Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/59/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615200375 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6615200375.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu Rodenstock Slovensko, s.r.o., so sídlom Lazovná 69, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 053 309, zastúpená Lexpert s.r.o., Horná 15, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanej R. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. F./X, XXX XX X., zastúpená Aeguitas s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Dolná 19, 974 01 Banská Bystrica, o náhradu škody - o zaplatenie 15.000,-Eur s príslušenstvom, o zabezpečovacom opatrení, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec, č.k. 14Cb/22/2015-395 zo dňa 21. februára 2019, v znení opravného uznesenia Okresného súdu Lučenec, č.k. 14Cb/22/2015-428 zo dňa 1. marca 2019, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie Okresného súdu Lučenec, č.k. 14Cb/22/2015-395 zo dňa 21. februára 2019, v znení opravného uznesenia Okresného súdu Lučenec, č.k. 14Cb/22/2015-428 zo dňa 1. marca 2019 v I. a III. výrokovej vete potvrdzuje. II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo veci nariadenia zabezpečovacieho opatrenia voči žalovanej. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd prvou výrokovou vetou zriadil záložné právo na nehnuteľnosti - evidované Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX pre okres X., obec X., katastrálne územie X., a to byt č. XX, na X. K., vchod č. X, ktorý je súčasťou bytového domu postaveného na parcele číslo XXXX, súpisné číslo XXXX, v spoluvlastníckom podiele 1/1; podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XX/XXXX; - evidované Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX pre okres X., obec X., katastrálne územie X.; rodinný dom postavený na parcele číslo XXXX/X, súpisné číslo XXXX, pozemok parcely registra „C“ parcelné číslo XXXX/X o výmere XXXmX ako záhrada, parcela registra „C“ parcelné číslo XXXX/X o výmere XXmX ako zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“ parcelné číslo XXXX/X o výmere XXX m2 ako zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“ parcelné číslo XXXX/X o výmere XXX m2 ako zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“ parcelné číslo XXXX/ X o výmere X m2 ako zastavaná plocha a nádvorie, v spoluvlastníckom podiele 1/1; - evidované Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX pre okres X., obec X., katastrálne územie X.; rodinný dom postavený na parcele číslo XXXX/X, súpisné číslo XXXX, pozemok parcely registra „C“ parcelné číslo XXXX/X o výmere XXX m2 ako zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“ parcelné číslo XXXX/X o výmere XXX m2 ako zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“ parcelné číslo XXXX o výmere XX m2 ako záhrada v spoluvlastníckom podiele 1 v prospech žalobcu - Rodenstock Slovensko, s.r.o., IČO: 36 053 309, so sídlom Lazovná 69, 974 01 Banská Bystrica. Druhou výrokovou vetou Okresný súd Lučenec uznesením č.k. 14Cb/22/2015-395 zo dňa 21. februára návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol, treťou výrokovou vetou rozhodol , že žalobca má nárok na náhradu trov konania o nariadenom zabezpečovacom opatrení vo výške 100 %. Druhou výrokovou vetou návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol a treťou výrokovou vetou žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania o nariadenom zabezpečovacom opatrení vo výške 100 %. 2. Po vydaní rozhodnutia, ktorým okresný súd zriadil záložné právo na nehnuteľnosti presne špecifikované vo výroku.Okresný súd opravným uznesením 13Cb/22/2015-428 zo dňa 1. marca 2019 prvou výrokou vetou opravil I. výrok uznesenia o zriadení záložného práva tak, že zriadil záložné právo na nehnuteľnosti presne špecifikované vo výroku v prospech žalobcu Rodenstock Slovensko, s.r.o., IČO: 36 053 309, so sídlom Lazovná 69, 974 01 Banská Bystrica, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu proti žalovanej v konaní o zaplatenie 15.000,-Eur s príslušenstvom. Druhou výrokovou vetou návrh na opravu uznesenia Okresného súdu Lučenec, č.k. 14Cb/22/2015-395 zo dňa 21.2.2019 v II. výroku zamietol a treťou výrokovou vetou rozhodol, že ostatné časti uznesenia Okresného súdu Lučenec, č.k. 14Cb/22/2015-395 zo dňa 21.2.2019 zostávajú nezmenené. 