Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 30Sa/3/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201652 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:1019201652.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Zdráhalovou Rúfusovou, v právnej veci žalobcu: F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/XX, XXX XX B. B., korešpondenčná adresa: Q. XXX/XX, XXX XX E., proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. SEĽUZ-510-8/2019-OdSP zo dňa 11. októbra 2019 a č. SEĽUZ-510-9/2019-OdSP zo dňa 11. októbra 2019, takto r o z h o d o l : I. Súd správnu žalobu žalobcu z a m i e t a . II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho úradu Ozbrojených síl SR č. XXXX zo dňa 20.04.2012 bol žalobca prepustený zo služobného pomeru podľa § 70 ods. 1 písm. c) zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 346/2005 Z.z.“), pričom služobný pomer mal skončiť dňom 30.06.2012. 2. Dôvodom skončenia služobného pomeru žalobcu bola skutočnosť, že žalobca bol uznaný nespôsobilým vykonávať štátnu službu podľa § 85 ods. 1 písm. c) zákona č. 346/2005 Z.z., a to rozhodnutím prieskumnej komisie Ministerstva obrany SR č. ÚHL-45-3/2012 zo dňa 12.01.2012, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Ústrednej vojenskej lekárskej komisie Ministerstva obrany SR č. ObRŠS-47-11/2012 zo dňa 20.03.2012. 3. O odvolaní žalobcu proti personálnemu rozkazu rozhodol náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl SR č. KaGŠ-147/3-84/2014 zo dňa 06.03.2015 tak, že personálny rozkaz potvrdil. 4. Na základe správnej žaloby žalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 2S/91/2015-57 zo dňa 25.11.2015 zrušil rozhodnutie náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR. Najvyšší súd SR na základe podaného odvolania rozsudkom sp. zn. 2Sžo/32/2016 zo dňa 27.11.2018 zmenil rozhodnutie krajského súdu tak, že zrušuje rozhodnutie náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR č. KaGŠ-147/3-84/2014 zo dňa 06.03.2015, ako aj rozhodnutie riaditeľa Personálneho úradu Ozbrojených síl SR č. XXXX zo dňa 25.04.2012, a aj rozhodnutie Ústrednej vojenskej lekárskej komisie Ministerstva obrany SR č. ObRŠS-47-11/2012 zo dňa 20.03.2012 a rozhodnutie prieskumnej komisie Ministerstva obrany SR č. ÚHL-45-3/2012 zo dňa 12.01.2012 s tým, že vec vrátil žalovanému náčelníkovi Generálneho štábu ozbrojených síl SR na ďalšie konanie. 5. Rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. V. zo dňa 29.10.2012 bol žalobcovi podľa § 31 ods. 1 písm. c), § 31 ods. 2 písm. b) a § 32 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 328/2002 Z.z.“) priznaný výsluhový príspevok vo výške 254,70 Eur mesačne od 01.07.2012 do 30.06.2014, t. j. po dobu dvoch rokov. 6. Rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. V. zo dňa 29.10.2012 bolo žalobcovi priznané podľa § 33 ods. 1 písm. c) a § 33 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. odchodné vo výške 4 630,80 Eur. 7. Následne Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia rozhodnutím č. V. zo dňa 12.02.2019 rozhodol o žalobcovej povinnosti vrátiť dávku výsluhového zabezpečenia - výsluhový príspevok. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia zároveň rozhodnutím č. V. zo dňa 12.02.2019 rozhodol o povinnosti žalobcu vrátiť dávku výsluhového zabezpečenia - odchodné. 8. Voči vyššie uvedeným rozhodnutiam, ktorými bola uložená žalobcovi povinnosť vrátiť dávky sociálneho zabezpečenia, podal žalobca odvolania, o ktorých rozhodlo Ministerstvo obrany SR rozhodnutiami č. SEĽUZ-245-5/2019-OdSP a č. SEĽUZ-245-6/2019-OdSP, obidve zo dňa 17.04.2019 tak, že rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia o vrátení dávok boli zrušené. 9. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia (orgán verejnej správy 1. stupňa) rozhodnutím č. V. zo dňa 21.06.2019 rozhodol o povinnosti žalobcu podľa § 113 ods. 2 písm. g) bod 4 s poukazom na § 105 ods. 15 zákona č. 328/2002 Z.z. o povinnosti žalobcu vrátiť v lehote 14 dní od doručenia rozhodnutia na osobitný účet MO SR VÚSZ vyplatenú dávku výsluhového príspevku v celkovej výške 4 951,43 Eur, ktorý mu bol vyplatený za obdobie od 01.07.2012 do 30.06.2014 na základe rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. V. zo dňa 29.10.2012 o priznaní výsluhového príspevku, a to z dôvodu, že žalobcovi výsluhový príspevok nepatril z dôvodu, že rozhodnutie o skončení jeho služobného pomeru profesionálneho vojaka bolo zrušené a služobný pomer naďalej trvá. 10. O odvolaní žalobcu, podanom proti vyššie uvedenému rozhodnutiu, rozhodol žalovaný Ministerstvo obrany SR rozhodnutím č. SEĽUZ-510-8/2019-OdSP zo dňa 11.10.2019 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 11. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia (orgán verejnej správy 1. stupňa) rozhodnutím č. V. zo dňa 21.06.2019 rozhodol podľa § 113 ods. 2 písm. g) bod 4 s poukazom na § 105 ods. 15 zákona č. 328/2002 Z.z. o povinnosti žalobcu vrátiť v lehote 14 dní od doručenia rozhodnutia na osobitný účet MO SR VÚSZ vyplatenú dávku odchodného v celkovej výške 3 750,95 Eur, ktoré mu bolo priznané rozhodnutím č. V. zo dňa 29.10.2012, pretože žalobcovi odchodné nepatrilo z dôvodu, že rozhodnutie o skončení jeho služobného pomeru profesionálneho vojaka bolo zrušené a služobný pomer naďalej trvá. 12. O odvolaní žalobcu voči vyššie uvedenému rozhodnutiu rozhodol žalovaný Ministerstvo obrany SR rozhodnutím č. SEĽUZ-510-9/2019-OdSP zo dňa 11.10.2019 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 13. Žalovaný neuznal odvolacie námietky žalobcu za dôvodné a stotožnil sa s postupom a právnym posúdením veci orgánu verejnej správy 1. stupňa. 14. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. SEĽUZ-510-8/2019-OdSP zo dňa 11.10.2019 a č. SEĽUZ-510-9/2019-OdSP zo dňa 11.10.2019, ich zrušenia, taktiež aj zrušenia rozhodnutí orgánu verejnej správy 1. stupňa, ktoré im predchádzali. Zároveň si žalobca uplatnil právo na náhradu trov konania. 15. Podľa žalobcu, napadnuté rozhodnutia nerešpektujú právne princípy. Rozhodnutia o priznaní odchodného a výsluhového príspevku sú právoplatné, čo potvrdil aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach. 16. Žalovaný v odôvodneniach uviedol, že konania nie sú o odňatí dávok, ale o povinnosti vrátiť dávky. Dávka výsluhového zabezpečenia sa odníme dňom, ktorým zanikol nárok na túto dávku alebo ak sa zistí, že táto dávka sa priznala neprávom. 17. Prvostupňový orgán oznámil začatie konania vo veci vrátenia preplatku na dávke výsluhového zabezpečenia „výsluhový príspevok“ a „odchodné“. Dávka výsluhového zabezpečenia sa zníži, ak sa zistí, že táto dávka sa priznala vo vyššej sume, ako patrí. 