Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/58/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615200375 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6615200375.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu Mgr. Radoslavy Strhárskej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci žalobcu Rodenstock Slovensko, s. r. o., so sídlom Lazovná 69, 974 01 Banská Bystrica, IČO:36 053 309, zastúpeného Lexpert, s. r. o. Horná 15, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanej R., nar. X.X.XXXX, bytom V., XXX XX Lučenec, zastúpenej Aequitas, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Dolná 19, 974 01 Banská Bystrica, o náhradu škody 15.000,--eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 14Cb/22/2015-314 zo dňa 14.januára 2019 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 14Cb/22/2015-314 zo dňa 14.januára 2019 v I. výrokovej vete mení tak, že žalobu zamieta. II. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 14Cb/22/2015-314 zo dňa 14.januára 2019 v II. výrokovej vete potvrdzuje. III. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 14Cb/22/2015-314 zo dňa 14.januára 2019 v III. výrokovej vete mení tak, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. IV. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Lučenec napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 15.000,--eur s 9% úrokom z omeškania od 15.1.2010 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Druhou výrokovou vetou vo zvyšku žalobu zamietol. Treťou výrokovou vetou rozhodol, že žalobca má nárok na zaplatenie 70,3% trov, ktoré mu vznikli proti žalovanej, ktorých výška bude určená osobitným uznesením v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa v žalobnom návrhu domáhal zaplatenia 15.000,--eur, 2.105,29 eur na nákladoch na vymáhanie dlhu a 9% úroku z omeškania ročne zo sumy 25.000,--eur od 15.1.2010 do 8.4.2011, ktorý kapitalizoval vo výške 893,20 eur a 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 15.000,-- eur od 9.4.2019 do zaplatenia, pričom žalobu v priebehu konania rozšíril o úroky z omeškania, o náhradu súdneho poplatku súvisiaceho s exekučným konaním vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 420,19 eur na tom skutkovom základe, že žalobca dodal spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. zostavu dielenských prístrojov WEKO a to konkrétne automatický brús WEKO Edge 650 výrobné číslo 01639-1070, snímač tvaru WEKO Trace 3 výrobné číslo 02222-1200, centrovací systém WEKO Cad 5 výrobné číslo 02178-1200, magnetický ventil. Kúpnu cenu vo výške 40.965,75 eur uhradil dlžník len čiastočne, a to sumou vo výške 25.965,75 eur, pričom kúpna cena ostala neuhradená vo výške 15.000,-eur. Vzhľadom na uvedené podal žalobca voči dlžníkovi žalobu na Okresný súd Lučenec, ktorý zaviazal dlžníka platobným rozkazom 14Rob 208/2011-19 zo dňa 3.8.2011 na zaplatenie 15.000,-eur s príslušenstvom. Nakoľko ani po vydaní platobného rozkazu dlžník dlh neuhradil, podal žalobca na exekútorský úrad návrh na vykonanie exekúcie, s tým, že v rámci exekučného konania nebol k dnešnému dňu nárok žalobcu uspokojený ani sčasti. Listom zo dňa 1.8.2012 exekútorský úrad informoval žalobcu, že podľa vyjadrenia žalovanej už spoločnosť dlžníka nefunguje, exekútorský úrad zistil, že prístroje, ktoré dodal žalobca dlžníkovi, sa nachádzajú na prevádzke spoločnosti Novooptik, a.s., so sídlom Rúbanisko I/9, Lučenec. Žalovaná predložila faktúru č. 10HIM0001, ktorá mala byť vystavená dňa 30.9.2010 a malo ňou dôjsť k predaju prístrojov na spoločnosť DONAX, a.s., Banská Bystrica. Spolu s faktúrou žalovaná predložila aj faktúru FV13/001 vystavenú dňa 12.12.2013, ktorou mala spoločnosť Novooptik, a.s. nadobudnúť prístroje do svojho vlastníctva napriek tomu, že ich v tom čase užívala už viac ako štyri roky. Spoločnosť NOVOSILVER, s. r. o. sa zlúčila so spoločnosťou GAVALA, s. r. o. Galanta. Zo zistení exekútorského úradu je spoločnosť GAVALA, s. r. o. nemajetná, nevlastní nehnuteľnosti ani motorové vozidlá, nemá bankové účty ani zamestnancov, prístroje nevlastní, a teda ich scudzila. Jedinou konateľkou spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. bola žalovaná. Vychádzajúc z tvrdení žalovanej mala spoločnosť NOVOSILVER, s. r. o. prístroje predať za sumu 43.014,04 eur. Žalobca má za to, že takáto cena nebola spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. zaplatená, ak by zaplatená bola, nepochybne by spoločnosti NOVOSILVER s. r. o. neostal dlh voči žalobcovi, ktorý sa navýšil aj o náklady spojené s jeho vymáhaním a úroky z omeškania. Ak spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. bola vyplatená kúpna cena, tak jej nebola vyplatená v celom rozsahu. Ak spoločnosti bola nejaká časť kúpnej ceny vyplatená, tak tá nebola použitá v súlade so záujmami spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o., ale na obohatenie žalovanej alebo tretej osoby. Nie je však vylúčené, že k prevodu na spoločnosť DONAX, a.s. ani nedošlo, ale došlo k inému scudzeniu prístrojov, avšak bez adekvátnej protihodnoty. V dôsledku uvedeného mal za to, že žalovaná pri scudzení prístrojov, resp. pri nakladaní s kúpnou cenou za ne nepostupovala s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých ich spoločníkov v súvislosti s čím poukázal potom žalobca na ust. § 135a ods. 1, 2,5 Obchodného zákonníka a žiadal, aby žalovaná nahradila žalobcovi škodu vo výške 15.000,--eur ako pohľadávku, ktorá zostala neuhradená, na nákladoch za vymáhanie dlhu 2.105,29 eur a tiež žiadal priznať príslušný úrok z omeškania. 3. Okresný súd Lučenec rozsudkom č. k. 14Cb/22/2015-130 zo dňa 19.augusta 2015 žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanej trovy konania v sume 5.846,83 eur. Voči rozsudku podal odvolanie žalobca a Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací rozsudkom č. k. 41Cob/362/2015-163 zo dňa 22.júna 2016 rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 14Cb/22/2015-130 zo dňa 19.augusta 2015 potvrdil a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania vo výške 394,48 eur, keď v odôvodnení rozsudku okrem iného uviedol, že na to, aby konateľ spoločnosti porušil povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti v zmysle ust. § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka je potrebné splnenie niekoľkých predpokladov, a to, že veriteľ nemôže svoju pohľadávku uspokojiť z majetku spoločnosti (ust. § 135 ods. 5 veta prvá Obchodného zákonníka) a ďalej, ak sú overené predpoklady zodpovednosti konateľov za škodu v zmysle § 135a a § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, a to vznik škody, porušenie povinnosti konateľov vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, keďže zákon porušenie povinnosti predpokladá, príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosťou a vznikom škody. V prejednávanej veci však žalobca zatiaľ nepreukázal relevantným dôkazným prostriedkom základný hmotnoprávny predpoklad modifikovaného nároku spoločnosti na náhradu škody voči žalovanej konateľke, a to nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky z majetku spoločnosti. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími námietkami žalobcu, najmä posúdením otázky premlčania. V závere odvolací súd zdôraznil, že dovolanie nie je prípustné, nakoľko v danom prípade nejde o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. 4. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie a Najvyšší súd SR ako súd dovolací uznesením č. k. 2Obdo/76/2016-226 zo dňa 19.decembra 2017 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22.júna 2016 č. k. 41Cob/362/2015-163 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia Najvyšší súd okrem iného uviedol, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie s výnimkami ustanovenými v § 213 ods. 2 až 7 O.s.p. (§ 213 ods. 1 O.s.p., teraz § 383 CSP). Ak mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 213 ods. 3 O.s.p. teraz § 384 ods. 1 CSP). Postup odvolacieho súdu v danom prípade nezodpovedal uvedeným ustanoveniam. Odvolací súd si pre svoje - z pohľadu prvoinštančného konania odlišné skutkové závery neobstaral rovnocenné poklady. Dokazovanie vo veci nedoplnil, iba verejne vyhlásil rozsudok. Zistená procesná vada konania podľa ust. § 420 ods. 1 písm. f/ CSP zakladá prípustnosť odvolania. Dovolací súd mal za to, že odvolací súd sa v napadnutom rozhodnutí s odvolacími dôvodmi žalobcu predstavujúcimi iné vady konania nezaoberal, nevysporiadal sa najmä s premlčaním uplatneného nároku, neposkytol náležité odôvodnenie, a to napriek tomu, že námietka premlčania je z procesného hľadiska a vzhľadom na hospodárnosť konania prvou otázkou, ktorou sa má súd zaoberať, resp. vysporiadať. Je preto povinnosťou súdu v prvom rade preskúmať