3. Okresný súd v odôvodnení uznesenia zo dňa 21.2.2019, ktorým zriadil záložné právo uviedol, že vo veci zaplatenia istiny rozhodol rozsudkom č.k. 14Cb/22/2015- zo dňa 14.1.2019 tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 15.000,-Eur s 9 % úrokom z omeškania od 15.1. 2010 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na zaplatenie trov v rozsahu 70,3 % proti žalovanej. 4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca aj žalovaná odvolanie. Dňa 11.2.2019 žalobca podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a domáhal sa zriadenia záložného práva s poukazom na § 363 ods. 1, 2 a 3 CSP na tom skutkovom základe, že na tunajšom súde je vedený spor medzi stranami o zaplatenie 15.000,-Eur, 2.105,29 Eur na nákladoch za vymáhanie dlhu a 9 % úroku z omeškania ročne zo sumy 25.000,-Eur od 15.1.2010 do 8.4.2011, ktorý kapitalizoval vo výške 893,20 Eur a 9 % úroku z omeškania ročne zo sumy 15.000,-Eur od 9.4.2011 do zaplatenia, pričom žalobca v priebehu konania rozšíril žalobu o úroky z omeškania, o náhradu súdneho poplatku súvisiaceho s exekučným konaním vo výške 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 420,19 Eur. Podľa žalobcu existuje obava, že exekúcia na vymoženie pohľadávky proti žalovanej bude ohrozená nakoľko zistil, že na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie X. pri byte žalovanej č.XX na X poschodí vchod č. X sa objavila plomba v súvislosti s konaním o povolení vkladu V-XXX/XXXX, teda je zrejmé, že žalovaná s týmto bytom nejakým spôsobom nakladá. Konanie o povolení vkladu začalo bezprostredne po vyhlásení rozsudku a doručením jeho písomného vyhotovenia žalovanej, preto je žalobca presvedčený, že týmto vkladovým konaním sa žalovaná snaží zmariť vymoženie pohľadávky, na ktorú si žalobca uplatnil nárok v konaní vedenom pod sp.z. 14Cb/22/2015. Podľa vedomostí žalobcu je žalovaná vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX na liste vlastníctve č. XXXX a na liste vlastníctva č. XXX pre okres X., obec X., katastrálne územie X.. Všetky nehnuteľnosti sú zaťažené záložnými právami v prospech bánk a to na LV č. XXXX záložné právo v prospech N. N., a.s. G., na LV č. XXXX záložné právo v prospech N. N., a.s. G., na LV č. XXXX záložné právo v prospech W. G. U. V. M. N., a.s. K. L. G. G.. Z dostupných informácii nie je zrejmé, v akej výške sú pohľadávky, ktoré sú zabezpečené záložnými právami bánk. Existuje tak reálny predpoklad, že výška pohľadávok bánk sa približuje k hodnote založených nehnuteľností. Za takejto situácie dochádza akýmkoľvek scudzením nehnuteľností reálne k zvýšeniu ohrozenia exekúcie na vymoženie pohľadávky žalobcu. Faktúra, ktorá bola priznaná rozsudkom Okresného súdu 14Cb/22/2015 zo dňa 14.1.2019 a presahuje 30.000,-Eur, ( z toho istina 15.000,-Eur, úroky z omeškania viac ako 10.000,-Eur a náhrada trov konania, ktorá bude zrejme presahovať 5.000,-Eur ). Za tejto situácie sú nehnuteľnosti žalovanej zaťažené záložnými právami bánk pričom pohľadávka žalobcu je pomerne vysoká, a preto je dôvodné, aby si zriadil záložné právo ku všetkým nehnuteľnostiam žalovanej. 5. Žalobca doplnil svoj návrh dňa 13.2.2019 v ktorom uviedol, že sa objavili nové skutočnosti a to konkrétne vo vzťahu k bytu žalovanej č. XX na X. poschodí vchod č. X zapísaného na LV č. XXXX, keď prebieha konanie o povolenie vkladu V-XXX/XXXX a konanie o povolenie vkladu V-XXX/XXXX. Je zrejmé, že žalovaná nakladá s bytom ešte vo väčšom rozsahu ako bolo známe v čase podania návrhu na zabezpečovacie opatrenie. Javí sa, že žalovaná v tejto súvislosti s uvedeným bytom uzatvorila Zmluvu o zriadení záložného práva (V-XXX/XXXX ) a následne aj Kúpnu zmluvu ( V-XXX/XXXX ). Zistil teda, že je ešte väčšia potreba zabezpečovacím opatrením zabrániť, aby možná exekúcia na vymoženie pohľadávky žalobcu proti žalovanej nebola ohrozená. Žalobca má za to, že ohrozenie exekúcie môže lepšie zabrániť zabezpečovacie opatrenie v porovnaní s neodkladným opatrením, napriek tomu z opatrnosti svoj návrh upravil do formy eventuálneho petitu, keď žiada, aby v prípade nenariadenia zabezpečovacieho opatrenia súd nariadil neodkladné opatrenie. 