Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/159/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200745 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6018200745.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu Mgr. Ivany Datlovej a JUDr. Petra Molčana, v právnej veci žalobcu: VIARE WELD s.r.o., so sídlom Nad Plážou 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 629 537, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou BÁNOS s.r.o., so sídlom Hlavná 979/23, 924 01 Galanta, IČO: 47 551 372 proti žalovanému: Inšpektorát práce Banská Bystrica, Partizánska cesta 98, 974 33 Banská Bystrica, za účasti: Cortizo Slovakia, a.s., so sídlom Železničný rad 29, 968 01 Nová Baňa, IČO: 36 030 554, pr. zast. Lexpert s.r.o., so sídlom Horná 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 976 856, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného - Protokolu o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu č. IBB-33-37-2.1/P-J2-2018/3975 zo dňa 27. augusta 2018 v znení Dodatku č. 1 k Protokolu č. IBB-33-37-2.1/P-J2-2018/3975 zo dňa 1.októbra 2018, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1. Inšpektorát práce Banská Bystrica (ďalej len „žalovaný“) vydal dňa 27.08.2018 Protokol o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu podľa § 7 ods. 3 písm. b/ v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 125/2005 Z.z.“) č. IBB-33-37-2.1/P-J2-2018/3975 (ďalej len „Protokol“). Z Protokolu vyplýva, že žalovaný v dňoch 20.06., 27.06., 24.07., 30.07., 08.08., 10.08. a 27.08.2018 prostredníctvom inšpektorov práce vykonal u obchodnej spoločnosti VIARE WELD, s.r.o., Nad plážou 7, Banská Bystrica (ďalej len „žalobca“), ako zamestnávateľa poškodeného G. J., bytom J. XXXX, L. J., inšpekciu práce. Podľa Protokolu bola charakteristika deja pracovného úrazu taká, že dňa 12.06.2018 nastúpil G. J. do zamestnania na pracovnú zmenu trvajúcu od 6:00 do 14:30 hod. Ešte v predchádzajúci deň 11.06.2018 spolu s kolegami I. E. a I. J.m a zváračským technológom C. T. išli ráno do firmy Cortizo Slovakia, a.s., kde im pán T. ukázal, kde a aké práce majú vykonávať. Po príchode pána J., vedúceho údržby anodickej oxidácie a po vzájomnej dohode s pánom T. im určili prácu na tento deň. Následne pán T. odišiel do sídla žalobcu, ktorá sídli hneď vedľa organizácie Cortizo Slovakia, a.s. Zamestnanci mali demontovať ochrannú konštrukciu časti navešiavacej stanice č. 0 linky anodickej oxidácie. Práce v tento deň pozostávali z odpílenia nízkeho zábradlia okolo navešiavacej jamy a začatia s demontážou plechov z plošiny nachádzajúcej sa nad navešiavacou jamou. Práce zamestnanci vykonávali pomocou vysokozdvižného vozíka, na vidliciach ktorého bola pracovná plošina a rebrík s plošinou. Na plošine umiestnenej na VZV a rebríku s plošinou sa striedali všetci traja zamestnanci, postupovali postupne, obrusovali zvary, aby mohli zložiť plechy. Toto sa im v tento deň aj podarilo spraviť a zložili jeden plech a tým skončili. Pri odchode z pracoviska anodickej oxidácie na pokyn pána J. rozložili okolo jamy vyplňovací kartónový papier vysoký cca 1 m. V tento deň všetci traja zamestnanci chodili aj hore na demontovanú plošinu lebo bolo potrebné rozbrusovať zvary aj zvrchu, čo sa nedalo vykonať z plošiny umiestnenej na vidliciach vysokozdvižného vozíka, ani z rebríka s plošinou. Počas ich pobytu na demontovanej plošine si dávali pozor na dva automaticky sa pohybujúce žeriavy oxidačnej linky, ktoré sa pohybovali v priestore ich práce na demontovanej plošine. Dňa 12.06.2018 asi o 6:10 hod. všetci traja zamestnanci spolu s p. T. prišli na miesto výkonu práce, kde začali so skladaním už uvoľnených plechov z demontovanej plošiny. Druhý plech z demontovanej plošiny zložili pomocou vysokozdvižného vozíka tak, že G. J. s predĺženými vidlami nabral plech, pričom pán I. J. a I. E. mu plech nadvihli. V tomto čase sa nachádzali na vrchu demontovanej plošiny, kde sa pohybujú aj žeriavy. Cca o 6:45 hod. prišiel pán J., ktorý im povedal, že majú zdemontovať motory nachádzajúce sa na oboch stranách demontovanej plošiny. Preto G. J. uvoľnil matky na držiakoch motorov na oboch stranách demontovanej plošiny. Tieto práce robil zvrchu demontovanej plošiny. Medzitým p. I. J. prepiľoval rozbrusovačkou priečne nosníky plošiny, pričom stál na rebríkovej pracovnej plošine. Pán E. išiel na VZV po dve palety. Jednu paletu zdvihol do úrovne nosníka tak, aby bolo možné uvoľnené motory presunúť na vyzdvihnutú paletu. Kvôli váhe motora sa im to však nepodarilo. Preto musel I. J. presunúť schodiskovú plošinu pod nich, aby im z nej pomohol pajsrom motor premiestniť na paletu. Takto postupovali na oboch stranách. G. J., ktorý sa nachádzal na rozoberanej plošine spolu s I. J.m, ktorý sa nachádzal na rebríkovej plošine pod demontovanou plošinou vyznačili fixkou čiary rezov nosníkov, na ktorých sa predtým nachádzali motory. Po krátkej prestávke sa G. J. chystal vyznačený plech rozbrúsiť. I. E. a I. J. sa v tomto čase nachádzali na druhej strane demontovanej plošiny, kde mali ešte rozrezať dva priečne nosníky. V čase po 10:00 hod. G. J. zapol rozbrusovačku, rozbrúsil bočné zvary, pomocou ktorých bol plech prichytený na hlavnom nosníku. Počas rozbrusovania si všimol, že sa smerom k nemu pohybuje žeriav, preto prešiel cez zábradlie do bezpečného priestoru. Keď žeriav prešiel znovu preliezol zábradlie späť na plošinu a pokračoval v rozbrusovaní zvaru. Počas tejto činnosti bol síce otočený smerom k žeriavu, ale pozeral sa na rozbrusované miesto, takže približujúci sa žeriav nespozoroval. Žeriav spozoroval až vtedy, keď ho začal tlačiť v oblasti hrudného koša na privarený jokel s platničkou na plošine. Z tejto pozície sa nejako uvoľnil, ale žeriav ho ďalej tlačil na ďalší jokel v oblasti panvy. V tomto momente žeriav zastal, ale G. J. sa stihol ešte pred jeho zastavením vyšmyknúť, pričom po plechu na ktorom bol predtým motor prešiel popod žeriav, preliezol cez zábradlie a ľahol si na pochôdznu plochu. O chvíľu pribehol k nemu pán E. a pán J. a ďalší zamestnanci z firmy Cortizo Slovakia, a.s., ktorí privolali rýchlu zdravotnú službu, ktorá ho previezla na ošetrenie do nemocnice v Žiari nad Hronom, kde zostal aj hospitalizovaný. 2. Počas výkonu inšpekcie bolo zistené, že práce na demontáži ochrannej konštrukcie časti navešiavacej stanice č. 0 linky anodickej oxidácie vykonávali zamestnanci žalobcu na základe telefonickej objednávky firmy Cortizo Slovakia, a.s. Na vykonávanie týchto prác nebola uzatvorená žiadna zmluva, taktiež problematika zabezpečenia BOZP nebola medzi subjektami riešená žiadnym dokumentom. Žalovaný ďalej zistil, že v základnom dokumente BOZP vyhotovenom subjektom Cortizo Slovakia, a.s. „pod č. OS-BOZP-02 Zásady práce a správania sa pracovníkov zhotoviteľa (dodávateľa) a návštevníkov v spoločnosti Cortizo Slovakia, a.s. platného od 04.09.2017. V tomto dokumente sa s poukázaním na § 6 ods. 4 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“) uvádza, že „Zásady práce a správania sa pracovníkov zhotoviteľa (dodávateľa) a návštevníkov v spoločnosti Cortizo Slovakia“ príslušný zodpovedný zamestnanec v spoločnosti Cortizo Slovakia, a.s., ktorý je objednávateľom prác alebo služieb dodávateľským spôsobom je povinný zabezpečiť oboznámenie všetkých pracovníkov zhotoviteľa (dodávateľa) s týmto dokumentom a vnútornými pravidlami platnými v areáli spoločnosti Cortizo Slovakia, a.s. pred nástupom na práce podľa prílohy č. 1, pričom doklad o oboznámení je písomný záznam podľa prílohy č. 3. Podľa tohto dokumentu oboznámenie - preukázateľne proti podpisu s týmto dokumentom a vnútornými pravidlami pracovníkov zhotoviteľa (dodávateľa) vykoná interný bezpečnostný techniky a TPO pred nástupom na práce. Ak počas výkonu práce nastúpia nový pracovníci, je príslušný zodpovedný zamestnanec spoločnosti Cortizo Slovakia, a.s., ktorý je objednávateľom prác alebo služieb dodávateľským spôsobom povinný zabezpečiť oboznámenie s týmto dokumentom aj pracovníkov zhotoviteľa (dodávateľa), a to pred nástupom na práce. Bez vykonaného preukázateľného poučenia s týmto dokumentom je zakázané pracovníkom zhotoviteľa (dodávateľa) vykonávať v spoločnosti Cortizo Slovakia, a.s. akékoľvek práce a činnosti. Návštevníci spoločnosti Cortizo Slovakia, a.s. sú povinní podľa tohto dokumentu sa preukázateľne oproti podpisu oboznámiť s vnútornými pravidlami správania sa v areáli spoločnosti Cortizo Slovakia, a.s., ktoré im budú na vrátnici predložené. Bez uvedeného oboznámenia sa s týmito pravidlami nebude návštevníkom umožnený vstup do areálu spoločnosti Cortizo Slovakia, a.s. Ďalej podľa tohto dokumentu pri príprave a uzatváraní zmluvy o dielo alebo objednávke dodávky výrobkov a služieb je oprávnený zamestnanec spoločnosti Cortizo Slovakia, a.s. povinný zapracovať do predmetnej zmluvy o diele, resp. objednávky požiadavky BOZP, OPP a ŽP podľa prílohy č. 5. V Protokole sa konštatuje, že žalobca nemá na práce vykonávané v subjekte Cortizo Slovakia, a.s. vypracovaný žiadny dokument. Inšpektor práce preto pri vypracúvaní protokolu prihliadal na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené obomi kontrolovanými subjektmi počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania Protokolu. Nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu zo strany poškodeného G. J. zistené neboli. Zo strany žalobcu boli zistené nasledovné nedostatky: 1. Žalobca neurčil svojim zamestnancom G. J., I.ovi J. a I.ovi E.ovi bezpečné pracovné postupy na práce súvisiace s demontážou ochrannej konštrukcie časti navešiavacej stanice č. 0 linky anodickej oxidácie nachádzajúcej sa v subjekte Cortizo Slovakia, a.s. Vzhľadom k tomu, že počas vykonávania týchto prác žiadnym spôsobom nezabezpečil, aby dva automaticky sa pohybujúce žeriavy linky anodickej oxidácie neohrozovali týchto zamestnancov, keď sa nachádzali v nebezpečnom priestore na plošine ochrannej konštrukcie časti navešiavacej stanice č. 0 linky anodickej oxidácie, čo dňa 12.06.2018 spôsobilo pritlačenie G. J. medzi automaticky sa pohybujúci žeriav a privarené jokle nachádzajúce sa v priestore medzi zábradlím a demontovanom plošinou, čím bol spôsobený jeho závažný pracovný úraz. Žalobca tým porušil ustanovenie § 6 ods. 1 písm. i/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“). 2. Žalobca vykonávajúci demontáž ochrannej konštrukcie časti navešiavacej stanice č. 0 linky anodickej oxidácie nachádzajúcej sa v subjekte Cortizo Slovakia, a.s. na základe telefonickej objednávky nedohodol s objednávateľom prác zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon tejto práce vzhľadom na možnosť ohrozenia svojich zamestnancov pri prechode automaticky sa pohybujúceho žeriavu linky anodickej oxidácie na mieste vykonávania prác a začal dňa 11.06.2018 práce napriek tomu, že pracovisko nebolo náležite zabezpečené a vybavené, čím došlo dňa 12.06.2018 k pritlačeniu G. J. medzi automaticky sa pohybujúci žeriav a privarené jokle nachádzajúce sa v priestore medzi zábradlím a demontovanou plošinou, čo spôsobilo jeho závažný pracovný úraz. Žalobca tým porušil ustanovenie § 18 ods. 3 zákona o BOZP. Zo strany kontrolovaného subjektu, kde sa pracovný úraz stal (Cortizo Slovakia, a.s.) došlo k nedostatkom v tom, že: 1. Nezabezpečil, aby zamestnanci iného zamestnávateľa, ktorým bol žalobca G. J., I. J. a I. E., ktorí vykonávali od 11.06.2018 práce na jeho pracovisku a v jeho priestoroch - demontáž ochrannej konštrukcie časti navešiavacej linky stanice č. 0 linky anodickej oxidácie, dostali potrebné informácie a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci platné pre jeho pracoviská a priestory v súlade so základným dokumentom BOZP vyhotoveným subjektom Cortizo Slovakia, a.s. č. OS-BOZP-02 „Zásady práce a správania sa pracovníkov zhotoviteľa (dodávateľa) a návštevníkov platné v spoločnosti Cortizo Slovakia, a.s.