danú otázku a až následne pristúpiť k prejednávaniu veci samej. Najvyšší súd SR preto dovolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom sa nezaoberal ostatnými dovolacími námietkami žalobcu, ani vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia. 5. Po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 41Cob/15/2018-257zo dňa 19.septembra 2018 rozsudok Okresného súdu Lučenec č .k. 14Cb/22/2015-130 zo dňa 19.augusta 2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď okrem iného v odôvodnení uviedol, že okresný súd v napadnutom rozsudku jasne a zrozumiteľne nedal odpoveď, prečo v posudzovanom prípade žalobcu nepovažuje za poškodeného, ktorý si v zmysle ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka uplatnil právo na náhradu škody. Pokiaľ okresný súd otázku premlčania uplatneného nároku posudzoval vo vzťahu k jeho dlžníkovi - spoločnosti NOVOSILVER, odvolací súd je toho názoru, že okresný súd túto otázku nesprávne právne posúdil. Odvolací súd mal za to, že okresný súd nekonal v súlade s princípom právnej istoty, keď prioritne neposudzoval otázku premlčania uplatneného nároku a náležite sa nevysporiadal ani s otázkou začatia plynutia a uplynutia premlčacej doby. V ďalšom období mal okresný súd prioritne posúdiť otázku premlčania vo vzťahu k žalobcovi, ktorý si uplatnil voči žalovanej ako konateľke spoločnosti NOVOSILVER právo na náhradu škody podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka vo výške 15.000,--eur spolu s príslušenstvom, mal posúdiť plynutie premlčacej doby odo dňa, keď sa poškodený, v tomto prípade žalobca dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu (§ 389 ods. 1 Obchodného zákonníka). V prípade, že okresný súd zistí, že nárok nie je premlčaný, posúdi uplatnený nárok na náhradu škody a zistí, či v danom prípade sú splnené všetky predpoklady na vznik zodpovednosti konateľa za škodu v zmysle všeobecnej úpravy stanovenej v § 3 a nasl. Obchodného zákonníka, t. j. splnenie troch základných predpokladov, vznik škody, porušenie povinnosti, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Odvolací súd zdôraznil, že v ďalšom konaní okresný súd na základe predložených dôkazov musí odstrániť nejasnosti, ktoré sa týkajú údajnej úhrady kúpnej ceny formou hotovostnej platby vo výške 29.914,04 eur, ku ktorej malo dôjsť dňa 31.12.2010 a zápočtom vo výške 14.000,--eur , čo tvrdila žalovaná aj svedok Jozef Národa, že kúpna cena za prevod prístrojov WEKO zo spoločnosti NOVOSILVER na spoločnosť DONAX bola vyrovnaná formou zápočtu vo výške 14.000,--eur. Na základe predložených dôkazov okresný súd potom posúdi aj existenciu predpokladov na vzájomné započítanie pohľadávok vo výške 14.000,--eur, či k započítaniu došlo dohodou alebo jednostranným právnym úkonom medzi uvedenými spoločnosťami 6. Po rozhodnutí odvolacieho súdu Okresný súd Lučenec vo veci konal a v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu opätovne posúdil otázku premlčania vo vzťahu k žalobcovi, ktorý si uplatnil voči žalovanej ako konateľke spoločnosti NOVOSILVER právo na náhradu škody podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka vo výške 15.000,--eur s príslušenstvom. Uviedol, že v zmysle ust. § 397 Obchodného zákonníka je subjektívna doba štvorročná a podľa § 398 Obchodného zákonníka objektívna doba desaťročná pri právach na náhradu škody. Subjektívna doba začína plynúť dňom, kedy sa poškodený dozvedel o škode alebo sa o nej dozvedieť mohol a o tom, kto je povinný škodu nahradiť. Uvedená vedomosť sa viaže na existenciu obidvoch skutočností, t. j. škody a škodcu s tým, že škoda nemusí byť identifikovaná presným rozsahom a výškou, ale znalosť poškodeného musí postačovať pre povinnosť uplatnenia si nároku na súde. V súlade s uvedeným možno dôvodiť, že o vzniku škody sa žalobca dozvedel na základe oznámenia súdnej exekútorky o stave exekučného konania, v ktorom žalobca vymáhal svoju pohľadávku od spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o., ktoré je datované 1.8.2012. Následne potom v priebehu konania bolo na základe tvrdení žalovanej a Jozefa Národu zistené, že časť kúpnej ceny mala byť uhradená zápočtom vo výške 14.000,--eur a zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 29.014,04 eur v hotovosti, pričom k úhrade pokladne malo dôjsť dňa 31.12.2010. Keďže žaloba bola podaná na súd 19.1.2015 a žalobca sa o vzniknutej škode a jej výške mohol dozvedieť najskôr k 1.8.2012 podľa oznámenia exekútorského úradu, mal súd za to, že právny nárok žalobcu týkajúci sa náhrady škody nie je premlčaný, preto na námietku premlčania neprihliadal. O skutočnosti, že kúpna cena bola zaplatená zápočtom vo výške 14.000,--eur a úhradou cez pokladňu vo výške 29.014,04 eur bol žalobca oboznámený počas tohto konania, čo je zrejmé z jeho vyjadrenia zo dňa 22.6.2015, kedy uviedol, že to vyplýva z hlavnej knihy analytickej evidencie firmy DONAX, a. s. za obdobie od 1.1. do 31.12.2010 a zo zoznamu prijatých faktúr zaúčtovaných za obdobie 1.1. až 31.12.2010, pričom z uvedených dôkazov vyplývajú nové zásadné informácie, a to konkrétne, že spoločnosť DONAX, a. s. kúpnu cenu za prístroje WEKO vyrovnala nielen zápočtom, ako doteraz tvrdila žalovaná, ale aj v hotovosti sumu 29.014,04 eur. Aj z tohto podľa názoru súdu vyplýva, že nárok žalobcu nie je premlčaný, pričom tieto skutočnosti neboli zo strany strán sporu spochybnené a súd ich považoval za nesporné. Čo sa týka zistení, či skutočne aj došlo k úhrade cez pokladňu vo výške 29.014,04 eur alebo ide len o fiktívne uvedenie platby, v tomto smere sa žalovaná bližšie k veci nevedela vyjadriť a vzhľadom na to, že účtovníctvo spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. zlúčením so spoločnosťou GAVALA, s. r. o. nebolo možné zabezpečiť, v konaní súd nemohol ustáliť, či skutočne došlo k vyplateniu tejto peňažnej čiastky. Ohľadom zistení, či kúpna cena vo výške 14.000,--eur bola zaplatená zápočtom, a to na základe jednostranného úkonu alebo dohodou z vykonaného dokazovania vyplýva, že toto bolo uhradené na základe dohody medzi Jozefom Národom a Quintou Hyravou tak, ako to vyplýva z ich výpovedí. 7. Súd prvej inštancie následne po zistení, že nárok žalobcu nie je premlčaný, posudzoval tento nárok podľa príslušných ust. § 135a Obchodného zákonníka a konštatoval, že v zmysle ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka si nárok na náhradu škody voči konateľke spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. uplatnil žalobca vo svojom mene a na vlastný účet ako veriteľ spoločnosti, nakoľko nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za to, že to bolo preukázané, nakoľko exekúcia bola pre nemajetnosť spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. zastavená, v rámci ktorej exekúcie si žalobca uplatňoval nárok v súvislosti so svojou pohľadávkou, ktorá mu bola priznaná platobným rozkazom v konaní 14Rob/208/2011.Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že Obchodný zákonník v § 135a ods. 1 ustanovuje povinnosť konateľov vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Konanie žalovanej spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. nebolo konaním, v ktorom by bola svoju pôsobnosť vykonávala s odbornou starostlivosťou a so záujmami spoločnosti, keď žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že stroje odkúpila spoločnosť NOVOSILVER, s. r. o od spoločnosti Rodenstock, s. r.o. v roku 2010 a od tohto roku boli v spoločnosti NOVOOPTIK, a.s. a v tom istom roku previedla tieto stroje na spoločnosť DONAX, a.s.. K ďalšiemu prevodu na spoločnosť DONAX, a. s. nevedela uviesť nič. Nevedela sa vyjadriť ani k tej otázke, či zápočet prebehol na základe ústnej dohody alebo písomnej dohody so spoločnosťou DONAX, a. s. a nemala vedomosť o tom, kde sa nachádza účtovníctvo spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 11.3.2015 uviedol, že kúpna cena za predaj strojov spoločnosti DONAX, a. s. nebola zaplatená a došlo k jej zaplateniu započítaním a tiež poukázal na Zápisnicu o ústnom pojednávaní na Daňovom úrade Banská Bystrica zo dňa 6.11.2014, kde svedok Jozef Národa v rámci svedeckej výpovede uviedol, že predaj bol uskutočnený formou vzájomného zápočtu. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o vyplýva, že žalovaná bola konateľkou v tejto jednoosobovej spoločnosti do 19.6.2012. Keďže bola zároveň spoločníčkou tejto spoločnosti, a to jedinou, je možné prisvedčiť žalobcovi, že takáto spoločnosť si neuplatní náhradu škody voči konateľke tejto jednoosobovej spoločnosti, pričom jej konanie spôsobuje pochybnosti o tom, či pri vykonávaní pôsobnosti konateľky postupovala s odbornou starostlivosťou. 