6. Okresný súd sa oboznámil s návrhom, predloženými listinnými dôkazmi, spisovým materiálom, a má za to, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je dôvodný. Pri rozhodovaní vychádzal z ustanovenia § 343 ods. 1, 2, 3, § 324 ods. 3, § 325 ods. 1, 2 a § 326 ods. 1, § 327, § 328 ods. 1 a § 329 ods. 1 a 2 CSP. Uviedol, že neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené tam, kde hrozí žalobcovi vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu či ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že mu bude naďalej zbytočné uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. V rozhodovaní súd skúmal všetky dôvody a okolnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, či je nárok osvedčený a či je vydanie neodkladného opatrenia potrebné, či už za účelom neodkladnej úpravy právnych pomerov strán alebo zabezpečenia výkonu exekúcie, ak by mala byť ohrozená. 7. Okresný súd tiež uviedol, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je dosiahnuť záruku efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia a zabezpečovacie opatrenie slúži len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká zápisom do príslušného registra. Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenia, čo je odôvodnené druhovou podobnosťou oboch inštitútov ako aj princípom analógie. Rozhodovanie o nariadení zabepečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie, napriek tomu však skúma, či žalobca osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho oparenia, pričom ide najmä o osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočnosti odôvodňujúce, že exekúcia bude ohrozená. 8. Okresný súd posúdil, že žalobca sa domáha vydania zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu obavy o uspokojenie svojich nárokov vyplývajúcich mu z konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 14Cb/22/2015, pretože žalovaná nakladá s bytom s úmyslom ukrátiť žalobcu na jeho nároku na zaplatenie žalovanej sumy, náhrady trov konania súvisiacich s vymožením pohľadávky. Nakladanie s nehnuteľným majetkom je preukázané z LV č. XXXX. Prebieha konanie o povolenie vkladu a to za situácie, kedy na majetok žalovanej je zriadených niekoľko záložných práv v prospech niekoľkých peňažných ústavov. Žalobca ako oprávnený sa domáha zriadenia zabezpečovacieho práva za účelom ochrany svojej peňažnej pohľadávky, pričom dostatočne preukázal dôvodnosť a trvanie nároku, naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán navrhovaným zabezpečovacím opatrením a osvedčil ohrozenie svojho práva. Súd preto návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel. Zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 324 ods. 3 CSP. O nároku na náhradu trov konania o nariadenom zabezpečovacom opatrení okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal nárok na náhradu týchto trov v plnom rozsahu. 9. Proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec, ktorým zriadil záložné právo podala včas odvolanie žalovaná z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 365 ods. 1 písm. b CSP ), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( § 365 ods. 1 písm. f) CSP), že nejde o rozhodnutie súdu vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané neexistujú ( § 389 ods. 1 písm. d) CSP ). Skutkové závery, ktoré okresný súd v bode 17 svojho odôvodnenia urobil sú v príkrom rozpore so samotnými skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa a na vydanie zabezpečovacieho opatrenia neexistovali dôvody. Súd prvej inštancie upiera žalovanej možnosť zpeňažiť svojho majetku a získať peňažnú hotovosť, aby v prípade ak bude nárok žalobcovi priznaný, mohla ho uhradiť dobrovoľne a nie až na základe exekúcie. Týmto postupom súdy neprimerane zasahujú do majetkovej sféry žalovanej, znemožňuje jej realizáciu jej majetkových práv, ktoré žiadnym spôsobom neohrozujú žalobcu, či jeho nároky. Rozšírenie s nakladaním nehnuteľnosťou sú výsledkom neuvedomenia si bežnej praxe s financovaním kúpu nehnuteľnosti bankou. V takom prípade si financujúca banka kupujúceho najprv zriadi záložné právo, v druhom rade a po predaji nehnuteľností a po vyplatení peňažných prostriedkov z úveru kupujúceho sa predchádzajúca banka ( banka predávajúceho ) vzdáva záložného práva. Jedná sa o štandardný postup bánk, ktorý musí byť známy každému, kto kupoval nehnuteľnosť, ktorá je už založená a kúpu financoval z vlastného napr. hypotekárneho úveru. Vydanie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa zasiahne do takéhoto procesu