18. Žalobca poukázal na to, že súčasne existujú právoplatné rozhodnutia o priznaní dávok výsluhového zabezpečenia, a aj napadnuté rozhodnutia o povinnosti vrátiť dávky výsluhového zabezpečenia. Správny orgán v roku 2012 vydal rozhodnutia, ktorými navodil stav právnej istoty a po siedmich rokoch vydal rozhodnutia, ktorými ukladá povinnosť vrátiť dávky v jedinej splátke. Skôr vydané rozhodnutia o odňatí, resp. znížení dávok výsluhového zabezpečenia absentujú. 19. Nárok na dávky a ich vyplatenie vznikol rozhodnutiami z 29.10.2012 v rozsahu a za podmienok ustanovených zákonom v znení účinnom v čase priznania dávok. Správny orgán v napadnutých rozhodnutiach aplikoval povinnosti ustanovené neskoršou právnou normou, keď neskoršia právna norma zhoršuje predtým nadobudnuté práva. Zákon č. 80/2013 Z.z. výslovne neustanovuje, že povinnosť podľa § 113 ods. 2 písm. g) bod 4 sa má vzťahovať aj na profesionálneho vojaka, ktorému boli dávky výsluhového zabezpečenia priznané pred jeho účinnosťou, t. j. pred 01.05.2013. 20. Žalobca ďalej namietal, že bolo porušené jeho právo, aby jeho vec bola prerokovaná v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Namietal, že žalovaný ho neinformoval o začatí konania o odvolaní, odmietol jeho súčinnosť a osobnú účasť na ústnom pojednávaní, nedal mu príležitosť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Žalovaný opomenul námietku porušenia § 9 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Správny poriadok“), ako aj ďalších podstatných návrhov a pripomienok uvedených v odvolaní. Poukázal aj na rozhodnutie z 24.04.2019, v ktorom žalovaný vytkol prvostupňovému orgánu práve tieto vady s tým, že obidva správne orgány mu neposkytli pomoc a dostatočné poučenia. 21. Žalobca ďalej namietal, že odvolania podal elektronicky dňa 14.07.2019 a pre správne orgány nemali žiadne následky z dôvodu, že nespĺňali podmienky podania podľa Správneho poriadku a zákon č. 328/2002 Z.z., ako aj zákon č. 281/2015 Z.z., sú z osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci vylúčené. Až písomné odvolania, podané na poštovú prepravu dňa 29.07.2019, boli relevantnými odvolaniami s právnymi následkami a o postúpení týchto odvolaní nebol informovaný. Správny orgán nemohol vykonať autoremedúru, vzhľadom na skutočnosť, že spisový materiál bol na základe odvolania dňa 14.07.2019 odstúpený žalovanému. 22. Prvostupňový orgán nezisťoval majetkové pomery žalobcu, nemal vedomosť o členoch jeho domácnosti, ale na základe nesprávne zisteného príjmu konštatoval, že jednorázové splatenie sumy výrazným spôsobom nezasiahne do žalobcovej životnej úrovne a životnej úrovne jeho rodiny. 23. Zamestnávateľ nemá právo akýmkoľvek spôsobom obmedzovať zamestnanca vo voľnom nakladaní s vyplatenou mzdou. Vyplatenú mzdu v mesiaci november 2018 žalobca použil na vyplatenie dlhov a použil ich na potreby svoje a svojej rodiny s tým, že už nedisponuje finančnými prostriedkami vo výške 8 702,38 Eur z vyplatenej mzdy. 24. Žalobca považoval za diskriminačné neodôvodnené rozdiely v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch, a to povinnosť vrátiť dávky jednorázovo. Podľa jeho názoru sa dôvodne domnieva, že iným účastníkom v obdobných konaniach bolo umožnené vrátiť dávky v splátkach, resp. zúčtovanie sa vykonáva až z nasledujúcich priznaných dávok výsluhového zabezpečenia. Za diskriminačné tiež považuje reflektovanie na jeho konanie, ktorého dôsledkom bola potreba novelizácie § 113 zákona na základe aplikačnej praxe. 25. Pokiaľ žalovaný v odôvodnení uviedol, že neoprávnene prijatá dávka výsluhového zabezpečenia je ako bezdôvodné obohatenie upravené osobitným predpisom, t. j. Občianskym zákonníkom, tak žalobca vzniesol námietku premlčania s tým, že nešlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie. 26. Zrozumiteľné a náležite odôvodnené rozhodnutie musí obsahovať správnu úvahu. Za nedostatočné považoval žalobca konštatovanie žalovaného: „Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia na konanie o dávkach výsluhového zabezpečenia bol predložený vykonateľný personálny rozkaz č. XXXX o mojom prepustení zo služobného pomeru a podmienka posúdenia nesprávnych údajov podľa § 114 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. nebola v tomto prípade splnená.“ 27. Podkladom pre výpočet a priznanie dávky je personálny rozkaz o ukončení služobného pomeru, finančné doklady a výkaz doby trvania služobného pomeru. Uvedené podklady potvrdil služobný úrad a žiadateľ o dávky výsluhového zabezpečenia podáva len žiadosť o ich priznanie. 28. Prekážkami, na základe ktorých bolo konanie o priznaní dávok výsluhového zabezpečenia prerušené, bolo nedodanie personálneho rozkazu o prepustení. Správny orgán nepokračoval v konaní na základe výzvy žalobcu, ale na základe doručenia listu riaditeľa personálneho úradu OS SR č. PÚ-32-450/2012-OddSŠS zo dňa 16.10.2012. Personálny úrad potvrdil nezákonné rozhodnutia, ale podľa názoru žalovaného podmienka potvrdenia nesprávnych údajov nebola splnená. 29. Úvaha správneho orgánu o tom, že žalobca mal vedomosť alebo musel z okolností predpokladať, že sa dávka vypláca neoprávnene, je zavádzajúca a účelová. Žalovaný tak nepriamo dáva vinu za nezákonnosť zrušených rozhodnutí žalobcovi a nie správnym orgánom, ktoré pochybili pri skončení služobného pomeru žalobcu ako profesionálneho vojaka v roku 2012. Žalobca sa domáhal ochrany svojich práv napadnutím rozhodnutia, o ktorom Najvyšší súd SR rozhodol, že je nezákonné. Tým podľa žalovaného mal žalobca byť zodpovedný za škodu. V prípade, ak by nepodal žalobca žiadosť o výsluhový príspevok a odchodné, tak pri rovnakej dĺžke trvania súdneho sporu a jeho neúspechu by už nemal nárok na dávky výsluhového zabezpečenia. 30. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že sa v plnej miere pridržiava skutkových zistení a právnych záverov, ktoré vyplývajú zo žalobou napadnutých rozhodnutí. 31. Žalovaný poukázal na to, že v rámci samostatných osobitných administratívnych konaní boli žalobcovi v dôsledku prepustenia jeho osoby zo služobného pomeru profesionálneho vojaka priznané a následne vyplatené dve dávky výsluhového zabezpečenia, konkrétne výsluhový príspevok (rozhodnutie č. V. zo dňa 29.10.2012) a odchodné (rozhodnutie č. V. zo dňa 29.10.2012). 32. Medzi stranami súdneho konania nie je sporné, že rozhodnutia, ktoré sa týkajú prepustenia žalobcu zo služobného pomeru, boli Najvyšším súdom SR rozsudkom sp. zn. 2Sžo/32/2016 zo dňa 27.09.2018 zrušené, v dôsledku čoho služobný pomer žalobcu ako profesionálneho vojaka naďalej trvá. 33. Na vznik takýchto právnych situácií zákonodarca v oblasti sociálneho zabezpečenia nielen profesionálnych vojakov jednoznačne reflektoval ustanovením § 113 ods. 2 písm. g) bod 4 zákona č. 328/2002 Z.z. takým spôsobom, že v prípade zrušenia rozhodnutia o skončení služobného pomeru poberateľa dávky je tento povinný dávku sociálneho zabezpečenia bezpodmienečne vrátiť. 