8. Súd ďalej uviedol, že mal za to, že konateľka spoločnosti nekonala pri svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti, preto porušila svoje povinnosti a v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka zodpovedá za nároky veriteľov spoločnosti, nakoľko títo svoje nároky nevedeli uspokojiť z majetku spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. a exekúcia bola pre nemajetnosť spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. zastavená. Konštatoval, že povinnosťou konateľky spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. bolo, aby súdu ozrejmila, akým spôsobom došlo k scudzeniu hnuteľných vecí, ktoré spoločnosť nezaplatila žalobcovi a akým spôsobom bola obdržaná čiastka za tieto stroje použitá. K tomu však nedošlo, žalovaná tieto skutočnosti vôbec nevedela súdu ozrejmiť, preto mal súd za to, že došlo k porušeniu jej povinností stanovených v Obchodnom zákonníku a zodpovedá za škodu takto spôsobenú, preto súd zaviazal žalovanú na náhradu škody vo výške 15.000,--eur. Súd zaviazal žalovanú aj k zaplateniu 9% úroku z omeškania ročne zo sumy 15.000,--eur od 15.1.2010 do zaplatenia v zmysle § 369 ods. 1,2 Obchodného zákonníka. 9. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko mal za to, že žaloba čo do zaplatenia náhrady súdneho poplatku súvisiaceho s exekučným konaním, trov právneho zastupovania v exekučnom konaní, ako aj úroku z omeškania z vyššej sumy, ako je žalovaná nie sú nárokmi, ktoré vyplývajú z porušenia povinnosti konateľky, netýkajú sa náhrady škody, ale súvisia s iným konaním. 10. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1, 2 CSP s tým, že žalobca mal úspech čo do zaplatenia 15.000,--eur na istine a neúspech čo do 2.105,29 eur na nákladoch na vymáhanie dlhu, 893,--eur na úrokoch z omeškania, 16,50 eur na náhrade súdneho poplatku súvisiaceho s exekučným konaním a 420,19 eur na trovách právneho zastupovania v exekučnom konaní, čo spolu predstavuje neúspech čo do zaplatenia 3.434,98 eur, na základe čoho mu náleží zaplatenie 70,3 % trov konania, ktoré mu vznikli podľa pomeru úspechu v spore. O trovách bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 11. Proti rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žalovaná. 12. Žalobca v odvolaní uviedol, že ho podáva proti druhej výrokovej vete a keďže žalobcovi mal byť priznaný celý, v konaní uplatňovaný nárok, s odvolaním proti druhej výrokovej vete je spojené aj odvolanie čo do tretej výrokovej vety. Uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukázal na to, že v časti, v ktorej súd žalobu vo zvyšku zamietol, žalobcovi nepriznal nárok zodpovedajúci úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 25000,--eur od 15.11.2010 do 8.4.2011, t. j. sumu 893,20 eur, pri tejto položke nie je celkom zrejmé, či ju súd priznal alebo nepriznal, k čomu sa žalobca viac vyjadruje v bode 8 odvolania. Sumu 900,--eur (zodpovedajúcu náhrade trov konania vo výške 900,--eur v zmysle platobného rozkazu Okresného súdu Lučenec č. k. 14Rob/208/2011-19 zo dňa 3.8.2011) spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 14.9.2011 do zaplatenia. Sumu 786,60 eur (zodpovedajúcu náhrade trov právneho zastúpenia vo výške 786,60 eur v zmysle platobného rozkazu Okresného súdu Lučenec č. k. 14Rob/208/2011-19 zo dňa 3.8.2011) spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 768,60 eur od 14.9.2011 do zaplatenia. Sumu 16,50 eur (zodpovedajúcu náhrade za súdny poplatok za vydanie poverenia súdnemu exekútorovi vo výške 16,50 eur v zmysle upovedomenia o začatí exekúcie EX 1333/11 pred súdnym exekútorom JUDr. Blankou Ružekovou) spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 16,50 eur od 11.5.2012 do zaplatenia. Sumu 402,19 eur (zodpovedajúcu náhrade trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 402,19 eur v zmysle upovedomenia o začatí exekúcie EX 1333/11 pred súdnym exekútorom JUDr. Blankou Ružekovou) spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 402,19 eur od 11.5.2012 do zaplatenia. Odôvodnenie, prečo súd vo zvyšku žalobu zamietol, že obsiahnuté výlučne v stručnom a ťažko preskúmateľnom bode 64 napadnutého rozsudku. 13. Žalobca ďalej uviedol, že spoločnosť NOVOSILVER, s. r. o. a ani jej právny nástupca, t. j. spoločnosť GAVALA, s. r. o. nezaplatila žalobcovi zostatok kúpnej ceny za prístroje WEKO vo výške 15.000,--eur. Zo začiatku išlo o bežný obchodnoprávny spor, kde sa javilo, že dlžník má nedostatok finančných prostriedkov a dostal sa do omeškania. Dlžník neskôr časť kúpnej ceny zaplatil a časť zostala nezaplatená. Z dôvodu omeškania dlžníka podnikol žalobca kroky na vymoženie jeho pohľadávky s tým, že pohľadávka nepozostávala len zo zostatku kúpnej ceny, ale v dôsledku omeškania sa navýšila aj o úroky z omeškania. V súvislosti so súdnym konaním sa pohľadávka navýšila aj o náklady spojené s vymáhaním dlhu, a to konkrétne o náklady spojené so súdnom konaním č. 14Rob 208/2011 a o náklady spojené s exekučným konaním č. EX 1333/2011. Úroky z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením (vymáhaním) predstavujú príslušenstvo v súlade s ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobca má za to, že súd vec vo zvyšku nesprávne právne posúdil, keď položky žaloby uvedené v bode 4 odvolania žalobcovi nepriznal napriek tomu, že boli v súlade s ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvo zostatku kúpnej ceny (15.000,--eur). 14. Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ ide o nárok zodpovedajúci úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 25.000,--eur od 15.11.2010 do 8.4.2011 tak v kontexte výroku I. napadnutého rozsudku a odôvodnenia obsiahnutého v bode 64 rozsudku nie je zrejmé, či tento nárok mienil súd priznať alebo zamietnuť. Súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 15.000,--eur od 15.01.2010 do zaplatenia, čo v konečnom dôsledku predstavuje vyšší úrok z omeškania (týkajúci sa omeškania so zaplatením kúpnej ceny) ako si ho uplatnil žalobou žalobca. Za tejto situácie má žalobca za to, že súd mienil žalobcovi priznať (resp. v priznanom nároku na úrok z omeškania bol zahrnutý) aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 25.000,--eur od 15.11.2010 do 8.4.2011, t. j. suma 893,20 eur, nakoľko to však výslovne z výroku a odôvodnenia rozsudku nevyplýva, tak žalobca podáva voči tejto časti z opatrnosti odvolanie. Pokiaľ by súd žalobcovi nepriznal aj nárok zodpovedajúci úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 25.000,--eur od 15.11.2010 do 8.4.2011, t. j. sumu 893,20 eur, tak by to znamenalo nesprávne právne posúdenie (§ 365 ods. 1 písm. h/ O.s.p.) tohto nároku, ktoré by bolo v rozpore s chápaním príslušenstva v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Nie je zrejmý rozdiel medzi priznaním úroku z omeškania zo zostatku kúpnej ceny a priznaním úroku z omeškania zo zaplatenia kúpnej ceny, ktorá tiež bola zaplatená v omeškaní. Pokiaľ teda súd nemienil žalobcovi priznať nárok zodpovedajúci úroku z omeškania vo výške 893,20 eur, tak mal toto nepriznanie náležite odôvodniť. Odôvodnenie rozsudku je tak nepresvedčivé a v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP. Žalobca má právo na riadne odôvodnenie rozhodnutie a na to, aby sa súd vysporiadal so všetkými jeho relevantnými argumentmi a keďže v súvislosti s týmto nárokom k tomu nedošlo, tak došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP). 15. Nepriznanie nárokov zodpovedajúcim nárokom na vymáhanie pohľadávky vo výške 2.105,29 eur (900 + 786,60 + 16,50 + 402,19) je dôsledkom nesprávneho právneho posúdenia (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) tohto nároku zo strany súdu prvej inštancie, pričom je v rozpore s chápaním príslušenstva v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Náklady vo výške 2.105,29 eur boli vynaložené v súvislosti s bežným vymáhaním dlhu obchodného partnera žalobcu. Náhradu trov súdneho konania 14Rob/208/2011 vo výške 900,--eur a 786,60 eur bol dlžník povinný zaplatiť do 13.9.2011 (platobný rozkaz vykonateľný 14.9.2011), preto žalobca uplatnil nárok zodpovedajúci úroku z omeškania od 14.9.2011. Náklady spojené s exekučným konaním EX 1333/2011 vo výške 16,50 eur a 402,19 eur bol dlžník povinný zaplatiť do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie - toto bolo dlžníkovi doručené dňa 26.4.2012 a náklady mali byť zaplatené do 10.5.2012, preto si žalobca uplatnil nárok zodpovedajúci úroku z omeškania od 11.5.2011. 16. Zamietnutie žaloby čo do nárokov zodpovedajúcich nákladom na vymáhanie pohľadávky vo výške 2.105,29 eur nie je náležite odôvodnené a je tak nepresvedčivé a v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP. Vo vzťahu k nárokom zodpovedajúcim náhrade trov súdneho konania 14Rob/208/2011 vo výške 900,-- eur a 786,60 eur je napadnutý rozsudok absolútne neodôvodnený, tieto nároky nie sú spomenuté ani v strohom bode 64 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Žalobca má právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia a na to, aby sa súd vysporiadal so všetkými jeho relevantnými argumentmi a keďže v súvislosti s nárokmi týkajúcimi sa súdneho konania 14Rob 208/2011 a exekučného konania EX 1333/2011 k tomu nedošlo, preto došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP). 17. Ďalej v odvolaní namietol, že súd prvej inštancie nesprávne určil v bode 49 odôvodnenia, že žalobca sa mohol o vzniknutej škode a jej výške dozvedieť najskôr k 1.8.2012. Správa exekútorky z 1.8.2012 naznačovala, že došlo k odporovateľnému úkonu a aj z tohto dôvodu bola najskôr podaná odporovacie žaloba v konaní 6C 12/2013. V tom čase nebolo vôbec známe, že došlo k predaju prístrojov spoločnosti DONAX, a. s. a teda žalobca v tom čase ešte nevedel o škode, ktorú by si mohol uplatniť v zmysle ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka. Takéto skutočnosti sa začali objavovať až potom, čo žalovaná v konaní 6C 12/2013 pred Okresným súdom Lučenec predložila faktúru 10HIM 0001 na pojednávaní dňa 14.2.2014. 18. Žalobca uviedol, že keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, tak by s poukazom na ust. § 390 CSP nemalo dôjsť k opätovnému zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie, ale odvolací súd by mal vo veci rozhodnúť. Žalobca sa domáha zmeny napadnutého rozhodnutia a to tak, aby boli žalobcovi priznané aj tie nároky, ktoré súd prvej inštancie zamietol. So zmenou rozhodnutia zo strany odvolacieho súdu je v súlade s ust. § 396 ods. 2 CSP spojené aj rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Keďže sa žalobca domáha, aby mu v rozhodnutím odvolacieho súdu bol uplatnený nárok priznaný v celom rozsahu, tak sa domáha aj toho, aby mu bola priznaná aj náhrada trov konania vo výške 100%. 19. Uviedol, že aj keby nedošlo k zmene druhého výroku napadnutého rozsudku, tak je nutné konštatovať, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu trov konania, ktoré je ale nižšia, ako mala byť. V tejto časti rozsudok trpí inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie. Iná vada spočíva v tom, že aj pri zamietnutí časti žaloby priznal súd prvej inštancie žalobcovi nižší nárok na náhradu trov konania ako ten, ktorý zodpovedal pomeru úspechu a neúspechu. Súd prvej inštancie zarátal do neúspechu žalobcu náklady spojené s exekučným konaním (16,50 + 402,19 eur) dvakrát, pretože tieto položky sú zahrnuté aj v sume 2.105,29 eur. Za situácie, keď do pomeru neúspechu zarátal aj úroky z omeškania vo výške 893,--eur, tak mal zohľadniť aj úspech žalobcu čo do úrokov z omeškania, ktoré súd priznal v prvom výroku. Naviac rozsudok je nepreskúmateľný, čo do určenia, prečo bola priznaná náhrada trov konania práve vo výške 70,3%, čím je zas dotknuté právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie. 20. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi nárok zodpovedajúci úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 25.000,--eur od 15.11.2010 do 8.4.2011, t. j. suma 893,20 eur, sumu 900,-- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 900,--eur od 14.9.2011 do zaplatenia, sumu 786,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 786,60 eur od 14.9.2011 do zaplatenia, sumu 16,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 16,50 eur od 11.5.2012 do zaplatenia, sumu 402,19 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 402,19 eur od 11.5.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a zároveň, aby odvolací súd zmenil tretiu výrokovú vetu rozsudku, ktorým bola žalobcovi priznaná náhrada trov konania vo výške 70,3 % tak, že žalobca má nárok na zaplatenie 100% z trov, ktoré mu vznikli proti žalovanému a ktorých výška bude určená osobitným uznesením v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia a žalobca má nárok na zaplatenie 100 % trov odvolacieho konania, ktoré mu vznikli proti žalovanému, a ktorých výška bude určená osobitným uznesením v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia. 21. Žalovaná podala voči rozsudku Okresného súdu Lučenec odvolanie z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). 22. Žalovaná uviedla, že napriek tomu, že okresný súd sa pomerne rozsiahlo zaoberal posudzovaním otázky premlčania, naďalej zotrváva na názore, že pohľadávka uplatnená žalobou je premlčaná, a to z dôvodov, ktoré už boli uvedené v konaní. Argumentácia, o ktorú sa opiera konajúci súd vychádza skôr z predstavy súdu o tom, ako by zákonná úprava mala vyzerať, ale nemá oporu v samotnom zákonnom znení. Výklad právneho predpisu, akokoľvek sa opiera o zmysel a cieľ zákonodarcu, nesmie dotvárať samotné znenie právneho predpisu. Nie je úlohou súdov, aby korigovali činnosť zákonodarcu. Namietala, že prvostupňový súd sa absolútne nedostatočne vysporiadal s otázkou preukázania nároku na náhradu škody, ktorá mala byť v konaní uplatnená, keď nevykonal žiadne dokazovanie vo vzťahu k tvrdenému porušeniu povinnosti žalovanou, ktorá však nebola zo strany žalobcu nikdy konkretizovaná, žiadnym spôsobom neustálil výšku škody, ktorá mala byť spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. konaním žalovanej spôsobená, keď nepochopiteľne stotožnil výšku spôsobenej škody s pohľadávkou, ktorú sa žalobcovi nepodarilo vymôcť, žiadnym spôsobom sa nezaoberal príčinnou súvislosťou medzi škodovým konaním a vzniknutou škodou. Žalobca doteraz žiadnym spôsobom nekonkretizoval, akým konaním, či nekonaním žalobkyne (správne žalovanej) malo dôjsť k porušeniu povinnosti konateľa konať s odbornou starostlivosťou. Tvrdenie, že žalovaná porušila povinnosť konať s odbornou starostlivosťou je právnou otázkou a hodnotenie tejto otázky prislúcha súdu. Je však úlohou žalobcu, aby v konaní tvrdil konkrétne skutočnosti týkajúce sa konania, či nekonania žalovanej a na ich preukázanie označil a navrhol vykonanie dôkazov. Nemožno nahradiť skutkové tvrdenie o porušení povinnosti konateľa len zákonnou citáciou ustanovenia o zodpovednosti konateľa za škodu. Právne hodnotenie nemôže nahrádzať preukazovanie skutkových okolností veci. Žalovaná tvrdí, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdeného porušenia povinností konateľa, t. j. ohľadne konkrétneho protiprávneho konania žalovanej. Uviedla, že je pravdou, že zodpovednosť konateľa za škodu je zodpovednosťou objektívnou, v ktorej sa zavinenie nevyžaduje, to však nezbavuje žalobcu povinnosti tvrdiť a uniesť dôkazné bremeno o tom, že žalovaná konkrétnym konaním porušila svoju zákonnú povinnosť. 23. Namietla, že súd porušil ust. § 181 ods. 2 CSP, kedy v rozpore so svojimi povinnosťami na pojednávaní konanom dňa 17.12.2018 neuviedol po prednesoch sporových strán svoje predbežné posúdenie veci. Postup prvostupňového súdu a jeho rozsudok je o to viac prekvapujúci a neočakávateľný, že v pôvodnom prvostupňovom rozhodnutí sa o otázke preukazovania nároku na náhradu škody vyjadril úplne odlišne (strana 6 rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 14Cb 22/2015-130 zo dňa 19.5.2015). Žalovaná tvrdí, že keďže žalobca od pôvodného prvostupňového rozhodnutia neprodukoval žiadne dôkazy ani konkrétne tvrdenia, ktoré by mohli ovplyvniť rozhodnutie súdu vo veci, tak je postup prvostupňového súdu prekvapivý, keď bez akéhokoľvek relevantného dôvodu zmenil svoje posúdenie preukázaných a nepreukázaných skutočností. Prekvapivosť súdneho rozhodnutia je v tomto prípade jednoznačných porušením práva žalovanej na spravodlivý súdny proces. Žalovaná dôvodne predpokladala, že prvostupňový súd vychádza pri rozhodovaní z rovnakého právneho posúdenia toho, ktoré skutočnosti považuje súd za preukázané a ktoré nie, a teda dôvodne očakávala, že keďže nedošlo k zmene dôkaznej situácie, tak mal nároky žalobcu za nepreukázané. Práve z tohto dôvodu neprodukovala žiadne dôkazy, pretože s ohľadom na posúdenie veci súdom prvého stupňa v prvotnom rozhodnutí považovala nárok za nepreukázaný. Prvostupňový súd sa v tomto smere neriadil ani závermi zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý v bode 28 a 29 odôvodnenia uložil okresnému súdu ako má vo veci ďalej postupovať. Namietla, že rozsudok prvostupňového súdu je absolútne nepreskúmateľný a jeho znenie je v rozpore s § 220 ods. 2 CSP. Namietala, že súd sa vôbec nevysporiadal s neunesením dôkazného bremena na strane žalobcu, keď žalobca na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol vykonať žiadne relevantné dôkazy. Poukázala na stranu 12 rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41Cob/362/2015-163, kde súd uviedol: „aj v prípade, ak nárok spoločnosti na náhradu škody voči konateľom uplatňuje vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, dôkazné bremeno o porušení povinnosti konateľa pri výkone jeho pôsobnosti prislúcha žalobcovi, ktorý odvodzuje svoju pohľadávku voči žalovanej konateľke porušením jej povinností konateľa spoločnosti“. V tejto súvislosti poukázala aj na závery Krajského súdu v Prešove v rozsudku sp. zn. 2Cob/68/2012 zo dňa 16.5.2013. 24. Žalovaná ďalej namietla, že žalobca nekonkretizoval škodové konanie (protiprávne konanie konateľky), ktorým mala byť spoločnosti spôsobená škoda. Bez takejto konkretizácie nie je možné posúdiť ani samotnú protiprávnosť, ani to, či v danom prípade konateľ nepostupoval v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Bez konkretizácie škodového konania nie je možné ani určiť výšku škody, ktorá mala byť spoločnosti týmto konaním spôsobená, čo je základným a nevyhnutným predpokladom priznania nároku na náhradu škody. Pre úspešnosť žaloby na náhradu škody je nevyhnutné, aby žalobca tvrdil konkrétne porušenie zákonnej povinnosti opisom skutkových okolností (nie právnou kvalifikáciou), preukázal toto porušenie, preukázal vznik škody aj príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou. Na tieto otázky prvostupňové rozhodnutie nedáva žiadne odpovede. Súd sa meritórne uplatneným nárokom na náhradu škody zaoberal len v bode 59 odôvodnenia rozsudku, kde však nekonštatoval konkrétne protiprávne konanie žalovanej. Svoj záver o výške spôsobenej škody neoprel o žiaden dôkaz, len sa mechanicky stotožnil s výškou pohľadávky žalobcu, ktorý sa mu z majetku spoločnosti nepodarilo vymôcť. Rovnako žiadnym spôsobom nezdôvodnil príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. 25. Poukázala na viaceré závery rozhodnutí súdov týkajúcich sa zodpovednosti konateľa za škodu, ktoré potvrdzujú, že dôkazné bremeno ohľadne existencie porušenia povinnosti konateľa je na strane žalobcu, ktorý ho jednoznačne neuniesol (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41Cob/201/2016, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/39/2016, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/151/2009) a ďalej poukázala aj na závery rozhodnutí súdov týkajúcich sa rozhodnutí za škodu vo všeobecnosti, a to najmä vo vzťahu k absolútnej nedostatočnosti prvostupňového rozsudku pri odôvodnení jeho rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/130/2010 a 5Cdo/126/2009). 26. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaná žiada, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu Lučenec zmenil, žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. 27. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že žiada, aby odvolací súd odvolanie žalovanej odmietol s poukazom na ust. § 386 písm. d/ CSP, nakoľko nemá náležitosti podľa § 363 CSP, k čomu sa podrobnejšie žalobca vyjadruje v čl. II. odvolania a z opatrnosti sa žalobca v článku III. - VI. vyjadruje k tvrdeniam žalovanej obsiahnutým v jej odvolaní, ktoré neboli subsumované pod konkrétne odvolacie dôvody. Pre prípad, že by sa odvolací súd týmito tvrdeniami meritórne zaoberal a odvolanie by neodmietol, tak žalobca žiada, aby odvolací súd rozhodol v súlade s odvolaním žalobcu zo dňa 1.2.2019. 28. Odvolacie dôvody uviedla žalovaná v odvolaní len formálne bez toho, aby pod vymedzené zákonné dôvody subsumovala konkrétne pochybenia súdu. Žalovaná neidentifikovala, v akom konkrétnom pochybení vidí naplnenie jednotlivých odvolacích dôvodov, teda svojim odvolacím dôvodom nevymedzila obsah. Nie je úlohou súdu, aby miesto odvolateľa zisťoval, akým konkrétnym pochybením mohli byť v zákone uvedené dôvody naplnené. Takýmto postupom by procesná aktivita strany bola neprípustne nahradená aktivitou súdu, čím by došlo k porušeniu rovného postavenia strán v konaní. 29. K otázke premlčania žalovaná uviedla, že argumentácia, o ktorú sa opiera konajúci súd vychádza skôr z predstavy súdu o tom, ako by zákonná úprava mala vyzerať, ale nemá oporu v samotnom zákonnom znení, keď podľa názoru žalobcu z týchto tvrdení žalovanej nie je zrejmé, o akom zákonnom znení žalovaná píše ani to, v čom by malo byť posúdenie súdu nesprávne. Argumentácia žalovanej je teda formálna a nekonkrétna, preto žalobca v otázke premlčania zotrváva na svojich doterajších argumentoch a tvrdí, že jeho nárok proti žalovanej premlčaný nie je. 30. K tvrdeniu žalovanej, že žalobca doteraz žiadnym spôsobom nekonkretizoval akým konaním či nekonaním žalovanej malo dôjsť k porušeniu povinnosti konateľa konať s odbornou starostlivosťou, žalobca uviedol, že žalovaná bola jedinou konateľkou a jedinou spoločníčkou spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o., t .j. dlžníka žalobcu. V takomto prípade bolo akékoľvek konanie dlžníka realizované prostredníctvom žalovanej, pričom žaloba je založená na tom, že žalovaná ako konateľka dlžníka porušila svoju povinnosť konať v záujme tejto spoločnosti. Nakoľko dlžník bol jednoosobou spoločnosťou, tak nemal reálnu možnosť uplatňovania svojich nárokov voči žalovanej. Žalobca nemohol presne vedieť, ako sa nakladalo s kúpnou cenou od spoločnosti DONAX, a. s., ale prioritne tvrdil, že dlžník neobdržal za prístroje WEKO reálnu platbu a ak platba bola vykonaná, tak nebola použitá pre potreby dlžníka, ale pre potreby iných osôb. Po vykonaní dokazovania na pojednávaní 10.8.2015 (dôkazy predložené vyjadrením žalobcu z 22.6.2015) a aj v súvislosti so zápisnicou Daňového úradu Banská Bystrica zo 6.11.2014 predloženou žalovanou na pojednávaní 11.3.2015 žalobca ustálil, že žalovaná hotovostnú platbu 29.014,04 eur od spoločnosti DONAX, a. s. zatajila a použila pre vlastnú potrebu v rozpore so záujmami dlžníka čo spôsobilo že žalobca nemohol uspokojiť svoj nárok z majetku dlžníka. Po vrátení veci na súd prvej inštancie žalobca aj vo vyjadrení z 7.12.2018 zotrval na argumentácii, že dlžník za predaj sústavy prístrojov WEKO nedostal minimálne časť kúpnej ceny vo výške 29.014,04 eur. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná sa snažila preukázať svoje tvrdenie o zápočte celej kúpnej ceny zápisnicou Daňového úradu Banská Bystrica zo 6.11.2014 o výsluchu jej druha Jozefa Národu, ale účelovo nepredložila prílohy tejto zápisnice, z ktorých vyplývalo, že zápočet mal byť vykonaný len do výšky 14.000,--eur. Ak by si žalovaná neponechala hotovostnú platbu 29.014,04 eur pre svoje potreby, tak nemala dôvod zatajovať túto hotovostnú platbu a nebol dôvod, prečo by mala tvrdiť, že odplatou pre dlžníka od DONAX, a. s. za prístroje WEKO bol len zápočet. Tieto skutočnosti je potrebné hodnotiť aj v kontexte zmiznutého účtovníctva dlžníka, jeho zlúčenia a predaja dlžníka „bielemu koňovi“. Uviedol, že dôkazy je potrebné hodnotiť aj v tom kontexte, že obchod medzi dlžníkom a spoločnosťou DONAX, a. s. realizovali žalovaná za dlžníka a Jozef Národa za DONAX, a.s. teda za dve cez žalovanú prepojené spoločnosti konali druh a družka, teda osoby blízke. 31. Podľa názoru žalobcu, keďže žalovaná neuviedla, akým spôsobom nakladala so sumou 29.014,04 eur za tej situácie ostalo nesporné, že ich použila pre vlastnú potrebu, t. j. v rozpore so záujmami dlžníka a tým spôsobila dlžníkovi škodu minimálne vo výške 29.014,04 eur, čo je menej žalobcovi priznaná ako žalobcovi náhrada škody. Prípad prezentovaný žalovanou nemá žiaden súvis s prejednávanou vecou, porovnáva neporovnateľné situácie a je neúčelné sa mu ďalej venovať. Už len to, že žalovaná použila sumu 29.014,04 eur inak ako pre potreby dlžníka spôsobilo, že žalobca nemohol uspokojiť svoj nárok z majetku dlžníka. Medzi konaním žalovanej a vzniknutou škodou je tak príčinná súvislosť a sú splnené všetky predpoklady pre zaviazanie žalovanej na náhradu škody. Žalovaná nepredložila na svoju obranu žiadne dôkazy a na kópiu jednostranného započítania pohľadávok nemožno v odvolacom konaní aj s poukazom na § 366 prihliadnuť. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázala, že zápočet čo do sumy 14.000,--eur bol zákonný, najmä že existovala reálna pohľadávka. Z opatrnosti žalobca z dokumentu predloženého žalovanou „Oznámenie o zápočte - jednostranný zápočet č. ID100007“ uvádza, že tento nepreukazuje, že došlo k započítaniu pohľadávok a vôbec nie, že by spoločnosť DONAX, a.s. mala proti dlžníkovi reálnu protipohľadávku. Dokumentom nedošlo k započítaniu - je ním len oznámené, že niekto mal previesť zápočet, nie je zrejmé kto a ani kedy. Údajné pohľadávky a záväzky sú označené len účtovnými číslami, z ktorých nemožno vyvodiť, o aké pohľadávky a záväzky by malo ísť. 32. Ako nové tvrdenie žalovaná uvádza, že táto vykonávala uznesenie valného zhromaždenia, čím naznačuje, že jej valné zhromaždenie, t. j. ona sama schválilo, aby hotovostnú platbu použila na vlastné účely. Ak k tomu skutočne došlo, tak by to nespôsobilo zánik nároku žalobcu ako veriteľa v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka proti žalovanej. Aj takéto konanie žalovanej by bolo rozporné s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. 33. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu proti rozsudku uviedla, že považuje odvolanie podané žalobcom v celom rozsahu za nedôvodné. V celom rozsahu sa pridržiava dôvodov, z ktorých samotná žalovaná podala odvolanie proti rozsudku s tým, že ich uvádzanie v rámci tohto vyjadrenia by bolo duplicitné, a preto na ne žalovaná poukazuje. 34. Nad rámec týchto skutočností konštatuje, že právny zástupca žalobcu znovu uvádza vo svojich vyjadreniach urážlivé hodnotiace úsudky na adresu žalovanej a jej konania, ktorých sa právny zástupca ako advokát je povinný zdržať a žalovaná sa voči nim dôrazne ohradzuje. Právny zástupca opakovane tvrdí skutočnosti ohľadne ktorých neposkytol žiadne dôkazy a nie je úlohou ani povinnosťou žalovanej vyvracať každú domnienku, myšlienku či podozrenie právneho zástupcu žalobcu, ktorý sám nesie vo veci dôkazné bremeno. Podané odvolanie žalobcu len preukazuje skutočnosť, že žalobca, rovnako ako prvostupňový súd v rámci rozsudku absolútne nerozlišuje medzi škodou, ktorú mala žalovaná spôsobiť spoločnosti a svojou vlastnou pohľadávkou voči spoločnosti. Jedná sa o dva odlišné nároky, ktoré sú založené na rozdielnych skutkových okolnostiach, jeden na zmluvnom vzťahu, druhý na údajnom porušení povinnosti a tomu musí zodpovedať aj dokazovanie. Na základe uvedených skutočností žiada, aby odvolací súd zamietol odvolanie žalobcu ako nedôvodné a rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta a žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. 35. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovanej, žalovaná uviedla, že ňou podané odvolanie má všetky potrebné náležitosti, z podaného odvolania sú odvolacie dôvody jednoznačne zrejmé a právne posúdenie, ktoré sa snaží prezentovať právny zástupca žalobcu je nesprávne. Žalovaná nemohla uviesť zákonné znenie, pretože uviedla, že súd argumentuje na základe takej predstavy o zákonnom znení, ktorá sa v zákone nenachádza. Žalobca opakovane uvádza svoje tvrdenia, konštrukcie a špekulácie, ktorými však nemožno nahradiť nedostatky samotnej žaloby, ako aj neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Žalovaná nikdy netvrdila, že by uznesením valného zhromaždenia malo byť schválené použitie hotovostnej platby na vlastné účely. Naďalej popiera, že by platbu vo výške 29.014,04,--eur použila pre osobné účely. Tieto peňažné prostriedky boli použité na úhradu záväzkov spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. 36. Na vyjadrenie žalovanej k odvolaniu žalobcu reagoval žalobca. Uviedol, že žalovaná len všeobecne uvádza, že odvolanie žalobcu považuje za nedôvodné, neuvádza konkrétne výhrady voči odvolaniu, len odkazuje na svoje odvolanie. Konštatuje, že právny zástupca žalobcu uvádza urážlivé hodnotiace úsudky na adresu žalovanej a voči nim že sa žalovaná ohradzuje, avšak neuvádza, ktoré hodnotiace úsudky považuje za urážlivé a neuvádza ani svoje vnímanie rozhodujúcich skutočností. Za tejto situácie žalobca zotrváva na doterajších vyjadreniach vrátane odvolania z 1.2.2019. 37. Uviedol, že v odvolaní z 1.2.2019 sa žalobca v bodoch 8 - 13 zaoberal aj úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 25.000,--eur od 15.11.2010 do 8.4.2011. V bode 4A odvolania žalobca tiež uviedol, že nie je zrejmé, či súd tento nárok priznal alebo nepriznal, resp. mienil priznať alebo nepriznať, keďže súd priznal žalobcovi 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 15.000,--eur od 15.1.2010 do zaplatenia. Keď bol zostatok kúpnej ceny vo výške 25.000,--eur splatný 14.11.2020 a bol čiastočne uhradený sumou 10.000,--eur dňa 8.4.2011, tak úrok z omeškania bolo možné vyjadriť dvoma spôsobmi: a/ 9% ročne zo sumy 25.000,--eur od 15.11.2010 do 8.4.2011 a 9% ročne zo sumy 15.000,--eur od 9.4.2011 do zaplatenia alebo b/ 9% ročne zo sumy 10.000,--eur od 15.11.2010 do 8.4.2011 a 9% ročne zo sumy 15.000,--eur od 15.11.2010 do zaplatenia, pričom pri oboch je výsledok rovnaký. Je teda možné, že súd vo výroku použil iné vyjadrenie úroku z omeškania, s akým pracoval žalobca. Platí to o to viac, že súd neuviedol žiadny argument, prečo by žalobca nemal mať nárok zodpovedajúci úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 25.000,--eur od 15.11.2010 do 8.4.2011. 38. K vyjadreniu žalovanej z 25.3.2019 žalobca uviedol, že žalovaná prezentuje hypotetické možnosti iného konania - ide pritom o konanie, ktoré by sa po právnej stránke považovalo práve za konanie v mene žalovanej. Znovu sa ukazuje snaha žalovanej zamlčovať rozhodujúce skutočnosti, kedy neuvádza konkrétne tvrdenia, ale o svojom konaní uvádza len hypotézy, že nemusela konať priamo, ale prostredníctvom rôznych zástupcov. Keď už mieni žalovaná popierať skutkové tvrdenia, tak na účelné popretie skutkových tvrdení sa vyžaduje nielen holé popretie, ale aj uvedenie vlastných tvrdení o predmetných skutkových okolnostiach (§ 151 ods. 2 CSP). Žalovaná jednoducho nechce priznať, čo s peniazmi získanými za predaj prístrojov WEKO urobila a len holo popiera tvrdenia žalobcu. K hypotézam žalovanej o tom, kto všetko mohol v jej mene s kúpnou cenou za prístroje nakladať žalobca doplní len toľko, že hypotézy sú len hypotézami, skôr žalovaná netvrdila, že by pri predaji prístrojov WEKO niekto za ňu konal, alebo že by mala akékoľvek výhrady k jeho konaniu. Žalobca má aj za to, že jeho tvrdenie, že hotovostnú platbu 29.014,04 eur od spoločnosti DONAX, a. s. zatajila a použila pre vlastnú potrebu treba považovať za nespornú. K tomuto tvrdeniu dospel žalobca, pretože takéto finančné prostriedky neboli k dispozícii dlžníka (NOVOSILVER, s.r.o.), o čom svedčí aj výsledok exekučného konania. 39. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že vzhľadom na obsah vyjadrenia, ktoré podľa jej názoru neprináša vo veci nič relevantné zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach. 40. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na prejednanie odvolania žalobcu a žalovanej nariadil v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP pojednávanie. Po oboznámení s obsahom spisu sudkyňou spravodajkyňou právny zástupca žalobcu zotrval na podanom odvolaní, uviedol, že odvolanie protistrany považuje za nedôvodné. Navrhol, aby súd v plnom rozsahu odvolaniu žalobcu vyhovel a odvolanie žalovanej odmietol. Uviedol, že nárok na náhradu škody voči žalovanej žalobca v konaní preukázal, žalovaná porušila svoje povinnosti vyplývajúce jej z funkcie konateľky, v dôsledku čoho vznikol nárok žalobcu v zmysle ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka. Nárok premlčaný byť nemôže, keďže žalobca si uplatňuje tento nárok vo vlastnom mene a na vlastný účet a žalobou ho uplatnil ešte pred uplynutím premlčacej doby. 41. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť, keď má za to, že žalobca svoj nárok nepreukázal, nebolo preukázané tvrdené škodové konanie žalovanej, čo je nevyhnutným predpokladom pre úspešnosť takejto žaloby, nebol preukázaný ani vznik škody na strane spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o., ktorú spoločnosti mala spôsobiť žalovaná a nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi tvrdeným konaním a špekulatívnym konaním uvádzaným žalobcom. Opätovne uviedol, že pohľadávka, ktorá je uplatňovaná, je premlčaná, pretože hoci veriteľ uplatňuje takýto nárok na náhradu škody vo vlastnom mene a na vlastný účet, tak uplatňuje nárok, ktorý je nárokom pôvodne voči konateľovi. Uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne ním tvrdených skutočností, a to je podľa jeho názoru základný dôvod na zamietnutie žaloby v celom rozsahu a priznanie žalovanej nároku na náhradu trov konania v celej výške. 42. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti rozsudku Okresného súdu Lučenec, ktorým prvou výrokovou vetou zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 15.000,--eur s 9% úrokom z omeškania od 15.1.2020 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, druhou výrokovou vetou vo zvyšku žalobu zamietol a treťou výrokovou vetou rozhodol, že žalobca má nárok na zaplatenie 70,3 % trov proti žalovanej. 43. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa v konaní domáha voči žalovanej zaplatenia sumy 15.000,--eur, 2.105,29 eur na nákladoch na vymáhanie dlhu, ako aj príslušenstva na tom skutkovom základe, že dodal spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. zostavu dielenských prístrojov za kúpnu cenu vo výške 40.965,75 eur, z ktorej spoločnosť NOVOSILVER, s.r.o. uhradila žalobcovi len časť, a to sumu 25.965,75 eur. Žalobca sa domáhal uhradenia zvyšku kúpnej ceny od spoločnosti NOVOSILVER,s .r.o. aj návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorý bol Okresným súdom Lučenec pod č. k. 14Rob/208/2011-19 zo dňa 3.8.2011 vydaný a spoločnosť NOVOSILVER, s.r.o. bola zaviazaná na zaplatenie sumy 15.000,--eur s príslušenstvom. Následne podal žalobca voči spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. návrh na vykonanie exekúcie s tým, že exekučné konanie bolo zastavené pre nemajetnosť spoločnosti GAVALA,s.r.o. ako právneho nástupcu spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. 