“, ktorý je platný od 04.09.2017. V súlade s týmto predpisom ani pri príprave a uzatváraní telefonickej objednávky na dodávku služieb oprávnený zamestnanec spoločnosti Cortizo Slovakia, a.s. nezapracoval do objednávky požiadavky BOZP podľa prílohy č. 5 tohto predpisu. Subjekt Cortizo Slovakia, a.s. (ďalej len „ďalší účastník“) tým porušil ustanovenie § 6 ods. 4 zákona o BOZP. 2. Nezabezpečil, aby automaticky sa pohybujúci žeriav linky anodickej oxidácie typu MCB 20 FA nosnosť 2000 kg výrobné číslo 1113/05 rok výroby 2005 dňa 12.06.2018 neohrozoval bezpečnosť a zdravie zamestnancov tým, že optický bezdotykový snímač tohto žeriavu nebol nastavený tak, aby po zosnímaní prekážky došlo k jeho zastaveniu skôr ako nastane fyzický kontakt s touto prekážkou, čím bol spôsobený závažný pracovný úraz G. J., zamestnanca žalobcu. Ďalší účastník tým porušil ustanovenie § 6 ods. 1 písm. d/ zákona o BOZP. 3. V časti opatrenia Protokolu žalovaný v súlade s § 12 ods. 2 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z.z. nariadil žalobcovi odstrániť zistené nedostatky v bodoch 1 a 2 a ihneď prijať opatrenia smerujúce k bezodplatnému odstráneniu nedostatkov. V súlade s ustanovením § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. uložil žalobcovi, ktorý bol zamestnávateľom - prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť žalovanému písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a odstránení nedostatkov v lehote do 01.10.2018. Ďalej žalovaný podľa § 12 ods. 2 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z.z. ďalšiemu účastníkovi nariadil odstrániť nedostatky zistené v bodoch 3 a 4 Protokolu a ihneď prijať opatrenia smerujúce k bezodkladnému odstráneniu týchto nedostatkov. V súlade s § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. uložil ďalšiemu účastníkovi prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, doručiť žalovanému písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a odstránení nedostatkov v lehote do 01.10.2018. V Protokole sa ďalej uvádza, že bol prerokovaný so štatutárnym zástupcom žalobcu Ing. O. B. - konateľom. O výsledku inšpekcie práce bola informovaná aj komisia BOZP, zamestnanci a zástupca zamestnancov ďalšieho účastníka konania pre BOZP W.. X. D., a obsah Protokolu bol prejednaný aj so štatutárnym zástupcom ďalšieho účastníka W.. I. C.. 4. Vo vyjadrení k Protokolu žalobca uviedol, že šlo o výkon práce jeho zamestnancov mimo jeho pracoviska v spoločnosti ďalšieho účastníka a vzhľadom na to žalobca nemal ani len najmenšiu vedomosť o tom, aké podmienky vládnu na pracovisku ďalšieho účastníka. Na základe objednávky ďalšieho spoločníka účastníka žalobca zabezpečil pre ňu ako objednávateľ plne kvalifikovaných a vyškolených zamestnancov, avšak výlučne za podmienky, že ďalší účastník zabezpečí bezpečnosť a riadne preškolenie zamestnancov žalobcu pred tým ako týchto vpustí na jeho pracovisko. V danom prípade išlo výlučne o pracovné podmienky, za ktoré bol zodpovedný objednávateľ, ktorým bol ďalší účastník, pričom žalobca zabezpečil pre neho ako objednávateľa plne kvalifikovaných zamestnancov, ktorí mali všetky potrebné školenia a certifikáty. Okrem iného to dokazuje certifikát Priemyselnej akadémii G. J. z 09.02.2017, z ktorej vyplýva, že zamestnanec v predmetnom zameraní absolvoval školenia a taktiež skúšku operatívnych pracovníkov. Napriek prísľubu od ďalšieho účastníka sa neskôr ukázalo, že k bezpečnostnému preškoleniu zrejme nedošlo alebo došlo v nedostatočnej miere, pretože do dnešného dňa ďalší účastník nepredložil záznam, ktorý by priebeh akéhokoľvek školenia z jeho strany potvrdil. Z jeho strany taktiež zaznel prísľub, že na zamestnancov žalobcu dohliadne vedúci pracovník ďalšieho účastníka pán G., ktorý mal na nich nepretržite dohliadať počas celej doby výkonu práce na pracovisku a zadávať im pokyny k vykonávaným prácam spolu s pánom J.om. Ukázalo sa, že pán P. bol prítomný na pracovisku ďalšieho účastníka len pri začiatku výkonu prác ich zamestnancov, pričom z presného miesta výkonu práce odišiel na neznáme miesto. Podľa žalobcu na pracovisku ďalšieho účastníka vládli vyslovene zdraviu a životu nebezpečné pracovné podmienky, ktoré nakoniec viedli k pracovnému úrazu. Podľa jeho informácií aj v minulosti došlo na pracovisku ďalšieho účastníka k iným vážnym incidentom ohrozujúcim zdravie a život pracovníkov. Poukázal na nevyhovujúci mechanizmus žeriava, ktorého pohyb po pracovisku ďalšieho účastníka vyslovene ohrozuje zdravie a život zamestnancov vykonávajúcich práce v jeho blízkosti, pretože sa pohybuje podľa vopred naprogramovaného postupu, no v čase úrazu neexistoval žiadny efektívny mechanizmus, ktorý by jeho pohyb núdzovo zastavil alebo inak obmedzil vo vzťahu k zamestnancom pohybujúcim sa v dráhach jeho pohybu. Mal za to, že v rámci zabezpečenia nevyhnutnej ochrany zdravia a života zamestnancov bolo nevyhnutné mechanizmus na celý tento výkon prác odstaviť. Mechanizmus žeriavu totiž narazil do pána J. a pri náraze sa vôbec nezastavil, ale naopak ho ešte viac pritlačil a spôsobil mu rozsiahle poranenia. Len duchaprítomnosťou a dlhoročnými skúsenosťami pána J. sa mu podarilo vymaniť pred valiacim sa mechanizmom, inak by mohli byť následky aj fatálne. Vyjadril záver, že ďalší účastník je plne zodpovedný za pracovné podmienky vládnuce na jeho pracovisku, pričom za plnej prevádzky mechanizmu žeriavu nemal umožniť výkon akýchkoľvek prác v jeho blízkosti, a to či už vo vzťahu zamestnancom žalobcu alebo vo vzťahu k akýmkoľvek iným pracovníkom alebo zamestnancom. V prípade, že výkon prác povolil, plne zodpovedá za následky tým spôsobené. Žalobca poskytol svojich zamestnancov ďalšiemu účastníkovi výlučne len pre prípad, že ďalší účastník príjme všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ich bezpečnosti. Nebola podpísaná žiadna zmluva o dielo, zamestnancov žalobcu objednal ďalšiemu účastníkovi poskytli len v prípade garancie ich bezpečnosti a preškolenia vo vzťahu k pracovisku objednávateľa. Pre prípad podobných výkonov prác zamestnancami žalobcu vždy platí, že objednávateľ práce výslovne zabezpečí bezpečnosť a potrebné zaškolenia o podmienkach vládnucich na cudzom pracovisku. Jedná sa o jedinečné skutočnosti, o ktorých žalobca nemá akúkoľvek vedomosť, t.j. akékoľvek zaškolenie o podmienkach vládnucich na cudzích pracoviskách z jeho strany neprichádza z objektívnych príčin v úvahu. O úraze sa žalobca dozvedel len sprostredkovane, a to aj napriek tomu, že ďalší účastník prevzal zodpovednosť za ich zamestnancov pred tým, ako mu boli títo zo strany žalobcu poskytnutí. Záverom žalobca vyjadril presvedčenie, že k úrazu pána J. došlo v prvom rade z dôvodu nebezpečenstva vyplývajúceho z prevádzky mechanizmu žeriavu na pracovisku ďalšieho účastníka, ktorý má závažné nedostatky vo vzťahu k ochrane bezpečnosti a ochrane zdravia zamestnancov pri práci vykonávanej v blízkosti mechanizmu. Predmetný úraz sa navyše stal v čase, keď vedúci zamestnanci ďalšieho účastníka neboli vo vzťahu k zamestnancom žalobcu k dispozícii, t.j. nedohliadali na ich zamestnancov podľa vopred dojednanej dohody. Vedúci zamestnanci ďalšieho účastníka nemali zamestnancov žalobcu na pracovisko pustiť za prevádzky mechanizmu žeriavu a tento mali úplne vypnúť z prevádzky na čas výkonu predmetných prác. 5. Na základe vyjadrenia žalobcu žalovaný dňa 01.10.2018 vyhotovil Dodatok č. 1 k Protokolu č. IBB-33-37-2.1/P-J2-2018/3975. K vyjadreniam žalobcu žalovaný v Dodatku č. 1 uviedol, že žalobca nemá na práce vykonávané u ďalšieho účastníka vypracovaný žiadny dokument. Povinnosť zaistenia bezpečnosti na pracovisku preto mali oba subjekty, nielen subjekt, u ktorého sa práce vykonávali. Poukázal na vyjadrenie pána XX.XX.XXXX T.a, ktorý uviedol, že na základe telefonickej objednávky zo 07.06.2018 bol u ďalšieho účastníka pozrieť na miesto pracoviska, kde bolo potrebné demontovať a upraviť plošinu, ktorá sa nachádzala na prevádzke anodická oxidácia. Vedúci údržby pán G. mu ukázal rozsah prác a oznámil mu počet požadovaných zamestnancov, ktorý bol na začiatku 4 a dohodli sa, že s výkonom prác sa začne 11.06.2018. Neskôr mu zavolal, že potrebuje len troch ľudí a na vykonávanie prác si dá svojho zamestnanca pána Kyseľského, ktorý im mal pomáhať. 11.06.2018 sa spolu s troma kolegamiD. J.m, I. J.m a I. E. o 6:30 prišli do firmy ďalšieho účastníka, kde sa stretli s pánom P.m. On im povedal, že pán G. mu dal na tento deň inú prácu, a že s nimi pracovať nebude. Práce nezačali vykonávať a čakali na príchod pána G.. O 7:15 prišiel pán G., ukázal im od kade majú plošinu odpíliť a ktoré plechy majú zdemontovať, on potom odišiel a jeho traja kolegovia začali vykonávať prácu. Pred začiatkom výkonu práce si všimli, že na pracovisku anodickej oxidácie sa pohybujú dva žeriavy v automatickom režime, čiže ich pohyb nikto neriadi a nie je možné stanoviť kam a kedy sa budú pohybovať. Spoločne usúdili, že maximum prác budú vykonávať z plošiny na vysokozdvižnom vozíku, a len v nutnom prípade pôjdu aj na vrchnú časť zdemontovanej plošiny, pričom si budú dávať pozor na pohybujúce sa žeriavy. Práce vo firme ďalšieho účastníka vykonávajú väčšinou na základe ústnej objednávky. Dňa 20.06.2018 bola vyhotovená aj zápisnica o podaní informácie s pánom J.om, ktorý v nej uviedol, že na základe telefonickej objednávky zavolal pána T.a 08.06.2018, ktorý si prišiel pozrieť čo majú urobiť a dohodli sa, že začnú práce vykonávať od pondelka 11.06.2018 a budú to vykonávať traja zamestnanci. Išlo o demontáž ochrannej konštrukcie časti navešiavacej stanice číslo 0, pričom zamestnanci mali pracovať samostatne. V prípade potreby sa mali obrátiť na neho, aby zabezpečil potrebné úkony. Na tomto pracovisku sa nezdržiaval a v intervale 2 hodiny sa pri nich prechádzal a nič nesprávne si nevšimol. V zmysle ustanovenia § 58 a § 58a zákonníka práce je podľa žalovaného jednoznačne zrejmé, že ak nebola medzi žalobcom a ďalším účastníkom písomne uzatvorená dohoda o dočasnom pridelení, tak sa nejedná o žiadne dočasné pridelenie zamestnancov, pretože je zrejmé, že boli objednané práce telefonicky. Vzhľadom na to skonštatoval, že všetky povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov mal plniť aj zamestnávateľ, to znamená žalobca a nielen subjekt, kde sa udalosť stala, to znamená ďalší účastník. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalobcu, že za pracovný úraz G. J. zodpovedá len subjekt, kde sa udalosť stala, ale zodpovedá zaň aj jeho zamestnávateľ. Porušenia, ktoré boli zistené v príčinnej súvislosti s udalosťou zo strany zamestnávateľa sú uvedené v dvoch nedostatkoch a porušenia, ktoré boli zistené v príčinnej súvislosti s udalosťou zo strany subjektu kde sa udalosť stala sú tiež uvedené v dvoch nedostatkoch. Žalovaný skonštatoval, že ako podklad pre vypracovanie Protokolu použil aj fotografie zabezpečené žalobcom. Vzhľadom na to, že ďalší účastník sa k Protokolu nevyjadril, žalovaný zotrval na oboch zistených nedostatkoch uvedených v bodoch č. 3 a 4 Protokolu. V spise sa nachádza zápisnica o podaní informácie z 27.06. G. J.m, I. J.m z 24.07.2018, I. E. z 20.06.2018 Monte Aguda J.om z 20.06.2018, C. T. z 20.06.2018 ako aj zápisnica o výsledku vyšetrovacieho pokusu z 20.06.2018 spísaná 01.08.2018. Cieľom vyšetrovacieho pokusu bolo zistiť, či optický bezdotykový snímač automaticky sa pohybujúceho žeriavu linky anodickej oxidácie typu MCB 20 FA nosnosť 2000 kg v.č. 1113/05 r.v. 2005 je nastavený tak, aby po zosnímaní prekážky došlo k jeho zastaveniu skôr ako nastane fyzický kontakt s touto prekážkou. Výsledkom bolo, že došlo k narazeniu žeriavu do prekážky, ktorou bola aktovka a jeho dobehu ešte do vzdialenosti 50 až 60 cm od miesta nárazu do simulovanej prekážky. Súčasťou administratívneho spisu je aj záznam o registrovanom pracovnom úraze, fotodokumentácia pracoviska, zmluvy so zamestnancami, ďalej smernica žalobcu na posudzovanie nebezpečenstiev a hodnotenie rizík, Zásady práce a správania sa na pracovníkov zhotoviteľa (dodávateľa) a návštevníkov platné v spoločnosti ďalšieho účastníka konania, protokol o odbornej prehliadke a odbornej skúške elektrického zariadenia, ktorým je elektrický mostový žeriav MCB 20 FA v.č. 1113/05. Správa o odbornej prehliadke a odbornej skúšky tohto zariadenia. Zhrnutie argumentov žalobcu 6. Proti Protokolu v znení Dodatku č. 1 žalobca podal správnu žalobu z dôvodu, že zistenia žalovaného uvedené v Protokole v znení dodatku vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, Protokol v znení dodatku je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Žalobca namietal, že z hľadiska ochrany života a zdravia zamestnanca je kľúčovým a efektívnym opatrením práve určenie bezpečného pracovného postupu, to znamená takého spôsobu výkonu práce, pri ktorom nedôjde k ujme na zdraví. Nevyhnutným predpokladom bezpečného výkonu práce je poznanie možných ohrození, na základe čoho môže potom zamestnávateľ určiť bezpečné pracovné postupy. Obsahom bezpečného pracovného postupu je nadväznosť jednotlivých vykonávaných úkonov, a to na konkrétnych výrobných strojoch, zariadeniach v rámci konkrétne špecifikovaných pracovných procesov tak, aby zhotovenie výrobku, poskytovanie služby alebo vykonanie inej práce neviedlo k poškodeniu zdravia. Poukázal na § 6 ods. 4 zákona o BOZP, podľa ktorého je zamestnávateľ povinný zabezpečiť, aby zamestnanci iného zamestnávateľa a fyzickej osoby, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, ktorí budú vykonávať práce na jeho pracoviskách a v jeho priestoroch dostali potrebné informácie a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci platné pre jeho pracoviská a priestoru najmä informácie podľa § 7 ods. 8 písm. a/ až c/. Zamestnávateľ môže dohodnúť výkon práce s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, len ak mu táto fyzická osoba príslušným dokladom preukáže odbornú spôsobilosť potrebnú na výkon práce podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Žalobca je toho názoru, že porušenie § 6 ods. 1 písm. i/ zákona o BOZP je možné vytknúť ďalšiemu účastníkovi a nie žalobcovi, nakoľko zamestnanci žalobcu pracovali na jeho pracovisku. Taktiež z toho vyplýva aj porušenie § 6 ods. 4 zákona o BOZP, ktoré je vytýkané v zmysle Protokolu ďalšiemu účastníkovi, pretože ide o pracovisko ďalšieho účastníka a nie spoločné pracovisko oboch zamestnávateľov. Ďalej namietal, že podľa jeho názoru nie je možné uložiť žalobcovi porušenie ustanovenia § 6 ods. 1 písm. i/ zákona o BOZP a zároveň aj ďalšiemu účastníkovi porušenia ustanovenia § 6 ods. 4 a § 6 ods. 1 písm. d/ zákona o BOZP, takýto postup žalovaného je nelogický a nepreskúmateľný. Vzhľadom na povinnosť podľa § 18 ods. 1 zákona o BOZP uviedol, že povinnosti v oblasti BOZP mal zabezpečiť ďalší účastník, s ktorým sa žalobca ústne dohodol, že všetky povinnosti v tejto oblasti má vykonávať práve on. Zamestnanec žalobcu pán T. sám uviedol žalovanému, že išlo o ústnu dohodu. Táto skutočnosť je preukázaná na strane 2 ods. 5 Dodatku č. 1 k Protokolu, kde je uvedené, že pán J., vedúci údržby určí ďalší postup zdemontovať motory. K porušeniu § 18 ods. 3 zákona o BOZP nemohlo dôjsť, nakoľko zákon výslovne neukladá povinnosť písomnej formy dohody. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že zistenia žalovaného konštatované v Protokole v znení dodatku vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a Protokol je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť. V ďalšom žalobnom bode žalobca uviedol že žalovaný napriek tomu, že v rámci Protokolu konštatoval konkrétne porušenia viacerých predpisov, ktorých sa mal žalobca dopustiť, nezaoberal sa tým, či poškodený zamestnanec neporušil predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, pretože poškodený bol riadne preškolený, a to hlavne na rozpoznávanie nebezpečných situácií, ako aj identifikáciu nebezpečenstiev a hodnotenie rizík príčiny úrazov, hlásenie úrazov, bezpečné chovanie sa na pracovisku, o ktorých školeniach záznamy boli žalovanému predložené. Poškodenému zamestnancovi žalobca v žiadnom prípade nedal pokyn na to, aby práce vykonával na plošine. V prípade, ak bol pokyn na vykonávanie jeho prác na plošine, tento pokyn nebol daný zo strany žalobcu. V Protokole absentuje odpoveď na to, kto dal zamestnancovi pokyn na konanie, ktoré predchádzalo úrazu. Taktiež absentuje odpoveď na to, či zamestnanec plnil všetky povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov a školení zamestnávateľa, ktoré mali predchádzať úrazu. Pán T. do zápisnice o podaní vysvetlenia jasne uviedol, že sa ústne dohodol s ďalším účastníkom na vykonaní všetkých povinností ohľadne BOZP, ktoré mala vykonať, avšak takéto vyjadrenie v Protokole v znení dodatku nie je uvedené. To, že sa takto dohodli je preukázané na strane 2 ods. 5 Dodatku č. 1 k Protokolu, kde je uvedené, že pán J., vedúci údržby určí ďalší postup zdemolovať motory. Na základe toho mal žalobca za to, že skutkový stav uvedený v Protokole je v rozpore s administratívnym spisom. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie § 12 ods. 2 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z.z. s tým, že žalovaný bol povinný uložiť opatrenia a zároveň uložiť aj povinnosti. Žalovaný však v predmetnom Protokole uložil len povinnosť podľa písm. b/, teda stroho kopíroval zákonné ustanovenia, pričom uložil opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b/ len najvšeobecnejšej rovine s odkazom na jednotlivé časti Protokolu. Žalovaný teda nešpecifikoval konkrétne opatrenia, ktoré má žalobca prijať za účelom odstránenia zistených nedostatkov, resp. porušení predpisov a ich príčiny. Obmedzil sa len na opis uvedených ustanovení zákona o inšpekcii práce bez toho, aby uviedol, ktoré konkrétne opatrenia je žalobca povinný prijať za účelom odstránenia zistených nedostatkov a porušení predpisov a ich príčiny. Žalovaný nešpecifikoval podľa žalobcu konkrétne opatrenia aj napriek tomu, že v predmetnom Protokole konštatoval porušenie konkrétneho ustanovenia právneho predpisu a rovnako spôsob, akým spôsobom malo dôjsť k deklarovanému porušeniu. Podľa jeho názoru z § 12 ods. 2 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z.z. vyplýva možnosť, resp. oprávnenosť navrhnúť opatrenia, nie povinnosť uložiť opatrenia. Naopak podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce inšpektor uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2, ktoré navrhne a uloží, a teda je ho možné vyložiť tak, že v prípade ak inšpektor práce vypracuje protokol, je povinný navrhnúť opatrenia. Mal za to, že pokiaľ inšpektor práce sám neuviedol konkrétne opatrenia, ktoré má žalovaný, či žalobca splniť za účelom odstránenia zistených porušení predpisov, potom ani nemôže spravodlivo vyhodnotiť, či opatrenia žalobca splnil alebo nesplnil, pričom ich nesplnenie je sankcionované. Žalobca síce vytýkané porušenia odstránil, no s prihliadnutím na skutočnosť, že uložené povinnosti a opatrenia sú zo strany žalovaného voči žalobcovi vynútiteľné a ich prípadné nesplnenie môže viesť k uloženiu sankcie mal žalovaný jasne uviesť, aké opatrenia mal žalobca prijať, keďže neskôr by žalovaný mohol namietať splnenie opatrení ako nedostačujúce a z toho dôvodu uložiť pokutu. Bez uvedenia konkrétnych opatrení a povinností, ktoré má žalovaný splniť Protokol nemôže byť vykonateľným rozhodnutím žalovaného ako správneho orgánu, keďže splnenie neuložených (abstraktných) opatrení, či povinností nemožno následne skontrolovať. Na základe uvedeného skonštatoval, že došlo k porušeniu § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. V tejto súvislosti poukázal na niekoľko rozsudkov krajských súdov. Žalobca teda nevie, aké opatrenie má prijať, resp. vzhľadom na to, že úraz sa stal a nič iné mu nezostávalo len spätne vykonať určité úkony, čo považuje za nevykonateľné a nepreskúmateľné, navyše v rozpore so zákonom. Protokol v znení dodatku je preto nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť. Dodatok č.1 k Protokolu z 01.10.2018 nebol so žalobcom prerokovaný, čo je porušením ustanovenia § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z.. Protokol sa považuje za prerokovaný aj v prípade skutočností uvedených v § 14 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z.z., pričom tieto skutočnosti musia byť v ňom uvedené. Protokol však v tomto konkrétnom prípade prerokovaný nebol, nakoľko žalovaný neprerokoval so žalobcom Dodatok č. 1 k Protokolu, ktorým je podľa § 14 ods. 3 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. súčasťou Protokolu. Ďalej namietal, že pokiaľ bolo žalobcovi ako kontrolovanému zamestnávateľovi vo všeobecnosti umožnené, aby sa k záverom konštatovaným v Protokole vyjadril, potom na podklade jeho vyjadrenia sa následne vypracuje dodatok k Protokolu, pričom žalobca má rovnako právo, aby sa aj tie závery, ktoré sa konštatujú v dodatku k Protokolu s ním prerokovali, rovnako ako samotný Protokol. V tejto súvislosti taktiež poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline, podľa ktorého súd považoval za dôvodnú námietku žalobcu, že Dodatok č. 1 k protokolu so žalobcom nebol prerokovaný, čo považoval súd za porušenie ustanovenia § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z., pretože protokol je povinný inšpektor práce prerokovať so zamestnávateľom a nakoľko je v zmysle zákona dodatok k protokolu súčasťou protokolu, potom aj dodatok k protokolu, ktorý je jeho súčasťou je povinný inšpektor práce prerokovať so zamestnávateľom, či žalobcom. Poukázal aj na ďalšie rozsudky, z ktorých podľa jeho názoru vyplýva, že žalovaný sa musí vysporiadať s prípadnými vyjadreniami zamestnávateľa, zdôvodňovať svoje tvrdenia, prerokovať protokoly a pod. Žalovaný v predmetnom dodatku k Protokolu uviedol ku každému z bodov Protokolu, resp. k vyjadreniu sa k nim, ktoré žalobca uviedol vo svojom vyjadrení len stroho, že body zostávajú nezmenené, nakoľko kontrolovaný subjekt vo svojom vyjadrení neuviedol skutočnosti a nepredložil dôkazy, ktoré by zakladali dôvod na jeho zmenu alebo vypustenie z protokolu. Žalobca namietal, že uvedené vyjadrenie žalovaného nezodpovedá zaujatiu jeho náležitého stanoviska k vyjadreniu žalobcu k Protokolu. Strohé vyjadrenie žalovaného nemožno považovať podľa žalobcu za riadne stanovisko, v ktorom by boli zohľadnené všetky namietané skutočnosti, ktoré žalobca uviedol v rámci svojho vyjadrenia a už vôbec sa s nimi náležite nevysporiadal a nepredložil argumenty a náležité právne posúdenie, na základe ktorého by svoj záver o neodôvodnenosti a nepravdivosti namietaných skutočností žalobcom. Nedostatkom obsahových náležitostí Protokolu a jeho dodatku, rovnako aj nesplnením povinnosti predmetný dodatok prerokovať so žalobcom došlo k nesplneniu požiadavky zákonnosti aktu vydaného orgánu verejnej správy a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Záverom navrhol Protokol v znení Dodatku č. 1 zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu 7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe s podanou žalobou nesúhlasil a Protokol v znení Dodatku č. 1, ako aj postup pri jeho vydaní považoval za zákonný. Uviedol, že výkon inšpekcie práce bol zameraný na vyšetrovanie vzniku pracovného úrazu zamestnanca žalobcu G. J. vykonávajúceho prácu na základe pracovnej zmluvy z 01.09.2014. Inšpektor práce v rámci vyšetrovania určil zdroj pracovného úrazu a príčinu jeho vzniku na základe zhodnotenia dôkazov, pričom hodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vychádzal zo zápisníc o podaní informácií zamestnancov, ktorí vykonávali práce u ďalšieho účastníka. Z informácie od pána Miroslava T.a, pána J., z fotodokumentácie vyhotovenej žalobcom a z ďalších predložených dokumentov. Protokol bol dňa 27.08.2018 náležite prerokovaný s konateľom žalobcu W.. O. B., ktorý si vyhradil právo zaujať voči skutočnostiam a nedostatkom uvedeným v protokole písomné vyjadrenie. Po posúdení písomného vyjadrenia žalobcu vyhotovil inšpektor práce dňa 01.10.2018 Dodatok č. 1, v ktorom uviedol vyjadrenie žalobcu a svoje stanovisko k nemu. Tento Dodatok č. 1 sa považuje za súčasť Protokolu. Keďže Dodatok č. 1 neobsahuje žiadne nové nedostatky zistené zo strany žalobcu, nebolo potrebné ho so žalobcom prerokovať, ale bol mu zaslaný na doručenku do vlastných rúk. Vo všeobecnosti k prerokovaniu protokolu, eventuálne aj dodatku dochádza len vtedy, ak sú zistené nedostatky. Nedostatky zistené v rámci vyšetrovania príčin vzniku pracovného úrazu boli so žalobcom prerokované už dňa 27.08.2018. Keďže v Dodatku č. 1 inšpektor práce neuviedol na podklade písomných vyjadrení žalobcu žiadne ďalšie nové nedostatky, ani nedošlo k zmene ich znenia, nebol inšpektor práce v zmysle zákona povinný so žalobcom ako kontrolovaným zamestnávateľom povinný prerokovať aj Dodatok č. 1 z 01.10.2018. Tento dodatok bol žalobcovi preukázateľne doručený do vlastných rúk dňa 03.10.2018, čím sa vyšetrovanie príčin pracovného úrazu považuje za ukončené. K ďalším námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že inšpekciou bolo zistené, že práce na demontáži ochrannej konštrukcie časti navešiavacej stanice č. 0 linky anodickej oxidácie vykonávali zamestnanci žalobcu na základe telefonickej objednávky ďalšieho účastníka. Na vykonávanie týchto prác nebola medzi nimi uzatvorená žiadna zmluva, takže problematika zabezpečenia BOZP nebola medzi subjektmi riešená žiadnym dokumentom. Povinnosť zaistenia bezpečnosti na pracovisku preto mali oba subjekty, a nielen ten subjekt, u ktorého sa práce vykonávali. Poukázal na vyjadrenia pána T.a a pána J., z ktorých je podľa neho zrejmé, že telefonicky boli objednané práce a nebola ústne nijako dohodnutá skutočnosť, že všetky povinnosti v oblasti BOZP má vykonať len ďalší účastník. Vzhľadom k tomu, že počas demontáže ochrannej konštrukcie vykonávali bežné pracovné činnosti kmeňoví zamestnanci ďalšieho účastníka, z ktorých niektorí boli aj v bezprostrednej blízkosti zamestnancov žalobcu vykonávajúcich samotnú demontáž, možno v zmysle § 18 ods. 1 zákona o BOZP konštatovať, že sa jedná o plnenie úloh viacerých zamestnávateľov na spoločnom pracovisku. Ohľadne toho, že dva automaticky sa pohybujúce žeriavy linky anodickej oxidácie ohrozovali počas demontáže navešiavacej stanice bezpečnosť a zdravie zamestnancov žalobcu, bolo potrebné v zmysle predmetného ustanovenia písomne dohodnúť, kto z nich je povinný vytvoriť podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov na spoločnom pracovisku. Keďže táto dohoda uzatvorená nebola, každý zo zamestnávateľov nachádzajúcich sa na spoločnom pracovisku zodpovedá za bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov. V zmysle § 18 ods. 3 zákona o BOZP mal žalobca, ktorý vykonával demontáž konštrukcie povinnosť dohodnúť s objednávateľom prác zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon práce. Túto povinnosť žalobca nesplnil napriek tomu, že vedel, že na tomto pracovisku sa automaticky pohybujú dva mostové žeriavy, ktoré jeho zamestnancov ohrozujú na živote a zdraví. Vzhľadom na to, že žalobca, ktorý nedohodol s ďalším účastníkom bezpečné podmienky na vykonávanie demontáže vyplýva mu zo zákona o BOZP povinnosť určiť pre svojich zamestnancov bezpečný pracovný postup na vykonávanie tejto demontáže, čo neurobil a umožnil, aby dva automaticky sa pohybujúce žeriavy linky anodickej oxidácie ohrozovali týchto zamestnancov, ktorí sa nachádzali v nebezpečnom priestore na plošine ochrannej konštrukcie časti navešiavacej linky číslo 0 anodickej oxidácie, čo 12.06.2018 spôsobilo vznik závažného pracovného úrazu. Žalovaný ďalej poukázal na § 12 ods. 2 písm. a/ zákona o BOZP, podľa ktorého je zamestnanec povinný dodržiavať určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený. Vzhľadom k tomu, že žalobca svojim zamestnancom žiadne bezpečné pracovné postupy neurčil, nie je možné týmto zamestnancom vytýkať ich nedodržiavanie. V prípade nedodržania pracovných postupov zamestnancami, s ktorými boli riadne a preukázateľne oboznámený by v Protokole táto skutočnosť bola uvedená a taktiež by boli uvedené zistené nedostatky zo strany zamestnancov. Zamestnanci preto nemali a nemohli pracovné postupy porušiť. Ďalej uviedol, že v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je zamestnávateľ povinný v zmysle § 6 ods. 1 písm. c/ zákona o BOZP zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami. Žalobca ako zamestnávateľ žiadne nebezpečenstvá, ohrozenia, ani riziká súvisiace s automaticky sa pohybujúcimi žeriavmi linky anodickej oxidácie nezisťoval a nevypracoval ani žiadne posúdenie rizika, preto ani nemohol svojich zamestnancov o týchto nebezpečenstvách, ohrozeniach a rizikách oboznámiť, a preto ani nemôže od nich vyžadovať, aby sa pred nebezpečenstvami, ohrozeniami a rizikami sami chránili. Žalovanému neboli počas vyšetrovania závažného pracovného úrazu predložené žiadne školenia zamestnancov pred nebezpečenstvami, ohrozeniami a rizikami, ktoré by súviseli s demontážou ochrannej konštrukcie časti navešiavacej stanice č. 0 linky anodickej oxidácie a dvoma automaticky sa pohybujúcimi žeriavmi linky. Počas demontáže ochrannej konštrukcie linky zamestnanci chodili aj hore na demontovanú plošinu, lebo bolo potrebné rozbrusovať zvary aj zvrchu, čo sa nedalo vykonávať z plošiny umiestnenej na vidliciach vysokozdvižného vozíka, ani z rebríka s plošinou. Počas ich pobytu na demontovanej plošine si dávali pozor na dva sa pohybujúce žeriavy, ktoré sa pohybovali v priestore ich práce. Keďže im nikto neurčil bezpečný pracovný postup, rozhodli sa pre tento spôsob vykonávania demontáže. Zo zákona o BOZP však túto povinnosť má zamestnávateľ, ktorým je žalobca. K ďalším námietkam žalovaný uviedol, že úlohou inšpektorátu nie je určovať zamestnávateľovi akým spôsobom, akým postupom má zabezpečiť plnenie svojich povinností, ktoré sú uvedené v zákone o BOZP. Jeho úlohou je v zmysle zákona kontrolovať, či si zamestnávateľ plní svoje povinnosti súvisiace s BOZP a ak ich neplní, alebo ich plní len čiastočne, je jeho povinnosťou nariadiť odstránenie zistených nedostatkov. Akým spôsobom ich zamestnávateľ odstráni je na jeho rozhodnutí. Odstrániť zistený nedostatok sa dá viacerými spôsobmi a výber len jednej alternatívy, ktorý by stanovil inšpektorát práce by bol v rozpore so slobodným výberom zamestnávateľa plniť povinnosti vyplývajúce zo zákona o BOZP svojim alternatívnym spôsobom. Preto sa nariadenie odstránenia zisteného nedostatku uvedené v Protokole nemôže považovať za nevykonateľné. Zamestnávateľ si sám stanoví akým spôsobom odstráni zistený nedostatok uvedený v Protokole a následne zhodnotí, či prijatý spôsob odstránenia nedostatku je dostatočný alebo len čiastočný a je nedostatočný. Je zrejmé, že žalobca neurčil svojim zamestnancom bezpečné pracovné postupy na práce súvisiace s demontážou ochrannej konštrukcie nachádzajúcej sa u ďalšieho účastníka vzhľadom k tomu, že počas vykonávania týchto prác žiadnym spôsobom nezabezpečila aby sa dva automaticky pohybujúce žeriavy neohrozovali týchto zamestnancov, keď sa nachádzali v nebezpečnom priestore na plošine ochrannej konštrukcie, čo dňa 12.06. spôsobilo vznik závažného pracovného úrazu. Keby tento bezpečný pracovný postup žalobca určil, k závažnému pracovnému úrazu by nedošlo. Tento pracovný postup mohol byť napríklad stanovený tak, že demontáž ochrannej konštrukcie sa mohla vykonávať len vtedy, keď budú dva automaticky sa pohybujúce žeriavy linky anodickej oxidácie odstavené z prevádzky. Tento pracovný postup mohol byť stanovený napríklad aj tak, že bude vyčlenený zamestnanec, ktorý bude dohliadať na chod automaticky sa pohybujúcich žeriavov, ktorý s dostatočným predstihom zabezpečí, aby zamestnanci nachádzajúci sa na vrchu demontovanej plošiny toto miesto opustili a vrátili sa až po pominutí nebezpečenstva. Z nedostatku č. 2 vyplýva, že žalovaný sa nedohodol s objednávateľom prác na zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon tejto práce vzhľadom na možnosť ohrozenia svojich zamestnancov pri prechode automaticky sa pohybujúceho žeriavu linky anodickej oxidácie a práce začal dňa 11.06.2018 napriek tomu, že pracovisko nebolo náležite zabezpečené a vybavené, čím dňa 12.06.2018 došlo k závažnému pracovnému úrazu. Z uvedeného vyplýva, že povinnosťou žalobcu pred začatím prác pre inú právnickú osobu je dohodnúť sa s objednávateľom prác na zabezpečení a vybavení pracoviska na bezpečný výkon práce. Záverom navrhoval žalobu zamietnuť. 8. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že súd preskúma Protokol z pohľadu toho, či došlo alebo nedošlo k správne zistenému skutkovému stavu v prípade, že skutkové zistenie je naviazané na opatrenie, nakoľko bez správneho a zákonného skutkového zistenia nemôže správny orgán uložiť zákonné opatrenia. Z tohto dôvodu nesúhlasil s právnym názorom žalovaného, že súd nemôže preskúmať Protokol z pohľadu toho, či došlo alebo nedošlo k správne zistenému skutkovému stavu, nakoľko ak by to súd neurobil, tak by nemal možnosť preskúmať zákonnosť uložených opatrení, uložených na základe zisteného skutkového stavu. V ďalšom texte svojho vyjadrenia vyjadril nesúhlas s vyjadreniami žalovaného s obdobnou argumentáciou ako v podanej správnej žalobe. 9. Ďalší účastník vo svojom vyjadrení uviedol, že sú splnené predpoklady na zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, zistenie skutkového stavu orgánov verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, pričom tieto dôvody boli najmä naplnené inými pochybeniami žalovaného ako tými, ktoré uvádza žalobca. Podstatné porušenie ustanovení videl v konaní a zmätočnom postupe žalovaného, ktoré ovplyvnilo možnosti uplatnenia práv ďalšieho účastníka v správnom konaní. Ďalší účastník plne spolupracoval pri vyšetrovaní príčin úrazu poškodeného G. J. a zúčastnil sa na prerokovaní Protokolu. Pri prerokovaní Protokolu nebolo ďalšiemu účastníkovi vytknuté, že by pracovný úraz bol v príčinnej súvislosti s jeho porušením povinností, ktorým postupom žalovaný vytvoril vo vzťahu k ďalšiemu účastníkovi zdanie, že sú mu vytýkané len menej závažné pochybenia, ktoré neboli priamou príčinou úrazu poškodeného. V januári 2019 však žalovaný doručil ďalšiemu účastníkovi oznámenie o začatí správneho konania, na základe ktorého ďalšiemu účastníkovi hrozí uloženie pokuty v rozmedzí 33 000,- až 100 000,- Eur, čo je v rozpore s priebehom prerokovania Protokolu dňa 27.08.2018. Žalovaný mal Protokol vopred pripravený a v rámci prerokovania prezentoval svoje zistenia. Namietal tiež, že žalovaný mal vyhotoviť zápisnicu v súlade s § 22 ods. 1 Správneho poriadku. Prerokovanie protokolu nie je uvedené v § 21 ods. 3 medzi postupmi, na ktoré sa správny poriadok nevzťahuje, a preto mal ďalší účastník za to, že o tak dôležitom ústnom úkone ako je prerokovanie protokolu mala byť vyhotovená aj zápisnica, aby bol zrejmý priebeh prerokovania protokolu. Takýto výklad je v záujme ochrany účastníkov správneho konania, a keďže zákonodarca vymedzil na čo sa Správny poriadok nevzťahuje a v rozpore s tým by bolo, aby sa Správny poriadok nevzťahoval ani na prerokovanie protokolu. Ďalej namietal, že Protokol bol vypracovaný už pred jeho prerokovaním a v rámci prerokovania nemali účastníci možnosť zasiahnuť do jeho obsahu, čo potvrdzuje aj záverečná formulka. Tento postup žalovaného je podľa jeho názoru v rozpore s § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z., v zmysle ktorého je inšpektor práce povinný pri vypracovávaní protokolu prihliadať len na vyjadrenia a doklady uplatnené a predložené do prerokovania protokolu. Ďalší účastník tak nemal možnosť vyjadriť sa pri prerokovaní Protokolu takým spôsobom, aby jeho vyjadrenie bolo zachytené v Protokole v súlade s § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. Možnosť vyjadrenia sa však bola ovplyvnená aj priebehom prerokovania Protokolu, v rámci ktorého žalovaný nevytýkal ďalšiemu účastníkovi pochybenia, ktoré by boli príčinou úrazu poškodeného. Ďalej ďalší účastník namietal, že žalovaný nedal možnosť vyjadriť sa k Protokolu ďalšiemu účastníkovi, ale len štatutárnemu zástupcovi, pričom nie je zrejmé na štatutárneho zástupcu akého subjektu sa myslelo. Ak tým žalovaný myslel štatutárneho zástupcu ďalšieho účastníka, tak tým je výlučne jediný člen predstavenstva ďalšieho účastníka T.G. Q. D.. Keďže žalovaný dal možnosť vyjadriť sa práve štatutárnemu zástupcovi, mal Protokol jemu doručiť, k čomu však do dnešného dňa nedošlo. Lehota na vyjadrenie k Protokolu ďalšiemu účastníkovi teda ešte neuplynula, napriek čomu žalovaný začal proti ďalšiemu účastníkovi konanie o správnom delikte, za ktorý možno uložiť pokutu. Z obsahu Protokolu tiež nie je možné podľa neho zistiť, k čomu vlastne mu dal možnosť sa vyjadriť. Z toho vyplýva, že žalovaný nedal možnosť ďalšiemu účastníkovi, ani jeho štatutárnemu zástupcovi sa k Protokolu vyjadriť a je podľa neho otázne, akým spôsobom by na takéto písomné vyjadrenie prihliadal, keďže v zmysle § 13 ods. 2 mal prihliadať len na vyjadrenia a dôkazy doručené do prerokovania Protokolu. Za účelom preukázania priebehu prerokovania Protokolu ďalší účastník navrhol, aby súd vykonal výsluch inšpektorov práce W.. C. E. a W.. C. D. a W.. C. B.. Okrem spomenutých inšpektorov sa zúčastnil prerokovania Protokolu W.. I. C. a W.. G. T. a za ďalšieho účastníka W.. O. B., G. J. a ešte jedna pani, ktorá nebola nikdy špecifikovaná za žalobcu. Nie je zrejmé, aké bolo postavenie tejto pani, ktorej žalovaný umožnil účasť na prerokovaní Protokolu a na základe čoho jej umožnil účasť na jeho prerokovaní, čím žalovaný vlastne umožnil verejné prerokovanie Protokolu miesto neverejného a aj tým zasiahol do práv ďalšieho účastníka. Zistenie skutkového stavu podľa ďalšieho účastníka zo strany žalovaného nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, pričom vo svetle vyjadrení žalovaného ohľadom nesprávnej zdravotnej starostlivosti v nemocnici, kde nie je zrejmé, či poškodenie zdravia poškodeného dosiahlo úroveň ťažkej ujmy v priamej súvislosti s pracovným úrazom alebo to nebolo až v dôsledku nesprávnej zdravotnej starostlivosti v nemocnici. Zo správneho spisu nevyplýva aké konkrétne poškodenie zdravia utrpel poškodený pri úraze z 12.06.2018 a tým pádom je minimálne pre ďalšieho účastníka konania neuveriteľné, že by poškodený utrpel ťažkú ujmu na zdraví. Ak poškodený utrpel ťažkú ujmu na zdraví, tak potom nie je zrejmé, čo z nej je dôsledkom úrazu a čo je dôsledkom pochybenia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Napriek tomu, že žalovaný konštatoval, že došlo k nesprávnej zdravotnej starostlivosti poškodeného, tak za účelom zistenia presného a úplného skutočného stavu veci nedoplnil dokazovanie o to, aké poškodenie zdravia poškodený utrpel, či išlo o ťažkú ujmu na zdraví, čo bolo príčinou poškodenia zdravia a v akom pomere bola spôsobená samotným úrazom a v akom pochybením lekárov. To či došlo k ťažkej ujme na zdraví je pritom podstatnou otázkou, ktorá má napríklad vplyv aj na následné konanie, v rámci ktorého môže dôjsť k uloženiu pokuty. Zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce aj v tej súvislosti, že pokiaľ žalovaný ďalšiemu účastníkovi v Protokole vytýkal menej výkonný bezdotykový snímač, tak sa nezaoberal skutočnosťou, že prístup do pracovného príiestoru žeriavov bol zamestnancom obmedzený zábradlím, a teda pokiaľ by poškodený tento bezpečnostný prvok rešpektoval a svojvoľne ho neprekonal, tak by nedošlo k pracovnému úrazu. Ak správny orgán pri porušení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nezohľadňuje bezpečnostné prvky pracoviska a svojvoľnosť konania zamestnanca, tak by to mohlo viesť k absurdným záverom, kde by zamestnávateľ niesol zodpovednosť za poškodenie zdravia zamestnanca prakticky bezvýhradne, pretože pri spätnom hodnotení by sa vždy dalo skonštatovať, že sa pre ochranu zdravia zamestnancov mohlo toho urobiť ešte viac. Ďalej namietal, že žeriav linky anodickej oxidácie bol v čase úrazu vybavený optickým bezdotykovým snímačom, ktorým žeriav vybavil výrobca. Žeriav mal aj revíziu, čo ďalší účastník žalovaného zdokladoval, pričom prístup k žeriavu bol obmedzený, napríklad aj zábradlím, ako bezpečnostným prvkom bezprostredne zabezpečujúcim prístup do zóny, v ktorej žeriav pracoval. Aj takýmto spôsobom bolo zo strany ďalšieho účastníka zabezpečené, aby sa zamestnanci nepohybovali v pracovnom priestore žeriavov anodickej oxidácie. Pokiaľ by zo strany žalobcu, resp. poškodeného bolo zábradlie rešpektované, tak by k úrazu nedošlo. Ďalej namietal, že pokiaľ z vyšetrovacieho pokusu ohľadom optického bezdotykového snímača žeriavu linky anodickej oxidácie bolo natočené video a toto nie je súčasťou správneho spisu, tak je nutné konštatovať záver o nedostatočnom optickom bezdotykovom snímači nemá oporu v správnom spise. Podľa jeho názoru z popísaného priebehu vyšetrovacieho pokusu sa javí, že tento bol vykonaný neobjektívnym spôsobom a aj z tohto dôvodu je oboznámenie s videom potrebné. Tým, že video z vyšetrovacieho pokusu nie je pre ďalšieho účastníka prístupné tak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred žalovaným, ktoré malo za následok nezákonnosť Protokolu. Pokiaľ by bolo video súčasťou spisu bolo by z neho zrejmé, že pracovný priestor žeriavov anodickej oxidácie bol zabezpečený aj kovovým zábradlím ako bezpečnostným prvkom brániacim pohybu zamestnancov do tohto priestoru. Inšpektorom bola existencia zábradlia známa, napriek tomu skonštatovali, že neboli zistené žiadne pochybenia poškodeného, prípadne jeho nadriadeného, ktoré by boli v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu. Žalovaný pochybil, keď neprihliadol na skutkový stav týkajúci sa existencie kovového zábradlia, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadom príčiny pracovného úrazu. Ďalší účastník považoval za absolútnu lož tvrdenie žalobcu, že povinnosti v oblasti BOZP mal zabezpečiť on. Ďalší účastník sa nedohodol so žalobcom na plnení povinností v oblasti BOZP a od žalobcu si ani nič neobjednal. Je pravdou, že žalobca si telefonicky objednal práce vo svojej fabrike, pričom si ich objednal u svojho zmluvného partnera, ktorým bola spoločnosť SC Zamkon, s.r.o., Cesta na štadión 10, Banská Bystrica ako uviedol pán J. pri podaní informácie. Ohľadom tejto informácie komunikoval ďalší účastník s pánom C. T. tak, ako aj pri iných objednávkach v minulosti. Žalobca nevyšetril svoj vzťah so spoločnosťou SC Zamkon, s.r.o. ani základe čoho vykonával práce na pracovisku ďalšieho účastníka. So spoločnosťou SC Zamkon, s.r.o. spolupracoval ďalší účastník na pravidelnej báze, táto spoločnosť vykonávala pred úrazom rôzne práce u ďalšieho účastníka aspoň dva krát za týždeň. Tieto práce si ďalší účastník s ohľadom na dlhodobejšiu spoluprácu objednával telefonicky, prakticky vždy u pána T.a. Ďalší účastník si aj v tomto prípade objednával práce u pána T.a a ďalší účastník si stadiaľ objednal práce u spoločnosti, ktorá dobre poznala pomery v jeho fabrike, rovnako ako aj jej zamestnanci. Pán T. sa následne prišiel pozrieť do fabriky ďalšieho účastníka, bolo mu vysvetlené o aké konkrétne práce pôjde a následne 11.06.2018 sa dostavil aj s ďalšími troma osobami. Ďalší účastník nemal žiadnu vedomosť o tom, že pán T. doviedol troch zamestnancov žalobcu, s ktorými nebol ďalší účastník v žiadnom vzťahu. O tom, že išlo o zamestnancov žalobcu sa ďalší účastník dozvedel až od inšpektorov práce. Z toho vyplýva, že ďalší účastník bol uvedený do omylu v tom, kto práce pre neho vykonáva a že nejde o subjekt a jeho zamestnancov poznajúcich fabriku ďalšieho účastníka. Aj zo zápisnice o podaní informácie pána T.a vyplýva, že objednávky mu boli zadávané telefonicky a nikdy skôr nebol ďalší účastník vo vzťahu so žalobcom. Vždy prostredníctvom pána T.a objednával práce len od spoločnosti SC Zamkon, s.r.o. Pokiaľ by ďalší účastník vedel, že pán T. doviedol na jeho pracovisko zamestnancov spoločnosti, s ktorou nie je v žiadnom vzťahu, tak by ďalší účastník možno zvolil v súvislosti s objednanými prácami iný postup a osoby privedené pánom T. by zrejme na svoje pracovisko ani nevpustil. V tejto súvislosti navrhuje, aby súd vykonal výsluch svedka C. T.a L. J.. Dňa 11.06.2018 zamestnanec ďalšieho účastníka pánovi T.ovi za prítomnosti ostatných troch osôb vysvetlil, že predmetom prác bude demontáž ochrannej konštrukcie časti navešiavacej stanice. Bolo vysvetlené, že tieto práce je potrebné vykonávať zo spodu konštrukcie, nakoľko sa v hornej časti pohybovali dva automaticky sa pohybujúce žeriavy. Tiež im bolo povedané, že v prípade potreby práce z hornej časti konštrukcie majú vopred kontaktovať zamestnanca ďalšieho účastníka, ktorý by automaticky sa pohybujúce žeriavy vypol alebo ich ovládal manuálne. Tento postup zamestnanci žalobcu nedodržali, poškodený aj napriek bezpečnostnému prvku (kovové zábradlie) vošiel do pracovného priestoru žeriavov, v dôsledku čoho došlo k úrazu. Ďalší účastník konania vopred nevypol linku s automaticky sa pohybujúcimi žeriavmi, pretože osoby privedené pánom T. mali prácu vykonávať zospodu a na prácu zospodu bolo pracovisko aj pripravené. Fakt, že zamestnanec ďalšieho účastníka zadal pokyn na práce zospodu rozoberanej konštrukcie potvrdzuje aj to, že osoby vykonávajúce tieto práce pri nich využívali vysokozdvižný vozík, ktorý si priviezli. K tvrdeniu žalobcu, že poškodenému nedal pokyn na to, aby práce vykonával na plošine a ak bol pokyn na vykonávanie jeho prác na plošine, tento pokyn nebol daný zo strany žalobcu, ďalší účastník uviedol, že mu nie je známe, v akom vzťahu so žalobcom je pán T., ktorý vystupoval ako majster týchto osôb. Zo zápisnice o podaní vysvetlenia zo strany pána T.a vyplýva, že dňa 11.06.1218 aj za prítomnosti troch osôb privedených ním zamestnanec ďalšieho účastníka vysvetlil aké práce majú vykonať. Následné určenie postupu bolo určené bez prítomnosti zamestnanca ďalšieho účastníka, dokonca v rozpore s jeho pokynmi. Pán T. bol majster nadriadeným troch osôb, ktoré priviedol na vykonanie prác, ak pán T. nedal pokyn zamestnancom, aby pracovali aj zvrchu rozoberanej konštrukcie, tak im takýto postup minimálne odsúhlasil ako vyplýva zo zápisnice o ním podanom vysvetlení. Pán T. musí byť v nejakom vzťahu so žalobcom, a preto ním zadané alebo odsúhlasené pokyny treba považovať za pokyny žalobcu. Pokiaľ žalobca opakovane uviedol, že nemal najmenšiu vedomosť o tom, aké podmienky vládnu na pracovisku ďalšieho účastníka, môže to byť pravda, pretože ďalší účastník nikdy nebol vo zmluvnom vzťahu so žalobcom. Ďalší účastník nemal dôvod oboznamovať žalobcu s podmienkami na svojom pracovisku, keďže si od žalobcu nič neobjednal a ďalší účastník bol presvedčený, že práce pre neho vykonáva spoločnosť SC Zamkon, s.r.o. Tiež ďalší účastník zadal pánovi T.ovi, aby sa práce vykonávali zospodu rozoberanej konštrukcie a tým, že má pracovisko vybavené bezpečnostným prvkom, napríklad aj zábradlím oddeľujúcim servisnú plošinu od žeriavových dráh, vykonal dostatočné opatrenia na zabránenie úrazu poškodeného. Záverom žiadal ďalší účastník napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 10. V ďalšom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol ďalší účastník obdobné závery ako v predchádzajúcom vyjadrení a stotožnil sa so záverom žalovaného, že pracovný úraz bol zapríčinený tým, že žalobca neurčil bezpečné pracovné postupy svojím zamestnancom. Nebolo však vyhodnotené zo strany žalovaného postavenie pána T.a, ktorý bol na pracovisku prítomný pred začatím prác, následne odišiel a určil pracovný postup tak, že sa v nutnom prípade pôjde aj na vrchnú časť demontovanej a upravovanej plošiny, pričom si budú dávať pozor na pohybujúce sa žeriavy. Teda pán T. a ním privedený zamestnanci určili postup vopred. Keďže pán T. vystupoval ako majster, resp. vedúci troch ním privedených zamestnancov, tak je to potrebné hodnotiť tak, že žalobca určil výslovne nesprávne pracovný postup pre svojich zamestnancov. Ďalší účastník sa stotožnil so závermi žalovaného, že keby tento bezpečný pracovný postup žalobca určil, k závažnému pracovnému úrazu by nedošlo a možné pracovné postupy odporúčané žalovaným sú v súlade s pokynmi ďalšieho účastníka. Podľa názoru ďalšieho účastníka žalobca účelovo hodnotí zápisnice o podaní vysvetlení zo strany jeho zamestnancov, ktorými chcel preukázať, že ďalší účastník mal určiť pracovný postup. Skutočnosť je však taká, že ďalší účastník informoval pána T.a, že predmetom prác bude demontáž ochrannej konštrukcie časti navešiavacej stanice, pričom uvedené bolo potvrdené aj pred samotným začiatkom prác za prítomnosti troch osôb, ktoré doviedol pán T.. Bolo im vysvetlené, že tieto práce je potrebné vykonávať zospodu konštrukcie, nakoľko sa v hornej časti pohybovali dva automaticky sa pohybujúce žeriavy. Vo svojej podstate si ďalší účastník prostredníctvom pána T.a od spoločnosti SC Zamkon, s.r.o. objednal dielo, pričom táto spoločnosť mala byť pri jeho zhotovovaní limitovaná, čo do spôsobu zhotovovania tým, že sa práce mali vykonávať zospodu rozoberanej konštrukcie, keďže linka bola so žeriavmi v prevádzke. To že pán T. určil iný pracovný postup pri vedení zamestnancov je mimo zodpovednosti žalobcu. Stále zostáva nevysvetlené, prečo pán T. priviedol ďalšiemu účastníkovi zamestnancov inej spoločnosti, t.j. žalobcu. Žalobca opätovne uvádza, že nedal pokyn na to, aby práce vykonával na plošine, pričom z vysvetlenia pána T.a vyplýva opak. Ak zamestnanci privedený pánom T. prekonali zábradlie ako bezpečnostný prvok brániaci prístupu do pracovného priestoru žeriavov, tak postupovali v rozpore s požiadavkou ďalšieho účastníka a naopak v súlade s postupom, ktorý určil pán T., ktorý postup bol nesprávny a spôsobil vznik pracovného úrazu. 11. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu ďalšieho účastníka uviedol, že naďalej trvá na svojom tvrdení v žalobe, a to že povinnosti v oblasti BOZP mal zabezpečiť ďalší účastník, pretože sa žalobca s ďalším účastníkom konania ústne dohodli, že všetky povinnosti v oblasti BOZP má vykonávať práve on, ktoré tvrdenie preukazuje aj výpoveď I.a J. z 24.07.2018, kde uviedol, že ešte pred začatím prác im pán T. aj španielsky majster údržby povedali, že na nich bude dohliadať jeden zo zamestnancov ďalšieho účastníka, ktorý mal dávať pozor na automaticky sa pohybujúci žeriav oxidačnej linky, aby nedošlo k úrazu. Taktiež I. E. vo svojej výpovedi uviedol, že po príchode na miesto práce prišiel k nim vedúci údržby pán G., ktorý im ukázal a vysvetlil rozsah požadovaných prác. Uvedené vyplýva aj zo strany 2 ods. 5 Dodatku č. 1 k Protokolu, kde je uvedené, že na miesto výkonu prác prišiel pán J., vedúci údržby, ktorý určil ďalší postup zdemolovať motory a pán T. po oboznámení s postupom prác a odovzdaní pracovníkov odišiel do firmy a ďalej si práce riadil pán J.. Pán T. je oficiálne zamestnancom žalobcu ako zvárací technológ, zvárací majster, majster výroby a predtým robil to isté u spoločnosti SC Zamkon, s.r.o. Keď sa spoločnosti rozdelili na dve firmy žalobcu a SC Zamkon, s.r.o., tak od roku 2014 je zamestnancom žalobcu. Firmy navzájom spolupracujú v subdodávkach podľa vyťaženosti kapacít. Skutočnosť, že povinnosti v oblasti BOZP mal zabezpečiť ďalší účastník preukazuje žalobca tým, že žalobca spolu s ďalším účastníkom konania sa ústne dohodli, že všetky tieto povinnosti má vykonávať žalobca. Zamestnanec žalobcu pán T. sám uviedol žalovanému, že išlo o ústnu dohodu pri vykonávaní inšpekcie. Táto skutočnosť je preukázaná aj v dodatku k protokolu, kde je uvedené, že pán J. vedúci údržby určí ďalší postup zdemolovať motory. To znamená, že k porušeniu § 18 ods. 3 zákona o BOZP nemohlo dôjsť. Zákon vyslovene neukladá povinnosti písomnej formy dohody. Ďalej argumentoval poukázaním na výpovede poškodeného G. J., z ktorého výpovede nevyplývalo, že by bol zo strany ďalšieho účastníka zakázaný nebezpečný postup takým spôsobom, ako uvádza ďalší účastník. Bol určený za jeho prítomnosti, t.j. prítomnosti pána Pabla, ktorý mal určiť postup prác. Pracovný postup mal určiť ďalší účastník konania tak, ako to bolo ústne dohodnuté pri zadaní objednávky. Pán T. si nie je vedomý toho, že by takýmto spôsobom inštruoval pracovníkov vzhľadom na to, že rozsah a postup prác určoval pracovník ďalšieho účastníka konania. Opakovane uviedol, že žalobca v žiadnom prípade nedal poškodenému zamestnancovi pokyn na to, aby práce vykonával na plošine. Zamestnanec žalobcu pri poskytovaní informácií do zápisnice uviedol, že sa ústne dohodol s ďalším účastníkom konania na vykonávanie všetkých povinností ohľadne BOZP, ktoré mal vykonať ďalší účastník konania. Ďalej poukázal na to, že postupovali na základe inštrukcií pána J., ktorý určoval pracovný postup. Tiež bolo dohodnuté, že po nástupe pracovníkov na miesto výkonu prác bude pracovníkov žalobcu riadiť pracovník ďalšieho účastníka konania pán P., ktorý dôkladne pozná technológiu a strojné vybavenie anodickej oxidácie a bude zabezpečovať práce na plošine. 12. V ďalšom vyjadrení ďalšieho účastníka tento poukázal na ustanovenie § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je zhotoviteľ povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase atď. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonávania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich. Podľa jeho názoru išlo v podstate o zhotovenie diela zo strany žalobcu pre ďalšieho účastníka. Žalobca sa pritom snaží vytvoriť obraz, že ďalší účastník si neobjednal dielo, ale len zamestnancov, ktorí mali u neho vykonávať práce podľa pokynov, čo nie je pravda. Ďalší účastník si objednal dielo, konkrétne úpravu plošiny, čo žalobca síce popiera, ale už neuvádza, o aký záväzkový vzťah sa malo medzi žalobcom a ďalším účastníkom jednať. Ďalší účastník nebol v žiadnom vzťahu so zamestnancami žalobcu, nemohol im dávať žiadne pokyny, ani nebol oprávnený určovať im pracovný postup. Zamestnanci mali dostávať pokyny od svojho zamestnávateľa, resp. nadriadeného. Je podľa neho evidentné, že nesprávny postup bol zvolený zo strany pána T.a, ktorý sa vyjadroval, že prípadne pôjdu aj na vrchnú časť demontovanej upravovanej plošiny, pričom si budú dávať pozor na pohybujúce sa žeriavy, tak hovoril v tomto prípade o svojich podriadených, z čoho je zrejmé, že už pred zadaním pracovného postupu bolo pánovi T.ovi a jeho podriadeným známe, že v hornej časti pracujú samostatne sa pohybujúce žeriavy. Poukázal pritom na § 18 ods. 3 zákona o BOZP, kde je uvedené, že zamestnávateľ vykonávajúci montážne opravárenské stavebné a iné práce pre iné fyzické a právnické osoby je povinný dohodnúť s objednávateľom prác zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon práce, pričom práce sa môžu začať až vtedy, keď je pracovisko náležite zabezpečené a vybavené. Z citovaného ustanovenia podľa jeho názoru jasne vyplýva, že práve zhotoviteľ diela mal povinnosť ďalším účastníkom konania dohodnúť zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon práce. Pokiaľ bol žalobca názoru, že pracovisko nebolo náležite zabezpečené a vybavené, tak v súlade s poslednou vetou citovaného ustanovenia nemal dať pokyn svojim zamestnancom na začatie prác. Zamestnanci žalobcu bez akéhokoľvek pokynu svojvoľne prekročili ochrannú bariéru - kovové zábradlie ako bezpečnostný prvok a bez akéhokoľvek ďalšieho pokynu ďalšieho účastníka mal žalobca zabezpečiť aby jeho zamestnanci rešpektovali bezpečnostné prvky ďalšieho účastníka. 13. Na nariadenom ústnom pojednávaní žalobca, žalovaný ako aj ďalší účastník konania v podstate zotrvali na svojich písomných predchádzajúcich vyjadreniach. 14. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pre toto konanie vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/20015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 15. Podľa § 134 ods. 1 zákona SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 16. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 17. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpekcia práce je a/ dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, 2) ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, 2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, 2a) 3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci 3) vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, 4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, 5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv, 6. osobitného predpisu 3a) zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, 3b) a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj, 7. osobitného predpisu,3c) ktorý upravuje vnútorný systém vybavovania podnetov, zamestnávateľom, 8. osobitného predpisu3d) zamestnávateľom, ktorý ustanovuje povinnosti pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb, b/ vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v písmene a) a za porušovanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, c/ poskytovanie bezplatného poradenstva zamestnávateľom, fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi 4) a nie sú zamestnávateľmi, a zamestnancom v rozsahu základných odborných informácií a rád o spôsoboch, ako najúčinnejšie dodržiavať predpisy ustanovené v písmene a). 18. Podľa § 7 ods. 12 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce je nezávislý pri vykonávaní inšpekcie práce. Inšpektorát práce vykonáva inšpekciu práce podľa § 2 ods. 1 písm. a/ prostredníctvom inšpektorov práce. 19. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený a/ vstupovať voľne a kedykoľvek do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce a v nevyhnutnom rozsahu na súkromné pozemky a komunikácie, b/ vykonávať kontrolu, skúšku, vyšetrovanie a iné úkony s cieľom zistiť, či sa dodržiavajú predpisy uvedené v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv, c/ požadovať od zamestnávateľa, fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, zamestnanca, zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušného odborového orgánu a zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka v prítomnosti svedka alebo bez neho informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, d/ požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce a požadovať ich kópie, e/ odoberať na rozbor nevyhnutne potrebné množstvo vzoriek materiálov alebo látok, ktoré sa používajú alebo s ktorými sa manipuluje na pracovisku, po oznámení zamestnávateľovi alebo ním poverenému zamestnancovi, f/ používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových záznamov potrebných na výkon inšpekcie práce, ak ich použitie nezakazujú osobitné predpisy, 7) g/ požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti. 20. Podľa § 12 ods. 2 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z.z. na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených. 21. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu. 22. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. 23. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a/ prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b/ doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin. 24. Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektor práce a/ po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu, b/ aj bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave upovedomí kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. 25. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z.z. protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa zamestnávateľ alebo ním poverený zamestnanec, alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu nevyjadrí alebo ho nepodpíše; táto skutočnosť musí byť uvedená v protokole. 26. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. na konanie podľa § 4 písm. e/ § 6 ods. 1 písm. b/, d/ a e/, § 7 ods. 3 písm. d/, e/, i/ a s/, ods. 8 písm. b/ a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d/ až f/, § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. 27. Podľa § 1 Zákona o BOZP tento zákon ustanovuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce. 28. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o BOZP tento zákon sa vzťahuje na zamestnávateľov a zamestnancov vo všetkých odvetviach výrobnej sféry a nevýrobnej sféry. 27. Podľa § 5 ods. 1 Zákona o BOZP zamestnávateľ je povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane zabezpečovania informácií, vzdelávania a organizácie práce a prostriedkov. 29. Podľa § 6 ods. 1 Zákona o BOZP zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný a/ vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, b/ zlepšovať pracovné podmienky a prispôsobovať ich zamestnancom; zohľadňovať pritom meniace sa skutočné a predvídateľné okolnosti a dosiahnuté vedecké a technické poznatky, c/ zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami, d/ zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy, e/ zabezpečovať, aby chemické faktory, fyzikálne faktory, biologické faktory, faktory ovplyvňujúce psychickú pracovnú záťaž a sociálne faktory neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov, f/ odstraňovať nebezpečenstvo a ohrozenie, a ak to podľa dosiahnutých vedeckých a technických poznatkov nie je možné, vykonať opatrenia na ich obmedzenie a pripravovať opatrenia na ich odstránenie, g/ nahrádzať namáhavé a jednotvárne práce a práce v sťažených a zdraviu nebezpečných alebo škodlivých pracovných podmienkach vhodnými pracovnými prostriedkami, pracovnými postupmi, výrobnými postupmi a zdokonaľovaním organizácie práce, h/ v priestoroch, kde sa používajú alebo skladujú nebezpečné látky alebo sa používajú technológie a zariadenia, pri ktorých zlyhaní môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia väčšieho počtu zamestnancov, iných fyzických osôb a k ohrozeniu okolia, a v priestoroch, kde sa nachádzajú osobitné nebezpečenstvá a nebezpečenstvá, ktoré môžu bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie zamestnancov, 1. prijať opatrenia na vylúčenie ohrozenia života a zdravia; ak to s ohľadom na dosiahnuté vedecké a technické poznatky nie je možné, prijať opatrenia na ich obmedzenie, 2. vykonať nevyhnutné opatrenia na obmedzenie možných následkov ohrozenia života a zdravia a umožniť prístup do ohrozeného priestoru len nevyhnutne potrebným zamestnancom, ktorí sú riadne a preukázateľne oboznámení a majú výcvik a vybavenie podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, 3. zrušený od 1.9.2007, i/ určovať bezpečné pracovné postupy, j/ určovať a zabezpečovať ochranné opatrenia, ktoré sa musia vykonať, a ak je to potrebné, určovať a zabezpečovať ochranné prostriedky, ktoré sa musia používať, k/ písomne vypracovať, pravidelne vyhodnocovať a podľa potreby aktualizovať koncepciu politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci obsahujúcu zásadné zámery, ktoré sa majú dosiahnuť v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a program realizácie tejto koncepcie, ktorý obsahuje najmä postup, prostriedky a spôsob jej vykonania; to sa nevzťahuje a zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 11 zamestnancov, a na zamestnávateľa, ktorého kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností nie je uvedený v prílohe 1, l/ vydávať vnútorné predpisy, pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a dávať pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, 30. Podľa § 6 ods. 4 Zákona o BOZP zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby zamestnanci iného zamestnávateľa a fyzické osoby, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, ktorí budú vykonávať práce na jeho pracoviskách a v jeho priestoroch, dostali potrebné informácie a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci platné pre jeho pracoviská a priestory, najmä informácie podľa § 7 ods. 8 písm. a) až c). Zamestnávateľ môže dohodnúť výkon práce s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, len ak mu táto fyzická osoba príslušným dokladom preukáže odbornú spôsobilosť potrebnú na výkon práce podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. 31. Podľa § 6 ods. 7 Zákona o BOZP zamestnávateľ je povinný starať sa o bezpečnosť a ochranu zdravia všetkých osôb, ktoré sa nachádzajú s jeho vedomím na jeho pracoviskách alebo v jeho priestoroch. 32. Podľa § 6 ods. 8 Zákona o BOZP úlohy zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sú povinní zabezpečovať vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu úloh vyplývajúcich z ich funkcií. Tieto úlohy sú rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou ich pracovných povinností. 33. Podľa § 6 ods. 9 Zákona o BOZP zamestnávateľ, ktorý je fyzickou osobou, a štatutárny orgán zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou, po oznámení podľa § 12 ods. 5 a § 22 ods. 8 sú povinní zabezpečiť vykonanie potrebných preventívnych opatrení a ochranných opatrení; ak je bezprostredne ohrozený život alebo zdravie, sú povinní konať bezodkladne. 34. Podľa § 6 ods. 10 Zákona o BOZP povinnosti zamestnancov pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a pri vykonávaní potrebných opatrení neovplyvňujú zodpovednosť zamestnávateľa za plnenie povinností v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. 35. Podľa § 9 ods. 1, 2 Zákona o BOZP zamestnávateľ je povinný sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov, najmä kontrolovať a/ stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení; na ten účel v intervaloch určených osobitnými predpismi zabezpečovať kontrolu tohto stavu, meranie a hodnotenie faktorov pracovného prostredia, úradné skúšky, odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení, b/ či zamestnanec nie je v pracovnom čase pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a či dodržiava určený zákaz fajčenia v priestoroch zamestnávateľa, c/ činnosť zamestnanca na odlúčenom pracovisku a zamestnanca, ktorý pracuje na pracovisku sám, d/ riadne používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, ochranných zariadení a iných ochranných opatrení. (2) Zamestnávateľ je povinný odstraňovať nedostatky zistené kontrolnou činnosťou. 36. Podľa § 18 ods. 1, 2 a 3 zákona o BOZP (1) Ak zamestnanci viacerých zamestnávateľov alebo fyzické osoby oprávnené na podnikanie plnia úlohy na spoločnom pracovisku tak, že môže byť ohrozená ich bezpečnosť alebo zdravie, musí byť spolupráca zamestnávateľov a týchto osôb pri prevencii, príprave a vykonávaní opatrení na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, koordinácia činností a vzájomná informovanosť písomne dohodnutá. Dohoda určí, kto z nich je povinný vytvoriť podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov na spoločnom pracovisku a v akom rozsahu. (2) Zamestnávatelia, ktorých zamestnanci plnia úlohy na spoločnom pracovisku, sú povinní navzájom sa informovať najmä o možných ohrozeniach, preventívnych opatreniach a opatreniach na poskytnutie prvej pomoci, na zdolávanie požiarov, na vykonanie záchranných prác a na evakuáciu zamestnancov. Tieto informácie je každý zamestnávateľ povinný poskytnúť svojim zamestnancom a zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť. (3) Zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, vykonávajúci montážne, opravárenské, stavebné a iné práce pre iné fyzické osoby a právnické osoby sú povinní dohodnúť s objednávateľom prác zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon práce. Práce sa môžu začať až vtedy, keď je pracovisko náležite zabezpečené a vybavené. 37. Do právomoci správneho súdu patrí podľa § 6 SSP preskúmanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy. Opatrením orgánu verejnej správy je podľa § 3 SSP správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Správne súdy pritom nepreskúmavajú opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania (§ 7 písm. e/ SSP). 38. Inšpekciou práce sa v zmysle § 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. presadzuje ochrana zamestnancov pri práci. Inšpekcia práce je 1/ dozor nad dodržiavaním predpisov, 2/ vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov a záväzkov z kolektívnych zmlúv, 3/ poskytovanie poradenstva. Inšpektor práce je podľa § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. povinný v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného subjektu vypracovať o inšpekcii práce protokol a ten prerokovať s kontrolovaným subjektom. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. protokol okrem identifikácie orgánov verejnej správy a kontrolovaného subjektu obsahuje miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie kontrolovaného subjektu k zisteným porušeniam predpisov a ku skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. V protokole inšpektor práce nariadi opatrenia podľa jeho oprávnení uvedených v § 12 ods. 2 písm. b/, c/, g/, h/ a i/ zákona č. 125/2006 Z.z. a zároveň uloží povinnosť kontrolovanej osobe prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť o splnení týchto opatrení písomnú správu Inšpektorátu práce v určenej lehote. Z platnej právnej úpravy vyplýva, že protokol sa môže týkať subjektívnych práv žalobcu len uloženými opatreniami. V konaní o správnom delikte alebo o uložení poriadkovej pokuty podľa § 19 a § 20 zákona č. 125/2006 Z.z., na ktoré sa vzťahuje Správny poriadok (§ 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z.) je protokol jedným z podkladov rozhodnutia. V tomto zmysle má protokol s výnimkou uložených opatrení predbežnú povahu, a teda je správnym aktom, ktorý podlieha súdnemu prieskumu len v tom (obmedzenom) rozsahu, v ktorom sa môže dotknúť subjektívnych práv kontrolovaného zamestnávateľa. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že súdnemu prieskumu podlieha protokol v rozsahu uložených opatrení. 39. Protokol je o výsledku inšpekcie práce. Z toho vyplýva, že právne významné sú len tie skutočnosti obsiahnuté v Protokole, ktoré zodpovedajú zákonom stanovenému obsahu protokolu. Sú to zistené porušenia právnych predpisov a zároveň opatrenia uložené na odstránenie zistených nedostatkov. V preskúmavanej veci žalobca namietal, že žalovaný uložil opatrenia len v najvšeobecnejšej rovine a nešpecifikoval, aké konkrétne opatrenia mal žalobca prijať za účelom odstránenia zistených nedostatkov, resp. porušení predpisov a ich príčin. Obmedzil sa len na opis uvedených ustanovení zákona o inšpekcii práce bez toho, aby uviedol, ktoré konkrétne opatrenia je žalobca povinný prijať za účelom odstránenia zistených nedostatkov a porušení predpisov a ich príčin. Žalovaný nešpecifikoval podľa žalobcu konkrétne opatrenia aj napriek tomu, že Protokole konštatoval porušenie konkrétneho ustanovenia právneho predpisu a rovnako spôsob, akým spôsobom malo dôjsť k deklarovanému porušeniu. Mal za to, že pokiaľ inšpektor práce sám neuviedol konkrétne opatrenia, ktoré má žalobca splniť za účelom odstránenia zistených porušení predpisov, potom ani nemôže spravodlivo vyhodnotiť, či opatrenia žalobca splnil alebo nesplnil, pričom ich nesplnenie je sankcionované. Žalobca síce vytýkané porušenia odstránil, no s prihliadnutím na skutočnosť, že uložené povinnosti a opatrenia sú zo strany žalovaného voči žalobcovi vynútiteľné a ich prípadné nesplnenie môže viesť k uloženiu sankcie mal žalovaný jasne uviesť, aké opatrenia mal žalobca prijať, keďže neskôr by žalovaný mohol namietať splnenie opatrení ako nedostačujúce a z toho dôvodu uložiť pokutu. Bez uvedenia konkrétnych opatrení a povinností, ktoré má žalovaný splniť Protokol podľa žalobcu nemôže byť vykonateľným rozhodnutím žalovaného ako správneho orgánu, keďže splnenie uložených (abstraktných) opatrení, či povinností nemožno následne skontrolovať. Žalobca teda nevedel, aké opatrenie má prijať, resp. vzhľadom na to, že úraz sa stal a nič iné mu nezostávalo len spätne vykonať určité úkony, čo považuje za nevykonateľné a nepreskúmateľné, navyše v rozpore so zákonom. Na základe uvedeného namietal, že došlo k porušeniu § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. a poukázal na niekoľko rozsudkov krajských súdov. Protokol v znení dodatku je preto podľa názoru žalobcu nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť. 40. Uvedené námietky žalobcu opodstatnené neboli, pretože uložené opatrenia zrozumiteľne odkazujú na zistené nedostatky v písm. b/ bodoch 1. a 2. tejto časti Protokolu („G: Zistené nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu“), ktoré majú byť ihneď odstránené podľa § 12 ods. 2 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z.z. Len tieto nedostatky je zároveň možné považovať za zistené porušenia predpisov na účely § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z., na odstránenie ktorých majú byť prijaté opatrenia do budúcnosti a podaná správa o ich prijatí. Tým spôsobom opatrenia funkčne nadväzujú na časť Protokolu o zistených nedostatkoch a porušeniach predpisov. Protokol tvorí jeden celok obsahujúci v špecifickej forme zistené nedostatky - porušenia právnych prepisov aj uložené opatrenia. Keďže na postup pri výkone inšpekcie práce ani na vyhotovenie protokolu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, na vyhotovenie Protokolu neboli kladené nároky zodpovedajúce obsahovým náležitostiam rozhodnutia (§ 46, § 47 Správneho poriadku). Samotné zistené nedostatky - porušenia právnych predpisov sú skutkovo vymedzené určito a zrozumiteľne, keďže tieto skutkové zistenia sú v dostatočnom rozsahu popísané s uvedením ustanovení zákona, ktoré boli porušené a boli spôsobilé na to, aby mohli byť odstránené. Žalovaný pri výkone inšpekcie práce zadokumentoval všetky relevantné inšpekčné zistenia, ktoré dostatočne určito a zrozumiteľne zaznamenal do Protokolu, ktorý obsahuje všetky náležitosti podľa § 14 ods. 1 Zákona o inšpekcii práce. Žalovaný nebol povinný zadovažovať ďalšie podklady alebo dôkazy, pretože zákon č. 125/2006 Z.z. ani iný všeobecne záväzný právny predpis mu takúto povinnosť neukladá. 41. Námietka chýbajúceho obsahu opatrení, ktoré má žalobca prijať na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin (§ 14 ods. 1 zákona č. 125/2016 Z.z.) je rovnako nedôvodná, pretože takúto povinnosť žalovanému zákon neukladá. Podľa čl. 2 ods. 2, 3 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a na druhej strane každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Žalovaný by tak bol oprávnený konkrétny obsah uložených opatrení špecificky formulovať iba v prípade, pokiaľ by takýto jeho postup vyplýval priamo zo zákona, t.zn. ak by konkrétne nedostatky bolo možné odstrániť len konkrétnym zákonom predvídaným spôsobom alebo postupom. Vo všeobecnosti je však základná povinnosť dodržiavať zákon, resp. neporušovať zákon alebo iné všeobecne záväzné právne predpisy na každom koho sa to týka. Rovnako tak aj prijatie opatrení potrebných na zabezpečenie tejto povinnosti, v prípade zistenia jej neplnenia, je úlohou každého takýmto zistením dotknutého subjektu, ktorý autonómne, so zohľadnením vlastných možností a potrieb zváži prijatie konkrétnych opatrení, ktorými v budúcnosti (odstránenie zistených nedostatkov, porušení predpisov a ich príčin logicky nie je možné spätne) zamedzí opakovanému výskytu inšpekciou zistených nedostatkov, porušení predpisov a ich príčin (najmä zabezpečením dodržiavania povinností v oblasti BOZP podľa § 5 ods. 1, § 6 ods. 1 písm. l/ a § 9 zákona o BOZP). Žalobca si tak sám musí interne identifikovať príčiny, pre ktoré k vytýkaným nedostatkom z jeho strany došlo (žalovaný tieto vnútorné príčiny na strane žalobcu nebol povinný ani oprávnený zisťovať a tak nemožno od neho žiadať ani určenie obsahu opatrení, ktoré im majú v budúcnosti zabrániť) a súčasne, poznajúc spôsob fungovania vlastnej spoločnosti, vyšpecifikovať z nich účinné opatrenia na zamedzenie ich opakovaniu. 42. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný sa Protokole, resp. jeho Dodatku č. 1 nevysporiadal s vyjadreniami žalobcu, nezdôvodňoval svoje tvrdenia a pod. Žalovaný v predmetnom dodatku k Protokolu podľa žalobcu uviedol ku každému z bodov Protokolu, resp. k vyjadreniu žalobcu sa k nim, len stroho, že body zostávajú nezmenené, nakoľko žalobca ako kontrolovaný subjekt vo svojom vyjadrení neuviedol skutočnosti a nepredložil dôkazy, ktoré by zakladali dôvod na jeho zmenu alebo vypustenie z Protokolu. Podľa žalobcu uvedené vyjadrenie žalovaného nezodpovedá zaujatiu jeho náležitého stanoviska k vyjadreniu k Protokolu, pretože strohé vyjadrenie žalovaného nemožno považovať za riadne stanovisko, v ktorom by boli zohľadnené všetky namietané skutočnosti, ktoré žalobca uviedol v rámci svojho vyjadrenia a už vôbec sa s nimi náležite nevysporiadal a nepredložil argumenty a náležité právne posúdenie, na základe ktorého by zdôvodnil svoj záver o neodôvodnenosti a nepravdivosti namietaných skutočností žalobcom. Táto námietka je v rozpore s obsahom Dodatku č. 1 k Protokolu, ktorý na str. 8 až 11 obsahuje vyčerpávajúce stanovisko k vyjadreniu žalobcu. Potrebné je zohľadniť, že zo zákona č. 125/2006 Z.z., ktorý upravuje obsah a náležitosti protokolu nevyplýva povinnosť, aby inšpektorát práce v protokole (ani v jeho dodatku) uviedol, z akých dôkazov, ktoré skutočnosti zistil, akou úvahou dôkazy hodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a to vo vzťahu ku konkrétnym povinnostiam vyplývajúcim zo zákona o BOZP, t.zn. skutkové a právne posúdenie veci. Teda platná právna úprava nestanovuje žalovanému povinnosť Protokol odôvodňovať. Protokol z inšpekcie práce je správnym aktom sui generis, ktorý má špecifickú vnútornú systematiku, resp. štruktúru, ktorá je zásadne odlišná od zaužívanej formy rozhodnutí s obvyklými obsahovými náležitosťami (výrok, odôvodnenie, poučenie). Obsah Protokolu ako celku je potrebné vnímať v súlade s účelom zákona (§ 2, § 5, § 6 a nasl. zákona o BOZP) takým spôsobom, ktorý podporuje reálne zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci dodržiavaním zákonných povinností kontrolovaného zamestnávateľa, ktoré je v záujme zamestnávateľa (žalobcu) rovnako ako v záujme zamestnanca. 43. Nepreskúmateľným je rozhodnutie alebo opatrenie, ktoré neobsahuje vôbec odôvodnenie alebo ktorého odôvodnenie je nedostatočné ale aj rozhodnutie, ktoré obsahuje také odôvodnenie, ktoré si vo vzťahu k výroku rozhodnutia vzájomne odporuje. Namietanou vadou nepreskúmateľnosti (tiež nezrozumiteľnosti) napadnuté opatrenie netrpí jednak preto, že medzi zákonné obsahové náležitosti protokolu odôvodnenie nepatrí a tiež z toho dôvodu, že z jeho obsahu je zrejmé, na čom žalovaný založil svoje opatrenia a z akých skutkových zistení vychádzal (najmä nedostatky č. 1 a 2 Protokolu). Ďalšie podklady žalovaný nebol povinný zabezpečiť, pretože dokazovanie bude viesť až v správnom konaní o správnom delikte. Nestotožnenie sa žalobcu s obsahom alebo formuláciou zaznamenaných nedostatkov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, resp. jeho hodnotenie zistených nedostatkov založené na odlišných názoroch, si nemožno zamieňať s nezrozumiteľnosťou alebo nedostatkom dôvodov. 44. Dôvodná nebola ani zásadná námietka žalobcu, že on sa nedopustil porušenia § 6 ods. 1 zákona o BOZP, ktorého sa dopustil vedľajší účastník, s ktorým bolo ústne dohodnuté, že zabezpečí všetky podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, nakoľko dotknutí zamestnanci vykonávali práce na jeho pracovisku a tiež preto, že ďalšiemu účastníkovi bolo taktiež vytknuté porušenia § 6 ods. 1 písm. d/ a ods. 4 zákona o BOZP, čo zakladá nelogický a nepreskúmateľný postup žalovaného. Námietka ústnej dohody o zaistení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci bola založená len na tvrdení žalobcu. Z obsahu Protokolu v znení Dodatku č. 1 a z administratívneho spisu vyplýva, že počas inšpekcie práce nebola predložená dohoda o vytvorení podmienok na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci dotknutých zamestnancov žalobcu (vrátane poškodeného) vykonávajúcich ústne dohodnuté práce v priestoroch ďalšieho účastníka. Existencia a žalobcom tvrdený obsah dohody o zabezpečení podmienok na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ďalším účastníkom nebol nijako osvedčený ani podložený (ďalší účastník ju poprel). Skutkové zistenia žalovaného uvedené v Protokole ako zistené nedostatky - porušenia právnych prepisov vychádzajú najmä z predložených podkladov, vyjadrení a zistení počas výkonu inšpekcie práce, najmä z inšpekčných zistení na mieste samom. Vyhodnotenie takejto dôkaznej situácie žalovaným, ktoré vyústilo do uložených opatrení, tak bolo správne a v súlade so zistenou realitou. 45. Podľa § 18 ods. 3 zákona o BOZP je zamestnávateľ vykonávajúci montážne, opravárenské, stavebné a iné práce pre iné fyzické a právnické osoby povinný dohodnúť s objednávateľom prác zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon práce, pričom práce sa môžu začať až vtedy, keď je pracovisko náležite zabezpečené a vybavené. Z citovaného zákonného ustanovenia žalobcovi explicitne plynula povinnosť predchádzajúcej dohody s ďalším účastníkom, ktorý bol objednávateľ prác (nie je podstatné či v rámci ústne dohodnutej zmluvy o dielo alebo na základe iného záväzkového vzťahu), bez dosiahnutia ktorej bolo reálne začatie prác zakázané. Podľa žalovaného počas demontáže ochrannej konštrukcie vykonávali bežné pracovné činnosti kmeňoví zamestnanci ďalšieho účastníka, z ktorých niektorí boli aj v bezprostrednej blízkosti zamestnancov žalobcu vykonávajúcich samotnú demontáž, na základe čoho v zmysle § 18 ods. 1 zákona o BOZP konštatoval, že sa jednalo o plnenie úloh viacerých zamestnávateľov na spoločnom pracovisku, s čím možno súhlasiť, nakoľko nebolo nesporné, že na predmetnom pracovisku sa pohybovali automaticky sa pohybujúce žeriavy ďalšieho účastníka. Ust. § 18 ods. 1 zákona o BOZP zakotvuje povinnosť písomného uzavretia dohody o určení, ktorý so spolupracujúcich zamestnávateľov je povinný vytvoriť podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na spoločnom pracovisku a v akom rozsahu, pričom zo všetkých žalovaným zistených okolností veci možno uzavrieť, že takáto ani žiadna iná obdobná písomná dohoda predložená ani žalobcom preukázaná nebola. Nemožno preto vytýkať nezákonnosť záveru žalovaného vyplývajúceho z Protokolu v znení Dodatku č. 1, že konkrétnych (odlišných) porušení povinností ustanovených zákonom o BOZP sa dopustili obaja zamestnávatelia (žalobca - § 6 ods. 1 písm. i/, 18 ods. 3 zákona o BOZP a ďalší účastník - § 6 ods. 1písm. d/, ods. 4 zákona o BOZP), ktorý záver neprekážal uloženiu rovnakých opatrení obom, nakoľko zistené nedostatky bolo u oboch potrebné do budúcnosti eliminovať. Zákon s porušením konkrétnych ustanovení žalobcom nespája žiadnu prekážku porušeniu iných zákonných ustanovení zodpovedajúcich postupu ďalšieho účastníka, pričom uzavretie dohody podľa § 18 ods. 1, 3 zákona o BOZP žalobcom preukázané nebolo (za preukázanie uzavretia dohody /už vôbec nie písomnej/ nemožno považovať poukázanie žalobcu na str. 2 ods. 5 Dodatku č. 1 k Protokolu, kde o takejto dohode nie je žiadna zmienka). 46. Žalobca tiež opakovane namietal, že on nedal pokyn poškodenému zamestnancovi na konanie, ktoré prechádzalo úrazu (ďalší účastník tvrdil opak), resp., že Protokol nedáva na túto otázku odpoveď. K uvedenej námietke je potrebné uviesť, že po preskúmaní veci vo svetle uložených opatrení (iba ktoré sú spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu, ako už bolo pertraktované) je nesporné, že tieto opatrenia boli uložené za zistené nedostatky uvedené v časti „G“ Protokolu písm. b/ body 1. a 2., ktoré spočívali v neurčení bezpečného pracovného postupu zamestnancom žalovaného, ktorí vykonávali demontáž ochrannej konštrukcie časti navešiavacej stanice č. 0 linky anodickej oxidácie ďalšieho účastníka a v nedohodnutí zabezpečenia a vybavenia pracoviska na bezpečný výkon týchto prác s ďalším účastníkom. Zmienka o pokyne žalobcu poškodenému zamestnancovi vo vymedzení zistených nedostatkov zjavne nebola. Zistenie a posúdenie tejto okolnosti prípadu, ktorá v Protokole ani v jeho dodatku nebola ustálená, môže byť dôležité v konaní o správnom delikte, ktoré bude nasledovať. Pre uloženie daných opatrení, ktoré nadväzujú na zistené nedostatky u žalobcu uvedené v časti „G“ Protokolu písm. b/ v bodoch 1. a 2., vzhľadom na objektívny charakter zistených nedostatkov, nebolo potrebné zisťovať (ani zodpovedať otázku) či niekto vydal konkrétny pokyn na postup poškodeného zamestnanca predchádzajúci vzniku závažného pracovného úrazu, ani to aký bol jeho konkrétny obsah a pod. Pre uloženie predmetných opatrení bolo zásadné zistenie nesplnenia zákonných povinností žalobcu určovať bezpečné postupy a povinnosti dohnúť zabezpečenie a vybavenie pracoviska na výkon prác u iného zamestnávateľa. Konkrétne pochybenie v dielčom postupe prác majúcom za bezprostredný následok, ktorý sa prejavil vznikom pracovného úrazu nebolo predmetom uložených opatrení (a teda vzhľadom na bod č. 38 tohto rozsudku ani nepodlieha súdnemu prieskumu), nakoľko spätne sa takéto pochybenie nedá odstrániť. Z uvedených dôvodov je táto námietka žalobcu neopodstatnená. 47. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný sa nezaoberal tým, či poškodený zamestnanec, ktorý bol riadne preškolený (hlavne na rozpoznávanie nebezpečných situácií, identifikáciu nebezpečenstiev a hodnotenie rizík) neporušil predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Objektívne nie je sporný fakt, že počas demontáže ochrannej konštrukcie linky zamestnanci žalobcu vykonávali pracovné úkony aj zvrchu na demontovanej plošine, lebo bolo potrebné rozbrusovať zvary na jej povrchu, kde sa pohybovali žeriavy ďalšieho účastníka s automatickým chodom, čo sa nedalo vykonávať z plošiny umiestnenej na vidliciach vysokozdvižného vozíka, ani z rebríka s plošinou. Keďže im nikto neurčil iný bezpečný pracovný postup, rozhodli sa pre tento spôsob vykonávania demontáže. Je zrejmé, že žalobca neurčil svojim zamestnancom bezpečné pracovné postupy na práce súvisiace s demontážou ochrannej konštrukcie nachádzajúcej sa u ďalšieho účastníka vzhľadom k tomu, že počas vykonávania týchto prác žiadnym spôsobom nezabezpečil, aby dva automaticky sa pohybujúce žeriavy neohrozovali týchto zamestnancov, keď sa nachádzali v nebezpečnom priestore na plošine ochrannej konštrukcie, čo dňa 12.06.2018 vyústilo do vzniku závažného pracovného úrazu. Podľa § 12 ods. 2 písm. a/ zákona o BOZP je zamestnanec povinný dodržiavať určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený. Žalovaný sa touto otázkou zaoberal, pretože v časti „G“ Protokolu písm. a/ uviedol, že zo strany poškodeného G. J. nedostatky neboli zistené. Ďalej je možné sa stotožniť s vyjadrením žalovaného, že žalobca svojim zamestnancom žiadne bezpečné pracovné postupy neurčil, na základe čoho nie je možné týmto zamestnancom vytýkať ich nedodržiavanie. Navyše preukázanie prípadného zavinenia zamestnanca by malo význam len vtedy, ak by zamestnávateľ (žalobca) žiadne povinnosti preukázateľne neporušil, čo nie je tento prípad. Protokol pri uložení opatrení vychádza z objektívnej zodpovednosti žalobcu zabezpečiť bezpečnosť a ochranu zdravia svojich zamestnancov pri práci a jej prevenciu, ktorá je komplexná a zahŕňa nevyhnutnú súčinnosť s vlastnými zamestnancami alebo inými oprávnenými osobami (§ 2, § 4, § 5, § 6, § 7, § 9, § 10, § 12, § 13, a nasl. Zákona o BOZP). Najmä je potrebné poukázať na § 6 ods. 10 Zákona o BOZP (Povinnosti zamestnancov pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a pri vykonávaní potrebných opatrení neovplyvňujú zodpovednosť zamestnávateľa za plnenie povinností v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.), z ktorého vyplýva, že nesplnenie povinností, ktoré zákon ukladá zamestnancom nezbavuje zamestnávateľa zodpovednosti za zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Aj na tomto mieste potrené poukázať na účel zákona a formy akým je inšpekcia práce vykonávaná, ktorej cieľom je dosiahnutie požadovanej úrovne bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Vzhľadom na uvedené je vytknutie akéhokoľvek inšpekciou práce zisteného nedostatku v úrovni bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v záujme zamestnávateľa - žalobcu. 48. Žalobca napokon namietal porušenie povinnosti žalovaného prerokovať Protokol, pretože s ním nebol prerokovaný Dodatok č. 1 k Protokolu, ktorý je jeho súčasťou. Námietka nebola dôvodná, pretože je v rozpore s platnou právnou úpravou, ktorá žalovanému povinnosť prerokovania dodatku k protokolu nestanovuje. Povinnosť vpracovať dodatok k protokolu je stanovená v ust. § 14 ods. 3 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. v prípade včasného písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa k protokolu, pričom zákon povinnosť prerokovať dodatok s kontrolovaným zamestnávateľom nestanovuje. Vyvodiť si bez ďalšieho takúto povinnosť s dovetku citovaného zákonného ustanovenia (veta za bodkočiarkou, podľa ktorej dodatok je súčasťou protokolu), je skôr doplnením zákona než jeho výkladom. Povinné prerokovanie dodatku k protokolu s kontrolovaným zamestnávateľom by mohlo byť prijateľné jedine vtedy, pokiaľ by dodatok stanovil zmenu v obsahu alebo rozsahu nariadených opatrení napríklad v dôsledku modifikácie zistených nedostatkov, teda uložil by opatrenia odlišne oproti protokolu, resp. by ich doplnil, iba v ktorom prípade, by sa obsah dodatku mohol priamo dotknúť práv kontrolovaného zamestnávateľa - žalobcu (opätovne je potrebné poukázať na bod č. 38 tohto rozsudku). Vzhľadom na obsahové náležitosti dodatku (vyjadrenie kontrolovaného zamestnávateľa k protokolu a stanovisko inšpektora práce k nemu), tento v inom prípade nemá spôsobilosť priamo zasiahnuť do právnej sféry kontrolovaného zamestnávateľa, na rozdiel od protokolu, ktorý je potrebné vždy prerokovať, pretože obligatórne obsahuje nariadené opatrenia (inak by išlo o záznam podľa § 13 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z.). Pokiaľ žalobca v tejto otázke (tiež v otázke vykonateľnosti uložených opatrení - body č. 40, 41 tohto rozsudku) poukázal na rozhodovaciu činnosť niektorých krajských súdov išlo o rozsudky, ktoré neboli zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov, t.zn. ich závery nemožno považovať za ustálenú rozhodovaciu prax. Podľa čl. 2 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (§ 5 ods. 1 SSP) právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Nezohľadnením záverov žalobcom označených rozsudkov krajských súdov tak nedošlo k narušeniu právnej istoty a legitímnych očakávaní žalobcu. 49. Ďalší účastník vo svojom vyjadrení uviedol, že sú splnené predpoklady na zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, zistenie skutkového stavu orgánov verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, pričom tieto dôvody boli najmä naplnené inými pochybeniami žalovaného ako tými, ktoré uvádza žalobca. Podstatné porušenie ustanovení videl v konaní a zmätočnom postupe žalovaného, ktoré ovplyvnilo možnosti uplatnenia práv ďalšieho účastníka v správnom konaní. Za účelom preukázania priebehu prerokovania Protokolu navrhol dokonca výsluch svedkov. Uvedené a ďalšie námietky ďalšieho účastníka, ktoré sú obsahom jeho vyjadrení k žalobe a k vyjadreniu žalobcu smerujú k ochrane jeho subjektívnych práv, ochrana ktorých nie je predmetom tohto konania. Koná sa o preskúmaní zákonnosti opatrenia - Protokolu v znení Dodatku č. 1 a to v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby podanej žalobcom (§ 134 ods. 1 SSP), ktorú je oprávnený v zákonnej lehote rozširovať alebo dopĺňať výhradne žalobca (§ 183 SSP). To znamená, že vyjadrenia ďalšieho účastníka, ktoré je možné podľa ich obsahu považovať za jeho námietky proti napadnutému opatreniu, ktoré sú odlišné od námietok žalobcu (v niektorých prípadoch ďalší účastník žalobné námietky otvorene spochybňuje a vyvracia; argumentuje tým spôsobom, že všetka zodpovednosť za nesplnenie povinností zamestnávateľa podľa zákona o BOZP je na žalobcovi) nemožno v tomto konaní akceptovať. Ďalší účastník mal možnosť podať svoju samostatnú správnu žalobu, ktorou sa mohol domáhať ochrany svojich subjektívnych práv, kde by správny súd bol povinný preskúmať napadnuté opatrenie v celom rozsahu jeho žalobných námietok. Ochrana práv ďalšieho účastníka na úkor práv žalobcu, v danom konaní poskytujúcom právnu ochranu práve žalobcovi, nie je možná. Preskúmanie zákonnosti opatrenia - Protokolu v znení dodatku si nemožno zamieňať ani so sporom žalobcu s ďalším účastníkom pred správnym súdom. Takýto charakter konanie podľa SSP nemá. Ďalší účastník má právo vyjadriť sa k podanej správnej žalobe a k vyjadreniu žalobcu v rozsahu vymedzenom žalobnými bodmi žalobcu, ktorý nie je oprávnený prekročiť. 50. Záverom je potrebné poukázať na to, že konštatovania obsiahnuté v Protokole, z hľadiska jeho zákonom stanovených náležitostí, a teda z hľadiska právne relevantného obsahu Protokolu, nie sú je konštatovaniami, ktoré by žalovaného (a tým aj žalobcu) z hľadiska ďalšieho postupu nezvratne v celom rozsahu zaväzovali (napr. žalovaný nebude voči žalobcovi, resp. ďalšiemu účastníkovi vyvodzovať deliktuálnu zodpovednosť za nesplnenie povinností iných subjektov). Protokol je jedným z podkladov rozhodnutia o správnom delikte, pričom predmetom konania o správnom delikte je spoľahlivé zistenie toho, či bola naplnená skutková podstata správneho deliktu vymedzená v zákone. V takom správnom konaní, ktoré sa riadi Správnym poriadkom musí správny orgán spoľahlivo zistiť stav veci. Musí vyhodnotiť Protokol, t.j. odlíšiť v akej časti jeho obsahu je dôkazom o kontrolných zisteniach zistených inšpektormi a v akej časti sú závery v ňom obsiahnuté výsledkom iných podkladov, prihliadnuť na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, vykonať aj ďalšie účastníkom navrhnuté dôkazy, resp. ich nevykonanie potom náležite zdôvodniť, dôkazy vyhodnotiť jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti a z vykonaného dokazovania vyvodiť, ktoré skutočnosti sú zistené a ktoré skutkové závery z nich vyplývajú a tieto právne posúdiť. Správny súd nemôže túto činnosť správneho orgánu nahradiť a to ani v konaní o preskúmaní zákonnosti protokolu. 51. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého opatrenia žalovaného, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že z týchto dôvodov je opatrenie žalovaného - Protokol v znení Dodatku č. 1 v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP žalobu zamietol. 52. O náhrade trov konania rozhodoval správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca v konaní úspešný nebol, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalšiemu účastníkovi nakoľko mu správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu trovy v konaní vznikli. Neboli tak splnené zákonné podmienky uvedené v § 169 SSP na priznanie náhrady trov konania ďalšiemu účastníkovi. 51. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.