KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica28. 5. 2019plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/161/2017 z 28. 5. 2019

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 28. mája 2019, sp. zn. 23S/161/2017, ECLI:SK:KSBB:2019:6017200728.4

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/161/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200728
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6017200728.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Silvie
Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: C.. M. P., trvale bytom P. č. XX, XXX XX E., proti
žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, Odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Nám. Ľ. Štúra
1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov konania: 1.) W.. G. E., bytom P. č. XXXX/
XX, XXX XX J. J., právne zast. JUDr. Zuzanou Falisovou, advokátkou, Nám Š. Moyzesa 2, 974 01
Banská Bystrica, 2.) I.. B. E., bytom P. č. XXXX/XX, XXX XX J. J., právne zast. JUDr. Zuzanou Falisovou,
advokátkou, Nám Š. Moyzesa 2, 974 01 Banská Bystrica, 3.) C.. X. P., bytom P. č. XX, XXX XX E., 4.)
I. C., bytom C. č. XXX/XX, XXX XX E., 5.) I. C., bytom C. č. XXX/XX, XXX XX E., 6.) G. C., bytom C. č.
XXX/XX, XXX XX E., 7.) E. Y., bytom P. č. XXX/XX, XXX XX J. J., 8.) I. Y., bytom P. č. XXX/XX, XXX XX
J. J., 9.) E. E., SET projekt s.r.o., so sídlom Priemyselná, areál ZSNP 12, 965 01 Žiar nad Hronom, 10.)
W.. C. J., SET projekt s.r.o., so sídlom Priemyselná, areál ZSNP 12, 965 01 Žiar nad Hronom, 11.) X.
X., bytom P. č. XX, XXX XX E., 12.) KACHNIC s.r.o., so sídlom Pionierska č. 10, 990 01 Veľký Krtíš, 13.)
Heinz Schmitz Werner, so sídlom Továrenská č. 56, 976 31 Vlkanová, 14.) C. C., bytom C. č. XXX/XX,
XXX XX E., 15.) C. B., bytom P. č. XX, XXX XX, 16.) X. W., P. XXX/XX, XXX XX E., 17.) I. T., P. XXX/
XX, XXX XX E., 18.) C. T., C. XXX/XX. XXX XX J. J., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2017/029778-4, DD zo dňa 24. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania voči žalobcovi
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 21.12.2017 správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného OU-BB-OVBP2-2017/029778-4, DD, ktorým bolo zamietnuté odvolanie Mgr.
M. P., C.. X. P. a W.. S. J. a bolo potvrdené rozhodnutie Obce Vlkanová č. OcU-265/2017/Gy-roz.,
ev. č. 5/2017 zo dňa 12.07.2017, ktorým bolo podľa § 39a a § 66 zákon č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon“) stavebného zákona a § 4 a § 10 vyhlášky
Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
stavebného zákona, povolená stavba „Samostatne stojaci rodinný dom“ na pozemku parc. č. KN- C
XXX/X s prípojkami NN, vody a kanalizačnej prípojky s hospodárskou budovou, prístreškom pre auto
so spevnenou plochou na parcele KN - C XXX/X a s oplotením pozemku v katastrálnom území E. pre
stavebníkov W.. G. E. a I.. B. E..



