Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 4Tos/4/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713010070 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6713010070.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a sudcov JUDr. Jána Bobora a Mgr. Jána Bednára v trestnej veci odsúdeného V. Z. za zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, 3 písm. a), 4 písm. b) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na neverejnom zasadnutí dňa 18. januára 2018 o sťažnosti okresného prokurátora vo Zvolene proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8T/47/2013 zo dňa 9. 11. 2017, takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť okresného prokurátora vo Zvolene z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8T/47/2013 zo dňa 9. 11. 2017 bolo podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovené, že ods. V. Z., nar. XX. X. XXXX sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia z rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8T 47/2013 zo dňa 27. 1. 2014 osvedčil a súčasne, že podľa § 50 ods. 7 Tr. zák. sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí dospel k záveru, že odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia viedol riadny život, napriek spáchaným priestupkom s tým, že priestupky, ktorých sa dopustil, neboli rovnorodého charakteru ako trestný čin, pre ktorý bol uznaný vinným a odsúdený. Poukazuje potom ďalej na zhodnotenie osoby odsúdeného probačným a mediačným úradníkom, ktorého vypočul i na verejnom zasadnutí, pričom z pripojeného probačného spisu sp. zn. 10P 21/2015 vyplýva, že odsúdený v rámci výkonu dohľadu bol bezproblémový, že probačný dohľad splnil svoj účel a okrem toho odsúdený v čase probačného dohľadu absolvoval i sociálny výcvik. Vo vzťahu k priestupkom, ktorých sa odsúdený dopustil v priebehu skúšobnej doby konštatuje, že tieto priestupky spočívali v zlom technickom stave motorového vozidla, ktorým sa odsúdený denne dopravoval do práce v minulosti. Ďalej tiež prvostupňový súd konštatuje, že odsúdený na verejnom zasadnutí dňa 9. 11. 2017 predložil poštový ústrižok o realizácii platby v sume 191,06 eur v prospech spoločnosti Kooperativa, pričom taktiež vkladom cez Slovenskú sporiteľňu vložil tejto spoločnosti čiastku 247,- eur ako pomernú časť výšky škody z rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8T 47/2013, kde bol celkovo zaviazaný spoločne a nerozdielne nahradiť spôsobenú škodu spolu so spoluobžalovanými E. N. a O. J. vo výške 1 314,18 eur. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť okresný prokurátor vo Zvolene, ktorý vec dozoroval. V písomných dôvodoch sťažnosti okresný prokurátor uvádza, že je toho názoru, že povinnosťou odsúdeného bolo uhradiť celú škodu vo výške 1 314,18 eur, nakoľko bol zaviazaný uhradiť škodu spoločne a nerozdielne s tým, že bolo v jeho záujme splniť podmienky podmienečného odsúdenia spočívajúce v náhrade škody a to aj vo vzťahu k ostatným odsúdeným, od ktorých si mohol následne uplatniť pomernú časť náhrady škody v civilnom konaní. Zároveň poukazuje i na počet spáchaných priestupkov, aj keď na úseku dopravy a jeden priestupok za znečisťovanie verejného priestranstva. Z uvedených dôvodov preto, podľa jeho názoru, mal prvostupňový súd vysloviť, že odsúdený neviedol v skúšobnej dobe riadny život a neplnil uložené povinnosti. Osobitne akcentuje v tejto súvislosti, že odsúdený mal na uhradenie škody dostatok času, a to tri roky trvania skúšobnej doby, pričom podaním sťažnosti sa domáha zrušenia uznesenia prvostupňového súdu s tým, aby krajský súd rozhodol, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v trvaní 3 rokov, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8T 47/2013 zo dňa 27. 1. 2013 neosvedčil a nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov vykoná s tým, že pre výkon trestu odňatia slobody odsúdeného zaradí do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, alternatívne, aby po zrušení uznesenia prvostupňového súdu bola vec vrátená súdu prvého stupňa, aby tento vo veci znovu konal a rozhodol. Krajský súd na základe podanej sťažnosti v zmysle ust. § 192 ods. 1 písm. a), b) Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako i konanie, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu, pričom po postupe v zmysle cit. ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť okresného prokurátora nie je dôvodná. Esenciálnym prvkom pre rozhodnutie, či sa odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil, resp. neosvedčil je skutočnosť, či v priebehu plnenia skúšobnej doby tento viedol riadny život. Pod vedením riadneho života v skúšobnej dobe treba rozumieť najprv dodržiavanie právnych noriem, plnenie pracovných, rodinných a ďalších občianskych povinností. Znakom riadneho života je i beztrestnosť, hoci nemusí sa sama o sebe vždy znamenať, že podmienečne odsúdený vedie riadny život a naopak. Jedným zo základných znakov riadneho života je dodržiavanie právneho poriadku. Ak podmienečne odsúdený v skúšobnej lehote závažným spôsobom poruší právne normy, najmä tým, že spácha úmyselný trestný čin, svedčí to spravidla o tom, že sa neosvedčil. Práve náležité objasnenie všetkých okolností prípadu, najmä zhodnotenie osoby odsúdeného je rozhodujúce pre posúdenie otázky, či tento viedol riadny život. Prvostupňový súd preto postupoval správne, keď v rámci verejného zasadnutia vypočul probačného a mediačného úradníka k okolnostiam výkonu probačného dohľadu. Probačný a mediačný úradník na verejnom zasadnutí potvrdil, že odsúdený v rámci výkonu dohľadu bol bezproblémový, že podľa jeho názoru probačný dohľad splnil svoj účel a okrem toho odsúdený absolvoval i sociálny výcvik. V kontexte vystúpenia probačného a mediačného úradníka na verejnom zasadnutí prvostupňový súd zhodnotil i priestupky, ktorých sa odsúdený dopustil v priebehu skúšobnej doby, pričom tieto priestupky prvostupňový súd zhodnotil tak, že neboli rovnorodého charakteru, ako trestný čin, za ktorý bol podmienečne odsúdený a s tým, že išlo o priestupky v doprave, ktoré sa týkali jednak zlého technického stavu vozidla, ako i drobných porušení povinností pri riadení motorového vozidla. Jedinou okolnosťou, ktorú odsúdený nesplnil v priebehu skúšobnej doby bolo nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z predchádzajúceho rozsudku a to zaplatiť spoločne a nerozdielne škodu s ostatnými spolupáchateľmi. V tejto súvislosti krajský súd rovnako ako i prvostupňový súd konštatuje, že odsúdený do rozhodnutia prvostupňového súdu uhradil pomernú časť výšky spôsobenej škody. Argumentácia okresného prokurátora uvedená v písomných dôvodoch sťažnosti, že odsúdený neuhradil spoločne a nerozdielne celkovú výšku škody aj za ostatných spolupáchateľov a že si mal rozdiel uplatniť v občianskoprávnom konaní vo vzťahu k spolupáchateľom, je síce správna argumentácia, avšak nemožno ju hodnotiť izolovane v kontexte ďalších okolností týkajúcich sa osoby odsúdeného. Je treba uviesť, že odsúdený je bez pracovného pomeru, nemá v podstate žiadne finančné prostriedky a preto zaplatenie aspoň časti spôsobenej škody, ktorá zodpovedá výške jeho podielu, svedčí o tom, že účel trestu sa v zásade naplnil. Trest (a osobitne trest odňatia slobody) ako sankcia predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok štátneho donútenia. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že trest realizuje svoje poslanie - ochranu spoločnosti niekoľkými funkciami, ako sú represia (zabránenie páchateľovi páchať trestnú činnosť), resocializácia páchateľov trestných činov, a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Aj keď represia a výchova sú z hľadiska účelu trestu veľmi dôležité, nie sú cieľom samy o sebe, ale sú to prostriedky na dosiahnutie cieľa konečného, ktorým je ochrana spoločnosti pred kriminalitou. Zo správy probačného a mediačného úradníka jednoznačne vyplýva, že ods. V. Z. v priebehu výkonu probačného dohľadu plnil všetky povinnosti a obmedzenia, ktoré mu boli uložené s výnimkou uhradenia spôsobenej škody. Súd vychádzal preto i Ods. V. Z. takto vykonal až pred verejným zasadnutím, resp. v jeho priebehu, avšak i táto skutočnosť o tom, že si odsúdený uvedomil možnosť premeny podmienečného trestu na trest nepodmienečný a aspoň sčasti v pomere k jeho možnostiam uhradil výšku spôsobenej škody musí nájsť svoj odraz v hodnotení odsúdeného. Súd vychádzal preto i zo zásady humanity, ktorá je jednou zo zásad trestania páchateľov, kedy treba vziať v úvahu i princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. K naplneniu účelu trestu prispieva i preventívne pôsobenie, keď v danom prípade hrozba premeny trestu donútila odsúdeného zaplatiť aspoň svoj podiel, hoci je tento nemajetný a nemá v podstate žiadny príjem. Keďže trestné konanie má sledovať rovnako preventívny a resocializačný cieľ a má prispieť k polepšeniu, náprave páchateľa, krajský súd konštatuje, že v danom prípade bol cieľ trestného konania dosiahnutý, že odsúdený zaujal k spáchaniu trestnej činnosti sebakritický a kajúcny postoj a jeho osoba dáva zatiaľ záruky, že je možné ho napraviť a to vzhľadom i na jeho vek, sociálne prostredie, v ktorom žije a že i toto dobrodenie súdu ho povedie k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. S poukazom potom na horeuvedené dôvody senát krajského súdu považoval sťažnosť okresného prokurátora vo Zvolene síce za formálno-právne správnu, ale nedôvodnú a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.