Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/115/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200280 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6019200280.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobcov: 1/ S. H., nar. XX.XX.XXXX a 2/ C. H., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom K. W. C. č. XX/XX, XXX XX U. R. H., právne zastúpení: JUDr. Dušan Klimo, advokát, AK so sídlom Ul. Sládkovičova 16/61, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 51 063 212, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2019/008954-2-PN zo dňa 11.02.2019, takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BB-OVBP2-2019/008954-2-PN zo dňa 11. februára 2019, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa Obce Lutila č. 15/2017 zo dňa 12. novembra 2018 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy 1. stupňa na ďalšie konanie. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %, v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške, po právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : 1. Obec Lutila (ďalej aj len „orgán verejnej správy 1. stupňa“ alebo „stavebný úrad“) na základe podnetu SPP - distribúcia, a. s., Mlynské nivy 44/b, Bratislava, ako vlastníka a prevádzkovateľa VTL plynovodu DN 300 DN, PN 2,5 MPa, vykonala dňa 21.11.2016 štátny stavebný dohľad u žalobcov 1/ a 2/, miesto stavby: Obec Q., k. ú. Q., záhradná chatka na pozemku parc. č. CKN XXX/XXX. 2. Predmetom štátneho stavebného dohľadu bola záhradná chatka na pozemku CKN XXX/XXX, k. ú. Q. - montovaná drevená chatka, zrealizovaná na základe oznámenia stavebného úradu k ohláseniu drobnej stavby č. XXX/XXXX zo dňa 14.05.2017, že k zrealizovaniu ohlásenej drobnej stavby nemá námietky. Samotná realizácia montovanej drevenej chatky bola uskutočnená v júli 2007 dodávateľským spôsobom. 3. Oznámením č. 15/2017 zo dňa 23.01.2017 orgán verejnej správy 1. stupňa oznámil žalobcom začatie konania o nepovolenej stavbe podľa § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s § 88a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Stavebný zákon“) a vyzval žalobcov na predloženie dokladov o tom, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými Stavebným zákonom. 4. Dňa 03.04.2017 bola stavebnému úradu doručená žiadosť žalobcov o dodatočné povolenie stavby. Zároveň boli doložené aj stanoviská SPP - distribúcia, a. s., Bratislava č. DPPRzv/2017/74 zo dňa 03.02.2017 a č. 121/DP/2017 zo dňa 22.03.2017. 5. Žalobcovia v priebehu administratívneho konania vyjadrili nesúhlas so stanoviskami SPP - distribúcia, a. s., Bratislava, ktorý vyjadril súhlas so stavbou drevenej montovanej záhradnej chatky v bezpečnostnom pásme plynovodu za podmienok, že pred začatím realizácie stavby žalobcovia 1/ a 2/ ako stavebníci na vlastné náklady osadia cestné panely nad plynovod. 6. Oznámením č. 15/2017 zo dňa 24.08.2018 stavebný úrad oznámil žalobcom začatie konania o nariadenie odstránenia stavby s tým, že bude upustené od ústneho pojednávania, nakoľko stavebnému úradu sú dobre známe pomery na mieste stavby, pretože bol vykonaný štátny stavebný dohľad. 7. Voči oznámeniu o začatí konania o nariadení odstránenia stavby uplatnili žalobcovia 1/ a 2/ námietky s tým, že vyjadrili nesúhlas so stanoviskom SPP - distribúcia, a. s., Bratislava. Podľa ich názoru boli zaviazaní na vykonanie takých opatrení, ktoré by zasahovali do vlastníckeho práva tretích osôb - ďalších vlastníkov nehnuteľností nachádzajúcich sa v záhradkovej osade, ktorí nesúhlasia so zásahom do ich vlastníckeho práva a nesúhlasia ani s akýmikoľvek úpravami na ich pozemkoch. Žalobcovia preto stanovisko SPP - distribúcia, a. s., Bratislava považovali za nevykonateľné. Poukázali aj na to, že SPP - distribúcia, a. s., Bratislava povolil výnimku s umiestnením stavby vlastníkovi, ktorého stavba sa nachádza na pozemku oproti nehnuteľnostiam žalobcov, cez ktoré vedie VTL plynovod v bezpečnostnom pásme plynovodu vo vzdialenosti kratšej ako sa nachádza záhradná chatka žalobcov. Zároveň žalobcovia oznámili, že situáciu riešia s SPP - distribúcia, a. s., Bratislava a čakajú na prehodnotenie a vydanie nového stanoviska. 8. Rozhodnutím č. 15/2017 zo dňa 12.11.2018 stavebný úrad nariadil žalobcom 1/ a 2/ odstránenie stavby - záhradnej chatky na pozemku parc. č. CKN XXX/XXX. v k. ú. Q. podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a ods. 2 Stavebného zákona a § 25 vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. Zároveň vymedzil podmienky na odstránenie tejto stavby. 9. V odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy 1. stupňa uviedol, že námietky žalobcov považuje za nedôvodné, a preto ich zamietol. 10. Poukázal na to, že na stavbe boli zrealizované zmeny po jej dokončení v júli 2017, a to v rozsahu napojenia stavby na elektrickú energiu, v chatke bola osadená piecka a zo strany od pozemku parc. č. CKN XXX/XX bol na obvodovej stene umiestnený nerezový komín na odvádzanie splodín. 11. Stavebný úrad poukázal na vyjadrenie SPP - distribúcia, a. s., Bratislava, ktorý vo vyjadrení uviedol, že stavby sú postavené v ochrannom a bezpečnostnom pásme plynárenského zariadenia VTL plynovodu DN 300, PN 2,5 MPa v rozpore so zákonom č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ďalej len „Zákon o energetike“) a bez súhlasu prevádzkovateľa distribučnej siete, čím ohrozuje bezpečnú a plynulú prevádzku tohto verejnoprospešného zariadenia a môže mať vplyv na vznik poruchy, či iného poškodenia plynovodu.. 12. Stavebný úrad ďalej poukázal na to, že stavebník predložil projektovú dokumentáciu, avšak táto nebola vypracovaná v zmysle vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného zákona. Nepredložil všetky požadované doklady: kópiu katastrálnej mapy, súhlasné stanovisko, resp. rozhodnutie Okresného úradu Žiar nad Hronom, pozemkový a lesný odbor, ani stanovisko Obce Lutila k zriadeniu malého zdroja znečisťovania. 13. Pozemok parc. č. CKN XXX/XXX v k. ú. Q. je v katastri nehnuteľností evidovaný ako druh pozemku záhrady. Uskutočnením stavby na tomto pozemku došlo k porušeniu zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Realizáciou lokálneho vykurovania stavby pieckou na tuhé palivo vznikol malý zdroj znečisťovania ovzdušia, na ktorý je v súlade s § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 137/2010 Z.z. o ovzduší v znení neskorších predpisov potrebný súhlas, ktorý je záväzným stanoviskom. 14. Dôkazné bremeno preukázania, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby a vlastník nepovolenej stavby na základe výzvy musí obstarať všetky potrebné doklady dotknutých orgánov. 15. Za podstatné považoval stavebný úrad skutočnosť, že nebol udelený súhlas na prevádzku malého zdroja znečisťovania ovzdušia, že stavba sa uskutočnila na poľnohospodárskej pôde v extraviláne obce a nebol usporiadaný nezákonný stav na poľnohospodárskej pôde a ďalej, že v predmetnom území sa v blízkosti stavby nachádza plynárenské zariadenie VTL 300 DN, PN 2,5 MPa. 16. Proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy 1. stupňa bolo podané žalobcami 1/ a 2/ odvolanie, v ktorom namietali, že SPP - distribúcia, a. s., Bratislava vo svojom vyjadrení zaviazalo žalobcov na vykonanie takých opatrení, ktoré by zasahovali do vlastníckeho práva tretích osôb, ktoré s takýmto zásahom nesúhlasia, a preto žalobcovia považovali podmienky za nevykonateľné. 17. Poukázali na prípady iných troch vlastníkoch záhradných chatiek, ktorým SPP - distribúcia, a. s., Bratislava udelil súhlas na umiestnenie záhradných chatiek s tým, že tieto sa nachádzali v kratšej vzdialenosti od plynovodu, ako sa nachádza stavba žalobcov. Poukázali na to, že pozemky, cez ktoré vedie plynovod, sú vo vlastníctve tretích osôb a nie žalobcov. Navyše tretími osobami, cez ktorých pozemky vedie plynovod, sú vlastníci nehnuteľností, ktorým SPP - distribúcia, a. s., Bratislava udelil súhlas - výnimku k umiestneniu záhradných chatiek, pričom vzdialenosť záhradných chatiek týchto osôb od VTL plynovodu je menšia ako vzdialenosť ich stavby. Žalobcovia poukázali na to, že opätovne vyjadrili nesúhlas so stanoviskom SPP - distribúcia, a. s., Bratislava a čakajú na vydanie rozhodnutia vo veci. 18. Ďalej v odvolaní žalobcovia poukázali na to, že bola podaná žiadosť o odňatie poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely, v rámci ktorej Obec Lutila dala súhlasné stanovisko so zmenou druhu pozemku parc. č. CKN XXX/XXX o výmere 22,79 m2, k. ú. Q., za účelom stavby záhradnej chatky a za týmto účelom bol vypracovaný geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX., úradne overený Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálny odbor. Obec Lutila vydala tiež dňa 30.11.2018 súhlas na užívanie malého zdroja znečisťovania ovzdušia „J. N.“ č. OcU XXX/XXXX. 19. Žalobcovia ešte v odvolaní poukázali na to, že v čase, keď nadobudli vlastnícke právo k pozemkom, ako aj k stavbe, nemali žiadnu vedomosť, že cez okolité pozemky vedie VTL plynovod vo vlastníctve SPP a poukázali na to, že k záhradnej chatke majú citový vzťah, využívajú ju za účelom oddychu, a teda ich postup bol dobromyseľný. Uviedli, že stavebný úrad vydal rozhodnutie predčasne, nakoľko do vydania tohto rozhodnutia nebolo rozhodnuté o ich žiadosti o prehodnotenie stanoviska zo strany SPP - distribúcia, a. s., Bratislava. 20. V priebehu administratívneho konania bolo doručené stanovisko SPP - distribúcia, a. s., Bratislava k žiadosti o prehodnotenie udelenia výnimky k umiestneniu stavby č. 10/DP/2018 zo dňa 11.01.2019, v ktorom SPP - distribúcia, a. s., Bratislava uviedol, že na svojom udelenom stanovisku zo dňa 03.02.2018 k umiestneniu záhradnej chatky v bezpečnostnom pásme distribučných sietí trvá. 21. Taktiež bolo predložené rozhodnutie Okresného úradu Žiar nad Hronom, pozemkový a lesný odbor, č. OU-ZH-PLO-2019/000834 zo dňa 08.01.2019 o tom, že sa usporadúva nezákonný stav na poľnohospodárskej pôde a mení sa druh poľnohospodárskeho pozemku na zastavanú plochu v k. ú. Q., parc. č. CKN XXX/XXX z doterajšieho druhu pozemku záhrada na navrhovaný druh pozemku zastavaná plocha vo výmere 42 m2. 22. O odvolaní žalobcov rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2019/008954-2-PN zo dňa 11.02.2019 tak, že odvolanie žalobcov zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. 23. K odvolacím námietkam žalobcov žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pokiaľ žalobcovia považovali riešenia, ktoré navrhol SPP - distribúcia, a. s., Bratislava za nezrealizovateľné, tak v zmysle § 79 ods. 5 a § 80 ods. 4 Zákona o energetike zriaďovať stavby v ochrannom a bezpečnostnom pásme plynárenského zariadenia je možné iba po predchádzajúcom súhlase prevádzkovateľa siete. Súhlas na zaradenie stavby v ochrannom pásme plynárenského zariadenie je dokladom pre územné a stavebné konanie. Spoločnosť SPP - distribúcia, a. s., Bratislava vydala tzv. výnimku k umiestneniu stavby v bezpečnostnom pásme v súlade so Zákonom o energetike, ako aj záväzným Technickým pravidlom plynu TPP 906 01 Požiadavky na umiestňovanie stavieb v ochranných a bezpečnostných pásmach distribučných sietí a / alebo zásobníkov plynu, ktoré určuje požiadavky na umiestňovanie stavieb v ochrannom a bezpečnostnom pásme plynárenských zariadení prevádzkovateľa distribučnej siete, základné vzdialenosti plynovodu od stavieb, ako aj udeľovanie výnimiek pre umiestnenie stavieb podľa stanovených minimálnych vzdialeností stavieb od plynovodu. Účelom predmetnej výnimky nie je podnecovať k protiprávnemu konaniu, ale umožniť zrealizovanie stavby tak, aby bola zabezpečená ochrana plynárenských zariadení a priamych plynovodov, ako aj ich porúch a zabezpečiť ochranu života, zdravia a majetku osôb. Ak túto ochranu, resp. takýto stav nemožno zabezpečiť prostredníctvom zákonných možností, t. j. v tomto prípade napríklad uzatvorením zmluvy o zriadení vecného bremena s tretími osobami, nie je možné ani zrealizovať stavby v ochrannom a bezpečnostnom pásme plynárenských zariadení. 24. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na to, že nemali vedomosť o tom, že cez okolité pozemky vedie VTL plynovod a toto nebolo zapísané ani na liste vlastníctva, žalovaný uviedol, že to, čo je predmetom kúpnej zmluvy, a čo má a čo nemá byť zapísané v kúpnej zmluve, Stavebný zákon nerieši. 25. Ďalej žalovaný poukázal na to, že plynovody sa v zmysle § 43a ods. 2 písm. f) a § 43a ods. 1 Stavebného zákona považujú za inžinierske stavby, ktoré sa podľa § 6 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v katastri spravidla nezapisujú. Konkrétne sa v katastri spravidla nezapisujú inžinierske stavby a drobné stavby, tieto sú v katastri zobrazené na katastrálnej mape parcelným číslom pozemku, na ktorom je stavba postavená, alebo mapovou značkou a sú označené kódom druhu pozemku a kódom o spôsobe využívania pozemku. Na základe toho je zrejmé, že plynové potrubia prechádzajúce cez pozemky sa na listy vlastníctva nezapisujú. 26. Žalovaný ďalej poukázal na ustanovenie § 88 ods. 1 písm. a) Stavebného zákona s tým, že dôkazné bremeno o tom, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nebude v rozpore s verejnými záujmami, sa presúva na stavebníka. Žalobcovia nesúhlasili s podmienkami SPP - distribúcia, a. s., Bratislava, nebolo preukázané, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nebude v rozpore s verejnými záujmami, v danom prípade v zmysle Zákona o energetike, preto bolo nariadené odstránenie predmetnej stavby. 27. Existencia VTL plynovodu v danej lokalite bola známa, čo vyplýva najmä z povolenia č. UP 1729/85- Hr zo dňa 12.07.1985 o zmene rozhodnutia o využití územia pre zriadenie záhradiek na pozemkoch parc. č. KN-E XXX, XXX v k. ú. Q. so situáciou umiestnenia záhradkárskej osady, v ktorej sú okrem iného zakreslená trasa VTL plynovodu, jeho ochranné pásmo a pásmo bez náhrady škôd. Stavba teda koliduje s ochranným a bezpečnostným pásmom VTL plynovodu. 28. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na stanovisko stavebného úradu zo dňa 14.05.2017 o tom, že stavebný úrad voči uskutočneniu drobnej stavby nemá námietky, toto oznámenie podľa § 57 ods. 5 Stavebného zákona nenahrádza rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy alebo iné opatrenia dotknutých orgánov požadované podľa osobitných predpisov, o čom boli žalobcovia aj upozornení v tomto oznámení. 29. Pokiaľ poukazovali žalobcovia na situáciu iných vlastníkov záhradných chatiek, tak podľa žalovaného spoločnosť SPP - distribúcia, a. s., Bratislava postupovala, resp. postupuje nasledovne: - v prípade, ak bola stavba (napr. záhradných chatiek a podobne) postavená pred rokom 1998, t. j. pred nadobudnutím účinnosti novej právnej úpravy, SPP súhlasilo s platne udelenou výnimkou (súhlas SPP z roku 1982) a umožnilo tak, stavebníkom mať tieto stavby umiestnené vo vzdialenosti 10 m od osi plynovodu, - v prípade, ak bola stavba postavená po roku 1988, t. j. po prijatí novej právnej úpravy, SPP postupovalo podľa tejto novoprijatej právnej úpravy a s udelenou výnimkou stavať stavby vo vzdialenosti 10 m od osi plynovodu nesúhlasilo. 30. Stavba predmetnej chatky bola postavená po roku 1998, preto SPP naďalej zotrvalo na svojom predchádzajúcom stanovisku. Podľa žalovaného postupoval stavebný úrad v súlade so zákonom, keď žalobcom nariadil odstrániť záhradnú chatku, keďže nesúhlasili s podmienkami dotknutého orgánu. 31. Správnou žalobou sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa a ich zrušenia. Zároveň si uplatnili náhradu trov konania. 32. Žalobcovia v správnej žalobe namietali, že nehnuteľnosti nadobudli dobromyseľne a v dobrej viere, a nemali vedomosť, na rozdiel od Obce Lutila, o žiadnom plynovom potrubí, ktoré v konečnom dôsledku nevedie ani cez ich pozemky a ochranné pásmo od ich pozemkov je len o 1,5 m kratšie. Zdôraznili, že stavebný úrad nemal námietky proti výstavbe drobnej stavby záhradnej chaty a táto bola zákonne oznámená. 33. Poukázali na to, že rozhodnutím Okresného úradu Žiar nad Hronom, pozemkového a lesného odboru, zo dňa 08.01.2019 bol dotknutý pozemok prekvalifikovaný na zastavanú plochu a nádvorie. 34. Za nesprávne označili tvrdenie, že SPP, a. s., nedalo súhlas na dodatočné povolenie stavby s poukazom na list zo dňa 22.03.2017, v ktorom SPP, a. s., s umiestnením stavby súhlasil, ako aj s poukazom na výnimku SPP, a. s., zo dňa 22.02.1982 na budovanie chát v záhradkovej osade. Stavebný úrad charakterizoval povolenú ohlásenú drobnú stavbu za nepovolenú, bez stavebného povolenia a nariadil jej zbúranie, čo je v rozpore so zásadou právnej istoty a predvídateľnosti rozhodnutia, zásadou zistenia skutkového stavu a zásadou res iudicatae, postup správnych orgánov má charakter obnovy konania podľa § 62 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), čo je neprípustné pre dobromyseľnosť žalobcov. Podľa § 52 ods. 3 Správneho poriadku obnova konania nie je prípustná, ak bol rozhodnutím účastníkovi konania udelený súhlas na občianskoprávny úkon (oznámenie zo dňa 14.05.2007, aj listy zo dňa 22.03.2017 a 22.02.1982) a druhý účastník konania nadobudol práva dobromyseľne. 35. Aj v zmysle judikatúry správnych súdov bolo povinnosťou správnych orgánov zvážiť, či práva nadobudnuté boli nadobudnuté dobromyseľne, a či môžu byť zmenou alebo zrušením rozhodnutia dotknuté (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž 17/2013, 4Sž 31/02 a nález I. ÚS 128/2010). 36. Správne orgány porušili zákon a zvolili nesprávny procesný postup, ktorý nebol hmotnoprávne odôvodnený. Takýto postup trpí prvkami arbitrárnosti. 37. Žalovaný konal v rozpore so zásadou právnej istoty, zameral sa len na citáciu ustanovení zákona a neprihliadol na zistený skutkový stav, a to na schválenie drobnej stavby bez námietok. 38. Nezohľadnil, že rozhodnutím č. UP 892/83-Jk zo dňa 13.01.1984 boli pozemkové nehnuteľnosti určené na zriadenie záhradiek a plynovod cez tieto pozemky bol povolený rozhodnutím č. 2083/154/24-65 zo dňa 17.06.1965 a do prevádzky bol uvedený dňa 15.04.1968. 39. Žalovaný nezohľadnil, že plynovod neprechádza cez pozemky žalobcov, a že v ďalšom ťarcha vecného bremena nebola v zmysle materiálnej publicity a nutnej zákonnosti úpravy vyznačená na liste vlastníctva a vzdialenosť medzi pozemkami žalobcov a plynovodom je len minimálne porušená. 40. Žalovaný nevzal do úvahy, že plynové potrubie u viacerých susediacich chatiek prechádza v blízkosti chatiek, priamo cez pozemky, na ktorých sú postavené, a to na základe povolenej výnimky, a to v blízkosti 10 m stavby od plynovodu. 41. SPP, a. s., dal súhlas na stavbu, avšak tento súhlas podmienil nezákonnými podmienkami, ktoré sú v zmysle § 36 ods. 1 druhá veta, § 36 ods. 3 a § 36 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatné ex lege, a na ktoré sa neprihliada. Na náklady žalobcov malo byť na cudzích pozemkoch vykonané prekrytie plynovodu panelmi, čím by sa menil charakter záhrad vybudovaním oceľovej chráničky a výmenou potrubia. 42. Boli určené podmienky, ktoré zaťažujú SPP, a. s., a takto by SPP, a. s., získalo bezdôvodné obohatenie. Rozhodnutie, ktoré vychádza z akceptácie takýchto podmienok, je preto nezákonné. SPP, a. s., sa dovoláva rozdielnej právnej úpravy uplynutím rokov v rozpore s právnou istotou a dobromyseľnosťou účastníkov konania a ich ústavného práva a núti ich mimo zákonných kompetencií na cudzích pozemkoch splniť povinnosti, kde boli udelené zo strany SPP, a. s., výnimky, resp. kde výnimky boli povolené. 43. Správne orgány porušili ústavné právo žalobcov garantované v čl. 46 ods. 1 a v čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a bolo porušené aj ustanovenie § 36 Občianskeho zákonníka. 44. Žalobcovia ďalej poukázali na závery v rozhodnutí Ústavného súdu SR I. ÚS 505/2015 vo vzťahu k zásade zákazu reformatio in peius a na požiadavky vo vzťahu k náležitostiam odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu vyjadrené v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/174/2012. 45. Žalobcovia uviedli, že vznášajú hmotnoprávnu námietku fikcie pozitívneho rozhodnutia s poukazom na to, že od roku 1965 so svojimi právnymi predchodcami dobromyseľne užívali svoje vlastníctvo so súhlasom - bez námietok stavebného úradu a SPP, a. s., ktorí v súčasnosti účelovo bránia užívať vlastnícke právo žalobcov napriek tomu, že ostatným vlastníkom tak nie je bránené a vec nie je vo verejnom záujme, ale subjektívnom, a to konkrétne v záujme SPP, a. s. 46. Žalovaný sa vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol rovnaké závery, ktoré boli uvedené v správnom žalobou napadnutom rozhodnutí. Zdôraznil, že plynové potrubie prechádzajúce cez pozemky sa na listy vlastníctva nezapisuje. Ďalej uviedol, že skutočnosť existencie plynovodu v danej lokalite bola známa, čo vyplýva z rozhodnutí, ktorými bolo určené dotknuté územie pre zriadenie záhradiek a bola zakreslená trasa VTL plynovodu, jeho ochranné pásmo a pásmo bez náhrady škôd. Z toho vyplýva, že stavba koliduje s ochranným a bezpečnostným pásmom VTL plynovodu. 47. Ďalej žalovaný rozporoval tvrdenie žalobcov, že právo k realizácii záhradnej chatky nadobudli dobromyseľne na základe ohlásenia. Za podstatné považoval žalovaný to, že záhradkárska osada na pozemku parc. č. XXX v k. ú. Q. bola zriadená rozhodnutím o využití územia č. UP 892/83-Jk zo dňa 13.01.1984, ktoré bolo vydané Okresným národným výborom v Žiari nad Hronom, odborom územného plánovania. Jednou z podmienok rozhodnutia o využití územia je, že jednotlivé stavby záhradných chatiek budú umiestnené v záhradkách podľa priloženej schválenej situácie, ktorá je prílohou tohto územného rozhodnutia a musia byť tiež dodržané podmienky Stredoslovenských plynárenských závodov v Žiline. Z kópie katastrálnej mapy je zrejmé, že sporná záhradná chatka na pozemku parc. č. KNC XXX/XXX v k. ú. Q. nebola uskutočnená v jednej línii s ostatnými záhradnými chatkami a je posunutá smerom do bezpečnostného pásma plynovodu VTL DN 300, PN 25. Stavebník preto nedodržal podmienky umiestnenia stavby podľa vydaného územného rozhodnutia a stavbu umiestnil na základe vydaného oznámenia stavebného úradu v zmysle § 57 ods. 2 Stavebného zákona v rozpore s rozhodnutím o využití územia a jeho situačnými výkresmi, preto stavebník nemohol svoje právo nadobudnúť dobromyseľne. 48. Na preukázanie svojho tvrdenia žalovaný doložil k vyjadreniu kópiu katastrálnej mapy s vyznačením záhradnej chatky. 49. Pokiaľ ide o samotné oznámenie stavebného úradu v zmysle § 57 ods. 2 Stavebného zákona zo dňa 14.05.2007, tak stavebný úrad nemal vydať oznámenie, že proti uskutočneniu drobnej stavby nemá námietky, ale podľa § 57 ods. 1 Stavebného zákona mal určiť, že ohlásenú drobnú stavbu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia, keďže bolo potrebné skúmať, či je dodržaný verejný záujem chránený osobitnými predpismi, konkrétne Zákonom o energetike. V tejto súvislosti sa dá hovoriť aj o právnej istote účastníka konania spojenej s jeho dobromyseľnosťou, ktorá spočíva v tom, že v jeho prípade bolo rozhodnuté zákonným spôsobom - domnienka zákonnosti rozhodovania orgánov verejnej správy - ktorú je možné zohľadňovať len vtedy, ak to zákon explicitne pripúšťa, napr. § 62 ods. 3, § 65 ods. 2 a § 67 Správneho poriadku. V zásade totiž platí, že z nepráva nemôže vzniknúť právo, resp. že sa nemožno dovolávať právnej istoty založenej na nezákonnej rozhodovacej praxi orgánov verejnej moci, v súvislosti s čím žalovaný poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/94/2014 zo dňa 24.06.2015. 50. Žalovaný poukázal na to, že lehota, v rámci ktorej by bolo možné dosiahnuť nápravu nezákonného stavu, t. j. podanie protestu prokurátora, už od vydania opatrenia stavebného úradu uplynula (oznámenie stavebného úradu vydané v zmysle § 57 ods. 2 Stavebného zákona môže preskúmavať len príslušná prokuratúra). Pokiaľ by táto lehota plynula, prokurátor by proti opatreniu stavebného úradu s istotou podal protest a stavba záhradnej chatky by bola predmetom stavebného konania v zmysle § 88b ods. 1 Stavebného zákona, v ktorom by boli overované aj verejné záujmy podľa osobitných predpisov. Aj keď lehota na preskúmanie postupu stavebného úradu prokurátorom uplynula, nemožno akceptovať tento nezákonný stav, ktorý nastal vydaním oznámenia stavebného úradu zo dňa 14.05.2007 a je potrebné dať ho do súladu so zákonom práve postupom podľa § 88a Stavebného zákona. Žalobcovia nesplnili požiadavku dotknutého orgánu - Slovenského plynárenského priemyslu (umiestnenie cestných panelov), a preto jediným prostriedkom na dosiahnutie bezpečnosti blízkosti VTL plynovodu je asanácia záhradnej chatky. 51. Rozhodnutie o využití územia zo dňa 13.01.1984 má právne účinky pre ostatných užívateľov záhradkárskej osady a stanovuje tiež aj určité podmienky či obmedzenia, ktoré je potrebné rešpektovať. Žalobcovia nadobudli pozemok v roku 2006, a preto územné rozhodnutie je záväzné aj pre nich ako pre právnych nástupcov navrhovateľov tohto rozhodnutia a ostatných účastníkov územného konania (§ 40 ods. 4 Stavebného zákona). Pokiaľ sa žalobcovia rozhodli realizovať záhradnú chatku v danej záhradkárskej osade, mali si zistiť potrebné údaje a podmienky k jej realizácii, pretože neznalosť zákona neospravedlňuje. 52. Žalovaný žiadal, aby správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 53. V replike žalobcovia poukázali na to, že nie je sporné, že bola preukázaná dobromyseľnosť nadobudnutia práv a aplikácia zásady fikcie pozitívneho rozhodnutia odsúhlasená zákonným postupom správnych orgánov z roku 2007. Zopakovali argumentáciu o nemožnosti a nesplniteľnosti podmienok stanovených v stanovisku SPP - distribúcia, a. s., Bratislava a argumentáciu o porušení viacerých zásad. Skutočnosť, že účastník nebol dobromyseľný, musí preukazovať samotný správny orgán. Túto skutočnosť žalovaný nepreukázal a dokázal pravý opak. Žalovaný potvrdil vo svojom vyjadrení, že stavebný úrad nemal vydávať rozhodnutie, že proti uskutočneniu stavby nemá námietky. Tým bola naplnená zákonná podmienka dobromyseľnosti žalobcov. 54. Zbúraniu chaty bráni aj to, že SPP, a. s., udelil výnimku bez podmienky, nakoľko na tieto stanovené podmienky nebolo možné prihliadať, čo bránilo nariadeniu zbúrania dobromyseľne nadobudnutého vlastníckeho práva žalobcov. Žalobcovia ďalej poukázali na podstatu správneho súdnictva v zmysle záverov rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 502/2015. 55. Žalobcovia vyjadrili aj nesúhlas s tým, že sa inžinierske siete nezapisujú na list vlastníctva. Inžinierske siete sú ťarchou na pozemku v časti „C“ alebo iným údajom na liste vlastníctva. Tieto v konečnom štádiu ale neprechádzajú cez pozemok žalobcov. Mapa, ktorú predložil žalovaný, je len technickým podkladom, avšak nevytvára záväzky pre vlastníkov pozemkov, cez pozemky ktorých plynové potrubie prechádza. 56. Pokiaľ žalovaný poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/94/2014, tak podľa žalobcov je jeho aplikácia vylúčená, pretože neupravuje totožný úsek správneho konania a vyznačuje sa zjavnými skutkovými rozdielnosťami. 57. Žalovaný nevyužil svoje procesné právo zaujať k replike žalobcov dupliku. 58. Žalobcovia v správnej žalobe predniesli aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd o tomto návrhu rozhodol uznesením č.k. 23S/115/2019 - 57 zo dňa 11.06.2019 tak, že správnej žalobe priznal odkladný účinok. Následne rozhodol o správnej žalobe v lehote 6 mesiacov od vydania uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe podľa § 187 ods. 1 SSP. 59. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) na deň 23.10.2019. Na pojednávaní sa účastníci konania vyjadrili v zhode s obsahom ich písomných prejavov. 60. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§134 SSP), a dospel k záveru, že žalobné námietky žalobcov sú dôvodné, preto rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, podľa § 191 ods. 1 písm. d) v spojení s § 191 ods. 3 SSP zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy 1. stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP. 61. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 62. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 63. Podľa§ 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 64. Správny súd uznal žalobné námietky o arbitrárnosti postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy oboch stupňov a o nedostatočnom odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí. 65. Správne orgány sa nevysporiadali dostatočne s námietkami žalobcov, ktoré smerovali proti stanovisku SPP - distribúcia, a. s., Bratislava, ktoré bolo podané ako stanovisko dotknutého orgánu. 66. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona; stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom. 67. Podľa § 88 ods. 2 Stavebného zákona; odstránenie stavby podľa odseku 1 písm. b) nariadi stavebný úrad vlastníkovi stavby, ktorý je stavebníkom, alebo nájomcovi stavby, ak je stavebníkom podľa § 58 ods. 3. 68. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 67/1960 Zb. o výrobe, rozvode a využití vyhrievacích plynov (Plynárenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Plynárenský zákon“); plynárenské zariadenia, ako aj zariadenia na odvádzanie prírodných plynov získaných podzemných splynovaním sa chránia ochrannými pásmami. Ochranné pásma, bez ujmy obvyklého pôdohospodárskeho a iného využitia, sú určené na zabezpečenie plynulej prevádzky týchto zariadení a na zaistenie bezpečnosti osôb a majetku. 69. Podľa § 24 ods. 2 Plynárenského zákona; vykonávacie predpisy určia druhy činností, ktoré nesmú sa v ochranných pásmach vykonávať, alebo ktoré sú obmedzené, šírku týchto pásiem, ktorá nesmie presiahnuť 50 m, ako aj druhy plynárenských zariadení, pre ktoré sa ochranné pásma nezriaďujú. 70. Podľa § 31 ods. 1 vyhlášky Federálneho ministerstva palív a energetiky č. 175/1975 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia plynárenského zákona (ďalej len „vyhláška č. 175/195 Zb.“); ochranné pásma sú pri plynovodoch a plynovodných prípojkách vymedzené vo vodorovnej vzdialenosti meranej po obidvoch stranách kolmo na plynovod alebo plynovodnú prípojku. Ich maximálna šírka meraná po obidvoch stranách od osi plynovodu alebo prípojky je ustanovená v zákone (§ 24 ods. 2). 71. Podľa § 31 ods. 2 vyhlášky č. 175/1975 Zb.; táto vzdialenosť je na každú stranu od osi plynovodu: a) pri stredotlakých plynovodoch a prípojkách vo voľnom teréne a v nezastavanom území 10 metrov b) pri vysokotlakých plynovodoch a prípojkách do + 300 mm 20 metrov c) pri vysokotlakých plynovodoch a prípojkách s + nad 300 mm 50 metrov d) pri plynovodoch a prípojkách s veľmi vysokým tlakom musia byť od iných objektov dodržiavané minimálne vzdialenosti ustanovené technickou normou a v súlade s ustanovením § 24 zákona. Podobne sa musia dodržiavať minimálne vzdialenosti medzi povrchmi potrubí plynovodu a podzemnými vedeniami alebo káblami pri križovaní alebo súbehu. 72. Podľa § 79 ods. 1 Zákona o energetike; ochranné pásma sa zriaďujú na ochranu plynárenských zariadení a priamych plynovodov. 73. Podľa § 79 ods. 2 Zákona o energetike; ochranné pásmo na účely tohto zákona je priestor v bezprostrednej blízkosti priameho plynovodu alebo plynárenského zariadenia vymedzený vodorovnou vzdialenosťou od osi priameho plynovodu alebo od pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia meraný kolmo na os plynovodu alebo na hranu pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia. Vzdialenosť na každú stranu od osi plynovodu alebo od pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia je a) 4 m pre plynovod s menovitou svetlosťou do 200 mm, b) 8 m pre plynovod s menovitou svetlosťou od 201 mm do 500 mm, c) 12 m pre plynovod s menovitou svetlosťou od 501 mm do 700 mm, d) 50 m pre plynovod s menovitou svetlosťou nad 700 mm, e) 1 m pre plynovod, ktorým sa rozvádza plyn na zastavanom území obce s prevádzkovaným tlakom nižším ako 0,4 MPa, f) 8 m pre technologické objekty, g) 150 m pre sondy, h) 50 m pre iné plynárenské zariadenia zásobníka a ťažobnej siete neuvedené v písmenách a) až g). 74. Podľa § 80 ods. 1 Zákona o energetike; bezpečnostné pásmo je určené na zabránenie porúch alebo havárií na plynárenských zariadeniach alebo na zmiernenie ich vplyvov a na ochranu života, zdravia a majetku osôb. 75. Podľa § 80 ods. 2 Zákona o energetike; bezpečnostným pásmom na účely tohto zákona sa rozumie priestor vymedzený vodorovnou vzdialenosťou od osi plynovodu alebo od pôdorysu plynárenského zariadenia meraný kolmo na os alebo na pôdorys. Vzdialenosť na každú stranu od osi plynovodu alebo od pôdorysu plynárenského zariadenia je a) 10 m pri plynovodoch s tlakom nižším ako 0,4 MPa prevádzkovaných na voľnom priestranstve a na nezastavanom území, b) 20 m pri plynovodoch s tlakom od 0,4 MPa do 4 MPa a s menovitou svetlosťou do 350 mm, c) 50 m pri plynovodoch s tlakom od 0,4 MPa do 4 MPa a s menovitou svetlosťou nad 350 mm, d) 50 m pri plynovodoch s tlakom nad 4 MPa s menovitou svetlosťou do 150 mm, e) 100 m pri plynovodoch s tlakom nad 4 MPa s menovitou svetlosťou do 300 mm, f) 150 m pri plynovodoch s tlakom nad 4 MPa s menovitou svetlosťou do 500 mm, g) 200 m pri plynovodoch s tlakom nad 4 MPa s menovitou svetlosťou nad 500 mm, h) 50 m pri regulačných staniciach, filtračných staniciach, armatúrnych uzloch, i) 250 m pre iné plynárenské zariadenia zásobníka a ťažobnej siete neuvedené v písmenách a) až h). 76. Podľa § 80 ods. 4 Zákona o energetike; zriaďovať stavby v bezpečnostnom pásme plynárenského zariadenia možno iba po predchádzajúcom súhlase prevádzkovateľa siete. 77. Z administratívneho spisu je zrejmé, že rozhodnutia o umiestnení záhradiek boli vydané v roku 1984 a 1985 (rozhodnutie Okresného národného výboru v Žiari nad Hronom, odbor územného plánovania č. ÚP 892/83 - Jk z 13.01.1984 o využití územia a rozhodnutie Okresného národného výboru v Žiari nad Hronom, odbor územného plánovania č. ÚP 1729/85 - Hr zo dňa 12.07.1985 o zmene rozhodnutia o využití územia) a už v čase ich vydania bol plynovod v prevádzke. Stanovisko SPP - distribúcia, a. s., Bratislava, na základe ktorého orgány verejnej správy dospeli k záveru, že žalobcovia nesplnili v ňom stanovené podmienky pre dodatočné povolanie ich stavby, je podľa správneho súdu nepreskúmateľné. Nie je zrejmý a vysvetlený odlišný postup do roku 1998 a po roku 1998 zo strany SPP - distribúcia, a. s., Bratislava v reflexii na skutkové okolnosti prípadu a relevantnú právnu úpravu. Stavebný úrad a žalovaný pri vysporiadavaní sa s námietkami žalobcov prednesenými v administratívnom konaní prevzali argumentáciu SPP - distribúcia, a. s., Bratislava a dospeli k záveru, že žalobcovia nesplnili podmienky stanovené pre dodatočné povolanie stavby, bez toho, aby reflektovali na skutkové okolnosti prípadu a na konkrétnu právnu úpravu. Nedostatočne sa tak vysporiadali s námietkami žalobcov prednesenými v administratívnom konaní. 78. Dotknutý orgán SPP- distribúcia, a.s., Bratislava vysvetľoval odlišný postup pred rokom 1998 a po roku 1998 s tým, že na základe platne udeleného súhlasu z roku 1982 bolo stavebníkom umožnené mať stavby umiestnené vo vzdialenosti 10m od osi plynovodu. Po roku 1998 v zmysle novej právnej úpravy už súhlasy s umiestnením chatiek udeľované podľa vyjadrenia neboli. Zo stanoviska SPP- distribúcia, a.s., Bratislava a ani z preskúmavaných rozhodnutí pritom nie je zrejmé, o akú právnu úpravu dotknutý orgán svoju argumentáciu opiera a z čoho svoje závery odvodzuje. Je nepochybné, že od 80-tych rokov, keď bola záhradková osada zriadená, došlo k viacerým zmenám právnej úpravy v oblasti energetiky. SPP- distribúcia, a.s., Bratislava a ani žalovaný a stavebný úrad ale v konkrétnostiach nevysvetlili ako sa vec posudzovala v zmysle právnej úpravy aktuálnej v čase zriaďovania záhradkovej osady, aké právne predpisy boli platné a účinné v období, kedy žalobcovia záhradnú chatku postavili, aké boli prípadne prechodné a záverečné ustanovenia novoprijatej právnej úpravy a ako sa vyvíjali a posudzovali požiadavky bezpečnosti vo vzťahu k plynovodu v období od zriadenia záhradkovej osady po súčasnosť. Taktiež bolo potrebné vysporiadať sa s terminológiou ochranného a bezpečnostného pásma požívanou v dotknutých právnych úpravách, účelom a funkciou týchto pásiem (či ochranné pásmo v zmysle Plynárenského zákona je totožné s bezpečnostným pásmom v zmysle Zákona o energetike) a aj s tým, že v administratívnom spise sa nachádza vyjadrenie Stredoslovenských plynárenských závodov, koncernový podnik Žilina č. 133/Kol/82 zo dňa 22.2.1982, v ktorom je s odkazom na vyhlášku Federálneho ministerstva palív a energetiky č. 175/1975 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia plynárenského zákona, udelený súhlas a povolenie na budovanie chatiek do vzdialenosti 10 bm od osi plynovodu. Toto vyjadrenie je pripojené k rozhodnutiu Okresného národného výboru v Žiari nad Hronom, odbor územného plánovania č. ÚP 892/83 - Jk zo dňa 13.01.1984. Orgány verejnej správy oboch stupňov sa v reflexii na žalobcami v administratívnom konaní prednášané námietky s týmto vyjadrením nevysporiadali a nevysvetlili ani odlišný postup a požiadavky v dôsledku zmeny právnej úpravy. 79. Správne orgány v preskúmavaných rozhodnutiach nedostatočne popísali aj skutkové zistenia. Pre úplnosť veci bolo potrebné v rozhodnutiach popísať skutkové okolnosti a vývoj situácie od zriadenia záhradkovej osady. Ďalej bolo potrebné uviesť právne posúdenie v reakcii na zmenu právnej úpravy v oblasti inžinierskych stavieb a energetiky (Plynárenský zákon, Zákon o energetike), vysvetliť ochranné pásmo a bezpečnostné pásmo, podmienky stanovené právnou úpravou, požiadavky bezpečnosti. 80. Správny súd v prejednávanej veci považuje za podstatnú a dôležitú požiadavku spravodlivého a rozumného usporiadania spoločenských vzťahov. Odstránenie stavby je závažným inštitútom Stavebného zákona a rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorým sa nariaďuje odstránenie stavby, musí byť preskúmateľným spôsobom odôvodnené a musí z neho vyplývať, že iné riešenie situácie nebolo možné. V prejednávanej veci preskúmavané rozhodnutia túto požiadavku nespĺňajú a neobsahujú dostatočné dôvody na úplné posúdenie prejednávanej veci. 81. Správny súd nepopiera celospoločenský záujem na ochrane zdravia, života a majetku v súvislosti s existenciou plynovodu a nijako ani tento záujem nepodceňuje. Je ale potrebné zohľadniť individuálne okolnosti každého prípadu a tak zabezpečiť ochranu verejného záujmu. Prejednávaná vec vyžaduje podľa správneho súdu komplexný náhľad v kontexte širších skutkových okolností v záhradkovej osade. 82. Správny súd preskúmava zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a ich postupov, a teda nie je súdom skutkovým (s výnimkou zákonom stanovených prípadov, pod ktoré prejednávaná vec svojim charakterom nespadá). Úlohou správneho súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je posudzovať, či si orgán príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil skutkový stav veci úplne, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi aj procesnoprávnymi predpismi. Úlohou správneho súdu tak nie je nahrádzanie činnosti orgánov verejnej správy. Úlohou správneho súdu nie je odstraňovanie nesprávneho postupu orgánu verejnej správy, zisťovanie skutkového stavu v prípade, ak ho orgán verejnej správy nedostatočne zistil a ani nahrádzanie právneho posúdenia veci v prípade, ak orgán verejnej správy uviedol nedostatočnú argumentáciu vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci. Správny súd nemá ani nijako dotvárať odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy. 83. V ďalšom konaní bude preto úlohou orgánov verejnej správy vec nanovo posúdiť s rešpektovaním celospoločenského záujmu na zabezpečení verejnej bezpečnosti vo vzťahu k plynárenským zariadeniam, dostatočne zistiť a popísať skutkový stav veci, uviesť relevantnú právnu úpravu a právne posúdenie. Navyše správny súd upozorňuje na postup, ktorý je pre orgány verejnej správy učený pre prípad rozporovania záväzných stanovísk účastníkmi konania, zakotvený v § 140b ods. 5 a 6 Stavebného zákona. 84. Podľa § 140b ods. 5 Stavebného zákona; ak námietky účastníkov konania smerujú proti obsahu záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie veci stavebným úradom. 85. Podľa § 140b ods. 6 Stavebného zákona; ak odvolanie proti rozhodnutiu podľa tohto zákona smeruje proti obsahu záväzného stanoviska, odvolací orgán konanie preruší a vyžiada si stanovisko k obsahu odvolania od dotknutého orgánu príslušného na vydanie záväzného stanoviska. Odvolanie spolu so stanoviskom dotknutého orgánu k obsahu odvolania predloží stavebný úrad orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu a vyžiada si od neho potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie o odvolaní. 86. Žalobcovia boli v konaní pred správnym súdom úspešní, preto im správny súd priznal právo na úplnú náhradu trov konania v rozsahu 100 % podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 175 ods. 2 SSP). 87. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.