2. Napadnutým rozhodnutím žalovaný, ako príslušný orgán štátnej správy, podľa § 58 ods. 1 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Správny poriadok“) v spojení
s § 4 písm. b) zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok
a bývanie o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(Stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Stavebný zákon“) preskúmal rozhodnutie
orgánu verejnej správy 1. stupňa na základe odvolania C.. M. P., C.. X. P. a W.. S. J., pričom rozhodnutie
Obce Vlkanová a odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie Obce Vlkanová ako prvostupňového orgánu
verejnej správy. V napadnutom rozhodnutí žalovaný k odvolacím námietkam uviedol, že stavba
rodinného domu bude + 4,75 m nad terénom, pričom úroveň terénu bude dosypaním zeminy navýšená
o cca 750 mm, t. j. asi na úroveň radovej zástavby existujúcich rodinných domov, pričom navýšenie
terénu bolo v projektovej dokumentácii odôvodnené možnosťou záplav či vyššej hladiny spodnej
vody. Navýšením pozemku nebude obmedzené užívacie právo susedných parciel. V súvislosti s touto
odvolacou námietkou žalovaný uviedol, že podľa predloženej projektovej dokumentácie vypracovanej
E. E., autorizovaným stavebným inžinierom, evidenčné číslo 3528*TZ*4-1 stavebnej konštrukcie -
projektovanie pozemných stavieb, t. j. technickej správy ako aj výkresovej časti, terén je rovinatého
charakteru a nakoľko sa jedná o záhradu uvažuje sa so sňaním ornice v hrúbke 200 mm, základové
pásy musia byť zapustené do rastlého terénu 600 mm a päta základu minimálne 800 mm od upraveného
terénu. Podlaha rodinného domu sa bude dvíhať nad úroveň terénu, ktorý je teraz cca 600 mm nižšie od
upraveného terénu pred radovou zástavbou rodinných domov. Žalovaný mal za to, že úroveň terénu bola
o cca 600 mm nižšie od upravovaného terénu pred radovou zástavbou rodinných domov a následnými
úpravami a vybudovaním násypu vo výške 750 mm je podlaha prvého NP zo severu o 350 vyššie nad
svojim upraveným terénom. K námietke týkajúce sa umiestnenia stavby rodinného domu od hraníc so
susednými pozemkami parcelné čísla KCN č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a s tým súvisiacimi
obmedzeniami užívania práva vlastníkov týchto pozemkov a zatienenie pozemkov a stavieb rodinných
domov na týchto pozemkoch uviedol, že odstupné vzdialenosti rodinných domov a hospodárskej budovy
od hranice susedných pozemkov a stavieb sú dodržané, v zmysle § 6 ods. 3 vyhlášky Ministerstva
životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických
požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s
obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.

3. V zákonom stanovenej lehote napadol žalobca správnou žalobou podanou na tunajšom súde
rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa a žiadal ich zrušiť z
dôvodov § 191 ods. 1 písm. c), d), e), g) Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) a vec vrátiť
žalovanému na ďalšie konanie.

4. V dôvodoch svojej žaloby uviedol, že označené rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa
o umiestnení stavby nespĺňa formálne ani obsahové náležitosti kladené naň zákonom, nakoľko podľa
§ 39a ods. 1 Stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok,
umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na
obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia, pričom umiestnenie stavby sa vyznačí v
grafickej prílohe územného rozhodnutia, pričom zároveň táto grafická príloha je neoddeliteľnou súčasťou
rozhodnutia. Zároveň namietol, že orgán verejnej správy I. stupňa nesprávne poučil účastníkov o využití
riadnych opravných prostriedkov, nakoľko odkázal na ust. Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca ďalej
poukázal na to, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán verejnej správy nesprávne odôvodnili svoje
rozhodnutia tým, že nepresvedčili účastníkov konania o správnosti postupu správnych orgánov a jednak
o zákonnosti ich rozhodnutí, nakoľko hodnotenie dôkazov v rámci územného konania nebolo dostatočné.
Tak isto v daných rozhodnutia chýba právna úvaha a dôvody, ktoré viedli stavebný úrad k zamietnutiu
námietky týkajúcej sa výšky stavby, pričom tieto pochybnosti neodstránil vo svojom rozhodnutí ani
žalovaný. Zároveň poukázal na to, že umiestnením stavby dôjde k zásahu do už existujúcich práv
dotknutých osôb, nakoľko umiestnením stavby dôjde k narušeniu úplného svetelného komfortu po celý
deň na dotknutých pozemkoch.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k predmetnej žalobe uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že
niektorí účastníci konania nemali vedomosť o reálnom umiestnení stavby a nemali možnosť vyjadriť
sa k prípadnému nesúladu s reálnym umiestnením stavby, nakoľko stavebný úrad oznámením o
začatí stavebného konania v zlúčenom územnom a stavebnom konaní oboznámil účastníkov konania
s umiestnením rodinného domu ako aj hospodárskej budovy, pričom uviedol odstupné vzdialenosti
od hraníc susedných pozemkov. Vzhľadom k tomu, že účastníci konania boli v zmysle príslušných