34. Uvedeného si je v plnej miere vedomý aj sám žalobca, čo vyplýva z jeho tvrdení obsiahnutých v podaniach učinených v rámci dotknutých administratívnych konaní, dokonca aj zo samotnej žaloby, nakoľko tento sa v súvislosti s jednorazovým splatením sumy dovoláva zisťovania jeho majetkových pomerov, ako aj informácií o členoch jeho domácnosti, pričom v tomto smere taktiež poukazuje na ním prezumované diskriminačné správanie príslušného orgánu verejnej správy v súvislosti s neodôvodnenými rozdielmi v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch. 35. Ďalej žalovaný poukázal na to, že žalobca v odvolaní proti skôr vydanému rozhodnutiu č. V. zo dňa 31.01.2019, ako aj rozhodnutiu č. V. zo dňa 12.02.2019, sám alternatívne navrhoval predmetné rozhodnutia zmenilo tak, že bude povinný vrátiť dotknuté dávky výsluhového zabezpečenia formou zrážky z neskôr priznaných dávok výsluhového zabezpečenia. 36. Bolo zákonnou povinnosťou prvostupňového správneho orgánu zaviazať žalobcu v rámci prvostupňových správnych rozhodnutí na vrátenie celej sumy výsluhového príspevku a odchodného, pričom otázka formy splatenia dávok výsluhového zabezpečenia prichádza do úvahy až následne po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti daných rozhodnutí, a to zákonom prípustným spôsobom. V zmysle § 105 ods. 14 prvá veta zákona č. 328/2002 Z.z. je možné žalobcovi vyplatené dávky výsluhového zabezpečenia zrážať aj zo služobného príjmu profesionálneho vojaka, pritom v tomto smere primerane platia predpisy o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy. Žalovaný má však za to, že otázka splácania dávok výsluhového zabezpečenia so žalovanou vecou nesúvisí, a je v záujme žalobcu, ak príde k výkonu žalobou napadnutých rozhodnutí, aby oslovil prvostupňový orgán a s týmto si ozrejmil ďalší postup. 37. Pokiaľ žalobca namietal diskriminačné správanie, tak žalovaný poukázal na ustanovenie § 113 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z., v intencii ktorého, ak sa žalobca domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať právnej ochrany na súde podľa zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov. Podľa žalovaného, antidiskriminačné spory do vecnej pôsobnosti správneho súdnictva nespadajú, a teda správny súd nie je príslušný o týchto rozhodovať a zaoberať sa nimi. 38. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania, žalovaný poukázal na ustanovenie § 105 ods. 15 zákona č. 328/2002 Z.z., v zmysle ktorého sa právo na vrátenie dávky výsluhového zabezpečenia poskytnutej neoprávnene alebo v nesprávnej sume premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď vojenský úrad sociálneho zabezpečenia túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka výsluhového zabezpečenia vyplatila. Z kontextu bodu II. daného vyjadrenia k žalobe žalobcu je zrejmé, že tak trojročná subjektívna, ako aj desaťročná objektívna premlčacia doba na vrátenie dávok výsluhového zabezpečenia neuplynuli vôbec, a teda námietka žalobcu je neopodstatnená. 39. Žalovaný sa nevyjadril ku skutočnostiam uvádzaným v žalobe, ktoré sa týkali napádania administratívnych konaní a rozhodnutí o priznaní dávok výsluhového zabezpečenia, nakoľko tieto boli právoplatne ukončené a s prejednávanou vecou podľa žalovaného priamo nesúvisia. 40. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že súčasne existujú právoplatné rozhodnutia o priznaní dávok výsluhového zabezpečenia, aj rozhodnutia o povinnosti vrátiť dávky výsluhového zabezpečenia, tak podľa žalovaného existencia týchto rozhodnutí je logickým vyústením sociálnoprávnych udalostí, ku ktorým došlo v súvislosti s prepustením žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka a následným zrušením dotknutých rozhodnutí zo strany Najvyššieho súdu SR. 41. V prípade rozhodnutia o priznaní dávok výsluhového zabezpečenia a v prípade rozhodnutia o povinnosti vrátenia týchto dávok ide o dve relatívne samostatné administratívne rozhodnutia, pričom prípadné administratívne konanie a vydanie rozhodnutia vo veci vrátenia dávok výsluhového zabezpečenia je závislé od existencie rozhodnutia o priznaní dávok výsluhového zabezpečenia. 42. Nemožno hovoriť o tom, že správny orgán aplikoval povinnosti ustanovené neskoršou právnou normou, ktorá by mala zhoršiť žalobcom predtým nadobudnuté práva. K právnej skutočnosti zrušenia rozhodnutia o prepustení žalobcu zo služobného pomeru Najvyšším súdom SR došlo až v čase účinnosti ustanovenia § 113 ods. 2 písm. g) bod 4 zákona č. 328/2002 Z.z. (ktoré bolo do zákona inkorporované zákonom č. 80/2013 Z.z.), pričom v tomto čase začali, aj skončili samostatné administratívne konania o vrátení dávok výsluhového zabezpečenia, a teda absolútne nemožno hovoriť o aplikovaní neskoršej právnej normy v rámci žalobou napadnutých rozhodnutí. Orgány verejnej správy boli v intencii čl. 2 ods. 2 Ústavy SR povinné konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovení zákon, pričom v čase konania a rozhodovania o povinnosti vrátenia dávok výsluhového zabezpečenia nejestvovalo, a ani v súčasnosti nejestvuje zákonné zmocnenie, ktoré by ich oprávňovali rozhodnúť iným, žalobcom želateľným spôsobom. 43. Pokiaľ žalobca namietal ukrátenie na procesných právach, žalovaný uviedol, že v rámci oboch dotknutých administratívnych konaní prvostupňový orgán verejnej správy listom č. V. zo dňa 23.05.2019 a listom č. V. zo dňa 23.05.2019, ktoré boli doručené žalobcovi dňa 29.05.2019, oznámil žalobcovi začatie administratívnych konaní s poučením o jeho procesných právach podľa § 3 ods. 2, § 23 a § 33 Správneho poriadku, na čo žalobca reagoval podaniami zo dňa 04.06.2019. 44. K námietkam týkajúcim sa ústneho pojednávania žalovaný poukázal na ustálenú judikatúru súdov, z ktorej vo vzťahu k tejto námietke vyplýva, že zo zákona č. 328/2002 Z.z., ani zo Správneho poriadku (§ 21 ods. 1) nevyplýva, že by boli vojenské útvary sociálneho zabezpečenia, resp. žalovaný, povinní nariadiť a vykonať ústne pojednávanie. Boli povinní presne a úplne zistiť skutočný stav veci, k čomu podľa žalovaného došlo. 45. Pokiaľ žalobca namietal nedostatky vo vzťahu k informovaniu o začatí odvolacieho konania, tak žalovaný uviedol, že takáto povinnosť žalovaného nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Prvostupňové administratívne konanie spolu s odvolacím konaním je potrebné posudzovať ako jeden celok, pričom o začatí konania v predmetných veciach bol žalobca upovedomený. Prvostupňový orgán o odvolaniach žalobcu v rámci autoremedúry nerozhodol, o čom bol žalobca v zmysle § 57 ods. 2 Správneho poriadku taktiež upovedomený, a to o predložení odvolania spolu so spisovým materiálom žalovanému. 46. Pokiaľ žalobca namietal nemožnosť vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia, tak žalovaný poukázal na bod 13 svojho vyjadrenia k žalobe, v rámci ktorého bol žalobca o tejto možnosti poučený. Zároveň žalovaný poukázal na závery uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 155/2012-11 zo dňa 22.03.2012 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/255/2010 zo dňa 24.03.2011, konkrétne na závery týkajúce sa toho, že pokiaľ správny orgán vydá rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil účastníkovi vyjadriť sa pred rozhodnutím, ide o procesné pochybenie, a teda o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Je na posúdení súdu v preskúmavanom konaní, či takéto procesné pochybenie je takou vadou, ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, čo je podmienené konkrétnymi okolnosťami toho ktorého prípadu. 47. Žalovaný uviedol, že orgán verejnej správy 1. stupňa začatie dotknutých administratívnych konaní žalobcovi riadne oznámil spolu s poučením o jeho procesných právach v intencii § 33 ods. 2 Správneho poriadku. 48. Podkladmi pre vydanie rozhodnutí boli primárne najmä Personálny rozkaz č. XXXX, na základe ktorého bol žalobca od 22.10.2018 zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/32/2016 zo dňa 27.09.2018 a rozhodnutia Vojenského útvaru sociálneho zabezpečenia vo veci priznania dávok výsluhového zabezpečenia. Teda skutkové zistenia, ktoré boli, resp. mali byť žalobcovi dobre známe, nakoľko išlo o rozhodnutia správnych orgánov, resp. súdov SR, ktoré boli výsledkom príslušných konaní, v ktorých bol účastníkom sám žalobca. 49. Skutočnosť, či bol žalobcovi vyplatený služobný plat za čas neplatného skončenia služobného pomeru alebo nie, ktorého neexistenciu žalobca v podaných odvolaniach namietal v súvislosti s možnosťou splácania neprávom vyplatených dávok výsluhového zabezpečenia a v tomto smere dopyt Vojenského útvaru sociálneho zabezpečenia, a následne list Úradu finančného zabezpečenia zo dňa 27.05.2019 s prílohou výplatnej pásky žalobcu za mesiac október 2018, resp. výpis zo Štátnej pokladnice, preukazujúce vyplatenie uvedeného služobného platu a stabilizačného príspevku žalobcovi, nemohli mať na rozhodnutia napadnuté správnou žalobou absolútne žiadny zásadný vplyv. V danom prípade ide o situáciu nadväzujúcu na samotnú vykonateľnosť žalobou napadnutých rozhodnutí, ktorá sa rieši ex post v zmysle príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov tak, ako na to žalovaný poukázal vo svojich predošlých vyjadreniach. 50. Žalobca v prípade ním tvrdeného nevyplatenia služobného platu za čas neplatného skončenia služobného pomeru príslušné správne orgány vedome zavádzal a toto skutkové zistenie bolo žalobcovi v čase prebiehania administratívnych konaní dobre známe. 51. Vo vzťahu k námietke o možnosti vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovaný odkázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 7As 40/2003 zo dňa 15.12.2004, z ktorého vyplýva, že za predpokladu, že správny orgán 2. stupňa konanie nedoplnil vykonaním ďalšieho dokazovania a pri rozhodovaní vychádzal iba z tých podkladov, ktoré už účastník konania poznal, nedošlo k porušeniu zákona, pokiaľ správny orgán nedal tomuto účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k jemu predloženým podkladom pre rozhodnutie, nakoľko by išlo o čisto formálny úkon. 52. K námietke týkajúcej sa porušenia § 9 ods. 1 Správneho poriadku žalovaný uviedol, že nevie zaujať relevantné vyjadrenie, nakoľko táto otázka sa v rámci podaní učinených žalobcom v rámci administratívnych konaní vôbec nevyskytla. 53. Elektronické podania zo dňa 14.07.2019 - odvolania, ktoré realizoval žalobca ako účastník administratívnych konaní, bez autorizácie podľa osobitného predpisu, boli následne doplnené elektronickými podaniami zo dňa 16.07.2019 už autorizovanými podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Takéto podania teda bez akýchkoľvek pochybností spĺňali požiadavky na podania v intenciách § 19 ods. 1 Správneho poriadku, čím aj vyvolali žalobcom zamýšľané právne dôsledky a správne orgány boli povinné sa nimi zaoberať. Podania žalobcu zo dňa 29.07.2019 boli označené taktiež ako odvolania, boli učinené v písomnej forme v rámci lehoty na podanie odvolania proti prvostupňovým rozhodnutiam, preto ich bolo potrebné považovať za doplnenie predchádzajúcich podaní - odvolaní. 54. Podľa žalovaného, žalobca nesprávne vykladá pojmy obsiahnuté v zákone č. 328/2002 Z.z., konkrétne pojmy ako „vrátenie dávky“, „odňatie dávky“, resp. „zníženie dávky“ a tieto pojmy poníma spôsobom sebe vlastným, bez zrejmého logického uvažovania ich vkladá do obsahu samotnej žaloby. V predmetných veciach išlo výlučne o konania a o rozhodnutia vo veci vrátenia dávok výsluhového zabezpečenia. 55. Žalovaný ešte poukázal na ustanovenie § 5 ods. 1 a 2 SSP, ako aj na čl. II ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku a na závery uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2016 zo dňa 07.06.2016, v zmysle ktorého judikatúra ustaľuje, že rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces o odstránení formálnej vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. 56. Podľa žalovaného sú správnou žalobou napadnuté rozhodnutia zákonné, preto žiadal, aby správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol podľa § 190 SSP. 57. V replike žalobca uviedol, že je nesporné, že rozhodnutie č. V. o priznaní výsluhového príspevku a rozhodnutie č. V. o priznaní odchodného sú právoplatné a nedajú sa napraviť. Ďalej je nesporné, že k právnym skutočnostiam - nadobudnutiu právoplatnosti uvedených rozhodnutí nedošlo v čase účinnosti ustanovenia § 113 ods. 2 písm. g) bod 4 zákona č. 328/2002 Z.z. 58. Ďalej žalobca uviedol, že logickým vyústením by bolo požadovanie vrátenia dávok podľa § 114 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z., keď žalobca uviedol vo vzťahu k tomu, že existencia rozhodnutí o priznaní dávok a o povinnosti vrátiť dávky je výsledkom sociálnoprávnych udalostí, ku ktorým došlo v súvislosti s prepustením žalobcu zo služobného pomeru. 59. Žalobca ďalej poukázal na § 60a Správneho poriadku s tým, že upovedomenie o predložení odvolania žalovanému podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku nemožno považovať za oznámenie o začatí konania o odvolaní podľa § 18 ods. 3, v súlade s § 60a Správneho poriadku. 60. Ďalej žalobca poukázal na ustanovenie § 2 ods. 2 písm. i) zákona č. 305/2013 Z.z., v zmysle ktorého sa tento zákon nevzťahuje na výkon verejnej moci elektronicky súvisiaci so sociálnym zabezpečením príslušníkov Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, colníkov a profesionálnych vojakov podľa osobitného predpisu, pričom v tomto ustanovení je odkaz 4c), pričom odkaz pod čiarou uvádza aj zákon č. 328/2002 Z.z. 61. Zákon č. 328/2002 Z.z. používa pojmy ako „vrátenie dávky“, „odňatie dávky“, resp. „zníženie dávky“, ktoré právny poriadok nepozná a ich presný význam nie je vymedzený definíciou. Pokiaľ žalovaný poukazoval na absenciu právnych vedomostí týkajúcich sa výkladu a významu týchto pojmov na strane žalobcu, bolo jeho povinnosťou vydať zrozumiteľné a náležite odôvodnené rozhodnutie, ktoré by obsahovalo správnu úvahu aj k uvedeným pojmom. 62. Žalovaný v duplike uviedol, že sa pridržiava skutkových a právnych zistení a následných odôvodnení prezentovaných v priebehu administratívnych konaní, ktoré sú premietnuté do odôvodnení jeho rozhodnutí. 63. Pokiaľ žalobca poukazoval na ustanovenie § 114 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z., tak toto ustanovenie nemožno aplikovať na prípad žalobcu, nakoľko toto sa týka výlučne povinností tam uvedených subjektov nahradiť príslušnému útvaru sociálneho zabezpečenia neprávom vyplatené sumy policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi v dôsledku potvrdenia nesprávnych údajov zo strany týchto subjektov. 64. K otázke informovania žalobcu o začatí odvolacieho konania žalovaný ešte uviedol, že ustanovenia prvej až tretej časti Správneho poriadku sa na konanie o odvolaní vzťahujú len primeraným spôsobom a niektoré procesné inštitúty z týchto častí plynúce, vzhľadom na povahu odvolacieho konania, nemožno vôbec aplikovať. Toto sa týka i nemožnosti (nelogickosti) aplikácie § 18 ods. 3 Správneho poriadku v rámci odvolacieho konania, nakoľko toto sa s prvostupňovým správnym konaním posudzuje ako jeden celok. 65. V súvislosti s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 písm. i) zákona č. 305/2013 Z.z. žalovaný uviedol, že zo samotného názvu tohto všeobecne záväzného právneho predpisu, ako aj z ustanovenia § 3 písm. a) zákona č. 305/2013 Z.z. vyplýva, že podľa tohto zákona nemôžu konať vo veciach sociálneho zabezpečenia iba príslušné útvary sociálneho zabezpečenia vo vzťahu k účastníkom konania, a nie účastník konania samotný, teda subjekt odlišný od orgánu verejnej moci, na konanie ktorého sa v plnej miere aplikuje § 19 ods. 1 Správneho poriadku. 66. Podľa žalovaného, v dotknutých administratívnych konaniach nebolo jeho úlohou poskytnúť právne stanovisko žalobcovi k výkladu pojmov vrátenia, odňatia a zníženia dávky, ako sa žalobca mylne domnieva. Podľa žalovaného, z tohto pohľadu sú správnou žalobou napadnuté rozhodnutia v súlade s platnými právnymi predpismi a aj náležite odôvodnené. 67. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na deň 01.10.2020. Účastníci konania sa na pojednávaní vyjadrili v zhode s obsahom ich písomných prednesov. Žalobca ešte nad rozsah správnej žaloby a repliky vyjadril obavu, že v prípade, ak zostanú v právoplatnosti rozhodnutia o priznaní dávok sociálneho zabezpečenia, orgány verejnej správy môžu na tieto rozhodnutia prihliadať pri priznávaní dávok sociálneho zabezpečenia v budúcnosti a môžu tak prípadne v budúcnosti priznané dávky sociálneho zabezpečenia krátiť. 68. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby, ale v celom rozsahu (§ 134 ods. 2 písm. d) SSP a § 203 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 69. Keďže ide o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia a postup, ktorý im predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe. Správny súd nezistil nad rozsah správnej žaloby také skutočnosti, ktoré by boli dôvodom pre zrušenie správnou žalobou napadnutých rozhodnutí pre ich nezákonnosť. 70. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 71. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 72. Podľa § 199 ods. 1 písm. g) SSP; sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ministra obrany Slovenskej republiky a nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu. 73. Podľa § 134 ods. 1 a 2 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa. 74. Podľa § 203 ods. 2 SSP; pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 75. Úlohou správneho súdu v tomto súdnom konaní bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutí žalovaného a orgánu verejnej správy 1. stupňa o povinnosti žalobcu vrátiť vyplatené sumy výsluhového príspevku a odchodného. 76. Je nesporné, že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru dňa 30.06.2012, o čom bolo rozhodnuté príslušnými orgánmi verejnej správy v dvoch stupňoch a rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru boli Krajským súdom v Bratislave v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zrušené, v dôsledku čoho platí, že služobný pomer žalobcu trvá. 77. V nadväznosti na ukončenie služobného pomeru boli žalobcovi priznané dávky sociálneho zabezpečenia, a to výsluhový príspevok a odchodné, ktoré orgány verejnej správy žiadali v dôsledku zrušenia rozhodnutí týkajúcich sa ukončenia služobného pomeru, vrátiť. 78. Žalobca v správnej žalobe namietal, že rozhodnutie o priznaní výsluhového príspevku a odchodného sú právoplatné, čo uviedol vo svojich rozhodnutiach aj žalovaný, teda existujú popri sebe rozhodnutia o priznaní dávok sociálneho zabezpečenia - výsluhového príspevku a odchodného, ako aj rozhodnutia o povinnosti ich vrátiť. Ďalej namietal nesprávnosť postupu podľa zákona č. 328/2002 Z.z. v znení od 01.05.2013. 79. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z.; tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí a) nemocenské zabezpečenie, b) úrazové zabezpečenie, c) výsluhové zabezpečenie a d) služby sociálneho zabezpečenia. 80. Podľa § 31 ods. 1 písm. c) zákona č. 328/2002 Z.z.; výsluhový príspevok patrí v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom profesionálnemu vojakovi, ktorého služobný pomer skončil 1. prepustením alebo 2. podľa osobitného predpisu. 81. Podľa § 33 ods. 1 písm. c) zákona č. 328/2002 Z.z.; odchodné patrí v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom profesionálnemu vojakovi, ktorého služobný pomer skončil 1. prepustením, 2. podľa osobitného predpisu. 82. Podľa § 113 ods. 2 písm. g) zákona č. 328/2002 Z.z. v znení do 30.04.2013; poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia je povinný vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo nepatrila v poskytnutej sume, ak 1. nesplnil povinnosť ustanovenú týmto zákonom, 2. prijímal dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neoprávnene alebo vo vyššej sume, ako patrila, 3. vedome inak spôsobil, že dávka sociálneho zabezpečenia alebo jej časť sa vyplatila neoprávnene alebo vo vyššej sume, ako patrila. 83. Podľa § 113 ods. 2 písm. g) zákona č. 328/2002 Z.z. v znení od 01.05.2013; poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia je povinný vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo nepatrila v poskytnutej sume, ak 1. nesplnil povinnosť ustanovenú týmto zákonom, 2. prijímal dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neoprávnene alebo vo vyššej sume, ako patrila, 3. vedome inak spôsobil, že dávka sociálneho zabezpečenia alebo jej časť sa vyplatila neoprávnene alebo vo vyššej sume, ako patrila, 4. rozhodnutie o skončení služobného pomeru bolo zrušené a jeho služobný pomer trvá. 84. Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z.; na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 85. Otázku vrátenia dávok sociálneho zabezpečenia poskytnutých v režime zákona č. 328/2002 Z.z. rieši ustanovenie § 113 ods. 2 písm. g) tohto zákona, pričom toto zákonné ustanovenie bolo s účinnosťou od 01.05.2013 novelizované. Znenie tohto ustanovenia do 30.04.2013 a od 01.05.2013 bolo podrobne rozobraté aj v rozhodnutí žalovaného. 86. Ustanovenie § 113 ods. 2 písm. g) zákona č. 328/2002 Z.z. bolo s účinnosťou od 01.05.2013 precizované, keď bol doplnený bod 4, v zmysle ktorého poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia je povinný vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec, alebo nepatrila v poskytnutej sume, ak rozhodnutie o skončení služobného pomeru bolo zrušené a jeho služobný pomer trvá. 87. Vo vzťahu k aplikácii tohto zákonného ustanovenia v znení účinnom od 01.05.2013 správny súd poukazuje na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/77/2017 zo dňa 27.02.2019, v zmysle ktorých je podstatné vo vzťahu k právu požadovať vrátenie vyplatených dávok, kedy sa orgán oprávnený na požadovanie vrátenia vyplatených dávok dozvedel o tom, že rozhodnutie o skončení služobného pomeru bolo zrušené a služobný pomer trvá. Nárok na vrátenie vyplatených dávok mohol vzniknúť až po právoplatnom zrušení personálneho rozkazu o prepustení zo služobného pomeru, teda po odpadnutí dôvodu, pre ktorý bola dávka priznaná, a preto je potrebné posudzovať povinnosť vrátiť neoprávnene poskytnutú dávku podľa právnych predpisov účinných v tomto čase - v čase odpadnutia dôvodu pre priznanie dávky. V prejednávanom prípade došlo k zrušeniu personálneho rozkazu a rozhodnutia o odvolaní podanému proti nemu rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.09.2018, teda za účinnosti právnej úpravy platnej a účinnej od 01.05.2013. 88. Navyše je potrebné uviesť, že s účinnosťou od 01.05.2013 došlo len k precizovaniu ustanovenia § 113 ods. 2 písm. g) zákona č. 328/2002 Z.z., pretože v jeho znení platnom a účinnom do 30.04.2013 by bol aplikovateľný bod 2 tohto ustanovenia, a to, že poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia je povinný vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec, alebo nepatrila v poskytnutej sume, ak prijímal dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neoprávnene alebo vo vyššej sume, ako patrila. Keďže žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia o skončení služobného pomeru, teda namietal, že dôvod na ukončenie služobného pomeru nebol a služobný pomer mal trvať naďalej, musel si byť vedomý následku svojho prípadného úspechu v konaní, a to, že v dôsledku trvania služobného pomeru odpadne dôvod pre nárok na dávky, ktoré boli spojené s ukončením služobného pomeru. Aj v tomto smere správny súd odkazuje na závery vyššie uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu, v ktorom najvyšší súd uviedol, že povinnosť vrátiť neprávom vyplatené dávky by vznikla aj podľa zákona č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom do 30.04.2013. Najvyšší súd poukázal na svoju konštantnú judikatúru (napr. sp. zn. 9Sžo/44/2015, sp. zn. 10Sžso/8/2015), v zmysle ktorej aj v čase, keď ustanovenie § 113 ods. 2 písm. g) neobsahovalo bod 4, povinnosť vrátiť neoprávnene vyplatené dávky v prípade rozhodnutia o neplatnom skončení služobného pomeru vznikla na základe ustanovenia bodu 2 § 113 ods. 2 písm. g). Pokiaľ účastník inicioval konanie o neplatnosť skončenia služobného pomeru, pretože bol presvedčený, že zo služobného pomeru bol prepustený nezákonne, už pri podaní žaloby musel predpokladať, že dávka na odchodnom a výsluhový dôchodok sú mu za takýchto okolností vyplácané neoprávnene. Skutočnosť, že zákonodarca od 01.05.2013 osobitne vyčlenil danú právnu situáciu v bode 4 ustanovenia § 113 ods. 2 písm. g) zákona č. 328/2002 Z.z. z dôvodu predchádzania výkladovým problémom a jednoznačnosti, ešte neznamená, že v prípadoch vydania rozhodnutia o neplatnosti skončenia služobného pomeru a zároveň vyslovení, že služobný pomer trvá, do 30.04.2013, povinnosť vrátiť neprávom vyplatené sumy na dávkach sociálneho zabezpečenia nevznikla. 89. Keďže v čase rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o zrušení rozhodnutí týkajúcich sa ukončenia služobného pomeru žalobcu neboli dávky výsluhového zabezpečenia žalobcovi vyplácané, nebol podľa správneho súdu dôvod na rozhodovanie o ich odňatí. 90. Podľa § 56 Správneho poriadku; správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, upovedomí ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania, vyzve ich, aby sa k nemu vyjadrili, a podľa potreby doplní konanie vykonaním novonavrhnutých dôkazov. 91. Podľa § 57 ods. 1 a 2 Správneho poriadku; (1) Správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. (2) Ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania. 92. V konaní nedošlo ani k porušeniu ustanovenia § 56 a § 57 Správneho poriadku. Keďže účastníkom konania bol len žalobca, orgán verejnej správy 1. stupňa nemal povinnosť v zmysle § 56 ods. 1 Správneho poriadku upovedomiť iných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania. Povinnosť v zmysle § 57 ods. 2 Správneho poriadku bola dodržaná, keď orgán verejnej správy 1. stupňa oznámeniami č. Y. zo dňa 04.07.2019 (odchodné) a č. Y. zo dňa 04.07.2019 (výsluhový príspevok) upovedomil žalobcu o predložení odvolania odvolaciemu orgánu. Žalovaný v zmysle Správneho poriadku nemal povinnosť oboznámiť žalobcu so začatím odvolacieho konania. Rovnako bol žalobca upovedomený o predložení podania žalobcu vyhodnoteného ako doplnenie odvolania odvolaciemu orgánu, a to oznámením č. Y. zo dňa 29.07.2019 (výsluhový príspevok) a č. V. zo dňa 29.07.2019 (odchodné). 93. Ustanovenie § 60a Správneho poriadku hovorí o primeranom použití ustanovení prvej a tretej časti Správneho poriadku na konanie o odvolaní. Pri aplikácii inštitútov uplatňovaných v administratívnom konaní pred orgánom verejnej správy 1. stupňa v rámci odvolacieho konania je nutné prihliadnuť na osobitosti odvolacieho konania. Účelom ustanovenia § 18 ods. 3 Správneho poriadku je oboznámiť účastníkov konania o tom, že sa začalo administratívne konanie, v ktorom sa bude konať o ich právach a povinnostiach. V prejednávaných veciach bol žalobca oboznámený orgánom verejnej správy 1. stupňa o začatí konaní vo veci vrátenia výsluhového príspevku a vo veci vrátenia odchodného, teda mal vedomosť o prebiehajúcich administratívnych konaniach a v ich priebehu realizoval jemu patriace procesné práva. Orgán verejnej správy 1. stupňa upovedomil žalobcu o postúpení odvolaní nadriadenému orgánu v zmysle § 57 ods. 2 Správneho poriadku. Žalobca podal sám odvolania, teda mal vedomosť, že inicioval odvolacie konanie, ktoré spolu s prvostupňovým konaním tvorí jeden celok. Keďže účastníka konania oboznamuje o začatí administratívneho konania orgán verejnej správy 1. stupňa, ako aj o postúpení odvolania odvolaciemu orgánu, pre druhostupňový orgán verejnej správy Správny poriadok a ani osobitný predpis neustanovuje povinnosť oboznamovať účastníka konania o začatí odvolacieho konania, pretože toto je zrejmé účastníkovi konania z postupu orgánu verejnej správy 1. stupňa podľa § 57, prípadne aj § 56 Správneho poriadku. 94. Z postupu žalovaného a orgánu verejnej správy 1. stupňa nevyplýva, že by žalobcu ukrátili na jeho procesných právach v administratívnych konaniach. Žalovaný na základe odvolania žalobcu zrušil predošlé rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa vydané vo veci vrátenia odchodného a vrátenia výsluhového príspevku práve za účelom, aby mal žalobca zachované všetky procesné práva, ktoré mu vyplývali zo Správneho poriadku a orgán verejnej správy 1. stupňa po zrušení predošlých rozhodnutí postupoval tak, že postup podľa Správneho poriadku dodržal. 95. Otázka nariadenia ústneho pojednávania je upravená v § 21 Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky (1). Na ústne pojednávanie správny orgán prizve všetkých účastníkov konania a požiada ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námety. Osobitné zákony ustanovia, v ktorých prípadoch sa na neskôr uplatnené pripomienky a námietky neprihliada; na túto skutočnosť musia byť účastníci konania výslovne upozornení (2). Ústne pojednávanie je neverejné, pokiaľ osobitný zákon alebo správny orgán neustanovia inak (3). V prejednávanej veci nešlo o taký prípad, kde by z osobitného predpisu vyplývala pre orgán verejnej správy povinnosť obligatórne prejednať vec na ústnom pojednávaní a podľa správneho súdu charakter veci, skutkové okolnosti a právne posúdenie nie sú takej povahy, ktorá by vyžadovala nariadenie ústneho pojednávania. Žalobca tak prejdnaním veci bez ústneho pojednávania nebol ukrátený na jeho právach. 96. V konaní pred žalovaným neboli obstarané nové dôkazy. Žalovaný sa vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami žalobcu na základe dôkazov, ktoré boli žalobcovi známe a boli súčasťou administratívnych spisov orgánu verejnej správy 1. stupňa. Všetky dôkazy sa týkali žalobcu a jeho služobného pomeru, v konaní neboli iní účastníci konania (ktorí by prípadne produkovali dôkazy) a obsah všetkých dôkazov, na základe ktorých orgány verejnej správy rozhodovali, boli žalobcovi známe. Išlo najmä o také správne akty, prípadne rozhodnutia súdov, ktoré boli výsledkom konaní, ktorých účastníkom bol žalobca a ako účastníkovi konania mu boli aj doručované. 97. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že žalovaný opomenul jeho námietku porušenia § 9 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti, správny súd z administratívnych spisov takúto námietku nezistil. Žalobca túto žalobnú námietku formuloval len všeobecne a správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy nad rozsah správnej žaloby nezistil porušenie § 9 ods. 1 Správneho poriadku. 98. Taktiež správny súd nezistil, že by sa žalovaný nevysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, alebo že by jeho rozhodnutia neboli preskúmateľné, alebo by boli zmätočné. 99. Žalobná námietka žalobcu o tom, že odvolania podané elektronicky zo dňa 14.07.2019 nemohli vyvolať právne účinky, pretože nespĺňali náležitosti podľa osobitného predpisu, nie je dôvodná. Podľa § 2 ods. 2 písm. i) zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov; tento zákon sa nevzťahuje na výkon verejnej moci elektronicky súvisiaci so sociálnym zabezpečením príslušníkov Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, colníkov a profesionálnych vojakov podľa osobitného predpisu. Podľa § 3 písm. a) tohto zákona; na účely tohto zákona sa rozumie výkonom verejnej moci konanie orgánu verejnej moci v rozsahu podľa osobitných predpisov, vo veciach práv, právom chránených záujmov a povinností fyzických osôb alebo právnických osôb. V prejednávanej veci orgány verejnej správy v rámci administratívnych konaní neaplikovali voči žalobcovi elektronické prostriedky komunikácie a doručovania podľa Zákona o e- Governmente. Elektronickú formu komunikácie voči orgánom verejnej správy zvolil žalobca a takáto forma realizácie podania, ktorú žalobca zvolil, je Správnym poriadkom akceptovaná (podľa § 19 ods. 1 Správneho poriadku; podanie možno urobiť písomne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, alebo ústne do zápisnice. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci treba do troch pracovných dní doplniť v listinnej podobe, v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, alebo ústne do zápisnice. Správny orgán na dodatočné doplnenie podania nevyzýva. Ak osobitný predpis ustanovuje povinnosť použiť na podanie určený formulár, podanie možno urobiť len použitím takého formulára). Orgány verejnej správy oboch stupňov zohľadnili v rámci odvolania žalobcu všetky jeho podania a v tomto smere žalobca nebol ukrátený na svojich právach. 100. Podľa § 105 ods. 14 zákona č. 328/2002 Z.z.; neoprávnene prijaté sumy sa môžu zrážať z bežne vyplácanej alebo neskôr priznanej dávky sociálneho zabezpečenia, zo služobného platu policajta, služobného príjmu profesionálneho vojaka alebo zo mzdy iného poberateľa dávky sociálneho zabezpečenia; pritom primerane platia predpisy o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy. O povinnosti vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia poskytnutú neoprávnene alebo v nesprávnej výške rozhoduje orgán, ktorý je príslušný rozhodovať o priznaní, znížení alebo odňatí dávky alebo jej časti. 101. Pokiaľ žalobca vzniesol námietky týkajúce sa realizácie výkonu rozhodnutia, tieto námietky podľa správneho súdu presahujú predmet súdneho prieskumu v týchto veciach. Správnou žalobou napadnutými rozhodnutiami bola žalobcovi uložená povinnosť vrátiť vyplatené dávky výsluhového príspevku a odchodného v lehote 14 dní od doručenia rozhodnutia. Na základe týchto rozhodnutí bol žalobca povinný sumy vyplatených dávok sociálneho zabezpečenia vrátiť. Na prvom mieste je vždy dobrovoľné plnenie povinností, a až v prípade nesplnenia povinností dobrovoľne a uplynutia lehoty na plnenie je príslušný orgán oprávnený pristúpiť k realizácii výkonu rozhodnutia. Námietky a skutočnosti týkajúce sa výkonu rozhodnutia už ale presahujú rámec administratívnych konaní a ich výsledkov (vydaných individuálnych administratívnych aktov - rozhodnutí), ktoré sú preskúmavané v rámci tohto súdneho konania. Ustanovenie § 105 ods. 14 zákona č. 328/2002 Z.z. má fakultatívnu povahu a nastupuje v prípade, ak povinná osoba jednorázovo dobrovoľne neplní uložené povinnosti v stanovenej lehote. Pokiaľ je žalobca toho názoru, že bol ukrátený na svojich právach v rámci výkonu preskúmavaných rozhodnutí, boli by na mieste iné prostriedky právnej ochrany, ktoré by mohol využiť. Otázka uspokojenia, resp. úhrady dávok, ktoré bol žalobca povinný vrátiť, resp. spôsob úhrady, presahuje rámec tohto súdneho konania. 102. Správny súd nezistil ani skutočnosti, ktoré by nasvedčovali diskriminačnému postupu zo strany žalovaného a orgánu verejnej správy 1. stupňa, na ktoré by správny súd mohol v rámci prieskumu zákonnosti rozhodnutí prihliadať. Žalobca je oprávnený domáhať sa ochrany svojich práv z dôvodu nedodržania postupu rovnakého zaobchádzania v zmysle zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov. 103. Pokiaľ ide o námietku premlčania, ani táto nie je dôvodná. 104. Podľa § 105 ods. 15 zákona č. 328/2002 Z.z.; právo na vrátenie dávky sociálneho zabezpečenia poskytnutej neoprávnene alebo v nesprávnej sume sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, služobný úrad alebo služobný orgán túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka sociálneho zabezpečenia vyplatila. Tieto lehoty neplynú počas konania o opravnom prostriedku, počas výkonu rozhodnutia, alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z dávky sociálneho zabezpečenia. 105. V prejednávanej veci bola zachovaná subjektívna lehota troch rokov uvedená v ustanovení § 105 ods. 15 zákona č. 328/2002 Z.z. Dňa 29.10.2018 (po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR o odvolaní zo dňa 27.09.2018) bol orgánu verejnej správy 1. stupňa doručený Personálny rozkaz č. XXXX zo dňa 24.10.2018, na základe ktorého bol žalobca od 22.10.2018 zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov. Konečné rozhodnutia, týkajúce sa vrátenia dávok (preskúmavané rozhodnutia o odvolaní), boli vydané dňa 11.10.2019, teda v lehote troch rokov. 106. Zároveň bola zachovaná aj objektívna lehota desať rokov plynúca od vyplatenia dávky, keď dávka výsluhového príspevku bola vyplácaná za obdobie od 01.07.2012 do 30.06.2014 na základe rozhodnutia zo dňa 29.10.2012 a odchodné taktiež na základe rozhodnutia zo dňa 29.10.2012. Vzhľadom na dátum vydania rozhodnutí a obdobie poskytovania výsluhového príspevku je zrejmé, že neuplynulo desať rokov od momentu, kedy boli žalobcovi dávky vyplatené. 107. Rozhodnutia orgánov verejnej správy nie sú nepreskúmateľné, sú v nich obsiahnuté dôkazy, na základe ktorých rozhodovali, skutkové zistenia, ktoré z dôkazov vyvodili, ako aj právne posúdenie veci. Žalovaný sa preskúmateľným spôsobom vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu. 108. Pokiaľ žalobca poukazoval na skutočnosti týkajúce sa administratívneho konania o priznaní dávok, tieto sa netýkajú prejednávanej veci, pretože predmetom súdneho prieskumu sú rozhodnutia o vrátení dávok. Vydanie rozhodnutia o vrátení dávky je zákonom č. 328/2002 Z.z. predpokladaný postup. 109. Podľa § 114 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z.; ak služobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, Sociálna poisťovňa alebo iná právnická osoba potvrdí nesprávne údaje rozhodujúce na vznik nároku na dávku sociálneho zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo jej sumu a v dôsledku toho sa dávka sociálneho zabezpečenia poskytla neoprávnene alebo vo vyššej sume, ako patrila, je povinný nahradiť neprávom vyplatené sumy. 110. Ustanovenie § 114 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. vo vzťahu k žalobcovi podľa správneho súdu nemožno aplikovať, pretože sa týka iných subjektov a iných skutkových okolností. Orgány verejnej správy postupovali na základe § 113 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z., z ktorého nepochybne vyplýva povinnosť žalobcu ako poberateľa dávky sociálneho zabezpečenia dávku, na vyplatenie ktorej odpadol dôvod, vrátiť. 111. Pokiaľ žalobca predložil na pojednávaní pred správnym súdom ako dôkaz mzdový list za rok 2018, k tomuto dôkazu správny súd uvádza, že obsah mzdového listu a vyplatenie stabilizačného príspevku a služobného platu s prejednávanou vecou nesúvisí a všetky skutočnosti a námietky týkajúce sa vyplateného služobného platu a stabilizačného príspevku sú pre preskúmanie zákonnosti rozhodnutí, v ktorých bola uložená povinnosť vrátiť dávky sociálneho zabezpečenia, nepodstatné. Ide o samostatné nároky žalobcu, ktoré sa viažu na zrušenie rozhodnutí týkajúcich sa skončenia služobného pomeru žalobcu. 112. K námietkam žalobcu predneseným na pojednávaní pred správnym súdom o tom, že má obavu, že rozhodnutia o priznaní dávok sociálneho zabezpečenia (výsluhový príspevok a odchodné) môžu byť zohľadnené v budúcnosti, keď mu budú priznané iné „nové“ dávky sociálneho zabezpečenia, a tieto dávky výsluhového príspevku a odchodného budú započítané, správny súd uvádza, že takáto úvaha je hypotetická. Zákon č. 328/2002 Z.z. predpokladá pre prípad, že bolo vydané rozhodnutie o priznaní dávky sociálneho zabezpečenia, pre priznanie ktorej následne odpadol dôvod, vydanie rozhodnutia o povinnosti dávku vrátiť. V prípade, že by v budúcnosti neboli zohľadňované rozhodnutia o povinnosti vrátiť dávku, bude priestor na to, aby žalobca uplatňoval svoju obranu príslušnými právnymi prostriedkami voči tým rozhodnutiam, ktoré budú vydané v budúcnosti a kde podľa jeho názoru prípadne bude ukrátený na svojich právach. Tieto námietky ale presahujú rámec tohto súdneho konania a majú len hypotetickú povahu. 113. Inštitúty „odňatie dávky“, „vrátenie dávky“ a „zníženie dávky“ sú odlišné a reagujú na odlišné skutkové okolnosti týkajúce sa dávok sociálneho zabezpečenia. Rozhodnutie o odňatí dávky sa vydáva v prípade, ak je dávka sociálneho zabezpečenia vyplácaná a odpadnú dôvody pre jej priznanie (aby už nebola vyplácaná do budúcna). Rozhodnutie o znížení dávky sa vydáva v prípade, ak je potrebné upraviť výšku vyplácanej dávky. V prípade vrátenia dávky ide o vytvorenie podkladu pre vrátenie takých dávok sociálneho zabezpečenia, ktoré boli vyplatené, ale odpadol dôvod pre ich priznanie. 114. Na základe vyššie uvedenej argumentácie správny súd správnu žalobu zamietol. 115. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).