priamo marí uskutočnenie takéhoto predaja, prekračuje sa účel zabezpečovacieho opatrenia a nadobúda sa charakter neodkladného opatrenia, na ktorého vydanie nie sú splnené podmienky. Žalovanej hrozí, že v dôsledku vydaného uznesenia môžu banky pristúpiť k vyhláseniu predčasných splatnosti záväzkov zabezpečených majetkom žalovanej, čo v konečnom dôsledku nielenže povedie k neprimeranému a hrubému zásahu do majetkovej sféry žalovanej, ale samo o sebe môže zhoršiť možnosť uspokojenia nárokov žalobcu. Žalovaná založila nehnuteľnosti ešte pred začatím súdneho konania resp. pred vydaním prvostupňového rozsudku. Podľa jej názoru tvrdenia žalobcu o tom, že je tu obava, že exekúcia bude ohrozená nemajú oporu v ničom, s výnimkou toho, že žalovaná sa snaží speňažiť štandartným spôsobom len časť svojho majetku, pričom nijako nedisponovala s nehnuteľnosťami na LV č. XXXX a na LV č. XXXX má žalovaná len spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1, a teda založenie tejto nehnuteľnosti by muselo byť rozhodnuté väčšinovými spoluvlastníkmi. Podľa jej názoru návrh na zabezpečovacie opatrenie má za cieľ obísť ustanovenie § 61q ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého „ Exekúciu na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávnený je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí“. Pretože nehnuteľnosti uvedené v bode 5. tohto odvolania už v čase podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia boli predmetom záložného práva, tak žalobca by v prípade, ak by došlo k exekučnému konaniu na vymoženie pohľadávky žalobcu mohol viesť exekúciu na tento majetok len a výlučne so súhlasom príslušného záložného veriteľa. Je vysoko pravdepodobné, že by banky takýto súhlas s exekúciou na záloh neudelili. Predajom časti svojho majetku, ktorý bol založený banke nemohla žiadnym spôsobiť mariť do budúcnosti uspokojenie nárokov žalobcu, pretože žalobca exekúciou takýto majetok by nemohol postihnúť pre existenciu skorších záložných práv. 10. V závere odvolania žalovaná vytýkala okresnému súdu, že sa žiadnym spôsobom nezaoberal hodnotou jednotlivých nehnuteľností a ani výškou úverov, ktoré sú týmito nehnuteľnosťami zabezpečené. Nie je zrejmé, či sa súd oboznámil s obsahom listín, ktoré sú predmetom Vkladového konania - V -XXX/XXXX a V- XXX/XXXX, hoci to žalobca vo svojom návrhu výslovne uviedol. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že len samotná výška žalovanej pohľadávka nemôže byť sama o sebe dôvodom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, a keďže žalobca neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, z ktorých by vyplývala obava, že sa žalovaná snaží zbaviť svojho všetkého majetku, aby sa vyhla prípadnej exekúcii, žalovaná žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a návrh žalobcu zamietol. 11. K odvolaniu sa vyjadril žalobca a uviedol, že žalovaná priznáva, že dôvodom pre scudzenie bytu č. XX X.poschodie vchod V. F./B. v bytovom dome súp.č. XXXX bolo právne priznanie väčšej časti žalovaného nároku žalobcovi rozsudkom z 14.11.2019, pričom ide o pomerne vysokú peňažnú sumu. Žalovaná tiež priznáva, že nedisponuje takou peňažnou sumou, ktorou by mohla zaplatiť žalobcovi nárok priznaný týmto rozsudkom. Žalobca neverí, že žalovaná pristúpila k scudzeniu bytu, aby mohla dobrovoľne peňažný nárok žalobcu zaplatiť. Nenasvedčujú tomu okolnosti scudzenia bytu, následne konanie žalovanej a ani minulé konanie žalovanej. Pripomenul, že konanie 14Cb/22/2015 je vedené preto, že žalovaná ako konateľka dlžníka scudzila jediný bonitný majetok dlžníka ( prístroje T. ), peniaze si ponechala pre svoju potrebu, a práve preto nemohol žalobca uspokojiť svoj nárok ani v exekučnom konaní z majetku dlžníka. Žalovaná neurobila nič pre transparentné vysvetlenie scudzenia bytu, nepredložila scudzoviacu zmluvu k bytu, ktorou by mohla preukázať za akú sumu byt predala, akú časť kúpnej ceny použila na vyplatenie bankového úveru a aká časť ceny jej ostala na uspokojenie nároku žalobcu. Žalobca dostatočným spôsobom preukázal obavu, že exekúcia v prospech žalobcu bez zabezpečovacieho opatrenia bude ohrozená. Pokiaľ žalovaná pristúpila k scudzeniu jednej nehnuteľnosti, môže pristúpiť aj k scudzeniu ďalších nehnuteľností. Pripomenul, že v čase, keď právny zástupca žalovanej prevzal rozsudok zo 14. 