ustanovení stavebného zákona ako aj správneho poriadku oboznámení s predmetom konania a
mohli nahliadať do spisového materiálu a vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia, neboli postupom
stavebného úradu porušené ustanovenia stavebného zákona ani správneho poriadku a účastníkom
konania nebola nijakým spôsobom odňatá možnosť vyjadriť sa k predmetnému konaniu a objektívne
sa rozhodnúť, či využijú opravné prostriedky proti rozhodnutiu alebo nie. V časti týkajúcej sa námietok
nesprávneho poučenia účastníkov konania v rozhodnutí stavebného úradu zo dňa 12.07.2017 mal za
to, že nedošlo k porušeniu práv účastníkov konania, nakoľko títo boli správne poučení o možnosti podať
odvolanie voči predmetnému rozhodnutiu a zároveň o možnosti preskúmania rozhodnutia súdom. K
umiestneniu stavby rodinného domu žalovaný uviedol, že navrhovaným umiestnením stavby rodinného
domu vznikol medzi stavbami rodinných domov, nachádzajúcich sa na parcelných č. KCN č. XXX/X,
XXX/X, XXX/X, a stavbou stavebníkov, teda medzi rodinnými domami priestor, ktorý je široký viac ako
7 m, a to vzhľadom k tomu, že rodinný dom stavebníkov bude je v odstupnej vzdialenosti 3,5 m od
spoločnej hranice s pozemkami parcelné č. T. XXX/X, XXX/X, XXX/X a posudzované rodinné domy
sa nachádzajú až na pozemkoch parcelné č. KCN XXX/X, XXX/X, XXX/X, čím sú dodržané jednotlivé
ustanovenia § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. K svetlotechnickému posudku žalovaný uviedol, že budovy
na bývanie v zmysle STN 734301/Z1 budovy na bývanie zmena 1 bod 4.2.1.2 písm. b) obytná miestnosť
je preslnená, ak čas preslnenia (pri zanedbaní oblačnosti) je od 1.03. do 13.10. najmenej 1,5 hodiny
denne pri výške slnka nad horizontom väčšej ako 5 stupňov, t. j. v danom prípade došlo k naplneniu
primeraného presvetlenia.

6. Ďalšia účastníčka konania X. P. vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že žaloba ako taká je dôvodná,
pričom z hľadiska posúdenia vád napadnutých rozhodnutí uviedla, že tieto sú vyčerpávajúcim spôsobom
uvedené v žalobe a v konkrétnostiach odkazuje na uvedenú žalobu. Ďalší účastníci konania sa k žalobe
nepripojili, pričom uviedli, že sa s ňou nestotožňujú.

7. V uplatnenej replike žalobca zotrval na pôvodných vyjadreniach, pričom zotrval najmä na námietke, že
nepomerom insolácie nehnuteľnosti stavebníka a susediacich nehnuteľností došlo k porušeniu zásady
rovnosti strán, nakoľko stavebný úrad mal regulovať umiestnenie stavby, jej rozmery a podobne tak,
aby došlo k rovnosti strán, pričom nezohľadnil výhodnejšie postavenie umiestnenia stavby na severnú
časť pozemku.

8. Na prejednaní veci správny súd nariadil pojednávanie na 29.05.2019 podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP.

9. Žalobca na pojednávaní uviedol, že trvá na v celom rozsahu na podanej žalobe a žiadal návrhu
vyhovieť, pričom žiadal prihliadnuť na § 137 stavebného zákona.

