Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/215/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200150 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:5019200150.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: Di Mihálik, s.r.o., Žilina, so sídlom Jesenského 1089/11, 010 01 Žilina, IČO: 36 393 011, právne zast.: BENČÍK & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o., so sídlom Františkánske námestie 4, 080 01 Prešov, IČO: 36 860 441, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100261714/2019 zo dňa 22.01.2019, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto r o z h o d o l : Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa správnou žalobou domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného uvedeného v záhlaví tohto rozhodnutia. 2. Žalovaný rozhodnutím č. 100261714/2019 zo dňa 22.01.2019, nevyhovel odvolaniu žalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 101994760/2018 zo dňa 08.10.2018, ktorým bol určený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 20.278,55 Eur, za zdaňovacie obdobie júl 2016, žalobcovi ako daňovému subjektu. 3. Žalobca v zmysle petitu žaloby žiada zrušiť rozhodnutie žalovaného č. 100261714/2019 zo dňa 22.01.2019 a rozhodnutie Daňového úradu Žilina, č. 101994760/2018 zo dňa 08.10.2018 o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2016 vo výške 20.278,55 Eur a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konania a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. 4. Žalobca zároveň v správnej žalobe navrhol, aby správny súd postupoval podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP") a uznesením odložil vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného. Uvedený návrh žalobca odôvodnil tým, že výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozí žalobcovi závažná ujma spočívajúca v exekúcii daňového nedoplatku dane z pridanej hodnoty, keďže podanie správnej žaloby nemá samo o sebe odkladný účinok na vykonateľnosť daňového rozhodnutia. Poukázal na to, že existuje dôvodná obava, že po začatí daňového exekučného konania a eventuálnom aj čiastočnom vymožení daňovej pohľadávky, by správcovi dane v prípade úspechu žalobcu v súdnom konaní, odpadol exekučný titul. Vychádzajúc zo základnej zásady daňového exekučného konania, podľa ktorej navrátenie do predošlého stavu nie je možné, by žalobca musel žalovať daňový úrad o náhradu škody a ušlý zisk. Podľa žalobcu nie je povinný v zmysle právnej úpravy preukazovať, že ujma výkonom rozhodnutia bezprostredne nastane, avšak vyžaduje sa preukázanie, že určitá hrozba závažnej ujmy existuje. Žalobca zároveň poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č.k. 20S/97/2009 - 50 zo dňa 07.12.2010, v ktorom súd vyslovil názor, že žalobca v danom prípade splnil zákonom stanovenú požiadavku, keď vo svojej žalobe uviedol skutočnosti, z ktorých vyplýva hrozba ujmy okamžitým výkonom rozhodnutia. V zmysle zákona žalobca nie je povinný preukazovať, že ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa ale preukázanie, že výkonom rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Súd preto dospel k presvedčeniu, že pokiaľ by nebola odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, prípadným výkonom daňového rozhodnutia by došlo k zásahu do práv žalobcu. Súd zobral do úvahy výšku vyrubeného rozdielu dane napriek tomu, že zákon o správe daní pozná inštitúty, ktoré umožňujú odvrátiť nepriaznivé účinky daňovej exekúcie, a akceptoval obavu, že výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia by mohla byť ohrozená existencia žalobcu ako podnikateľského subjektu. Žalobca zdôraznil výšku určeného rozdielu dane z pridanej hodnoty v prejednávanom prípade. 5. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že nedoporučuje odklad vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného. 6. Žalobca podal správnu žalobu na Krajskom súde v Žiline ako na vecne a miestne príslušnom správnom súde. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 5Nds/4/2019 zo dňa 20.08.2019 prikázal vec na prejednanie a rozhodnutie Krajskému súdu v Banskej Bystrici. 7. Podľa § 184 SSP; Podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 8. Podľa § 185 SSP; Správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 9. Podľa § 187 ods. 3 SSP; o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou. 10. Podľa § 188 SSP; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 11. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov alebo povinností, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe 12. Po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ako aj s vyjadrením žalovaného k tomuto návrhu, správny súd nezistil zákonný dôvod vyhovieť návrhu, pretože žalobca neosvedčil, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda alebo finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. 13. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil poukazom na možné dôsledky okamžitého výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy nižšieho stupňa. Svoje tvrdenia však neosvedčil žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami vo vzťahu k svojim ekonomickým a majetkovým, prípadne personálnym pomerom, rovnako ani vo vzťahu k tretím subjektom. Nestačí poukazovať na možný následok eventuálnej daňovej exekúcie, je potrebné ho osvedčiť. Skutočnosti uvedené žalobcom v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sú len v rovine všeobecných tvrdení. 14. Samotné tvrdenie o hrozbe závažnej ujmy bez ďalšieho samo o sebe neosvedčuje, že by žalobcovi okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia skutočne aj reálne hrozila tvrdená závažná ujma, eventuálne iný vážny nenapraviteľný následok. 15. Správny súd pri rozhodovaní o priznaní odkladného účinku správnej žalobe každú vec posudzuje individuálne. V zásade neprihliada na opodstatnenosť žaloby, nemalo by isť o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte nevie ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku, čo predpokladá ustanovenie § 185 písm. a) SSP. Relevantnou skutočnosťou je len osvedčenie týchto zákonom predpokladaných dôsledkov, ktoré by mohli nastať v prípade okamžitého výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia. Pritom preukázanie, že okamžitým výkonom závažná ujma hrozí, treba považovať za osobitnú náležitosť takéhoto návrhu, ako to vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 30.05.2017, sp. zn. III. ÚS/364/2017. 16. Správny súd zastáva názor, že hrozba samotnej daňovej exekúcie sama o sebe nie je zákonným dôvodom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V prípade každého právoplatného a vykonateľného rozhodnutia na plnenie, nevynímajúc rozhodnutia daňových orgánov, nastupuje možnosť jeho vymoženia, pokiaľ povinný subjekt nesplní uloženú mu povinnosť dobrovoľne sám. Niet pochýb o tom, že akákoľvek exekúcia sa dotkne majetkovej sféry povinného subjektu. Pokiaľ by samotný výkon rozhodnutia (exekúcia) mala byť hrozbou finančnej škody akú predpokladá ustanovenie § 185 písm. a) SSP, čo je v prípade rozhodnutí na peňažné plnenie zákonný dôsledok vykonateľnosti, potom by bolo namieste spájať s podaním správnej žaloby proti takémuto rozhodnutiu odkladný účinok ex lege, ako je tomu napríklad v azylových veciach. Zákonodarca to však tak neupravil. 17. Relevantnou skutočnosťou je len osvedčenie zákonom predpokladaných dôsledkov, ktoré by mohli nastať v prípade okamžitého výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia, avšak samotná hrozba daňovej exekúcie, z dôvodov vyššie uvedených, takýmto dôvodom nie je. 18. Správny súd poznamenáva, že daňová exekúcia je osobitným konaním orgánu verejnej správy, v rámci ktorého sú inštitúty zmierňujúce dôsledky okamžitého výkonu rozhodnutia (napríklad odklad daňovej exekúcie, povolenie splátok a pod.). Inštitút priznania odkladného účinku správnej žalobe v rámci súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov je len sekundárnou ochranou daňového subjektu - žalobcu, avšak len v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok. 19. Správny súd vychádzajúc z návrhu žalobu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a z vyjadrenia žalovaného nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca sa v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obmedzil len na tvrdenie, že výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozí žalobcovi závažná ujma spočívajúca v exekúcii daňového nedoplatku dane z pridanej hodnoty. Tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcom z rozhodnutia. 20. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného, ale len z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP. V posudzovanom prípade bol žalobcom podaný návrh podľa § 185 písm. a) SSP. Keďže správny súd v danej veci nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v § 185 písm. a) SSP, rozhodol uznesením o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP. 21. Toto uznesenie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Toto uznesenie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Uznesenie je právoplatné jeho doručením (§ 151 ods. 2 SSP). Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).