeho spoluvlastníckych podielov sumu 40.122,65 Eur do 90 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorá predstavuje 32/100, t. z. 32 % zo všeobecnej hodnoty nehnuteľností, po odčítaní hodnoty altánku. 1.5. V zmysle procesného návrhu žalobkyne súd prvej inštancie vyporiadal zrušené podielové spoluvlastníctvo v širšom slova zmysle a prihliadol na to, či a do akej miery niektorý z podielových spoluvlastníkov zhodnotil spoločnú nehnuteľnú vec investíciami. Okresný súd sa spravoval kritériami rozhodovania judikovanými v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. 37/1982. Dospel k záveru, že ide o prípad vynaloženia nákladov jedným z podielových spoluvlastníkov (žalobkyňou) na nie nevyhnutnú opravu domu, teda o nebežnú záležitosť vyžadujúcu súhlas ostatných spoluvlastníkov (strany sporu sa dohodli, že rekonštrukciu nehnuteľnosti vykoná žalobkyňa). Ak bol tento súhlas daný, záleží na obsahu dohody spoluvlastníkov o spôsobe úhrady nákladov (medzi žalobkyňou a žalovaným dohoda o spôsobe úhrady nákladov nebola uzavretá). Investujúci spoluvlastník sa môže domáhať náhrady nákladov od ostatných spoluvlastníkov už za trvania spoluvlastníckeho vzťahu; ide o jeho majetkové právo. Platí trojročná premlčacia doba so začiatkom od doby vynaloženia nákladov na nie nevyhnutnú opravu či úpravu. 1.5.1. Okresný súd ustálil dobu investície do nehnuteľností od právoplatnosti vydaného stavebného povolenia 15.11.2000 do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia 02.10.2002. S odkazom na § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka potom považoval za nedôvodnú žalovaným vznesenú námietku premlčania. Konštatoval, že začiatok plynutia všeobecnej 3 - ročnej premlčacej doby predstavuje vynaloženie nákladov na nie nevyhnutnú opravu alebo úpravu a ukončenie kolaudačné rozhodnutie. Nakoľko k vynaloženiu nákladov došlo ku dňu 02.10.2002 a súdne konanie bolo začaté 20.07.2005, všeobecná 3 - ročná premlčacia doba neuplynula. 1.5.2. Výšku komplexnej investície do rekonštrukcie súd prvej inštancie vychádzajúc najmä zo záverov doplnku č. 2 k znaleckému posudku č. 207/2007 znalkyne C.. Y. Kováčovej ustálil čiastku 64.162,50 Eur, z ktorej 32 % zodpovedajúcich spoluvlastníckemu podielu žalovaného predstavuje 20.532,- Eur; povinnosť ich zaplatenia žalovanému v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku uložil žalobkyni. 1.6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p."). Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania preto, že síce návrhu navrhovateľky vyhovel v tom zmysle, že zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam a vykonal jeho vyporiadanie v širšom zmysle, ale prihliadal na súhlas odporcu so zrušením aj vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam; usporiadanie tohto spoluvlastníckeho vzťahu teda bolo v záujme všetkých účastníkov konania. V danom predmete sporu vzhľadom na jeho charakter nemožno v pravom zmysle vypovedať o úspechu, či neúspechu v konaní. Je spravodlivé, aby si každý z účastníkov znášal trovy konania sám. 1.7. Štát v tomto súdnom konaní vyplatil znalečné v celkovej výške 405,88 Eur, preto okresný súd aplikoval § 148 ods. 1 O. s. p. a vzhľadom na výsledky konania zaviazal navrhovateľku aj odporcu na znášanie týchto trov, každého po jednej polovici. T. z. povinnosť navrhovateľky nahradiť trovy štátu na účet Okresného súdu Zvolen vo výške 202,94 Eur aj povinnosť odporcu nahradiť trovy štátu na účet Okresného súdu Zvolen vo výške 202,94 Eur. 2. Žalobkyňa (ďalej tiež „odvolateľka") v odvolaní podanom včas proti výroku o povinnosti zaplatiť náhradu za spoluvlastnícke podiely (tretí výrok) a proti výroku o zaplatení majetkového práva investujúceho spoluvlastníka (štvrtý výrok) rozsudku súdu prvej inštancie navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v týchto častiach v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a v ostatných častiach potvrdil ako vecne správny. 2.1. Poukázala na to, že v dobe podania návrhu bola cena nehnuteľností 92.943,- Eur, v čase vyhlásenia rozsudku v roku 2012 bola určená podľa znaleckého posudku z roku 2007 čiastkou 122.000,- Eur. Na kúpu rodinného domu prispela žalobkyňa sumou 15.800,- Eur a žalovaný sumou 7.435,- Eur. Súdu prvej inštancie vytkla, že sa neriadil odborným stanoviskom znalca C.. U. G. z 23.01.2012, z ktorého vyplynul pokles cien nehnuteľností od roku 2008 v danej lokalite o 10 až 15 %.. Cena nehnuteľností je teda nižšia oproti cene určenej v znaleckom posudku znalkyne C.. Y. M.. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril. 4. Žalovaný (ďalej aj „odvolateľ") v zákonnej lehote podal odvolanie proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o uložení povinnosti zaplatiť navrhovateľke sumu 20.532,- Eur (štvrtý výrok), proti výroku o uložení povinnosti nahradiť trovy štátu vo výške 202,94 Eur (šiesty výrok) a proti výroku o náhrade trov konania (siedmy výrok). Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. tým, že mu ako účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom aj tým, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, lebo nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 1 písm. f) O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f), h) O. s. p.). 4.1. Odvolateľ uviedol, že pri posudzovaní investícií bolo potrebné zistiť charakter opráv aj to, či išlo o nevyhnutné opravy a údržbu, alebo o bežnú záležitosť a ak nie, či dal žalovaný súhlas na ich vykonanie a či došlo k dohode o spôsobe úhrady týchto nákladov. Za nesporné považoval, že išlo o nie nevyhnutné úpravy. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že náklady mala znášať výlučne ona. Okresný súd sa nezaoberal tým, že žalobkyňa sa vzdala práva domáhať sa náhrady nákladov. 4.2. Premlčacia doba na uplatnenie nákladov na investície začala podľa odvolateľa stranám sporu plynúť prvým dňom nasledujúcim po ich reálnom vynaložení. Moment právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia (02.10.2002) nie je momentom vynaloženia týchto nákladov. Žalobkyňa si svoj nárok na zaplatenie nákladov, ktoré mali byť vynakladané v rokoch 2000-2002 uplatnila v roku 2008. K jeho premlčaniu by z podstatnej časti došlo aj v prípade jeho uplatnenia pôvodnou žalobou. 4.3. Odvolateľ naďalej popieral vynaloženie investícií žalobkyňou. Na preukázanie toho, kto, kedy a v akom rozsahu sa podieľal na vynakladaní nákladov na rekonštrukciu navrhol vypočutie viacerých svedkov podaním zo dňa 14.06.2006. Okresnému súdu vytkol, že v rozsudku napadnutom odvolaním dôvody ich nevypočutia neuviedol. 4.4. Zopakoval tvrdenie o tom, že faktúry predložené žalobkyňou odvolateľ považuje za fiktívne, lebo v tom čase pracovala v stavebninách. 4.5. V závere odvolania žalovaný vytkol súdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutie nie je riadne zdôvodnené, neobsahuje relevantné právne posúdenie a vyhodnotenie, z ktorých by bolo možné vyvodiť úvahy, ktorými sa okresný súd spravoval pri posudzovaní začiatku plynutia premlčania. 5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že zabezpečenie stavebných prác prostredníctvom rodinných príslušníkov žalovaného nebolo spochybnené, preto ich súd prvej inštancie nepovažoval za nutné vypočuť. Svedkovia sa nemohli a nemôžu vyjadrovať k „fiktívnosti" predložených faktúr, preto nejde o porušenie práva na spravodlivý proces. Námietku premlčania súd prvej inštancie posúdil správne, pretože išlo o majetkové právo investujúceho spoluvlastníka so súhlasom žalovaného. 6. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že svedkovia mali potvrdiť jeho účasť na rekonštrukcii stavby, ktorú pripustila aj žalobkyňa. Cena prác, ktoré žalovaný vykonal prostredníctvom svojich rodinných príslušníkov, kamarátov a známych mala byť zohľadnená. Aj keď okresný súd pri zisťovaní všeobecnej hodnoty komplexnej investície do rekonštrukcie vychádzal z technického zhodnotenia nehnuteľností, tohto pravidla sa pri širšom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedržal. Pri vyčíslení sumy 20.532,- Eur, zaplatenie ktorej bolo žalovanému uložené, okresný súd nezohľadnil osobnú účasť žalovaného na rekonštrukcii uplatnenú vo finančnom vyjadrení čiastkou 1.800.000,- Sk (59.749,05 Eur, pozn. odvolacieho súdu). Nesprávny je potom výrok rozsudku súdu prvej inštancie vo finančnom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Namietal spôsob dokazovania miery účasti žalobkyne na rekonštrukcii, lebo okresný súd sa uspokojil len s predloženými faktúrami neskúmajúc ich skutočnú úhradu. 7. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané a odvolania odvolateľov boli podané za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2016. Od 01.07.2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.") podľa jeho prechodného ustanovenia § 470 ods. 1, v zmysle ktorého platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C. s. p. (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Zohľadňujúc vzájomnú súvzťažnosť ustanovení § 470 ods. 1 C. s. p. a § 470 ods. 2 C. s. p. odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1 C. s. p.), rešpektuje ale procesný účinok odvolaní podaných do 30. júna 2016, ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (§ 470 ods. 2 C. s. p.). Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery prijaté v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 36/1995). 8. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 C. s. p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) vec prejednal v medziach odvolaní žalobkyne aj žalovaného (§ 380 ods. 1 C. s. p.), v rozsahu určenom ustanovením § 379 písm. c) C. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) C. s. p.. 9. Odvolací súd musí v prvom rade zdôrazniť, že z procesného hľadiska je významná závislosť výroku rozhodnutia súdu o zrušení podielového spoluvlastníctva a výroku o jeho vyporiadaní. Prejavuje sa tým, že samostatne nemôže nadobudnúť právoplatnosť výrok o zrušení spoluvlastníctva a samostatne výrok o jeho vyporiadaní. V prípade odvolania je odvolací súd povinný preskúmať celý výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci. Procesné spoločenstvo podielových spoluvlastníkov je totiž nerozlučné; ak podá odvolanie len jeden z nich, rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť ani voči ostatným. 10. Ďalej musí odvolací súd uviesť, že ak súd zruší podielové spoluvlastníctvo, je povinný ho vyporiadať (vyriešiť vnútorné majetkové vzťahy spoluvlastníkov týkajúce sa ich práv a povinností k doterajším a novovzniknutým podielom). Ak sa vyporiadanie týka vyporiadania vzťahov podielových spoluvlastníkov iba vo väzbe na výšku podielov, ide o vyporiadanie v užšom zmysle. Ak sa týka aj iných vzťahov ako samotných podielov, ide o vyporiadanie v širšom zmysle. 10.1. Vyporiadanie v širšom zmysle môže súd uskutočniť iba na návrh niektorého zo spoluvlastníkov, alebo na základe vzájomného návrhu. O takomto návrhu rozhoduje súd samostatným výrokom, ktorý môže nadobudnúť právoplatnosť nezávisle od výroku o zrušení podielového spoluvlastníctva a vyporiadania v užšom zmysle. 10.2. Čo treba považovať za primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel zákon neuvádza. V zmysle rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22Cdo 3811/2008 je primeraná náhrada hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, akú predstavoval podiel spoločníka prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Podľa aplikačnej praxe pri určení tejto náhrady treba vychádzať zo všeobecnej ceny celej veci, nie z ceny, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel. Pod všeobecnou cenou je potrebné rozumieť cenu, za ktorú by bolo možné v danom mieste a čase vec predať na trhu; nie je rozhodujúca cena určená podľa cenového predpisu. Pod primeranou náhradou potom treba rozumieť príslušný podiel všeobecnej ceny. Ako uviedol NS ČR v rozhodnutiach sp. zn. 22Cdo 2746/2009 alebo 22Cdo 1900/2005, určenie bežnej ceny tvoriacej základ pre určenie výšky vyrovnacieho podielu v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je otázkou skutkovou, nie právnou. Určenie výšky primeranej náhrady je otázkou právnou, ktorej posúdenie prináleží výlučne súdu. Aby náhrada bola primeraná, musí vyjadrovať cenu závislú nielen na konštrukcii a vybavení, veľkosti a veku stavby, ale aj na záujme o ňu, t. j. dopyte a ponuke v danom mieste a čase. Podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22Cdo 1927/2004 sa primeraná náhrada v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva určí podľa ceny veci v čase vyporiadania. 10.3. Pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva k spoločnej veci v širšom zmysle je potrebné z hľadiska povahy nárokov a ich premlčania rozlišovať medzi nákladmi na nutnú opravu a údržbu veci a nákladmi na opravu a údržbu veci, ktoré neboli nevyhnutné, medzi nákladmi týkajúcimi sa bežnej záležitosti a ostatných záležitostí (§ 138 ods. 1 OZ), medzi nákladmi, s ktorými spoluvlastníci vyslovili súhlas (trebárs aj konkludentne v zmysle § 35 ods. 1 OZ), alebo ktoré boli niektorým spoluvlastníkom vynaložené bez tohto súhlasu; treba tiež zisťovať, či za trvania podielového spoluvlastníctva došlo medzi spoluvlastníkmi k dohode o spôsobe úhrady týchto nákladov. Vzhľadom na to pôjde buď o majetkové právo investujúceho spoluvlastníka uplatňované voči ostatným spoluvlastníkom podľa 137 ods. 1 a 138 ods. 2 OZ, ktoré sa premlčí v 3 - ročnej premlčacej dobe podľa § 101 OZ (pre jej začiatok je rozhodný čas vynaloženia nákladov na opravu a údržbu), alebo o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia z právneho úkonu neplatného pre rozpor s § 138 ods. 1 veta druhá OZ, ktoré uplatňuje spoluinvestujúci spoločník už za trvania spoluvlastníckeho vzťahu (ktoré sa premlčí v premlčacej dobe podľa § 107 OZ v súvislosti s vynaložením nákladu na opravu či údržbu), alebo o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške zhodnotenia podielov ostatných spoluvlastníkov v súvislosti so zánikom podielového spoluvlastníctva (ktoré sa premlčí v premlčacej dobe podľa § 107 OZ od zániku spoluvlastníctva), čo vyplýva z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 3Cz 29/1979, R37/1982. 11. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne proti výroku o povinnosti zaplatiť náhradu za spoluvlastnícke podiely 40.122,65 Eur (tretí výrok) a proti výroku o povinnosti zaplatiť investujúcemu spoluvlastníkovi sumu 20.532,- Eur (štvrtý výrok) nie je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu vychádzajúc z postulátu uvedeného v bode 9 s poukazom na § 387 ods. 1, 2 C. s. p. v tejto časti aj v prvom a druhom výroku a v závislom výroku o trovách konania štátu (piaty výrok) ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v tejto časti (v zásade) stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie, logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p.. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobkyne v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody. 12. Odvolacie námietky žalobkyne popierajú správnosť ustálenej výšky všeobecnej hodnoty sporných nehnuteľností; okresnému súdu vytkla, že nevyhodnotil odborné vyjadrenie z 23.01.2012 C.. G. o poklese cien nehnuteľností. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie pri ustálení všeobecnej hodnoty sporných nehnuteľností vychádzal zo znaleckého posudku znalkyne C.. Y. M. č. 207/2007, a to z jeho doplnku č. 2, ktorý bol vyhotovený ku dňu 28.09.2011. Všeobecné tvrdenia C.. G. o poklese cien rodinných domov v danej lokalite od roku 2008 v rozsahu 10 až 15 % vplyvom okolitého prostredia a susedných nehnuteľností na kvalitu bývania je všeobecné, neuvádza a nepreukazuje cenovú hladinu nehnuteľností začiatkom roku 2012, kedy došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva súdom prvej inštancie. Žalobkyňa v tomto sporovom konaní pred ukončením dokazovania na súde prvej inštancie ani v odvolacom konaní nenavrhla vykonať ďalšie dôkazy. 13. Výrok o trovách konania štátu (piaty výrok) podľa § 148 ods. 1 O. s. p. (ktorý podľa právnej úpravy účinnej od 01.07.2016 nemá ekvivalent) nedotknutý odvolaním žalobkyne je podľa názoru odvolacieho súdu závislým od výrokov o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam (prvý, druhý a tretí výrok), preto ho odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu a ako vecne správny (zodpovedajúci skutkovému stavu a právnej norme účinnej v čase jeho vydania) podľa § 387ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil. 14. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného podané včas proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o uložení povinnosti zaplatiť navrhovateľke sumu 20.532,- Eur (štvrtý výrok) a proti závislému výroku o náhrade trov konania (siedmy výrok) je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v týchto výrokoch zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c) C. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. O odvolaní žalovaného proti výroku o uložení povinnosti nahradiť trovy štátu vo výške 202,94 Eur (šiesty výrok) odvolací súd rozhodol tak, že rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil. 15. Na zdôvodnenie tejto časti svojho rozhodnutia, vychádzajúc z odvolacích námietok odvolateľa a odôvodnenia rozsudku okresného súdu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie skúmal charakter investícií vykonaných na rodinnom dome patriacom do podielového spoluvlastníctva strán sporu; jeho záver je uvedený v prvom odseku na strane 12 rozsudku (išlo o náklady vynaložené žalobkyňou ako jedným zo spoluvlastníkov na nie nevyhnutnú opravu domu so súhlasom žalovaného ako druhého spoluvlastníka). Tvrdenie žalobkyne o vzájomnej dohode strán sporu, že náklady na rekonštrukciu bude výlučne financovať ona a tvrdenie žalovaného, že sa dohodli na tom, akú prestavbu chcú urobiť, ale neuvažovali o tom, kto v akom podiele bude znášať jej náklady a do rekonštrukcie okrem úveru čerpaného žalobkyňou vkladali finančné prostriedky, ktoré spoločne zarobili, súd prvej inštancie v rozsudku vyhodnotil (tak, že medzi stranami sporu nebola dohoda o spôsobe úhrady týchto nákladov). Odvolaciu námietku o tom, že sa okresný súd nezaoberal vzdaním sa práva domáhať sa náhrady nákladov žalobkyňou odvolateľ nevymedzil (v odvolacom konaní ani v konaní pred súdom prvej inštancie neobjasnil, kedy a kde mala žalobkyňa urobiť právny úkon o vzdaní sa tohto svojho práva). Okresný súd v rozsudku napadnutom odvolaním riadne zdôvodnil nielen to, prečo nevykonal dokazovanie vypočutím svedkov navrhnutých žalovaným, ale uviedol aj svoje úvahy týkajúce sa premlčania nároku. 15.1. Okresný súd dospel k správnemu záveru, že žalobkyňa sa ako investujúci spoluvlastník mohla domáhať náhrady vynaložených nákladov (investícií) v 3-ročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť od doby vynaloženia týchto nákladov. Nesprávne však ustálil, že k ukončeniu ich vynakladania došlo právoplatnosťou kolaudačného rozhodnutia z 02.10.2002, odkedy začala plynúť všeobecná 3 - ročná premlčacia doba a žaloba bola 20.07.2005 bola podaná včas. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že moment kolaudácie stavby nie je momentom vynaloženia týchto nákladov. Pre posudzovanie začiatku plynutia premlčacej doby je potrebné ustáliť v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, kedy žalobkyňa mohla svoje právo vykonať po prvý raz, teda uplatniť ho podaním žaloby na súd (actio nata). Tento okamih je spravidla spojený so splatnosťou dlhu bez zreteľa na spôsob, akým dlh vznikol. Rozhodujúce nie sú subjektívne okolnosti na strane oprávneného, ale objektívna skutočnosť, či už nastal rozhodujúci okamih, kedy bolo možné právo vykonať po prvý raz. Pre určenie splatnosti záväzku je relevantné ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka. Veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol z objektívneho hľadiska o plnenie dlhu požiadať, t. j. hneď, ako dlh vznikol. Začiatok plynutia premlčacej doby potom nastáva nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo 25/2003, Zo súdnej praxe č. 91/2004). Úlohou súdu prvej inštancie preto bude výsluchom žalobkyne zistiť, kedy dochádzalo k jednotlivým čiastkovým investíciám do spoločnej nehnuteľnosti strán sporu aj vzhľadom na obsah jej písomného podania urobeného prostredníctvom jej právnej zástupkyne dňa 19.11.2008 (č. l. 462 súdneho spisu), keď žalovaný požadoval súpis vykonaných prác už v podaní zo dňa 18.08.2008 (č. l. 385 súdneho spisu). Žalobkyňa uvedie, v ktorom období došlo k vneseniu finančných prostriedkov do rekonštrukcie nehnuteľností uvedených čiastku 1.929.400,60 Sk (teraz 64.044,37 Eur), kedy bola vypracovaná projektová dokumentácia rodinného domu v hodnote 27.000,- Sk (teraz 896,24 Eur) a kedy odplatu za jej vypracovanie zaplatila. Osobitne sa žalobkyňa vyjadrí k položke označenej ako dokončovacie stavebné práce, ktorú vyčíslila v podaní zo dňa 19.11.2008 sumou 17.908,- Sk (594,44 Eur), pri ktorej uvedie, o ktoré dokončovacie stavebné práce išlo a kedy boli vynaložené. Pokiaľ má ísť o práce, na vynaloženie ktorých predložila pokladničné doklady z roku 2006 (č. l. 372 až 376), vzhľadom na údaj o vybudovaní altánku v roku 2006 v doplnku č. 2 znaleckého posudku znalkyne Ing. Y. M. uvedie, či nešlo o investície vynaložené v súvislosti práve s vybudovaním tohto altánku, ktorý podľa zhodných tvrdení žalobkyne aj žalovaného do ich podielového spoluvlastníctva nepatril. 15.2. Pokiaľ pri posudzovaní plynutia premlčacej doby súd prvej inštancie vychádzal zo začatia súdneho konania dňa 20.07.2005, odvolací súd poukazuje na potrebu skúmať čas, kedy žalobkyňa uplatnila svoj nárok na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom rozsahu. Po poučení na pojednávaní dňa 23.06.2008 totiž súdu prvej inštancie doručila dňa 29.07.2008 (č. l. 363 súdneho spisu) podanie obsahujúce „skutočnosti rozhodujúce pre určenie výšky náhrady spoluvlastníckeho podielu odporcu v tzv. širšom zmysle" aj samotný výpočet náhrady za spoluvlastnícky podiel odporcu (do ktorého zahrnula aj ňou vnesené investície do nehnuteľnosti). Podanie z 19.11.2008 (č. l. 462), doručené okresnému súdu dňa 08.12.2008, o ktorom súd prvej inštancie na pojednávaní konanom v ten istý deň rozhodol ako o zmene žaloby, ktorú pripustil (č. l. 464 p. v. súdneho spisu), obsahuje aj návrh výroku rozsudku, podľa ktorého má žalobkyňa zaplatiť žalovanému náhradu jeho spoluvlastníckych podielov a žalovaný žalobkyni sumu náhrady z titulu vložených investícií do rekonštrukcie nehnuteľností. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa by mala, za splnenia ostatných zákonných predpokladov, nárok na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom rozsahu iba vo vzťahu k investíciám, ktoré na spoločné nehnuteľnosti vynaložila v období najneskôr troch rokov pred tým, ako si nárok na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom rozsahu riadne uplatnila na súde, pretože nárok na zaplatenie investícií vložených na spoločné nehnuteľnosti pred týmto obdobím je premlčaný. Ustáliť dobu, kedy si žalobkyňa v súdnom konaní riadne uplatnila nárok na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle (či podaním doručeným okresnému súdu 29.07.2008, alebo podaním doručeným 08.12.2008) bude úlohou súdu prvej inštancie. Predpokladom posudzovania premlčania nároku žalobkyne je však jej vypočutie na objasnenie jej tvrdenia z pojednávania zo dňa 23.06.2008 (č. l. 332), že náklady na rekonštrukciu nehnuteľností mala hradiť sama vzhľadom na to, že v rodinnom dome mali bývať aj matka a sestra žalobkyne. Žalobkyňa objasní, či žalovaný s takýmto spôsobom financovania rekonštrukcie súhlasil a ak áno, či a kedy mal takto vzniknuté náklady žalobkyni „refinancovať", alebo ich mala znášať do budúcna výlučne sama. Ak áno, objasní, prečo sa potom domáha ich úhrady od žalovaného v tomto konaní. 16. Výrok o trovách konania štátu (šiesty výrok) podľa § 148 ods. 1 O. s. p. (ktorý podľa právnej úpravy účinnej od 01.07.2016 nemá ekvivalent) formálne napadnutý odvolaním žalovaného je podľa názoru odvolacieho súdu závislým od výrokov o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam (prvý, druhý a tretí výrok). Odvolací súd ho po vykonaní odvolacieho prieskumu ako vecne správny (zodpovedajúci skutkovému stavu a právnej norme účinnej v čase jeho vydania) podľa § 387ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil. 17. Výrok o trovách konania (siedmy výrok) strán sporu napadnutý odvolaním žalovaného odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. c) C. s. p. zrušil ako výrok závislý od rozhodnutia vo veci samej. Okresný súd sa bude v ďalšom konaní zaoberať nielen riadnym ustálením úspechu či neúspechu tej-ktorej strany v konaní, ale vzhľadom na skutočnosť, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva patrí medzi konania označované ako tzv. iudicium duplex (konanie, v ktorom majú obidve strany sporu tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného, bližšie pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 8/2008) zváži aj možnosť aplikácie § 257 C. s. p.. 18. V novom rozhodnutí o veci okresný súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, čo je postup podľa § 396 ods. 3 C. s. p.. 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).