10. Zástupca žalovaného uviedol, že zotrváva na svojom písomnom podaní k žalobe, pričom sa
vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami. K otázke tienenia poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR 2Sžo/80/2016 z 31.01.2019 z ktorého vyplýva záver, že ust. § 6 vyhlášky 532/2002 Z.
z. v zásade chráni len obytné miestnosti a nie pozemky, zároveň poukázal na to, že použitie §
137 stavebného zákona prichádza do úvahy len v prípade sporného vlastníckeho práva k pozemku
stavebníka.

11. Právna zástupkyňa ďalších účastníkov konania v 1/ a 2/ rade uviedla, že sa pridržiava svojich
vyjadrení podaných v konaní.

12. Prítomní ďalší účastníci konania v 4/, 5/, 6/ a 9/ rade uviedli, že stavebný úrad a žalovaný postupovali
v súlade so zákonom.

13. Ďalšia účastníka v 11/ rade uviedla, že sa k žalobe nepripája.

14. Na základe takto vznesených námietok správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného sp. zn. OU-
BB-OVBP2-2017/029778-4, DD zo dňa 24.10.2017, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie vychádzalo
z riadne zisteného skutkového stavu a zo správneho konania, ktoré prebehlo riadne a zákonne.

15. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.



16. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

17. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 39a ods. 1 Stavebného zákona; rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný
pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa
požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa
vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

19. Podľa § 39a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb.; stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení
stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú
podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za
predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.

20. Podľa § 67 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.; stavebný úrad po vydaní stavebného povolenia zašle
projektovú dokumentáciu po jednom overenom vyhotovení stavebníkovi, obci, v ktorej územnom obvode
sa stavba bude uskutočňovať, a vlastníkovi stavby, ak nie je stavebníkom; jedno vyhotovenie projektovej
dokumentácie si stavebný úrad ponechá. Pri líniových stavbách môže zaslať obci len príslušnú časť
dokumentácie.

21. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.; projektant vykonáva projektovú činnosť a zodpovedá za
správnosť a úplnosť vypracovania dokumentácie podľa § 45 ods. 2. Projektant vypracovaného projektu
stavby zodpovedá aj za jeho realizovateľnosť. Statický výpočet musí byť vypracovaný v takej forme, aby
bol kontrolovateľný. Projektant je povinný prizvať na vypracovanie častí územnoplánovacích podkladov,
návrhu územnoplánovacej dokumentácie alebo projektu stavby ďalších oprávnených projektantov, ak
nie je oprávnený niektorú časť vypracovať sám.

22. Podľa § 139b ods. 1 písm. a/ zákona č. 50/1976 Zb.; jednoduché stavby sú
a) bytové budovy, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 m2, majú jedno nadzemné podlažie, môžu
mať aj jedno podzemné podlažie a podkrovie.

23. Podľa § 8 ods. 2 písm. b/ vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z.; k žiadosti o stavebné povolenie sa
prikladajú
b) projektová dokumentácia stavby (projekt stavby) vypracovaná oprávnenou osobou v troch
vyhotoveniach; ak ide o stavby podľa § 45 ods. 6 písm. a) zákona, postačí dokumentácia vypracovaná
osobou s príslušným odborným vzdelaním.

24. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok); rozhodnutie musí
obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa
všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

25. Podľa § 47 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb.; poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je
rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán
a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.

26. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.; vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky
urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a
podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné
osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a
užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia
s funkčným využívaním územia.



27. Podľa § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.; ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor,
vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc
pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m.

28. Podľa § 6 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.; iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú
ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie
požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny.