44. Žalobca si svoj nárok voči žalovanej uplatňoval v zmysle ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, podľa ktorého nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. 45. Pri výkone svojej pôsobnosti konatelia zodpovedajú za škodu, ktorú spôsobili spoločnosti tým, že porušili svoje povinnosti. Porušenie sa môže týkať povinností uložených konateľom zákonom, spoločenskou zmluvou alebo rozhodnutím valného zhromaždenia. Zodpovednosť konateľa za škodu sa bude riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka vzhľadom na charakter vzťahu konateľa a spoločnosti ako absolútneho obchodno-záväzkového vzťahu. Na zodpovednostný režim konateľov za vzniknutú škodu vyplýva objektívna zodpovednosť konateľa za spôsobenú škodu spoločnosti zodpovednosť za škodu sa bude posudzovať bez ohľadu na jeho zavinenie. Konštrukcia zodpovednosti konateľa za škodu uvedená v Obchodnom zákonníku je upravená tak, že v § 135a ods. 2,3,4,5 sa nachádza osobitná úprava zodpovednosti za škodu konateľa a len v prípade, ak toto ustanovenie nemá osobitnú úpravu, použijú sa na zodpovednostný vzťah konateľa voči spoločnosti všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka o náhrade škody podľa ustanovení § 373 a nasl. Na vznik zodpovednosti konateľa za škodu vyžaduje všeobecná úprava v § 373 a nasl. splnenie troch základných predpokladov, a to vznik škody, porušenie povinnosti, príčinnú súvislosť medzi porušením povinností a vznikom škody. Tieto predpoklady musia byť splnené kumulatívne, pretože nesplnenie čo i len jedného zákonného predpokladu má za následok, že nedochádza k vzniku zodpovednosti. Obchodný zákonník len demonštratívne uvádza tie povinnosti, pri porušení ktorých vzniká zodpovednosť konateľov za škodu. Ich zodpovednosť môže vzniknúť aj pri porušení iných povinností, ako tých, ktoré sú príkladom uvedené v § 135a ods. 2. Podľa odseku 2 prvej vety tohto ustanovenia je daná zodpovednosť konateľov za škodu v prípade akéhokoľvek porušenia povinnosti, ktoré je zverené do ich pôsobnosti, t. j. bez ohľadu na to, či ide o porušenie povinností uvedených v § 135a ods. 2 písm. a/, b/, alebo či ide o porušenie iných povinností zverených do pôsobnosti konateľov. 46. Okrem spoločníkov môžu uplatňovať nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom aj veritelia spoločnosti. Základným predpokladom uplatňovania nároku na náhradu škody voči konateľom zo strany veriteľa je existencia pohľadávky veriteľa, ktorá smeruje voči spoločnosti, v ktorej je konateľ štatutárnym orgánom. Ďalším predpokladom je nemožnosť uspokojenia tejto pohľadávky z majetku spoločnosti. Za predpokladu existencie týchto dvoch skutočností môže aj veriteľ spoločnosti vo vlastnom mene a na vlastný účet uplatniť aj súdnou žalobou nárok spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi. Podanie takejto žaloby veriteľa smerujúcej voči konateľovi je kvantitatívne obmedzené do výšky pohľadávky s príslušenstvom veriteľa voči spoločnosti. Základným predpokladom podania takejto žaloby veriteľa voči konateľovi je vznik škody na strane spoločnosti, ktorá bola spôsobená porušením povinnosti konateľa. Veriteľ je povinný uplatňovať náhradu škody, ktorá vznikla spoločnosti, teda nie jemu a zároveň je povinný preukázať aj existenciu svojej pohľadávky voči spoločnosti. Aj v tomto súdnom konaní pri podaní žaloby veriteľa sa budú preukazovať základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, t. j. porušenie povinnosti konateľa, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti konateľa. Postavenie veriteľa v súdnom konaní bude pomerne komplikované, pretože musí jednak preukazovať vznik nároku spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi (so všetkými predpokladmi tohto vzniku nároku), existenciu svojej pohľadávky voči spoločnosti a nemožnosť uspokojenia tejto pohľadávky z majetku spoločnosti. Len za splnenia týchto predpokladov môže byť žaloba veriteľa voči konateľovi pri uplatnení nároku na náhradu škody úspešná. 47. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že má preukázaný nárok žalobcu vzniknutý nezaplatením celej kúpnej ceny za predmetné prístroje spoločnosťou NOVOSILVER, s.r.o., keď tieto skutočnosti nesporne vyplývajú aj z dôkazov predložených súdu prvej inštancie, podľa ktorých mal žalobca ako veriteľ snahu vymôcť zvyšok svojej pohľadávky od spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. (podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu) a neskôr podaním návrhu na vykonanie exekúcie, ktorá však bola pre nemajetnosť spoločnosti GAVALA, s.r.o. zastavená. 48. Ako už bolo konštatované, odvolací súd mal pri prejednaní sporu preukázané, že na strane žalobcu existuje pohľadávka voči spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. titulom doplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar. Tiež je nesporné, že žalovaná bola konateľom dlžníka - spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. a tiež bola v konaní preukázaná nemožnosť uspokojenia pohľadávky z majetku tejto spoločnosti, a to s poukazom na zastavenie exekúcie pre nedostatok majetku právneho nástupcu spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. - spoločnosti GAVALA,s.r.o. 49. Aj v prípade, ak nárok spoločnosti na náhradu škody voči konateľom uplatňuje vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ podľa ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, dôkazné bremeno o porušenie povinností konateľa pri výkone jeho pôsobnosti prislúcha žalobcovi, ktorý odvodzuje svoju pohľadávku voči žalovanému konateľovi, porušením jeho povinnosti konateľa spoločnosti. 50. V prejednávanej veci žalobca ako veriteľ obchodnej spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. sa domáha voči žalovanej náhrady škody v zmysle ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka. Splnenie zákonných predpokladov v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka preukazoval tým, že má pohľadávku voči spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o., ktorá mu bola priznaná platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Lučenec č. k. 14Rob/208/2011-19 zo dňa 3.8.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.9.2011 a ktorým bola zaviazaná spoločnosť NOVOSILVER, s.r.o. zaplatiť žalobcovi sumu 15.000,--eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 25.000,--eur od 15.11.2010 do 8.4.2011, t. j. suma vo výške 893,20 eur, zo sumy 15.000,--eur od 9.4.2011 do zaplatenia, trovy konania vo výške 900,--eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 786,60 eur. Priznanú pohľadávku však nie je možné uspokojiť z majetku spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o., čo preukazuje jednak správou súdnej exekútorky, u ktorej sa viedlo exekučné konanie a tiež uznesením Okresného súdu Lučenec č. k. 12Er/987/2011-18 zo dňa 21.12.2016, ktorým bola exekúcia zastavená vzhľadom na to, že majetok povinného - spoločnosti GAVALA, s. r. o. (právny nástupca spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o.) nestačí ani na pokrytie trov exekúcie. Zastával názor, že nevyplatením zvyšku kúpnej ceny priznanej platobným rozkazom žalovanou ako konateľkou spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. mu vznikla škoda. Vychádzal pritom z tvrdení žalovanej, že spoločnosť NOVOSILVER, s.r.o. prístroje ďalej predala za sumu 43.014,04 eur a žalobca má za to, že takáto cena nebola spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. zaplatená. Tvrdil, že ak by zaplatená bola, nepochybne by spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. neostal dlh voči žalobcovi. Mal za to, že ak spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. bola vyplatená kúpna cena, tak jej nebola vyplatená v celom rozsahu a ak jej bola nejaká časť kúpnej ceny vyplatená, tak táto nebola použitá v súlade so záujmami spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o., ale na obohatenie žalovanej alebo tretej osoby, keď nie je podľa názoru žalobcu vylúčené, že k prevodu na spoločnosť DONAX, a.s. nedošlo a došlo k inému scudzeniu prístrojov, avšak bez adekvátnej protihodnoty. 51. V tejto situácii odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že ak nastane situácia, že obchodná spoločnosť nemá dostatok majetku na uspokojenie splatných, prípadne aj vykonateľných pohľadávok svojich veriteľov, neznamená, to, že všetky tieto pohľadávky veriteľov je povinný uhradiť konateľ obchodnej spoločnosti. Konateľovi obchodnej spoločnosti takáto povinnosť na náhradu škody podľa citovaného ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka vznikne len vtedy, že nemajetnosť obchodnej spoločnosti spôsobil porušením svojich povinností konateľa, a to porušením povinností ustanovených v § 135a ods. 1, 2,3 a § 135 Obchodného zákonníka o povinnostiach konateľov. 