Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3To/42/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914010194 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6914010194.2 Uznesenie Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Mária Šuleja, na neverejnom zasadnutí dňa 25. apríla 2018, prejednal odvolanie obžalovaného F.. K. S., proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota z 03.11.2017 sp.zn. 11T/48/2014 a takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. z r u š u j e rozsudok okresného súdu. Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozhodol o uznaní viny obžalovaného z obzvlášť závažného zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 5 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že ako štatutárny orgán spol. RESUSTIC - ZEMPLÍN, s.r.o. Nemocničná č. 2407, Kráľovský Chlmec, požiadal dňa 04.06.2010 Slovenskú záručnú a rozvojovú banku, a.s., ďalej len SZRB, a.s., so sídlom Štefánikova 27, Bratislava o poskytnutie priameho úveru vo výške 1.400.000,- €, pričom v podanej žiadosti uviedol, že spol. RESUSTIC-ZEMPLÍN, s.r.o. neeviduje žiadne záväzky po lehote splatnosti voči vybraným veriteľom a to napriek tomu, že táto mala v čase podania predmetnej žiadosti voči Daňovému úradu Košice, kontaktné miesto Kráľovský Chlmec dlh na dani zo závislej činnosti - preddavku a dani zo závislej činnosti - zrážkovej dani vo výške 9.799,16 €, voči Sociálnej poisťovni, pobočka Trebišov dlh na povinnom poistnom v celkovej výške 30.351,10 €, voči Union zdravotnej poisťovni, a.s. dlh na poistnom za zamestnancov a za zamestnávateľa vo výške 407,52 €, voči VŠZP, a.s. dlh na zdravotnom poistení v celkovej výške 4.752,36 €, voči Dôvere, zdravotnej poisťovni, a.s. dlh na poistnom za zamestnancov a za zamestnávateľa vo výške 137,62 €, následne postupne predkladal SZRB a.s. doklady potrebné k schváleniu úveru, a to potvrdenie Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov z 13.09.2010 o neevidovaní pohľadávky voči zamestnávateľovi spol. RESUSTIC-ZEMPLÍN, s.r.o. na poistnom, penále a pokút, potvrdenie OTP Banky Slovensko, a.s. pobočka Kráľovský Chlmec z 16.09.2010, že spol. RESUSTIC-ZEMPLÍN, s.r.o. nemá žiadne záväzky po lehote splatnosti, podporné stanovisko vydané Banskobystrickým samosprávnym krajom z 07.07.2010 pod číslom 6204/2010/ODDSV-004 k projektu DSS a DD Pokojný prístav neziskovej organizácie MEDIKRÁĽ, n.o. a Súhlasné stanovisko vydané Košickým samosprávnym krajom z 26.08.2010 pod číslom 2916/2010-RU20-36351 k realizácii projektu DSS a DD Pokojný prístav neziskovej organizácie MEDIKRÁU, n.o. a to í napriek tomu, že mal vedomosť o ich nepravosti a nepravdivosti údajov v nich uvádzaných, nakoľko samotné inštitúcie popreli vystavenie takýchto dokladov a pravosť v nich uvádzaných údajov, pričom na podklade takto predložených dokladov dňa 22.10.2010 v Rimavskej Sobote obv. F.. K. S. konajúc v mene spol. RESUSTIC-ZEMPLÍN, s.r.o. v postavení dlžníka uzatvoril úverovú zmluvu číslo XXXXX/XXXX so N., a.s., ktorej účelom bolo financovanie rekonštrukcie nehnuteľností a to budovy zdravotníckeho zariadenia v Čiernej nad Tisou, areálu bývalých kasární v Čiernej nad Tisou, časť Biel a bytového domu v E., následne zabezpečil vyhotovenie faktúr od podnikateľského subjektu AGÓCS AGSTAV, ako dodávateľa pre spol. RESUSTIC- ZEMPLÍN, s.r.o. ako odberateľa za dodanie stavebného materiálu a to faktúry číslo 143102010 s dátumom vystavenia 28.10.2010 na sumu 651.519,70 €, faktúry číslo 145602010 s dátumom vystavenia 18.11.2010 na sumu 480.807,21 € a faktúry číslo 146302010 s dátumom vystavenia 15.12.2010 na sumu 267.673,10 € na ktorých bol ako účet dodávateľa podnikateľského subjektu Z. AGÓCS AGSTAV uvedený osobný účet M. M., nar. XX.XX.XXXX, č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v P., a.s., pričom pokyn na zriadenie predmetného účtu dal M. M. F.. K. S. a to i napriek tomu, že k dodaniu tovaru na základe uvádzaných faktúr reálne nedošlo a následne v mene spol. RESUSTIC-ZEMPLÍN, s.r.o. predložil SZRB, a.s. predmetné faktúry ako podklady k Požiadavkám na termín a čerpanie úveru zo dňa 11.11.2010 na sumu 651.519,70 € zo dňa 29.11.2010 na sumu 480.807,21 € a zo dňa 17.12.2010 na sumu 267.673,10 €, čím deklaroval splnenie podmienok na čerpanie úveru, pričom na podklade predložených požiadaviek na termín a čerpanie úveru boli SZRB, a.s. uvoľnené finančné prostriedky v požadovaných sumách v celkovej výške 1.400.000,- € a to na účet vedený v P., a.s. č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, z ktorého majiteľ M. M. takto poukázané finančné prostriedky následne vybral v hotovosti a odovzdal ich F.. K. S., čím spôsobil spol. SZRB, a. s. Bratislava škodu vo výške 1.476.380,13 €. Za to bol odsúdený podľa § 222 ods. 5 Tr. zák., § 36 písm. j), § 38 ods. 2,3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov. Podľa § 48 ods. 1,4 Tr. zák. pre výkon trestu bol zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému uložený ochranný dohľad na dva roky a podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená strana Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s. Bratislava, s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal obžalovaný v zákonnej lehote odvolanie, a to už po vyhlásení rozsudku do zápisnice po vyhlásení rozsudku súdom prvého stupňa, ktoré odvolanie odôvodnil písomne prostredníctvom obhajcov vo svojich viacerých písomných podaniach. Odvolaním sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a oslobodenia spod obžaloby v zmysle § 285 písm. b) Tr. por., pretože skutok nie je trestným činom. Nespochybňujúc, že urobil úverový podvod je vo vzťahu špeciality k trestnému činu podvodu a že vo vzťahu k jeho osobe by malo hovoriť o úmysle z pohľadu subjektívnej stránky vyžadujúcom na naplnenie subjektívnej stránky to, že v čase, keď zmluvný záväzok uzavieral, konal v úmysle, že záväzok v dohodnutom čase nesplní, alebo ho nebude môcť splniť, čím peňažný ústav ako veriteľ mal uvádzať do omylu, aby sa tak obohatil na jeho škodu. Uvedené však nebolo preukázané, a preto ide výslovne o občianskoprávny vzťah medzi ním a peňažným ústavom, pretože úverová zmluva bola uzavretá z jednej strany Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou, a.s. a na druhej strane spoločnosťou Resustic-Zemplín s.r.o., ktorá bola zastúpená v tom čase obžalovaným ako konateľom. Ide teda o deň 22.10.2010, pričom v deň tohto podpisu na zabezpečenie úveru boli vystavené záložné zmluvy na 6 nehnuteľností, a to Základná škola Hnúšťa, Robotnícky dom Hnúšťa, Bytovka Hnúšťa, Hotel Cyprian Spišská Nová Ves, Poliklinika Čierna nad Tisou. Takto bolo ručené nehnuteľnosťami v čiastke 5.922 000,- Eur. Peňažný ústav zaujímajú pri realizovaní úveru dve veci, a to ručenie a bonita klienta. Ak by mal úmysel v deň podpisu spáchať úverový trestný čin, nenastala by následná situácia, keď z úveru 1.400 000,- Eur bolo uhradené 700 000,- Eur. Teda pravidelne spláca úver, až kým nenastali ekonomické problémy obchodnej spoločnosti. Spravidla páchateľa úverového podvodu, keď získajú úver, nezaplatia nič. Toto sa netýka jeho osoby, pretože takto sa on nesprával. V deň podpisu úverovej zmluvy bola s peňažným ústavom podpisovaná bianko zmenka, v zmysle ktorej ručí celým svojím majetkom za splnenie podmienok úveru. Hodnota bola viac ako 7.000 000,- Eur. Poukazuje ďalej na skutočnosť, že Slovenská záručná rozvojová banka, a.s. sa v čl. 1 zmluvy zaviazala peňažné prostriedky poskytnúť na dohodnutý účet firmy Resustic Zemplín, s.r.o. so sídlom v Kráľovskom Chlmci a nie tak, ako sa to stalo, že peňažné prostriedky bez jeho pričinenia a jeho vedomia boli nepochybne poukázané úmyselným konaním pracovníka peňažného ústavu na osobný účet M. M. v P. V. N., a to napriek tomu, že v úverovej zmluve z 22.10.2010 je pre účel peňažného plnenia uvedené bankové spojenie - účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený vo I. a.s., pobočka V. N. a nie na uvedený účet M. M.. Úkon, ktorým peňažný ústav dal príkaz k prevodu peňažných prostriedkov na citovaný účet, vykonal pracovník peňažného ústavu podľa dokazovania na hlavnom pojednávaní v Bratislave, ktorý mal poukázať mu na účet Resustic s.r.o. alebo na účet dodávateľa - tretej osoby, existenciu ktorej vôbec neskúmal. V ďalšom tvrdí, že v prípravnom konaní vecne správne nepreskúmal nikto skutočnosť, že v čase schválenia úveru existovali nedoplatky voči Daňovému úradu Košice a iným subjektom tak, ako je to uvedené v prvej časti popisu skutku obžaloby. Pri vlastnom skúmaní nedoplatkov získala neoverený výpis, ale na druhej strane ide o dokument, ktorým dokladuje, že žiadne nedoplatky neexistovali, a preto dospel k úplne rozdielnym a iným záverom z pohľadu takýchto povinností. Podľa písmoznaleckého posudku znalkyne grafologičky, on nie je autorom vyhotovenia faktúr od podnikateľského subjektu Z. M. AGSTAV. Pokiaľ však tvrdí, že sú jeho podpisy na požiadavkách na termín a čerpanie úveru N. a.s., k tomu tvrdí, že o podpise tohto dokumentu nemá žiadnu vedomosť a takýto dokument nikdy nepodpisoval. On nemohol vypísať a vyhotoviť požiadavku na čerpanie úveru, keďže nepoznal existenciu účtu M., P. a v písomnostiach nenašiel dve také isté žiadanky, takže spolu s tými, čo sú v spise, zisťuje 5 takýchto žiadaniek, s ktorými nemá nič spoločné. Keď v úverovej zmluve je možnosť plnenia na účet tretích osôb, zjavne sa domnieval, že ide o účet Z. M. M., ak tieto listiny videl. Napriek v spise nachádzajúcim sa jeho písomným námietkam, nikto neskúmal genézu vzniku účtu P.. Ďalej zdôrazňuje, že nikoho neuviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na jeho splácanie, pretože v čase uzavretia úverovej zmluvy neuvádza ani pravdivé alebo skresľujúce údaje a ani nezamlčoval podstatné údaje. Nejednalo sa z jeho strany o nereálny podnikateľský zámer. Pokiaľ nevrátil v dohodnutom čase cestou spoločnosti, ktorej bol konateľom záväzok v dohodnutej lehote, nedokazuje to ešte, že uviedol veriteľa - poškodenú stranu SZRB, a.s. Bratislava, do omylu. V ďalšom uvádza rozpis nehnuteľností, ktorými ručil za úver. Aj keď dražobná spoločnosť išla pod úroveň hodnoty uvedených nehnuteľností určeným znaleckým posudkom pre banku, aj tak je to ponuka za 1.068 500,- Eur a pokiaľ sa k tomu pripočíta 700 000,- Eur z úveru a ručenie, teda splatených 700 000,- z úveru a ručenie bianko zmenkou, jeho úmysel spáchať trestný čin podľa § 222 ods. 5 Tr. zák. je vylúčený. Pokiaľ ide o motív a tvrdenia svedka M. M., je preukázateľné, že keď vybral peňažné prostriedky z osobného účtu, ktorý zriadil on sám, s týmito disponoval, uhradil kúpnu cenu za hotel Cyprian a nakúpil stavebný materiál, ktorý sa skladoval v bývalých kasárňach v obci Biel. To, že vo vzťahu k obžalovanému konal minimálne nečestne - podvodne, dokazuje aj skutočnosť, že v čase tesne pred jeho prepustením z väzby v prípravnom konaní odviezol tento stavebný materiál na neznáme miesto a obžalovaný podal trestné oznámenie na Prokuratúre Rimavská Sobota, ktorá vec odstúpila v mieste príslušnej policajnej zložke. Tento stavebný materiál v bývalých kasárňach strážila strážna služba, pričom išlo o strážnikov menom známych, ktorí dosvedčia to, že tento stavebný materiál odviezol svedok M. M. a zjavne použil pre vlastnú potrebu. Tento svedok zrejme nepočítal, že v krátkom čase bude obžalovaný prepustený na peňažnú záruku, ale že dlhodobo bude vo väzbe a môže nakladať s uvedeným materiálom neoprávnene a svojvoľne. V ďalšom poukazuje na to, že súd vymenúva vypočutých svedkov ako dôkazy pre jeho závery podľa výrokovej časti rozsudku a len stručne konštatuje ich obsah, pritom konštatuje, že po vyhodnotení všetkých svedeckých výpovedí a listín hodnotí obhajobu obžalovaného ako neopodstatnenú a neodôvodnenú a tejto obrane súd neuveril. Podľa názoru obžalovaného takéto konštatovanie je nepostačujúce preto, aby bola konkretizovaná skutočnosť o vyvrátení jeho obhajoby vzhľadom na vyššie uvedené, v čom vidí jeho prístup k realizácii úveru súd, že tento vylákal, prípadne konal tak, že uviedol do omylu N., a.s. Je pravdou, že obžaloba popisuje dva druhy konaní, z ktorých prvým je okruh dlhujúcich súm daňovému úradu a povinnostiam, avšak ide o veľmi nízke čiastky, o existencii ktorých nič nevedel, pričom tvrdí, že tieto boli uhradené ku dňu uzavierania úverovej zmluvy 22.10.2010 tak, ako sa o tejto situácii dozvedel postupne. Takže v podstate neexistoval žiadny dlh, ktorý menil podmienky pre prijatie úveru, prípadne spôsobu z hľadiska tam uvedených súm prekážku pre riadne splnenie podmienok pri plnení splátok na úver. Ide o veľmi nízke sumy, o ktorých ho svedok M. M. neinformoval, naopak, ubezpečoval ho, že žiadny dlh vo vzťahu k týmto inštitúciám neexistuje. Druhú časť tvoria sumy, ktoré boli vyberané M. M. z P., a.s., pobočka V. N., pri tejto situácii je len pochopiteľné, že tento svedok musí svoje stanoviská modifikovať tak, aby sa sám nevystavil riziku trestného stíhania, pretože ďalej obžalovaný tvrdí, že to bol svedok, ktorý ho podviedol a napokon vystavil rizikám v zložitosti ďalšieho ekonomického vývoja obchodných spoločností, ktoré on riadil a napokon aj k trestnému stíhaniu. V ďalšom rozoberá k jednotlivým svedkom, ktorí sú uvedení v dôvodoch napadnutého rozsudku skutočnosti, s ktorými sa prvostupňový súd nevysporiadal tak dokazovaním na hlavnom pojednávaní odstránením rozporov, ako aj z hľadiska obsahu ako dôkazu použitého len všeobecne v dôvodovej časti napadnutého rozsudku. Súd sa nevysporiadal s jeho obhajobou, že on nemá žiadnu vedomosť o existencii účtu na meno M. M., a to, že na tento účet on sám nemal žiadny dosah, len svedok M. M., ktorý tiež s prostriedkami tohto účtu sám nakladal cez platobnú kartu a internetbanking, čo svedok M. priznal. Počas celého dokazovania nebol vykonaný žiadny dôkaz k týmto účtom, kto s ním manipuloval, aké boli výbery s platobnou kartou a aké prevody boli internetbankingom realizované, kedy a kto podpisoval výbery a v akých hodnotách a tiež, kedy sa tak stalo. Súd sa nemôže spoliehať výlučne na údaje M. M. napriek tomu, že spočiatku jeho stanoviská označuje za účelové nepravdivé a v evidentnej snahe vyhnúť sa vlastnej zodpovednosti. Nikto nevyvrátil jeho obhajobu, že M. M. všetky dokumenty vyrobil na PC, teda počítači, a to v červenom notebooku Ferrari. Orgány činné v trestnom konaní tento počítač nezaistili, hoci o tomto celom trestnom konaní hovoril. Tento počítač mu dala obchodná spoločnosť Resustic-Zemplín, s.r.o. a on teda vyhotovil faktúry v úmysle podviesť banku aj obžalovaného s úmyslom získať peniaze na svoj účet ČSOB. Nikto by z hľadiska jeho životných skúseností nepripustil, aby 1.400 000,- Eur išlo na osobný účet fyzickej osoby, a to svedka M. M. a obžalovaný z týchto peňazí nevidel ani cent, táto jeho obhajoba nebola vyvrátená žiadnym dôkazom. Na strane 16 rozsudku sa súd prvého stupňa dopustil tvrdení ohľadom zmlúv o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú neoverené a nepodložené a nie je zrejmé, z akého zdroja čerpal takéto tvrdenia. Všetky záložné zmluvy boli riadne uzavreté a zapísané v katastri nehnuteľností a na príslušných LV, pričom tak, ako sa obhajoval, išlo o nehnuteľnosti takmer za 6.000 000,- Eur, keď popísal bianko zmenu na celý svoj osobný majetok. Za úplne nepreukázateľné označuje to, že sa v rozsudku uvádza, že súd zistil, že samotné splácanie úveru inými subjektmi ako dlžníkmi bolo zo strany spoločnosti Resustic-Zemplín, s.r.o. vraj porušením príslušných ustanovení uzatvorenej zmluvy. Vždy jednotlivé splátky uhrádzal Resustic-Zemplín, pričom istina na 1.004 000,- Eur úveru bola uhradená vo výške 700 000,- Eur. Je potom nepochopiteľný záver súdu o tom, že mal podvodný úmysel na získanie týchto finančných prostriedkov už v čase uzatvárania zmluvy. V súčasnosti jedna z nehnuteľností, a to Robotnícky dom bola v dražbe už odpredaná za 290.000,- Eur, hoci pôvodný posudok bol na 1.520 000,- Eur podľa znalca. Aj táto čiastka išla na uspokojenie nárokov banky. K uspokojeniu nárokov ostáva ešte ďalších päť nehnuteľností a pokiaľ by nedošlo k uspokojeniu predaju týchto piatich nehnuteľností, stále je tu zmenka ním podpísaná. Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku a konanie rozsudku predchádzajúce, a zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné. Je pravdou, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní pomerne rozsiahle dokazovanie, je však otázne a zjavne sporné, do akej miery z počtu vypočutých svedkov boli tieto zamerané na zisťovanie skutočností dôležitých pre dokazovanie v zmysle tvrdení obžaloby alebo obhajoby obžalovaného. Možno konštatovať, že z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa aj zákonným spôsobom zabezpečené dôkazy vyhodnotil v podstate jednostranne, v neprospech obžalovaného, a dôsledne sa nezaoberal obhajobou a dôkazmi, ktoré vyznievajú v prospech obžalovaného, čo je zrejmé aj z odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku, ktorý neobsahuje náležitosti v miere predpokladanej ust. § 168 ods. 1 Tr. por. Súd prvého stupňa sa pri konaní a rozhodovaní dôsledne neriadil ust. § 2 ods. 10 Tr. por., § 2 ods. 12 Tr. por. a § 168 ods. 1 Tr. por., podľa ktorých orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky. V dôsledku nerešpektovania uvedených ustanovení Trestného poriadku sa súd prvého stupňa dopracoval k nezákonnému rozsudku z hľadiska jeho výrokovej časti a nepreskúmateľnosti z hľadiska písomného odôvodnenia rozsudku, ktoré pochybenie odvolací súd nemôže napraviť, pretože ďalšie odstránenie uvedených pochybení si vyžaduje doplnenie dokazovania a odvolací súd by takýmto postupom v podstate nahrádzal činnosť a nedostatočne vykonané dokazovanie hlavného pojednávania. Odvolací súd poukazuje na rozpory a nedostatky, ktoré si osvojil z odvolania obžalovaného a skutočne z pohľadu porovnania výrokovej časti skutkových záverov obžaloby a napadnutého rozsudku, o jednotlivých tvrdeniach skutkových zistení absentujú v dôvodoch napadnutého rozsudku nepochybné závery z hľadiska dôkazov, na základe ktorých hodnotenia sa dopracoval k jednotlivým čiastkovým tvrdeniam obžaloby, rozsudku, v zmysle skutkovej vety a následne aj priliehavosti právneho posúdenia predmetného skutku po spoľahlivom ustálení skutočného stavu veci v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por., vyhodnotením dôkazov v súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr. por. a následného vysporiadania sa v zmysle zrozumiteľnosti, úvah a postupov súdu pri rozhodovaní aj v dôvodovej časti písomného vyhotovenia rozsudku. Súd prvého stupňa bude musieť odpovedať na obhajobu obžalovaného od skutočností tvrdených v ustálenom skutkovom stave, falšovania a pozmeňovania listín, resp. ich predkladania príslušným orgánom a organizáciám pri vybavovaní úveru, následnom jeho nakladaní s úverom neoprávnenou osobou z pohľadu úverovej zmluvy, M. M., a zjavne preukázaným podozrivým postupom svedkov od bankových inštitúcií, cez orgány, ktorými prechádzal schvaľovací proces predchádzajúci samotnému vyplateniu finančných prostriedkov, na účet inej osoby, ako bol uvedený účet v úverovej zmluve a ostatných dokladoch. Nejde o nepodstatné záležitosti z hľadiska obhajoby obžalovaného, pretože odvolací súd konštatuje dôvodné podozrenie nezákonných postupov uvedených inštitúcií a ich zástupcov, ktorí schvaľovali, resp. podpisovali alebo iným spôsobom sa podieľali na nezákonnom pridelení, resp. nezákonnom čerpaní finančných prostriedkov a samotnej kontrole v rámci čerpania na mieste stavieb obžalovaného zástupcami uvedených inštitúcií, ktorých závery sú rozporné. Pri zodpovednom prístupe včas zistiteľné nedostatky, pokiaľ pretrvávali tak, ako sa uvádza vo výroku o vine napadnutého rozsudku, ale už od vznesenia obvinenia cez obžalobu a nasledujúce rozhodnutie okresného súdu v jednotlivých štádiách od podania žiadosti, predkladania listinných dôkazov, schvaľovacieho procesu, vyplatenia, čerpania, kontroly čerpania v súlade so zmluvou a zákonom. Tu svedkovia neboli dostatočne podrobne vypočutí, neboli konkretizované osoby, ktoré sa zjavne podieľali na nezákonnom schvaľovacom a realizačnom procese, pritom súd prvého stupňa sa uspokojil viac- menej s ich povrchnými tvrdeniami zodpovedania týchto otázok. V neposlednom rade k nekalým postupom v predmetnej veci jednoznačne má čo viacej povedať samotný M. C. a osoby, ktoré konkrétne vydali príkaz alebo sa podieľali na zabezpečení vyplatenia úveru na účet iný, ako bol uvedený v zmluve o poskytnutí tohto úveru na účet tretej osoby, ktorej číslo účtu alebo meno sa v uvedenej zmluve neuvádza a nie je zrejmé, ako sa k nemu dopracovali príslušní zodpovední pracovníci finančných inštitúcií, ktorí zabezpečovali vyplatenie týchto prostriedkov na účet M. M. a z akých dôvodov a na podnet koho. Vzhľadom k súčasnej dôkaznej situácii nie je možné jednoznačne ustáliť vinu obžalovaného v zmysle obžaloby, resp. napadnutého rozsudku, preto bude povinnosťou súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie v naznačenom smere, ale v rozsahu dôvodov odvolania a predchádzajúcej obhajoby obžalovaného, ktorá bola do určitej miery doteraz činnými orgánmi v trestnom konaní ignorovaná, vrátane dokazovania na hlavnom pojednávaní, čím bolo porušené jeho základné ústavné právo na obhajobu a takýto rozsudok potom nemôže byť udržateľný. Treba dodať, že uľahčenie páchania trestnej činnosti páchateľa vo forme nedbalosti alebo dokonca úmyselne vo forme spolupáchateľstva či pomoci nie je možné v tomto štádiu konania napraviť doručovaním prokurátora k stíhaniu aj týchto osôb, ale na druhej strane má význam pre ustálenie miery zavinenia , výmery trestu a náhrade škody u osôb už trestne stíhaných obžalovaných. Tu treba brať potom v úvahu aj vieryhodnosť svedkov, ktorí boli potencionálne v skutočnosti aj spolupáchatelia trestnej činnosti. Až po doplnení dokazovania v naznačenom smere bude môcť súd prvého stupňa správne a zákonne rozhodnúť o ďalšom postupe vo veci. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.