29. Argumentácia žalobcu v podanej žalobe sa týkala najmä skutočnosti, že rozhodnutie orgánu
verejnej správy prvého stupňa o umiestnení stavby nespĺňalo formálne ani obsahové náležitosti
kladené zákonom, a to najmä skutočnosti, že v zmysle § 39a ods. 1 stavebného zákona rozhodnutie
neobsahovalo vyznačenie umiestnenia stavby v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

30. Zároveň orgán verejnej správy I. stupňa nesprávne poučil účastníkov konania o možnosti
preskúmania rozhodnutia súdom, nakoľko orgán verejnej správy I. stupňa v poučení uviedol, okrem
iného, že po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov je možné rozhodnutie preskúmať súdom v
zmysle § 244 ods. 2 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov. Žalobca mal za to, že orgán verejnej správy I. stupňa takto odkazoval na neexistujúcu
normu. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že orgán verejnej správy I. stupňa sa nezaoberal
odôvodnením navýšenia pozemku o 750 mm, pričom neuviedol žiadne argumenty, ktoré zdôvodňujú
uvedenú potrebu zdvihnutia stavby, ale len laxne poukázal na to, že navýšenie pozemku bolo v
projektovej dokumentácii odôvodnené možnosťou záplav a vyššej hladiny spodnej vody. Z tohto dôvodu
sa orgán verejnej správy I. stupňa zároveň nevysporiadal s námietkou, že výška stavby po navýšení o
ďalších 0,75 m bude 5,5 m a práve jej umiestnením v bezprostrednej blízkosti radovej zástavby vznikne
vzhľadom na polohu slnka v zimných mesiacoch výrazné tienenie záhrad radovej zástavby. Žalobca
ďalej poukázal na stanovisko Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR, odbor štátnej stavebnej
správy zo dňa 02.04.2004, z ktorého okrem iného vyplýva, že pri umiestňovaní stavieb je vždy potrebné
vyhodnotiť možnosti zastavania susedných pozemkov s cieľom vytvárania rovnocenných podmienok pre
umiestnenie susedných stavieb a tiež možnosti údržby stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami.
Aj pri dodržaní odstupovej vzdialenosti môžu konkrétne danosti pozemku aj návrhu stavby vytvárať
situáciu, kedy je potrebné odstrániť pochybnosti týkajúce sa umiestnenia stavby odborným posúdením.

31. Skutočnosť, že orgán verejnej správy I. stupňa nesprávne poučil účastníkov konania o možnosti
preskúmania rozhodnutia súdom, nakoľko orgán verejnej správy I. stupňa v poučení uviedol, okrem
iného, že po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov je možné rozhodnutie preskúmať súdom
v zmysle § 244 ods. 2 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení
neskorších predpisov nespôsobuje podľa názoru správneho súdu žiadny zásah do žalobcových
subjektívnych práv, nakoľko predmetné poučenie obsahuje správnu lehotu na podanie opravného
prostriedku a zároveň správne poučenie o možnosti preskúmania rozhodnutia súdom až po vyčerpaní
riadneho opravného prostriedku. Zároveň žalobou napadnuté rozhodnutie obsahuje správne poučenie
o opravnom prostriedku spolu s poučením o možnosti preskúmania rozhodnutia súdom, a teda správny
súd má za to, že takýmto postupom orgánov verejnej správy nedošlo k zásahu do procesných práv
účastníkov konania.

32. Správny súd mal za to, že rozhodnutie o umiestnení stavby neobsahovalo v zmysle § 39a ods. 1
stavebného zákona umiestnenie stavby vyznačené v grafickej prílohe územného rozhodnutia, avšak
v danom prípade žalobca nepreukázal akým spôsobom predmetná nezákonnosť spôsobila zásah do
jeho subjektívnych práv, pričom z obsahu administratívneho spisu, ako aj zo samotných vyjadrení
žalobcu o celom konaní je zrejmé, že sám žalobca o skutočnom umiestnení stavby vedel, pričom táto
skutočnosť nebola v rámci administratívneho konania sporná. Vzhľadom ku skutočnosti, že v predmetnej
veci prebiehalo zlúčené územné a stavebné konanie, okruh účastníkov konania bol daný a všetkým
účastníkom konania boli jednotlivé písomnosti v rámci administratívneho konania riadne doručované,
pričom mali možnosť sa k podkladom prvostupňového rozhodnutia vyjadriť. V danom prípade má
správny súd za to, že umiestnenie stavby v rámci administratívneho konania sporné nebolo a nebola
táto skutočnosť namietnutá ani v rámci odvolacieho konania. Zároveň má správny súd za to, že žalobca
v tejto žalobnej námietke len poukázal na skutočnosť, že došlo k porušeniu § 39a ods. 1 stavebného