52. Súd prvej inštancie síce správne v odôvodnení napadnutého rozsudku poukazuje na zákonné predpoklady zodpovednosti konateľov za škodu v zmysle § 135a Obchodného zákonníka, ktoré musia byť splnené pre vyhovenie žaloby, avšak tieto už následne, vychádzajúc z doposiaľ vykonaného dokazovania nesprávne skutkovo a právne vyhodnocuje, pokiaľ vyvodzuje záver, že podľa názoru súdu konateľka spoločnosti nekonala pri vykonávaní svojich pôsobností s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti, preto porušila svoje povinnosti a v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka zodpovedá za nároky veriteľov spoločnosti, nakoľko títo svoje nároky nevedeli uspokojiť z majetku spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. a exekúcia bola pre nemajetnosť spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. zastavená. Mal za to, že je povinnosťou bývalej konateľky spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o., aby ozrejmila tú skutočnosť, akým spôsobom došlo k scudzeniu hnuteľných vecí, ktoré spoločnosť nezaplatila žalobcovi a akým spôsobom bola obdržaná čiastka za tieto stroje použitá. K tomuto nedošlo, žalovaná tieto skutočnosti vôbec nevedela súdu ozrejmiť, preto mal za to, že došlo k porušeniu jej povinností ustanovených v Obchodnom zákonníku a zodpovedá za škodu takto spôsobenú. 53. Zákon v ustanovení § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka priznáva, tak ako už bolo vyššie uvedené, právo uplatniť náhradu škody, ktorú má spoločnosť voči konateľom aj veriteľovi, ktorý ju uplatňuje vo svojom mene a na svoj účet, aj keď mu žiadna škoda nevznikla. Preto v konaní musí preukázať, že spoločnosti vznikla škoda, za ktorú nesie zodpovednosť konateľ, teda, že vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinností pri výkone pôsobnosti konateľa. Dôkazné bremeno o týchto skutočnostiach nesie veriteľ, teda žalobca. Nie je podstatná skutočnosť, či neuhradením faktúry (v nadväznosti na to, nároku priznaného platobným rozkazom) žalovanou vznikla žalobcovi v tejto výške škoda, pretože žalobca sa môže ako veriteľ domáhať voči konateľom spoločnosti náhrady škody, ktorá vznikla spoločnosti, nie veriteľovi, a to za splnenia predpokladov, že konateľ nekonal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. 54. Odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, akým konkrétnym konaním, resp. porušením povinností žalovanej ako bývalej konateľky spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. pri výkone jej funkcie konateľa, kedy a v akej výške vznikla spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. škoda. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdil, že vychádzajúc z tvrdení žalovanej mala spoločnosť NOVOSILVER, s.r.o. prístroje predať za sumu 43.014,04 eur a mal za to, že takáto kúpna cena nebola spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. zaplatená, pretože ak by zaplatená bola, nepochybne by neostal spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. dlh voči žalobcovi, ktorý sa navýšil aj o náklady spojené s jeho vymáhaním a o úroky z omeškania. Tvrdil tiež, že ak spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. bola vyplatená kúpna cena, tak jej nebola vyplatená v celom rozsahu a ak jej bola nejaká časť kúpnej ceny vyplatená, tak nebola použitá v súlade so záujmami spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o., ale na obohatenie žalovanej alebo tretej osoby. Nie je však podľa názoru žalobcu vôbec vylúčené, že k prevodu strojov na spoločnosť DONAX, a. s. nedošlo, ale došlo k inému scudzeniu prístrojov, avšak bez adekvátnej protihodnoty. Mal za to, že v dôsledku uvedeného žalovaná pri scudzení prístrojov, resp. pri nakladaní s kúpnou cenou za ne nepostupovala s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Tým, že žalovaná pri scudzení prístrojov, resp. pri nakladaní s kúpnou cenou za prístroje nepostupovala v súlade s ust. § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, tak spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. spôsobila škodu, ktorú je povinná nahradiť v súlade s ust. § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka. 55. Žalobca v konaní tvrdil, že zo zoznamu prijatých faktúr spoločnosti DONAX, a.s., ktorá mala nadobudnúť predmetné prístroje od spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. vyplýva, že táto kúpna cena bola zaplatená zápočtom, ale len vo výške 14.000,--eur a úhradou cez pokladňu vo výške 29.014,04 eur s tým, že z týchto dôkazov vyplývajú zásadné informácie, a to konkrétne, že spoločnosť DONAX, a.s. vyrovnala kúpnu cenu za prístroje WEKO nielen zápočtom, ako tvrdila žalovaná, ale vyplatila v hotovosti sumu 29.014,04 eur. Podľa vyjadrenia samotnej žalovanej odplatou za predaj prístrojov pre spoločnosť NOVOSILVER, s.r.o. bol len zápočet, z čoho je podľa názoru žalobcu zrejmé, že spoločnosť NOVOSILVER, s.r.o. nedostala zostatok kúpnej ceny vo výške 29.014,--eur, ktorá mala byť vyplatená v hotovosti, ale bez ohľadu na to, či žalovaná túto časť kúpnej ceny použila pre vlastné potreby (keďže z dokladov spoločnosti DONAX, a.s. vyplýva, že kúpna cena mala byť vyplatená v celom rozsahu) alebo časť kúpnej ceny vo výške 29.014,--eur ani neobdržala a jej vyplatenia sa od spoločnosti DONAX, a. s. nedomáhala, tak ide podľa názoru žalobcu zo strany žalovanej ako konateľky spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. o konanie, ktoré nie je konaním s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov a zároveň konaním, ktorým spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. vznikla škoda. 56. Žalobca k svojmu tvrdeniu ako dôkazy predložil hlavnú knihu analytickej evidencie spoločnosti DONAX, a.s., teda spoločnosti, ktorá mala následne predmetné prístroje od spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. zakúpiť a z ktorej vyplýva, že táto spoločnosť zaúčtovala kúpu prístrojov WEKO dňa 30.9.2010 v zmysle faktúry pod interným číslom FD100011 (č.l. 86) a zoznam prijatých faktúr so zaúčtovaním spoločnosti DONAX, a. s., z ktorého podľa názoru žalobcu vyplýva, že táto kúpna cena bola zaplatená zápočtom vo výške 14.000,--eur a úhradou cez pokladňu vo výške 29.014,04 eur ( č. l. 87). 57. So záverom súdu prvej inštancie, že konateľka spoločnosti nekonala pri vykonávaní svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti, keď nevedela súdu ozrejmiť akým spôsobom došlo k scudzeniu hnuteľných vecí, ktoré spoločnosť nezaplatila žalobcovi a tiež to, akým spôsobom bola obdržaná čiastka za tieto stroje použitá, čím došlo k porušeniu jej povinností stanovených v Obchodnom zákonníku a zodpovedá za škodu takto spôsobenú sa odvolací súd nestotožnil, pretože žalobca v konaní nepreukázal vznik škody spôsobenej spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. a porušenie konkrétnej povinnosti žalovanej ako bývalej konateľky v priamej súvislosti so vznikom škody spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. v zmysle ust. § 135a Obchodného zákonníka. 58. Odvolací súd konštatuje, že z dôkazov predložených samotným žalobcom, a to hlavnej knihy analytickej evidencie firmy DONAX, a. s. a zoznamu prijatých faktúr firmy DONAX, a. s., podľa ktorých mala byť suma za kúpené prístroje vo výške 29.014,04 eur uhradená pokladňou a zápočet mal byť realizovaný na sumu 14.000,--eur, nevyplývajú a ani nie sú preukázané skutočnosti tvrdené žalobcom, že spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. vznikla škoda, keď zo samotných dôkazov vyplýva, že suma 29.014,04 eur mala byť spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. uhradená cez pokladňu a ani nepreukázal, akú konkrétnu povinnosť žalovaná porušila. 59. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal dôvodnosť svojho nároku voči žalovanej, preto rozsudok súdu prvej inštancie v prvej výrokovej vete v zmysle § 388 CSP zmenil a žalobu zamietol. Rozsudok súdu prvej inštancie v druhej výrokovej vete, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol, podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Rozsudok súdu prvej inštancie v tretej výrokovej vete podľa ust. § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 CSP zmenil tak, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 60. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaná, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 61. O výške náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 62. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).