1.2019 museli byť dohodnuté podmienky predaja bytu a dokonca už musel byť vybavený aj úver pre kupujúceho. Žalovaná nepreukázala, že by len v dôsledku súdom zriadeného záložného práva mohli banky pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti záväzkov zabezpečených majetkom žalovanej, že by mohlo dôjsť k hrubému zásahu do majetkovej sféry žalovanej. Banky majú zriadené záložné právo ako prvé v poradí a záložným právom zriadením zabepečovacím opatrením nie sú dotknuté. Zabezpečovacím opatrením došlo len k zabezpečeniu peňažného nároku žalobcu vymáhaného v konaní 14Cb/22/2015. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná k záložným právam LV č. XXXX a na LV č. XXXX neuviedla nič, nevyvrátila obavu, že by sa jej záväzky týmito záložnými právami približovali až k hodnote nehnuteľností. Hrozbu zmarenia exekúcie v prospech žalobcu vyvolali úkony žalovanej, ktorá s bytom nakladala. Nepreukázala, že by záložné právo bolo súdom zriadené v neprimeranom rozsahu a rozsah záložného práva, ktorý zodpovedal k uplatnenému nároku žalobcu mohla žalovaná prakticky vyčísliť, preukázať hodnotu nehnuteľností, poukázať výšku zostatku zabezpečených záväzkov voči bankám a porovnať ich s vymáhaným nárokom žalobcu. Nie len prezentovať nekonkrétny názor, že rozsah záložného práva je neprimeraný. Došlo k prevodu vlastníctva bytu , došlo nepochybne aj k sťaženiu postavenia žalobcu, pretože na speňaženie bytu v rámci exekúcie nebude žalobcovi postačovať exekučný titul proti žalovanej a žalobca bude musieť disponovať aj exekučným titulom proti vlastníkovi bytu, ktorým je M. G., teda bude musieť postúpiť ďalšie súdne konanie, aby žalobca mohol pristúpiť k speňaženiu bytu v rámci exekúcie. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie o zabezpečovacom opatrení v spojení s opravným uznesením potvrdil ako správne. 12. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu sa žalovaná nevyjadril. 13. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 387 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. 14. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca si žalobou proti žalovanej v konaní vedenej pred Okresným súdom Lučenec pod sp.zn. 14Cb/22/2015 uplatnil proti žalovanej nárok na náhradu škody, ktorú žalovaná spôsobila tým, že ako konateľka spoločnosti Novosilver s.r.o. , IČO: 36 642 088 konala v rozpore s ustanovením § 135a Obchodného zákonníka, keď nevykonávala svoju činnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti. V konaní vedenom pod sp.zn. 14 Cb/22/2015 bol dňa 14.1.2019 vyhlásený rozsudok, ktorým Okresný súd Lučenec žalobe žalobcu v prevažnej miere vyhovel a žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 15.000,-Eur s úrokom z omeškania k náhrade trov konania, žalobcovi nepriznal uplatnený nárok v celom rozsahu. Po rozhodnutí vo veci dňa 11.2.2019 podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáhal zriadenia záložného práva, podľa ustanovenia § 343 ods. 1 , 2 a 3 CSP a pretože zistil, že na LV č. XXXX pre katastrálne územie X. pri byte žalovanej č. XX na X. Poschodí vchod č. X sa objavila plomba v súvislosti s konaním o povolení vkladu V-XXX/XXXX, teda žalovaná s bytom nejakým spôsobom nakladá. Konanie o povolení vkladu začalo bezprostredne po vyhlásení rozsudku a doručení jeho písomného vyhotovenia žalovanej, preto je žalobca presvedčený, že týmto vkladovým konaním sa žalovaná snažiť zmariť vymoženie pohľadávky, na ktorú si žalobca uplatnil nárok v konaní vedenom pod sp.zn. 14Cb/22/2015. Existuje obava, že exekúcia na vymoženie tejto pohľadávky bude ohrozená, keďže žalovaná so svojím majetkom po vyhlásení a doručení rozsudku nakladá. 15. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 16. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 17. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 18. Podľa § 343 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane k zabezpečovaciemu opatreniu. 19. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 20. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemôže dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 21. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 22. Podľa § 326 ods. 1 CSP, k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 23. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva ( ďalej len „ záloh“ ), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. 