zákona, avšak neuviedol ako bol predmetným porušením zákonného ustanovenia ukrátený na svojich
subjektívnych práva.

33. Ďalej mal správny súd za to, že z administratívneho konania vyplýva skutočnosť, že dosypaním
zeminy dôjde len k dorovnaniu úrovne terénu voči radovej výstavbe domov, pričom žalovaný sa stotožnil
s odôvodnením projektanta rodinného domu, že zdvihnutie terénu bolo odôvodnené možnosťou záplav
od miestnych búrok a prietrží, s čím je možné sa stotožniť. Zároveň je nutné konštatovať, že umiestnenie
stavby rodinného domu je vo vzdialenosti 3,5 m od hranice susedných parciel č. XXX/X, XXX/X,. XXX/
X, a s parcelou č. XXX/X a XXX/X, ktorá je vo vlastníctve žalobcu, nemá rodinný dom spoločnú hranicu
a hospodárska budova je vo vzdialenosti 2,00 m od hranice susedného pozemku č. XXX/X, XXX/X,
XXX/X a vo vzdialenosti 2,027 - 2,186 m od hranice susedného pozemku KN - C č. XXX/X a cca 2,05
m od rodinného domu. Vzhľadom k tejto skutočnosti žalovaný konštatoval, že vzdialenosti jednotlivých
stavieb od hranice pozemku resp. od existujúcich rodinných domov sú v zmysle vyhlášky č. 532/2002
Z. z. Zároveň samotný žalobca neuviedol akým spôsobom umiestnená stavba zasiahla do jeho práv na
pohodu jeho bývania.

34. Žalobca opätovne nepreukázal akým spôsobom takto umiestnená stavba rodinného domu a
hospodárskej budovy zasiahne do jeho subjektívnych práv. Zároveň zo svetlo-technického posudku
vypracovaného spoločnosťou 3S-Projekt, s.r.o. W.. X. D. autorizovaný stavebný inžinier registračné číslo
4716*Z*I1 vyplýva, že vplyv plánovanej výstavby rodinného domu samostatne stojaceho na parcele č.
XXX/X vo E. vyhovuje požiadavkám STN 73 4301 na preslnenie okolitých budov. Správny súd má za to,
že plánovaná výstavba svojou polohou a výškou negatívne neovplyvní preslnenie okolitých existujúcich
bytov. Zároveň vplyv plánovanej výstavby rodinného domu samostatne stojaceho na parcele č. XXX/X vo
E. vyhovuje požiadavkám STN 73 0580 na denné osvetlenie okolitých obytných miestností a miestností
s dlhodobým pobytom osôb.

35. Po preskúmaní danej veci v rozsahu a medziach správnej žaloby tak správny súd dospel k záveru,
že napadnuté rozhodnutia, vrátane postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu, sú v súlade so zákonom, a
preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.

36. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 167 ods.
1 a contrario SSP.

37. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi nepriznal
aplikujúc ustanovenie § 169 SSP, pretože ďalším účastníkom konania nevznikli trovy konania v
súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by im uložil správny súd, na náhradu ktorých by mohol súd
zaviazať neúspešného účastníka konania. Samotná účasť na pojednávaní, resp. zastúpenie a s tým
vzniknuté trovy ďalších účastníkov konania nemožno považovať za trovy vzniknuté v súvislosti s plnením
povinnosti uloženej súdom

38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 134 ods. 4 SSP).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 134 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej
podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).



Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo
opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 6017200728)

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam