Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 28Sa/3/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200135 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6019200135.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci žalobkyne T. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X. č. XX, XXX XX O. X., zastúpená AK SUCHOŇOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Komenského č. 4, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému Okresný úrad Banská Bystrica - odbor opravných prostriedkov, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP1-2018/029689-002/6OM zo dňa 16. novembra 2018 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica - odbor opravných prostriedkov č. OU-BB- OOP1-2018/029689-002/6OM zo dňa 16. novembra 2018 a rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica - odbor všeobecnej vnútornej správy OU-BB-OBVS2-2018/012937-7 zo dňa 11.7.2018 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobkyni dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1.Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, Obvodné oddelenie PZ Banská Bystrica - východ zaslalo prvostupňovému správnemu orgánu Okresnému úradu - odbor všeobecnej a vnútornej správy Banská Bystrica správu o výsledku objasňovania priestupku č. ORPZ-BB-OPP4-15/2018-P zo dňa 4.2.2018. Objasňovanie bolo vykonané ku oznámenému spáchaniu priestupku podľa § 49 ods. 1, písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa mala dopustiť T. O. tým, že dňa 13.11.2017 v Banskej Bystrici na Skuteckého ulici, na Okresnom súde po skončení pojednávania v čase okolo 11.00 hod. pred pojednávacou miestnosťou strčila rukami do pani P. Z.. K správe bol pripojený záznam o podaní oznámenia P. Z. zo dňa 5.1.2018 a záznamy o podaní vysvetlenia T. O., K. Z., D.. F. L. a P. V.. Ďalej úradný záznam o tom, že kamerový záznam z miesta incidentu neexistuje, pretože sa na Okresnom súde v Banskej Bystrici zálohujú iba dva dni. Prvostupňový správny orgán rozhodol rozkazom o uložení sankcie za priestupok, ktorým uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1, písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustila tým, že dňa 13.11.2017 v čase okolo 11.10 hod. pred pojednávacou miestnosťou v budove Okresného súdu v Banskej Bystrici, na adrese Skuteckého 1619/28 v meste Banská Bystrica po predchádzajúcej výmene názorov s P. V. fyzicky napadla P. Z., a to takým spôsobom, že do nej oboma rukami strčila, čím úmyselne narušila občianske spolunažívanie iným hrubým správaním. Za to jej bola uložená pokuta vo výške 11.-Eur. Rozkaz bol odôvodnený tým, že správny orgán vyhodnotil z priestupkového spisu, ktorý mu bol predložený dôkazy, ktorými sú záznamy o podaní oznámenia P. Z. a o podaní vysvetlenia K. Z., D.. F. L., P. V. a T. O. a úradné záznamy policajta, z ktorých podkladov zistil, že spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu žalobkyňou bolo dôkazne preukázané vykonaným objasňovaním a to predovšetkým výpoveďami K. Z., D.. F. L., P. V. ako bezprostredných svedkov incidentu medzi oznamovateľkou a obvinenou. Proti tomuto rozkazu podala odvolanie žalobkyňa, na základe ktorého správny orgán vykonal ústne pojednávanie na prejednanie priestupku. Prvostupňové administratívne rozhodnutie 2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. OU-BB-OVVS2-2018/012937-7 zo dňa 11.7.2018 uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1, písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustila tým, že dňa 13.11.2017 v čase okolo 11.00 hod. vo vstupnej chodbe budovy prístavby Okresného súdu Banská Bystrica, na adrese Skuteckého 1619/28, v meste Banská Bystrica po predchádzajúcej výmene názorov fyzicky napadla P. V. a to takým spôsobom, že ho chytila za ľavú ruku a opakovane ňou trhala, pričom následne fyzicky napadla aj B.. P. Z. a to takým spôsobom, že do nej oboma rukami strčila, čím úmyselne narušila občianske spolunažívanie iným hrubým správaním. Za to jej bola uložená pokuta vo výške 33.-Eur a zároveň bola zaviazaná uhradiť štátu trovy konania vo výške 16.-Eur. Správny orgán v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že z dôvodu včas podaného odporu proti prv vydanému rozkazu o uložení sankcie za priestupok č. OU-BB- OVVS2-2018/012937-2 správny orgán pokračoval v konaní v zmysle § 87 ods. 4 zákona o priestupkoch a vo veci nariadil ústne pojednávanie, na ktoré predvolal žalobkyňu v postavení obvinenej a B.. P. Z., K. Z., D.. F. L. a P. V. v procesnom postavení svedkov. Správny orgán ďalej opísal obsah záznamov o podaní vysvetlenia a oznámenia o spáchaní priestupku z objasňovania priestupku a obsah výpovedí žalobkyne a svedkov, ktoré podali pri ústnom prejednaní priestupku. Konštatoval, že pri rozhodovaní o vine žalobkyne sa opieral predovšetkým o výpovede K. Z. a D.. F. L., ktorí ako jediní bezprostrední svedkovia incidentu medzi B.. P. Z. a P. V. potvrdili vyjadrenia týchto osôb o tom, že žalobkyňa dňa 13.11.2017 v čase okolo 11.00 hod. pred pojednávacou miestnosťou v budove Okresného súdu Banská Bystrica, po predchádzajúcej výmene názorov, najprv fyzicky napadla P. V. a to takým spôsobom, že ho chytila za ľavú ruku a opakovane ním trhala, resp. do neho strkala, pričom následne menovaného pustila a pristúpila k B.. P. Z., do ktorej oboma rukami strčila. Títo svedkovia pri výsluchoch pred orgánom PZ a na ústnom pojednávaní pred správnym orgánom v zásade identicky charakterizovali okolnosti, za akých došlo k protiprávnemu jednaniu žalobkyne ako aj jeho presný priebeh. Zhodli sa, že žalobkyňa vystupovala v pozícii agresora, keď najskôr vyvolala verbálny a fyzický konflikt s P. V. a následne zasiahla do fyzickej integrity oznamovateľky, ktorá sa do predmetnej výmeny názorov zastarala. Tvrdenie žalobkyne, že došlo len k náhodnému fyzickému kontaktu s B.. P. Z. z dôvodu, že táto žalobkyni nedala prednosť pri vychádzaní z chodby a nie v dôsledku jej úmyselného strčenia rukami boli v rozpore so zisteným skutkovým stavom, a preto sa javia ako nehodnoverné a účelové. Správny orgán konštatoval, že na jeho závere nemení nič skutočnosť, že v priebehu objasňovania priestupku sa oznamovateľka a ani svedkovia nezmienili o tom, že obeťou fyzického útoku zo strany žalobkyne nebola len oznamovateľka ale aj svedok P. V. a ani ten fakt, že oznámenie bolo podané až dňa 5.1.2018, teda s takmer dvojmesačným časovým odstupom od inkriminovanej udalosti. Správny orgán zdôraznil, že všetky menované osoby na ústnom pojednávaní hodnoverným spôsobom objasnili dôvody svojho konania, ktorým bola pred orgánom PZ vykonávajúcim objasňovanie priestupku výslovne prejavená vôľa P. V. smerujúca k tomu, aby nebol fyzický útok na jeho osobu zo strany T. O. zaprotokolovaný v zázname o podaní vysvetlenia. Správny orgán ďalej uviedol, že z jeho úradnej činnosti je mu známa skutočnosť, že v dňoch 4.1.2018 a 5.1.2018 bol okrem oznámenia podaného B.. P. Z. podané na Obvodnom oddelení PZ Banská Bystrica - západ ďalšie tri oznámenia zo strany K. Z. a D.. F. L., v ktorých obviňovali T. O. a jej dcéru X.. X. O. zo spáchania rôznych priestupkov, pričom predmetom objasňovania mala byť aj udalosť zo dňa 3.1.2018, čo je udalosť, o ktorej sa zmieňovala B.. P. Z. vo svojej výpovedi pred správnym orgánom. Čiastkové rozpory vo výpovediach jednotlivých svedkov správny orgán pričítal odstupu času, avšak išlo o opis menej podstatných okolností skutkového deja, ktoré nevytvorili pochybnosti pri ustálení skutkového stavu vo veci. Fyzické napadnutie inej osoby formou jej chytenia za ruku následného trhania či strčenia ma nepochybne charakter hrubého správania a v je v rozpore so zásadami riadneho spolunažívania. Z vykonaného objasňovania bol zistiteľný motív konania žalobkyne, ktorý vyplýval z dlhodobo narušených susedských vzťahov s rodinou oznamovateľky v dôsledku súdneho sporu, týkajúceho sa zriadenia vecného bremena k pozemku slúžiacemu ako príjazdová cesta k jej rodinnému domu, ako z jej nesúhlasného postoja ku konania svedka P. V., ktorý sa ako verejnosť zúčastňuje na súdnych pojednávaniach týkajúcich sa predmetného sporu. Správny orgán konštatoval, že v konaní obvinenej možno vzhliadnuť všetky vývojové štádia protiprávnej činnosti, ktorými sú myšlienka páchateľa spáchať priestupok, osvojenie si tejto myšlienky, príprava na spáchanie priestupku, pokus spáchania priestupku a jeho dokonanie. Jednoznačne bolo preukázané, že zásahy T. O. do fyzickej integrity P. V. a B.. P. Z. nevyplývali z nutnej obrany alebo iné okolnosti vylučujúcej protiprávnosť takéhoto konania. Zo strany žalobkyne došlo k naplneniu tak formálnych znakov priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1, písm. d) zákona o priestupkoch ako aj materiálneho znaku v zmysle § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch. Prvostupňový správny orgán odôvodnil výšku uloženej sankcie tým, že prihliadol na okolnosti, za ktorých bol skutok spáchaný a na jeho následky, osobu páchateľky, jej postoj ku spáchaniu skutku a jej priestupkovú minulosť. Bolo prihliadnuté aj na spôsob spáchania priestupku, pre ktorý bolo určujúce, že bol spáchaný na mieste verejne prístupnom a na mieru zavinenia, ktorá mala v danom prípade formu priameho úmyslu, pretože konanie žalobkyne bolo vôľové a vedomé a menovaná ním chcela porušiť záujem chránený skutkovou podstatou priestupku špecifikovaného vo výroku rozhodnutia. Ďalej zohľadnil, že útoky boli nízkej intenzity, mali jednorázový charakter a nevyústili do vzniku zranení, ktoré by si objektívne vyžiadali odborné lekárske ošetrenie. Keďže žalobkyňa nebola dosiaľ uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, žalovaný zohľadnil preventívnu a represívnu funkciu sankcie, a preto uložil pokutu na úrovni prvej tretiny z maximálnej zákonom určenej sadzby. Keďže v priebehu konania bolo zistené, že útok žalobkyne smeroval aj voči svedkovi P. V., bolo na rozdiel sankcie uloženej v predchádzajúcom rozkaznom konaní 11.-Eur, bola žalobkyni uložená pokuta vo výške 33.-Eur. Druhostupňové administratívne rozhodnutie 3. Žalovaný na základe podaného odvolania vo veci rozhodol rozhodnutím č. OU-BB- OOP1-2018/029689-002/6OM zo dňa 16. novembra 2018 tak, že „Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku sa rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odboru všeobecnej vnútornej správy č.:OU-BB- OVVS2-2018/012937-7, 2018/9848/JB zo dňa 11.7.2018 mení vo výroku tak, že sa z výroku vypúšťa zistenie prvostupňového správneho orgánu ohľadom fyzického ataku na osobu svedka P. V., a teda časť výroku „...fyzicky napadla P. V., a to takým spôsobom, že ho chytila za ľavú ruku a opakovane ňou trhla, pričom následne fyzicky napadla aj B.. P. Z., ...“ sa nahrádza znením: „... s P. V. následne fyzicky napadla B.. P. Z., ...“. Zároveň sa aj výška uloženej sankcie - pokuty vo výške 33 € (slovom tridsaťtri eur) mení a nahrádza sa uloženou sankciou - pokutou vo výške 11 € (slovom jedenásť eur). Výrok rozhodnutia sa v ostatných častiach ponecháva v platnosti“. 4. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňový správny orgán riadne zistil skutočný stav len vo vzťahu k fyzickému ataku žalobkyne na B.. P. Z.. Bolo nad všetku pochybnosť preukázané, že žalobkyňa sa dopustila priestupku proti občianskemu spolunažívaniu iným hrubým správaním. Podľa žalovaného zaprotokolované výpovede svedkov zo štádia objasňovania priestupku pred policajným orgánom a z konania pred správnym orgánom možno považovať v zásade za konzistentné, majúce potrebnú preukaznú silu a nie je dôvod o nich pochybovať. B.. P. Z. 5.1.2018 okrem iného uviedla, že 13.11.2017 na Okresnom súde v Banskej Bystrici, po skončení pojednávania nastal slovný konflikt medzi P. V. a žalobkyňou. Nakoľko sa P. Z. priklonila na stranu P. V., žalobkyňa ju strčila dvoma rukami, na čo odstrčená skoro spadla na zem. Všeobecne uviedla, že sa to odohralo pred pojednávacou miestnosťou. Nevzniklo jej pritom žiadne zranenie. Túto výpoveď zhodne potvrdil v rovnaký deň aj K. Z. a dňa 10.1.2018 svedok D.. F. L. a dňa 30.1.2018 aj svedok P. V.. Vo vzťahu k fyzickému ataku na P. Z. potvrdili svoje výpovede všetci svedkovia aj pred správnym orgánom. Svedkovia boli správnym orgánom poučení o povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať tak, ako to vyplýva z ust. § 35 Správneho poriadku a boli poučení aj o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede. Svedecké výpovede sú vlastnoručne podpísané a to vrátane náležitého poučenia. To, že k fyzickému kontaktu medzi P. Z. a žalobkyňou došlo, pripustila a žalobkyňa. K odvolacím námietkam z miesta spáchania priestupku zo strany žalobkyne, nakoľko všeobecnejšie určenia miesta „pred pojednávacou miestnosťou“ žalobkyňa spochybnila, odvolací orgán považoval precizovanie výroku v tomto smere a bližšie špecifikovanie miesta priestupku na vstupnú chodbu v budove prístavby Okresného súdu Banská Bystrica na adrese Skuteckého 1619/28 v meste Banská Bystrica za dostatočné. Správny orgán vyvinul potrebnú aktivitu v rámci dokazovania, aby ustálil, kde presne k spáchaniu priestupku došlo, aby o ňom nevznikali pochybnosti. Odvolací orgán vzhľadom na početnosť výpovedí nemal dôvod pochybovať o tom, že k spáchaniu skutku došlo úmyselne na vstupnej chodbe a nie náhodne pri vykročení do dverí obvinenej a oznamovateľky v rovnakom čase. V tomto smere sa výpoveď žalobkyne javila ako účelová, v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za priestupok. Žalovaný ďalej v odôvodnení uviedol dôvody, pre ktoré zmenil prvostupňové rozhodnutie z dôvodu, že zistil, že medzi výpoveďami svedkov týkajúcimi sa fyzického útoku na P. V. boli rozpory, a teda nejednotný opis údajného fyzického ataku, pre ktoré nebolo možné nad všetku pochybnosť konštatovať, že došlo k spáchaniu priestupku vo forme fyzického napadnutia aj na osobu P. V.. Ďalej konštatoval tiež porušenie zásady zákazu zmeny v neprospech obvineného reformatio in peius vyjadrenej v § 87 ods. 4 zákona o priestupkoch. Žalovaný uzavrel, že pojmové vymedzenie priestupku je založené na kumulácii materiálneho znaku a formálnych znakov skutkovej podstaty, ktoré musia byť naplnené súčasne. Konaním obvinenej boli kumulatívne naplnené všetky štyri znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Na naplnenie tejto skutkovej podstaty postačuje jednorázový úmyselný verbálny či fyzický útok, ktorý má schopnosť svojou intenzitou narušiť občianske spolunažívanie a ktorý k tomuto následku smeroval. Hrubým správaním sa v tomto prípade rozumie také správanie, ktoré prekračuje rámec iným spôsobom nevhodného či nezdvorilého správania. Pre zodpovednosť za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1, písm. d) zákona o priestupkoch sa vyžaduje, aby bol tento spáchaný úmyselne, a teda páchateľ chcel svojim konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom alebo vedel, že svojim konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený. Žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie prvostupňového rozhodnutia, ani nepredložila žiadne nové dôkazy, ktoré by mali vplyv na priebeh konania a rozhodnutie vo veci. Žalovaný zvážil okolnosti prípadu a dôkazy zadokumentované v spisovom materiáli a dospel k záveru, že vykonané dokazovanie je dostatočné a vytvára pre správny orgán dostatočnú predstavu o skutkovom stave veci. Ďalej, že možno nad všetku pochybnosť konštatovať, že žalobkyňa sa dopustila spáchania priestupku tak, ako je jej za vinu kladené. Žalobné body 5. Žalobkyňa namietala, že nebol náležite zistený skutkový stav veci, čím bola porušená zásada materiálnej pravdy. Žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán zistil skutočný stav veci vo vzťahu k fyzickému ataku žalobkyne na B.. P. Z., čo oprel o svedecké výpovede vykonané pred policajným orgánom a pred správnym orgánom, ktoré podľa neho možno považovať za v zásade konzistentné, ktoré majú preukaznú silu a nie je dôvod o nich pochybovať. Žalobkyňa namietala, že uznanie viny nemôže byť založené na výpovediach, ktoré sú „v zásade konzistentné „. Ak sú v zásade konzistentné, potom nie sú úplne zhodné, čo znamená, že pripúšťajú nejaké pochybnosti, ktoré vyplývajú z malých rozdielností, ale pritom podstatných pre uznanie viny. Ak vznikne len maličká pochybnosť o úmyselnom konaní, musí byť rozhodnuté v prospech obvinenej v zmysle zásady „in dubio pro reo - pochybnostiach v prospech obvinenej“. Prvoinštančný ako aj druhoinštančný orgán pochybili, keď sa nezaoberali prameňom výsluchov a či vykonané dôkazy logicky robia možný skutkový záver, ku ktorému správne orgány dospeli. Správne orgány neskúmali, či medzi svedkami nejde o príbuzenský vzťah, alebo či svedkov nespája spoločný cieľ. Zo súdnej praxe je nesporné, že svedecké výpovede príbuzných alebo tých svedkov, ktorí majú rovnaké záujmy, sú väčšinou nehodnoverné vzhľadom na príbuzenský vzťah alebo spoločný cieľ. Žalobkyňa namietala, že všetci svedkovia Z., Z., L. mali spoločný cieľ a sú príbuzensky poprepájaní. Poškodená je sesternica v druhom stupni so svedkom D.. L. a K. Z. je manžel poškodenej, čo predstavuje zdroj v ich zásade konzistentných výpovedí, a preto ide o pochybné výpovede. Táto skutočnosť nebola v priebehu objasňovania priestupku zistená, resp. vôbec sa nezisťovala a nebola braná do úvahy. Žalobkyňa namietala, že poškodená sa netajila tým, že oznámenie o priestupku obvinenej na políciu bolo len vyvrcholením vzájomných nezhôd s obvinenou vzhľadom práva prechodu cez komunikáciu prechádzajúcu cez pozemok obvinenej, a preto ho podala až takmer tri mesiace od samotného incidentu. Takáto výpoveď v sebe zahŕňa určitý stupeň pomsty a snahy potrestať obvinenú, a preto sa vyžaduje oveľa precíznejšie zistenie skutočného stavu veci. Žalobkyňa vyjadrila presvedčenie, že ak by išlo naozaj o priestupok, tak by poškodená nečakala takú dlhú dobu, ale bola by priestupok riešila ihneď ohlásením justičnej stráži, ktorá sa nachádzala v hlavnej budove Okresného súdu Banská Bystrica a domáhala by sa uchovania záznamu z kamerového systému zachytávajúceho pohyb na chodbe súdu. Poškodená takto nepostupovala, čo znamená, že incidentu nepripisovala takú dôležitosť, pretože intenzita konania žalobkyne nenapĺňala skutkovú podstatu priestupku definovanom v § 49 zákona o priestupkoch. 6. Žalobkyňa ďalej namietala, že správny orgán neprihliadol na rozpory vo výpovediach jednotlivých svedkov týkajúcich sa samotného spôsobu ataku zo strany žalobkyne a tiež toho, či svedkovia mohli vôbec vlastnými očami vnímať. Napr. K. Z. vypovedal, že T. O. stále medzi ním a jeho manželkou a P. V. a v čase ataku na jeho manželku uviedol, že on stál za svojou manželkou, takže nevedel presne uviesť, ako do nej žalobkyňa strčila. Zdá sa mu však, že pritom použila obe ruky a zasiahla ju do oblasti pŕs. Z jeho výpovedi vyplýva, že stál za T. O. v čase incidentu medzi jeho ženou a obvinenou, a preto je nesporné, že nemohol vidieť ako prebehol samotný atak zo strany obvinenej. Pokiaľ uvádza oblasť, do ktorej mala obvinená poškodenú udrieť, uviedol len svoje domnienky, dohady, čo vyjadril slovami „zdá sa mu“. Nešlo teda o priameho očitého svedka útoku, pretože vo výhľade mu bránila jeho manželka, ktorá stála pred ním, a preto nemohol vidieť ruky obvinenej. Z tohto pohľadu ide o zaujatú výpoveď v prospech jeho manželky. Pochybnou je aj výpoveď svedka D.. F. L.. Z jeho výpovede vyplýva, že v čase incidentu musel stáť za žalobkyňou, pretože čakal na svoju mamu K. L. a ostatní sa presúvali okolo neho, preto nemohol osobne vidieť atak zo strany žalobkyne na poškodenú, nakoľko mu výhľad zakrývali ostatní účastníci alebo chrbát obvinenej. Z obsahu administratívneho spisu možno zistiť, že žalobkyňa má od počiatku to isté stanovisko, ktoré predniesla pri prvom výsluchu, ktoré nikdy nemenila na rozdiel od ostatných svedkov príbuzensky alebo majetkovo navzájom prepojených. Správny orgán sa rozpormi nezaoberal, keď mužskí svedkovia nevideli incident svojimi, len počuli verbálne zvuky a nevysvetlil na základe čoho dospel k tomu, že svedecké výpovede sú v zásade konzistentné, keď sa nezhodujú v popísaní oblasti, kam mal útok smerovať a v počiatočnom štádiu ani v mieste skutku. Je preukázané, že následne svedkovia upravovali výpovede ohľadom miesta, spôsobu ataku tak, aby vyzerali konzistentne. Bez povšimnutia zostalo, že incident videla aj K. L., ktorá nebola vypočutá. 7. Žalobkyňa ďalej namietala nepreskúmateľnosť pre nedostatok odôvodnenia. Žalovaný v odôvodnení neuviedol, ako dospel k záveru, že sa skutok stal a prečo v časti, v ktorej zmenil rozhodnutie, uveril žalobkyni a v ostatných častiach nie. Početnosť výpovedí nie je zárukou zistenia materiálnej pravdy v prípadoch ako tento, kde svedkovia sú nahnevaní na obvinenú a sú navzájom v príbuzenskom pomere, alebo majú rovnaký záujem vo veci. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení na str. 11 uviedol, že „V nezanedbateľnom časovom odstupe od spáchania prejednávaného priestupku T. O. do podania oznámenia B.. Z. správny orgán vzhliadol dôvod čiastkových rozporov či nejasností vo výpovediach jednotlivých svedkov, ktoré sa týkajú opisu iba menej podstatných okolností skutkového deja, a ako také nevytvárajú pochybnosti pri ustálení skutkového stavu veci“. Žalovaný aj prvostupňový správny orgán bagatelizovali rozpory vo výpovediach svedkov, čo v prvom štádiu spôsobilo nesprávne zistenie miesta skutku, ako aj spôsobu ataku na poškodenú. Nebolo objasnené, ako mala žalobkyňa strčiť do poškodenej, či tak ako to popisuje ona sama alebo tak, ako to popisuje žalobkyňa. Svedkovia neboli jednotní, pretože útok ani nevideli. Správne orgány nepodali dostatočnú argumentáciu a zdôvodnenie, čo ich viedlo k tomu, že sa uvedenými rozpormi nezaoberali. Tiež žalobkyňa namietala, že sa žalovaný ani prvostupňový správny orgán nevysporiadali s argumentáciou žalobkyne, že poškodená zámerne oznamovala tzv. priestupok po tak dlhej dobe, aby nebolo možné overiť pravdivosť tvrdenia prehraním kamerového záznamu. Ak by bol správny orgán hodnotil dôkazy každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, bol by zistil, že tak samotná poškodená ako aj svedok F. L. tvrdili, že už pretiekol pohár trpezlivosti, ak by sa bol skutok stal tak, ako bol popísaný a nešlo by o pomstu, tak by bol útok nahlásený ihneď justičnej stráži, aby sa orgán objasňujúci priestupok mohol oboznámiť s kamerovým záznamom. Nebolo zisťované ani prečo nebol skutok hneď nahlásený justičnej stráži. Žalobkyňa ďalej nesúhlasila s tým, že rozpory vo výpovediach svedkov sa týkajú len nepodstatných vecí, ani z výroku nie je možné zistiť, ako obvinená strčila do poškodenej a do ktorej časti tela ju zasiahla. Takéto vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody, t. j. ide o rozhodovacie dôvody o skutočnostiach v konaniach nezistených. Vyhodnotenie jednotlivých dôkazov ohľadom útoku by dalo jasnú odpoveď ohľadom otázky zavinenia žalobkyne a rovnako by bolo možné preskúmať, akými úvahami sa správny orgán zaoberal, keď dospel k záveru, že svedkovia vypovedali v zásade konzistentne a nepokúsil sa odstrániť evidentné rozpory, aby mohol zistiť náležite skutočný stav veci. Takéto odôvodnenie chýba, a preto je rozhodnutie nepreskúmateľné v časti, ako dospel žalovaný k záveru, že obvinená konala úmyselne a nie náhodne. 8. Žalobkyňa namietala aj nesprávne právne posúdenie veci, ktoré spočívalo v tom, že nebol preukázaný úmysel žalobkyne a vznikli pochybnosti o spôsobe útoku a o samotnom konaní žalobkyne. Preto bolo potrebné rozhodnúť v zmysle zásady in dubio pro reo a uveriť tvrdeniam žalobkyne o náhodnom vrazení do poškodenej pri vychádzaní zo súdnej budovy. 9. Žalobkyňa navrhla, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a žalobkyni priznal náhradu trov konania. Vyjadrenie žalovaného 10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu zamietol. Považoval napadnuté rozhodnutie za zákonné a dostatočne podložené vykonanými dôkazmi. Spáchanie priestupku bolo preukázané vykonaným dokazovaním, z ktorého vyplynulo, že ku skutku došlo tak, ako sa to žalobkyni kladie za vinu. Pokiaľ je v odôvodnení uvedené, že výpovede svedkov sú v zásade konzistentné, znamená to, že v rámci hodnotenia jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach sa ustálil skutkový stav nad všetku pochybnosť, ktorý usvedčil páchateľku. Svedecké výpovede nemôžu byť úplne identické, nakoľko v takom prípade by navodili dojem, že sú len naučené a nie sú autentické. Platí to o to viac, keď početnosť svedeckých výpovedí narastá. Je na vyhodnotení správneho orgánu, či výpovede svedkov v kľúčových tvrdeniach sú zhodné, popisujú skutočnosti rovnako, navzájom sa dopĺňajú a sú tak dostatočne usvedčujúce, aby na ich podklade bolo možné dospieť k rozhodnutiu a uznať vinu, alebo je miera rozporov taká, že zakladá pochybnosti o pravdivosti výpovedí jednotlivých svedkov a tým aj pochybnosti o samotnom skutku. Nebolo úlohou odvolacieho orgánu, aby rekapituloval argumentáciu prvostupňového správneho orgánu, ak sa ňou stotožnil. Preto s obmedzil len na doplnenie určitých dôvodov a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v predmetnej časti. Žalovaný skonštatoval v odôvodnení rozhodnutia, že prvostupňový správny orgán riadne zistil skutočný stav veci. Z výpovedí svedkov tak, ako boli opísané, žalobkyňa bola uznaná vinnou za to, že fyzicky napadla B.. P. Z. takým spôsobom, že do nej oboma rukami strčila, čím úmyselne narušila občianske spolužitie iným hrubým správaním. Toto bolo preukázané, pretože svedkyňa B.. P. Z. vypovedala, že žalobkyňa oboma rukami veľkou silou strčila do pliec, z čoho dôsledku skoro spadla na zem. Zachytil ju manžel. Manžel K. Z. okrem iného vypovedal, že T. O. stála rovno medzi ním, manželkou a P. V.. Keď sa manželka ozvala, žalobkyňa sa otočila a od pána V. smerom ku nej a strčila do nej. On v tom momente stál za svojou manželkou, nevie teda presne uviesť, ako do nej T. O. strčila. Zdá sa mu však, že pritom použila obe ruky a zasiahla ju do oblasti pŕs. K samotnému útoku predchádzalo aj nakročenie T. O. smerom k manželke. Manželka útok nečakala, preto ju otočilo dozadu a on ju musel zachytiť. Svedok F. L. k veci okrem iného vypovedal, že keď sa ozvala B.. P. Z. s tým, že dosvedčí konflikt s pánom V., ktorý strčeniu mal predchádzať, za túto poznámku si okamžite vyslúžila strčenie od T. O., v dôsledku ktorého narazila do manžela. P. V. vypovedal, že keď B.. P. Z. povedala, že môže dosvedčiť, že konflikt s ním začala žalobkyňa, tá keď to počula, odstúpila od neho, podišla k B.. Z. a strčila do nej, v dôsledku čoho zabalansovala a narazila do K. Z.. V rovnakom znení svedkovia vypovedali aj do záznamu o podaní vysvetlenia s tým, že pán V. a L. uviedli, že žalobkyňa strčila pani Z. rukami. P. Z. uviedla, že bola strčená obidvoma rukami a K. Z. uviedol, že pani O. manželku strčila. Z toho je zrejmé, že výpovede svedkov sú v zásade konzistentné, i keď sa v nepatrných detailoch odlišujú. Ak napr. svedok F. L. uvedie, že strčená P. Z. narazila do svojho manžela a P. Z. vypovedal, že manželku zachytil, ide o nepresnosť, ktorá nemá dopad na to, že v konečnom dôsledku došlo k strčeniu P. Z., za čo je žalobkyňa uznaná vinnou. Žalobkyňa neuvádza, ktoré zásadné nepresnosti majú spochybňovať jej vinu a prečo v zásade konzistentné výpovede štyroch svedkov, čo do obsahu spochybňuje. Žalovaný ďalej uviedol, že výpovede sú dôležitým dôkazným prostriedkom, ktorý je spôsobilý prelomiť stav, kedy mohol byť hodnotený len ako tvrdenie proti tvrdeniu a ktorý by smeroval k aplikovaniu zásady „in dubio pro reo“. V danej veci je dôkazná situácia v pomere 4:1, pričom správny orgán nemal dôvod pochybovať o pravdivosti výpovedí svedkov, ktorí boli na mieste spáchaného skutku a vlastnými zmyslami vnímali skutočnosti, ktoré boli pre dané konanie podstatné. Výpovede sú vlastnoručne podpísané a to vrátane poučenia svedkov o povinnosti nič nezamlčať tak, ako to vyplýva z § 35 Správneho poriadku a boli poučení aj o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede. Boli poučení, že v prípade úmyselného podania nepravdivého alebo neúplného svedectva alebo neúplného vysvetlenia sa dopustia priestupku v zmysle § 21 ods. 1, písm. e) zákona o priestupkoch. Zo spisu nie sú známe skutočnosti, ktoré by v rámci predmetného priestupkového konania a dokazovania mohli diskvalifikovať okruh známych svedkov. Žalovaný pripúšťa, že vždy je nutné citlivo vnímať skutočnosť, že svedok je známy alebo priateľ, či rodina niektorého z účastníkov konania alebo iného svedka. Vždy však záleží „ad hoc“ od okolností konkrétneho prípadu a v predmetnej veci s ohľadom na dokazovanie správny orgán pripustil výpovede svedkov a považuje ich za plne relevantné. Žalovaný k námietke žalobkyne, že správny orgán nezdôvodnil a neuviedol svoje úvahy, ako dospel k záveru, kde sa skutok stal, a prečo v tejto časti uveril obvinenej a v ostatných častiach jej výpovede, nie, uviedol, že nešlo o uverenie obvinenej ale o výsledok dokazovania, riadne zadokumentovaný v spisovom materiáli. Žalovaný k námietkam, že nebolo zisťované, prečo oznámenie priestupku podané až po uplynutí času, uviedol, že oznamovateľ má právo podať oznámenie, kedykoľvek to uzná za vhodné (ak nejde o návrhový priestupok). Jediným obmedzujúcim faktorom je zánik zodpovednosti, alebo ak sa na priestupok vzťahuje amnestia. Správny orgán je povinný zaoberať sa oznámeným skutkom bez ohľadu na to, či bol oznámený bezprostredne po spáchaní skutku alebo s odstupom času. V danom prípade nešlo o skutočnosť, ktorá by si vyžadovala bližšie skúmanie a preverovanie. Posúdenie podstatných právnych a skutkových argumentov 11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/20015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec preskúmal bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 107 ods. 2 SSP a po preskúmaní veci zistil, že žaloba bola dôvodná. 12. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. (1) Priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. 13. Podľa § 49 ods. 1, písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (1) Priestupku sa dopustí ten, kto d) úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. 14. Podľa § 3 ods. 1, 5 zákona č. 71/1967 Zb. (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 15. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 16. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku (5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 17. Podľa § 35 ods. 1, 4 Správneho poriadku (1) Každý je povinný vypovedať ako svedok; musí vypovedať pravdivo a nesmie nič zamlčať. (4) Správny orgán poučí svedka pred výsluchom o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede. 18. Podľa § 46 Správneho poriadku Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 19. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 20. Podľa § 195 SSP Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. 21. Správny súd poskytuje ochranu účastníkom administratívneho konania pred nezákonnosťou rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy na základe žalôb podaných v zákonom stanovenej lehote. Treba zdôrazniť, že správny súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní a to ani vo veciach správneho trestania. Správny súd je viazaný dôvodmi žaloby. Nie je oprávnený všeobecne uplatnené žalobné dôvody podľa zistení z obsahu správneho spisu konkretizovať a tak ich za žalobcu formulovať a ani žalobné dôvody na základe týchto zistení za žalobcu dopĺňať. Správny súd vo veciach správneho trestania nie je viazaný dôvodmi žaloby, len ak zo správneho spisu zistí niektorý z dôvodov obsiahnutých vo vyššie citovanom § 195 SSP. Správny súd po preskúmaní veci z týchto dôvodov zistil, že napadnuté rozhodnutie nezákonnosťou z dôvodov uvedených v § 195 SSP a súčasne neuvedených v žalobe netrpí ( námietka nenáležitého zistenia skutkového stavu pre riadne posúdenie veci bola uplatnená v žalobe). Podstatné pre preskúmavanú vec bolo, či správne orgány konajúce vo veci správne a úplne zistili skutkový stav veci, a teda či konali v súlade so zásadou materiálnej pravdy. Pri správnom trestaní táto zásada znamená, že správny orgán, ktorý je oprávnený uložiť sankciu, musí potrestanej osobe preukázať vinu. Je preto na orgáne verejnej správy, aby dokazovaním zistil skutkový stav v takom rozsahu, ktorý je potrebný na rozhodnutie veci. 22. V predmetnej veci nebolo možné priznať dôvodnosť tej časti námietok žalobkyne, ktorá sa týkala rozpornosti hodnotenia svedeckých výpovedí s ich obsahom t.j., že správny orgán neprihliadol na rozpory vo výpovediach a že nebolo objasnené, ako mala žalobkyňa strčiť do poškodenej, nakoľko tieto námietky nemajú oporu v obsahu vykonaného dokazovania a ani v skutočnostiach, ktoré správnemu orgánu z vykonaného dokazovania vyplynuli. Možno súhlasiť so žalovaným, že objektívna a subjektívna stránka naplnenia skutkovej podstaty priestupku, ktorý bol žalobkyni kladený za vinu vyplynula z vyhodnotenia výpovedí svedkov incidentu, nakoľko svedkyňa B.. P. Z. vypovedala, že T. O. ju oboma rukami veľkou silou strčila do pliec, z čoho dôsledku svedkyňa skoro spadla na zem. Zachytil ju manžel. Manžel K. Z. vypovedal, že žalobkyňa stála rovno medzi ním, manželkou a P. V.. Keď sa manželka ozvala, T. O. sa otočila od pána V. smerom ku nej a strčila do nej. On v tom momente stál za svojou manželkou, nevie teda presne uviesť, ako do nej T. O. strčila. Zdá sa mu však, že pritom použila obe ruky a zasiahla ju do oblasti pŕs. Samotnému útoku predchádzalo aj nakrčenie T. O. smerom k manželke. Manželka útok nečakala, a preto ju otočilo dozadu a on ju musel zachytiť. Svedok L. vypovedal, že keď sa ozvala B.. P. Z. s tým, že dosvedčí konflikt s pánom V., ktorý strčeniu mal predchádzať, za túto poznámku si okamžite vyslúžila strčenie od žalobkyne, v dôsledku ktorého narazila do manžela. P. V. vypovedal k veci, že keď B.. P. Z. povedala, že môže dosvedčiť, že konflikt s ním začala žalobkyňa, tá keď to počula, odstúpila od neho, podišla k B.. Z. a strčila do nej, v dôsledku čoho zabalansovala a narazila do K. Z.. V rovnakom znení svedkovia vypovedali do záznamu o podaní vysvetlenia s tým, že pán V. a L. uviedli, že T. O. strčila pani Z. rukami, P. Z. uviedla, že bola strčená obidvoma rukami a K. Z. uviedol, že pani O. manželku strčila. Z toho vyplýva, že námietky týkajúce sa nesprávnosti hodnotenia obsahu výpovedí svedkov neboli opodstatnené. Avšak, ako je uvedené v bode 24 tohto rozsudku, takéto hodnotenie svedeckých výpovedí bez predchádzajúceho zistenia zaujatosti svedkov nemôže viesť k záveru o dostatočne zistenom skutkovom stave. 23. Nebola dôvodná ani námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. „Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale aj to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie však na dielčích nedostatkov odôvodnenia. Musí ísť pritom o vady skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za také vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch, získaných v rozpore so zákonom, alebo prípady, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonávané“.(rozhodnutie NS SR 6Sžf/1/2009) Napadnuté rozhodnutie uvedenými chybami odôvodnenia rozhodne netrpí. Naopak, ako vyplýva z bodu 2, 3, 4 tohto rozsudku námietka nepreskúmateľnosti pre nedostatok odôvodnenia nemá oporu v obsahu odôvodnení napadnutých rozhodnutí. To, že žalobca nesúhlasí s hodnotením dôkazov, ktoré vykonal žalovaný, neznamená, že napadnuté rozhodnutie trpí nedostatkom dôvodov. 24. Správny súd z obsahu správneho spisu ako aj z obsahu odôvodnení napadnutého a prvostupňového rozhodnutia zistil, že všetky rozhodné skutočnosti predstavujúce naplnenie objektívnej a subjektívnej stránky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa zákona o priestupkoch boli orgánom verejnej správy zistené z dokazovania vykonaného dôkaznými prostriedkami, ktorými boli výlučne výsluchy svedkov, t. j. z dôkazov, ktorými boli svedecké výpovede. Z obsahu administratívneho spisu tiež nie je pochybné, že pri žiadnom výsluchu nebolo vykonané zisťovanie vzťahu vypočúvaných osôb k oznamovateľke a k obvinenej. Žalovaný a prvostupňový správny orgán tak hodnotili výpovede svedkov bez toho, aby vyhodnotili, či išlo o výpovede osôb vo veci zaujatých alebo osôb vo veci nezaujatých, a či prípadná zaujatosť mala intenzitu, ktorá mohla mať vplyv na svedkovo vnímanie skutkového deja, resp. ako ovplyvnila hodnovernosť výpovedí svedkov. Žalovaný námietky žalobkyne o tom, že išlo o osoby s príbuzenským vzťahom k oznamovateľke, odmietol z dôvodu, že osoby vypovedali po poučení, že musia vypovedať pravdivo a tiež o právnych následkoch úmyselne nepravdivej výpovede bez toho, aby vyhodnotil ich prípadnú zaujatosť. Námietkou žalobkyne sa tým v podstate nezaoberal. Úlohou správneho orgánu v administratívnom konaní, ktoré sa riadi Správnym poriadkom, je vykladať každé jeho ustanovenie v súlade so zásadami uvedenými v § 3 Správneho poriadku. Žalovaný sa pri vyhodnotení dôkazov nezaoberal zaujatosťou svedkov, a preto nemohol vyhodnotiť hodnovernosť týchto výpovedí, bez čoho nemohol dospieť k zisteniu skutočného stavu veci a tým naplneniu zásady materiálnej pravdy ovládajúcej toto administratívne konanie. Nemôže byť skutkový stav zistený dostatočne, pokiaľ je založený výlučne na svedeckých výpovediach, ak nebola zisťovaná hodnovernosť výpovedí svedkov zisťovaním ich zaujatosti k veci, k oznamovateľke a k obvinenej. Najmä keď, ako tomu bolo v preskúmavanom prípade, medzi účastníkmi incidentu bol sporný nielen jeho priebeh ale aj intenzita ataku obvinenej voči oznamovateľke. 25. Správny súd na základe uvedeného napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil podľa § 191 ods. 1, písm. e) SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. 26. Bude úlohou orgánu verejnej správy, aby doplnil dokazovanie o zistenie zaujatosti svedkov, to znamená, aby zistil vzťah svedkov k veci , k žalobkyni, k oznamovateľke a vyhodnotil, či svedkovia boli alebo neboli vo veci zaujatí a podľa výsledku vyhodnotil vplyv prípadnej zaujatosti na hodnovernosť jednotlivých svedeckých výpovedí. Následne dôkazy znovu vyhodnotil a vo veci rozhodol. 27. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 167 SSP, podľa ktorého má právo na náhradu trov konania žalobca, pokiaľ bol v konaní plne alebo čiastočne úspešný. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto jej súd priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu a žalovaného zaviazal, aby jej dôvodne vynaložené trovy zaplatil. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník tak, ako to ustanovuje § 175 ods. 2 SSP . Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, žea) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.