24. Podľa § 151b ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu alebo zákona. 25. Cieľom zabezpečovacieho opatrenie je posilnenie postavenia veriteľa, ak zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikované alebo bola judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Vzťah medzi neodkladnými a zabezpečovacími opatreniami je vyjadrený v § 324 ods. 3 CSP. Je možné konštatovať, že ide vzťah subsudiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu. Regulovanie vzťahov prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia má tú prednosť pred reguláciou neodkladným opatrením. Predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú: zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie. 26. Z ust. § 343 ods. 1 CSP vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na ktoré sa primerane použijú ustanovenie k neodkladnému opatreniu obsiahnuté v § 324 a nasl. CSP je obava veriteľa, že exekúcia bude ohrozená. Základným účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia preto je zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky veriteľa a obmedziť priestor dlžníka, resp. ručiteľa na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné exekúciou postihnúť. 27. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia súdom sa v podstate jedná o sudcovské záložné práva, ktoré má povahu riadneho záložného práva podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré v prípade plurality záložných veriteľov garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie. K jeho výkonu môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná. 28. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade sledovaný účel, zabezpečenie vymoženia pohľadávky, ktorá mu bola priznaná Okresným súdom Lučenec v konaní vedenom pod sp.zn. 14Cb/22/2015 možno dosiahnuť nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd má za to, že žalobca osvedčuje zákonné podmienky nevyhnutné pre jeho nariadenie. Obava žalobcu, že by exekúcia bola ohrozená potvrdzuje fakt, že bezprostredne po vyhlásení rozsudku a jeho doručení žalovanej sa objavili nové skutočnosti vo vzťahu k bytu žalovanej č. XX na X.poschodí vchod č. X zapísaného na LV č. XXXX pre katastrálne územie X., že prebieha konanie o povolenie vkladu, a je aj zrejmé, že žalovaná s týmto bytom nakladá, v súvislosti s týmto bytom uzatvorila zmluvu o zriadení záložného práva a následne kúpnu zmluvu, že v súčasnej dobe je ako vlastník bytu zapísaný na LV č. XXXX M. G.. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že k scudzeniu bytu pristúpila preto, aby mohlo dobrovoľne uspokojiť nárok žalobcu, je potrebné uviesť, že žalovaná v podanom odvolaní vôbec nespomenula akým spôsobom so získanými finančnými prostriedkami za predaj bytu naložila, či tieto peňažné prostriedky vložila do notárskej úschovy resp. do úschovy súdu za účelom zabezpečenia pohľadávky v konaní, ktoré nie je doteraz riadne skončené. Žalobca v konaní dostatočne osvedčil, že časť nehnuteľností, ktorých je žalovaná vlastníkom potom, ako jej bolo doručené rozhodnutie súdu pristúpila k scudzeniu nehnuteľnosti bytu č. XX ,X. poschodie , V. F./B. v bytovom dome súp.č. XXXX postaveného na parc. Č. KNC č. XXXX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XX/XXXX, spoluvlastnícky podiel 1/1 zapísaný na LV č. XXXX pre okres X., obec X., katastrálne územie X.. Z jej správania je zrejmý predpoklad, že žalovaná bude aj s ďalším nehnuteľným majetkom nakladať, preto vzniká obava, že môže pristúpiť aj scudzeniu ďalších nehnuteľností. Týmto konaním žalovanej sa disponibilita s majetkom žalovanej ako aj vymožiteľnosť súdom prípadne priznanej pohľadávky pre exekúcii rozhodnutia voči žalobcovi podstatne obmedzila. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že žalobca dostatočne osvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a aj nebezpečenstvo bezprostrednej a reálnej obavy, že by exekúcia v prejednávanej veci mohla byť ohrozená, pretože žalovaná sa skutočne zbavuje svojho majetku v prospech tretích osôb, preto odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 29. Odvolací súd o nároku na náhradu trov konania o nariadenom zabezpečovacom opatrení rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže bol v tomto odvolacom konaní plne úspešný. 30. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).